Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7P/7/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Konárikovou vo veci navrhovateľa: Y. E., A.. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, dieťa matky: U. I., A.. XX.XX.XXXX, trvale W. U. XXXX/XX, XXX XX N. a otca: H. E., A.. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. X, XXX XX X., o návrhu na zvýšenie výživného a o návrhu matky na zaplatenie výživného pre dieťa spätne, takto

rozhodol:

I. Otec H. E., A.. XX.XX.XXXX je p o v i n n ý prispievať na výživu syna Y. E., A.. XX.XX.XXXX mesačne sumou 200,- eur vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám syna, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a .

III. Týmto d o c h á d z a k zmene rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. -57 zo dňa 16.03.2005 v časti určenia výšky bežného výživného otca.

IV. Súd konanie v časti návrhu matky U. I., A.. XX.XX.XXXX o zaplatenie výživného pre maloleté dieťa spätne z a s t a v u j e .

V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka - matka dieťaťa sa návrhom, doručeným okresnému súdu dňa 18.02.2021, domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca voči maloletému dieťaťu. Zároveň žiadala súd, aby otcovi uložil povinnosť doplatiť zvýšené výživné za obdobie troch rokov spätne odo dňa podania návrhu. Po podaní návrhu na začatie konania syn nadobudol plnoletosť. Matka rozpísala výdavky, ktoré mala v súvislosti so starostlivosťou o syna v období od 24.03.2018 po apríl 2021, poplatky, ktoré uhrádzala za štúdium v školskom roku 2018/2019 spolu v sume 505,- eur, v školskom roku 2019/2020 spolu v sume 398,- eur, v školskom roku 2020/2021 v sume 212,- eur. Zároveň rozpísala pravidelné mesačné výdavky syna za úhradu základných životných potrieb za bývanie v sume 90,- eur mesačne, stravu 100,- eur mesačne, drogériu 20,- eur mesačne, TV 18,- eur mesačne, MHD 20,- eur mesačne, strava v škole 20,- eur mesačne, strihanie 7,- eur mesačne, kredit 15,- eur mesačne, vreckové 20,- eur mesačne, Netflix a Spotify 11,- eur mesačne, povinné stravovanie na praxi 17,- eur mesačne, nákup liekov z dôvodu, že syn je alergik v období apríl, máj približne 20,- až 30,- eur mesačne. Syn má nepravidelné výdavky za voľnočasové aktivity v sume od 20,- do 40,- eur mesačne. Za oblečenie a obuv zimné, letné spriemerovane minie syn okolo 50,- eur mesačne z dôvodu, že má vysokú postavu, musí nakupovať veľkosť oblečenia XL, veľkosť obuvi má 46. Za komunálny odpad platí 28,- eur ročne. Synove výdavky za základné životné potreby sa pohybujú približne v sume 390,- eur mesačne. Okrem toho je potrebné

zohľadniť aj poplatky za štúdium na strednej škole, ktoré sa platia každoročne, náklady na nákup školských potrieb, učebníc a pomôcok, ktoré matka rozpísala za každý školský rok zvlášť.

2. Na pojednávaní dňa 03.06.2021 matka navrhovateľa zobrala návrh na zaplatenie zvýšeného výživného tri roky spätne odo dňa podania návrhu späť.

3. Na pojednávaní súd vypočul plnoletého syna, ktorý uviedol, že s otcom nemá vybudovaný dobrý vzťah. Otec sa neinformuje o jeho živote, nejaví o neho dostatočný záujem. Pokiaľ potrebuje finančne prispievať na svoje potreby, musí si od neho príspevok pýtať. Raz začas chodieva k otcovi domov, ale väčšinou trávi čas so starou mamou. Je momentálne študentom SOŠ Hotelových služieb a obchodu vo Zvolene, navštevuje 3. ročník, na strednej škole bude študovať ešte dva roky. Študuje dennou formou. Zotrval na všetkých finančných výdavkoch, ktoré pôvodne uviedla matka v návrhu na začatie konania a v písomných vyjadreniach, ktoré sú obsahom súdneho spisu. Žiadal aby súd určil vyživovaciu povinnosť otca vo výške 230,- až 240,- eur mesačne.

