Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Tos-74-2026.pdf
PDF · 111.11 KB
Case nature
Area
Subarea
3Tos/74/2026
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jána Odnogu a sudcov JUDr. Romana Hargaša a JUDr. Tomáša Brinčíka v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v Dunajskej Strede, trvale bytom B. C., D. E. XXXX/XX, t. č. vo výkone trestu v NOO a ÚVTOS Trenčín, na neverejnom zasadnutí dňa 27. júla 2026 prejednal sťažnosť odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 08. apríla 2026, sp. zn. 7Pp/152/2024 a takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť odsúdeného z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.
o d ô v o d n e n i e :
Uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 08. apríla 2026, sp. zn. 7Pp/152/2024, bolo rozhodnuté nasledovne:
„Podľa § 415 ods. 1 Tr. poriadku s použitím § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona sa návrh odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamieta.“
Citované uznesenie okresného súdu nenadobudlo právoplatnosť, pretože odsúdený ihneď po jeho vyhlásení zahlásil sťažnosť do zápisnice o verejnom zasadnutí, pričom prostredníctvom svojho obhajcu zahlásenú sťažnosť písomne dodatočne i odôvodnil.
Odsúdený prostredníctvom svojho obhajcu v odôvodnení sťažnosti uviedol nasledovné:
„Ja, odsúdený sa nestotožňujem s konštatovaním prvostupňového súdu uvedeným v odôvodnení Uznesenia, a to že na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nebola u mňa, odsúdeného splnená druhá materiálna podmienka, ktorou je že počas doterajšieho výkonu trestu odsúdený preukazuje polepšenie.
Prvostupňový súd pri svojom rozhodovaní dôsledne neprihliadol ani na skutočnosť v akom ústave na výkon trestu ja, odsúdený vykonávam trest v čase rozhodovania o podmienečnom prepustení, keďže typ ústavu a stupeň stráženia spravidla zodpovedá miere prevýchovy páchateľa a možnostiam jeho resocializácie.
Mám kritický postoj k mojej trestnej činnosti. To čo sa stalo ľutujem a opätovne sa ospravedlňujem súdu za to čo som urobil.
V prípade, že budem podmienečne prepustený na slobodu chcem viesť riadny a usporiadaný život. Pokračoval by som vo výrobe kožených výrobkov, čo je našou rodinnou tradíciou. Doma mám k dispozícii dielňu a hneď po prepustení by som v tejto dielni pracoval.
Takisto prvostupňový súd pri hodnotení tretej (druhej materiálnej) podmienky dostatočne neprihliadol ani na to, že ja, odsúdený som vo výkone trestu preukázal polepšenie.
Počas doterajšieho výkonu trestu som bol trikrát disciplinárne odmenený za rozvoj osobnosti ako aj dvakrát za prospešné práce.
V doplnenom hodnotení UVTOS zo dňa 24.03.2026 je okrem iného k mojej osobe uvedené: Svoj čas trávi samostatne a zmysluplne. Aktívne sa zapája do činnosti pre všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného v oblasti udržiavania a rozvoja čistoty spoločných priestorov na oddiely. Dobrovoľne sa prihlásil ku každodennému upratovaniu chodby. Pracovne zaradený doposiaľ nebol z dôvodu nedostatku vhodných pracovných príležitostí.
Ďalej sa uvádza: Vypomáha pri organizovaní duchovných aktivít v ústave a pri zveľaďovaní priestorov na Bohoslužby. Rovnako prejavil veľké úsilie pri charitatívnom a misijnom diele – výroba ružencov. Aj vyššie uvedené svedčí o tom, že som jednak pracovnou činnosťou ale aj v čase osobného voľna sa snažil vytvárať hodnoty a byť prospešný aj v mimopracovných aktivitách v rámci ÚVTOS.
Rovnako mám vytvorené silné sociálne väzby, keďže ako sa konštatuje aj v samotnom hodnotení ústavu počas výkonu trestu som udržiaval a udržiavam pravidelný sociálny kontakt s mojou bývalou manželkou prostredníctvom videohovorov, korešpodencie a prostredníctvom telefonovania. V kontakte prostredníctvom videohovorov som aj s mojou dcérou.
