Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Sas-11-2025.pdf
PDF · 120.34 KB
Case nature
Area
Subarea
7Sas/11/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Košiciach, sudcom JUDr. Tomášom Kurucom, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom: C. D. X, XXX XX E., právne zastúpený: JUDr. Alena Rudohradská, advokátka, so sídlom v Košiciach, Jantárová 30, IČO: 35 567 571, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17.07.2025, takto
r o z h o d o l :
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Účastníkom konania n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Sociálna poisťovňa, ústredie ako prvostupňový orgán rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20.02.2025, postupom podľa § 70, § 112 ods. 2 a 6 Zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) odňala žalobcovi invalidný dôchodok odo dňa 10.03.2025 z dôvodu, že miera poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 04.02.2025 nebola viac ako 40%. Prvostupňový správny orgán pri svojom rozhodnutí vychádzal z odborného posudku o invalidite zo dňa 04. februára 2025, ktorý bol súčasťou odôvodnenia rozhodnutia. Z uvedeného posudku vyplynulo, že žalobca bol uznaný invalidným od roku 2022 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50% pre stav po pravostrannej nefrektómii pre zhubný nádor obličky bez potreby ďalšej liečby. Stav bol od operačného riešenia bez recidívy ochorenia, solitárna oblička bola hodnotená ako funkčná a ostatné ochorenia nemali posudkový význam. Vzhľadom na uvádzané remisie ochorenia bola aktuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa stanovená na 30%, pričom dátum zániku invalidity je dňom posúdenia zdravotného stavu.
2. Proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu podal žalobca odvolanie, v ktorom vyjadril nesúhlas s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa a nesúhlas s posúdením jeho zdravotného stavu.
3. Žalovaný rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17.07.2025 odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu zamietol v celom rozsahu a rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že zdravotný stav žalobcu bol opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice dňa 25.03.2025, ktorý nevyhovel odvolaniu a predložil kompletný posudkový spis posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne. Po celkovom zhodnotení zdravotného stavu je rozhodujúcim zdravotným postihnutím zhubný nádor obličky, dobre diferencovaný, bez nutnosti následnej onkologickej liečby, čo do 31. júla 2023 podmieňovalo
zaradenie do kapitoly XI - choroby močovej sústavy, oddielu A - postihnutia obličiek, položky 7 - zhubný nádor obličky, písmena b) - po dosiahnutí stabilizácie zdravotného stavu (spravidla po dvoch rokoch), prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 %.V súlade s novelou prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení od 1. augusta 2023, je stav zaradený do kapitoly XI - choroby močovej sústavy, oddielu A - postihnutia obličiek, položky 7 - zhubný nádor obličky, písmena c) - po troch rokoch od ukončenia onkologickej liečby bez jednoznačných príznakov onkologického ochorenia, s mierou poklesu schopnosti vykonávať' zárobkovú činnosť od 30% do 50 %. Vzhľadom na onkológom dokumentovanú remisiu ochorenia trvajúcu už viac rokov, bez návratu zhubného ochorenia, s primeranou funkciou ľavej obličky, ako aj vzhľadom na nízke štádium ochorenia, stav už podmieňoval mieru poklesu schopnosti vykonávať' zárobkovú činnosť 30 % pri zaradení do kapitoly XI - choroby močovej sústavy, oddielu A - postihnutia obličiek, položky 7 - zhubný nádor obličky, písmena c) - po troch rokoch od ukončenia onkologickej liečby bez jednoznačných príznakov onkologického ochorenia, prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. A tak od 4. februára 2025 rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu posudkový lekár zaradil do kapitoly XI — choroby močovej sústavy, oddielu A - postihnutie obličiek, položky 7 - zhubný nádor obličky, písmena c) po troch rokoch od ukončenia onkologickej liečby bez jednoznačných príznakov onkologického ochorenia, ktorému podľa posudkového lekára zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 %. Posudkový záver posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie vychádzal zo zdravotnej dokumentácie, ktorú podrobne popísal v odbornom lekárskom posudku zo dňa 01.07.2025, ktorý tvorí prílohu rozhodnutia žalovaného a je jeho neoddeliteľnou súčasťou. Posudkový lekár svoj záver odôvodnil tým, že na základe onkologických vyšetrení (vrátane novo doloženého onkologického vyšetrenia zo dňa 27.02.2025) po celkovom zhodnotení výsledkov objektívnych vyšetrení a pomoc iných zobrazovacích metód (USG, CT hrudníka, brucha a panvy) ako aj laboratórnych parametrov, bola onkológom dokumentovaná remisia ochorenia, teda neprítomnosť návratu zhubného ochorenia. Urologické vyšetrenia dokumentujú iba preliečovanie chronickej prostatitídy. Solitárna ľavá oblička je funkčná, hodnoty močoviny a kreatinínu boli primerané. V rámci odvolania z doložených neurologických vyšetrení zo dňa 26.02.2025, 14.03.2025, 13.06.2025 a 30.06.2025 vyplynulo, že žalobca bol liečený pre bolesti chrbtice. V objektívnom klinickom náleze so šľachou vo okosticu v reflexii na horných i dolných končatinách symetrické, nie sú prítomné poruchy citlivosti, nie sú prítomné paretickými prejavy, bez motorického deficitu, bez porúch so samostatnou chôdzou. Neboli prítomné známky dráždenia nervov a svalov. Z doloženého ortopedického vyšetrenia vyplynulo, že u žalobcu bola verifikovaná artróza bedrového kĺbu obojstranne, avšak bez výraznejšieho obmedzenia hybnosti. Po celkovom zhodnotení zdravotného stavu bol rozhodujúcim zdravotným postihnutím práve zhubný nádor obličky. Vzhľadom na onkológom dokumentovanú remisiu ochorenia trvajúcu už viac rokov, bez návratu zhubného ochorenia, s primeranou funkciou ľavej obličky, ako aj vzhľadom na nízke štádium ochorenia stav u žalobcu podmieňoval mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30%, pričom ostatné zdravotné postihnutia boli svojím charakterom a klinickým priebehom posudkovo nezávažné a nepodmieňovali percentuálne navýšenie.
II.
Správna žaloba a vyjadrenia účastníkov konania
4. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu zo dňa 20.02.2025 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.
5. V žalobe namietal, že posudkový lekár žalovanej na strane 3 konštatuje, že solitárna ľavá oblička je funkčná, avšak na strane 4 uvádza, že funkcia obličky je primeraná. Nie je zrejmé, z akého dôvodu posudkový lekár žalovaného pri hodnotení a vypracovaní posudku neprihliadol na skutočnosť, že žalobca má zdravotné problémy, ktoré súvisia práve s odstránením obličky, a to chronickú prostatitídu. Skutočnosť, že po odstránení pravej obličky nebola potrebná ďalšia onkologická liečba ešte neznamená, že žalobca je úplne vyliečený a nemá ďalšie následné zdravotné ťažkosti s tým súvisiace. Po odstránení pravej obličky, je ľavá oblička podľa tvrdenia posudkového lekára primerane funkčná, ale aj z laického hľadiska nemôže jedna oblička nahradiť obe obličky, resp. nahrádzať aj funkciu druhej obličky. Po operácii u žalobcu nastali zdravotné problémy ako opúchanie nôh, tuhnutie a tŕpnutie dolných končatín spojené s bolesťou a sťaženou chôdzou. Žalobca trpí aj chronickou prostatitídou a poškodením driekových a iných medzistavcových platničiek s radikulopatiou, chronické bolesti v driekovej chrbtici
s radikulopatiou do dvoch DK a vyžaduje chôdzu s oporou. Podľa ortopedického vyšetrenia zo dňa 07.03.2025 u ortopéda MUDr, F. G. je prognóza nepriaznivá a bude sa zhoršovať. Žalovanému boli predložené všetky lekárske správy, ktoré neakceptoval. Z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu žalobcu mu zamestnávateľ vyhovel a preradil ho na fyzicky menej náročnú prácu, z pôvodnej funkcie záhradník- kosec-pilčík na pozíciu vedúci čaty, s čím zároveň sa mu znížila aj mzda. Poukazujeme na skutočnosť, že žalobca je otcom šiestich detí, z toho v súčasnosti má vyživovaciu povinnosť voči štyrom deťom (dve deti sa osamostatnili) a je samoživiteľom vzhľadom k tomu, že manželka opustila spoločnú domácnosť a v súčasnosti sú rozvedení. Žalobca uviedol, že pracuje a snaží sa zabezpečiť seba aj svoju rodinu, má zdravotné problémy, ktoré mu žalovaný nezohľadnil a neakceptuje.
