Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_33Ek-1931-2020.pdf
PDF · 91.94 KB
Case nature
Subarea
33Ek/1931/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Platiť sa oplatí s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 45 684 618, právne zastúpený: Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava- Staré Mesto, IČO: 47 255 706, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., o vymoženie 32,00 Eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Peter Kohút, so sídlom exekútorského úradu Mičinská cesta 35, 974 01 Banská Bystrica, (nástupca súdneho exekútora: JUDr. Stanislava Kolesárová), pod sp. zn. 84EX 26/21, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 33Ek/1931/2020 zo dňa 18. 05. 2026 , takto
r o z h o d o l :
Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 33Ek/1931/2020 zo dňa 18. 05. 2026 z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 33Ek/1931/2020 zo dňa 18. 05. 2026 vyšší súdny úradník zamietol námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie sp. zn. 84EX 26/21 zo dňa 20. 01. 2026 (ďalej len „upovedomenie o zastavení exekúcie“). Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v prípade zistenia, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekútora a súčasne po uplynutí zákonom ustanovenej doby je poverený súdny exekútor povinný vydať upovedomenie o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného. Vyšší súdny úradník poukázal na to, že ide o zákonnú povinnosť súdneho exekútora (znenie ustanovenia § 61n ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej aj ako „Exekučný poriadok“). Vyšší súdny úradník ďalej uviedol, že mal z predloženého vyjadrenia o vykonaných lustráciách majetku povinného za preukázané, že súdny exekútor počas vedenia predmetnej exekúcie vykonal lustráciu účtov povinného v bankách, lustráciu evidencie motorových vozidiel, lustráciu v katastri nehnuteľností a lustráciu v Sociálnej poisťovni. Vyšší súdny úradník uviedol, že povinný je síce spoluvlastníkom nehnuteľnosti, v ktorej má trvalý pobyt. Vyšší súdny úradník poukázal na § 63 ods. 3 Exekučného poriadku, podľa ktorého nemožno vykonať exekúciu predajom nehnuteľnosti, v ktorej má povinný prihlásený trvalý pobyt alebo prechodný pobyt, ak peňažná pohľadávka, ktorá má byť vymožená, neprevyšuje ku dňu doručenia návrhu na vykonanie exekúcie 2000,00 Eur bez príslušenstva. Zdôraznil, že uvedená podmienka v posudzovanej veci vzhľadom na výšku vymáhaného nároku - 32,00 Eur nie je splnená. K námietke oprávneného, že súdny exekútor nevykonal súpis hnuteľných vecí, nezisťoval hotovosť, nepreveroval reálne majetkové pomery povinného mimo elektronických registrov, vyšší súdny úradník uviedol, že tieto tvrdenia oprávneného sú v priamom rozpore s obsahom exekučného spisu a so správou o stave konania. Zo správy o stave konania vyplýva, že súdny exekútor dňa 12. 08. 2025 vykonal osobne miestne zisťovanie v mieste bydliska povinného za účelom doručenia exekučného príkazu predajom hnuteľných vecí a vykonania ich súpisu. Súdny exekútor uviedol, že v obydlí povinného sa nenachádzali žiadne veci podliehajúce exekúcii. Zároveň súdny exekútor konkretizoval sociálne a majetkové pomery povinného, z ktorých vyplynulo, že povinný žije spolu s manželkou, piatimi maloletými deťmi a invalidnou dôchodkyňou-starou mamou v skromných
podmienkach, pričom zariadenie domácnosti bolo minimálne, účelové a slúžiace základným životným potrebám členov domácnosti. Exekútor zároveň uviedol, že predmetné zariadenie patrilo starej mame povinného a nešlo o majetok vhodný na postihnutie exekúciou. Záverom vyšší súdny úradník uviedol, že námietky oprávneného smerujú predovšetkým proti údajnému nevykonaniu jednotlivých úkonov súdnym exekútorom, avšak z obsahu exekučného spisu jednoznačne vyplýva, že tieto úkony boli vykonané. Vzhľadom na vyššie uvedené, vyšší súdny úradník považoval námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie za nedôvodné, a preto ich podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku zamietol.