Po mojom prípadnom podmienečnom prepustení sa chcem ja, odsúdený riadne začleniť do občianskeho života, prevziať zodpovednosť a rešpektovať právne a morálne zásady. Z výkonu trestu odňatia slobody som si zobral dostatočné ponaučenie a chcel by som dostať šancu viesť normálny život a začleniť sa do spoločnosti.
Aj napriek môjmu zhoršujúcemu sa môjmu zdravotnému stavu a mojim zdravotným komplikáciám, sa snažím o moje uplatnenie v podmienkach ÚVTOS.
Mám viaceré diagnózy a to epilepsiu, astmu neuropatiu ako aj ďalšie iné diagnózy, na základe čoho som musel vybrať desať infúzií a keďže ma napriek podaniu týchto infúzií bolelo celé telo bol som nútený si zobrať účinnejšiu látku proti bolesti a to tramal, keďže bolesť mi v tom čase neprechádzala.
V podmienkach jednotlivých ústavov na výkon trestu odňatia slobody som ja, odsúdený dodržiaval a aj naďalej dodržiavam všetky príkazy a nariadenia príslušníkov, ústavný poriadok a rovnako plním stanovený program zaobchádzania.
Prejavom môjho polepšenia vo výkone trestu bolo aj rozhodnutie o zmene spôsobu výkonu trestu Okresným súdom Trenčín, ktorý v konaní so sp. zn. 1Nt/41/2023 rozhodol, že trest odňatia slobody budem ja, odsúdený vykonávať v ústave s minimálnym stupňom stráženia.
Na pohovore s pedagógom mi bolo oznámené, že 11.06.2025 mi bolo vypracované hodnotenie, kde som bol doporučený s dohľadom. Dňa 28.05.2025 mi bola zapísaná ďalšia odmena a to mimoriadna vychádzka, preto nemôžem súhlasiť s následným hodnotením ústavu, kde ma ústav neodporúčal na podmienečné prepustenie.
Z tohto dôvodu žiadam, aby odvolací súd vykonal dopyt na NOO a UVTOS Trenčín ohľadom zmeny záverov hodnotenia z 11.6.2025 a doplnenia hodnotenia 24.3.2026.
Pokiaľ sa týka, odobratia obeda zo dňa 04.02.2026, k tomuto som sa dostatočne vyjadril na verejnom zasadnutí dňa 08.04.2026.
Ja, odsúdený sa nestotožňujem s konštatovaním prvostupňového súdu uvedeným v odôvodnení Uznesenia, a to že na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nebola u mňa, odsúdeného splnená ani tretia materiálna, ktorou je dôvodné očakávanie vedenia riadneho života na slobode, t.j. neexistencia rizika recidívy. Súd pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení z výkonu
trestu odňatia slobody musí skúmať všetky okolnosti svedčiace o možnostiach prevýchovy mňa, odsúdeného a o mojom postoji k trestnej činnosti.
Mám za to, že prvostupňový súd pri svojom rozhodovaní nesmie prihliadať výlučne na predchádzajúci život odsúdeného. V tejto súvislosti ja, odsúdený poukazujem aj na nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 36/2022 zo dňa 24.05.2022, v zmysle ktorého posúdenie predpokladu vedenia riadneho života v budúcnosti mechanickým odkazom na predchádzajúcu kriminálnu minulosť odsúdeného predstavuje porušenie základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Pokiaľ ide o predchádzajúce odsúdenia jednotlivca, zo strany všeobecného súdu je potrebné zvážiť, pred akou dlhou dobou a z akých dôvodov došlo k spáchaniu predmetnej trestnej činnosti. Pri posúdení predpokladu vedenia riadneho života v budúcnosti je ďalej potrebné náležitým spôsobom zohľadniť aktuálne poznatky o osobe odsúdeného, stav jeho nápravy i prostredie, v ktorom by sa po prípadnom podmienečnom prepustení z výkonu trestu ocitol. V samotnom náleze Ústavného súdu SR, resp. v jeho odôvodnení sa zároveň konštatuje, že Ústavný súd nespochybňuje, že trestná minulosť je relevantným faktorom pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení odsúdeného. Avšak predpoklad vedenia riadneho života v budúcnosti nemôže byť založený predovšetkým, či dokonca výlučne na trestnej minulosti konkrétneho jednotlivca. Je potrebné zohľadniť ďalšie aktuálne poznatky o osobe odsúdeného, stav jeho nápravy i prostredie, v ktorom by sa ocitol po prípadnom podmienečnom prepustení na slobodu, ako aj zaoberať sa okolnosťami spáchania trestnej činnosti s ohľadom na mieru prekonania subjektívnych príčin tejto trestnej činnosti na strane odsúdeného. Trestnú minulosť nemožno hodnotiť formalisticky – koľkokrát bol jednotlivec odsúdený, koľkokrát vykonával nepodmienečný trest odňatia slobody či koľkokrát porušil podmienky podmienečného prepustenia. Je potrebné zvážiť, pred akou dlhou dobou a z akých dôvodov došlo k spáchaniu predchádzajúcich trestných činov a či možno od odsúdeného na základe jeho aktuálneho výkonu trestu očakávať, že povedie riadny život (nálezy Ústavného súdu Českej republiky č.k. I. ÚS 2201/16 z 3. januára 2017 a č.k. II. ÚS 1945/20 z 29. januára 2021).
