Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/1/2026

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu JUDr. Kataríny Krochtovej a JUDr. Romana Lajoša v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. D. X, XXX XX E., právne zastúpená: E. F. E. F. G. H. H. I. J., so sídlom C. XX, XXX XX E., IČO: XX XXX XXX, proti žalovaným: 1/ K. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. X, XXX XX A., 2/ Poľnohospodárske družstvo so sídlom Jarovnice, so sídlom Jarovnice 507, 082 63 Jarovnice, IČO: 00 200 522, obaja žalovaní zastúpení: L. M. L., F., so sídlom H. XX/X, XXX XX E., M.: XX XXX XXX, o neplatnosť kúpnej zmluvy, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. – 203 zo dňa 15. 12. 2025 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žalovaní v 1. a 2. rade majú voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“), napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej dňa 16. 06. 2022 medzi žalovaným v 1. a žalovaným v 2. rade na tom skutkovom základe, že žalovaný v 1. rade ako podielový spoluvlastník previedol na žalovaného v 2. rade predmetnou kúpnou zmluvou nehnuteľnosti, ktoré neponúkol žalobkyni na odkúpenie, hoci táto v čase uzatvorenia zmluvy bola podielovou spoluvlastníčkou, čím porušil povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona. Vklad vlastníckeho práva pod K. XXXX/XXXX bol povolený dňa 16. 08. 2022.

2. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového zistenia, že žalobkyňa nadobudla vlastnícke právo k podielom na nehnuteľnostiach, vo vzťahu ku ktorým sa neplatnosti kúpnej zmluvy dovoláva, darovacou zmluvou zo dňa 04. 08. 2021. Za nespornú mal skutočnosť, že predkupné právo voči žalobkyni, ako v tom čase podielovej spoluvlastníčky na predmetných nehnuteľnostiach, žalovaný v 1. rade nerealizoval. Žalobkyňa však v čase vyhlásenia rozsudku už podielovou spoluvlastníčkou týchto nehnuteľností nebola.

3. Predmet sporu prvoinštančný súd právne posúdil podľa ust. a ust. . Žalobu považoval za prípustnú v súlade s (ďalej len ) s tým, že predmetná žaloba je žalobou podľa , pri ktorej sa naliehavý právny záujem neskúma a prípustnosť takej žaloby je odôvodnená poukazom na ust. a . Domáhaním sa neplatnosti kúpnej zmluvy tak žalobkyňa využila jednu z hmotným právom dovolených možností domáhať sa prostredníctvom súdu svojho porušeného práva.

4. Za nedôvodnú považoval námietku žalovaných o premlčaní jej nároku, keďže žalobkyňa podala žalobu na súd dňa 15. 08. 2025 o 17.45 hod., pričom vklad vlastníckeho práva namietanej kúpnej zmluvy bol povolený dňa 16. 08. 2022, teda žaloba bola podaná včas.

5. Za dôvodnú ako jedinú považoval súd prvej inštancie námietku žalovaných spočívajúcu v tom, že žalobkyňa na podanie takejto žaloby nie je aktívne legitimovaná. Nevyhovel žiadosti žalobkyne o odklon od rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z dôvodu zachovania ústavného princípu ochrany jej vlastníckeho práva. Súd prvej inštancie zotrval na ustálenej rozhodovacej praxi najvyšších súdnych autorít, čím zabezpečil právnu istotu v právnych vzťahoch.

6. V odôvodnení rozhodnutia argumentoval tým, že pokiaľ pri zmluvnom predkupnom práve ( až ) ide o právo spojené iba s osobou oprávneného, v prípade zákonného predkupného práva podielových spoluvlastníkov ( ) ide o vecné právo, ktoré je späté so spoluvlastníckym podielom. Ak po právnom úkone porušujúcom predkupné právo podielového spoluvlastníka ten spoluvlastník, ktorého predkupné právo bolo porušené, prevedie svoj spoluvlastnícky podiel na tretiu osobu, stáva sa nadobúdateľ prevedeného podielu ex lege nielen podielovým spoluvlastníkom spoločnej veci, ale zároveň aj osobou oprávnenou (a tiež povinnou) z predkupného práva viazaného na spoluvlastnícky podiel. V dôsledku prevodu spoluvlastníckeho podielu prechádzajú teda na jeho nadobúdateľa nielen oprávnenia pôvodného spoluvlastníka vyplývajúce z vlastníctva (t.j. oprávnenie vec v rozsahu spoluvlastníckeho podielu držať, disponovať s ňou, užívať ju a požívať z nej úžitky), ale aj oprávnenia pôvodného spoluvlastníka vyplývajúce z nerešpektovania jeho predkupného práva; pritom nie je právne významné, či prevodca v čase, keď bol ešte podielovým spoluvlastníkom, svoje oprávnenia vyplývajúce z porušenia predkupného práva uplatnil alebo neuplatnil (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 13. 08. 2015).