2. Proti uvedenému uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podstata nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie spočíva podľa oprávneného najmä v nesprávnom posúdení zistení súdneho exekútora ohľadom majetku povinného. Exekučný súd má v konaní o námietkach posúdiť, či boli splnené podmienky zákona - Exekučného poriadku. Z oznámení - správ o majetku povinného vydaných v zmysle ust. § 59 ods. 3 Exekučného poriadku vyplýva, že súdny exekútor vykonal zisťovanie majetku povinného len formou automatického elektronického zisťovania podľa údajov, ktoré sú dostupné prostriedkami elektronickej komunikácie, z prostredia svojho Exekútorského úradu. Z uvedených správ o majetku povinného nevyplýva, či sa povinný vôbec dozvedel o začatí a prebiehajúcom exekučnom konaní voči nemu, resp. o jeho povinnosti plniť nejaký nárok voči oprávnenému. Podstatnou úlohou súdneho exekútora je, aby vykonal také úkony voči povinnému, alebo voči jeho majetku, ktoré by viedli k čo najrýchlejšiemu a čo najefektívnejšiemu vymoženiu nároku oprávneného. Nakoľko zisťovanie majetku povinného formou automatického elektronického zisťovania, ktoré sú dostupné prostriedkami elektronickej komunikácie z prostredia exekútorského úradu boli negatívne, tak jedinou možnosťou na vymoženie uplatneného nároku je výkon exekúcie zaistením peňažnej hotovosti u povinného, alebo súpisom a predajom hnuteľných vecí v mieste bydliska povinného. Tieto úkony súdny exekútor neurobil. Oprávnený má za to, že je spravodlivé, aby v právnom štáte oprávnený, ktorému bol nárok priznaný právoplatným exekučným titulom mohol očakávať riadne a dôkladné vykonávanie exekúcie bez toho, aby sám musel kontrolovať a dohliadať na činnosť exekútorov, ktorí majú na výkon exekúcie monopol, exekučné veci sú im náhodne prideľované a sú štátom poverené ako osobitne odborne spôsobilé a zmocnené osoby. Tiež sa nemá stať pravidlom spôsob vykonávania exekúcie formálnym spôsobom, v rámci ktorého exekútor iba od stola dožiada orgány a inštitúcie a pri negatívnom výsledku zastaví exekúcie a inkasuje náhrady podľa vyhlášky. Ak si exekútori presadili u zákonodarcu náhodné prideľovanie exekúcií, majú zabezpečiť, aby kvalita výkonu exekučnej činnosti u všetkých zodpovedala kvalite jej výkonu u tých exekútorských úradov, ktorých si do zavedenia náhodného prideľovania oprávnení na vedenie exekučného konania vyberali. V podmienkach všeobecne známej nízkej vymožiteľnosti práva v Slovenskej republiky by mali byť súdni exekútori tí poslední ktorí „od stola“ prístupom ešte znižujú možnosti veriteľov domôcť sa svojho práva. Nie je pravdou, že by im Exekučný poriadok nedával dostatok možností alebo im bránil v dôslednom výkone exekučnej činnosti neprimeraným dôrazom na práva povinných. Náhodné prideľovanie exekúcií sa zaviedlo aj z dôvodu lepšej dostupnosti a skrátenia vzdialenosti medzi súdnym exekútorom a povinným. Týmto došlo aj k zníženiu nákladov spojených s vedením exekúcie a lepšej komunikácie medzi súdnym exekútorom a povinným. To, že ust. § 59 ods. 1 Exekučného poriadku určuje, že súdny exekútor prednostne zisťuje existenciu majetku povinného podľa údajov v registroch, ktoré sú dostupné prostriedkami elektronickej komunikácie, neznamená, že súdny exekútor vykoná iba zisťovania dostupné prostriedkami elektronickej komunikácie, to zvlášť pri výške vymáhanej pohľadávky do 2000 eur a zjavnej majetkovej situácie povinného, pri ktorom nemožno očakávať vlastníctvo nehnuteľností, pohľadávok obchodných podielov, hodnotnejších vozidiel a podobne. Súdnemu exekútorovi, ale aj Okresnému súdu Banská Bystrica pracovisko exekučného konania by malo byť z vlastnej činnosti známa skutočnosť, že Okresný súd Banská Bystrica, pracovisko exekučného konania pri prípadoch s obdobným skutkovým základom neodvodňuje nemajetnosť povinného len samotné vykonanie lustrácií v registroch dostupných súdnemu exekútorovi s negatívnym výsledkom, ale aj ďalšie úkony súdneho exekútora. Oprávnený poukázal na uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica a to zo dňa 06.12.2024 68Ek/1648/2018, zo dňa 06.02.2025 sp. zn. 67Ek/1291/2019, zo dňa 18.02.2025 sp. zn. 40Ek/1204/2019, zo dňa 21.05.2025 sp. zn. 71Ek/268/2019, zo dňa 15.07.2025 sp. zn. 59Ek/383/2020, zo dňa 28.07.2025 sp. zn. 61Ek/1243/2019, zo dňa 29.07.2025 sp. zn.