Vyššie uvedené skutočnosti tak preukazujú, že je u mňa, odsúdeného splnená aj tretia zákonná (druhá materiálna) podmienka pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, keď možno odo mňa dôvodne očakávať, že po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody povediem riadny život, budem riadne pracovať a mám zabezpečené bývanie a taktiež mám vytvorené silné sociálne väzby s mojou rodinou.
Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností týmto ja, odsúdený navrhujem, aby Krajský súd v Trenčíne ako príslušný nadriadený orgán preskúmal správnosť všetkých výrokov napadnutého Uznesenia ako aj konania, ktoré mu predchádzalo a v súlade s ustanovením § 194 ods. 1 písm. a) Tr. por. zrušil napadnuté uznesenie Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 7Pp/152/2024-216 zo dňa 08.04.2026 a rozhodol vo veci sám tak, že podľa § 66 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Trestného zákona v spojení s § 415 ods. 1 Trestného poriadku mňa, odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX podmienečne prepustí z výkonu trestu odňatia slobody a zároveň mi s prihliadnutím na § 68 ods. 1 Tr. zák. určí primeranú skúšobnú dobu, príp. uloží aj primerané obmedzenia a povinnosti podľa § 51 ods. 3 a ods. 4 Tr. zák.“
Dňa 24.6.2026 doplnil odsúdený prostredníctvom obhajcu odôvodnenie podanej sťažnosti, v ktorom doplnení okrem už vyššie uvedeného poukázal na svoj zdravotný stav, diagnózy, ktorými trpí a to epilepsiu, bronchiálnu astmu perzist. stredne ťažkého stupňa, alergickú, eozonofilnú neuropatiu a ďalšie diagnózy, z ktorých dôvodov bol nútený si zobrať dňa 11.2.2025 účinnejšiu látku proti bolesti a to tramal. Nikdy predtým a ani v súčasnosti tramal nebral. K tomu predložil lekársku správu z neurologickej ambulancie F. B. G.. Ďalej doplnil, že na základe záverov jeho hodnotenia zo dňa 11.12.2024 bol doporučený, tiež podľa záverov hodnotenia zo dňa 11.6.2025. Nevie prečo ústav následne zmenil hodnotenie zo dňa 24.3.20226, kde ho už neodporučil. Medzi týmito hodnoteniami dostal ďalšiu odmenu. Dodal, že dňa 28.5.2025 mal povolenú mimoriadnu vychádzku do mesta Trenčín.
Prokurátor sa po vyhlásení napadnutého uznesenia vzdal práva podať proti nemu sťažnosť.
Krajský súd v Trenčíne, ako nadriadený súd, na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 písm. a), b) Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré predchádzalo tomuto výroku. Na základe svojej prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.