6. Žalovaný vo svojom vyjadrení ku správnej žalobe zo dňa 04.11.2025 uviedol, že pochybnosti žalobcu o tom, že jeho zdravotný stav nebol posudkovými lekármi sociálneho poistenia pred vydaním rozhodnutia v predmetnej veci správne posúdený, nie je relevantné. Je vyvolané jeho subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje lekárske znalosti, ktoré je vo veciach sociálnych zákonom zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Žalobca neuviedol také konkrétne dôvody, ktoré by spochybňovali závery posudkov a nepreukázal, že trpí takým ochorením, ktoré by znižovalo jeho schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť vo vyššej miere, aká bola stanovená posudkovými lekármi. Odborné posudky zohľadnili všetky relevantné okolnosti namietané žalobcom. Závery posudkov vychádzali zo zdravotného stavu žalobcu aktuálneho v čase vyhotovovania posudku. Žalobca však v rámci odvolacieho konania nepredložil nové lekárske správy, ani nepreukázal žiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali doplnenie dokazovania.
7. Žalobca v replike zo dňa 29.01.2026 zotrval na podanej správnej žalobe a po zrekapitulovaní vyjadrenia žalovaného a priebehu administratívneho konania žalobca opätovne poukázal na to, že posudkový lekár pri hodnotení a vypracovaní posudku neprihliadol na skutočnosť, že žalobca má zdravotné problémy, ktoré súvisia práve s odstránením obličky, a to chronickú prostatitídu. Skutočnosť, že po odstránení pravej obličky nebola potrebná ďalšia onkologická liečba ešte neznamená, že žalobca je úplne vyliečený a nemá ďalšie následné zdravotné ťažkosti. Mal za to, že jedna oblička nemôže nahradiť obe obličky, pokiaľ má pacient chronické problémy alebo ďalšie komplikácie, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je vyššia. Rozhodnutia žalovaného nezohľadňujú všetky relevantné obmedzenia, ktoré žalobca má a neboli zohľadnené všetky lekárske správy.
8. Žalovaný už na repliku žalobcu duplikou nereagoval.
III.
Konanie na správnom súde
9. Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia tak ako to predpokladá § 135 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), neviazajúc žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP, postupom podľa § 107 ods. 1 SSP, nakoľko žalobca žiadal vec prejednať na pojednávaní, dňa 27.07.2026 dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná, a preto podľa § 190SSP správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.
10. Na nariadenom pojednávaní právny zástupca žalobcu zotrval na podanej správnej žalobe a svojich písomných podaniach a navrhol preskúmavané rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie žalovanému.
11. Poverený zástupca žalovaného na pojednávaní taktiež poukázal na písomné rozhodnutie žalovaného a mal za to, že predmetné rozhodnutia sú zákonné a správne, a preto navrhol, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. Uviedol, že lekárske správy, ktoré boli predložené žalobcom, boli zohľadnené posudkovým lekárom v posudku s tým, že žalovaný mal informáciu, že žalobca absolvoval nové lekárske vyšetrenie, ale toto lekárske vyšetrenie nebolo zo strany žalobcu predkladané do konania.
