Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/1/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Foltánovou v spore žalobcu: F.. F. H.

- STAVKO, IČO: 43 495 079 Stará Bôrová 56, 038 02 Dražkovce pri Martine, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Repáň a partneri, s.r.o., M.R.Štefánika 25, Martin, proti žalovanému: F.. S. G., J.. X.X.XXXX, Y. G. N., K. E. XXXX/XX, zastúpený Advokátska kancelária KUHAJDA, s.r.o., so sídlom Karadžičova ulica č. 47, Bratislava, IČO: 47 232 773, o zaplatenie 420,- Eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 % trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.10.2012 domáhal zaplatenia finančnej čiastky 420,- Eur s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil tak, že na základe dohody so žalovaným mu poskytol svoje služby spočívajúce vo vykonávaní činnosti stavebného dozoru na stavbe rodinného domu, ktorú vykonával žalobca ako stavebník na parc. reg. „C“ č. XXX/XX I. H.. Ú.. N. Č.. Činnosti stavebného dozoru mal pritom žalobca vykonávať počas celej výstavby a to až po kolaudáciu rodinného domu. Za tieto svoje činnosti navrhovateľ dňa 27.12.2011 vystavil žalovaný faktúru č. 30/12/2011 v sume 420,- Eur so splatnosťou dňa 10.1.2012. V lehote splatnosti však žalovaný odplatu za vykonanie činnosti stavebného dozora žalobcovi nezaplatil. Žalovaný s návrhom nesúhlasil pričom pripustil, že medzi nim a žalobcom došlo k uzatvoreniu dohody, predmetom ktorej bolo osvedčenie žiadosti o stavebné povolenie a vykonávanie činnosti stavebného dozoru na stavbe, ktorú realizoval žalovaný. Žalovaný však poukázal na to, že pri uzatváraní dohody nebola medzi účastníkmi dojednaná cena za činnosti ku ktorým sa zaviazal žalovaný. K jej výpočtu malo dôjsť až dodatočne. K tomuto dodatočnému dojednaniu však už nedošlo, nakoľko žalobca v priebehu stavebných prác ktoré trvali približne 3 roky nevykonával žiadne činnosti, ktoré by bolo možné posudzovať ako činnosť stavebného dozoru. 2. Na základe zisteného skutkového stavu vo veci súd rozhodol prvým rozsudkom 10. apríla 2014 č. k.10C/1/2013-99 tak, že žalobu zamietol / I. výrok /, žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému trovy konania vo výške 25 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku / II. výrok / a žalobcu zaviazal žalovanému nahradiť trovy právneho zastúpenia vo výške 976,87 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku / III. výrok /. V rámci odvolacieho konania Krajský súd v Trnave uznesením z 31. júla 2015 č. k. -123 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vo svojom rozhodnutí krajský súd vyslovil, že prvou otázkou v predmetnom spore je vyriešiť, z akého právneho vzťahu malo vzniknúť žalobcovi právo na plnenie a žalovanému povinnosť plniť. Ďalej zistiť či a ako bola dohodnutá cena. Podľa názoru krajského súdu sa javí, že výsledkom činnosti žalobcu nemalo byť zhotovenie diela, ako hmotného výsledku, ale vykonanie niečoho čo by bolo možné kvalifikovať ako príkaznú zmluvu podľa a nasl. / ďalej len /. Ďalej je potrebné si