Krajský súd v rámci preskúmania konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia, nezistil v postupe okresného súdu chyby procesného charakteru, ktoré by samé osebe opodstatňovali zrušenie napadnutého uznesenia. Okresný súd postupoval procesne správne, keď o návrhu odsúdeného v súlade s ustanovením § 415 ods. 1 Tr. poriadku rozhodoval na verejnom zasadnutí. Odsúdený tak mal možnosť vyjadriť sa k predmetu konania, ako aj k jeho hodnoteniu zo strany ústavu na výkon trestu odňatia slobody.
V rámci preskúmania správnosti samotného výroku napadnutého uznesenia, krajský súd skúmal, či je napadnuté uznesenie v súlade so zákonom.
Podľa § 66 ods. 1 Tr. zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a
a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody,
b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody,
c) ak ide o osobu odsúdenú za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody; súd zároveň nariadi kontrolu technickými prostriedkami.
Podľa § 66 ods. 2 Tr. zák. pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.
V súvislosti s posudzovaním splnenia podmienok na podmienečné prepustenie každého odsúdeného, krajský súd považuje za potrebné zdôrazniť, že o dĺžke trestu, a teda aj o dĺžke pôsobenia výchovného účinku tohto trestu na odsúdeného, rozhoduje súd, ktorý vydal právoplatný odsudzujúci rozsudok. Na druhej strane zákonodarca dobrodením, zakotveným v ustanoveniach o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, ustanovil možnosť podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody za splnenia zákonom stanovených podmienok. Z právnej úpravy tohto inštitútu nepochybne vyplýva, že zákonodarca prezumuje možnosť nápravy páchateľov trestných činov v rámci výkonu trestu odňatia slobody do takej miery, že i výkonom tohto trestu po dobu kratšiu, než ju stanovil súd v odsudzujúcom rozsudku, je možné pri správnom výchovnom pôsobení dosiahnuť výchovný účel trestu, teda nápravu páchateľa trestného činu, aby sa do budúcna už nedopúšťal trestnej činnosti aj pri jeho pobyte na slobode. Zákonodarca pritom neurčil povinnosť súdu podmienečne prepustiť každého odsúdeného, ale ponecháva na úvahu súdu posúdiť, či výchovný účel trestu odňatia slobody aj kratšieho trvania zapôsobil na toho ktorého odsúdeného v takom rozsahu, že z hľadiska zabezpečenia ochrany spoločnosti nie je potrebné, aby odsúdený vykonal celý uložený trest odňatia slobody. V tejto súvislosti považuje krajský súd tiež za potrebné zdôrazniť, že z hľadiska naplnenia výchovného účelu trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. u osoby, ktorá je vo výkone trestu odňatia slobody prvýkrát, vystupuje do popredia výchovná zložka trestu, na rozdiel od osoby, ktorá je opakovane vo výkone trestu odňatia slobody, u ktorej vystupuje do popredia represívna zložka trestu, keďže u takejto osoby došlo k opakovanému páchaniu trestnej činnosti napriek predchádzajúcemu výkonu trestu odňatia slobody.
K vyššie uvedenému krajský súd považuje za potrebné dodať, že podstata inštitútu podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody netkvie v právnom nároku na podmienečné prepustenie po splnení formálnej podmienky každého odsúdeného, ale prichádza do úvahy iba u toho odsúdeného, u ktorého boli zistené aj materiálne podmienky pre podmienečné prepustenie, spočívajúce v prvom rade v preukázaní polepšenia. Aj v prípade preukázania polepšenia je podmienečné prepustenie opodstatnené len vtedy, ak vzhľadom na účel trestu a ďalšie okolnosti existuje odôvodnený predpoklad, že odsúdený bude aj na slobode viesť riadny život a že pre spoločnosť tu nie je príliš veľké riziko jeho
recidívy (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. IV. ÚS 53/2008, zo 14. februára 2008). Rozhodnutie o podmienečnom prepustení má fakultatívnu povahu, čo znamená, že naň neexistuje právny nárok, ktorého by sa mohol odsúdený domáhať ihneď, ak vykonal trest v zákonom stanovenej dĺžke.
