Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Ek/2096/2025

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Dúbravská cesta 14, 841 04 Bratislava – mestská časť Karlova Ves, IČO: 35 937 874, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. B. XX, o vymoženie 368,41 EUR s príslušenstvom, vedenou súdnym exekútorom JUDr. Jánom Franekom, so sídlom Nešporova 4, 031 01 Liptovský Mikuláš, sp. zn. 39EX 470/25, o zastavení exekúcie, o sťažnosti oprávneného voči výroku II. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. zo dňa 08.01.2026, takto

r o z h o d o l :

Súd m e n í výrok II. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. zo dňa 08.01.2026 tak, že súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1/ Vyšší súdny úradník uznesením zo dňa 08.01.2026 zastavil exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku (výrok I.) a oprávnenému uložil povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 4, EUR do 3 dní od právoplatnosti uznesenia (výrok II.). Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami , prvá veta, , , , , a o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a tým, že povinný uhradil pohľadávku po začatí exekučného konania, no ešte pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie. Keďže došlo ku skutočnosti, ktorá mala za následok zánik vymáhaného nároku, vyšší súdny úradník exekúciu zastavil podľa Exekučného poriadku, O povinnosti oprávneného nahradiť trovy súdnemu exekútorovi rozhodol podľa Exekučného poriadku, pretože vyhodnotil, že oprávnenému možno pričítať dôvod zastavenia exekúcie. v súvislosti s náhradou trov exekúcie nepoužíva inštitút subjektívnej právnej zodpovednosti, ktorá sa viaže na inštitút zavinenia subjektu práva, ale používa systém objektívnej zodpovednosti, t.j. zodpovednosti za výsledok a používa v Exekučného poriadku slovné spojenie „dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať“. Oprávnený je počas celej doby vedenia exekučného konania zodpovedný za podaný návrh na vykonanie exekúcie a nesie riziko jeho prípadného zastavenia. V danom prípade povinný splnil vymáhaný nárok už dňa 07.08.2025, teda pred samotným vydaním poverenia na vykonanie exekúcie ( druhá veta Exekučného poriadku), no oprávnený si svoju oznamovaciu povinnosť vo vzťahu k súdnemu exekútorovi splnil až dňa 19.08.2025. Také informovanie nepovažoval vyšší súdny úradník za bezodkladné. Zároveň platí, že oprávnený má v konaní postavenie dominus litis a je len na ňom či návrh na vykonanie exekúcie zoberie späť, avšak k takému úkonu ho súd nemôže nútiť. Vzhľadom na uvedené mal za to, že oprávnenému možno pričítať dôvod zastavenia exekúcie, čím je daný zákonný predpoklad znášania trov exekúcie oprávneným uvedený v za bodkočiarkou Exekučného poriadku. Na tomto základe vyšší súdny úradník uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v celkovej výške 4,24 EUR (hotové výdavky: poplatok za súčinnosť banky 0,25 EUR + DPH; 2 x príkazy na blokáciu účtu 0,2 EUR + DPH; poštovné 3,- EUR + DPH).

2/ Proti výroku II. uznesenia podal oprávnený sťažnosť. V nej zhrnul, že dňa 01.08.2025 doručil súdu návrh na vykonanie exekúcie. Povinný uhradil dňa 07.08.2025 čiastku vo výške 378,41 EUR. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 11.08.2025. Potom, čo bola platba objasnená, obratom súdnemu exekútorovi doručil dňa 19.08.2025 oznámenie o úhrade. Vzhľadom k tomu, že pohľadávku povinný uhradil po začatí exekučného konania, no ešte pred začatím exekúcie, nepatrí súdnemu exekútorovi odmena ani náhrada výdavkov podľa § 199c ods. 2 Exekučného poriadku, a zároveň nejde o prípad, kedy možno dôvod pričítať oprávnenému. Na podporu svojej argumentácie citoval z rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. z 30.09.2025, kde súd obdobný postup oprávneného vyhodnotil ako splnenie notifikačnej povinnosti v primeranej lehote. Na základe vyššie uvedeného žiadal, aby súd zrušil uznesenie vyššieho súdneho úradníka v časti výroku II., sťažnosti oprávneného vyhovel a nárok na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal.

3/ Súdny exekútor k sťažnosti uviedol, že napadnuté uznesenie je plne v súlade so zákonom a preto navrhol sťažnosť oprávneného zamietnuť.

4/ Podľa § 61f ods. 2 Exekučného poriadku ak ide o plnenia, ktoré boli uskutočnené ohľadom vymáhaného nároku pred doručením upovedomenia o začatí exekúcie povinnému, oprávnený o nich musí bezodkladne informovať exekútora.

5/ Podľa § 198 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona.

6/ Podľa § 199c ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku ak povinný uhradí pohľadávku oprávneného pred začatím exekúcie, odmena ani náhrada výdavkov exekútorovi nepatrí; to neplatí, ak je tu dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať.

7/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

8/ Podľa Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia (ďalej len „“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

9/ Podľa ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.

10/ Po preskúmaní sťažnosti voči uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, zákonný sudca vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením a konštatoval, že bola podaná včas a je dôvodná.

11/ Z jednotlivých ustanovení Exekučného poriadku možno vyvodiť, že exekútorovi patrí náhrada trov exekúcie s výnimkami uvedenými v ustanovení § 198 ods. 1 Exekučného poriadku a § 199c ods. 2 pred bodkočiarkou Exekučného poriadku. Vyšší súdny úradník mal za to, že v uvedenej veci nie je možné pre správanie oprávneného aplikovať výnimku stanovenú v § 199c ods. 2 pred bodkočiarkou Exekučného poriadku. Sudca však zastáva odlišný názor. Oprávnený úhradu povinného oznámil súdnemu exekútorovi v 12. deň od plnenia, čím si plnil oznamovaciu povinnosť v intenciách § 61f ods. 2 Exekučného poriadku. Zákon oprávnenému ukladá povinnosť oznámiť plnenia, ktoré boli uskutočnené ohľadom vymáhaného nároku pred doručením upovedomenia o začatí exekúcie povinnému, len súdnemu exekútorovi. Voči exekučnému súdu zákon notifikačnú povinnosť oprávneného nenormuje. Keďže oprávnený súdu informáciu sám neposkytol, ani ako dominus litis nezobral návrh na vykonanie exekúcie späť (pričom k takému úkonu ho nemožno nútiť), súd vydal dňa 11.08.2025 poverenie na vykonanie exekúcie. Poverenie bolo súdnemu exekútorovi doručené ešte v ten deň, čím sa zároveň začala exekúcia (§ 57 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku). Oznamovaciu povinnosť si oprávnený splnil vo vzťahu k súdnemu exekútorovi dňa 19.08.2025, teda 8 dní po začatí exekúcie a také informovanie považoval súd za bezodkladné. Za týchto okolnosti súd konštatoval, že nebol daný zákonný predpoklad znášania trov exekúcie oprávneným podľa § 199c ods. 2 za bodkočiarkou Exekučného poriadku. Oprávnenému nemožno pričítať zastavenie exekúcie, keďže návrh

na jej začatie podal dôvodne a po začatí exekúcie bezodkladne informoval súdneho exekútora o úhrade realizovanej povinným. Do úvahy tak pripadá len aplikácia ustanovenia pred bodkočiarkou Exekučného poriadku, pretože povinný uhradil pohľadávku oprávneného pred začatím exekúcie. Preto sudca postupom podľa zmenil výrok II. napadnutého rozhodnutia tak, že súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné ( ). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné ( Exekučného poriadku).