Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18Sa-18-2020.pdf
PDF · 98.94 KB
Case nature
Area
Subarea
18Sa/18/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne, v konaní pred sudcom JUDr. Milanom Strakom, v právnej veci žalobcu: N.. O. P., nar. XX. K. XXXX, bytom ul. V. č. XXXX/XX, O., právne zastúpený JUDr. Mariánom Ďurinom, advokátom, so sídlom ul. Sibírska č. 4, Bratislava, proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, so sídlom Ul. 29 augusta č. 8-10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25. júla 2017, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03.05.2017, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobcu zo dňa 13.03.2017 o priznanie starobného dôchodku s odôvodnením o nesplnení podmienok podľa § 21 ods. 1 písm. c) a § 174 ods. zákona 100/1988 Zb., keď žalobca nemal evidovanú službu I. kategórie funkcií v trvaní 20 rokov a túto ani nevykonával a netrvala do 31.12.1999.
2. Žalobca s napadnutým rozhodnutím nesúhlasil a žiadal ho zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie. V žalobe poukázal, že dňa 25.02.2014 dosiahol vek 55 rokov a odpracoval 21 rokov a 130 dní v zamestnaní I. kategórie funkcií, a to aj so započítaním doby štúdia na Vojenskom gymnáziu SNP od 29.08.1974 do 31.07.1978, pričom časť celkovej doby by mu mala byť započítaná ako zvýhodnená dvojnásobná doba z dôvodu služby výkonného letca. Súčasne odpracoval v zamestnaní v III. pracovnej kategórii 21 rokov a 157 dní. Mal preto za to, že žalovaný mal posudzovať započítateľnú dvojnásobnú dobu výkonného letca, vrátane celého 4-ročného štúdia na Vojenskom gymnáziu SNP, s poukazom na čo nesúhlasil ani s podkladmi z Ministerstva obrany použitými pre výpočet výsluhového dôchodku. Napadnuté rozhodnutie považuje za nepreskúmateľné z dôvodu nedostatočného sa vysporiadania žalovaného čo do nezhodnotenia štúdia na vojenskom gymnáziu.
3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že priznanie nárokov súvisiacich so zamestnaním vo zvýhodnenej pracovnej kategórii spočíva v znížení veku potrebného na vznik nároku na starobný dôchodok. Žalobca je od 01.01.1996 poberateľom výsluhového príspevku. Podľa údajov Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia žalobca v I. kategórii funkcií vykonával službu 17 rokov a 157 dní. Tým nesplnil časovú podmienku na vznik nároku na starobný dôchodok vo veku 55 rokov podľa § 21 ods. 1 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb. a nakoľko k 31.12.1999 žalobca vykonával zamestnanie spadajúce do III. pracovnej kategórie, neboli splnené zákonné predpoklady ani podľa § 174 zákona č. 100/1988 Zb. K námietke žalobcu ohľadom nezhodnotenia štúdia na vojenskom gymnáziu v
I. kategórii funkcií pre nárok na starobný dôchodok odkázal na stanovisko Ministerstva obrany SR v liste zo dňa 26.01.2016, podľa ktorého sa štúdium v 1. až 4. ročníku Vojenského gymnázia SNP v Banskej Bystrici nezaraďuje do I., resp. II. kategórie funkcií na účely dôchodkového zabezpečenia.
4. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zotrval na svojich pôvodných tvrdeniach.
5. Tunajší súd rozsudkom č.k. 18Sa/18/2018-121 zo dňa 20. decembra 2018 postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 25. júla 2017 a vec mu vrátil na ďalšie konanie majúc za to, že žalobcovi vznikol nárok na skorší starobný dôchodok podľa § 174 v znení účinnom do 31.12.1995, ktorý upravovala novela - zákon č. 365/1994 Z.z., ktorá sa vzťahovala na nároky z pracovných kategórií vzniknutých počas roka 1995.