Na základe preskúmania správnosti výroku samotného, v poradí druhého uznesenia okresného súdu, ktorý rozhodoval už po tom, ako si zaobstaral všetky potrebné podklady pre posúdenie žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie, krajský súd dospel k záveru, že okresný súd rozhodol v konečnom dôsledku správne a zákonne, keď návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol. Krajský súd považuje za správne závery okresného súdu v odôvodnení napadnutého uznesenia, podľa ktorých u odsúdeného nie sú splnené všetky zákonné podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu podľa ustanovenia § 66 Trestného zákona. Uvedené ustanovenie podmieňuje podmienečné prepustenie splnením troch podmienok, a to vykonaním trestu v predpísanej dĺžke, preukázaním polepšenia plnením svojich povinností a svojím správaním vo výkone trestu a preukázaním dôvodnej možnosti očakávania, že v budúcnosti povedie riadny život, pričom sa prihliada aj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva. Ani podľa názoru krajského súdu u odsúdeného nebola splnená ani jedna z materiálnych podmienok pre podmienečné prepustenie.
V odôvodnení svojho rozhodnutia, na obsah ktorého týmto krajský súd poukazuje v celom rozsahu v zmysle jednoty rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa, okresný súd správne uviedol, že odsúdený splnil formálnu zákonnú podmienku, ktorou je vykonanie zákonom vyžadovanej časti uloženého trestu, avšak nebola kumulatívne u neho splnená podmienka preukázania polepšenia a podmienka v podobe odôvodnenej pozitívnej prognózy budúceho správania sa odsúdeného v prípade jeho prepustenia pred vykonaním celého uloženého trestu odňatia slobody.
Pokiaľ ide o splnenie materiálnej zákonnej podmienky spočívajúcej v preukázaní polepšenia sa odsúdeného, krajský súd zdôrazňuje, že okresný súd v napadnutom uznesení poukázal na zistené skutočnosti, ktoré ho viedli k záveru o nesplnení uvedenej zákonnej podmienky pre podmienečné prepustenie. Podľa názoru krajského súdu záver okresného súdu o nesplnení zákonnej podmienky preukázania polepšenia odsúdeného plnením svojich povinností a správaním sa počas výkonu trestu má úplnú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania. V tejto súvislosti krajský súd považuje za potrebné poukázať na to, že v zmysle § 66 ods. 1 Tr. zák. sa posudzuje celá doba výkonu uloženého trestu odsúdeného. Pri posudzovaní splnenia podmienky polepšenia je potrebné reflektovať celý priebeh výkonu trestov a vývoj odsúdeného v tomto priebehu. Vo všeobecnosti je možné akceptovať drobné nedostatky priebehu výkonu trestu v úvodnej, adaptačnej fáze výkonu trestu, avšak s postupujúcim priebehom výkonu trestu až do doby rozhodovania o podmienečnom prepustení by už správanie odsúdeného nemalo v zásade vykazovať žiadne nedostatky. Už od nástupu výkonu trestu odňatia slobody odsúdeným je cieľom výkonu tohto trestu pôsobiť na odsúdeného v tom smere, aby sa podriadil normám správania, správal sa slušne a dôsledne plnil všetky svoje povinnosti. Je potom na odsúdenom, či sa poriadi týmto normám a či podriadenie sa týmto normám je jeho dobrovoľným predsavzatím, alebo ide len o okolnosťami výkonu trestu vynútené podriadenie sa týmto normám. Z hľadiska preukázania polepšenia v zmysle § 66 ods. 1 Tr. zák. preto podľa názoru krajského súdu sa vyžaduje, aby odsúdený počas celej doby výkonu uloženého trestu odňatia slobody dodržiaval ústavný poriadok a normy správania sa.
K otázke posudzovania preukázania polepšenia krajský súd považuje tiež za potrebné poukázať na to, že samotné polepšenie je vývojový proces vnútornej premeny páchateľovej osobnosti, ktorý sa, pravda, navonok prejavuje iba v jeho správaní. Pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení treba tiež rozlišovať, kedy je správanie a plnenie povinností vo výkone trestu iba prejavom vonkajšej adaptácie odsúdeného v prostredí ústavu a kedy ide o známky skutočných zmien osobnosti odsúdeného, ktoré oprávňujú predpokladať, že aj v budúcnosti bude viesť riadny život. Preto správanie odsúdeného vo výkone trestu a plnenie povinností sú síce neopomenuteľnými, ale nie však jedinými hľadiskami, z ktorých možno usudzovať na jeho polepšenie.