53Ek/645/2020, zo dňa 18.12.2025 sp. zn. 21Ek/1674/2020, zo dňa 09.01.2026 sp. zn. 67Ek/778/2020, zo dňa 08.01.2026 sp. zn. 41Ek/54/2019, zo dňa 12.01.2026 sp. zn. 67Ek/826/2020 a zo dňa 15.01.2026 sp. zn. 16Ek/2030/2019. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia nie je zrejmé, prečo sa tunajší súd pri posudzovaní námietok oprávneného voči upovedomeniu o zastavení exekúcie odklonil od zaužívanej vyššie uvedenej rozhodovacej praxe, v ktorej tunajší súd v prípadoch s rovnakým skutkovým základom rozhodol, že nemajetnosť povinného neodôvodňuje len samotné vykonanie lustrácii v registroch dostupných súdnemu exekútorovi s negatívnym výsledkom. Oprávnený je toho názoru, že v podaných námietkach proti upovedomeniu o zastavení exekúcie urobil skutkové tvrdenia, ktoré súdny exekútor v podanom vyjadrení k nim nijakým spôsobom nepoprel a ani nepreukázal a teda podľa § 151 ods. 1 CSP sa skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela považujú za nesporné. Oprávnený je teda názoru, že z napadnutého uznesenia a správ o majetku povinného nevyplýva, že súdny exekútor dostatočne preveril a zistil majetkové pomery povinného, že by povinný súdnemu exekútorovi poskytol súčinnosť, že došlo k zisťovaniu peňažnej hotovosti a hnuteľného majetku v mieste bydliska povinného a že by súdny exekútor použil donucovacie opatrenia. Oprávnený namieta, že počas exekučného konania nedošlo k vykonaniu exekúcie súpisom a následným predajom hnuteľných vecí, ktorých povinný je vlastníkom/spoluvlastníkom. Oprávnený nepredpokladá, že povinný naozaj nevlastní žiadny hnuteľný majetok, ktorý sa v nehnuteľnostiach, kde žije resp. v jeho domácnosti nachádza. Podľa názoru oprávneného, v prípade povinného, ktorý je fyzickou osobou možno predpokladať, že takáto osoba, ktorá musí zabezpečiť svoje životné potreby, musí disponovať nejakým príjmom a to možno aj mimo oficiálnych príjmov od zamestnávateľov, vyplácaných povinnému v hotovosti a spravidla aj má hnuteľný majetok vo svojom obydlí nevylúčený z exekúcie. Z predložených správ o majetku povinného nijakým spôsobom nevyplýva, že súdny exekútor za účelom zistenia majetku povinného vykonal osobné zisťovanie peňažnej hotovosti a hnuteľného majetku povinného na adrese trvalého pobytu povinného, že by požiadal o súčinnosť tretie osoby a to vlastníka nehnuteľnosti, kde má povinný evidovaný trvalý pobyt na základe akého zmluvného vzťahu užíva danú nehnuteľnosť, požiadal o súčinnosť prípadne tretie osoby žijúce v spoločnej domácnosti s povinným a požiadal o súčinnosť prípadne tretie osoby, prípadne vykonal ďalšie úkony za účelom zistenia majetku povinného.
3. Predmetnú sťažnosť oprávneného súd súdnemu exekútorovi ani povinnému na vyjadrenie nezasielal, nakoľko námietky oprávneného boli podané po zákonnej lehote.
4. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
5. Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.
6. Podľa § 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
7. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
8. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
9. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
10. Podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku pri fyzickej osobe je predpokladom zastavenia exekúcie pre nemajetnosť nezistenie majetku exekvovateľného v tomto exekučnom konaní po dobu piatich rokov, nie absolútna nemajetnosť. Ak teda po dobu piatich rokov (od začatie exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku) nebude zistený ďalší existujúci exekvovateľný majetok povinného, úlohou exekútora je zastaviť exekučné konanie upovedomením o zastavení exekúcie.
11. Podľa § 61n ods. 4 vetra prvá exekučného poriadku, ak ide o dôvod zastavenia exekúcie podľa odseku 1 písm. c) až e) a g), môže účastník konania do 15 dní od doručenia upovedomenia o zastavení exekúcie podať u exekútora námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora.
12. Podľa § 201 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, v exekučnom konaní nemožno odpustiť zmeškanie lehôt.
13. Súd prvej inštancie (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť nebola podaná dôvodne, a preto ju zamietol.
14. V prvom rade súd poukazuje na skutočnosť, že vyšší súdny úradník sa vo svojom uznesení vecne zaoberal námietkami oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie, hoci tieto boli podané oneskorene, a teda postupoval nad rámec zákonných povinností. Zo súdneho spisu mal súd preukázané, že upovedomenie o zastavení exekúcie bolo oprávnenému doručené dňa 25. 01. 2026, pričom námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie boli elektronicky doručené exekútorskému úradu až dňa 10. 02. 2026. Pätnásťdňová lehota na podanie námietok začala oprávnenému plynúť dňa 26. 01. 2026 a uplynula dňa 09. 02. 2026. Oprávnený preto podal námietky až po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty. Súd zároveň poukazuje na § 201 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, podľa ktorého v exekučnom konaní nemožno odpustiť zmeškanie lehôt. Za tejto procesnej situácie nebol dôvod sa podanými námietkami vecne zaoberať; pokiaľ tak vyšší súdny úradník urobil, postupoval nad rámec svojich zákonných povinností.
15. Účastníci konania disponujú časovým priestorom v rozsahu 15 kalendárnych dní na podanie námietok voči tým upovedomeniam o zastavení exekúcie, kde to Exekučný poriadok umožňuje, pričom v situáciách, kedy účastník konania túto lehotu zmešká, dochádza k aplikácií pravidla obsiahnutého v ustanovení § 201 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, v zmysle ktorého je odpustenie zmeškania lehoty v exekučnom konaní plne vylúčené. V exekučnom konaní teda nie je možné odpustiť za žiadnych okolností zmeškanie lehoty. Súvisí to so skutočnosťou, ,že exekučné konanie je budované na princípe legálneho poriadku, ktorý sa vyznačuje zákonným koncentrovaním procesných úkonov účastníkov konania do určitej fázy konania s následkom procesnej preklúzie.
16. So zreteľom na uvedené je sťažnosť oprávneného vo vzťahu k napadnutému uzneseniu bez právneho významu. Súd sa napriek uvedenému stotožňuje s názorom vyjadreným vyšším súdnym úradníkom v napadnutom uznesení pokiaľ ide o konštatovanú vecnú správnosť vydaného rozhodnutia zo strany súdneho exekútora. Pokiaľ súdny exekútor v rámci zisťovania majetkových pomerov povinného nezistil žiadny exekvovateľný majetok a od začatia exekúcie uplynulo 5 rokov, bol povinný postupovať v zmysle § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku a vydať upovedomenie o zastavení exekúcie. Ďalšie vedenie exekúcie nemôže byť založené len na pravdepodobnej existencii majetku povinného resp. na tom, že súdny exekútor podľa oprávneného nevykonal všetky jemu dostupné možnosti vykonania exekúcie. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že súdny exekútor nie je povinný vykonať fyzické zisťovanie v mieste bydliska povinného. Tento spôsob vykonania exekúcie zvolí len v prípade, ak predpokladá, že v mieste bydliska povinného sa budú nachádzať hnuteľné veci vyššej hodnoty. Bolo by totiž v rozpore s princípom hospodárnosti, účelnosti a efektívnosti, ak by miestne zisťovanie vykonával vždy a spisoval by aj také hnuteľné veci, ktorých predajom by neuspokojil ani len trovy exekúcie. Nie každý televízny prijímač, počítač, mobilný telefón či iné hnuteľné veci sú totiž predajné tak, ako sa zrejme domnieva oprávnený. Tu totiž nemožno ignorovať ekonomickú realitu života fyzických osôb v Slovenskej republike a predstavu oprávneného o nutnosti vykonania mobiliárnej exekúcie možno označiť za iluzórnu. Je na zvážení súdneho exekútora (s poukazom na jeho odbornú spôsobilosť a dlhoročné skúsenosti) aký postup pri vymáhaní pohľadávky oprávneného vo veci zvolí. Vedomosť o majetkových pomeroch povinného súdny exekútor v súčasnej dobe môže získať nielen fyzickým zisťovaním, ale aj prostredníctvom internetu či sociálnych sietí. Súdny exekútor si tak vie urobiť predstavu o majetkových, príjmových a sociálnych pomeroch povinného aj bez zisťovania v mieste bydliska povinného, pričom pri
kreovaní tohto úsudku vychádza aj zo svojich dlhoročných skúseností. Následne, exekučný súd sa na tento úsudok súdneho exekútora spolieha, keďže ako už súd uviedol vyššie, súdny exekútor je odborne spôsobilou osobou a do jeho činnosti súd zasiahne len v prípade vážnych zistení a nezrovnalostí, ktoré sú založené na objektívnych skutočnostiach. V okolnostiach prejednávanej veci súd poukazuje na to, že súdny exekútor vykonal osobné preverovanie majetku povinného a zistenie peňažnej hotovosti na adrese jeho trvalého bydliska s negatívnym výsledkom, v dôsledku uvedeného tak obrana oprávneného vyznieva neadresne, bez väzby na túto podstatnú skutočnosť. Súd prvej inštancie má jednoznačne za to, že pokračovať v exekúcii má význam len pri existencii reálneho majetku, ktorý možno reálne speňažiť a za súčasného splnenia podmienky, že výťažok z tohto speňaženia postačí aspoň na trovy exekúcie. V opačnom prípade je nutné konštatovať, že hoci povinný môže vlastniť (resp. vlastnil) nejaký majetok, za stavu, že tento majetok je nespeňažiteľný alebo speňažiteľný len za veľmi malú hodnotu, treba nevyhnutne dospieť k záveru o nemajetnosti povinného. Napokon, treba opätovne zdôrazniť, že súdny exekútor nemá pri postupe podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku na výber, ale naopak je povinný vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, ak sú splnené zákonom normované podmienky. Vydanie upovedomenia teda nespočíva na jeho vôli. Veď aj pre súdneho exekútora by bolo výhodnejšie, pokiaľ by povinný nejaký majetok mal, tento majetok speňažiť, pretože z tohto výťažku súdnemu exekútorovi vzniká nárok aj na odmenu vo výške 20 % z vymoženého, pričom pri zastavení exekúcie má nárok len na náhradu paušálnych výdavkov vo výške 60,-Eur (+ DPH), ktorá náhrada v zásade nepokryje v celom rozsahu skutočné náklady súdneho exekútora, ktoré mu vznikajú v súvislosti s vedením exekúcie. Súdny exekútor, ani súd, však nie je garantom existencie majetku povinnej osoby a súčasťou práva na súdnu ochranu nie je aj právo na skutočné, reálne vymoženie pohľadávky. Pokiaľ povinný nedisponuje zodpovedajúcim majetkom umožňujúcim vymoženie pohľadávky, súdny exekútor, ani súd za uvedený objektívny stav zodpovednosť nenesú.
17. So zreteľom na vyššie uvedené preto súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu vydaného vyšším súdnym úradníkom sp. zn. 33Ek/1931/2020 zo dňa 18. 05. 2026 ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (202 ods. 4 Exekučného poriadku).