6. O kasačnej sťažnosti žalovaného rozhodol Najvyšší súd SR (ďalej aj kasačný súd) rozsudkom sp. zn. 7Sk/16/2019, ktorým rozhodnutie tunajšieho súdu zrušil a vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení kasačný súd poukázal na skutočnosť, že zamestnanie žalobcu I. pracovnej kategórie alebo služba 1. alebo 2. kategórie funkcií netrvali k 31. decembru 1999, preto mal kasačný súd za preukázané, že žalobca nespĺňa podmienky podľa § 174 ods. l a 2 zák. č. 100/1988 Zb. pre skorší vznik nároku na starobný dôchodok.
7. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len správny súd) opätovne preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup orgánov verejnej správy podľa § 199 a nasl. SSP v rozsahu a z dôvodov uvedených nielen v žalobe (§ 182 ods. 1 písm. e) SSP v spojení s § 203 ods. 2 SSP, § 134 ods. 2 SSP) a pri viazanosti právnym názorom kasačného súdu ustálil, že žaloba nie je dôvodná.
8. Z oboznámeného súdneho a administratívneho spisu predloženého žalovaným súd zistil tieto skutočnosti:
9. Podľa potvrdenia o dĺžke výkonu vojenskej činnej služby bol žalobca rozkazom MO SR č. 367 zo dňa 05.12.1995 prepustený zo služobného pomeru vojaka z povolania na vlastnú žiadosť po splnení prevzatého záväzku.
10. Rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. XXXXXXXXXXXXXX-VÚSZ/DO 1 z 23.01.1996 bol žalobcovi podľa § 33 zákona č. 76/1959 Zb. od 01.01.1996 priznaný výsluhový príspevok 5.040,00 Sk, ktorý sa od 10.05.1998 považuje za výsluhový dôchodok. Pre účely výšky výsluhového príspevku mu bola priznaná služba v ozbrojených silách po dobu 33 rokov 2 mesiacov a 20 dní, t.j. 33 ukončených rokov.
11. Podľa potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. XXXXXXXXXXXXXX z 2. augusta 2013 bola účastníkovi konania pre nárok na výsluhový príspevok zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 1. augusta 1978 do 31. júla 1980 (1. kategória funkcií), doba služby vo vojenskej škole od 1. augusta 1980 do 31. decembra 1980 (1. kategória funkcií) a doba trvania služobného pomeru profesionálneho vojaka od 1. januára 1981 do 31. decembra 1995 (1. kategória funkcií). V I. kategórii funkcií účastník konania vykonával službu 17 rokov a 157 dní. Zvýhodnená započítateľná doba výkonnej leteckej služby bola od 11.03.1980 do 31.12.1995.
12. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne - ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03.05.2017 bola zamietnutá žiadosť žalobcu zo dňa 13.03.2017 o priznanie starobného dôchodku z vyššie uvedených dôvodov.
13. V odvolaní proti rozhodnutiu prvého stupňa zo dňa 03.05.2017 poukázal na znenie § 21 ods. 1 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb. a piatu časť toho istého zákona, ako aj na § 274 zákona č. 461/2003 Z.z.
14. O odvolaní žalobcu bolo rozhodnuté preskúmavaným rozhodnutím žalovaného zo dňa 25.07.2017, ktorým odvolanie zamietol a potvrdil rozhodnutie prvého stupňa stotožniac sa so skutkovou a právnou argumentáciou prvostupňového správneho orgánu majúc za to, že žalobca nesplnil podmienky podľa § 21 ods. 1 písm. c) a § 174 zákona č. 100/1988 Zb.
15. Podľa § 65 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len zákon o sociálnom poistení ) poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon v odsekoch 4 až 8, § 65a a 274 neustanovuje inak.
16. Podľa § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú.
17. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej aj zákon o sociálnom zabezpečení) občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň
a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach, b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e), c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h), d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i) až l), alebo e) 60 rokov.