Okresný súd dospel k správnemu záveru, že u odsúdeného nebolo preukázané polepšenie tak ako to má na zreteli ustanovenie § 66 ods. 1 Tr. zák. Uvedené závery okresného súdu majú podklad v obsahu spisového materiálu a v dôkazoch vykonaných na verejnom zasadnutí.
Pokiaľ ide o otázku polepšenia odsúdeného, okresný súd sa správne zaoberal postojom odsúdeného k trestnej činnosti, ktorý ani podľa názoru krajského súdu nie je možné vyhodnotiť ako kritický. V rámci oboznámených záznamov pohovorov s pedagógom odsúdený uvádzal, že manželku netýral, krádeže priznával len sčasti. Pripúšťal, že kradol, ale pod vplyvom alkoholu, čo si nepamätá. Z uvedeného je zrejmé, že sčasti odsúdený nie je kritický k spáchanej trestnej činnosti a túto sčasti ospravedlňuje alkoholom, k užívaniu ktorého má naviac iba formálne kritický postoj, ku ktorým správnym záverom dospel okresný súd na podklade lekárskej správy o výkone ochranného liečenia a na podklade vypracovaného znaleckého posudku znaleckej organizácie H. B. I., ktorá naviac konštatovala u odsúdeného závislosť od užívania alkoholu. Krajský súd k tomu uvádza, že takýto postoj odsúdeného jednak k samotnej trestnej činnosti a tiež k závislosti na alkohole, na ktorú má iba formálny náhľad nemôže byť prejavom polepšenia, keď si svoje negatívne konanie a jeho dôsledky po vykonaní prevažnej časti viacročného trestu odňatia slobody naďalej dostatočne neuvedomuje (nepripúšťa) a čiastočne „zvaľuje vinu“ na alkohol. K uvedenému je potrebné dodať, že odsúdený vykonáva trest odňatia slobody pre spáchanie zločinu týrania blízkej a zverenej osoby, ktorého sa dlhodobo dopúšťal tiež pod vplyvom alkoholu a inej návykovej látky. Z uvedených dôvodov preto aj krajský súd považoval vyjadrenie odsúdeného na verejnom zasadnutí o kritickosti k spáchanej trestnej činnosti a ľútosti iba za účelové konanie odsúdeného s cieľom dosiahnuť lepšie podmienky pre podmienečné prepustenie a nie ako skutočný prejav polepšenia.
Taktiež doterajší výkon trestu odňatia slobody, vychádzajúc z toho, že je potrebné hodnotiť celú dobu výkonu trestu, u odsúdeného možno hodnotiť len ako „priemerný“, nesvedčiaci o jeho polepšení do takej miery, aby bolo možné konštatovať splnenie prvej materiálnej podmienky. Podľa názoru krajského súdu u odsúdeného nateraz nedošlo k eliminácii tých príčin, ktoré ho viedli k spáchaniu trestnej činnosti, ktorá skutočnosť svedčí nielen o nedostatku polepšenia, ale aj výrazne znižuje dôvodnosť očakávania, že odsúdený na slobode bude viesť riadny život.
Na jednej strane je potrebné prisvedčiť, že odsúdený prejavil určitú snahu po náprave vo výkone trestu, kedy bol viackrát disciplinárne odmenený, aktívne sa zapájal do činností pre všeobecný rozvoj osobnosti, vypomáhal pri organizovaní duchovných aktivít, prejavil úsilie pri charitatívnom diele, udržiaval sociálne kontakty s rodinou, bol preradený do minimálneho stupňa stráženia, avšak podľa názoru krajského súdu vyššie uvádzaný postoj odsúdeného k trestnej činnosti a iba formálny náhľad na užívanie alkoholu a ďalšie správanie sa odsúdeného počas výkonu trestu, nedávajú podklad ku konštatovaniu, že u odsúdeného bolo preukázané polepšenie v takom zmysle, ako to má na zreteli ustanovenie § 66 ods. 1 Tr. zák.
