Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NM-1T/17/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Pavloviča a prísediacich W. L. J. T. U. v trestnej veci obžalovaného U. Y., M.. XX.XX.XXXX F. I., trvale bytom A.I. A., Š. P. XXX/XX, prechodne bez prihlásenia Q. M. Q., C. XX, trestne stíhaného na slobode pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa ods. l písm. a), ods. 2 písm. a), písm. d) na hlavnom pojednávaní konanom v Novom Meste nad Váhom dňa 3. júna 2021 t a k t o

rozhodol:

Obžalovaný: U. Y. É. Q. C. M.. XX.XX.XXXX F. I., trvale bytom A. A., Š. P. XXX/XX, prechodne bez prihlásenia Q. M. Q., C. XX, na slobode,

j e v i n n ý, ž e

od presne nezisteného času v roku 2008 do 16.07.2015 v obci Cetuna, Bzince pod Javorinou, v rodinnom dome č. XXXX neustále kontroloval svoju družku poškodenú Q. N. z dôvodu, že ju upodozrieval z nevery, neustále ju kontroloval, kde je, čo robí, s kým sa stretáva, správal sa k nej agresívne, hovoril jej, že je barbucha z dediny, nič nevie, nič neovláda, vyvolával v nej strach a stres, v dôsledku čoho raz ušla zo spoločnej domácnosti k bratovi, bála sa chodiť z práce do spoločnej domácnosti, najmenej trikrát zo strachu pred ním prespala v práci, čo vyústilo do hospitalizácie poškodenej v čase od 17.07.2015 do 27.08.2015 na Psychiatrickej klinike Fakultnej nemocnice Trenčín, kde následne bola u nej diagnostikovaná posttraumatická stresová porucha, ktorá si vyžiadala pracovnú neschopnosť poškodenej a jej obmedzenie v bežnom spôsobe života v období od 17.07.2015 do 24.10.2015,

t e d a

- blízkej osobe spôsobil psychické utrpenie ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyvolávaním strachu alebo stresu a iným správaním, ktoré ohrozuje jej psychické zdravie a uvedeným činom spôsobil inému ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchal závažnejším spôsobom konania

- po dlhší čas,

č í m s p á c h a l

- zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa , , 2005 Z. z. z znení účinnom do 31.12.2015 s poukazom na 2005 Z. z. účinného do 31.12.2015 (ďalej len „“).

Za to sa

o d s u d z u j e

Podľa , , , , , na trest odňatia slobody vo výmere 3 /tri/ roky.

Podľa súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne o d k l a d á.

Podľa , súd obžalovanému u r č u j e skúšobnú dobu vo výmere 3 /tri/ roky s probačným dohľadom nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa a sa obžalovanému u k l a d á povinnosť spočívajúca v zákaze kontaktu s poškodenou Q. N., M.. XX.XX.XXXX F. L., trvale bytom Q. U. T., K. XXXX, v akejkoľvek forme vrátane kontaktovania prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby alebo inými obdobnými prostriedkami.

Podľa a sa obžalovanému u k l a d á povinnosť spočívajúca v príkaze nepriblížiť sa k poškodenej Q. N., M.. XX.XX.XXXX F. L., trvale bytom Q. U. T., K. XXXX, na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov a nezdržiavať sa v blízkosti jej obydlia alebo miestach, kde sa poškodená obvykle zdržuje alebo navštevuje, s výnimkou nevyhnutného úradného styku.

odôvodnenie:

Proti obžalovanému sa vedie trestné konanie pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa , , 2005 Z. z. z znení účinnom do 31.12.2015 s poukazom na 2005 Z. z. účinného do 31.12.2015 (ďalej len „“) na podklade obžaloby Okresnej prokuratúry Nové Meste nad Váhom. Súd nariadil v predmetnej veci hlavné pojednávanie, na ktoré predvolal a vypočul obžalovaného, poškodenú Q. N., svedkov I. N., L. R., T. L., L. B., T. Y., S. Y., znalkyňu L.. P. C., podľa prečítal súd výpoveď svedka U. N., so súhlasom obžalovaného a prokurátora prečítal znalecký posudok č. 3/2020 z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria L.. J. Ž.B., znalecký posudok L.. C. P. Q., U.. z odboru klinická psychológia, klinická psychológa dospelých č. EDZ 2/2020 a vykonal ostatné dôkazy vzťahujúce sa na predmetnú trestnú vec a osobu obžalovaného. Obžalovaný U. Y. na hlavnom pojednávaní využil svoje zákonné právo vypovedať. Poprel spáchanie žalovaného skutku. Z jeho výpovede vyplynulo, že s poškodenou žili v spoločnej domácnosti asi 8 rokov, počas ktorých boli dobré i zlé chvíle. Nie je si vedomý, že by poškodenú fyzicky napadol. Z výpovede poškodenej Q. N.V.T. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že asi od roku 2008 žili v spoločnej domácnosti u nej, v dome po rodičoch, v ktorom obžalovaný nebol prihlásený k pobytu. Mohol tam bývať, lebo boli druh a družka. Nasťahoval sa k nej, lebo ho mala rada. Obžalovaný ju stále kontroloval, zisťoval, kde bola, čo robila, napádal ju fyzicky aj psychicky, doma musela všetko robiť. Nedalo sa to vydržať a skončila na psychiatrii. Fyzické násilie bolo zo začiatku asi prvé 3-4 roky. Obžalovanému z ničoho nič preplo, chytil ju pod krk, strhol veci na nej, kričal po nej, sácal ju po dvore i v kuchyni. Z fyzického napádania mala modriny pod krkom a na rukách asi 10 krát zo obdobie, čo ju napádal. Kvôli nemu sa prestala stýkať so súrodencami. Raz po útoku sa stalo, že išla k bratovi a povedala mu, že ju obžalovaný napáda a bije a nedá sa to psychicky vydržať. Potom sa spolu s obžalovaným stretli, prosil ju o odpustenie a potom sa dali opäť dohromady. Sledoval ju, aj auto, či s niekým nejde, či niekoho nevezie. Nehádali sa kvôli tomu, lebo sa bála niečo povedať. Neustále ju kontroloval. Niekto jej raz poslal sms správu a obžalovaný ju začal upodozrievať, že má milenca, kričal na ňu. Také výstupy boli viackrát. Hovoril jej, že je barbucha z dediny, nič nevie, nič neovláda, vulgárne jej nadával. Poškodená poprela, že by niekedy mala milenca a pred súdom uviedla, že čestne vyhlasuje, že milenca nikdy nemala. Keď sa a dali opäť dohromady, bála sa posťažovať na jeho agresivitu, nie je príjemný zážitok, keď ju niekto drží a miery na ňu päsťou, čo bolo posledné dva roky. Nemala kam odísť, lebo je to jej dom, bála sa niečo povedať, lebo hneď chytil agresivitu a bola dosť veľká. Ona stále bola zamestnaná nemohla maľovať, obliekať, lebo si namýšľal, že s niekým ide. on nie. Náklady na domácnosť hradila hlavne ona, lebo bola zamestnaná. On si od nej pýtal vreckové 20-30 Eur mesačne. Niekedy prespávala v práci v šatni, lebo zo strachu, že ju môže fyzicky napadnúť. Riešila to tiež tak, že robila nadčasy v práci, aby nemusela ísť domov, aby to oddialila. Bola hospitalizovaná v roku 2015, keď sama vyhľadala pomoc, lebo už bola na pokraji, nemohla fungovať, rozmýšľať. K svojmu výzoru uviedla, že kvôli obžalovanému nemohla maľovať, obliekať, lebo ju upodozrieval, že za niekým ide. Riešila to tak, že do práce chodila v montérkach, pre pokoj rezignovala. Podala na neho trestné oznámenie, ktoré chcel vziať späť, lebo

sa začal ospravedlňovať. Bola blbá a naivná, keď si myslela, že by sa zmenil. Asi niečo vtedy k nemu ešte cítila. Z výpovede svedka I. N. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že dlhé roky nevedel, že poškodená, jeho sestra, je týraná. Prakticky sa to dozvedel až vtedy, keď tam bol prvýkrát robiť priadok brat U. N.. Na tele poškodenej nevidel známky fyzického násilia. Z výpovede svedkyne L. R. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že je družkou obžalovaného, s ktorým žije v spoločnej domácnosti. Neodmietla vypovedať. Ku skutku sa nevedela. S obžalovaným začala žiť až po skutku. Z výpovede svedkyne T. L. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že pracuje ako vedúca výrobného závodu Stará Turá, kde poškodená pracuje ako operátorka vo výrobe. O jej problémoch nevedela až do jej hospitalizácie. V podstate vedela, že má problémy vo vzťahu. Kolegyne hovorili o tom, že prespávala v noci v práci a snažila sa pracovať čo najdlhšie. Z výpovede svedkyne L. B. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že sa s poškodenou pozná niekoľko rokov. Spolu sa rozprávali o vzťahoch, ich vzťah jej nepripadal, že by bola v ňom šťastná. Približne polrok predtým ako to vypuklo bola smutná, vážna, nebolo jej do reči. Všimla si, že prespávala v práci v šatni. Najskôr to tajila, ale potom povedala, že sa bojí ísť domov, že priateľ bude zasa vyvádzať, že ju napadá, že ju bije. Potom asi týždeň pred vyvrcholením sa v robote triasla, povedala jej, že sa obesí. Videla, že mala modrinu na ramene a na prsiach. Povedala jej, aby to riešila cez policajtov, povedala jej, že má veľký strach, udať ho nechcela, že si radšej niečo spraví. Z výpovede svedka S. Y. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že je otcom obžalovaného, neodmietol vypovedať. Nevie o tom, že by sa napádali, všetko podľa neho je vykonštruované. Z výpovede svedka U. Y. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že je bratom obžalovaného, neodmietol vypovedať a uviedol, že obžalovaný prispieval na domácnosť, staral sa o dom aj o autá. Z prečítanej výpovede svedka U. N. podľa vyplynulo, že poškodená chodila s obžalovaným asi 8 rokov, svedkom incidentu medzi sestrou a obžalovaným nebol. O svojom vzťahu hovorila až potom ako sa vrátila z nemocnice a povedala mu všetko ako to bolo. Hovorila, že ako ju do všeličoho nútil, aby si brali pôžičky, brával jej mobilný telefón, aby nemohla nikde volať, po fyzickom napadnutí prespávala v šatni v robote. Popísal jeden incident, keď sestra o jednej v noci prišla k nim domov a povedala, že obžalovaný ju bije. Ráno okolo ôsmej tam so sestrou išli a pýtal sa ho, čo to má znamenať, ale obžalovaný neodpovedal, povedal, že sa nič nestalo. Naložili mu veci a odviezli ho do Krajného. Sestre vtedy povedal, aby išla lekárovi, aby mala nejaký doklad. Vtedy bola vystrašená. Z výpovede znalkyne L.. P. C. z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, ktorá vypracovala znalecký posudok na duševný stav poškodenej Q. N. vyplynulo, že sa pridržiava svojho znaleckého posudku. Z výpovede znalkyne a záverov jej posudku vyplynulo, že u poškodenej je prítomné znížené sebahodnotenie, sklony k submisivite, nadmerné lipnutie na iných ľuďoch, hlavne na bývalom partnerovi. Bola pasívna a dovolila partnerovi prevziať vo všetkom iniciatívu, formu partnerského vzťahu nekorigovala a pokračovala v patologickom vzorci správania napriek radám príbuzných, ktorým sa nakoniec na nátlak partnera začala vyhýbať. Poškodená trpí posttraumatickou stresovou poruchou, ktorá bola v čase vyšetrenia v kompenzovanom stave. V minulosti trpela depresiami, úzkosťou, v myslení obavami z psychického týrania zo strany partnera, častými zarmucujúcimi myšlienkami a spomienkami na inkriminované udalosti, nespavosťou, silnou mentálnou bolesťou na mieste, kde sa týranie udialo. Mala problémy sa sústrediť na prácu, plakávala. Tieto potiaže sa zredukovali v priebehu hospitalizácie na psychiatrii. Jej výpoveď je dôveryhodná, nemá medzery v pamätí na inkriminované udalosti. Je plne schopná správne vnímať prežité udalosti, zapamätať si ich, vybaviť si ich z pamäti, je schopná ich správne zreprodukovať. Napriek tomu, že má posttraumatickú stresovú poruchu, je aktuálne v kompenzovanom stave, nemá problém s reprodukciou prežitých udalostí ani s ich vybavením si z pamätí. Nemá sklony ku konfabulácii. Dokáže pravdivo opísať prežité udalosti. Správaním a konaním druha poškodenej bolo menovanej spôsobené psychické utrpenie, toho bolo hlavnou príčinou spustenia psychického ochorenia. Príčinou vzniku posttraumatickej stresovej poruchy bolo u nej prežívanie stresujúcich udalostí zo strany druha, psychické týranie jej druhom, ktoré vzhľadom na jeho osobnostnú charakteristiku - črty závislej poruchy osobnosti a znížené sebahodnotenie, neriešila a tým sa vystavovala dlhodobému stresu, čo u nej PTSP vyvolalo. Boli to zážitky hrozivého rázu, ktoré by vyvolali prenikavú tieseň takmer u každého. Konanie druha svojou agresivitou malo hlavný podiel na vyvolaní psychického ochorenia poškodenej. Ďalšími sú osobnostná výbava a genetická predispozícia, ale tieto sa na vzniku psychického ochorenia, podieľali v tomto prípade zanedbateľnou mierou. Poškodená bola práceneschopná od 17.07.2015 do 24.10.2015, počas ktorej bola hospitalizovaná na psychiatrii s plačlivosťou, strachom, neschopnosťou sa sústrediť, nespavosťou, úzkosťou počas

doby od 17.07.2015 do 27.08.2015. Celková doba práceneschopnosti bola takmer 4 mesiace. Počas práceneschopnosti bola výrazne obmedzená v bežnom spôsobe života, nakoľko nechodila do práce, často sa jej vracali zlé spomienky a pociťovala strachy. V určitých situáciách sa jej začali triasť ruky a mávala chvenie celého tela. Počas celej doby PN bola obmedzená v kontakte so svojim sociálnym prostredím, kolegovia, rodina. Jednoznačne bola obmedzená v bežnom spôsobe života. Z prečítaného Znaleckého posudku z odboru psychológie, odvetvie klinická psychológia dospelých EDZ -2/2020 znalkyne L.. C. P. Q., U.. Vyplynulo, že znalkyňa psychologicky vyšetrila poškodenú a oboznámila sa so spisovým materiálom. Zo záverov jej posudku vyplynulo, že poškodená je intelektovo priemerne disponovaná, bez známok patologickej deteriorácie, ktorá by zasahovala do kognitívnych funkcií; mnestické funkcie sú ľahko nadpriemerné, vzhľadom k jej fyzickému veku sú neporušené. Poškodená prežívala psychické aj fyzické utrpenie zo strany obžalovaného - bývalého partnera. Malo podobu situačných násilných incidentov - náhle vznikajúcich, kratšie trvajúcich brachiálnych atakov, okrem hematómov na rukách, ramenách a hrudi k iným zraneniam nedošlo. Tieto ataky sa najčastejšie objavovali v prvých troch rokoch ich spolužitia a boli spojené s hrozbami ublíženia. V ďalších rokoch skôr pretrvávali psychické ataky vo forme ponižovania, kontroly, žiarlivostných prejavov. Vyvrcholenie nastalo až posledný rok (2015), kedy bola pod sms kontrolou, opakovane podozrievanie z nevery, boli je vyčítané rôzne nedostatky (práce v domácnosti, pozeranie TV, prespávanie v šatni, vzťah s inými mužmi). Prítomnosť známok psychickej traumatizácie, ako aj asymetria rolí v ich vzťahu, snaha o dominanciu a kontrolu partnerom svedčia pre prežívanie fyzického, ale najmä psychického utrpenia poškodenej. Na rozvoji patologického partnerského vzťahu sa pričinili aj jej osobnostné predispozície. Poškodená subjektívne pociťovala konanie obžalovaného ako ťažké príkorie. Bolo objektivizované aj znalcom psychiatrom vznikom posttraumatickej stresovej poruchy súvisiacej s partnerskou situáciou. V čase inkriminovaných udalostí bol u poškodenej prítomný viktimizačný syndróm týranej osoby, čomu nasvedčujú viaceré znaky - známky naučenej bezmocnosti, sebazničujúce reakcie, známky dlhodobej devalvácie, znížená akcieschopnosť, aktivované vyhýbavé správanie a známky intruzívnej produkcie. Poškodená retrospektívne vykazovala aj iné symptómy súvisiace s psychickou traumatizáciou (suiciduálne myšlienky bez tendencie k ich realizácii, poruchy spánku, somatické koreláty úzkosti, straty pocitu bezpečia), čo dotvára celkový obraz postraumatizácie. Poškodená v súvislosti s konaním obžalovaného zažila psychickú dekompenzáciu, ktorá nadobudla klinický obraz psychickej poruchy (objektivizované prepúšťacou psychiatrickou správou a znaleckým psychiatrickým skúmaním poškodenej). Z hľadiska všeobecnej vierohodnosti u poškodenej znalkyňa nenachádza známky svedčiace pre psychotický proces, rovnako ani závažné poškodenie kognitívnych funkcií, mnestických funkcií a intelektu. Oblasť všeobecnej vierohodnosti je u nej zachovaná. Špecifická vierohodnosť výpovede poškodenej s ohľadom na výsledky klinicko-psychologického vyšetrenia a analýzu zdravotného a spisového materiálu je rovnako zachovaná. Nepreukázali sa žiadne motivácie k účelovému podávaniu opisov skutkov, konfabulačná, či fabulačná produkcia, ktorá by vychádzala z osobnostných alebo motivačných faktorov na strane poškodenej. Z prečítaného Znaleckého posudku z odboru psychiatrie, odvetvie psychiatria č. 3/2020 znalkyne L.. J. Ž., ktorá vyšetrovala duševný stav obžalovaného vyplynulo, že obžalovaný v čase skutku kladeného mu za vinu netrpel duševnou poruchou ani duševnou chorobou, netrpel chorobnými stavmi, ktoré by mali vplyv na jeho rozpoznávacie alebo ovládacie schopnosti. Netrpí duševnou chorobou ani poruchou v užšom slova zmysle, t.j. psychotickým ochorením, pre ktoré by bol jeho pobyt na slobode pre spoločnosť nebezpečný. Obžalovaný chápe zmysel a účel trestného konania. Obžalovaný trpí emočne labilnou, impulzívnou poruchou osobnosti s disociálnymi črtami. Osoby s impulzívnou a disociálnou štruktúrou osobnosti sú štatisticky pre spoločnosť potencionálne nebezpečnejšie, než osoby s inou charakterovou výbavou. Jedná sa však o povahové črty, ktoré nie sú medicínsky ovplyvniteľné. Nie je preto opodstatnené uloženie ochranného liečenia. Vzhľadom k danej štruktúre osobnosti a k intelektovej výbave, obžalovaný bol schopný rozpoznať trestnosť svojho konania, jeho ovládacie schopnosti sú zredukované oslabenou reguláciou impulzov, nie však vo forenzne významnej miere. Uvedená štruktúra osobnosti ho znevýhodňuje v sociálnych interakciách, nakoľko reaguje prudko, navonok premrštene, bez sociálneho citu, taktu, či potrebného odstupu, symbolicky povedané „má rýchlo horúcu hlavu“. Toto konanie je podmienené nízkou frustračnou toleranciou, teda prejavuje sa v situáciách, ktoré sa nevyvíjajú podľa jeho predstáv potrieb. Nie je ochotný priznať si svoj podiel viny na následkoch takéhoto konania / napr. dopravné priestupky, reakcia a na svedeckú výpoveď počas pojednávania dňa 03.06.2019 ... etc/. Obžalovaný prejavy svojej povahy pozná, nevyhodnocuje ich ako spoločensky rušivé, či nevhodné. Toto ho však neospravedlňuje a ani nezbavuje zodpovednosti za vlastné konanie. Žiarlivecké prejavy a konanie nedosahujú u obžalovaného chorobnú hĺbku, t.j. hĺbku bludu, motivované sú jeho neistotou v pozícii muža /v minulosti nemal partnerský vzťah, nenadobudol vlastné bývanie, tiež je dlhodobo

nezamestnaný a opakovane prepúšťaný v skúšobnej dobe/ a odrážajú jeho strach zo straty partnerky, ktorá ho aj existenčne saturovala - poskytovala mu bývanie a finančnú podporou. partnerský vzťah/. Z Prepúšťacej správy Fakultnej nemocnice Trenčín zo dňa 27.08.2015 vyplynulo, že poškodená Q. N. bola hospitalizovaná na psychiatrickej klinike od 17.07.2015 do 27.08.2015. Na kliniku bol poslaná z LSPP Nové Mesto nad Váhom pre akútnu reakciu na stres. V časti Subj. udávala, že žije s druhom, ju opakovane napadol, vyhráža sa jej „že jej rozkope gebuľu, rozmláti jej ju basebolovou palicou až bude krv striekať ap...“, bije ju, podozrieva ju z nevery, podľa nej je chorobne žiarlivý, s alkoholom to nesúvisí, ubližuje jej v triezvom stave, hlavne posledné dva mesiace je to neúnosné, tiež 4-5 rokov dozadu, len nikto o tom nevedel... aj pred 6 dňami ju zbil, doteraz má modriny, udieral ju do hrudníka... z roboty sa mu pravidelne musí hlásiť SMS-kou, že tam je, kam ide ap., dnes bol v robote frmol, zabudla mu poslať SMS, hneď potom jej volal, už bol nahnevaný, mala strach ísť domov, tak išla na políciu... nemôže spávať, veľakrát sa bojí zaspať, lebo nevie, čo zase urobí druh, nechutí ani tak jesť, hanbí sa k tomu násiliu niekomu priznať, desivé sny nemáva, ani myšlienky ublížiť si nemáva, skôr opakovane chuť niekam utiecť od neho, ale nemala kam. Má strach, cíti sa na dne, Flashbacky a desivé sny aktuálne neguje. Poškodená bola prepustená s diagnózou - akútna reakcia na stred F43.0, adaptačná porucha - úzkostne-depresívna reakcia F43.2, subsyndromálne vyjadrená posttraumatická stresová porucha. Z lekárskej správy L.. J. Ž. na č. l. 14 vyplynulo, že poškodená po hospitalizácii navštevovala psychiatrickú ambulanciu MUDr. Žiškovej. Bola na psychiatrickom vyšetrení dňa 10.09.2015 a na kontrole 07.10.2015. Diagnóza F43.2 adapt. Porucha pod obrazom F42.1 anx. depr. por. nálady. Podľa odpisu z registra trestov bol obžalovaný doposiaľ 6-krát súdne trestaný. Naposledy rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. zo dňa 16.12.2003 podľa na nepodmienečný trest odňatia slobody na 6 mesiacov so zaradením do II. NVS, trest vykonal dňa 11.04.2005. Súčasne mal uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na 2 roky. Podľa registra priestupkov bol 5 krát prejednávaný za priestupky. Na hlavnom pojednávaní boli vykonané ďalšie dôkazy ako to vyplýva z jednotlivých zápisníc z hlavného pojednávania.

Z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že obžalovaný U. Y. a poškodená Q. N. žili v spoločnej domácnosti v rodinnom dome č. XXXX v obci Cetuna. Obžalovaný k nemu nemal žiadne vlastnícke právo. Medzi obžalovaným a poškodenou dlhodobo vznikali konflikty z dôvodu žiarlivosti obvineného, ktorý ju neustále kontroloval, kričal na ňu, nadával jej, vyvolal u nej panický strach, v dôsledku čoho raz ušla zo spoločnej domácnosti k bratovi a tiež sa bála chodiť z práce späť do spoločnej domácnosti až napokon bola nútená vyhľadať lekársku pomoc a následne bola hospitalizovaná vo Fakultnej nemocnici Trenčín na psychiatrickej klinike s diagnózou akútnej reakcia na stres - posttraumatická stresová reakcia. Obžalovaný poprel spáchanie skutku. Na svoju obhajobu neuviedol žiadne dôkazy alebo okolnosti, ktoré by svedčili v jeho prospech. Obranu obžalovaného považuje súd za nepresvedčivú, motivovanú snahou vyhnúť sa následkom trestnoprávnej zodpovednosti. Obrana obžalovaného bola vyvrátená predovšetkým výpoveďou samotnej poškodenej, ktorá popísala spolužitie s obžalovaným, popísala jeho útoky voči nej a psychické problémy vyvolané jeho správaním. Poškodená na hlavnom pojednávaní popísala správanie obžalovaného voči nej, ktoré sa premietlo do skutkovej vety tohto rozsudku, čo viedlo k vyvolaniu strachu a stresu, pričom týmto dvom emóciám bola vystavená dlhodobo. Potvrdila, že v dôsledku správania a konania obžalovaného skončila na psychiatrii, kde bola aj hospitalizovaná. Z jej výpovede nevyplynuli žiadne iné skutočnosti, iné okolnosti alebo iné osoby, ktoré by sa podieľali na jej zhoršenom psychickom stave, ako tie, ktoré uvádzala vo výpovedi pred súdom i pri príjme na psychiatrii, kde tiež popísala konanie obžalovaného a na tom zotrvala počas celého konania. Nepriamo, podporne, pravdivosti jej výpovede svedčí výpoveď svedkýň T. L. J. L. B., ktoré popísali správanie poškodenej v práci. Svedkyňa B. potvrdila, že poškodená asi pol roka pred tým ako bola poškodená hospitalizovaná, bola smutná, vážna, prespávala v šatni v práci. Svedkovia U. N. J. I. N. nepriamo tiež potvrdzujú výpoveď poškodenej. Svedok U. N. popísal jeden incident z čias spolužitia obžalovaného a poškodeného, keď uviedol, že sestra prišla k nim domov a povedala, že ju obžalovaný napadol uviedol, že sestra bola v tom čase vystrašená, čím v tejto časti potvrdzuje jej výpoveď. Z prepúšťacej správy Fakultnej nemocnice Trenčín, Psychiatrická klinika, vyplynulo, že poškodená bola hospitalizovaná v čase od 17.07.2015 do 27.08.2015 práve z dôvodu, že sa obžalovaný voči nej správal v rozpore so základnými zásadami slušného správania a občianskeho spolunažívania, ktoré sa premietlo do takého psychického stavu poškodenej, že musela vyhľadať odbornú pomoc lekárov, ktorí u nej po vyšetreniach a hospitalizácii diagnostikovali akútnu reakciu na stres F43.0, adaptačnú poruchu - úzkostne-depresívnu reakcie F43.2 a subsyndromálne vyjadrenú posttraumatickú stresovú poruchu.

Závery psychiatrov sú potvrdené znaleckým psychiatrickým posudkom L.. P. C. a jej výpoveďou na hlavnom pojednávaní, ktorá diagnostikovala u poškodenej posttraumatickú stresovú poruchu, ktorá sa rozvinula u nej po psychickom týraní jej druhom. Konštatovala, že poškodená je schopná správne vnímať prežité udalosti, zapamätať si ich, vybaviť si ich z pamäti a je schopná ich správne zreprodukovať a prežité udalosti komentuje reálne. V predmetnom konaní bola pribratá do konania znalkyňa z odboru psychológie, klinickej psychológia dospelých L.. C. P. Q., U.., z ktorej znaleckého posudku vyplynulo, že poškodená subjektívne pociťovala konanie obžalovaného ako ťažké príkorie, ktoré bolo objektivizované aj znalcom psychiatrom vznikom posttraumatickej stresovej poruchy súvisiacej s partnerskou situáciu, pričom v čase inkriminovaných udalostí bol u poškodenej prítomný viktimizačný syndróm týranej osoby, čo mu nasvedčujú viaceré znaky ako známky naučenej bezmocnosti, sebazničujúce reakcie, známky dlhodobej devalvácie, znížená akcieschopnosť, aktivované vyhýbavé správanie a známky intruzívnej produkcie. Poškodená v súvislosti s konaním obžalovaného zažila psychickú dekompenzáciu, ktorá nadobudla klinický obraz psychickej poruchy (objektivizované prepúšťacou psychiatrickou správou a znaleckým psychiatrickým skúmaním poškodenej). Znalkyňa z hľadiska všeobecnej vierohodnosti ako aj špecifickej vierohodnosti nenašla známky svedčiace pre psychotický proces, rovnako ani závažné poškodenie kognitívnych funkcií, mnestických funkcií, intelektu. Oblasť všeobecnej vierohodnosti a špecifickej vierohodnosti je u nej zachovaná. Znaleckým skúmaním sa nepreukázali žiadne motivácie k účelovému podávaniu opisov skutkov, konfabulačná, či fabulačná produkcia, ktorá by vychádzala z osobnostných alebo motivačných faktorov na strane poškodenej. Na základe záverov uvedených znaleckých posudkov, výpovede svedka U. N., svedkyne L.Á. B. dospel súd k záveru, že výpoveď poškodenej je vierohodná. Poškodená v podstate počas celého konania zotrvávala na svojich vyjadreniach a súd v nich nezistil zásadné rozpory. I snahu o stiahnutie trestného oznámenia vysvetlila logicky. Vykonané znalecké dokazovanie preukazuje, že obžalovaný svojim konaním spôsoboval poškodenej psychické utrpenie. Nebolo zistené, že by sa na zistení tohto psychického utrpenia, ktoré má výraz v zistenej posttraumatickej stresovej poruche, či syndróme týranej osoby, podieľal nejaký iný faktor napr. šikana v práci, strata nejakej veľmi blízkej osoby, prežité vojnové útrapy, dopravná nehoda a pod. Počas celého trestného konania poškodená označovala za pôvodcu svojich útrap výlučne obžalovaného. V trestnom konaní bol vyšetrený tiež duševný stav obžalovaného znalkyňou L.. J. Ž., ktorá vo veci podala znalecký posudok. Z jej posudku vyplynulo, že obžalovaný v čase skutku kladeného mu za vinu netrpel duševnou poruchou ani duševnou chorobou, netrpel chorobnými stavmi, ktoré by mali vplyv na jeho rozpoznávacie alebo ovládacie schopnosti, chápe zmysel a účel trestného konania. Obžalovaný trpí emočne labilnou, impulzívnou poruchou osobnosti s disociálnymi črtami. Ide o povahové črty, ktoré nie sú medicínsky ovplyvniteľné, preto opodstatnené uloženie ochranného liečenia. Uvedená štruktúra osobnosti ho znevýhodňuje v sociálnych interakciách, nakoľko reaguje prudko, navonok premrštene, bez sociálneho citu, taktu, či potrebného odstupu, symbolicky povedané „má rýchlo horúcu hlavu“. Toto konanie je podmienené nízkou frustračnou toleranciou, teda prejavuje sa v situáciách, ktoré sa nevyvíjajú podľa jeho predstáv potrieb. Nie je ochotný priznať si svoj podiel viny na následkoch takéhoto konania /napr. dopravné priestupky, reakcia na svedeckú výpoveď počas pojednávania dňa 03.06.2019 ... etc/. Obžalovaný prejavy svojej povahy pozná, nevyhodnocuje ich ako spoločensky rušivé, či nevhodné. Žiarlivecké prejavy a konanie nedosahujú u obžalovaného chorobnú hĺbku, t.j. hĺbku bludu, motivované sú jeho neistotou v pozícii muža /v minulosti nemal partnerský vzťah, nenadobudol vlastné bývanie, tiež je dlhodobo nezamestnaný a opakovane prepúšťaný v skúšobnej dobe/ a odrážajú jeho strach zo straty partnerky, ktorá ho aj existenčne saturovala - poskytovala mu bývanie a finančnú podporou. partnerský vzťah/. Výpovede svedkov S. Y., T. Y. J. L. R. sú dôkazne neutrálne pokiaľ ide o samotný skutok, pretože neboli priamymi svedkami udalostí, pre ktoré je obžalovaný trestne stíhaný. Navyše svedkyňa R. sa stala družkou obžalovaného až po žalovanom skutku. Obžalovaný je plne trestnoprávne zodpovedná osoba z hľadiska veku a príčetnosti, o čom svedčia závery psychiatrického znaleckého posudku L.. J. Ž., a neboli zistené okolnosti vylučujúce protiprávnosť činu. Vykonané dôkazy sa navzájom dopĺňajú, korešpondujú a súd nezistil medzi nimi zásadné rozpory, pričom vytvárajú spolu logicky ucelenú reťaz dôkazov, na základe ktorých súd vyslovil logický záver o vine obžalovaného. Preto obžalovaného uznal súd za vinného zo žalovaného skutku v podobe ako je uvedená vo výrokovej časti tohto rozsudku. Po právnej stránke kvalifikoval súd konanie obžalovaného ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa , , 2005 Z. z. z znení účinnom do 31.12.2015 s poukazom na 2005 Z. z. účinného do 31.12.2015 (ďalej len „“), pretože blízkej osobe spôsobil psychické utrpenie ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním,

