Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26Cob-5-2021.pdf
PDF · 84.13 KB
Case nature
Area
Subarea
26Cob/5/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Erika Németha a členov senátu JUDr. Pavla Pileka a JUDr. Mareka Olekšáka, v právnej veci žalobcu: COCP, s.r.o., so sídlom Bakossova 3/I, Banská Bystrica, IČO: 45 969 507, zastúpený: AK JUDr. Andrea Slezáková s.r.o., so sídlom Robotnícka 10, Banská Bystrica, IČO: 36 860 999, proti žalovanému: Valis s.r.o., so sídlom Dvorčianska 74, Nitra, IČO: 50 902 156, o zaplatenie 1.420,-- eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 27Cb/21/2020 - 96 zo dňa 30.09.2020, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 27Cb/21/2020 - 96 zo dňa 30. septembra 2020 p o t v r d z u j e .
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od doručenia rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.420,-- eur a zaplatiť trovy konania v rozsahu 100 %.
2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol záväzkový vzťah, z ktorého žalovaný neuhradil žalobcovi riadne a včas odmenu vyúčtovanú faktúrou č. 2019001 v celkovej sume 3.420,-- eur. Žalovaný uhradil časť odmeny vo výške 2.000,-- eur dňa 15.04.2019. Žalobca si zároveň uplatnil nárok na náhradu trov konania.
3. Žalovaný v podanom odpore uviedol, že neuznáva nárok žalobcu na úhradu odmeny, nakoľko žalobca na základe dohody so žalovaným vypracoval pre žalovaného dokumentáciu potrebnú pre vydanie povolenia na nakladanie s iným ako nebezpečným odpadom. Žalobca vyfakturoval najskôr sumu 895,20 eur a následne sumu 3.420,-- eur. Žalovaný doposiaľ uhradil čiastku 2.895,20 eur. Nezaplatenú časť vo výške 1.420,-- eur žalovaný neuhradil, nakoľko túto neuznáva a podľa žalovaného nepatrí žalobcovi. Strany sa podľa žalovaného dohodli na odmene vo výške 2.895,20 eur.
4. Žalobca sa k odporu vyjadril písomne a uviedol, že tvrdenia žalovaného sa nezakladajú na pravde a sú účelové s cieľom vyhnúť sa povinnosti splniť svoj záväzok.
Žalobca zároveň predložil doklady preukazujúce špecifikáciu jednotlivých položiek, ktoré tvorili odmenu žalobcu, ako aj objednávku a cenovú ponuku, s ktorými žalovaný súhlasil. V neposlednom rade žalobca
predložil listinu, z ktorej je zrejmé, že štatutárny zástupca žalovaného podpisom potvrdil, že sporná faktúra bude žalobcovi uhradená najneskôr do 21.01.2019.
5. Z vykonaného dokazovania vyplynul nasledujúci skutkový a právny stav:
Žalobca si v konaní uplatnil nárok na zaplatenie sumy 1.420,-- eur (zostatok z fakturovanej čiastky 3.420,- eur), a to za poskytnutie služieb pre žalovaného na základe objednávky a cenovej ponuky žalobcu, s ktorou žalovaný súhlasil. Poskytnuté služby spočívali v zabezpečení podkladov, dokumentácie a listín potrebných pre pracovisko na zhodnocovanie odpadov, ktoré má niekoľko rozhodnutí a príslušných dokumentov, príloh a vyjadrení. Na preukázanie svojich tvrdení, teda na preukázanie poskytovania služieb žalobca predložil v konaní listinné dôkazy - objednávka, záznam z pracovného stretnutia, cenová ponuka.
Žalovaný neuhradil žalobcovi odmenu iba v časti, keď dňa 15.04.2019 realizoval čiastočnú úhradu vo výške 2.000,-- eur. Žalovaný má za to, že žalobca nemá nárok na zostatok účtovanej odmeny, túto neuznáva, pričom v podanom odpore tvrdí, že dohodnutá odmena bola vo výške 2.895,20 eur, ktoré aj uhradil. Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení neoznačil, ani nepredložil žiadne dôkazy.
6. S ohľadom na vykonané dokazovanie, najmä vyjadrenia strán sporu a predložené listinné dôkazy, súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná.
