Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Cb/16/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou v právnej veci žalobcu: iMi Partner, a.s., so sídlom Dusíkova 794/3, 638 00 Brno, Česká republika, IČO: 25 308 033, zast. JUDr. Miroslav Pekár, advokát, so sídlom Krížna 44, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50 89 792, voči žalovanému: IMI TRADE s.r.o., so sídlom Jánošíkova 21, 010 01 Žilina, IČO: 31 565 531, zast. Mgr. Ján Páchnik, advokát, so sídlom Mariánske námestie 29/6, 010 01 Žilina, o zaplatenie 1.094,87 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd žalobu zamieta v celom rozsahu.

Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.094,87 Eur spolu s úrokmi z omeškania a trovy konania. Žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že žalobca na základe objednávky dodal žalovanému tovar, vystavil faktúry, ktoré však žalovaný neuhradil.

2. Súd v rámci upomínacieho konania vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu dňa 21.12.2020, voči ktorému však bol podaný odpor, v ktorom žalovaný uviedol, že žaloba bola podaná dňa 16.12.2020, teda v čase, kedy istina bola zaplatená a bola podaná nedôvodne.

3. K podanému odporu sa vyjadril žalobca tak, že platby od žalovaného boli priradené na skoršie faktúry, pričom dlžník pri úhradách neurčil, ktorú faktúru uhrádza.

4. V rámci repliky a dupliky sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 08.03.2021 tak, že dlhoročnou praxou medzi stranami bolo, že platby sa priraďovali k najstarším faktúram.

5. Následne po vykonaní všetkých procesných úkonoch v zmysle súd nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie, a na ktoré predvolal strany konania a ich právnych zástupcov riadne a včas. Vykonaným dokazovaním súd zistil nasledovný skutkový stav:

6. Medzi stranami bolo nesporné, že žalovaný si objednával u žalobcu tovar, za ktorý mu boli vystavované faktúry.

7. Podľa táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

8. Podľa kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

9. Súd posúdil, že medzi stranami vznikol obchodno-záväzkový vzťah spravujúci sa podľa a nasl. .

10. Podľa

(1) Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. (2) Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

11. Podľa

(1) Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. (2) Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

12. Súd mal preukázané, že žalobca vystavil faktúry: č. XXXXXXXXXX na sumu 38,91 eur splatnú dňa 13.10.2019, č. XXXXXXXXXX na sumu 580,54 eur splatnú dňa 15.10.2019, č. XXXXXXXXXX na sumu 289,38 eur splatnú dňa 16.10.2019, č. XXXXXXXXXX na sumu 186,04 eur splatnú dňa 25.10.2019.

13. Žalovaný potvrdil, že vystavené faktúry nehradil riadne a včas, avšak trval na tom, že predmetné faktúry boli už uhradené viacerými platbami s tým, že keďže neuviedol, ktorú hradí, tak sa mali úhrady priradiť podľa splatnosti jednotlivých faktúr. Zároveň predložil výpisy z účtu na preukázanie úhrad predmetných faktúr.

14. Z predložených výpisov z účtu žalovaného vyplývajú úhrady žalobcovi, pričom pri žiadnej úhrade nie je určené, ktorá faktúra sa uhrádza. Žalovaný však tvrdil, že dňa 20.11.2020 bola uhradená faktúra č. XXXXXXXXXX v sume 38,91 eur, dňa 26.11.2020 faktúra č. XXXXXXXXXX v sume 487,30 eur a doplatok 93,24 eur dňa 01.12.2020, dňa 01.12.2020 faktúra č. XXXXXXXXXX v sume 289,38 eur a dňa 09.12.2020 faktúra č. XXXXXXXXXX v sume 186,04 eur. (l.č. 41 a nasl. obsahu spisu)

15. Žalobca potvrdil, že úhrady zo strany žalovaného sa zaúčtovali vždy k najstaršej faktúre, keďže žalovaný nešpecifikoval úhrady. Zároveň uviedol, že pri úhradách žalovaného bez špecifikácie platby, žalobca zaslal žalovanému prípis mailom, z ktorého bolo zrejmé, ako a na ktoré omeškané faktúry je platba zúčtovaná. Obdobne aj v danom prípade boli platby žalovaného zaúčtované, a to priradením k starším neuhradeným faktúram, a to platba z 20.11.2020 k faktúre č. XXXXXXXXXX-XXX a XXX, platba z 26.11.2020 k faktúre č. XXXXXXXXXX a XXX, platba z 01.12.2020 k faktúre č. XXXXXXXXXX a platba z 09.12.2020 k faktúre č. XXXXXXXXXX a XXX. O takomto zaúčtovaní upovedomil žalovaného mailami, ktoré súdu predložil. (l.č. 50-52)

