Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_52Ek-1404-2024.pdf
PDF · 80.64 KB
Case nature
Subarea
52Ek/1404/2024
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: MADJAN, s. r. o., so sídlom Jána Stanislava 53, 841 05 Bratislava - mestská časť Karlova Ves, IČO: 44 777 361, práve zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr Juraj Juríček, s.r.o., so sídlom Robotnícka 5, 831 03 Bratislava, IČO: 35 876 654, proti povinnému: Štefan Augustovič, nar. 26.09.1952, trvale bytom Azovská 1077/2, 821 08 Bratislava – Ružinov, o vymoženie nepeňažného plnenia s peňažným príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom: Mgr. Miroslav Pinter, so sídlom exekútorského úradu Bradáčova 7, 852 86 Bratislava, sp. zn. 257EX 213/24, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
r o z h o d o l :
Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa ust. § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 12.06.2024 domáhal od povinného nepeňažného plnenia spolu s peňažným príslušenstvom - vypratanie nebytového priestoru, súvisiace zaplatenie trov základného konania spolu vo výške 371,96 Eura a trov exekúcie na základe exekučného titulu – Rozsudku Mestského súdu Bratislava IV, č. k. 18C/39/2022 - 98 zo dňa 14.03.2024 v spojení s Uznesením Mestského súdu Bratislava IV, č. k. 18C/39/2022 – 118 zo dňa 06.05.2024 (ďalej aj len ako „Exekučné tituly“).
2. Exekučný súd poverením zo dňa 09.07.2024 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Miroslava Pintera, so sídlom exekútorského úradu Bradáčova 7, 852 86 Bratislava, ktorý ju vedie pod sp. zn. 257EX 213/24.
3. Súdny exekútor dňa 27.01.2026 vydal Upovedomenie o odklade exekúcie v zmysle ust. § 61h ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,.Exekučný poriadok"), v zmysle ktorého pôvodne určený termín výkonu vypratania nebytového priestoru, určený k dátumu 30.01.2026 o 11,00 hod. zrušil a povolil odklad exekúcie do dňa 24.04.2026.
4. Dňa 20.04.2026 súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu podanie označené ako Návrh povinného na zastavenie exekúcie – postúpenie zo dňa 17.04.2026, predmetom ktorého bolo predloženie podaní povinného zhodne označených ako Žaloba o zastavenie exekúcie: č. 257EX 213/24 zo dňa 17.03.2026; zo dňa 22.03.2026 a zo dňa 28.03.2026 (ďalej spolu aj len ako „Návrh na zastavenie exekúcie“ alebo „Návrh“) a podanie oprávneného označeného ako Vyjadrenie oprávneného k podaniam povinného zo dňa 15.04.2026 (ďalej aj len ako „Vyjadrenie oprávneného“). Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené zverejnením na úradnej tabuli súdu dňom 21.12.2024. Návrh na zastavenie exekúcie bol súdnemu exekútorovi doručený prvýkrát dňa 18.03.2026 z čoho vyplýva, že nebol podaný v zákonnej 15-dňovej lehote v zmysle ust. § 61k ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, a teda nemá ani odkladný účinok.
5. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie žiada o zastavenie exekúcie, pretože táto je podľa neho neprípustná, je vedená na základe nezákonného a svojvôľu predpokladajúceho exekučného titulu a tiež z dôvodu, že oprávnený je známym úžerníkom, ktorý oklamal jeho a aj jeho rodinu. Povinný tiež uviedol, že súd, ktorý vydal exekučný titul ako aj súd, ktorý vydal poverenie na vykonanie exekúcie odignoroval judikatúru vnútroštátnych súdov, Súdneho dvora EÚ a konal v rozpore s ústavou, medzinárodnými dohovormi, judikatúrou EÚ a oprávnenému priznal nárok, ktorý mu neprináleží. Povinný podal aj námietky proti trovám exekúcie a príslušenstvu, spornú pohľadávku neuznal čo do dôvodu a aj čo do výšky a podal aj námietku zaujatosti voči súdnemu exekútorovi z dôvodov vyššie uvedených a z dôvodu vyhrážok súdneho exekútora o donucovaní povinného. V zmysle uvedeného povinný tunajší súd žiadal, aby exekúciu vyhlásil za neprípustnú, zastavil ju a na náhradu trov konania zaviazal oprávneného.
