Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_10C-12-2020.pdf
PDF · 119.09 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-10C/12/2020
Rozhodnutie
Okresný súd Ružomberok sudkyňou JUDr. Blaženou Stašíkovou v spore žalobcu: G. I., nar.X.X.XXXX, bytom XXX XX E. XXX, zastúpený: Mgr. Juraj Frič, advokát, XXX 01 Ružomberok, Podhora 49, proti žalovanému: G. L., nar.XX.X.XXXX, bytom XXX XX F., R. XX/XX, zastúpený splnomocneným zástupcom Mgr. Martinom Alušicom, Baničné 865/3, Ružomberok, o určenie neplatnosti právneho úkonu, takto
rozhodol:
I. Súd určuje, že právny úkon žalovaného zo dňa 4.3.2020, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 10.3.2020, ktorým žalovaný odstúpil od kúpnej zmluvy, ktorú žalobca a žalovaný uzavreli dňa 14.2.2020 a katastrálne konanie, o ktorej je vedené katastrálnym úradom Okresného úradu Ružomberok pod č. V XXX/XXXX, je neplatný.
II. Súd žalobcovi voči žalovanému priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi v lehote určenej v uznesení, ktorým bude rozhodnuté o výške trov.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 3.4.2020 sa žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal, aby súd určil, že právny úkon žalovaného zo dňa 4.3.2020, ktorý bol žalobcovi doručený 10.3.2020, ktorým žalovaný odstúpil od kúpnej zmluvy, ktorú žalobca a žalovaný uzavreli dňa 14.2.2020 a katastrálne konanie, o ktorej je vedené katastrálnym odborom Okresného úradu Ružomberok pod č. V 443/2020, je neplatný. Tiež sa domáhal aj náhrady trov konania.
2.Žalobu odôvodnil tým, že žalobca v právnom postavení kupujúceho a žalovaný v právnom postavení predávajúceho uzavreli dňa 14.2.2020 kúpnu zmluvu, ktorej predmetom je prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území obce Stankovany a sú vymedzené v čl. I tejto kúpnej zmluvy. Strany sporu podali v deň uzavretia kúpnej zmluvy i návrh na začatie konania o povolení vkladu do katastra nehnuteľností, katastrálne konanie o ktorom je vedené katastrálnym odborom Okresného úradu Ružomberok pod č. V XXX/XXXX.Žalobcovi bol dňa 10.3.2020 doručený list žalovaného zo dňa 4.3.2020 označený ako odstúpenie od kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 14.2.2020 a neplatnosť kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 14.2.2020. Žalovaný v ňom jednak uviedol, že kúpna zmluva je neplatná a taktiež od nej (podľa neho iba z dôvodu opatrnosti) odstúpil. Ako dôvod neplatnosti zmluvy žalovaný uviedol, že žalobcom bol uvedený do omylu ubezpečením z jeho strany, že predmetom prevodu nie sú pozemky v katastrálnom území Stankovany, ktoré v apríli 2019 odpredal tretej osobe; z tohto dôvodu má byť kúpna zmluva neplatná v zmysle § 49a Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v platnom znení (ďalej len „OZ"), podľa ktorého právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť, že kúpnou zmluvou zo dňa 30. 4. 2019 predmetné pozemky predal tretej osobe, a teda on ako predávajúci na žalobcu previedol viac práv, ako má sám a pre rozpor s dobrými mravmi. Žalovaný súčasne uviedol, že iba z dôvodu opatrnosti od kúpnej zmluvy odstúpil a to z dôvodu, že kúpnu zmluvu so žalobcom uzavrel v tiesni pod tlakom, ktorá tieseň mala spočívať v tom, že kúpnu zmluvu podpísal v ten istý deň, ako ju obdržal; žalobca
mu nezaplatil kúpnu cenu v hotovosti, ako je uvedené v čl. II ods. 1 kúpnej zmluvy. Listom zo dňa 24.3.2020, ktorý bol žalovanému doručený dňa 25.3.2020, mu žalobca oznámil, že pokiaľ ide o ním tvrdené dôvody neplatnosti kúpnej zmluvy, tak ním nebol uvedený do omylu, na neho nepreviedol viac práv, ako má sám, kúpna zmluva nie je v rozpore s dobrými mravmi. Pokiaľ ide o žalovaným tvrdené dôvody odstúpenia od kúpnej zmluvy, žalobca mu oznámil, že: on (ako predávajúci), neuzavrel kúpnu zmluvu v tiesni, zaplatenie kúpnej ceny iným ako v kúpnej zmluve dohodnutým spôsobom nemá za následok neurčitosť zmluvy