4. Otec plnoletého dieťaťa na pojednávaní uviedol, že na syna platil pravidelné výživné v sume vyššej ako mu bola určená povinnosť súdnym rozhodnutím. Rovnako v prípade potreby synovi prispieva aj nad rámec plnenia vyživovacej povinnosti. Sú v telefonickom kontakte, stále sa dopytuje či syn niečo nepotrebuje, je ochotný mu na to prispieť, prípadne celú vec zakúpiť. Pokiaľ by mal vysoký mesačný finančný príjem, prispieval by aj v omnoho vyššej sume. Jeho priemerný mesačný základný príjem je v sume 700,- eur, pričom od zamestnávateľa dostáva diéty, teda mesačne zarobí približne 1.200,- až 1.300,- eur v čistom. Diéty poberá v prípade, ak je vyslaný na pracovnú cestu do zahraničia. Výška diét sa odvíja od toho, do akého štátu je vyslaný. Najvyššie diéty sú v Nemecku. Podľa názoru otca je v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať na výživu plnoletého syna v sume 180,- eur mesačne. Naposledy bola určená vyživovacia povinnosť voči synovi v roku 2005. Od tejto doby stále na syna prispieva aj vo vyššej sume ako mu ručil súd, podľa svojho aktuálneho zárobku. Má iba jednu vyživovaciu povinnosť.

5. Právna zástupkyňa otca plnoletého dieťaťa na pojednávaní poukázala na rozpis uhradeného výživného v čase od októbra 2018, z ktorého vyplýva, že otec pravidelne uhrádzal na výživu syna výživné v sume 150,- eur mesačne, v čase kedy bol jeho zárobok znížený v sume 75,- eur, v mesiacoch február a marec 2021 v sume 180,- eur mesačne. Výdavky uvádzané plnoletým dieťaťom nerozporovala, iba v časti platenia poplatku za Netflix a Spotify, ktorý nie je nevyhnutným výdavkom na výživu osoby. Uviedla, že výdavky súvisiace so zakúpením liekov na liečbu alergie tiež nie sú uhrádzané celoročne ale iba v sezóne. Podotkla, že plnoletý syn si môže v lete nájsť brigádu a takýmto spôsobom si privyrobiť a finančne prilepšiť. Výživné v žiadanej sume 230,- až 240,- eur mesačne nie je dôvodné.

6. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise a zistil nasledovný stav:

7. Z rodného listu plnoletého dieťaťa súd zistil, že označená povinná osoba je zapísaná v rodnom liste ako otec dieťaťa.

8. Z oznámenia zamestnávateľa otca súd zistil, že pracovný pomer trvá od 14.09.2020, je uzatvorený na dobu neurčitú, pričom čistá mzda v čase od septembra 2020 do februára 2021 bola otcovi vyplatená v sume mesačne od 356,19 eur do sumy 589,81 eur.

9. Z pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi zamestnávateľom - spoločnosťou Ing. Pavel Boldiš - KBK Sliač, IČO: 33 286 256 a zamestnancom - otcom plnoletého dieťaťa, v znení dodatku č. 1 k pracovnej zmluve súd zistil, že otec je zamestnaný na pracovnej pozícii vodič nákladného motorového vozidla a jeho základná mesačná mzda je dohodnutá vo výške 739,- eur.

10. Z dokladov o platbách, ktoré predložil otec plnoletého dieťaťa súd zistil, že uhrádza mesačne za svoju matku, s ktorou zdieľa spoločnú domácnosť zálohové platby za vodu 12,95 eur, plyn 123,- eur, rozhlas a TV 4,64 eur, elektrinu 38,- eur.

11. Z rozsudku OS Zvolen č.k. -57 zo dňa 16.03.2005 súd zistil, že otcovi bola určená výška vyživovacej povinnosti k navrhovateľovi v sume 1.000,- Sk mesačne počnúc od 01.07.2004.

12. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

13. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

14. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

15. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

16. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

17. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

18. Matka navrhovateľa podala návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca voči dieťaťu 6 dní pred nadobudnutím plnoletosti dieťaťa. Zároveň žiadala aby bol otec zaviazaný doplatiť zvýšené výživné na dieťa tri roky spätne od podania návrhu. Na pojednávaní návrh v časti doplatenia zvýšeného výživného tri roky spätne od podania návrhu zobrala späť. Z uvedených dôvodov súd konanie v tejto časti zastavil.

19. Plnoletý navrhovateľ sa v konaní domáhal zvýšenia vyživovacej povinnosti otca na sumu 240,- eur mesačne. Naposledy vo veci určenia vyživovacej povinnosti otca voči navrhovateľovi rozhodoval Okresný súd Zvolen v konaní vedenom pod sp.zn. dňa 16.03.2005, keď otcovi určil výšku vyživovacej povinnosti v sume 1.000,- Sk mesačne. U navrhovateľa sa od posledného rozhodnutia súdu podstatne zmenili pomery tým, že začal študovať na strednej škole a v súvislosti so štúdiom a nárastom životných nákladov sú jeho výdavky na zabezpečenie základných životných potrieb vyššie ako boli v čase posledného rozhodovania súdu o výške vyživovacej povinnosti otca. Navrhovateľ v konaní tvrdil základné pravidelné mesačné výdavky spolu v sume 390,- eur. Sú to výdavky za bývanie, stravu v domácnosti matky, ako aj stravu v škole, stravovanie na praxi, drogériu, strihanie, mobil, TV, Netflix a Spotify, voľnočasové aktivity, oblečenie, obuv a v prípade potreby na zakúpenie liekov. Ďalšie nepravidelné výdavky má plnoletý syn v súvislosti so štúdiom na strednej odbornej škole a to poplatky na začiatku školského roka a za výkon praxe. Otec tvrdené výdavky plnoletého dieťaťa nerozporoval, okrem výdavku za Netflix a Spotify.