IV.
Relevantná právna úprava
12. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
13. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
14. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
15. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.
16. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie sociálnej poisťovne.
17. Podľa § 199 ods. 3 SS, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
18. Podľa § 202 ods. 2 prvej vety SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.
19. Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
20. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
21. Podľa § 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
22. Podľa § 71 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby.
23. Podľa § 71 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe: a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
24. Podľa § 71 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
25. Podľa § 71 ods. 6 Zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
26. Podľa § 71 ods. 7 Zákona o sociálnom poistení, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.
27. Podľa § 71 ods. 8 Zákona o sociálnom poistení, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
28. Podľa § 112 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, dávka sa odníme, ak zanikol nárok na dávku alebo ak sa zistí, že sa dávka priznala neprávom.
29. Podľa § 112 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, dávka sa odníme, zníži alebo jej výplata sa zastaví odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa dávka už vyplatila.
30. Podľa § 153 ods. 1 písm. b) Zákona o sociálnom poistení, lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť: a) nemocenského poistenia, b) dôchodkového poistenia, c) úrazového poistenia
31. Podľa § 153 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení, lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie a) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, b) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu nezaopatreného dieťaťa, choroby a stavu nezaopatreného dieťaťa, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť
32. Podľa § 153 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení, ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.
33. Podľa § 195 ods. 1 a 2 Zákona o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.
34. Podľa § 196 ods. 1, 6 a 7 Zákona o sociálnom poistení, dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. Účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy v vzájomnej súvislosti.
35. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
V.
Právny názor správneho súdu
36. Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ako prvostupňového správneho orgánu, ktorým od 10. marca 2025 odňala žalobcovi invalidný dôchodok z dôvodu, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola u žalobcu od 04. februára 2025 nie viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
37. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Úloha súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda v tom, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúcemu vydaniu rozhodnutia (porovnaj závery Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/32/2014).
38. Súd po preskúmaní rozhodnutia žalovaného ako aj administratívneho spisu má za to, že žalovaný pri svojom rozhodovaní vychádzal zo zisteného skutkového stavu, ktorý považoval pri ich právnom posúdení veci za dostatočný, z rozhodnutia je možné vyvodiť správnu úvahu správneho orgánu, dostatočným spôsobom sú uvedené ustanovenia zákonov, podľa ktorých správny orgán vec právne posúdil a z rozhodnutia žalovaného je zrejmé aj to, ako sa žalovaný vyrovnal s odvolacími námietkami žalobcu.
39. Správny súd na základe vykonaného dokazovania v súdnom preskúmavacom konaní dospel k záveru, že skutkové okolnosti, týkajúce sa rozsahu zdravotného stavu žalobcu boli dostatočne ozrejmené posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ktorý vo svojom posudku vyhodnotil zdravotné postihnutie žalobcu na základe predložených odborných lekárskych vyšetrení a žalobca v priebehu súdneho preskúmavacieho konania nepredložil žiadne objektívne dôkazy, ktoré by boli spôsobilé tieto závery posudkového lekára spochybniť.
40. Správny súd na základe vykonaného dokazovania v súdnom preskúmavacom konaní dospel k záveru, že skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného stavu žalobcu boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ktorí vo svojich posudkoch vyhodnotili zdravotné postihnutie žalobcu na základe predložených odborných lekárskych vyšetrení a žalobca v priebehu správneho konania a ani v priebehu súdneho preskúmavacieho konania nepredložil žiadne objektívne dôkazy, ktoré by boli spôsobilé tieto závery posudkových lekárov spochybniť.