a nie je dôvodom (zmluvným a ani zákonným) na odstúpenie od zmluvy. V nadväznosti na odstúpenie žalovaného od kúpnej zmluvy žalobcovi bolo doručené dňa 12.3.2020 rozhodnutie katastrálneho odboru Okresného úradu Ružomberok č. V XXX/2020 zo dňa 5.3.2020, ktorým katastrálny odbor Okresného úradu Ružomberok (ďalej len „KO OÚR") prerušil konanie vo veci podaného návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností pod č. V XXX/XXXX až do vyriešenia predbežnej otázky doručeného odstúpenia od kúpnej zmluvy a zároveň žalobcovi určil lehotu 30 dní na vyjadrenie k doručenému oznámeniu o odstúpení od kúpnej zmluvy. Z odôvodnenia rozhodnutia KO OÚR o prerušení konania vyplýva, že tomuto bolo dňa 4.3.2020 doručené oznámenie žalovaného o odstúpení od kúpnej zmluvy. Nakoľko vyriešenie platnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy je predbežnou otázkou, KO OÚR katastrálne konanie v súlade s ustanovením § 31a písm. a) zákona NR SR č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v platnom znení (ďalej len „katastrálny zákon") prerušil. Žalobca oznámil KO OÚR podaním zo dňa 27.3.2020, že neuznáva platnosť odstúpenia žalovaného od kúpnej zmluvy a v ním stanovenej lehote 30 dní podá na súd žalobu o neplatnosť právneho úkonu, ktorým žalovaný od kúpnej zmluvy odstúpil a v tej istej lehote mu preukáže podanie žaloby na súd. Ďalej uviedol, že od rozhodnutia súdu o odstúpení žalovaného od kúpnej zmluvy závisí, či katastrálny orgán návrh na vklad vlastníckeho práva v prospech žalobcu povolí alebo nie. Rozhodnutie súdu teda bude podkladom na zápis vlastníckeho práva žalobcu. Tým je daný i naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení v zmysle § 137 písm. c) CSP. V ostatnom súd poukazuje na obsah žaloby, ktorá bola žalovanému doručená dňa 25.5.2020.
3.Na preukázanie svojich skutkových tvrdení navrhol vykonať dokazovanie: a) kúpnou zmluvou b) informáciami o katastrálnom konaní č. V XXX/XXXX c) odstúpením od kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 14.2.2020 a neplatnosť kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 14.2.2020 d) vyjadrením k odstúpeniu kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 14.2.2020 a neplatnosť kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 14.2.2020 e) oznámením o pohybe zásielky f) rozhodnutím o prerušení konania g) oznámením o odstúpení od kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 14.2.2020 h) vyjadrením kupujúceho k prerušeniu konania i) informáciami o katastrálnom konaní č. V XXX/2020 j) kúpnou zmluvou uzavretou medzi žalovaným a treťou osobou, ktorú na výzvu súdu predloží KO OÚR
4.Žalovaný sa k žalobe vyjadril prostredníctvom svojho predchádzajúceho právneho zástupcu (advokátska kancelária Alušic s.r.o.) dňa 22.6.2020 a uviedol, že žalovaný dňa 30.4.2020 v právnom postavení predávajúceho predal nehnuteľnosti tretej osobe, a to C. H.. Niekedy začiatkom februára 2020 žalobca oslovil žalovaného, že má záujem o kúpu pozemkov, na čo žalovaný reagoval, že s tým nemá problém, ale všetky pozemky nachádzajúce sa v k. ú. Stankovany odpredal tretej osobe ešte v apríli 2019. Žalobca mal záujem o iné pozemky, ako boli predmetom zmluvy medzi žalovaným a C. H.. Žalobca podvodom do kúpnej zmluvy zapísal aj pozemky, ktoré už žalovaný previedol na C. H.. V deň podpisu zmluvy ešte niekoľkokrát žalovaného uistil, že sa nejedná o totožné pozemky nachádzajúce sa v k. ú. E., ktoré odpredal tretej osobe. Žalovaný žalobcovi dôveroval a zmluvu v ten istý deň podpísal. Následne na to, zistil, že žalobca mu na podpis podstrčil 22- stanovú zmluvu a predmetom kúpy boli totožné pozemky, ktoré dňa 30.4.2019 predal tretej osobe, za ktoré pri podpise aj dostal kúpnu cenu. Žalovaný preto odstúpil z opatrnosti od Kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa14.2.2020 so žalobcom, i keď zastáva právny názor, že Kúpna zmluva, ktorú uzatvoril so žalobcom dňa 14.2.2020 je absolútne neplatná od samého začiatku podľa §49a Občianskeho zákonníka. Žalovaný (predávajúci) bol, uvedený do omylu v tom, že žalobcom (kupujúcim) bol ubezpečený, že predmetom prevodu nie sú pozemky v k. ú. E., ktoré predávajúci v apríli 2019 odpredal tretej osobe, čo sa ale neskôr ukázalo ako nepravdivé tvrdenie žalobcu. Ak by žalobcom žalovaný nebol uvedený do omylu kúpnu zmluvu by s ním nikdy nepodpísal. Súd pri určovaní platnosti odstúpenia od Kúpnej zmluvy ako prejudiciálnu otázku skúma,
či došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy. Nemožno odstúpiť od absolútne neplatnej zmluvy. Žalovaný zastáva právny názor, že kúpna zmluva, ktorú uzatvoril so žalobcom je absolútne neplatná aj z toho dôvodu, že nikto nemôže previesť viac práv ako sám má. V čase uzatvorenia zmluvy so žalobcom nebol žalovaný oprávnený previesť uvedené nehnuteľnosti, keďže ich v apríli 2019 predal tretej osobe, nič na tomto závere nemení ani to, že nebol podaný návrh na vklad z uvedenej zmluvy. Zmluvné strany sú oprávnené návrh na vklad podať do troch rokov od uzatvorenia zmluvy v zmysle § 47 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vlastník má právo s vecou disponovať (okrem iného) a toto právo žalovaný stratil uzatvorením zmluvy s C. H.. Nastala situácia, že máme dve zmluvy bez účinnosti. Privolením výkladu, že neexistuje následok pre platnosť zmluvy uzatvorenej v čase neskôr, by sme podporili také správanie sa zmluvných strán, ktoré vedie k nerešpektovaniu zmluvných následkov. Ak pri uzatvorení druhej kúpnej zmluvy boli porušené práva prvého kupujúceho, pričom žiadna zo zmlúv nie je účinná (teda nezmenil sa vlastník), nepožíva druhá kúpna zmluva ochranu a nemôžeme konštatovať nič iné, než jej neplatnosť. Kúpna zmluva nebola, uzatvorená slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, v dôsledku čoho je absolútne neplatná. Na základe absolútne neplatného úkonu nemohlo prísť k platnému prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Žalovaný žiadal aby súd žalobu v plnom rozsahu zamietol .
5. Žalobca v replike doručenej súdu dňa 17.7.2020 uviedol, že nie je pravdou, že by žalobca oslovil žalovaného s tým, že má záujem o kúpu jeho nehnuteľného majetku, ktorý tento vlastnil v katastrálnom území obce Stankovany, až vo februári 2020. Už istú dobu predtým totiž navštívil za týmto účelom žalovaného v mieste jeho trvalého pobytu v obci Ľubochňa, pričom ich stretnutia sa zúčastnil i brat žalobcu G. I.. Strany sporu sa na stretnutí dohodli, že žalovaný predmetný nehnuteľný majetok žalobcovi predá. Súčasne sa dohodli, že žalobca má žalovaného kontaktovať, keď bude chcieť prevod zrealizovať. Za týmto účelom žalobca dňa 1.2.2020 telefonicky kontaktoval žalovaného a dohodli sa, že presné podmienky kúpnej zmluvy dohodnú na osobnom stretnutí, ktorého termín si stanovili na deň 9.2.2020. Na tomto stretnutí strany sporu fyzicky skontrolovali na listoch vlastníctva i na mape všetky parcely, o ktoré mal žalobca záujem, aby bolo nepochybné, čo má byť predmetom prevodu. Listy vlastníctva boli bez akýchkoľvek plomb, ktoré by mohli svedčiť o tom, že na ten istý predmet prevodu už bola uzavretá iná zmluva. Potom, ako si strany sporu vzájomne odsúhlasili predmet prevodu, sa dohodli na kúpnej cene vo výške 1.700,- eur sa dohodli, že návrh kúpnej zmluvy pripraví žalobca s tým, že kúpnu zmluvu podpíšu dňa 14.2.2020. Žalovaný si v uvedený deň pred jej podpísaním návrh kúpnej zmluvy prečítal, pričom voči jej obsahu nič nenamietal. Po jej podpísaní išli strany sporu do pobočky Slovenskej sporiteľne, a.s., v ktorej mal žalobca vedený účet a tento následne zrealizoval úhradu kúpnej ceny v prospech účtu žalovaného. Žalobca nemal vedomosť o tom, že žalovaný ohľadom totožného predmetu prevodu už uzavrel inú zmluvu, nemal ani dôvod žalovaného uisťovať, že sa nejedná o totožné