Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21P-20-2019.pdf
PDF · 94.06 KB
Case nature
Area
Subarea
21P/20/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Zuzanou Kudlovskou v právnej veci navrhovateľky: V., trvale bytom v G. právne zastúpená JUDr. Beátou Buhlovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Mlynárska 19, proti manželovi navrhovateľky: O., trvale bytom R. za účasti maloletého dieťaťa: O. nar. X.X.XXXX, . zastúpeného kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému na čas po rozvode takto
rozhodol:
I. Manželstvo účastníkov konania V. uzatvorené dňa XX.X.XXXX na O. zapísané v knihe manželstiev, vo zväzku X, ročník XXXX, strana XXX, pod poradovým číslom XX, vedené v Z. v knihe manželstiev vo zväzku P. ročník XXXX, strana XX, pod poradovým číslom XXX, r o z v á d z a .
II. Na čas po rozvode manželstva súd schvaľuje rodičovskú dohodu o úprave práv a povinností k maloletému O. v tomto znení:
Maloletý O. sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude zabezpečovať jeho výchovu a výživu a bude ho zastupovať a spravovať jeho majetok.
Otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletého O. sumou 120 eur mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, prevodom na jej bankový účet .
III. Styk otca s maloletým O. sa n e u p r a v u j e .
IV. Prídavky na dieťa bude poberať matka.
V. Daňový bonus si uplatňuje matka.
VI. Trvalý pobyt dieťaťa je v mieste trvalého pobytu matky.
VII. Otec a matka sa zaväzujú každý vo výške polovice uhrádzať všetky poplatky a výdavky súvisiace s navštevovaním predškolského zariadenia ( základnej, neskôr strednej školy) maloletým a to najmä výdavky na školské pomôcky na začiatku školského roka, akcie usporadúvané školou, mimoškolská, záujmová činnosť, ostatné mimoriadne preukázané výdavky.
VIII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 31.1.2019 sa navrhovateľka domáhala, aby súd rozviedol jej manželstvo s manželom a aby na čas po rozvode manželstva zveril maloletého O. pochádzajúceho
z manželstva s manželom do výchovy a starostlivosti matke, ktorá je oprávnená maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok a otca zaviazal prispievať na výživu maloletého mesačne sumou 120 eur mesačne. Návrh odôvodnila tým, že manželstvo uzavreli po ročnej známosti. Časom však manžel začal požívať v nadmernej miere alkoholické nápoje a taktiež navrhovateľka zistila, že jej manžel si píše cez sociálne siete s inými ženami, čo u nej vzbudilo dojem, že má mimomanželský pomer a stratila voči nemu dôveru. Manžel ani neprispieval do spoločnej domácnosti na potreby syna, iba minimálne. Navrhovateľka sa so synom presťahovala na Slovensko v r. 2018 a od toho času žije so synom na Slovensku. Otec oňho nejaví záujem. K návrhu navrhovateľka priložila listinné dôkazy a to sobášny list, rodný list maloletého, rozhodnutie o prijatí do materskej škôlky, rozsudok a potvrdenia z ÚP.
2. Otec sa k návrhu vyjadril podaním doručeným súdu dňa 30.3.2020 a taktiež sa vyjadril aj prostredníctvom emailu dňa 19.5.2020, kedy uviedol, že nechce, aby súd manželstvo s navrhovateľkou rozviedol, chcel by dať všetko do poriadku a pomohol manželke s výchovou syna. Taktiež uviedol, že hlavnou príčinou rozvratu ich manželstva bola matka navrhovateľky, ktorá mala výrazný vplyv na navrhovateľku, ktorá preto ho opustila a odišla žiť s maloletým synom na Slovensko. Uviedol, že toho času bojuje s cirhózou pečene a čaká na transplantáciu pečene od vhodného darcu. K svojmu podaniu priložil aj listinné dôkazy a to lekárske správy, exekučný príkaz.
3. Dňa 29.6.2020 bolo súdu doručené podanie zo strany manžela navrhovateľky, v ktorom uviedol, že súhlasí s návrhom na rozvod manželstva. Uviedol, že chcel by sa so svojim synom stretávať častejšie. Zvažuje aj striedavú osobnú starostlivosť, avšak vzhľadom na vzdialenosť medzi A. resp. R., kde toho času býva a G. takže striedavá starostlivosť možno nie je, ale chcel by sa so synom stretávať častejšie. Vzhľadom na to, že bude poberať iba invalidný dôchodok, je ochotný prispievať navrhovateľke na maloletého sumou 1500 Kč mesačne a tiež by rád založil synovi sporenie, kde by prispieval vo výške 500 až 1000 Kč mesačne až do jeho plnoletosti. Otec poukázal na to, že v T. republike sa viedli konania o úpravu práv a povinností k maloletému na čas do rozvodu. Uviedol, že v 4/2020 absolvoval úspešne transplantáciu pečene a vrátil sa do života. Začal sa zaujímať o syna a má záujem sa so synom stretávať. Po návrate z nemocnice začal pravidelne prispievať na výživu maloletého k rukám matky a uviedol, že o maloletého je dobre postarané, pretože navrhovateľka je dobrou matkou.
