Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4To-100-2020.pdf
PDF · 73.2 KB
Case nature
Area
Subarea
4To/100/2020
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Ľuptáka, PhD. a sudcov JUDr. Jozefa Mikluša a JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD., v trestnej veci obžalovaného M. E., stíhaného pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák., na verejnom zasadnutí konanom dňa 03. 06. 2021, konajúc o odvolaní okresného prokurátora voči rozsudku Okresného súdu Zvolen, sp.zn. 5T/8/2020 zo dňa 09. 09. 2020, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a .
odôvodnenie:
Rozsudkom samosudcu Okresného súdu Zvolen, sp.zn. 5T/8/2020 zo dňa 09. 09. 2020, ktorým bol obž. M. E. uznaný za vinného z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. , ktorého sa dopustil tým, že
dobe od dňa 13. 06. 2019 do dňa 15. 06. 2019 v Sliači, okres Zvolen, s úmyslom sa obohatiť zámerne vystupujúc ako fiktívna osoba A. F., B. S. R. 1, T. z nezisteného miesta prostredníctvom elektronickej pošty uzatvoril Zmluvu o poskytnutí služieb v zmysle § 269 ods. 2 zákona číslo 513/1991 Zb., Obchodného zákonníka s B. A. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom K., R. XXX/XX, okr. T., predmetom ktorej bolo komplexné zabezpečenie lepenia letákov na vchody bytových domov v dohodnutých oblastiach, kde odmena za predmet zmluvy bola stanovená dohodou na sumu vo výške 680,- Eur, pričom B. A. M. službu poskytol a letáky vylepil o čom objednávateľa elektronickou poštou upovedomil a zároveň opakovane žiadal o vyplatenie dohodnutej odmeny, čo sa však dodnes nestalo, čím svojím konaním poškodenému B. A. M. nar. XX. XX. XXXX, bytom K., R. XXX/XX, spôsobil škodu vo výške 680,- Eur.
Za toto konanie ho okresný súd odsúdil podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona, § 37 písm. m), 38 ods. 2, ods. 4, § 46 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému určil skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov. Podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona súd uložil obžalovanému povinnosť počas skúšobnej doby nahradiť spôsobenú škodu. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku obžalovaného zaviazal k povinnosti nahradiť poškodenému spôsobenú škodu a to B. A. M., nar. XX. XX. XXXX v C. C., trvale bytom R. XXX/XX, K., vo výške 680,- Eur.
Svoje rozhodnutie okresný súd odôvodnil tým, že aj keď sa obžalovaný snažil obhájiť, že zo strany poškodeného došlo k porušeniu zmluvy o poskytnutí služieb zo dňa 24.06.2019, bolo potrebné konštatovať, že obžalovaný, čo aj sám potvrdil, na uvedenej zmluve ako objednávateľa uviedol fiktívnu osobu. Z tohto už v tomto momente bolo zrejmé, že poškodeného uviedol do omylu, teda konal s podvodným úmyslom. Ďalej v zmluve nebola uvedená žiadna povinnosť pre poskytovateľa -
poškodeného, zabezpečiť u domovníkov bytových domov na sídliskách Mesta Zvolen povolenie na lepenie letákov. Predmet zmluvy sa preto nevzťahoval na vchody, kde bolo označením jasne zakázané lepiť akýkoľvek materiál. Zároveň mal za preukázané, že ani obhajoba obžalovaného, že mal následne niekoľko telefonátov a taktiež e-mailových správ od domovníkov z Mesta Zvolen, ktorí sa sťažovali na lepenie letákov na vstupné dvere bytových domov, nebolo žiadnym spôsobom zo strany obžalovaného preukázané a neuviedol ani mená kontrolórov, ktorí mu mali oznámiť, že letáky neboli roznesené podľa zmluvy vo všetkých sídliskách Mesta Zvolen.