vyvolávaním strachu alebo stresu a iným správaním, ktoré ohrozuje jej psychické zdravie a uvedeným činom spôsobil inému ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas. Pritom za blízku osobu sa v zmysle považuje pre účely trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa okrem iných osôb aj druh/ družka. V predmetnej veci je potrebné za ťažkú ujmu považovať poruchu zdravia, ktorá trvala dlhší čas, vyžiadala si objektívne liečenie, pracovnú neschopnosť v trvaní najmenej 42 kalendárnych dní, počas ktorých závažným spôsobom bol ovplyvnený obvyklý spôsob života poškodenej. Ťažká ujma na zdrví je preukázaná prepúšťacou správou Psychiatrickej kliniky Fakultnej nemocnice Trenčín, výpoveďou a znaleckým posudkom L.. P. C., ktorá sa vyjadrovala k sťaženiu obvyklého spôsobu života a lekárskou správou L.. R. Q. zo dňa 23.02.2016. Podľa tejto lekárskej správy bola poškodená práceneschopná od 17.07.2015 do 14.10.2015. Pokiaľ ide o subjektívnu stránku - zavinenie, bolo konanie obžalovaného posúdené podľa ako trestný čin spáchaný úmyselne, keďže obžalovaný chcel spôsobom uvedeným v porušiť záujem chránený týmto zákonom. Závažnosť konania obžalovaného pritom spočíva v tom, že obžalovaný porušil záujem spoločnosti na ochrane pred domácim násilím. Pri výmere trestu súd prihliadol na stupeň závažnosti spáchaného trestného činu, mieru zavinenia, pohnútku, osobu páchateľa, na okolnosti, za ktorých došlo k spáchaniu trestného činu, ale aj na účel trestu a na možnosti nápravy páchateľa. Pri určení druhu a výšky trestu súd vzal do úvahy priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, pričom zistil jednu poľahčujúcu okolnosť a žiadnu priťažujúcu okolnosť. Za poľahčujúcu okolnosť považuje súd vedenie riadneho života. Súd ukladal obžalovanému podmienečný trest odňatia slobody podľa (trestná sadzba trestu odňatia slobody od 7 rokov do 12 rokov), ktorý mimoriadne znižoval pod dolnú hranicu trestu odňatia slobody vychádzajúc z ustanovenia , a uložil mu trest odňatia slobody v trvaní 3 roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky s probačným dohľadom. Súd vzal do úvahy pri znižovaní trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby skutočnosť, že obžalovaný a poškodená už niekoľko rokov nežijú v spoločnej domácnosti, nie sú v žiadnom vzťahu, žijú od seba na dvoch rôznych vzdialených miestach, každý z nich si žije svoj vlastný život, nedochádza medzi nimi k žiadnym interakciám. Pre posilnenie podmienečného trestu ukladal súd v rámci probačného dohľadu primerané povinnosti a obmedzenia uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Inštitút podmienečného odsúdenia kladie dôraz v prvom rade na resocializačnú povahu trestnoprávnych noriem, ktorého podstatou je, že súd vynesie odsudzujúci rozsudok alebo trestný rozkaz a uloží trest odňatia slobody, ale výkon tohto trestu odloží páchateľovi trestného činu pod tou podmienkou, že v priebehu určenej skúšobnej doby sa bude riadne správať a bude plniť povinnosti uložené súdom. To znamená, že odsúdený bude v priebehu skúšobnej doby dodržiavať právny poriadok, základné normy občianskej spoločnosti a nebude sa dopúšťať trestných činov, priestupkov a iných deliktov a v neposlednom rade bude plniť súdom uložené povinnosti a obmedzenia. Sledovaním správania obžalovaného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia je možné pôsobiť na jeho správanie tak, aby sa ďalšej trestnej činnosti nedopustil. Skúšobná doba začne plynúť prvým dňom po právoplatnosti tohto rozhodnutia. V prípade, že sa v priebehu skúšobnej doby dopustí obžalovaný akejkoľvek úmyselnej trestnej činnosti, za ktorú bude právoplatne odsúdený, alebo i v prípade spáchania akýchkoľvek úmyselných priestupkov (t. j. aj dopravných), ale aj v prípade, že obžalovaný nebude v skúšobnej dobe plniť uložené povinnosti, zakladajú takéto skutočnosti zákonný dôvod na premenu uloženého podmienečného trestu odňatia slobody na nepodmienečný. V prípade, ak bude obžalovaný viesť v skúšobnej dobe riadny život a vyhovie uloženým podmienkam, súd vysloví, že sa osvedčil; ináč rozhodne, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby, že si trest vykoná. Súd považuje za potrebné obvineného poučiť, že v prípade, ak spácha v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia ďalší úmyselný trestný čin, tak v prípade uznania viny, v zmysle , mu nebude možné za trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody a reálne mu môže hroziť nepodmienečný trest. Účelom trestu nie je len ochrana občanov pred páchaním trestných činov, ale aj výchovné pôsobenie na páchateľa, ktoré má smerovať k tomu, aby v ďalšom živote viedol riadny život. Uložený trest považuje súd vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje a na okolnosti prípadu, za dôvodný a primeraný z hľadiska generálnej ako aj individuálnej prevencie a naplní sa účel trestu spočívajúci v zabezpečení ochrany spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, vytvorenie podmienok na nápravu páchateľa a na jeho výchovu k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku /, / a to v neprospech i v prospech obžalovaného /, /. Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka / /. Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného / /. Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca / /. Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli / /. Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody / /, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu / /. Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci / /. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.