7. Svoju argumentáciu súd podporil citáciou rozhodnutia NS SR sp. zn. , a rozhodnutím NS ČR sp. zn. . Dospel k záveru, že pokiaľ žalobkyňa v čase vyhlásenia rozsudku nebola podielovou spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností, keďže došlo k zmene vlastníckeho práva vo vzťahu k jej podielom, došlo tak aj k zmene oprávnenej osoby z predkupného práva. Majúc na zreteli uvedené, žalobkyni nesvedčí aktívna legitimácia v konaní na podanie žaloby o neplatnosť kúpnej zmluvy z dôvodov porušenia predkupného práva ( v spojení s ). Preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.

8. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. a ust. , teda úspešným žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania voči neúspešnej žalobkyni v rozsahu 100%.

9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa. Odvolacie dôvody podriadila pod ust. , , , ktoré dôvody rozviedla v teoretickej rovine.

10. Po zopakovaní citácie rozhodnutí NS SR a NS ČR z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie konštatovala, že v tejto časti plne akceptuje dané právne úvahy súdu, no mala za to, že tieto sa na predmetnú spornú vec nevzťahujú. Za nesprávny právny záver považovala konštatovanie súdu, že jej nesvedčí aktívna legitimácia v konaní na podanie žaloby o neplatnosť kúpnej zmluvy z dôvodu porušenia predkupného práva, pre ktorý dôvod súd žalobu zamietol. Zdôraznila, že v rozhodnej dobe bola podielovou spoluvlastníčkou parciel na základe darovacej zmluvy zo dňa 04. 08. 2021, a keďže žalovaný v 1. rade ako podielový spoluvlastník previedol na žalovaného v 2. rade kúpnou zmluvou uzavretou dňa 16. 06. 2022 predmetné nehnuteľnosti, ktoré jej ako podielovej spoluvlastníčke neponúkol na odkúpenie, porušil tak povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona.

11. Trvala na tom, že ako podielová spoluvlastníčka realizovala svoje právo nakladať s majetkom podľa súvisiacich ustanovení a previedla svoje spoluvlastnícke podiely zákonom predpokladaným zmluvným úkonom na svojho brata I. B. takmer v totožnom období ako žalovaní. V dobe rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva, či v dobe právoplatnosti rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva však bola spoluvlastníčkou, a tak vzhľadom na dobu rozhodnú pre samotné porušenie predkupného práva jej patrí dané vecné právo. Žalovaní zasiahli do jej majetkových práv a legitímne sa tak domáha ochrany svojich majetkových práv, ktoré jej právne svedčia. Právny úkon

žalovaných porušujúci predkupné právo podielovej spoluvlastníčky nastal v dobe pred právoplatnosťou rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva na jej brata, preto nie je legitímne daný dôvod na obmedzenie jej právnymi predpismi chránených majetkových práv.

12. Pozornosť odvolacieho súdu upriamila na skutočnosť, že žalovaní aj podľa súdom vykonaného dokazovania vedome, zámerne a úmyselne porušili jej predkupné právo podielovej spoluvlastníčky. Jej záujmom je chrániť svoje majetkové a vlastnícke práva a v danom prípade ide práve o také podiely, ktoré mala záujem si ponechať pre seba a nemala a ani nemá záujem tieto spoluvlastnícke podiely po ich odplatnom nadobudnutí od žalovaného v 1. rade previesť na tretiu osobu, keďže to, čím mala záujem vtedy obdarovať svojho brata, už zrealizovala. Trvala na tom, že ani v jednom prípade opísanom v rozhodnutiam najvyšších súdov nejde o skutkovo a právne totožnú situáciu, aká nastala v jej konkrétnom súdenom prípade, teda že k porušeniu predkupného práva žalobkyne konaním žalovaného v 1. rade došlo v čase medzi podpísaním separátnej darovacej zmluvy medzi ňou a jej bratom a v čase do právoplatného rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva vo vzťahu k darovacej zmluve. Preukázateľne tak nedošlo v rozhodnej dobe k právoplatnému povoleniu vkladu a k prevodu jej vlastníckeho podielu na nového nadobúdateľa, čo súd prvej inštancie nijako nevzal do úvahy a nijako nevyhodnotil. Za danej situácie tak nie je daný legitímny dôvod, aby bola súdom odmietnutá súdna ochrana jej vlastníckeho práva s odôvodnením, že dané právo má, vzhľadom na vecnoprávny charakter, len nový podielový spoluvlastník, ktorý sa však podľa vykonaného dokazovania a podľa zákona stal vlastníkom až právoplatným rozhodnutím o povolení vkladu vlastníckeho práva po dobe rozhodnej vo vzťahu k porušeniu práv podielovej spoluvlastníčky porušením predkupného práva žalobkyne ako podielovej spoluvlastníčky.