ozrejmiť, akú činnosť žalobca vykonával na stavbe žalovaného. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 8. októbra 2015. 3. Po zrušujúcom rozhodnutí právny zástupca žalobcu uviedol, že žalobca vykonával pre žalovaného v zmysle zákona stavebný dozor s tým, že žalobca má vysokoškolské vzdelanie a je kvalifikovanou osobou na poskytovanie služieb pre žalovaného. Pokiaľ sa strany nedohodli na o bezodplatnosti musí žalovaný zaplatiť primeranú cenu. Súdu predložil na nahliadnutie vysokoškolský diplom Stavebnej fakulty technickej univerzity v Košiciach, z ktorého vyplynulo, že žalobcovi bol priznaný akademický titul Ing. Štátna záverečná skúška bola vykonaná 18. októbra 1993. Štátnu záverečnú skúšku žalobca vykonal v štúdijnom odbore 36-31-8 pozemné stavby. Podľa jeho názoru pri dohode so žalovaným žalobca nerozlišoval medzi pojmami ako stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba. Na základe pokynu stavebného úradu tomuto dodal osvedčenie o výkone stavebnej činnosti. Podľa názoru právneho zástupcu žalobcu jeho klient postupoval správne pri vystavení faktúry, pretože v opačnom prípade by sa dostal do rozporu s daňovým úradom. 4. Súd vo veci vypočul strany, svedkyňu, oboznámil sa s podstatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav vo veci. 5. Žalobca trval na žalobe s tým, že vykonával na stavbe stavebnú činnosť s identifikačným číslom: XXXXXXXX s obchodným názvom F.. F. H. - STAVKO. V zmysle živnostenského oprávnenia v predmete činnosti mal žalobca viacej oprávnení ako súkromnej osoby, ktorú vlastní na vykonávanie činnosti a vykonáva stavebné práce. V danom prípade činnosť pre žalovaného vykonával na základe osvedčenia stavebnej komory a faktúru vydal ako živnostník. Žalobca už pri podaní žaloby uvádzal, že činnosť pre žalovaného vykonával ako stavebný dozor. V rámci odvolacieho konania uviedol, že túto činnosť vykonával ako kvalifikovaná osoba. 6. Právny zástupca žalovaného žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu. Žalobca spočiatku v konaní vedenom na Okresnom súde Galanta pod sp. zn.: . Zakladal svoj procesný útok na tých skutkových tvrdeniach, že na stavbe rodinného domu žalovaného vykonával činnosť stavebného dozoru, pričom túto činnosť vykonával priamo sám žalobca a osobne bol prítomný na stavbe rodinného domu žalovaného. Po vydaní rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 10.04.2014 však žalobca zmenil dovtedy uvádzané skutkové tvrdenia a v odvolaní voči predmetnému rozsudku tvrdil, že hoci má oprávnenie na vykonávanie činnosti stavebného dozoru prostredníctvom svojho zodpovedného zástupcu F.. V. S., tak na stavbe rodinného domu žalovaného vykonával činnosť ako kvalifikovaná osoba s poukazom na jeho vzdelanie a potrebnú odbornú prax v predmetnom odbore. Zmenu v skutkových tvrdeniach žalobcu vzal do úvahy aj Krajský súd v Trnave, ktorý uznesením sp. zn.:26Co/280/2014 zo dňa 31.07.2015 zrušil rozsudok Okresného súdu Galanta sp. zn.: zo dňa 10.04.014 a vrátil vec na ďalšie konanie za účelom zistenia aká činnosť bola počas stavby rodinného domu žalovaného vykonávaná a ktorou osobou. Žalobca zotrvával na argumentácii ohľadne výkonu činnosti kvalifikovanej osoby na predmetnej stavbe až do vyjadrenia zo dňa 23.11.2018 kde uviedol, že žalobca pre žalovaného vykonával činnosť v pozícii stavebného dozoru. Vzhľadom na vyššie uvedené má žalovaný za to, že vyjadrenia žalobcu sú zmätočné a je potrebné aby si žalobca ustálil akú činnosť pre žalovaného pri stavbe rodinného domu vykonával a zároveň aby preukázal v akom rozsahu túto činnosť vykonával, nakoľko z doterajšieho dokazovania nie je preukázaná prítomnosť žalobcu na stavbe rodinného domu žalovaného. V neposlednom rade žalovaný poukazoval i na nedostatky faktúry č. 30/12/2011 keď v súlade so závermi znaleckého posudku č. 1/2018 vyhotovenom O.. F.. L. K., K.. zo dňa 10.04.2018 predmetná faktúra neobsahuje popis a špecifikáciu jednotlivých úkonov, ktoré žalobca na stavbe rodinného domu žalovaného mal vykonať. Žalobca podanou žalobou opieral svoj nárok o skutkové tvrdenia v zmysle ktorých, mal vykonávať pre žalovaného požadované práce stavebného dozoru na stavbe rodinného domu žalovaného, a to počas celej doby výstavby rodinného domu až po jeho kolaudáciu. Žalobca vo svojich ústnych prednesoch ako i písomných vyjadreniach do času vydania rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 10.04.2014 tvrdil, že činnosť stavebného dozoru vykonával na stavbe žalobca osobne, pričom poukazoval na svoje živnostenské oprávnenie a odborné vzdelanie v odbore pozemné stavby. V odvolaní zo dňa 05.06.2014 voči rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 10.04.2014 žalobca zmenil skutkové tvrdenia z ktorých vychádzal jeho procesný útok v konaní a tvrdil, že pri výstavbe rodinného domu žalovaného vystupoval v postavení kvalifikovanej osoby v zmysle ustanovenia o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), nakoľko spĺňal požiadavku vysokoškolského vzdelania stavebného smeru a požiadavku trojročnej praxe v odbore. S poukazom na naplnenie podmienok stanovených pre činnosť kvalifikovanej osoby mal podľa názoru žalobcu, žalobca právo na odborné vedenie stavby i bez ohľadu na skutočnosť, že žalobca nebol zapísaný v zozname Slovenskej komory stavebných inžinierov ako stavebný dozor. Zmena v základných