41. Z vyššie uvedených ustanovení zákona vyplýva, že posúdenie nepriaznivého zdravotného stavu, ako aj posúdenie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, t.j. posudzovanie následkov nepriaznivého stavu na pracovnú schopnosť poistenca, čo vyžaduje príslušné odborné lekárske znalosti, vo veciach sociálneho poistenia, je zverené posudkovým lekárom. Podľa ustanovenia § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, lekársku posudkovú činnosť dôchodkového poistenia vykonávajú posudkoví lekári sociálneho poistenia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, a to pobočiek a ústredia. Teda posudzovať mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť patrí výlučne do kompetencie posudkových lekárov sociálneho poistenia, pričom správne súdy v rámci rozhodovania v správnom súdnictve nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali odborný záver ohľadom medicínskych otázok. Posudzujú len to, či posudky, ako podklad rozhodnutia o nároku na invalidný dôchodok sú úplné, objektívne, logické a presvedčivé, a či ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárskych vyšetrení (právny názor vyslovený v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžso/16/2014 zo dňa 28.10.1015).
42. Vzhľadom na skutočnosť, že posudzovanie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je odbornou medicínskou otázkou, aj rozhodnutie súdu závisí predovšetkým na odbornom lekárskom posúdení. Tak ako je vyššie uvedené, súd si nemôže urobiť v tejto odbornej otázke vlastný úsudok. Ak
žalobca zhodnotil svoj zdravotný stav zo svojho subjektívneho pohľadu, v súlade s tým, čo je uvedené vyššie, takéto hodnotenie nie je objektívne a nie je ani spôsobilé privodiť zmenu záverov posudkov posudkových lekárov, pretože posúdenie zdravotného stavu môže vykonať iba posudkový lekár v súlade s § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení.
43. Z obsahu administratívneho spisu pritom vyplýva, že po podaní odvolania proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa bol opätovne posúdený zdravotný stav žalobcu posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice dňa 25.03.2026 a následne aj vypracovaný odborný posudok posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 01.07.2025, a to v prítomnosti žalobcu na základe dostupnej zdravotnej dokumentácie, v ktorom posudkový lekár zhodnotil jednotlivé lekárske správy a výsledky vyšetrení označené v tomto posudku a stanovil u žalobcu rozhodujúce zdravotné postihnutie, a to zhubný nádor obličky, dobre diferencovaný, bez nutnosti následnej onkologickej liečby. V súlade s novelou prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení od 1. augusta 2023, je takýto zdravotný stav zaradený do kapitoly XI - choroby močovej sústavy, oddielu A - postihnutia obličiek, položky 7 - zhubný nádor obličky, písmena c) - po troch rokoch od ukončenia onkologickej liečby bez jednoznačných príznakov onkologického ochorenia, s mierou poklesu schopnosti vykonávať' zárobkovú činnosť od 30 % do 50 %.
44. Posudkový lekár svoj záver odôvodnil tým, že na základe onkologických vyšetrení (vrátane novo doloženého onkologického vyšetrenia zo dňa 27.02.2025) po celkovom zhodnotení výsledkov objektívnych vyšetrení a pomocou iných zobrazovacích metód (USG, CT hrudníka, brucha a panvy) ako aj laboratórnych parametrov, bola onkológom dokumentovaná remisia ochorenia, teda neprítomnosť návratu zhubného ochorenia. Urologické vyšetrenia dokumentujú iba preliečovanie chronickej prostatitídy. Solitárna ľavá oblička bola funkčná, hodnoty močoviny a kreatinínu boli primerané. V rámci odvolania z doložených neurologických vyšetrení zo dňa 26.02.2025, 14.03.2025, 13.06.2025 a 30.06.2025 vyplynulo, že žalobca bol liečený pre bolesti chrbtice. V objektívnom klinickom náleze sú šľachovookosticové reflexy na horných i dolných končatinách symetrické, nie je popisovaný úbytok svalovej hmoty, nie sú prítomné poruchy citlivosti, nie sú prítomné paretické prejavy, bez motorického deficitu, bez porúch so samostatnou chôdzou. Neboli prítomné známky dráždenia nervov a svalov. Z doloženého ortopedického vyšetrenia vyplynulo, že u žalobcu bola verifikovaná artróza bedrového kĺbu obojstranne, avšak bez výraznejšieho obmedzenia hybnosti. Vzhľadom na onkológom dokumentovanú remisiu ochorenia trvajúcu už viac rokov, bez návratu zhubného ochorenia, s primeranou funkciou ľavej obličky, ako aj vzhľadom na nízke štádium ochorenia stav u žalobcu podľa posudkového lekára podmieňoval mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30%, pričom ostatné zdravotné postihnutia boli svojím charakterom a klinickým priebehom posudkovo nezávažné a nepodmieňovali percentuálne navýšenie.