pozemky nachádzajúce sa v katastrálnom území obce Stankovany, ktoré odpredal tretej osobe. S ohľadom na uvedené skutočnosti je zrejmé, že nie žalobca uviedol do omylu žalovaného, ale žalovaný uviedol do omylu žalobcu. Poukázal na druhú vetu § 40a Občianskeho zákonníka (OZ), podľa ktorej ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a OZ (na ktorý žalovaný poukazuje), neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. Tým, kto by sa mohol dovolávať neplatnosti, je však žalobca. Žalobca sa s názorom žalovaného, podľa ktorého žalovaný stratil právo s vecou disponovať uzatvorením zmluvy s C. H., nestotožňuje. Právo disponovať s nehnuteľnou vecou jej vlastník totiž stráca až prevodom vlastníckeho práva, okamihom ktorého je povolenie vkladu príslušným orgánom verejnej moci. S právnou úvahou o účinnej a neúčinnej zmluve, ktorú žalovaný rozvinul na druhej strane vyjadrenia, sa žalobca nemôže stotožniť. Táto totiž nerešpektuje platnú právnu úpravu, právnu doktrínu a ani ustálenú súdnu prax. Žalovaný si však musí uvedomiť, že keby on sám alebo C. H. podal návrh na vklad nimi uzavretej kúpnej zmluvy, riadiac sa princípom vigilantibus iura scripta sunt, k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi ním a žalobcom by nikdy nedošlo. Nie nadarmo platí už spomenutá jedna zo základných zásad súkromného práva, podľa ktorej práva patria len bdelým, resp. zákony sú písané pre tých, ktorí dbajú o svoje práva. Uvedený princíp odráža konštrukciu, podľa ktorej je mechanizmus fungovania súkromného práva vybudovaný na predpoklade iniciatívy jeho subjektov smerujúcich k realizácii svojich záujmov právne relevantným chovaním. Je preto absurdné, aby sa ktokoľvek dovolával zásahu do svojich práv, keď si nepriaznivý dôsledok spôsobil sám svojim vlastným chovaním (Usnesení Ústavního soudu České republiky sp. zn. I. ÚS 435/99 zo dňa 11. 11. 1999, ktoré bolo uverejnené v Sbírce Ústavního soudu České republiky pod č. 71/1999). V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.. (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Sžf 65/2011 zo dňa 19. 07. 2012).A pokiaľ žalovaný uviedol, že kúpna zmluva nebola uzatvorená slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, v dôsledku čoho je absolútne neplatná, zo žiadnej skutočnosti
nevyplýva, že ktorýkoľvek z uvedených dôvodov by bol naplnený. Žalobca na záver uviedol, že skutkové tvrdenia žalovaného sú účelové a nezakladajú sa na pravde, pričom evidentne je ich cieľom zaviesť súd.
6. Na základe skutkových tvrdení sporových strán a ich návrhov súd vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán a listinami a zistil tento stav:
7.Na pojednávaní žalobca uviedol, že oslovil svojho brata G.a I.a, ktorý sa veľmi dobre poznal so žalovaným s tým, či by sa nemohli so žalovaným skontaktovať, lebo by chcel kúpiť nejaké pozemky v Stankovanoch. Išli za žalovaným domov, tento vyšiel von, a vysvetlil mu, že má záujem o pozemky v Stankovanoch, on mu povedal, že nemá problém to predať, ale že si musia dohodnúť podmienky. Potom ho telefonicky kontaktoval, stretli sa 9.2.2020 v Stankovanoch u nich na firme, kde v počítači otvorili katastrálny portál, zistili, ktoré pozemky vlastní, či sú tam plomby, všetko bolo v poriadku, on mu ešte povedal, že predal H. pozemky v katastri Ľubochňa, o ktoré žalobca záujem nemal. 14.2.2020 sa stretli na mestskom úrade, kde žalovanému dal k dispozícii zmluvu, on si ju pozrel, potom overili podpisy, pričom pred podpisom veľkú pozornosť zmluve nevenoval. Následne spoločne išli do banky, kde mu žalovaný uviedol číslo účtu, ktoré mal napísané na lístku, žalobca previedol finančné prostriedky na poznačený účet a následne išiel si dať zmluvu zavkladovať. Jeho brat sa so žalovaným stretol nejaký čas pred 1.2.2020, kedy s bratom spoločne boli za žalovaným. Bolo to v Ľubochni pred domom žalovaného, možno to bolo rok pred 1.2.2020.