skutkových tvrdeniach z ktorých žalobca pri podaní žaloby vychádza sa žalovanému javí ako nelogická a účelová a to s poukazom na tú skutočnosť, že pri podaní žaloby bol žalobca právne zastúpený ako i s ohľadom na fakt, že žalobca má vysokoškolské vzdelanie v študijnom odbore 4/5 pozemné stavby a preto v prípade, že pri výstavbe rodinného domu žalovaného vykonával odbornú činnosť v postavení kvalifikovanej osoby mal túto skutočnosť uviesť už pri podaní žaloby a nie až po vydaní rozhodnutia o zamietnutí žaloby, nakoľko je ťažko uveriteľné, že odborne vzdelaná osoba by sa pri podaní žaloby ako i počas takmer celého konania zmýlila v tak zásadnej skutočnosti ako je pozícia, v ktorej mala byť činnosť odborného vedenia stavby rodinného domu uskutočnená. Rovnako ani zo žiadneho listinného dôkazu predloženého v konaní nevyplýva, že by mal žalobca vystupovať pri výstavbe rodinného domu žalovaného ako kvalifikovaná osoba. Žalovaný bez ohľadu na zmenu v skutkových tvrdeniach žalobcu v konaní zdôrazňuje, že žalobca mal pre žalovaného vykonávať stavebný dozor čo výpoveďou potvrdila v konaní i S.. L. G.. Žalovaný rovnako zdôrazňuje, že s výnimkou opatrenia písomnosti, ktorá sa prikladá k stavebnému povoleniu pečiatkou žalobcu, žalobca pri výstavbe rodinného domu žalovaného nevykonal žiadnu činnosť, nemal vedomosť o použitých materiáloch pri výstavbe ako sa ani nikdy fyzicky nezúčastnil výstavby rodinného domu. Hoci na preukázanie prítomnosti žalobcu na stavbe rodinného domu žalovaného žalobca predložil v konaní výpis z GPS zariadenia, ktoré je namontované v motorovom vozidle HONDA CRV, ktoré mal žalobca za účelom dopravy na stavenisko užívať, žalobca predložil výpis len z dvoch dní. Žalovaný spochybňuje predložený výpis i s ohľadom na fakt, že predmetné motorové vozidlo užívala v tom čase partnerka žalobcu S.. L. G., ktorá túto skutočnosť pri svojej výpovedi potvrdila, rovnako ako potvrdila i fakt, že žalobca sa výstavby rodinného domu žalovaného nezúčastnil. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jedna strana sporu civilného konania je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaná) a strana sporu na opačnej procesnej strane je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaná). Pokiaľ žalobca tvrdí, že na stavbe rodinného domu žalovaného vykonával sám žalobca funkciu stavebného dozoru vyvstáva otázka aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Žalobca ako fyzická osoba s oprávnením na podnikanie bol oprávnený na vykonávanie činnosti stavebného dozoru od 01.03.2007 avšak toto oprávnenie vykonával prostredníctvom svojho zodpovedného zástupcu F.. V. S.. Nakoľko zo skutkových tvrdení uvádzaných v žalobe a počas celého doterajšieho súdneho konania žalobca tvrdil, že na stavbe bol fyzicky on sám a sám vykonával činnosť stavebného dozoru, má žalovaný za to, že žalobca ako fyzická osoba, resp. ako fyzická osoba s oprávnením na podnikanie nemal oprávnenie na výkon tejto činnosti, ale jedinou oprávnenou osobou na výkon činnosti stavebného dozoru mal byť F.. V. S. ako zodpovedná osoba. S poukazom na skutočnosť, že faktúru č. 30/12/2011 na sumu 420,- EUR vystavil žalobca ako fyzická osoba s oprávnením na podnikanie, zastáva žalovaný názor, že žalobca v pozícii fyzickej osoby s oprávnením na podnikanie nemal žiadny právny nárok na vystavenie faktúry za činnosť stavebného dozoru, nakoľko žalobca túto činnosť na základe jeho vyjadrení mal vykonávať osobne a nie prostredníctvom svojho zodpovedného zástupcu F.. V. S.. V prípade, že by žalovaný vychádzal zo zmenených skutkových tvrdení žalobcu ohľadne výkonu odbornej činnosti na stavbe v postavení kvalifikovanej osoby s ohľadom na splnenie podmienky vzdelania a praxe v zmysle stavebného zákona, žalovaný uvádza, že i v takom prípade nie je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu v konaní, nakoľko ak vykonával činnosť kvalifikovanej osoby osobne ako tvrdí žalobca, túto činnosť by bol vykonával ako fyzická osoba a nie ako fyzická osoba s oprávnením na podnikanie, nakoľko stavebným zákonom určené podmienky pre výkon činnosti kvalifikovanej osoby spĺňa žalobca ako fyzická osoba a nie ako fyzická osoba s oprávnením na podnikanie. Zo žiadnych skutkových tvrdení žalobcu nie je daná jeho aktívna vecná legitimácia nakoľko mal odbornú činnosť na stavbe vykonávať osobne ako fyzická osoba a nie fyzická osoba s oprávnením na podnikanie prostredníctvom zodpovedného zástupcu. Žalovaný namietal právny nárok žalobcu na vystavenie faktúry č. 30/12/2011, nakoľko činnosť stavebného dozoru žalobca v postavení fyzickej osoby s oprávnením na podnikanie pri výstavbe rodinného domu žalovaného nevykonával. Hoci žalobca nevykonával žiadnu činnosť na výstavbe rodinného domu žalovaného tak v postavení fyzickej osoby s oprávnením na podnikanie ako ani v pozícii fyzickej osoby, vychádzajúc z tvrdení žalobcu o jeho osobnej prítomnosti na stavbe by nárok na vystavenie faktúry mal prináležať žalobcovi ako fyzickej osobe a nie ako fyzickej osobe s oprávnením na podnikanie. Z uvedeného dôvodu žalovaný namieta dôvodnosť vystavenia faktúry. V neposlednom rade žalovaný poukazuje i na tú skutočnosť, že faktúra neobsahovala všetky náležitosti stanovené vyhotovenom O.. F.. L. K., K.. zo dňa 10.04.2018 (viď str. 13 znaleckého posudku), nakoľko faktúra neobsahovala doklad potvrdzujúci poskytnutie služieb alebo obdobný doklad o poskytnutí služieb, ktorý potvrdzuje a bližšie špecifikuje druh a rozsah poskytovaných služieb. Žalovaný odkazuje na zmenu v skutkových tvrdeniach žalobcu spočívajúcich v tvrdeniach, že pri výstavbe rodinného domu zastával funkciu kvalifikovanej osoby a preto žalovanému nie je zrejmé, na

základe 5/5 čoho si žalobca vo faktúre nárokuje úhradu za činnosť stavebného dozoru ako fyzická osoba s oprávnením na podnikanie. V neposlednom rade žalovaný poukazuje na dojednanie o bezodplatnosti výkonu stavebného dozoru čo potvrdila i svedkyňa S.. L. G.. 7. Z internetovej stránky Slovenskej komory stavebných inžinierov, ktorá vedie v zmysle o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinierov zoznam odborne spôsobilých osôb oprávnených na vykonávanie činnosti stavebného dozora (http://www.sksi.sk/buxus/ generate_page.php?page_id=2356) súd zistil, že osoba navrhovateľa ako fyzická osoba sa v tomto zozname nenachádza.

Podľa o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch Inžinier môže byť autorizovaný na poskytovanie a komplexných architektonických a inžinierskych služieb a súvisiaceho technického poradenstva.

Podľa inžinier podľa ods. 1 písm. a/ je oprávnený na vykonávanie stavebného dozoru.

Podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) Osoba vykonávajúca stavebný dozor a) sleduje spôsob a postup uskutočňovania stavby tak, aby sa zaručila bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, riadna inštalácia a prevádzka technického vybavenia na stavbe, odborné ukladanie stavebných výrobkov a hmôt, vhodnosť ich použitia a odborné ukladanie strojov a zariadení; sleduje vedenie stavebného denníka, b) zodpovedá za súlad priestorovej polohy s dokumentáciou stavby, za dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu a spoluzodpovedá za dodržanie podmienok rozhodnutí vydaných na uskutočnenie stavby, najmä územného rozhodnutia a stavebného povolenia, c) vplýva na odstránenie závad, ktoré na stavbe zistil; ak nemožno závady odstrániť v rámci výkonu stavebného dozoru, bezodkladne ich oznámi stavebnému úradu. 8. Súd na návrh žalobcu nariadil znalecké dokazovanie znalkyňou O.. F.. L. K., K.., ktorá vypracovala znalecký posudok č. 1/2018 za účelom zistenia ceny za výkon stavebného dozoru. Znalkyňa v závere znaleckého posudku určila cenu za inžiniersku činnosť fakturovanú žalobcom za obvyklú cenu. Poukázala na stavebný o územnom plánovaní a stavebnom poriadku / ďalej len stavebný zákon / , ktorý definuje jednoduché stavby ako stavby na bývanie s menšou zastavanou plochou ako 300 m2 a maximálne s jedným nadzemným podlažím (takéto stavby môžu mať aj podkrovie). Patria sem aj stavby na individuálnu rekreáciu, stavby určené na zariadenia staveniska a prízemné stavby so zastavanou plochou menšou ako 300 m2 a výškou menej ako 15 metrov. Medzi jednoduché stavby patria aj oporné múry a podzemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresiahla 300 m 2 a hĺbku 6 metrov. Pokiaľ stavebník chce stavať sám svojpomocne, stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba je účastníkom stavebného konania. V danom prípade bol žalobca stanovený za osobu zodpovednú za odborné vedenie a uskutočňovanie stavby. Stavbu a jej zmenu môže uskutočňovať len právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená na vykonávanie stavebných prác. Vedenie uskutočňovania stavby vykonáva stavbyvedúci. Úlohy stavbyvedúceho upravuje Stavebného zákona. Stavbyvedúci organizuje, riadi a koordinuje stavebné práce a iné činnosti na stavenisku a na stavbe a vedie o nich evidenciu v stavebnom denníku. Stavbyvedúci je tiež oprávnený: a) určovať začatie a skončenie jednotlivých stavebných prác a iných činností na stavenisku a na stavbe, b) dávať pokyny týkajúce sa vykonávania stavebných prác, organizácie práce a pohybu osôb na stavenisku a na stavbe, c) preberať stavebné výrobky, zisťovať ich vhodnosť a určovať ich umiestnenie a uskladnenie na stavenisku, d) dávať príkazy na okamžité zastavenie stavebných prác a iných činností na stavenisku a na stavbe, ak sa vyskytla prekážka, pre ktorú je ich ďalšie vykonávanie neprípustné, e) koordinovať poradie stavebných prác, f) vykázať cudziu osobu zo staveniska a zo stavby. Stavbyvedúci je jediný zodpovedný zástupca organizácie na stavbe a je priamo podriadený vedúcemu pracovníkovi, ktorý riadi výrobu podniku. Činnosti, ktoré stavbyvedúci zabezpečuje z oblasti prevádzkovej prípravy: • riadiace a organizačné činnosti: • riadenie ľudských zdrojov:

riadenie dodávky materiálov a zdrojov: • manipulácia s materiálom: • dodržiavanie predpisov na stavenisku: • evidencia a aktualizácia prác: • plánovanie činností:

- vedenie stavebného denníka so všetkými potrebnými pravidelnými i špeciálnymi zápismi

- kontrola a kolaudácie.

Stavebný dozor je podľa (stavebný zákon) vybranou činnosťou vo výstavbe, ktorá je definovaná ako vedenie uskutočňovania stavieb. Podľa osoba vykonávajúca stavebný dozor (Osoba vykonávajúca stavebný dozor): 1. sleduje spôsob a postup uskutočňovania stavby tak, aby sa zaručila bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, riadna inštalácia a prevádzka technického vybavenia na stavbe, odborné ukladanie stavebných výrobkov a hmôt, vhodnosť ich použitia a odborné ukladanie strojov a zariadení; sleduje vedenie stavebného denníka, 2. zodpovedá za súlad priestorovej polohy s dokumentáciou stavby, za dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu a spoluzodpovedá za dodržanie podmienok rozhodnutí vydaných na uskutočnenie stavby, najmä územného rozhodnutia a stavebného povolenia, 3. vplýva na odstránenie závad, ktoré na stavbe zistil; ak nemožno závady odstrániť v rámci výkonu stavebného dozoru, bezodkladne ich oznámi stavebnému úradu.

9. Zo správy Slovenskej komory stavebných inžinierov z 11. apríla 2019 vyplýva, že výkon činnosti stavebného dozoru je viazanou činnosťou podľa Z. Fyzická osoba môže výkon stavebného dozoru vykonávať na základe vydaného osvedčenia o živnostenskom oprávnení. Pokiaľ podnikateľ alebo obchodná spoločnosť vykonáva viazanú činnosť, na vykonávanie ktorej nespĺňa všetky predpoklady, môže si podnikateľ alebo obchodná spoločnosť ustanoviť zodpovedného zástupcu, teda osobu, ktorá spĺňa zákonom stanovené predpoklady. Zodpovedný zástupca je fyzická osoba, ktorá zodpovedá za odborné prevádzkovanie živnosti a v mene podnikateľa - SZČO alebo právnickej osoby /s.r.o. a pod./ a môže pracovať na základe uzatvorenej pracovnej zmluvy alebo aj na dohodu v zmsle . Z uvedeného dôvodu musí byť zodpovedný zástupca pri prevádzkovaní živnosti v pracovnoprávnom vzťahu k podnikateľovi alebo obchodnej spoločnosti pokiaľ nejde priamo o spoločníka alebo člena právnickej osoby. Zodpovedný zástupca nemusí byť v pracovnom pomere tiež v prípade, ak ide o manžela /manželku/ podnikateľa alebo podnikateľovho príbuzného v priamom rade /to znamená priameho predka alebo potomka podnikateľa/ alebo súrodenca, a ak ide o obec, jej starostu. 10. Z výpisu zo živnostenského oprávnenia vyplýva, že žalobca má oprávnenie na uskutočňovanie stavieb, jednoduchých stavieb, drobných stavieb a ich zmien, výkon činnosti stavbyvedúceho, výkon činnosti stavebného dozoru, zodpovedný zástupca F.. V. S.. 11. Mesto N. súdu zaslalo kolaudačné rozhodnutie z 20. decembra 2011 číslo: XXXX/ÚPaSP XXXX/ XXXX, ktorým žalovanému povolilo užívanie stavby „Rodinný dom“ na pozemku parcely č. XXX/XX, H.. Ú.. N. Č., S. N., ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 27. decembra 2011 a dodatočné stavebné povolenie z 1. júna 2007 číslo: XXXX/ÚPaSP XXX/XXXX, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 23. júla 2007 a ktorým povolilo stavbu rodinného domu so zastavanou plochou XXX,XX m2. Stavba podľa bodu 23 bude realizovaná svojpomocne, za odborné vedenie a uskutočňovanie stavby bude zodpovedný stavbyvedúci - F.. F. H.. 12. Z výsluchu svedkyne S.. L. G. súd vzhľadom na nižšie uvedené dôvody svojho rozhodnutia nezistil žiadne pre rozhodnutie vo veci podstatné skutočnosti. 13. Na základe zisteného skutkového stavu súd vec právne uzatvára: 14. Podľa zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo. Podľa ak nie je výška ceny dojednaná zmluvou alebo ustanovená osobitnými predpismi treba poskytnúť primeranú cenu. 15. Podľa príkaznou zmluvou sa zaväzuje príkazník, že pre príkazcu obstará nejakú vec alebo vykoná inú činnosť. 16. Príkazná zmluva je osobitným druhom záväzkovej zmluvy, ktorá je upravená jednak všeobecne v až 732, jednak vo forme osobitných zmlúv, a to jednak vo forme zmluvy o obstaraní veci ( až 736) a jednak vo forme zmluvy o obstaraní predaja veci ( až 741). Príkazná zmluva je upravená ako mandátna zmluva aj v ( a nasl. ). Teoretický základ obidvoch týchto zmlúv je síce rovnaký, sú tu však niektoré rozdiely, ktorými sa tieto dve zmluvy od

seba odlišujú. Podľa môže byť príkazníkom (mandatárom), resp. príkazcom (mandantom) ktokoľvek. Podľa môžu byť účastníkmi mandátnej zmluvy iba podnikatelia v zmysle , pretože mandátna zmluva nepatrí do kategórie tzv. absolútnych obchodov, na ktoré sa musia vždy aplikovať ustanovenia bez ohľadu na to, o akých účastníkov ide (pozri ). Ďalší rozdiel spočíva v samom predmete mandátnej zmluvy podľa a . Kým podľa je predmet príkazu vymedzený všeobecne, že ide o obstaranie nejakej veci alebo o vykonanie činnosti pre príkazcu, podľa ide o zariadenie určitej obchodnej záležitosti ( ). Pred aplikáciou ustanovení o príkaznej zmluve treba najprv zistiť, medzi kým sa zmluva uzaviera a o aký predmet obstarania veci príkazcu ide. Medzi príkaznou zmluvou podľa a podľa existujú aj ďalšie rozdiely (napr. otázka odplatnosti), tie však nie sú rozhodujúce z hľadiska kvalifikácie zmluvy ako občianskoprávnej alebo obchodnoprávnej. 17. Príkazná zmluva upravuje vzťah medzi príkazcom (mandantom), ktorý dáva príkazníkovi (mandatárovi) určitý príkaz na vykonanie niečoho. Upravuje teda vnútorný vzťah medzi oboma stranami, t. j. ich vzájomné práva a povinnosti. Na úpravu tohto vnútorného vzťahu sa nevyžaduje určitá forma zmluvy, hoci nie je vylúčené, že sa príkazná zmluva uzavrie v písomnej forme. Príkazník však spravidla koná za príkazcu voči tretím osobám a na to, aby mohol konať za príkazcu, musí mať od príkazcu splnomocnenie vo forme plnomocenstva, ktoré musí zodpovedať podmienkam ustanoveným v . Podľa v plnomocenstve musí byť uvedený rozsah zástupcovho oprávnenia. To znamená, že vnútorný vzťah medzi príkazcom a príkazníkom založený príkaznou zmluvou je premietnutý do vonkajšieho vzťahu príkazníka k tretej osobe prostredníctvom plnomocenstva. Či treba plnomocenstvo udeliť v písomnej forme, závisí od toho, aký úkon má príkazník za príkazcu urobiť, resp. či sa plnomocenstvo týka len určitého právneho úkonu alebo väčšieho počtu úkonov (pozri ). Ak je predmetom príkaznej zmluvy zastúpenie určitého mandanta advokátom v súdnom alebo správnom konaní, ide spravidla o viaceré úkony, a preto treba plnomocenstvo udeliť v písomnej forme.

