Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_37Ek-332-2026.pdf
PDF · 84.87 KB
Case nature
Subarea
37Ek/332/2026
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava, IČO 35 724 803, právne zast.: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom: Prievozská 2, 821 09 Bratislava, IČO 53 255 739, proti povinnému A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XX, XXXXX C., zast. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, sídlom: Nám. legionárov 5 080 01, Prešov, IČO: 42176778, o vymoženie 636,62 eur s príslušenstvom vedenej súdnym exekútorom D. D. E. sídlom exekútorského úradu Okulka 24/11, 09301 Vranov nad Topľou, pod sp. zn. XXXXX XX/XX, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
r o z h o d o l :
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a .
II. Oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 45,04 eur.
o d ô v o d n e n i e :
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 29. 01. 2026 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 636,62 eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu
- platobného rozkazu vydaného Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. XXXX/XXX/XXXX dňa 03. 09.2018, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 25. 09. 2018 (ďalej ako exekučný titul). Exekučný súd na základe poverenia na vykonanie zo dňa 10. 02. 2026, poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Martin Petruška Exekútorský úrad Okulka 24/11, 09301 Vranov nad Topľou, ktorý vedie exekúciu pod sp. zn. XXXXX XX/XX.
2. Súdny exekútor doručil povinnému upovedomenie o začatí exekúcie dňa 19. 02. 2026 Povinný podaním zo dňa 11. 03. 2026 doručeným súdnemu exekútorovi podal návrh na zastavenie exekúcie. Okresný súd konštatuje že návrh na zastavenie exekúcie nebol podaný v zákonne stanovej lehote, podať návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods.2 EP.
3. Povinný v zastúpení podal návrh na zastavenie exekúcie, ktorý odôvodnil predovšetkým tým, že platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica bol vydaný v skrátenom konaní v spotrebiteľskej veci, pričom súd pred jeho vydaním ani následne ex offo nepreskúmal spotrebiteľskú zmluvu a súvisiace dokumenty z hľadiska neprijateľných zmluvných podmienok podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a smernice Rady 93/13/EHS. Povinný namieta, že v úverovej zmluve dojednaná výška ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) je neprimerane vysoká a v rozpore s dobrými mravmi, a že zmluva a sadzobník obsahujú ďalšie neprijateľné podmienky, poplatky a sankcie odporujúce dobrým mravom a európskemu právu, v dôsledku čoho platobný rozkaz, ktorým boli tieto nároky bez akejkoľvek kontroly judikované, nemôže byť spôsobilým exekučným titulom. Povinný poukazuje na judikatúru Súdneho dvora EÚ a Ústavného súdu SR (najmä k povinnosti vnútroštátnych súdov skúmať nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách aj v exekučnom štádiu a na možnosť zastaviť exekúciu, ak je titul vydaný v rozpore s právom EÚ a s ochranou spotrebiteľa)
a zdôrazňuje, že ochrana spotrebiteľa je vecou verejného záujmu, ktorá musí prevážiť nad formálnou právoplatnosťou platobného rozkazu. Z týchto dôvodov navrhuje, aby exekučný súd vyhodnotil platobný rozkaz ako nesúladný s vnútroštátnym aj európskym právom, konštatoval jeho nevykonateľnosť ako exekučného titulu a exekúciu v celom rozsahu zastavil.
4. Oprávnený k návrhu na zastavenie exekúcie uviedol nasledovné, povinný nepreukázal splnenie žiadnej z podmienok zastavenia exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, pričom vo svojom návrhu neuviedol skutočnosti ani nepredložil dôkazy spôsobilé spochybniť nárok oprávneného. Oprávnený zároveň poukázal na to, že súdny exekútor koná v exekučnom konaní ako exekučný súd, a nie je preto vecne príslušný preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia vydaného v základnom (nachádzajúcom) konaní. Na podporu svojej argumentácie odkázal na uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 61Ek/2185/2023 zo dňa 29. 7. 2025, podľa ktorého návrh na zastavenie exekúcie podaný po uplynutí 15-dňovej lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku možno odôvodniť len skutočnosťami, ktoré nastali po jej uplynutí, resp. ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol uplatniť skôr. Na záver si oprávnený uplatnil trovy vyjadrenia vo výške 45,04 € podľa § 199a Exekučného poriadku v spojení s § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. 5. Súdny exekútor predložil návrh povinného na zastavenie exekúcie súdu na rozhodnutie dňa 26. 03. 2026 Súdny exekútor sa v podaní, ktorým súdu predložil návrh na zastavenie exekúcie k návrhu na zastavenie exekúcie nevyjadril.
6. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a. po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b. exekučný titul bol zrušený, c. je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d. sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. e. je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov
7. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť. Podľa § 61k ods. 4 Exekučného poriadku, návrhy na zastavenie exekúcie podľa odseku 3 odkladný účinok nemajú.
8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
9. Podľa § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátanie určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
10. Exekučný súd po preskúmaní návrhu na zastavenie exekúcie povinného, vyjadrenia oprávneného a jednotlivých skutkových okolností prejedávanej veci uvádza, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný po uplynutí zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie v zmysle ustanovenia § 61k ods. 2 Exekučného poriadku (upovedomenie doručené dňa 19. 02. 2026, návrh na zastavenie exekúcie podaný 11. 03. 2026 následkom čoho preto podľa ustanovenia § 61k ods. 3 Exekučného poriadku platí, že povinný môže v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie uvádzať len tie skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí tejto lehoty, alternatívne môže ísť aj o takú škálu skutkových okolností či námietok, ktoré nie z
vlastnej viny nemohol uplatniť skôr. V prejednávanej veci je však pre obranu povinného charakteristický taký rozsah skutkových tvrdení, ktoré svojou povahou mali byť v súlade so zásadou koncentrácie konania prezentované cestou podaného návrhu na zastavenie exekúcie v lehote 15 kalendárnych dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. K uplatneniu tzv. koncentračnej zásady v exekučnom konaní sa vyjadril aj Ústavný súd SR v uznesení č. k. I. ÚS 563/2022-8 zo dňa 19.10.2022 keď, cit.: „Koncentrácia konania vyplývajúca z § 61k ods. 2 Exekučného poriadku sa prejavuje v tom, že povinný musí v návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom, t. j. v návrhu podanom do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie uviesť všetky právne skutočnosti, ktoré nastali ku dňu podania návrhu. V ďalšom návrhu na zastavenie exekúcie môže povinný uplatniť iba právne skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu. Ak právna skutočnosť tvrdená v návrhu na zastavenie exekúcie nie je predložená včas, exekučný súd na ňu neprihliadne s výnimkou skutočností, ktoré objektívne bez svojej viny nemohol uplatniť skôr. Vztiahnuc uvedené na prejednávaný prípad, možno konštatovať, že je nepochybné, že sťažovateľ nepredložil okresnému súdu námietku súvisiacu s uplatnením námietky premlčania v rámci návrhu na zastavenie exekúcie a v lehote na jeho podanie, hoci tak urobiť mohol...“. Hoci ich neskorším uplatnením dochádza z dôvodu aplikácie koncentračnej zásady k strate ich vecného opodstatnenia, súd napriek uvedenému pristúpil k ich vyhodnoteniu, a to aj napriek skutočnosti, že nárok oprávneného bol podrobený prieskumu v zmysle ustanovenia § 53 ods. 3 Exekučného poriadku už v období pred vydaním poverenia na výkon exekúcie. V nadväznosti na tvrdenie povinného, ktorým upriamuje pozornosť na neexistenciu nároku oprávneného z titulu, že hmotnoprávnym základom vymáhanej pohľadávky má byť úverová zmluva obsahujúca početné neprijateľné zmluvné podmienky, majúce za následok ich rozpor s predpismi slúžiacimi na ochranu spotrebiteľa, následkom čoho má byť exekučný titul vydaný na podklade zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 609671784 nevykonateľný, súd uvádza, že nahliadnutím do obsahu spisového materiálu konania, z ktorého exekučný titul vzišiel (sp. zn. XXXX/XXX/XXXX), vedené tunajším súdom), má súd za preukázané, že hmotnoprávnym základom vymáhanej pohľadávky je zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 609671784 01 uzatvorená dňa 27. 06. 2014 (ďalej ako ,,zmluva“) a uzatvorená medzi právnym predchodcom oprávneného Provident Financial, s.r.o., IČO: 35 805 731, ako veriteľom a povinným.