13. Poukázala na zhodu času vo vzťahu k obom zmluvám (kúpna zmluva - účastníci a zmluvné strany žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade a darovacia zmluva s bratom) a vo vzťahu k času obom súvisiacim vkladovým konaniam. Súdom prvej inštancie zvolenou aplikáciou práva bola objektívne poškodená na svojich majetkových právach, vrátane práva na súdnu ochranu. Vyslovila názor, že akoby tu bola bezdôvodne dávaná prednosť novému nadobúdateľovi spoluvlastníckeho podielu len predmetnou zhodou časových okolností.

14. Žalobkyňa navrhla rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobe vyhovieť, respektíve rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

15. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadrili žalovaní podaním z 18. 02. 2026. S odvolaním žalobkyne vyjadrili nesúhlas, stotožnili sa s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie a navrhli ho potvrdiť.

16. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. uviedli, že z obsahu spisu nevyplýva, že by súd prvej inštancie postupoval spôsobom, ktorý by znemožnil odvolateľke uplatňovať jej procesné práva. Bolo jej umožnené totižto vyjadrovať sa ku všetkým rozhodujúcim skutočnostiam, navrhovať dôkazy a uplatňovať procesnú obranu, pričom súd sa s jej podaniami riadne oboznámil a vo svojom rozhodnutí sa s nimi aj vecne vysporiadal. Skutočnosť, že súd neprisvedčil jej právnej argumentácií nemožno podľa žalovaných stotožňovať s porušením práva na spravodlivý proces, keďže tento nezaručuje úspech v konaní, ale len procesne korektný postup súdu, ktorý bol v predmetnej veci dodržaný.

17. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. žalovaní uviedli, že súd prvej inštancie vychádzal zo správne zisteného skutkového stavu, pričom rozhodujúca skutková okolnosť

- že žalobkyňa v čase podania žaloby už nebola spoluvlastníckou dotknutej nehnuteľnosti - nebola sporná a vyplývala z listinných dôkazov založených v spise. Súd tieto dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov a v logickej nadväznosti na ich obsah. Odvolateľka v skutočnosti nespochybňuje skutkové zistenia súdu, ale ich právne dôsledky, keďže polemizuje najmä s otázkou aktívnej vecnej legitimácie a právnej ochrany vlastníctva. Takáto polemika však nenapĺňa odvolací dôvod nesprávnych skutkových zistení, ale predstavuje výlučne nesúhlas s právnym posúdením veci.

18. Podľa žalovaných konanie netrpí vadami podľa ust. , skutkové zistenia súdu sú správne a opreté o vykonané dôkazy a právne posúdenie veci podľa ust. je vecne správne a v súlade s hmotným právom, aj ustálenými zásadami civilného procesu. Odvolanie tak

predstavuje len nesúhlas s právnym názorom súdu prvej inštancie, nie relevantné uplatnenie zákonných odvolacích dôvodov.

19. Neprisvedčili ani tvrdeniu žalobkyne, že žalovaní konali vedome, zámerne a úmyselne v rozpore s predkupným právom, keďže takýto záver nemá oporu ani v skutkových zisteniach, ani v právnej úprave postavenia nadobúdateľa. Kupujúci totižto nie je subjektom, ktorému zákon ukladá povinnosť preverovať, akým spôsobom predávajúci splnil alebo nesplnil svoje zákonné povinnosti voči tretím osobám, vrátane povinnosti rešpektovať predkupné právo spoluvlastníka. Povinnosť ponúknuť podiel oprávnenému z predkupného práva za rovnakých podmienok je výlučne povinnosťou prevodcu, nie nadobúdateľa. Z tohto dôvodu nemožno na strane kupujúceho konštruovať úmyselné porušenie práva, ktoré zo zákona ani nie je povinný zabezpečovať.

20. Zdôraznili, že od začiatku konania dôsledne namietali nedôvodnosť žaloby vo všetkých jej rovinách. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že kúpna zmluva zo dňa 16. 06. 2022 bola uzavretá riadne v písomnej forme, s jasným a zrozumiteľným obsahom a bez akýchkoľvek vád vôle. Žiadna zo strán právneho úkonu netrpela okolnosťou, ktorá by mohla spôsobiť jeho neplatnosť. Vklad vlastníckeho práva bol právoplatne povolený dňa 16. 08. 2022, čím žalovaní nadobudli vlastnícke právo v súlade so zákonom.