18. Z príkaznej zmluvy vyplývajú jej účastníkom určité práva a povinnosti. Príkazníkovi vzniká povinnosť pre príkazcu obstarať nejakú vec alebo vykonať inú činnosť. Príkazcovi zo zmluvy vyplýva právo požadovať od príkazníka, aby mu obstaral nejakú vec alebo aby mu vykonal inú činnosť. Predmetom tejto zmluvy je teda určitá činnosť príkazníka pre príkazcu, ktorá je vymedzená v zmluve. Do tejto činnosti nie je zahrnutý aj výsledok, ku ktorému činnosť smeruje. Vyplýva to z § 728 a 730, ktoré priznávajú príkazníkovi právo na náhradu potrebných a užitočných nákladov a právo na odmenu aj v prípade, keď sa výsledok nedostavil.

19. Predmet príkaznej zmluvy je všeobecne určený slovami, že príkazník má "obstarať určitú vec alebo vykonať inú činnosť". Obstaraním určitej veci nemožno chápať obstaranie veci ako hmotného predmetu, tak ako vec vymedzujú § 118 a nasl. Tu mal zákonodarca skôr na mysli pojem veci ako nejakej záležitosti, ktorú má príkazník obstarať pre príkazcu. Ide teda o určitú činnosť, ktorá smeruje k cieľu sledovanému príkazcom. Táto činnosť môže mať rôzny charakter, môže spočívať vo faktickej alebo právnej činnosti. Môže ísť o obstaranie nejakých dokladov (napr. výpisov z evidencie nehnuteľností na správe katastra), o uzavretie nejakej zmluvy, o odovzdanie plnenia, o zastupovanie pred súdmi alebo úradmi a pod. Už sme uviedli, že pokiaľ má príkazník konať pre príkazcu s tretími osobami, potrebuje na to plnomocenstvo. Príkazník koná na základe príkaznej zmluvy, z ktorej mu vyplýva povinnosť konať aj voči tretím osobám; konať voči tretím osobám ho však oprávňuje iba plnomocenstvo, ktoré mu udelil príkazca. V právnej oblasti vystupujú ako príkazníci pri zastupovaní príkazcu (pred tretími osobami, súdmi a úradmi) spravidla profesionálni zástupcovia, najmä advokáti, komerční právnici, patentoví zástupcovia a audítori. Pokiaľ však takíto profesionálni zástupcovia vykonávajú zastupovaciu činnosť podnikateľským spôsobom pre podnikateľské subjekty, majú sa na ich vzťahy k príkazcovi použiť ustanovenia o mandátnej zmluve ( a nasl. ).

20. Ďalším pojmovým znakom príkaznej zmluvy je, že príkazník vykonáva činnosť pre príkazcu, t. j. v jeho záujme. Nerobí to teda pre seba, vo vlastnom záujme, ale v záujme príkazcu. V záujme príkazcu vykonáva činnosť aj vtedy, ak z plnomocenstva výslovne nevyplýva, že koná za príkazcu (§ 32 ods. 1), a keď koná vo vlastnom mene. Bude však pravidlom, že príkazník bude konať v mene príkazcu, a vtedy vzniknú práva a povinnosti priamo príkazcovi (pozri § 32 ods. 2).

21. K pojmovým znakom príkaznej zmluvy nepatrí jej odplatnosť, hoci zákon odplatnosť nevylučuje. Vyplýva to z § 730 ods. 1, podľa ktorého príkazca je povinný poskytnúť príkazníkovi odmenu iba vtedy, ak bola dohodnutá alebo je obvyklá, najmä vzhľadom na povolanie príkazníka. Najmä advokát poskytuje takúto činnosť zásadne len za odplatu platenú príkazcom, pokiaľ nejde o činnosť v prípadoch, keď bol za zástupcu ustanovený súdom ( a ), a vtedy mu prislúcha náhrada za vykonanú činnosť voči štátu.

22. K pojmovým znakom príkaznej zmluvy nepatrí ani požiadavka, aby príkazník vykonal príkaz osobne. Túto požiadavku síce § 726 ustanovuje, avšak súčasne pripúšťa aj výnimku pre prípad, keď príkazca dovolí, aby si príkazník ustanovil zástupcu. 23. V danom prípade na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný na základe stavebného rozhodnutia začal svojpomocne s výstavbou jednoduchej stavby - rodinného domu. Žalobca v konaní tvrdil, že na stavbe vykonával činnosť stavebného dozoru na základe dohody so žalovaným. V rámci odvolacieho konania pred krajským súdom tvrdil, že vykonával činnosti ako kvalifikovaná osoba a z dodatočného stavebného povolenia vyplýva, že žalobca na stavbe žalovaného pôsobil ako stavbyvedúci, avšak žalobca počas konania netvrdil, že vykonával činnosť stavbyvedúceho. Žalovaný namietal aktívnu legitimáciu žalobcu, s ktorou otázkou sa súd zaoberal ako prvou z dôvodu, že keď súd dospeje k názoru, že žalobca v konaní nemá aktívnu legitimáciu, žalobu zamietne.

24. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jedna strana sporu civilného konania je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide / je vecne aktívne legitimovaný / a strana sporu na opačnej strane je subjektom hmotnoprávnej povinnosti / pasívne vecne legitimovaný /.