16. Žalovaný potvrdil, že dlhoročná prax medzi stranami je priraďovanie platieb podľa splatnosti faktúr, pričom mailové oznamovanie žalobcom o zaúčtovaní platieb je len krátkodobá záležitosť, ide o jednostrannú aktivitu žalobcu, ktorá nebola zo strany žalovaného nikdy akceptovaná a nemožno to označiť za prax medzi stranami.

17. Žalovaný nepoprel, že je s úhradami v omeškaní, ale trval na tom, že predmetné faktúry boli v čase podania žaloby uhradené.

18. Žalobca nepoprel platby, ale priradil ich k iným faktúram tak, ako vyplýva z predložených mailov a má za to, že nepostačuje len dopísanie zo strany žalovaného do výpisov z účtu, ktoré faktúry danými platbami uhradil a ani žalobcovi neuviedol, ktoré faktúry uhrádza. Preto žalobca vykonal jednostranný zápočet po obdržaní neidentifikovateľných platieb, čo oznámil aj žalovanému mailom a teda započítal

platby s faktúrami uvedenými v mailoch. To znamená, že tie záväzky zanikli, ale nie tie, ktoré sú predmetom konania.

19. Súd poukazuje na to, že pokiaľ žalobca tvrdí, že započítaval dané úhrady ku konkrétnym faktúram, ktoré uviedol, tak ide o nesprávne uvedenie zo strany žalobcu, nakoľko v žiadnom prípade nejde o započítanie podľa . Je nepochybné, že na strane žalovaného neexistovala pohľadávka voči žalobcovi. Pohľadávka bola iba na strane žalobcu a to voči žalovanému. Preto pokiaľ žalovaný poukazoval úhrady, bolo to na základe vystavených faktúr, a tieto úhrady nebolo možné započítavať v zmysle citovaného ustanovenia, keďže na strane žalovaného neexistovala pohľadávka voči žalobcovi. Je evidentné, že žalobca nezapočítaval, ale zaúčtovával jednotlivé úhrady.

20. Žalobca správne uviedol, že pokiaľ má dlžník viac záväzkov voči veriteľovi a neurčí jednotlivé úhrady, tak úhrada sa týka záväzku skôr splatného. Zároveň však uviedol, že štandardná obchodná prax medzi stranami bola taká, že pri takých platbách žalobca zaslal žalovanému prípis mailom, z ktorého bolo zrejmé, ako a na aké omeškané faktúry je platba zaúčtovaná.

21. Podľa , a : (1) Ak má veriteľovi splniť ten istý dlžník niekoľko záväzkov a poskytnuté plnenie nestačí na splnenie všetkých záväzkov, je splnený záväzok určený pri plnení dlžníkom. Ak dlžník neurčí, ktorý záväzok plní, je splnený záväzok najskôr splatný, a to najprv jeho príslušenstvo. (2) Pri plnení peňažného záväzku sa započíta platenie najprv na úroky a potom na istinu, ak dlžník neurčí inak. (3) Ak má dlžník voči veriteľovi niekoľko peňažných záväzkov a dlžník neurčí, ktorý záväzok plní, platenie sa týka najskôr záväzku, ktorého splnenie nie je zabezpečené alebo je najmenej zabezpečené, inak záväzku najskôr splatného.

22. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia, plnenie dlžníka sa týka záväzku najskôr splatného, pokiaľ dlžník neurčí inak. To znamená, že veriteľ neurčuje, ktoré záväzky sú splnené. Dlžník je ten, ktorý určuje, ktorý záväzok plní a pokiaľ tak neuvedie, tak je splnený ten záväzok, ktorý je najskôr splatný. vychádza zo zásady, že prvoradý význam pri určení plnenia, má vôľa dlžníka, ktorý také určujúce vyhlásenie, ktorý záväzok plní, musí urobiť pri plnení. Ak ho neurobí, dôjde k uplatneniu dispozitívneho pravidla obsiahnutého v .