Žalobca a žalovaný vystupovali pri uzatváraní zmluvy v rámci svojej podnikateľskej činnosti, preto vzťah medzi žalobcom a žalovaným je obchodnoprávny. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzatvoreniu nepomenovanej zmluvy, predmetom ktorej bolo poskytovanie komplexných služieb na základe cenovej ponuky na vypracovanie R12 (zariadenie na zhodnocovanie odpadov). Žalobca v konaní uplatnil nárok na zaplatenie za poskytované služby - neuhradená časť faktúry č. 2019001 v súlade s cenovou ponukou. Predmetná faktúra č. 2019001 bola splatná dňa 21.01.2019 na sumu 3.420,-- eur. Žalovaný dňa 15.04.2019 uhradil čiastku 2.000,-- eur. Z obsahu záznamu zo stretnutia strán sporu je zrejmé, že žalovaný podpísal, že sa zaväzuje faktúru na sumu 3.420,-- eur uhradiť do 21.01.2019. Zároveň z predloženej SMS komunikácie vyplýva, že žalovaný opakovane prezentoval záujem uhradiť zvyšok fakturovanej sumy.
Z vyjadrenia žalobcu v žalobe je zrejmé, že si nárok uplatnil z titulu odmeny za poskytnuté služby žalovanému. Vykonávanie týchto služieb v konaní žalobca preukazoval svojou výpoveďou a predloženými listinnými dôkazmi. S ohľadom na vykonané dôkazy, je nepochybné, že žalobca v rozhodnom období poskytoval služby objednané žalovaným.
Námietka žalovaného, že sa so žalobcom dohodli na odmene v inej výške (2.895,20 eur) nebola v konaní preukázaná. Žalovaný sa pojednávania bez uvedenia dôvodu nezúčastnil a v písomnom odpore neuviedol žiaden dôkaz na preukázanie tohto svojho tvrdenia. Rovnako nereagoval na výzvu súdu zo dňa 19.06.2020, ktorou bol vyzvaný, aby oznámil všetky dôkazy, ktoré v konaní žiada vykonať.
Žalobca svoj nárok na poskytnutie odmeny riadne preukázal, pričom žalovaný žalobcom predložené dôkazy nevyvrátil, ani nespochybnil. Medzi stranami nie je sporné, že k uzatvoreniu zmluvy na poskytovanie služieb žalobcom pre žalovaného došlo, sporná bola len výška odmeny. S ohľadom na vykonané dokazovanie je nepochybné, že v tomto prípade žalobca uniesol dôkazné bremeno a preukázal že si žalovaný objednal služby podľa cenovej ponuky, ktorú v konaní predložil, a na základe ktorej účtoval žalovanému odmenu. Rozsah poskytnutých služieb v konaní spochybnený nebol.
V neposlednom rade súd vychádzal z ustanovenia § 407 Obchodného zákonníka. Uvedené zákonné ustanovenie spája s čiastočným plnením záväzku vznik vyvrátiteľnej domnienky trvania zvyšku záväzku v dobe jeho uznania so splnením určitých podmienok. Čiastočné plnenie ale nemusí byť uznaním záväzku vždy. Musí byť poskytnuté za takých okolností, že možno v konkrétnom prípade usudzovať na to, že jeho poskytnutím dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. Ustanovenie § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka neukladá dlžníkovi, či a kedy má prejaviť či inak vyjadriť voči veriteľovi svoj nesúhlas s výškou celkovej pohľadávky. Žalovaný dňa 15.04.2019 uhradil žalobcovi časť odmeny z faktúry č. 2019001, a to vo výške 2.000,-- eur. Zároveň žalovaný žalobcovi SMS správou zo dňa 17.04.2019 oznámil, že uhradí aj zvyšných 1.420,-- eur. Rovnako tak žalovaný prezentoval záujem uhradiť zvyšok v správach zo dňa
27.05.2019, zo dňa 29.05.2019, zo dňa 24.07.2019 a zo dňa 02.08.2019. K úhrade zvyšnej časti dlhu zo strany žalovaného nedošlo, a v septembri 2019 preto žalobca podal návrh na Okresný súd Banská Bystrica.
Až v podanom odpore, ktorý bol reakciou na doručený platobný rozkaz, sa žalovaný začal brániť voči zvyšnej časti záväzku tvrdením, že odmena medzi stranami bola dohodnutá v inej výške, a že žalobca nemá nárok na doplatenie čiastky 1.420,-- eur. Toto tvrdenie však žalovaný ničím nepodložil, nedoložil žiadne dôkazy na preukázanie tohto svojho tvrdenia a ani žiadne dôkazy neoznačil. Žalovaný teda zvyšok záväzku ako takého nespochybňoval až do času, kým sa žalobca jeho zaplatenia nedomáhal súdnou cestou. Preto súd dospel k záveru, že je v danom prípade možné aplikovať ustanovenie § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka. Napriek tomu je však potrebné uviesť, že dokazovanie bolo vykonané v rozsahu, ktorý postačuje na konštatovanie dôvodnosti nároku žalobcu aj bez toho, že by bolo aplikované ustanovenie § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka.