18. Podľa § 14 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení do I. pracovnej kategórie sú zaradené zamestnania, v ktorých sa vykonávajú sústavne a v priebehu kalendárneho mesiaca prevažne rizikové práce, pri ktorých dochádza k častým a trvalým poruchám zdravia pracujúcich pôsobením škodlivých fyzikálnych a chemických vplyvov, a to
a) zamestnania v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach, b) ostatné zamestnania v baníctve vykonávané pod zemou v hlbinných baniach, c) zamestnania pod zemou pri uskutočňovaní podzemných stavieb baníckym spôsobom, d) zamestnania členov leteckých posádok a pracovníkov sústavne činných v lietadle za letu, e) zamestnania členov posádok námorných lodí, f) zamestnania, v ktorých sa vykonávajú zvlášť ťažké a zdraviu škodlivé práce v hutách alebo v ťažkých chemických prevádzkach, g) zamestnania kesonárov a potápačov, h) zamestnania vykonávané v prostredí ohrozenom vo významnej miere ionizujúcim žiarením pri úprave a konečnom spracovaní rádioaktívnych surovín, v jadrových elektrárňach a pri obsluhe cyklotrónu a výskumného reaktoru, i) zamestnanie vykonávané s dokázanými chemickými karcinogénmi a pri pracovných procesoch s rizikom chemickej karcinogenity, j) zamestnanie v baníctve vykonávané pod spodnou úrovňou nadložia a na skrývke v povrchových baniach (lomoch) na uhlie, na rádioaktívne nerasty a na nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať kovy, na magnezit, azbest, tuhu, kaolín, žiaruvzdorné íly, keramické lupky, sadrovec, živec a na kremeň a kremenec na chemickotechnologické spracovanie alebo na spracovanie tavením, k) zamestnania v ťažbe a pri opracovaní kameňa, pri mletí a drvení kremeňa, kremenca a živca, pri formovaní žiaruvzdorných výrobkov a pri úprave keramických surovín vykonávané v prostredí vysokej koncentrácie agresívneho fibroplastického prachu, pokiaľ sú pracujúci pri výkone týchto zamestnaní nadmerne ohrození silikózou, a zamestnania sklárov dutého skla, l) zamestnania v stokovej sieti v podzemných priestoroch.
19. Podľa § 14 ods. 3 zákona o sociálnom zabezpečení do II. pracovnej kategórie sú zaradené zamestnania, v ktorých sa vykonávajú sústavne a v priebehu kalendárneho mesiaca prevažne práce, pri ktorých sú pracujúci
a) veľmi významne obťažovaní látkami, prostredím alebo pracovnými postupmi, takže po dlhoročnom výkone týchto prác vznikajú trvalé škody na ich zdraví, b) obťažovaní látkami, prostredím alebo pracovnými postupmi, i keď k trvalým škodám na ich zdraví dochádza iba výnimočne, ak sa tieto práce vyznačujú trvalou a nadmernou namáhavosťou alebo trvalým a nadmerným nebezpečenstvom úrazu, ktoré spravidla nemožno ovplyvniť technickými opatreniami,
c) poverení činnosťou v zahraničí obťažovaní nepriaznivými pracovnými a životnými podmienkami v tropických alebo inak zdravotne ťažkých oblastiach.
20. Podľa § 14 ods. 4 zákona o sociálnom zabezpečení ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 1. januárom 2000 hodnotí služba vojakov z povolania (§ 129) zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b) až h).
21. Podľa § 174 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení v znení účinnom do 31.12.1995 občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 1996 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1995 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 9,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 19 rokov v službe I. kategórie funkcií,
b) 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 18 rokov v službe I. kategórie funkcií,
c) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií alebo 17,5 roka v službe II. kategórie funkcií, alebo
d) 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 7,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až l) alebo 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií.
22. Podľa § 174 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení v znení účinnom do 31.12.1995 podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1995; za zamestnanie sa na tieto účely považujú i náhradné doby a doby uvedené v § 5 ods. 1 a v § 6 ods. 1 nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 117/1988 Zb.
23. Podľa § 175 zákona o sociálnom zabezpečení v znení účinnom do 31.12.1995 nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie alebo služby I. a II. kategórie funkcií sa priznávajú do 31. decembra 2019.