8.Žalovaný na pojednávaní uviedol, že je pravdou, že asi týždeň pred podpisom zmluvy ho oslovil žalobca, že by sa chcel s ním stretnúť a že či by sa nestreli u neho na firme v Stankovanoch, lebo by chcel od neho kúpiť nejaké pozemky. Tak sa stretli, potom mu ukázal v počítači z katastra, že čo je jeho (žalovaného) a on súhlasil, že mu to predá, pretože sú to malé podiely a nemal to ako využiť. Dohodli sa, že si to ale overí, či to je jeho(žalovaného) a keď áno, tak nemá problém mu to predať. Potom asi do 5 dní po tejto návšteve mu volal, že to overil, že je teda majiteľ a že aby prišiel na Mestský úrad do Ružomberka podpísať zmluvu. On tam prišiel okolo 13.00 hod., dal mu zmluvu, ktorú si on žalovaný zbežne prezrel, zmluvu podpísali, potom spoločne išli do banky, pobočka Slovenskej sporiteľne, kde mu vyplatil peniaze na účet a potom sa rozišli. Potom mu asi o týždeň volal H., že má on problémy, že na katastri je plomba, a aby mu vrátil nazad peniaze na účet. On potom žalobcovi vrátil peniaze na účet. Potom mu volal žalobca, že čo to robí za somariny, a hneď mu zložil telefón. Odvtedy sa nestretli. Potom mu opätovne žalobca poslal peniaze na účet, ale on ich zase vrátil. S bratom žalobcu stretol asi v roku 2016, ale bolo to kvôli urbáru. Žalovaný býva na Klačne od roku 2018, a to od 15.12., takže sa nemohli stretnúť v Ľubochni. On si už presne nepamätá, o aké pozemky išlo, boli uvedené v katastri. Ukazoval mu mapku v katastri, bolo tam veľa pozemkov. On bol vlastníkom pozemkov v Stankovanoch a Ľubochni. Kúpna cena 1.700,- eur, ktorá mu bola žalobcom vyplatená, bola cena, na ktorej sa dohodli, kúpnu cenu však dvakrát žalobcovi vrátil.
9.Dňa 14.2.2020 sporové strany uzatvorili kúpnu zmluvu predmetom, ktorej boli v zmluve uvedené nehnuteľnosti v katastrálnom území Stankovany v katastri nehnuteľností vedené na žalovaného. V čl. II sa strany dohodli na kúpnej cene 1.700,- eur s tým, že kúpna cena bola vyplatená pri podpise zmluvy a predávajúci podpisom potvrdil jej prijatie. V čl. IV bod 2 predávajúci vyhlásil, že na predmete prevodu neviaznu žiadne dlhy, vecné bremená a ani iné práva alebo povinnosti tretích osôb.
10.Dňa 4.3.2020 adresoval žalovaný žalobcovi odstúpenie od kúpnej zmluvy, neplatnosť kúpnej zmluvy, poukazujúc na ust. §49a Občianskeho zákonníka keď mal za to, že žalobca ho uviedol do omylu ubezpečením, že predmetom prevodu nie sú pozemky k.ú. Stankovany, ktoré predal v apríli 2019 tretej osobe. Neplatnosť kúpnej zmluvu videl aj v tom, že nikto nemôže previesť na iného viac práv ako má on sám. Zároveň oznámil, že z opatrnosti odstupuje od kúpnej zmluvy, nakoľko zmluvu uzatvoril v tiesni, pod tlakom. Zmluvu obsahujúcu 22 strán obdržal v deň ako ju podpísal.
11.Dňa 24.3.2020 adresoval žalobca žalovanému vyjadrenie k odstúpeniu od zmluvy, v ktorom skutočnosti tvrdené žalovaným popieral.
12.Okresný úrad Ružomberok - katastrálny odbor pod č. V XXX/XXXX dňa 5.3.2020 rozhodol o prerušení vkladového konania až do vyriešenia otázky platného odstúpenia od zmluvy.
13.Dňa 27.3.2020 žalobca oznámil katastrálnemu úradu, že neuznáva platnosť odstúpenia predávajúceho G. L. od kúpnej zmluvy.
14.Dňa 30.4.2019 žalovaný ako predávajúci a C. H. ako kupujúci uzatvorili kúpnu zmluvu , predmetom ktorej boli nehnuteľnosti v kat. území Ľubochňa a Stankovany ako súd popísané v uvedenej zmluve za kúpnu cenu 2.800,- eur.