Okresný súd dospel k správnym záverom vyplývajúcim z hodnotenia odsúdeného, ale aj oboznámených záznamov z pohovorov s pedagógom, že odsúdenému sa nie vždy darí vychádzať s inými odsúdenými a personálom. Najmä v poslednom období prejavoval známky nervozity, výbušnosti a impulzívnosti. Dopúšťal sa chýb, za ktoré dostal negatívne zápisy od personálu. Naviac v roku 2025, teda už po vykonaní prevažnej časti trestu, bol disciplinárne potrestaný pre užívanie lieku (tramal), ktorý nemal predpísaný. Hoci odsúdený ospravedlňuje jeho použitie zdravotným stavom, krajský súd poukazuje na to, že odsúdený má počas výkonu trestu iné liečebné možnosti ako porušovať pravidlá ústavu užívaním nepredpísaných liekov. Okresný súd v tejto súvislosti správne poukázal na to, že hoci odsúdený má disciplinárny trest zahladený, neznamená to absolútne vymazanie zisteného nedostatku v správaní sa odsúdeného počas výkonu trestu. Krajský súd považuje za potrebné dodať, že právnym následkom zahladenia disciplinárneho trestu je, že sa na odsúdeného hľadí tak, ako keby sa mu nikdy disciplinárny trest neuložil, avšak nemožno opomínať fakt, že tieto negatívne poznatky sa vyskytli a boli zaznamenané a je žiadúce ich posudzovať v rámci rozhodovania o podmienečnom prepustení, teda samotné zahladenie disciplinárneho trestu nemá za následok vymazanie jeho významu z pohľadu jeho hodnotenia správania odsúdeného a jeho celkovej schopnosti rešpektovať pravidlá. Okrem toho okresný súd správne prihliadol aj na ďalšie negatívne správanie sa odsúdeného počas výkonu trestu už v roku 2026, kedy bolo zaznamenané jeho výbušné, impulzívne a negatívne správanie, drzo sa správal k referentovi režimu. Po oznámení, že z uvedených dôvodov nie je uvažované o odmene, ako aj vzhľadom na výhrady zdravotného personálu k jeho správaniu a vyzvaní, aby odsúdený pracoval na sebe, odsúdený sa správal neadekvátne, rozčúlil sa, začal nadávať a vyhrážať sa sťažnosťami. Z uvedeného zisteného správania sa odsúdeného, ktoré sa prejavilo výbušnosťou a arogantným až agresívnym prístupom, s poukazom aj na to, že odsúdený vykonáva trest odňatia slobody pre dlhodobé spôsobovanie fyzického a psychického utrpenia inej osobe, teda rovnako pre agresívne správanie,
krajský súd považoval za správne závery okresného súdu, že u odsúdeného neboli eliminované tie negatívne vlastnosti a príčiny, ktoré ho viedli k spáchaniu trestnej činnosti, pre ktorú vykonáva trest odňatia slobody.
Krajský súd v zhode so závermi okresného súdu preto uzatvára, že u odsúdeného nevzhliadol skutočné polepšenie, nakoľko dôležitým predpokladom polepšenia je prerod osobnosti (eliminácia negatívnych vlastností a príčin páchania trestnej činnosti) s kritickým náhľadom na spáchanú trestnú činnosť.
Pokiaľ ide o návrh odsúdeného uvádzaný v podanej sťažnosti na vykonanie dopytu na ústav na výkon trestu z dôvodu zistenia zmeny hodnotenia zo dňa 24.3.2026, krajský súd tento nepovažoval za dôvodný. Je potrebné uviesť, že odsúdený bol prítomný na verejnom zasadnutí, v rámci ktorého došlo k prečítaniu hodnotenia a vyjadreniam zástupcu ústavu, na ktoré mal možnosť odsúdený reagovať a aj opakovane reagoval. Naviac z hodnotenia a predložených záznamov pohovorov z pedagógov vyplývajú opakované poznatky o negatívnom správaní sa odsúdeného popísané vyššie, ku ktorým došlo po predchádzajúcom hodnotení zo dňa 11.6.2025. Krajský súd nepovažoval za dôvodné vykonanie dopytu na ústav na výkon trestu, nakoľko zmena záverečného hodnotenia, v ktorom ústav neodporučil podmienečné prepustenie odsúdeného vyplývala z jeho samotného obsahu a negatívnych záznamov o správaní sa odsúdeného po predchádzajúcom hodnotení. Naviac krajský súd konštatuje, že záver hodnotenia ústavu o odporúčaní alebo neodporúčaní prepustenia nemá záväzný charakter pre rozhodovanie súdov o podmienečnom prepustení odsúdenej osoby z výkonu trestu odňatia slobody.