24. Podľa § 174 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň
a) 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 9,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 19 rokov v službe I. kategórie funkcií, b) 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 18 rokov v službe I. kategórie funkcií, c) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií alebo 17,5 roka v službe II. kategórie funkcií, alebo d) 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 7,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až l) alebo 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií.
25. Podľa § 174 ods.2 veta prvá zákona o sociálnom zabezpečení podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999.
26. Podľa § 175 zákona o sociálnom zabezpečení nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie alebo služby I. a II. kategórie funkcií sa priznávajú do 31. decembra 2023.
27. Podľa § 175g ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení ak o nároku na starobný dôchodok podľa § 174 nebolo právoplatne rozhodnuté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, o nároku na starobný dôchodok sa rozhodne podľa predpisov účinných do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
28. Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu má správny súd za to, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom.
29. Medzi účastníkmi konania zostalo sporným splnenie podmienok na skoršie priznanie starobného dôchodku podľa § 21 a § 174 zákona o sociálnom zabezpečení žalobcovi, ktorý ako bývalý vojak z povolania požiadal o priznanie starobného dôchodku od 25.02.2014, kedy dosiahol vek 55 rokov.
30. S poukazom na zabezpečené dôkazy bolo preukázané, že žalobca v I. kategórii funkcií vykonával službu vojaka z povolania v trvaní 17 rokov a 157 dní. Vzhľadom k tomu by mu podľa § 274 ods. 1 prináležalo zvýhodnenie v podobe nároku na skorší odchod do starobného dôchodku, teda v dosiahnutí skoršieho, resp. kratšieho dôchodkového veku pre poistencov, ktorí boli zaradení v I. alebo II. pracovnej kategórii. Zníženie vekovej podmienky potrebnej pre dovŕšenie dôchodkového veku je v podrobnostiach upravené v § 21 a § 174 zákona o sociálnom zabezpečení.
31. Podľa § 21 ods. 1 písm. c) zákona o sociálnom zabezpečení s odkazom na § 14 ods. 4 v spojení s § 14 ods. 2 písm. b) až h) zákona o sociálnom zabezpečení sa žalobcovi pre účely zníženia dôchodkového veku započítava a zhodnocuje len I. pracovná kategória. Podľa uvedenej právnej úpravy mu nárok na starobný dôchodok vzniká dosiahnutím veku minimálne 55 rokov a dobou zamestnania v trvaní minimálne 20 rokov. Nakoľko však žalobca v I. kategórii funkcií neodpracoval požadovaných 20 rokov služby, nárok na starobný dôchodok v skoršom veku podľa § 21 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení mu nevznikol.
32. Zvýhodnenie v podobe skoršieho odchodu do dôchodku poskytuje aj ustanovenie § 174 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení. Správne orgány zamietnutie žalobcovho nároku na starobný dôchodok v skoršom veku odôvodnili iba tým, že u žalobcu služba I. alebo II. kategórie funkcie netrvala k 31.12.1999 (§ 174 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení v znení účinnom od 01.01.2000).
33. S účinnosťou od 01. júla 1992 bolo zákonom č. 235/1992 Zb. o zrušení pracovných kategórií a o ďalších zmenách v sociálnom zabezpečení do zák. č. 100/1988 Zb. vložené nové znenie § 174. Podľa § 174 ods. 2 zák. č. 100/1988 Zb. vety pred bodkočiarkou v znení zákona č. 235/1992 Zb. podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1992. Podľa § 174 ods. 2 zák. č. 100/1988 Zb. vety pred bodkočiarkou v znení účinnom do 31.12.1996 podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1995. Podľa § 174 ods. 2 zák. č. 100/1988 Zb. vety pred bodkočiarkou v znení platnom od 01.01.2000 podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999.