25. Činnosť stavebného dozoru môže vykonávať iba odborne spôsobilá osoba, ktorou je v zmysle vyššie cit. autorizovaný inžinier v oblasti kompletných, architektonických a inžinierskych služieb a súvisiaceho technického poradenstva, pričom tento zákon ustanovuje taktiež systém autorizácie, ktorého predpokladom je preukázanie odborných spôsobilostí a jeho výsledkom je zápis do Zoznamu Slovenskej komory stavebných inžinierov. Podľa názoru súdu sa preto za činnosť stavebného dozoru môže považovať iba činnosť osoby, ktorá je v takomto zozname zapísaná. Navrhovateľ ako fyzická osoba však v takomto zozname zapísaný nie je a preto nie je možné žiadnu jeho prípadnú činnosť na stavbe ktorú realizoval odporca považovať za činnosť stavebného dozoru. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že navrhovateľ ako fyzická osoba podnikateľ je spôsobilý vykonávať činnosť stavebného dozoru, avšak nie osobne ale iba prostredníctvom odborne poverenej spôsobilej osoby, ktorú má navrhovateľ zapísanú v živnostenskom registri. V konaní pritom navrhovateľ súdu nepredložil žiadny relevantný dôkaz, podľa ktorého mal činnosť stavebného dozoru na stavbe realizovanej odporcom vykonávať prostredníctvom odborne spôsobilej poverenej osoby, naopak navrhovateľ v priebehu celého konania tvrdil, že činnosť stavebného dozora vykonával on osobne. Z uvedeného súd teda musel súhlasiť so stanoviskom odporcu, že navrhovateľ žiadne činnosti stavebného dozoru nevykonával, nakoľko ak by aj navrhovateľ na stavbe nejaké činnosti vykonával, nie je ich možné považovať za stavebný dozor. Z tohto dôvodu preto súd zaujal stanovisko, že navrhovateľovi nevzniklo právo na zaplatenie ceny za činnosť stavebného dozoru, nakoľko žiadnu takúto činnosť navrhovateľ pre odporcu nevykonal.. Okrem toho v prípade, že by žalobca vykonával činnosť stavebného dozoru prostredníctvom F.. S., tento by musel byť v pracovnom alebo obdobnom pracovnom pomere u žalobcu, ktorý dôkaz žalobca súdu nepredložil.

26. Žalobca mohol vykonávať činnosť na stavbe žalovaného ako kvalifikovaná osoba, čo tvrdil žalobca v rámci odvolacieho konania s ohľadom na vzdelanie a praxe, ktorú súdu preukazoval v zmysle stavebného zákona. Túto činnosť mohol vykonávať ako fyzická osoba, ale nie ako fyzická osoba s oprávnením na podnikanie, dôkazom čoho je vystavená faktúra č. 30/12/2011 z 27. decembra 2011, splatná 10. januára 2012 na 420 eur, ktorú vystavil F.. F. H. - STAVKO, Stará Bôrová 56, Dražkovce, IČO: 43495079. Túto skutočnosť potvrdil aj právny zástupca žalobcu, keď uviedol, že ako inak mal žalobca postupovať, lebo v opačnom prípade by mal problémy s daňovým úradom. Žalobca na pojednávaní uviedol, že stavebný denník neviedol. Zo skutkových tvrdení žalobcu nevyplýva aktívna legitimácia žalobcu na podaní žaloby, pretože odbornú činnosť na stavbe mal vykonávať ako fyzická osoba a nie ako fyzická osoba s oprávnením na podnikanie.

27. Právny zástupca žalobcu žiadal v konaní vypočuť žalobcu, avšak neúčasť na pojednávaní ospravedlnil z dôvodu dočasnej neschopnosti žalobcu a žiadal pojednávanie odročiť. Súd návrh na

výsluch žalobcu zamietol, pretože spor na tunajšom súde trvá od roku 2013 a žalobca, ktorý bol v konaní opakovane vypočutý počas celého konania nebol schopný uviesť z akého titulu vykonával na stavbe žalovaného činnosť, či ako stavebný dozor, ako kvalifikovaná osoba. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalobca nemohol vykonávať činnosť ako stavebný dozor, ale ani ako kvalifikovaná osoba, či stavbyvedúci z dôvodov uvedených pod bodom 25, 26.

28. Ďalšie argumenty strán súd považuje pre rozhodnutie vo veci za nerozhodné, bez potreby sa s nimi osobitne vyporiadavať. Podľa konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené medzi stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, pripomienku, ale je nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán / porovnaj napr. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. , a pod. /. Preto na ostatnú argumentáciu zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, avšak nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

29. Žalobca mal v konaní plný úspech, a preto mu súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania podľa . O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku súdny úradník samostatným uznesením podľa .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Galanta. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. V odvolaní sa popri uvedených všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z.č. 233/95 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.