6. Oprávnený sa k Návrhu na zastavenie exekúcie vyjadril vo Vyjadrení oprávneného, kde sa v úvode vyjadril aj k odkladu exekúcie, pričom podľa jeho názoru neboli dôvody odkladu exekúcie dané, no vzhľadom na skutočnosť, že odklad exekúcie už uplynul, oprávnený uviedol, že s ďalším prípadným odkladom nesúhlasí a požiadal súdneho exekútora o určenie nového termínu vypratania nehnuteľnosti. K Návrhu na zastavenie exekúcie sa oprávnený vyjadril tak, že dôvody na zastavenie exekúcie nie sú dané a z podaní povinného ani nie je zrejmé, z akých dôvodov zastavenie exekúcie navrhuje. Preto oprávnený uviedol, že s Návrhom na zastavenie exekúcie nesúhlasí a navrhol tunajšiemu súdu, aby tento Návrh zamietol.
7. Súdny exekútor k Návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že bol podaný po 15-dňovej zákonnej lehote.
8. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“): „Súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov“.
9. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku: „Povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok“.
10. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku: „Ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne“.
11. Podľa § 100 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“): „Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať“.
12. Ako už súd poukázal, Návrh na zastavenie exekúcie nebol podaný v lehote podľa ust. § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, t.j. v lehote 15 dní odo dňa doručenia Upovedomenia o začatí exekúcie a povinný Návrhom ani nenamietal skutočnosti, ktoré by nastali po uplynutí tejto lehoty, no súd mal aj napriek uvedenému za potrebné sa k jednotlivým dôvodom Návrhu na zastavenie exekúcie vyjadriť. K námietkam povinného týkajúcich sa skutočností, že Exekučný titul nemal ani vzniknúť a že tento vychádza z nesprávne a nedostatočne posúdeného skutkového stavu súd uvádza, že ako exekučný súd je exekučným titulom viazaný, nie je oprávnený skúmať skutočnosti a dôvodnosť vydania exekučného titulu, respektíve toho, či právo oprávneného priznané exekučným titulom je alebo nie je a teda nie je oprávnený exekučný titul meniť alebo rušiť. Uvedené mohol povinný namietať v základnom konaní, ktoré
predchádzalo vydaniu Exekučného titulu. Súd má za to, že v základnom konaní správny orgán v ňom konajúci vychádzal z vtedy aktuálneho stavu a že právo oprávneného v tomto čase existovalo. Súd pritom poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 104/2019 zo dňa 05.11.2019, cit.: „Exekučný súd nie je spravidla oprávnený preskúmať vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý ho vydal. Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu pri prieskume exekučného titulu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno-právne legitimovaní z exekučného titulu.“ (ďalej aj len ako „Uznesenie Ústavného súdu“). Na základe uvedeného, preto návrh na zastavenie exekúcie nie je možné využiť ako opravný prostriedok proti exekučnému titulu vydanému v základnom konaní, nakoľko základné konanie a konanie o výkon rozhodnutia (exekučného titulu) sú dve samostatné konania.
13. K námietkam povinného týkajúcich sa skutočností, že tunajší súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie bez riadneho preskúmania veci, čím následne ani nezistil nezákonnosť exekúcie a ňou spôsobenú ujmu na právach a slobodách občanov, a tým aj zamedzil možnosť povinného konať pred súdom, súd uvádza, že v procese posudzovania návrhu na vykonanie exekúcie je exekučný súd viazaný týmto návrhom, pričom je povinný skúmať, či tu nie sú dôvody na zamietnutie, resp. odmietnutie takéhoto návrhu spočívajúce v rozpore návrhu na vykonanie exekúcie alebo v rozopre Exekučných titulov so zákonom, v existencii dôvodov, pre ktoré by exekúcia musela byť neskôr zastavená (napr. vyhlásený konkurz na majetok povinného), ďalej spočívajúce v nedostatku aktívnej vecnej legitimácie oprávneného ako aj splnenie ďalších zákonom predpokladaných podmienok akými je predloženie exekučného titulu, návrhu na vykonanie exekúcie a ďalších príloh vo forme pôvodného elektronického dokumentu, ktorý je autorizovaný alebo vo forme dokumentu, ktorý vnikol zaručenou konverziou z pôvodného listinného dokumentu, zaplatenie súdneho poplatku, predloženie doložky vykonateľnosti exekučného titulu, správnosť výšky uplatňovaného nároku, trovy oprávneného atď. V tomto postupe, ak by súd zistil nedostatky, vyzýva oprávneného na odstránenie vád návrhu na vykonanie exekúcie, ak tieto sú odstrániteľné. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 12.06.2024 súd však žiadny rozpor, či už návrhu alebo Exekučných titulov, s právnymi predpismi nezistil, preto pristúpil k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie. Argument povinného spočívajúci vo všeobecnej konštatácii, že je sporné, či tunajší súd riadne preskúmal návrh na vykonanie exekúcie neobstojí a súd s ním v žiadnom smere nesúhlasí, nakoľko si svoju povinnosť splnil a na základe skutočnosti, že nezistil existenciu akéhokoľvek dôvodu na zamietnutie, resp. odmietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora v absolútnom súlade s Exekučným poriadkom ako aj ďalšími právnymi predpismi.
14. K námietke zaujatosti voči súdnemu exekútorovi povinného súd uvádza, že túto povinný žiadnym spôsobom nepreukázal a prosté tvrdenie, že exekúcia je neprípustná, že pohľadávku neuznáva čo do dôvodu a do výšky, že exekúcia je na základe nespôsobilého exekučného titulu a že súdny exekútor sa povinnému vyhrážal donucovaním, nemôže byť spôsobilé založiť zaujatosť súdneho exekútora. Súdny exekútor v Upovedomení o začatí exekúcie povinného informuje a upozorňuje na charakter a pôvod pohľadávky, na povinnosť, na splnenie ktorej bol zaviazaný Exekučnými titulmi ako aj na možné dôsledky jej nesplnenia, pričom tu ide o zákonnú povinnosť súdneho exekútora, nie o jeho svojvoľné donucovanie povinného.
15. V prípade, že zastavenie exekúcie navrhne povinný, potom tento musí uniesť zodpovednosť za dostatočné preukázanie pravdivosti svojich tvrdení, pre ktoré žiada zastavenie exekúcie. Dôkazné bremeno ako procesný inštitút v sporovom občianskom súdnom konaní spočíva v zodpovednosti strany za to, že v konaní preukáže tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže, a na podklade ktorých žiada príslušný súd rozhodnúť v jej prospech. Ak také tvrdenia strany neboli preukázané, táto dôkazné bremeno neuniesla, čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej v jej neprospech, teda nevyhovenie jej návrhu. Na základe uvedeného, dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v Návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal, pričom súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po doručení Upovedomenia o začatí exekúcie. Povinného Návrh na zastavenie exekúcie je len formulárom, ktorý v exekučných konaniach aplikujú viacerí povinní, pričom však správne nereflektuje konkrétnu exekučnú vec a je len akýmsi sumárom všetkých možných domnienok a záverov, ktoré však často na zastavenie tej-ktorej exekúcie ani nie je možné aplikovať, nakoľko s ňou nesúvisia a povinným ani nie sú preukázané. K uvedenému stavu
došlo aj v tejto exekúcii, kde povinný len tvrdí existenciu určitých skutočností, avšak dôkazné bremeno neuniesol a súdu ich existenciu nepreukázal.
16. Preskúmaním návrhu povinného dospel súd k záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je dôvodný, nakoľko aj na základe vyššie uvedeného, povinný v rámci podaného Návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol také okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, ani také, na základe ktorých bol exekučný titul zrušený, ktoré by bránili jeho vymáhateľnosti, prípadne, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Vzhľadom na uvedené súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
17. Vzhľadom na skutočnosť, že si povinný ani oprávnený nárok na náhradu trov konania v súvislosti s Návrhom na zastavenie exekúcie neuplatnil, súd o nich nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.