34. Je potrebné uviesť, že v súvislosti so zachovaním nárokov na starobný dôchodok z I. pracovnej kategórie a I. a II. kategórie funkcií zákonodarca každoročne v rokoch 1993 až 1999 predlžoval zaraďovanie zamestnaní do zvýhodnenej kategórie, pričom na účely § 174 vyžadoval naposledy splnenie podmienky trvania takého zamestnania k dátumu 31. decembru 1999. Cieľom opakovaného predlžovania zaradovania zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie. resp. do I. a II. kategórie funkcií bolo umožniť dotknutým poistencom získanie potrebného počtu preferovaných rokov, či už na účely vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 21 ods. l a § 132 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení, alebo na účely nároku na starobný dôchodok podľa § 174 ods. l a 2 zák. č. 100/1988 Zb.
35. Ustanovenie § 174 je zaradené v desiatej časti zákona o sociálnom zabezpečení, je teda ustanovením prechodným, upravujúcim nároky z I. a II. pracovnej kategórie a I. a II. kategórie funkcií po 31. decembri 1999, pôvodne po 31. decembri 1992 a je potrebné ho chápať ako výnimku z požiadaviek ustanovených zákonodarcom na vznik nároku na starobný dôchodok od skoršieho dôchodkového veku podľa § 21 ods. l a § 132 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení len v určitom, prechodnom období. Úmyslom zákonodarcu nebolo zúžiť okruh osôb, ktorým prislúchajú nároky z I. a II. pracovnej kategórie a I. a II. kategórie funkcií, ale zachovať tieto nároky u presne vymedzenej skupiny poistencov, ktorí v zamestnaní zaradenom v preferovanej kategórii nezískali obdobie potrebné pre skorší vznik nároku na starobný dôchodok podľa § 21 ods. l a § 132 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení práve a iba z dôvodu zrušenia zaraďovania týchto zamestnaní do preferovanej kategórie k 31. decembru 1999 (prvýkrát k 31. decembru 1992), za predpokladu, že takéto ich zamestnanie súčasne k tomuto dňu trvalo (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/285/2015 zo dňa 28. júna 2017).
36. Bez ohľadu na počet rokov služby trvajúcej v I. alebo II. kategórii funkcií, musí byt' kumulatívne splnená aj podmienka upravená v § 174 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení, a to, že služba I. alebo II. kategórie funkcií musí trvať k 31. decembru 1999, ak má mať poistenec nárok na starobný dôchodok za zvýhodnených podmienok vo vzťahu k dovŕšeniu veku (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/62/2009 zo dňa 28. októbra 2009 a sp. zn. 1 So/69/2014 zo dňa 29. septembra 2015).
37. Zákonom č. 355/1999 Z.z. bolo predĺžené obdobie zaraďovania zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie a do I. kategórie funkcií až do 31. decembra 1999 (napr. § 14, § 130 a § 174 tohto zákona) a zákonodarca v § 175g ustanovil to, že v konaniach o nároku na starobný dôchodok podľa § 174, ktoré neboli právoplatne skončené pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, t.j. 22. decembra 1999, sa o nároku na starobný dôchodok rozhodne podľa predpisov účinných do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
38. Konanie o nároku žalobcu na starobný dôchodok sa začalo na základe jeho žiadosti zo dňa 13. marca 2017 v zmysle § 184 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z., a teda toto konanie nezačalo predo dňom nadobudnutia účinnosti zák. č. 355/1999 Z.z., a keďže zamestnanie žalobcu I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií netrvali k 31. decembru 1999, kasačný súd mal zhodne so žalovaným preukázané, že žalobca nespĺňa podmienky podľa § 174 ods. l a 2 zák. č. 100/1988 Zb. pre skorší vznik nároku na starobný dôchodok.
39. Vzhľadom k vyššie uvedenej skutočnosti, keď žalobca nenaplnil časovú podmienku podľa § 174 ods. 2 zákona, sa správny súd so žalobnými námietkami nestotožnil, resp. ich považoval za bezpredmetné, a žalobu ako nedôvodnú zamietol.
40. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.
41. Nakoľko v konaní úspešný žalovaný si nárok na náhradu trov konania neuplatnil a ani neboli zistené spravodlivé dôvody na ich priznanie, správny súd mu nepriznal náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje,
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.