15.Právny zástupca žalobcu na záver uviedol, že má za to, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že neexistuje dôvod absolútnej neplatnosti ani relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy a preto navrhol, aby súd vyhovel žalobe a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov v rozsahu 100%.
16.Splnomocnený zástupca žalovaného na záver uviedol, že je pravdou, že zmluva medzi žalobcom a pán H. nebola účinná, ale žalobca bol viazaný svojím prejavom vôle, pričom návrh na vklad mal podať pán H.. Poukázal tiež na to, že bolo preukázané, že zmluvu pripravoval žalobca, jedná sa o značné množstvo parciel, teda žalovaný nebol schopný toto skontrolovať, a takýmto spôsobom môže dôjsť k podvodom. Poukázal na absenciu prejavu vôle žalovaného pri uzatváraní zmluvy, keďže nebolo možné zistiť presnú špecifikáciu nehnuteľností, ktoré mali byť predmetom prevodu. Okrem toho kúpna cena, ktorá bola dohodnutá medzi sporovými stranami, vychádza na 0,13 eur za 1 m2, avšak s pánom H. sa dohodli na 0,23 až 0,24 eur za 1m2, takže určite by nesúhlasil s nižšou sumou. Uplatnil tiež nárok na náhradu trov konania.
17.Po vykonanom dokazovaní nebolo medzi stranami sporné, že dňa 14.2.2020 sporové strany uzatvorili kúpnu zmluvu predmetom, ktorej boli v zmluve uvedené nehnuteľnosti v katastrálnom území Stankovany v katastri nehnuteľností vedené na žalovaného za kúpnu cenu 1.700,- eur, ktorá bola žalovanému vyplatená žalobcom v deň podpisu zmluvy na jeho účet vedený v Slovenskej sporiteľni, ktorú po podpise zmluvy strany spoločne navštívili. Pred uzatvorením zmluvy sporové strany sa stretli za účelom dohody o nehnuteľnostiach, ktoré mali byť predmetom prevodu, ktoré spoločne odsúhlasili prostredníctvom katasterportálu ( viď výpoveď žalovaného na pojednávaní). Dňa 4.3.2020 adresoval žalovaný žalobcovi odstúpenie od kúpnej zmluvy, neplatnosť kúpnej zmluvy, poukazujúc na ust. §49a Občianskeho zákonníka keď mal za to, že žalobca ho uviedol do omylu ubezpečením, že predmetom prevodu nie sú pozemky k.ú. Stankovany, ktoré predal v apríli 2019 tretej osobe. Neplatnosť kúpnej zmluvu videl aj v tom, že nikto nemôže previesť na iného viac práv ako má on sám. Zároveň oznámil, že z opatrnosti odstupuje od kúpnej zmluvy nakoľko zmluvu uzatvoril v tiesni, pod tlakom. Zmluvu obsahujúcu 22 strán obdržal v deň ako ju podpísal. Dňa 24.3.2020 adresoval žalobca žalovanému vyjadrenie k odstúpeniu od zmluvy, v ktorom skutočnosti tvrdené žalovaným popieral. Okresný úrad Ružomberok - katastrálny odbor pod č. V XXX/XXXX dňa 5.3.2020 rozhodol o prerušení vkladového konania až do vyriešenia otázky platného odstúpenia od zmluvy. Dňa 27.3.2020 žalobca oznámil katastrálnemu úradu, že neuznáva platnosť odstúpenia predávajúceho G. L. od kúpnej zmluvy.
18.Spornou skutočnosťou zostalo, či zo strany žalovaného došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy, keď pri odstúpení od zmluvy dôvodil tým, že žalobca ho uviedol do omylu ubezpečením, že predmetom prevodu nie sú pozemky k.ú. Stankovany, ktoré predal v apríli 2019 tretej osobe tiež tým, že zmluvu uzatvoril v tiesni, pod tlakom. Zmluvu obsahujúcu 22 strán obdržal v deň ako ju podpísal. Neplatnosť kúpnej zmluvy dôvodil, tým, že nikto nemôže previesť na iného viac práv ako má on sám.
19.Vyhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti súd dospel k záveru, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno preukázania ním tvrdených skutočností a že žaloba bola podaná dôvodne.
20.Súd posúdil predmetný spor podľa nasledujúcich ustanovení Občianskeho zákonníka (OZ):
Podľa § 34, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa § 37 ods.1, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 40 ods.1, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Podľa § 40a, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov ( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.
Podľa § 43a ods. 1-3, prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia. Návrh pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený. Návrh, aj keď je neodvolateľný, môže navrhovateľ zrušiť, ak dôjde prejav o zrušení osobe, ktorej je určený, skôr alebo aspoň súčasne s návrhom. Dokiaľ nebola zmluva uzavretá, môže byť návrh odvolaný, ak odvolanie dôjde osobe, ktorej je určený, skôr, než táto osoba odoslala prijatie návrhu.
Podľa § 43c ods.1-3, včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu. Včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak odvolanie dôjde navrhovateľovi najneskôr súčasne s prijatím. Neskoré prijatie má napriek tomu účinky včasného prijatia, ak navrhovateľ o tom bez odkladu upovedomí osobu, ktorej bol návrh urobený, a to ústne alebo odoslaním správy.
Podľa § 46 ods.1-2, písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. Pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine
Podľa 48 ods.1-2, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
Podľa § 49 účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, má právo od zmluvy odstúpiť.
Podľa § 49a , právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.
21.Posudzujúc obsah uzatvorenej kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 14.2.2020 medzi žalobcom a žalovaným súd dospel k záveru, že táto spĺňa všetky formálne náležitosti vyžadujúce zákonom. Prejavy strán sú určité, zrozumiteľné a bola uzatvorená predpísaným spôsobom (§ 46 OZ). Z obsahu zmluvy nevyplýva dohoda o možnosti odstúpenia od zmluvy, preto k odstúpeniu môže zmluvná strana odstúpiť v tomto prípade iba z dôvodov uvedených v zákone. Žalovaný odstúpil od zmluvy podľa § 49 OZ teda z dôvodu tiesne za nápadne nevýhodných podmienok.
22.Občiansky zákonník neobsahuje ustanovenia na definíciu tiesne, tento sformulovala súdna prax a za tieseň je možné považovať také hospodárske, sociálne alebo obdobné pomery osoby, v ktorých sa ocitla z objektívnych príčin a ktoré na ňu pôsobia tak, že prejaví vôľu uzavrieť zmluvu aj v prípade, že keď by v tiesni nebola, zmluvu by neuzavrela. Tieseň musí existovať v okamihu uzavretia zmluvy (jej platnosti a účinnosti).Kumulatívnou požiadavkou zákona na realizáciu oprávnenia odstúpiť od zmluvy sú nápadne nevýhodné podmienky, za ktorých bola zmluva uzavretá. Nápadnú nevýhodnosť podmienok treba skúmať v každom jednotlivom prípade osobitne a prihliadnuť najmä na to, aké plnenie sa stáva povinnosťou pre účastníka, ktorý koná v tiesni, a na aké plnenie má tento účastník zmluvy právo. Ak je medzi týmito plneniami zjavný hodnotový nepomer, možno usúdiť, že v okamihu uzavretia zmluvy existovali nápadne nevýhodné podmienky. Obe podmienky musia byť splnené súčasne.
23.Žalovaný bližšie nezdôvodnil v odstúpení od zmluvy zo dňa 4.3.2020 v čom spočívala jeho hospodárska alebo sociálna tieseň okrem uvedenia, že ju uzatváral pod tlakom, keď ju obdržal v deň podpisu pred pracovníkom mestského úradu a obsahovala 22 strán. Hospodársku resp. sociálnu tieseň netvrdil žalovaný ani pri svojom výsluchu na pojednávaní. Sú teda má za to, že zo skutkových tvrdení žalovaného nemožno vyvodiť neplatnosť kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi sporovými stranami dňa 14.2.2020 podľa § 49 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného dôvodu neprichádzalo do úvahy posudzovanie nápadne nevýhodných podmienok, nakoľko absentovalo preukázanie prvej podmienky a to tiesne.
