Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_BA-6S-60-2023.pdf
PDF · 79.73 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
BA-6S/60/2023
Uznesenie
Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: BENZINOL SLOVANIA s.r.o., so sídlom Mliekárenská 17, 821 09 Bratislava, IČO: 44 820 704, právne zastúpený: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO: 36 865 281, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 103432281/2022 zo dňa 21.12.2022, takto
r o z h o d o l :
I. Správny súd konanie zastavuje.
II. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou zo dňa 20.02.2023 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 103432281/2022 zo dňa 21.12.2022.
2. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) bol okrem iného zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý začal svoju činnosť 1. júna 2023. V zmysle § 3 písm. b) Zákona o správnych súdoch: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 01.06.2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Vec bola na základe uvedenej zmeny právnej úpravy, v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2023 v znení Dodatku č. 1 náhodným výberom pridelená senátu 4S Správneho súdu v Bratislave a je vedená pod sp. zn. BA-6S/60/2023. Na základe dodatku č. 4/2024 k rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 účinného od 21.05.2024, senát 4S koná a rozhoduje v zložení JUDr. Lucia Tóth ako predsedníčka senátu a ako členovia senátu Mgr. Milada Artnerová a JUDr. Martin Hraboš.
3. Správny súd z výpisu z Obchodného registra Mestského súdu Bratislava III, oddiel: Sro, vložka číslo: 60968/B zistil, že žalobca bol dňom 13.09.2025 vymazaný z Obchodného registra. Dôvodom výmazu bolo premiestnenie sídla do iného členského štátu EÚ, s tým, že právnym nástupcom žalobcu mala byť spoločnosť Benzinol Slovakia LTD, so sídlom v Cyperskej republike.
4. Správny súd však z výpisu z Obchodného registra Cyperskej republiky (získaného prostredníctvom stránky e-justice.europa.eu) zistil, že žalobca bol v Cyperskej republike registrovaný až od 25.11.2025, a to na základe žiadosti podanej dňa 20.11.2025.
5. Na základe týchto skutočností, správny súd výzvou zo dňa 27.05.2026, doručenou právnemu zástupcovi žalobcu dňa 04.06.2026, vyzval žalobcu, aby súdu v stanovenej lehote predložil v úradnom jazyku listiny preukazujúce právnu subjektivitu žalobcu ako aj jeho právne nástupníctvo. Na uvedenú výzvu právny zástupca žalobcu nijako nereagoval.
6. Podľa § 25 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom primerane ustanovenia prvej a druhej časti Civilného sporového poriadku okrem ustanovení o intervencii. Ak niektorá otázka nie je riešená ani v Civilnom sporovom poriadku, správny súd postupuje primerane podľa základných princípov konania tak, aby sa naplnil účel správneho súdnictva.
7. Podľa § 35 ods. 1 SSP procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, orgán verejnej správy a ten, komu ju zákon priznáva.
8. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť.
9. Podľa § 99 písm. b) SSP, správny súd konanie uznesením zastaví, ak zistil taký nedostatok procesnej podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, a nebol dôvod na odmietnutie žaloby podľa § 98 ods. 1.
10. Podľa § 64 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.
11. Podľa § 26 ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, (ďalej len ,,ObZ“) zahraničná právnická osoba založená na účel podnikania môže premiestniť svoje sídlo zo zahraničia na územie Slovenskej republiky, ak tak ustanoví právo Európskej únie, alebo ak to umožňuje medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná a ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom. To isté platí aj na premiestnenie sídla slovenskej právnickej osoby do zahraničia.
12. Podľa § 68 ods. 1 ObZ, zaniká spoločnosť ku dňu výmazu z obchodného registra, ak tento zákon neustanovuje inak.
13. Podľa § 69 ObZ, na premenu, cezhraničnú premenu a zmeny právnej formy obchodných spoločností a družstiev sa použijú ustanovenia osobitného predpisu o premenách obchodných spoločností a družstiev.
14. Podľa § 18 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,OZ“) spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby.
15. Podľa § 19a ods. 2 OZ právnické osoby vznikajú dňom, ku ktorému sa zapisujú do obchodného alebo do iného zákonom určeného registra, môžu nadobúdať práva a povinnosti odo dňa účinnosti zápisu do tohto registra, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.
16. Podľa § 20a ods. 2 OZ, právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.
17. Podľa § 2 ods. 15 zák. č. 309/2023 Z. z. o premenách obchodných spoločností a družstiev a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o premenách obchodných spoločností“), cezhraničná zmena právnej formy je postup, pri ktorom spoločnosť bez zrušenia alebo likvidácie zmení svoju právnu formu zapísanú v registri pôvodného štátu na právnu formu podľa práva cieľového štátu a zároveň premiestni do cieľového štátu aspoň svoje sídlo.
18. Podľa § 4 ods. 2 veta prvá zákona o premene obchodných spoločností, cezhraničná fúzia a cezhraničná zmena právnej formy nadobúdajú účinnosť podľa práva členského štátu, ktorým sa spravuje nástupnícka spoločnosť.
19. Podľa § 5 ods. 6 zákona o premenách obchodných spoločností, dňom účinnosti cezhraničnej zmeny právnej formy a) existuje spoločnosť v takej právnej forme, na akú bola zmenená, b) spoločnosť je zapísaná v obchodnom registri cieľového štátu a c) spoločnosť má sídlo v cieľovom štáte.