Obžalovaný tak neuviedol žiadny dôkaz, ktorý by potvrdzoval jeho tvrdenia, a napriek tomu, že poškodený vykonal službu v súlade so zmluvou, mu dohodnú odmenu vo výške 680,- € nevyplatil. Pri určovaní druhu a výmery trestu súd zohľadnil skutočnosť, že zo strany obžalovaného sa nejednalo o ojedinelé konanie, ale už v minulosti bol za rovnaký prečin podvodu podľa § 221 Tr.zák. odsúdený. Vzhľadom na túto skutočnosť u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Tr.zák., ale prihliadol na jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr.zák., t.j. že už bol za trestný čin odsúdený. Z tohto dôvodu v zmysle § 38 ods. 4 Tr. zák. okresný súd zvýšil dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu, pričom trestná sadzba v prejednávanom prípade predstavovala 8 mesiacov až 2 roky. Ako vyplynulo z odpisu RT na obžalovaného, doposiaľ bol dvakrát súdne trestaný, naposledy trestným rozkazom Okresného súdu Spišská Nová Vec, sp.zn. 2T/61/2019 zo dňa 10.06.2019, kedy mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov, s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu vo výmere 18 mesiacov. Vzhľadom na tieto skutočnosti mu potom súd uložil trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov, teda pri dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby, s podmienečným odkladom výkonu uloženého trestu v skúšobnej dobe vo výmere 24 mesiacov. Súd ukladal obžalovanému samostatný trest, nakoľko trestným rozkazom Okresného súdu Spišská Nová Ves už bol ukladaný súhrnný trest ku trestnému rozkazu Okresného súdu Žilina a teda by bol ukladaný súhrnný trest na súhrnný trest, pričom ale prejednávaný skutok nebol spáchaný pred vyhlásením vyššie uvedených rozhodnutí. Zároveň vyhodnotil, že uloženie podmienečného trestu bude aj lepšie pre zabezpečenie práva poškodeného na náhradu škody spôsobenej trestným činom, nakoľko mu súd uložil podľa § 50 ods. 2 Tr.zák. povinnosť nahradiť spôsobenú škodu počas skúšobnej doby.
Voči predmetnému rozsudku okresný prokurátor zahlásil odvolanie čo do výroku o treste. Okresný prokurátor v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že bolo síce namieste ukladať samostatný trest za aktuálne žalovanú trestnú činnosť, avšak daný trest mal byť prísnejší. Ukladaný trest odňatia slobody s podmienečným odkladom bol v tomto prípade nedôvodne zhovievavý, nakoľko obžalovanému mal byť uložený nepodmienečný trest na dolnej hranici zvýšenej trestnej sadzby pri zohľadnení jednej priťažujúcej okolnosti a to vo výmere minimálne 8 mesiacov nepodmienečne, so zaradením pre jeho výkon do ÚVTOS s minimálnym stupňom stráženia. Ukladanie takéhoto trestu za žalovanú trestnú činnosť sa mu javilo odôvodnené vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný bol už v minulosti trestne stíhaný, odsúdený za identický trestný čin, čo na jeho ďalšie konanie nemalo výchovný účinok a obžalovaný sa skutku dopustil v čase plynutia skúšobnej doby uloženej mu za iný úmyselný trestný čin.
Na základe podaného odvolania prokurátora potom krajský súd nariadil vo veci termín verejného zasadnutia, na ktorý sa obžalovaný nedostavil, len jeho právny zástupca a krajský prokurátor.
Krajský prokurátor v konečnom návrhu pred krajským súdom uviedol, že sa pridržiava písomných dôvodov podaného odvolania a navrhol zrušiť prvostupňové rozhodnutie a uložiť obžalovanému primeraný nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov, so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do minimálneho stupňa stráženia.
Obhajca obžalovaného považoval rozhodnutie okresného súd za zákonné a správne, pričom podmienečný trest odňatia slobody s určenou skúšobnou dobou považoval za dostatočný na zabránenie obžalovanému páchať ďalšiu trestnú činnosť a poskytujúci mu dostatočný priestor na náhradu škody, ktorú svojím konaním spôsobil.
Na základe podaného odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého výroku rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a zistil, že odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné.
Predmetnom rozhodovania odvolacieho súdu teda na základe podaného odvolania okresným prokurátorom bola skutočnosť, či je v danom prípade potrebné obžalovanému uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody, alebo postačuje dlhší podmienečný trest tak, ako ho uložil prvostupňový súd.
Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák., trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 3 Tr. zák. trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák., pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Citovanými ustanoveniami sa prvostupňový súd dôsledne riadil a správne pri svojej rozhodovacej činnosti zvážil podľa názoru Krajského súdu v Banskej Bystrici primeranosť uloženého trestu, vrátane jeho individualizácie. Prvostupňový súd správne zohľadnil samotné okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, pričom správne vyhodnotil aj osobu páchateľa, vzhľadom na jeho trestnú minulosť. Krajský súd len poukazuje na skutočnosť, že uložená povinnosť v zmysle § 50 ods. 2 Tr. zák. umožňuje obžalovanému, aby v skúšobnej dobe nahradil spôsobenú škodu a to pod sankciou nesplnenia podmienok podmienečného trestu odňatia slobody.
Z uvedených dôvodov považoval potom krajský súd odvolanie okresného prokurátora za nedôvodné a toto v zmysle § 319 Tr. por. zamietol.
Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.