Napriek tomu, že už vyššie uvedený správny záver okresného súdu je zákonným dôvodom pre zamietnutie žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, krajský súd považoval za správne aj závery okresného súdu v odôvodnení napadnutého uznesenia, podľa ktorých záverov odsúdený nespĺňa ani zákonnú podmienku, spočívajúcu v odôvodnenej pozitívnej prognóze budúceho správania sa odsúdeného v prípade jeho podmienečného prepustenia pred vykonaním celého uloženého trestu odňatia slobody. V prípade odsúdeného je resocializačná prognóza vyhodnotená ako menej priaznivá s poukazom aj na trestnú minulosť odsúdeného, kedy na jeho nápravu nemali vplyv ani predchádzajúce odsúdenia a ani výkon trestov odňatia slobody. Odsúdený tak zjavne svojím správaním nepreukázal, že predchádzajúci výkon trestov odňatia slobody vôbec splnil svoj výchovný účel viesť ho k tomu, aby viedol riadny život v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák.
V tejto súvislosti krajský súd považuje za potrebné dodať, že okresný súd správne prihliadol aj na predchádzajúce výkony trestov u odsúdeného (vykonané v roku 2013, 2014 a 2017) aj v tom smere, že aj po ich vykonaní odsúdený pokračoval v dlhodobom násilnom a agresívnom správaní voči inej osobe vo svojej domácnosti (obdobie týrania od roku 2010 do 11.12.2018). Možno preto dospieť k záveru, že vykonané tresty neviedli u neho k žiadnej náprave a nesplnili tak zákonom sledovaný účel.
V tejto súvislosti krajský súd opakovane považuje za potrebné zdôrazniť, že z hľadiska účelu trestu pri recidíve odsúdeného, ktorý už vykonával nepodmienečný trest odňatia slobody, vystupuje do popredia represívna zložka trestu, keďže u neho došlo k opakovanému spáchaniu trestnej činnosti napriek predchádzajúcemu výkonu trestu odňatia slobody, ktorý ho v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. mal viesť k vedeniu riadneho života. Zo skutočnosti, že odsúdený musel opätovne vykonávať trest odňatia slobody pre úmyselnú trestnú činnosť, logicky vyplýva, že ani predchádzajúca najprísnejšia forma trestu (výkon trestu odňatia slobody) odsúdeného neodradila od následného porušovania záujmov chránených Trestným zákonom úmyselnou formou, čo svedčí o zjavnej neúcte odsúdeného k týmto chráneným hodnotám aj napriek jeho osobnej skúsenosti s výkonom trestu odňatia slobody.
Okresný súd dospel tiež k správnemu záveru o tom, že zdravotný stav, na ktorý poukazuje odsúdený aj dôvodoch podanej sťažnosti, nezakladá zákonný dôvod pre jeho podmienečné prepustenie. Z hľadiska zabezpečených správ a hodnotenia ústavu na výkon trestu nič nenasvedčuje tomu, že by zdravotné diagnózy odsúdeného neboli liečiteľné počas výkonu trestu (ktorá skutočnosť by sa však tiež nemohla riešiť inštitútom podmienečného prepustenia) a tiež že by zdravotný stav odsúdeného znižoval možnosť odsúdeného páchať trestnú činnosť, pre ktorú aktuálne vykonáva trest, ako na to správne poukázal už okresný súd.
Krajský súd sa na základe vyššie uvedených skutočností stotožnil so správnosťou záveru okresného súdu o nesplnení zákonných podmienok pre jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody podľa § 66 ods. 1 Tr. zák.
Keďže s poukazom na uvedené krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného proti napadnutému uzneseniu okresného súdu nie je dôvodná, podľa § 193 ods.1 písm. c) Tr. por. rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.