Keďže nárok žalobcu bol dôvodný a preukázaný, súd priznal žalobcovi nárok na zaplatenie odmeny vo výške spolu 1.420,- eur (zostatok faktúry č. 2019001). 7. V danom prípade o nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, keď úspech žalobcu v konaní predstavuje 100 %.
8. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol včas podaným odvolaním žalovaný, ktorý sa vychádzajúc z jeho obsahu domáhal, aby súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie z dôvodu, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Ďalej v odvolaní žalovaný namietal, že súd rozhodol bez objektívneho dokazovania a bez toho, aby vypočul štatutárneho zástupcu žalovaného. Zároveň namietal, že mu neboli spolu s platobným rozkazom doručené jeho prílohy.
9. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, podaním zo dňa 24.11.2020, pričom navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Tvrdenia žalovaného obsiahnuté v jeho odvolaní označil žalobca za účelové, v snahe vyhnúť sa splneniu záväzku. Žalobca poukázal na vykonané dokazovanie, ktoré dostatočne preukazuje dôvodnosť žalobcom uplatneného nároku ako aj na fakt, že žalovaný sa pojednávania nezúčastnil, nepredložil a ani neoznačil žiaden dôkaz na preukázanie svojho tvrdenia, hoci bol na to súdom vyzvaný.
10. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného v súlade s ust. § 378 a nasl. CSP, pričom dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť.
V súlade s ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd uvádza, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdom prvej inštancie, s ktorého skutkovými závermi ako aj právnym posúdením súhlasí, a preto nebude tieto dôvody nadbytočne opakovať, nakoľko súd prvej inštancie jasne a zrozumiteľne v rozhodnutí uviedol, na základe akých dôkazov mal za preukázané, že nárok uplatnený žalobou je dôvodný, a zároveň v rozhodnutí vysvetlil, prečo považuje obranu žalovaného za nedôvodnú.
11. K tvrdeniam žalovaného uvedeným v odvolaní odvolací súd uvádza, že ich nepovažuje za relevantné a spôsobilé dosiahnuť zrušenie napadnutého rozhodnutia.
Z relácie o doručovaní pl. rozkazu žalovanému prostredníctvom ÚPVS (Ústredný portál verejnej správy na č.l. 29-30) je nad všetku pochybnosť preukázané, že spolu s pl. rozkazom boli žalovanému doručované aj ostatné listiny tvoriace prílohy podanej žaloby, tak ako to vyplýva z informácie o doručovaní zásielky, keď každá jedna doručovaná príloha - dokument má svoj vlastný identifikátor.
12. Taktiež odvolací súd nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že súd rozhodoval len na základe tvrdení žalobcu. Okrem toho, že žalovanému boli predložené listinné dôkazy priložené k žalobe, a mal teda možnosť sa s nimi oboznámiť, súd prvej inštancie oboch účastníkov písomne vyzval (podanie zo dňa 19.06.2020), aby označili a predložili všetky dôkazy, ktoré v konaní žiadajú vykonať, resp. aby oznámili, či navrhujú ako dôkaz výsluch svedka alebo svedkov. Zároveň ich súd poučil o povinnosť včas uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany aj s poučením aké následky nedodržaním tejto povinnosti vzniknú.
Uvedená výzva bola žalovanému doručená dňa 24.06.2020, no žalovaný na uvedenú výzvu žiadnym spôsobom nereagoval.
Následne súd prvej inštancie nariadil vo veci pojednávanie na deň 30.09.2020, na ktoré predvolal žalovaného predvolaním, ktoré mu bolo doručené dňa 04.08.2020, pričom žalovaný sa na toto pojednávanie bez ospravedlnenia nedostavil.
Hoci v podanom odpore došlo k čiastočnému popretiu skutkových tvrdení žalobcu, žalovaný na ich preukázanie nenavrhol vykonať a ani neoznačil žiaden dôkaz, ktorý by jeho skutkové tvrdenia preukazoval.
13. Možno teda konštatovať, že postupom súdu prvej inštancie nedošlo k odňatiu možnosti žalovaného konať pred súdom, práve naopak, súd umožnil žalovanému, aby označil dôkazy preukazujúce jeho skutkové tvrdenia a zároveň, aby sa zúčastnil pojednávania nariadeného súdom, na čo žalovaný žiadnym spôsobom nereagoval. Dokonca ani v podanom odvolaní žalovaný neoznačil žiaden dôkaz preukazujúci nedôvodnosť záverov súdu prvej inštancie.
14. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 378 ods. 1 CSP).
15. Uvedenému výroku korešponduje aj výrok o trovách konania, keď súd žalobcovi, ktorý bol úspešný v konaní pred odvolacím súdom, priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím (§ 262 ods. 2 CSP).
16. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.