21. Trvali na námietke nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne v predmetnom konaní, keďže táto v čase podania žaloby už nebola podielovou spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností, ale tieto previedla na tretiu osobu.

22. Aktívna vecná legitimácia je pritom jednou zo základných hmotnoprávnych podmienok úspechu žaloby, ktorá predpokladá, že žalobca je nositeľom uplatňovaného práva alebo oprávnenia, ktoré má byť rozhodnutím súdu chránené. Ak takýto vzťah medzi žalobcom a predmetom konania neexistuje, žaloba musí byť ako nedôvodná zamietnutá. Zo zistených skutočností podľa tvrdení žalovaných vyplýva, že žalobkyňa ešte pred podaním žaloby previedla svoj spoluvlastnícky podiel na tretiu osobu. Stratila tak postavenie spoluvlastníčky a tým aj postavenie oprávnenej osoby, ktorá by mohla uplatňovať ochranu predkupného práva, keďže predkupné právo je právom akcesorickým - viaže sa výlučne na existenciu spoluvlastníctva.

23. Zároveň žalovaní uviedli, že žalobkyňa darovala nehnuteľnosť v čase, keď bola na liste vlastníctva vyznačená plomba, ktorá jasne signalizovala existenciu prebiehajúceho právneho vzťahu. Tvrdenie žalobkyne, že nemohla mať vedomosť o zápise na liste vlastníctva je procesne a skutkovo neopodstatnené. Ako spoluvlastníčka mala možnosť overiť si stav v evidencii katastra a vyhodnotiť situáciu - prevod - darovanie nebol nevyhnutný ani automatický.

24. Odvolaciu argumentáciu žalobkyne založenú na odkazovaní na majetkové právo považovali žalovaní za právne irelevantnú, keďže predmetom konania nie je ochrana jej vlastníckeho práva, ale ochrana tvrdeného predkupného práva, ktoré má akcesorickú povahu a je neoddeliteľne viazané na existenciu spoluvlastníckeho vzťahu. Ústavná ochrana vlastníctva garantovaná Čl. 20 chráni existujúce vlastnícke právo, nie hypotetický nárok na nadobudnutie vlastníctva do budúcnosti, ani procesné oprávnenie uplatňovať práva, ktoré medzičasom zanikli.

25. Žalovaní považovali námietku žalobkyne, že „nemôže byť viac chránený porušovateľ predkupného práva ako vlastník“ ako vychádzajúcu z nesprávneho právneho východiska. V konaní totiž nejde o poskytovanie ochrany porušovateľovi, ale o posúdenie existencie hmotného subjektívneho práva na strane žalobkyne. Civilný proces je ovládaný dispozičnou zásadou a zásadou, že súd poskytuje ochranu len tomu, kto je nositeľom uplatňovaného práva. Ak žalobkyňa toto právo v čase podania žaloby nemala, súd jej nemôže priznať ochranu bez ohľadu na to, aké princípy všeobecne deklaruje.

26. Zdôraznili, že právo vlastniť majetok nezaručuje právo na nadobudnutie konkrétnej veci, ani právo na zachovanie predkupného oprávnenia po zániku spoluvlastníctva. Výklad prezentovaný žalobkyňou by viedol k neprípustnému rozšíreniu predkupného práva nad rámec zákona a k popretiu jeho viazanosti na existenciu spoluvlastníckeho podielu. Takýto výklad by bol v rozpore s princípom právnej istoty, keďže by umožňoval uplatňovať nároky osobám, ktoré už nie sú nositeľmi dotknutého práva.

27. V závere vyjadrenia poukázali žalovaní na skutočnosť, že žalobkyňa podala žalobu až s výrazným časovým odstupom približne troch rokov, hoci súčasne tvrdí, že jej na ochrane predkupného práva zásadne záležalo. Takýto časový odstup je v zjavnom rozpore s tvrdenou naliehavosťou zásahu do jej práv a oslabuje presvedčivosť jej procesnej obrany. Takýto postup žalovaní považovali za nekonzistentný s tvrdením o závažnom porušení práv žalobkyne. Ak si bola vedomá existencie plomby a potenciálnej zmeny vlastníckeho stavu, bolo logické a očakávateľné, aby svoje práva uplatnila bezodkladne, nie až po viacročnom časovom odstupe a po tom, čo sama zmenila svoje právne postavenie k predmetnej veci.