23. Takže pokiaľ žalobca určil svojvoľne záväzok, ku ktorému priradil úhradu bez určenia dlžníka - žalovaného, mohlo to byť len v súlade s , teda úhradu mohol priradiť len k záväzku najskôr splatnému.

24. Na jednej strane žalobca tvrdil toto zákonné „pravidlo“ a teda mal o ňom vedomosť, avšak zároveň poukázal na nejakú prax strán konania, ktorú žalovaný poprel a ktorá je zjavne v rozpore s citovaným zákonným ustanovením.

25. Totiž súd z predložených mailov zo strany žalobcu mal preukázané, že žalobca, hoci v tomto konaní si uplatňuje nárok z faktúr vystavených v roku 2019, tak dané úhrady žalobca zaúčtoval k faktúram z roku 2020. Z uvedeného logicky vyplýva, že platby žalovaného priradil k faktúram, ktorých splatnosť nastala neskôr, než si uplatňuje v tomto konaní. Teda žalobca konal v rozpore s , nakoľko úhrady žalovaného nepriradil k záväzkom najskôr splatným, a to k predmetným faktúram vystaveným v roku 2019, keďže mailom žalovanému oznámil, že ich priradil k faktúram vystaveným z roku 2020. Logicky je zrejmé, že faktúry z roku 2020 majú neskoršiu splatnosť než faktúry z roku 2019, čo žalobca nerozporoval. Pokiaľ neboli uhradené predmetné faktúry z roku 2019 a úhrady neboli špecifikované, tak nie je možné, aby tieto úhrady boli priradené k faktúram z roku 2020, ktorých splatnosť nastala neskôr.

- Súd poukazuje, že medzi stranami bolo nesporné, že prvé číslice faktúr (19, 20) označujú rok, t.j. 2019, resp. 2020. Uvedené tvrdil aj žalovaný a žalobca to nerozporoval.

26. Vzhľadom k tomu, že žalovaný neoznačil pri úhradách, ktoré faktúry plní, tak v zmysle danými úhradami plnil záväzky najskôr splatné. Žalobca v tomto konaní si uplatňuje úhradu faktúr za rok 2019, pričom úhrady žalovaného priradil k faktúram za rok 2020, hoci

ich mal priradiť k faktúram skôr splatným, teda k faktúram za rok 2019. Je neprípustné, aby si v tomto konaní uplatnil nárok z faktúr za rok 2019 a neoznačené úhrady priradil k faktúram za rok 2020.

27. Súd skonštatoval postup žalobcu za rozporný so zákonným ustanovením . Žalobca nerozporoval, že priraďoval úhrady k faktúram z roku 2020, hoci platby neboli špecifikované zo strany žalovaného, na základe čoho by mali byť priradené k faktúram neskorším. Taktiež nerozporoval, že splatnosť faktúr z 2020 nastala neskôr, než predmetné faktúry.

- Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že z ničoho nevyplýva, že by predchádzala týmto faktúram splatnosť iných neuhradených faktúr, preto nebol dôvod skúmať postupnosť priraďovania jednotlivých úhrad k jednotlivým faktúram, ktoré nie sú predmetom tohto konania.

- Žalobca nerozporoval, že dané platby zahŕňajú úhrady viacerých faktúr, resp. aj čiastočne.

28. Vzhľadom k tomu, že boli vykonané úhrady, ktoré boli zo strany žalobcu nesprávne priradené k neskorším faktúram a vzhľadom k tomu, že žalovaný pred súdom upresnil, ako mali byť úhrady priradené podľa splatnosti jednotlivých faktúr, čo žalobca nerozporoval, pričom jednotlivé upresnenia úhrad s priradením k jednotlivým faktúram podľa splatnosti aj matematicky zodpovedajú celkovej úhrade, súd žalobu zamietol, nakoľko posúdil, že došlo k úhrade predmetných faktúr, čo však neznamená, že záväzky z faktúr 2020 zanikli, avšak tie neboli predmetom tohto konania. Žalovaný preukázal úhrady a tieto úhrady boli priradené k predmetným faktúram, o ktorých žalobca tvrdil, že nie sú uhradené, a ich splatnosť predchádzala faktúram, ku ktorým žalobca priradil úhrady. Napriek tomu dané úhrady žalobca priradil nesprávnym postupom k faktúram s neskoršou splatnosťou.

29. Žalobca si uplatnil aj úroky z omeškania v tomto konaní vo výške 8% ročne.

30. Žalovaný potvrdil, že s úhradami bol v omeškaní, avšak uviedol, že zo strany žalobcu cca 8 rokov boli zasielané každý mesiac faktúry, ktorými žalobca okrem iného účtoval aj úroky z omeškania z nezaplatených faktúr, a to vo výške 5% ročne, čo žalovaný akceptoval. Teda bola medzi nimi konkludentná dohoda.

31. Žalobca popieral dané tvrdenie, ako aj nejakú dohodu o úrokoch z omeškania.

32. Žalovaný však predložil súdu faktúru č. XXXXXXXXX za 10/2020 vystavenú žalobcom, v rámci ktorej bola fakturovaná aj suma 1.330,64 eur, ktorá zodpovedá prílohe, ktorou je vyčíslený úrok z omeškania vo výške 5% za obdobie 10/2020. Žalovaný uviedol, že každý mesiac žalobca takto fakturoval. Žalobca to popieral, avšak ničím relevantným uvedené nevyvrátil a aj keď neboli predložené faktúry za iné obdobia, je pravdepodobné, že k tomu tak dochádzalo vzhľadom na údaje uvedené vo faktúre a v jej prílohe, teda vzhľadom na vystavenú faktúru konkrétne za 10/2020. Súd poznamenáva, že daná faktúra s prílohou je dokument vystavený žalobcom pre žalovaného a žalovaný to akceptoval a teda akceptoval aj úrok z omeškania vo výške 5%. Z ničoho nevyplýva, že by išlo o nejaký iný poplatok, či sankciu. Z prílohy jednoznačne vyplýva, že ide o úrok z omeškania vyčíslovaný za konkrétne obdobie z nezaplatených faktúr.

33. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobca fakturoval pravidelne úroky z omeškania. Žalobca nevyvrátil zistené dané skutočnosti.

34. Podľa : (1) Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. (2) Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. (3) Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

35. Súd posúdil, že medzi stranami bola dohoda na výšku úrokov z omeškania 5% ročne, ktorý žalobca vyčísloval žalovanému prostredníctvom mesačných faktúr. Preto nebol dôvod priznávať žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8% ročne, ako ani za predmetné omeškanie, nakoľko žalobca netvrdil, že žalovaný by dané faktúry vystavené na úroky z omeškania neuhrádzal. Žalobca netvrdil, že by dané faktúry,

ktorými boli vyčíslované a fakturované úroky z omeškania, neboli zaplatené žalovaným, ani si neuplatnil istinu z daných faktúr.

36. Podľa

(1) Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. (2) Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. (3) Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

37. Vykonané dôkazy súd hodnotil v zmysle podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a posúdil, že nárok žalobcu nie je opodstatnený z vyššie uvedených dôvodov, preto žalobu zamietol v celom rozsahu.

38. Pokiaľ žalovaný pôvodne navrhoval vypočuť ekonómku a výsluch konateľa žalovaného, následne už netrval na vykonaní daných návrhov a súd ich preto nevykonal, pričom súd ani nezistil dôvody pre nariadenie výsluchu žalovaného s poukazom na , nakoľko v zmysle daného ustanovenia neboli splnené podmienky - v konaní nevyšli najavo skutočnosti, ktoré nemožno preukázať inak. Súd nevykonal dané dôkazy aj s poukazom na zásadu hospodárnosti a efektívnosti, nakoľko súd posúdil, že vykonané dôkazy boli postačujúce pre objektívne zistenie skutkového stavu.

39. V zmysle súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov.

40. Podľa

(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

41. Podľa a (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

42. Vzhľadom na to, že žalovaný bol úspešný v celom rozsahu, priznal mu nárok na náhradu trov voči žalobcovi v rozsahu 100%. O samotnej výške náhrady súd rozhodne samostatným rozhodnutím po právoplatnosti meritórneho rozhodnutia.

43. S poukazom na uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako bolo uvedené vo výrokovej časti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. ( )

Podľa

1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ustanovenia prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, pokuty a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).