11. Exekučný súd konštatuje, že ustanovenie § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku vyžaduje, aby v konaní, ktoré exekučnému konaniu predchádzalo, nebolo možné namietať alebo preskúmavať neprijateľné zmluvné podmienky, pričom súbežne musí byť nastolená existencia neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to priamo premietnutá do vymáhaného nároku, ktorý je predmetom exekúcie. Z rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR (viď nález Ústavného súdu SR PL. ÚS 14/2020-50, publikovaný v Zbierke zákonov pod č. 347/2020 dňa 04. 12. 2020) vyplýva, že uvedené ustanovenie pôsobí vo vzťahu k ochrane práv spotrebiteľov mimoriadne striktne, zakladajúc nutnosť preskúmania neprijateľných zmluvných podmienok aj za stavu, ak žalovaná strana mala umožnené sa voči exekučnému titulu brániť. Exekučný súd zohľadňujúc uvedené preto pristúpil súladne so zisteným skutkovým stavom k preskúmaniu možnej existencie neprijateľných zmluvných podmienok, majúcich vplyv na vymáhaný nárok, avšak týmto postupom nebola zistená žiadna skutočnosť, ktorá by odôvodňovala zastavenie exekúcie v jej čiastočnom či úplnom rozsahu.
12. Exekučný súd konštatuje, že celková čiastka vyplývajúca zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 609671784 01, ktorú sa povinný zaviazal uhradiť, činila 1 371,37 EUR (istina vo výške 740,00 EUR, úrok a poplatok za garantovanú službu je vyjadrený fixnou čiastkou po celé obdobie trvania úveru vo výške 250,27EUR a čiastka za zabezpečenie splátok úveru 381,10 EUR). Právny predchodca oprávneného si však v rámci upomínacieho konania, v ktorom bol vydaný exekučný titul, neuplatnil nárok na zaplatenie úroku, poplatku za garantovanú službu ani čiastky za zabezpečenie splátok úveru, ale výlučne nárok na zaplatenie istiny ponížený o platby vykonané povinným, teda sumu 636,62 EUR, spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z istiny v sume 636,62 EUR od 17. 12. 2016 do zaplatenia. Rovnako aj v exekučnom konaní je oprávneným vymáhaná výlučne táto istina znížená o vykonané platby a zákonný úrok z omeškania vo výške 5% z istiny 636,62 Eur, teda plnenia, ktoré predstavujú zákonom priznaný nárok veriteľa vyplývajúci z omeškania dlžníka, a nie zmluvne dojednané náklady úveru (úrok, poplatok za garantovanú službu, čiastku za zabezpečenie splátok).
13. Vzhľadom na vyššie uvedené súd konštatuje, že v rámci upomínacieho ani exekučného konania nedošlo k vymáhaniu žiadneho nároku, ktorý by mohol byť odvodený od namietaných zmluvne neprijateľných podmienok. Uplatnený, resp. vymáhaný nárok je založený výlučne na istine (poníženej o
vykonané platby) a na zákonnom úroku z omeškania, ktorý predstavuje sankčný následok omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády č. 87/1995 Z. z., a nie na zmluvnej odplate za poskytnutie úveru. Z uvedeného dôvodu je zároveň bezpredmetné skúmanie správnosti výpočtu RPMN, keďže RPMN vyjadruje náklady spojené s čerpaním úveru (zmluvný úrok, poplatky), ktoré neboli a nie sú predmetom vymáhaného nároku, a prípadná nesprávnosť jej výpočtu by tak nemohla mať žiadny vplyv na výšku alebo dôvodnosť nároku oprávneného v tomto konaní.
14. Súd pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, vychádzajúc zo skutočností uvedených v odôvodnení, dospel k záveru, že návrh povinného nie je dôvodný, nakoľko neuviedol žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod na zastavenie exekúcie podľa osobitného predpisu. Povinný nepreukázal súdu dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, v spojení so skutočnosťou, že súd ex offo nenašiel ani iný dôvod na zastavenie exekúcie, a preto návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku v celom rozsahu zamietol. (Výrok I )
15. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
16. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
17. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať. 18. Vzhľadom k uvedenému a vzhľadom na to, že oprávnený si v rámci vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uplatnil nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v rozsahu 45,04 eur, súd v zmysle ust. § 199a ods. 1 Exekučného poriadku priznal oprávnenému voči povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s jeho vyjadrením k návrhu povinného na zastavenie exekúcie spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby (podanie vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie). Vychádzajúc z tarifnej hodnoty výšky vymáhaného peňažného plnenia v sume 636,62 eur, odmena za polovičný úkon právnej služby predstavuje 20,75 eur. Trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie za jeden polovičný úkon právnej služby (1 x 20,75 eur), po pripočítaní režijného paušálu za rok 2026 (1 x 15,86 eur) a po pripočítaní príslušnej DPH (rok 2026 - 23% DPH vo výške 8,43 eur) tak predstavujú celkovo sumu 45,04 eur ktorú súd priznal oprávnenému (výrok II) Súd po právoplatnosti tohto uznesenia vydá dodatok k povereniu v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.