24.Žalovaný tiež dôvodil tým, že žalobca ho uviedol do omylu ubezpečením, že predmetom prevodu nie sú pozemky k.ú. Stankovany, ktoré predal v apríli 2019 tretej osobe. V tejto súvislosti dokazovaním vo veci samej, žalovaný nepreukázal, že žalobca pri uzatváraní predmetnej kúpnej zmluvy vyvolal svojim konaním u žalovaného omyl. Nebolo sporným (žalovaný to nepoprel), že pred uzatvorením kúpnej zmluvy sa žalobca a žalovaný spoločne stretli a prostredníctvom katasterportálu prekontrolovali jednotlivé listy vlastníctva, na ktorých bol žalovaný vedený ako vlastník/spoluvlastník pozemkov a teda sa spoločne dohodli o obsahu zmluvy. Žalovaný nepreukázal žiadnym relevantným dôkazom, že žalobca mal vedomosť o tom, že žalovaný predmetné pozemky už v roku 2019 predal inej osobe. Toto z katastra nehnuteľností v čase uzatvárania zmluvy medzi sporovými stranami nevyplývalo. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozsudok NS SR sp.zn. 3Cdo/192/2008, kde súd o.i uviedol, že „osoba, ktorá sa omylu dovoláva, je povinná sama, podľa okolností prípadu, zabezpečiť objektívne informácie o okolnostiach, ktoré považuje za rozhodujúce pre uskutočnenie zamýšľaného právneho úkonu". Žalovaný mal k dispozícii kúpnu zmluvu uzatvorenú v roku 2019 s C. H. a teda nič mu nebránilo v tom, aby po tom čo sa so žalobcom stretol pred uzatvorením zmluvy, prekontroloval nehnuteľnosti, ktoré mali byť predmetom prevodu. Žalovaný svoje tvrdenie, že žalobca vedel o tom, že žalovaný predal p. H. pozemky a že ho ubezpečil, že sa nejedná o rovnaké nehnuteľnosti nepreukázal žiadnym dôkazom (napr. netvrdil ani to, že uvedenú zmluvu z roku 2019 dal žalobcovi k dispozícii).
25.Ďalší dôvod neplatnosti videl žalovaný v tom, že nemohol previesť viac práv ako sám má. Tento argument žalovaného neobstojí. Účastníkmi učinené zhodné prejavy vôle, smerujúce k vzniku zmluvy, sú právnymi úkonmi zakladajúcimi v zmysle § 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka medzi účastníkmi občianskoprávny vzťah, z ktorého účastníkom vyplývajú určité vzájomné práva a povinnosti. Účinnosť zmluvy nastáva súčasne so vznikom platnej zmluvy. Účinky vkladu podľa ustanovenia § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka spočívajú v nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Žalovaný bol aj v čase uzatvárania zmluvy so žalobcom viazaný svojim prejavom vôle, ktorý urobil vo vzťahu k zmluve uzatvorenej s p. H. avšak pokiaľ nedošlo k rozhodnutiu o povolení vkladu v rámci vkladového konania katastrálnym úradom ,bol žalovaný stále vlastníkom predmetných nehnuteľností s možnosťou nakladať s nimi. Ak teda predávajúci - žalovaný porušil zmluvnú povinnosť vyplývajúcu mu z kúpnej zmluvy s p. H. z roku 2019, podľa ktorej nebolo v katastri nehnuteľností vložené vlastnícke právo na tie isté nehnuteľnosti a žalovaný ďalšou zmluvou previedol nehnuteľnosti na inú osobu, neznamená to neplatnosť takto uzatvorenej ďalšej zmluvy v tomto prípade zmluvy medzi žalobcom a žalovaným z roku 2020 (viď rozsudok NS SR 1Cdo/1/2000).Podľa §41 ods.2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností sa práva k tej istej nehnuteľnosti zapisujú v poradí, v akom sa správe katastra doručili zmluvy, verejné listiny alebo iné listiny o vzniku, zmene alebo zániku práva k nehnuteľnosti na zápis do katastra. To, že nedošlo k podaniu návrhu na vklad vlastníckeho práva zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným a C. H. dňa 30.4.2019 potom nemožno pričítať na ťarchu žalobcu, ktorý podal návrh na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zo zmluvy zo dňa 14.2.2020.
26.Súd tiež nezistil tvrdený rozpor s dobrými mravmi, jednak žalovaný neuviedol žiadnu skutočnosť, z ktorej by bolo možné rozpor s dobrými mravmi vyvodiť a jednak súd nezistil rozpor so všeobecne uznávanými pravidlami poctivého správania medzi účastníkmi občianskoprávnych vzťahov.
27.Dokazovanie výsluchom svedka G.a I.a súd nevykonal, nakoľko na pojednávaní žalobca uviedol, že netrvá na jeho výsluchu.
28.Súd vzhľadom na vyhodnotenie vykonaných dôkazov v ich súvislostiach poukazujúc na vyššie uvedené potom žalobe v celom rozsahu vyhovel.
Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
29.Žalobca mal v konaní plný úspech, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov vo výške 100%.
30.O výške priznanej náhrady bude rozhodnuté podľa ust. §262 ods.2 CSP v spojení s ust. § 251 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Ružomberok, (§355 ods.1, §356 CSP) písomne v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.(§ 359 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a)sa týkajú procesných podmienok, b)sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c)má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d)ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.