45. Správny súd konštatuje, že žalobca nepredložil súdu žiadne také dôkazy, ktoré by závery žalovaného spochybňovali alebo opodstatňovali iné závery napadnutého rozhodnutia o posúdení jeho zdravotného stavu, alebo ktoré by neboli známe príslušným posudkovým lekárom pri vypracovaní posudkov a ktoré by mohli ich jednoznačné závery spochybniť. Žalobca v konaní pred správnym súdom nepredložil žiadne lekárske správy, ktoré by objektívne preukazovali, že v čase posudzovania jeho zdravotného stavu posudkovým lekárom bol jeho zdravotný stav reálne horší ako je to zachytené vo vypracovanom posudku. K tvrdeniu žalobcu, že trpí aj chronickou prostatitídou a poškodením driekových a iných medzistavcových platničiek s radikulopatiou, chronickými bolesti v driekovej chrbtici s radikulopatiou do dvoch DK a vyžaduje chôdzu s oporou a podľa ortopedického vyšetrenia zo dňa 07.03.2025 u ortopéda A., F. G. je prognóza nepriaznivá a bude sa zhoršovať, správny súd konštatuje, že aj ortopedické vyšetrenie zo dňa 07.03.2025 bolo zo strany posudkového lekára zohľadnené. Tak isto boli zohľadnené všetky urologické vyšetrenia a posudkovým lekárom bola konštatované iba preliečovanie chronickej prostatitídy, pričom solitárna ľavá oblička bola funkčná, hodnoty močoviny a kreatinínu boli primerané. V posudku zo dňa 01.07.2025 boli zohľadnené tak neurologické ako aj ortopedické vyšetrenia zo záverom, že sú svojím charakterom a klinickým priebehom posudkovo nezávažné a nepodmieňujúce percentuálne navýšenie.
46. Žalobca v správnej žalobe neuviedol ani žiadne nové skutočnosti a nedoložil ani žiadne lekárske správy z vyšetrení, ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia zadovážených v predmetnom konaní. Námietky žalobcu tak nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ani jemu
predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia. Podľa správneho súdu námietky žalobcu vychádzajú len zo subjektívneho presvedčenia o nesprávnom zhodnotení jeho zdravotného stavu, no objektívne nevyvolávajú žiadne pochybnosti o náležitom odbornom posúdení jeho zdravotného stavu, ani o správnej aplikácii príslušných zákonných ustanovení.
47. Správny súd zároveň poznamenáva, že v zmysle § 135 ods.1 SSP je pre súd rozhodujúci stav v čase právoplatnosti žalobou napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. V prípade zhoršenia zdravotného stavu žalobcu mu nič nebráni po preukázaní nových lekárskych nálezov opätovne požiadať príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne o zhodnotenie zdravotného stavu a požiadať o priznanie invalidného dôchodku.
48. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení správny súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie a postup, ktorý im predchádzal boli vecne správne, preto správnu žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
49. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 167 ods. 1 a § 168 SSP, v zmysle ktorého účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu oprávnenému subjektu, podáva sa na Správny súd v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1/ SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).