20. Podľa § 2 ods. 2 písm. i) zák. č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o obchodnom registri“), do obchodného registra sa ďalej zapisujú: pri cezhraničnej zmene právnej formy údaj o 1. tom, že obchodná spoločnosť sa zapisuje v dôsledku cezhraničnej zmeny právnej formy a dátum zápisu, 2. tom, že obchodná spoločnosť sa vymazáva v dôsledku cezhraničnej zmeny právnej formy a dátum výmazu, 3. obchodnom mene, právnej forme a identifikačnom čísle v zahraničnom obchodnom registri alebo inej evidencii, v ktorej bola obchodná spoločnosť pred cezhraničnou zmenou právnej formy zapísaná alebo v ktorej bola povinná ukladať listiny, 4. obchodnom mene, právnej forme a identifikačnom čísle v zahraničnom obchodnom registri alebo inej evidencii, v ktorej je obchodná spoločnosť po cezhraničnej zmene právnej formy zapísaná alebo v ktorej je povinná ukladať listiny.
21. Podľa § 10i zákona o obchodnom registri (označeného ako Výmaz spoločnosti pri cezhraničnej zmene právnej formy, pozn. správneho súdu), súd aj bez návrhu vykoná výmaz spoločnosti, ktorá mení cezhranične právnu formu bez zbytočného odkladu po doručení oznámenia zahraničného registra alebo inej evidencie, do ktorej sa zapisuje spoločnosť po cezhraničnej zmene právnej formy prostredníctvom systému prepojenia registrov, že cezhraničná zmena právnej formy nadobudla účinnosť, a to ku dňu nadobudnutia účinnosti cezhraničnej zmeny právnej formy. Pred vykonaním výmazu registrový súd potvrdí prostredníctvom systému prepojenia registrov zahraničnému obchodnému registru alebo inej evidencii, v ktorej je spoločnosť po cezhraničnej zmene právnej formy zapísaná alebo v ktorej je povinná ukladať listiny, doručenie tohto oznámenia.
22. Správny súd dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané, že premiestnením sídla žalobcu (pôvodne slovenskej obchodnej spoločnosti) do iného členského štátu Európskej únie (Cyperskej republiky) nedošlo zároveň k zániku jeho právnej subjektivity, keďže bol zistený nesúlad medzi údajom zapísaným v slovenskom obchodnom registri a údajmi zistenými z nahliadnutia do verejnej časti cyperského obchodného registra.
23. Správny súd za takéhoto skutkového a právneho stavu vyzval právneho zástupcu žalobcu, aby preukázal, že subjekt zapísaný v registri Cyperskej republiky až 2 mesiace po tom, čo bol žalobca vymazaný z obchodného registra SR je právnym nástupcom žalobcu a rovnako, že má právnu subjektivitu aj podľa právneho poriadku iného členského štátu, keďže premiestnenie nevyhnutne zahŕňa zmenu, pokiaľ ide o vnútroštátne právo uplatniteľné na subjekt, ktorý premiestnenie vykonáva.
24. Je potrebné zdôrazniť, že v zmysle §10i zákona o obchodnom registri výmaz spoločnosti pri cezhraničnej zmene právnej formy sa vykoná až po doručení oznámenia zahraničného registra alebo inej evidencie, do ktorej sa zapisuje spoločnosť po cezhraničnej zmene právnej formy prostredníctvom systému prepojenia registrov, o tom, že cezhraničná zmena právnej formy nadobudla účinnosť. Z právnych predpisov tak vyplýva, že výmaz spoločnosti možno zapísať až v čase, kedy nadobudla účinnosť cezhraničná zmena právnej formy a spoločnosť je zapísaná v príslušnom registri či evidencii iného členského štátu. Naviac v slovenskom obchodnom registri nebol v rozpore s § 2 ods. 2 písm. i) zákona o obchodnom registri zapísaný údaj o identifikačnom čísle nástupníckej spoločnosti v zahraničnom obchodnom registri.
25. Na výzvu správneho súdu ostal právny zástupca žalobcu nečinný, a preto správny súd nemohol overiť, či žalobca premiestnil sídlo obchodnej spoločnosti bez straty právnej subjektivity a spoločnosť Benzinol Slovakia LTD je skutočne právnym nástupcom žalobcu. Nedostatok procesnej subjektivity, keď nebolo preukázané právne nástupníctvo žalobcu, ktorý v priebehu konania zanikol ako právnická osoba, a to na základe rozhodnutia registrového súdu o výmaze tejto spoločnosti z obchodného registra (§ 68 ods. 1 ObZ) ku dňu 13.09.2025 je neodstrániteľným nedostatkom procesnej podmienky, ktorého následkom je zastavenie konania podľa § 99 písm. b) SSP v spojení s § 64 CSP.
26. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. b) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže konanie bolo zastavené a nebol zistený žiaden dôvod pre aplikáciu § 171 ods. 1 SSP.
27. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia /§ 439 ods. 1 v spojení s § 443 ods. 2 písm. a), § 145 ods. 2 písm. a) a § 493e SSP/.
Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a/ SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).