4. Kolízny opatrovník navrhol, že v prípade rozvodu manželstva odporúča na čas po rozvode zveriť maloletého O. do osobnej starostlivosti matky a vyživovaciu povinnosť otca upraviť primerane veku a odôvodneným potrebám dieťaťa s prihliadnutím na príjmové a majetkové pomery na strane otca.
5. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámením s vyjadreniami manžela navrhovateľky a listinnými dôkazmi predloženými do spisu a zistil tento skutkový stav:
Okrem skutočnosti uvedených v návrhu a vyjadreniach manžela navrhovateľky doručených v písomnej forme súdu súd zistil, že manželstvo účastníkov konania bolo uzatvorené dňa 17.8.2013 na O. Manželia uzatvárali manželstvo po viac ako ročnej známosti. So začiatku manželstvo fungovalo celkom dobre, avšak postupom času po narodení maloletého O. dochádzalo k odcudzeniu manželov, nakoľko manžel začal požívať v nadmernej miere alkoholické nápoje a intenzívnou písomnou komunikáciou si dopisoval s inými ženami, pričom jeho manželka - navrhovateľka nadobudla presvedčenie, že má mimomanželskú známosť, resp. má mimomanželský pomer. Tým pádom stratila navrhovateľka voči svojmu manželovi dôveru. Dochádzalo medzi manželmi k vzájomným hádkam, pričom situácie niektoré boli napäté a jedna z hádok vyústila k tomu, že manželka navrhovateľa bola nútená volať aj políciu z dôvodu agresívneho chovania a vyhrážok zo strany manžela. To bolo posledným podnetom na odchod navrhovateľky spolu so synom zo spoločnej domácnosti v T. republike. Navrhovateľka s manželom nebýva v spoločnej domácnosti od 9/2017 a viac ako 2 a 1 roka už nežijú ako partneri ( v čase podania návrhu). Z vyjadrení manžela navrhovateľky vyplynulo, že podľa jeho názoru v prevažnej miere mala za rozpad ich manželstva zodpovednosť matka navrhovateľky, nakoľko táto žila v spoločnej domácnosti s manželmi v T. republike istý čas, kedy došlo k tomu, že presvedčila jeho manželku, aby ho opustila aj s maloletým synom. Navrhovateľ mal spočiatku vážne aj zdravotné problémy, nezaujímal sa o syna, ani neprispieval na jeho výživu po transplantácií pečene, ktorá sa uskutočnila v 4/2020 sa situácia zmenila a manželia začali spoločne komunikovať ohľadne syna. Otec sa začal so synom kontaktovať, aj prostredníctvom video hovorov, začal prispievať navrhovateľke na jeho výživu.
6. Rozhodnutím Obvodného súdu pre Prahu 9 zo dňa 24.1.2018 č. j. 64 Nc 2581/2017-65, 59P a Nc 299/2017 a 59P a Nxc 300/2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.2.2018 a stalo sa vykonateľným dňa 31.1.2018 boli upravené práva a povinností rodičov- účastníkov tohto konania k ich maloletému synovi. Súd zveril maloletého do starostlivosti matky a otca zaviazal na platenie výživného a tiež úhradu dlžného výživného voči maloletému. Styk otca s maloletým neupravil.
7. V priebehu konania došlo k uzatvoreniu rodičovskej dohody o úprave práv a povinností k maloletému O. v tom znení, ako je to uvedené aj v druhom výroku tohto rozsudku.
8. Navrhovateľka po návrate na Slovensko, kde sa presťahovala v r. 2018 sa zamestnala v Z., kde pracovala od X/XXXX s príjmom okolo XXX eur mesačne. Tento pracovný pomer na dohodu sa však skončil v XX/XXXX z dôvodu korona krízy, avšak navrhovateľka predpokladá, že s ňou bude obnovený tento pracovný pomer, nakoľko momentálne korona kríza ustupuje. Od 1/2021 a nepoberala žiaden príjem, aj keď bola zaevidovaná na úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v evidencií uchádzačov o zamestnanie podporu nepoberala a nepoberala ani dávku v hmotnej núdzi, nakoľko žije so svojimi rodičmi a s maloletým synom v spoločnej domácnosti, takže na túto dávku nemala nárok. Navrhovateľka poberá prídavky na dieťa vo výške 25 eur a toho času jej posiela manžel výživné vo výške 120 eur mesačne. V čase, kedy matka pracovala, prispievala rodičom okolo 50 až 60 eur na bývanie a zakupovala stravu podľa potreby, čo odhadla približne na 100 eur mesačne. Za hygienu a drogériu domácnosti okolo 20 eur. Ďalšie výdavky matky sú úhrada za mobil vo výške 20 eur a mesačník MHD 20 eur.