20. Systém vyživovacích povinností predstavuje mechanizmus, ktorý má v rámci blízkych príbuzenských vzťahov zabezpečiť, že žiadna osoba nezostane bez prostriedkov na výživu pokiaľ je v možnostiach a schopnostiach blízkych príbuzných túto osobu živiť. Najdôležitejšou vyživovacou povinnosťou, je vyživovacia povinnosť rodičov k deťom. Je založená na princípe solidarity, zdieľania rovnakej životnej úrovne oprávneného a povinného. Oprávnený je dieťa ako potomok v prvom stupni, pričom pojem dieťa nemožno stotožňovať s pojmom maloletý. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Kedy nastane takýto faktický stav závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové pomery a podobne. Zákon uprednostňuje záujem oprávneného, preto v prípade ak sa dieťa rozhodne pokračovať v ďalšom vzdelávaní, hoci už ukončilo prípravu na konkrétne povolanie, povinnosť rodičov vyživovať dieťa nezaniká. Vyživovacia povinnosť z uhla pohľadu prípravy dieťaťa na povolanie končí dosiahnutím prvého najvyššieho stupňa vzdelania v bežnom vzdelávacom procese (prvá ukončená vysoká škola alebo univerzita). Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého rodiča

zvlášť. Vyživovacia povinnosť má niekoľko foriem, môže byť plnená osobnou starostlivosťou, ale aj poskytovaním vecných plnení napr. bývania stravovania a pod.. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení, t.j. bývania, stravy, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvotná premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi. Môže ju preukazovať napr. výška mesačných nákladov rodiča, predovšetkým výška tých položiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné a ktoré signalizujú prebytok finančných prostriedkov (účty za mobilné telefóny, internet, dovolenky, kúpa motorového vozidla, poistky, sporenie a podobne). Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa, ktoré musia byť reálne a musia vystihovať potreby dieťaťa. Výška mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb a teda nákladov potrebných na uspokojenie potrieb oprávnenej osoby. Medzi základné patrí bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby, drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby, náklady súvisiace so štúdiom, prepravou, platby v súvislosti so záujmovou činnosťou a podobne.

21. Na základe tvrdených skutočností účastníkov konania a vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že otec plnoletého dieťaťa nie je v hmotnej núdzi, je riadne zamestnaný, má pravidelný mesačne príjem v sume, ktorú otec sám uviedol, približne 1.200,- eur mesačne. Otec má iba jednu vyživovaciu povinnosť a to voči navrhovateľovi.

22. Navrhovateľ v konaní uvádzal mesačné výdavky na zabezpečenie jeho základných životných potrieb v sume 390,- eur. Vyčíslená suma pokrýva iba nevyhnutné náklady na bežný každodenný život. Súd pri určení výšky vyživovacej povinnosti otca voči plnoletému dieťaťu vychádzal zo sumy pravidelných mesačných výdavkov, ktoré navrhovateľ má so zabezpečením základných životných potrieb a vynaložených nepravidelných výdavkov v súvislosti so štúdiom. Súd zobral do úvahy aj skutočnosť, že navrhovateľ je plnoletá osoba, voči ktorej má vyživovaciu povinnosť aj druhý rodič, matka. V konaní navrhovateľ netvrdil a ani nepreukázal, že nie je v možnostiach a schopnostiach matky prispievať na jeho výživu, prípadne že životná úroveň otca je vyššia oproti životnej úrovne matky, čím by vznikol dôvod na vyššie zaťaženie otca vo vzťahu k výžive navrhovateľa. Preto súd určil vyživovaciu povinnosť otca vo výške zodpovedajúcej polovici výdavkov, t.j. v sume 200,- eur mesačne. Vzhľadom na skutočnosť, že otec má iba jednu vyživovaciu povinnosť, má pravidelný mesačný príjem podľa vlastného tvrdenia v sume 1.200,- eur mesačne, vychádzajúc zo skutočnosti, že výživné má prednosť pred inými výdavkami povinnej osoby, súd má za to, že je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať určenou sumou na výživu navrhovateľa.

23. Podľa , žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

24. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania a každý si znáša trovy, ktoré mu v súvislosti s konaním vznikli, sám.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (, - ). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (, ). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie

podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky ( ) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov (, , ). V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy ( ). Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná ( ). Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu ( ). Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením ( ). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (, ).