28. K vyjadreniu žalovaných predložila žalobkyňa repliku podaním zo dňa 04. 03. 2026. Zotrvala na svojom odvolaní v celom rozsahu. Za neobvyklé považovala to, že obaja žalovaní spoločne argumentujú v odvolacom konaní vo vyjadrení spôsobom nimi prezentovanom pod bodom III. vyjadrenia zo dňa 18. 02. 2026, na čo by malo byť podľa zákona prihliadnuté aj pri rozhodovaní o nároku o náhradu trov odvolacieho konania. V ostatnom plne poukázala na odvolanie proti rozsudku a zopakovala svoj odvolací návrh, teda navrhla rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť, respektíve tento zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

29. Žalovaní v duplike z 13. 03. 2026 uviedli, že replika žalobkyne neprináša žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie alebo argumentáciu žalovaných uvedenú v ich predchádzajúcich podaniach. Pokiaľ žalobkyňa poukazuje na neobvyklé spoločné argumentovanie žalovaných v odvolacom konaní, tak k tomuto žalovaní uviedli, že takýto postup je v civilnom sporovom konaní úplne prirodzený a legitímny. Žalovaní majú totižto v konaní zhodný procesný záujem a nič im nebráni, aby uplatňovali rovnakú alebo podobnú právnu argumentáciu. Samotná skutočnosť, že žalovaní reagujú na tvrdenia žalobkyne vecne a koordinovane, nijako nespochybňuje ich dobromyseľnosť, ani zákonnosť ich postupu. Opakovane navrhli rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a priznať im náhradu trov odvolacieho konania.

30. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom, v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po konštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto ho odvolací súd v súlade s ust. , potvrdil.

31. Súd prvej inštancie v predmetnom konaní vykonal potrebné dokazovanie, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým zisteniam, z ktorých vyvodil aj správny právny záver. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na výstižné a vyčerpávajúce odôvodnenie prvoinštančného rozhodnutia, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje. Vo vzťahu k odvolacím námietkam je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie správne a adresne použil judikatúru na daný prípad a žalobu zamietol pre nedostatok vecnej aktívnej legitimácie žalobkyne.

32. Žalobkyňa sa v predmetnom spore domáhala nárokov vyplývajúcich z porušenia predkupného práva v zmysle ust. . Nie je možné opomenúť judikatúru v zmysle ktorej nároky z porušenia predkupného práva prechádzajú na nového spoluvlastníka (rozhodnutie NS SR sp.zn. ), okrem už uvedených v rozhodnutí súdu prvej inštancie.

33. Bez logickej súvislosti je argumentácia žalobkyne, že práve podiel, ktorý previedol žalovaný v 1. rade na žalovaného v 2. rade bol predmetom jej záujmu a tento by si po zakúpení ponechala, pokiaľ svoj predchádzajúci podiel k predmetným nehnuteľnostiam odpredala. Takéto jej tvrdenie vyhodnotil odvolací súd ako účelové. Rozhodnutie súdu prvej inštancie musí vychádzať z existujúcich skutočností a nie zo skutočností predpokladaných, teda z fikcie. Svedčí o tom ust. .

34. K odvolacím námietkam žalobkyne je tiež potrebné uviesť, že napriek tomu, že odvolanie dôvody oprela o ust. , , , bližšie nezdôvodnila, v čom konkrétne spočíval nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie v dôsledku ktorého by jej bolo znemožnené uplatniť svoje procesné práva, ako aj skutočnosť, ktoré skutkové zistenia súdu prvej inštancie boli nesprávne. Pre uvedené odvolacie dôvody preto odvolací súd nemá podrobnejšiu argumentáciu.

35. Bez právneho významu je tvrdenie žalobkyne, že jej oprávnenie domáhať sa ochrany ako bývalého spoluvlastníka je viazané na moment povolenia vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe zmluvy, ktorou darovala svoje podiely k predmetným nehnuteľnostiam svojmu bratovi. Nároky vyplývajúce z predkupného práva totižto prevodom nehnuteľnosti prešli na iný subjekt. V súlade s citovanou judikatúrou nároky vyplývajúce z predkupného práva už patria novému spoluvlastníkovi, keďže dané právo je viazané na reálny spoluvlastnícky podiel. Žalobkyňou poskytnutý alternatívny výklad uplatnenia predkupného práva (bývalým spoluvlastníkom a príp. aj terajším spoluvlastníkom) by bol neaplikovateľný a poprel by účel inštitútu zakotveného v ust. .

36. S poukazom na uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s ust. , .

37. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).