9. Otec maloletého pracoval ako O. však už u polície nepracoval a privyrábal si brigádne napr. A.. V dôsledku problému s alkoholom sa u otca prejavilo ochorenie pečene a to cirhóza pečene 3 stupňa, v dôsledku ktorého bol v 4/2020 operovaný a bola mu transplantovaná pečeň od vhodného darcu. Toho času je otec na invalidnom dôchodku.
10. Maloletý O., t.č. navštevuje predškolské zariadenie a od 9/2021 nastupuje na základnú školu. Matka teda s týmto predškolským zariadením momentálne výdavky nemá. Prispieva iba na stravu, momentálne 5 eur mesačne, ZRPŠ 5 eur, za ošatenie na maloletého vynakladá mesačne okolo 20 eur. Vzhľadom na korona krízu momentálne na maloletého nemá žiadne mimoriadne výdavky a taktiež ani na zdravotný stav, pretože tento je dobrý a otec prispieva na výdavky mimoriadne maloletému, napr. keď zakupovala bicykel, tak prispel otec polovičnou sumou. Ďalšie výdavky na maloletého sú iba bežného charakteru.
11. V zmysle ust. § 22 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom „Zrušenie manželstva rozvodom sa spravuje právnym poriadkom štátu, občanmi ktorého sú manželia v čase začatia konania. Ak sú manželia príslušníkmi rôznych štátov, spravuje sa zrušenie manželstva rozvodom právnym poriadkom slovenským.“
12. Podľa ust. § 38 ods. 1 vyššie citovaného zákona “V manželských veciach (konanie o zrušenie manželstva rozvodom, o neplatnosť manželstva a o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je) je právomoc slovenských súdov daná, ak aspoň jeden z manželov je slovenským občanom“.
13. Miestna príslušnosť súdu je daná na základe ustanovenia § 92 zákona č. 161/2015 Z.z. (ďalej aj C.M.P.“). „Na konanie o rozvod manželstva je miestne príslušný súd, v ktorého obvode mali manželia posledné spoločné bydlisko, ak v obvode tohto súdu má bydlisko aspoň jeden z nich. Inak je príslušný všeobecný súd toho manžela, ktorý návrh nepodal. Ak takto príslušnosť súdu nie je možné určiť, je príslušný všeobecný súd navrhovateľa .
14. Podľa ustanovenia § 22 zákona č. 363/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov(ďalej len "Zákon o rodine") k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
15. Podľa ustanovenia § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo už nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
16. Podľa ustanovenia § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode vždy na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
17. Podľa ustanovenia § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
18. Podľa ustanovenia § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práva povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
19. Podľa ustanovenia § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
20. Podľa ustanovenia § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
21. Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
22. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
23. Podľa ustanovenia § 76 ods. 1,2 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
24. Manžel sa na nariadené pojednávanie nedostavil, svoju neprítomnosť však ospravedlnil a požiadal, aby súd rozhodol aj v jeho neprítomnosti, preto súd postupoval podľa § 180 CSP a § 31 CMP a rozhodol aj v neprítomnosti manžela navrhovateľky.
25. Na základe vykonaného dokazovania, v súlade s cit. zákonnými ustanoveniami súd dospel k záveru, že návrh na rozvod manželstva navrhovateľky a jej manžela je dôvodný. Súd mal za to, že manželstvo účastníkov konania je trvale a vážne rozvrátené a nie je možné obnoviť manželské spolužitie. Manželia už od r. 2017 nežijú v spoločnej domácnosti a ich manželstvo neplní žiadnu zo spoločenských funkcií.
Matka žije s maloletým od r. 2019 na Slovensku, otec v T. republike a vzájomne sa nestretávajú. Z uvedených dôvodov, keďže toto manželstvo je hlboko a vážne rozvrátené, súd ho rozviedol. Pokiaľ ide o úpravu práv a povinností k maloletému O. na čas po rozvode manželstva, súd mal za to, že dohoda rodičov v tom znení, ako ju uzavreli dňa 18.5.2021 a predložili v písomnej forme súdu, je v záujme maloletého dieťaťa a preto ju schválil v celom rozsahu.
26. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 Civilného sporového poriadku, z. č. 160/2015 Z.z., ďalej iba CSP).
Proti výroku, ktorým bola schválená dohoda rodičov, rodičia nie sú účastníci konania oprávnení podať odvolanie (§122 Civilného mimosporového poriadku).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 CMP).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska. (§ 27 ods. 2 Zákona o rodine).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku). Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku).