Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Cob-124-2025.pdf
PDF · 169.54 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/124/2025
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kotoru a sudcov JUDr. Júliusa Tótha a JUDr. Lucia Baňacká, PhD. v spore navrhovateľa: Smerdžonka, s. r. o., sídlo: Popradská 659/6, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 53 330 129, právne zastúpený: JUDr. Ľuboslav Sisák, PhD., advokát, sídlo: Skladná 14, 040 01 Košice - Staré Mesto, IČO: 55 591 248, proti odporcovi: PIENINY RESORT s.r.o., sídlo: Hrnčiarska 29, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 821 063, právne zastúpený: Orosová & Partners s.r.o., sídlo: Hrnčiarska 29, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 56 256 299, o návrhu na sprístupnenie informácií, o odvolaní odporcu proti výroku I. a III. uznesenia Mestského súdu Košice č. k. 26Cb/35/2024-148 zo dňa 1. apríla 2025, takto
r o z h o d o l :
I. Potvrdzuje uznesenie Mestského súdu Košice č. k. 26Cb/35/2024-148 zo dňa 1. apríla 2025 v napadnutom I. a III. výroku.
II. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) napadnutým uznesením uložil odporcovi povinnosť umožniť navrhovateľovi nahliadať v sídle odporcu do spisového materiálu ku konaniu o povolení reštrukturalizácie vedenej proti odporcovi ako dlžníkovi na Mestskom súde Košice pod sp. zn. 88R/2/2024 a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia (výrok I.), v prevyšujúcej časti návrh zamietol (výrok II.) a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok III.).
2. Rozhodol tak o návrhu navrhovateľa doručeného súdu dňa 17.05.2024, ktorým navrhovateľ žiadal, aby súd rozhodol takto: I. Odporca je povinný každý prvý pracovný deň kalendárneho mesiaca v čase od 8:00 hod. do 14:00 hod. umožniť navrhovateľovi nahliadať v sídle odporcu do nasledovných dokladov odporcu za obdobie od 01.03.2021 do 30.04.2024: a) účtovné doklady, ktoré preukazujú hospodárske a účtovné operácie, vrátane účtovných závierok, účtovných kníh, účtovných zápisov, výpisov z účtu odporcu, faktúr, evidencie, záznamov a dokladov urečených podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve a právnych predpisov súvisiacich s uvedenými zákonmi, b) doklady, ktoré preukazujú pracovnoprávne vzťahy, alebo doklady vytvorené v zmysle príslušných ustanovení Zákonníka práce, a to pracovné zmluvy, dohody o prácach, evidencia o vykonanej práci, podklady k mzdám, evidencia dochádzky na pracovisko, zásady odmeňovania a formy a spôsoby odmeňovania, c) zmluvy a ich dodatky vytvorené alebo uzavreté v zmysle Obchodného zákonníka od 01.03.2021 do 30.04.2024, z ktorých vyplývajú pre odporcu práva alebo povinnosti alebo v ktorých vystupuje odporca ako zmluvná strana,
d) zmluvy a ich dodatky vytvorené alebo uzavreté v zmysle Občianskeho zákonníka od 01.03.2021 do 30.04.2024, z ktorých vyplývajú pre odporcu práva alebo povinnosti alebo v ktorých vystupuje odporca ako zmluvná strana, e) zmluva o predaji obchodného podielu zo spoločníka A. B., nar. XX.XX.XXXX, ako prevodcu a zmluva o predaji obchodného podielu zo spoločníka C. D., nar. XX.XX.XXXX, ako prevodcu, v oboch zmluvách na nadobúdateľa Spa Investment Holding, s.r.o., IČO: 54 546 320, so sídlom: Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, f) spisový materiál ku konkurznému konaniu vedenému proti odporcovi ako dlžníkovi na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 1K/32/2023, ako aj ku konaniu o povolení reštrukturalizácie vedenému proti odporcovi ako dlžníkovi na Mestskom súde Košice pod sp. zn. 88R/2/2024, a to počnúc právoplatnosťou rozsudku až do doby, pokiaľ bude navrhovateľ spoločníkom odporcu. II. Odporca je povinný písomne oznámiť navrhovateľovi nasledovné informácie: a) dôvody hromadného prepúšťania zamestnancov odporcu v kontexte zámeru ukončiť prevádzku od 01.12.2023, b) z akých finančných zdrojov bude odporca uhrádzať mzdy a záväzky z obchodného styku po zamýšľanom ukončení prevádzky, c) dôvody, pre ktoré konateľ odporcu zvolal mimoriadne valné zhromaždenie na deň 16.10.2023, d) z akých aktivít bude mať odporca príjem po prerušení prevádzky kúpeľov, resp. akú podnikateľskú činnosť bude vykonávať, e) stanovisko k zamýšľanej reštrukturalizácii odporcu a k ďalšiemu zamestnávaniu zamestnancov, ktoré odporca týmto zamestnancom oznámil v decembri 2023, f) oznámenie dôvodov, prečo pred uzavretím zmluvy so správcom JUDr. Romanom Maščákom, so sídlom Južná trieda 78, 040 01 Košice, na vypracovanie reštrukturalizačného posudku nebolo zvolané mimoriadne valné zhromaždenie za účelom zistenia stanovísk spoločníkov k reštrukturalizácii a prerokovania odmeny správcu za vypracovanie posudku, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. III. Navrhovateľ má nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.
3. Navrhovateľ vo vyššie uvedenom návrhu na sprístupnenie informácií zároveň žiadal, aby súd nariadil toto neodkladné opatrenie: I. Odporca je povinný každý prvý pracovný deň kalendárneho mesiaca v čase od 8:00 hod. do 14:00 hod. umožniť navrhovateľovi nahliadať v sídle odporcu do nasledovných dokladov odporcu za obdobie od 01.03.2021 do 30.04.2024: a) účtovné doklady, ktoré preukazujú hospodárske a účtovné operácie, vrátane účtovných závierok, účtovných kníh, účtovných zápisov, výpisov z účtu odporcu, faktúr, evidencie, záznamov a dokladov urečených podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve a právnych predpisov súvisiacich s uvedenými zákonmi, b) doklady, ktoré preukazujú pracovnoprávne vzťahy, alebo doklady vytvorené v zmysle príslušných ustanovení Zákonníka práce, a to pracovné zmluvy, dohody o prácach, evidencia o vykonanej práci, podklady k mzdám, evidencia dochádzky na pracovisko, zásady odmeňovania a formy a spôsoby odmeňovania, c) zmluvy a ich dodatky vytvorené alebo uzavreté v zmysle Obchodného zákonníka od 01.03.2021 do 30.04.2024, z ktorých vyplývajú pre odporcu práva alebo povinnosti alebo v ktorých vystupuje odporca ako zmluvná strana, d) zmluvy a ich dodatky vytvorené alebo uzavreté v zmysle Občianskeho zákonníka od 01.03.2021 do 30.04.2024, z ktorých vyplývajú pre odporcu práva alebo povinnosti alebo v ktorých vystupuje odporca ako zmluvná strana, e) zmluva o predaji obchodného podielu zo spoločníka A. B., nar. XX.XX.XXXX, ako prevodcu a zmluva o predaji obchodného podielu zo spoločníka C. D., nar. XX.XX.XXXX, ako prevodcu, v oboch zmluvách na nadobúdateľa Spa Investment Holding, s.r.o., IČO: 54 546 320, so sídlom: Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, f) spisový materiál ku konkurznému konaniu vedenému proti odporcovi ako dlžníkovi na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 1K/32/2023, ako aj ku konaniu o povolení reštrukturalizácie vedenému proti odporcovi ako dlžníkovi na Mestskom súde Košice pod sp. zn. 88R/2/2024, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. II. Odporca je povinný písomne oznámiť navrhovateľovi nasledovné informácie: a) dôvody hromadného prepúšťania zamestnancov odporcu v kontexte zámeru ukončiť prevádzku od 01.12.2023, b) z akých finančných zdrojov bude odporca uhrádzať mzdy a záväzky z obchodného styku po zamýšľanom ukončení prevádzky,
c) dôvody, pre ktoré konateľ odporcu zvolal mimoriadne valné zhromaždenie na deň 16.10.2023, d) z akých aktivít bude mať odporca príjem po prerušení prevádzky kúpeľov, resp. akú podnikateľskú činnosť bude vykonávať, e) stanovisko k zamýšľanej reštrukturalizácii odporcu a k ďalšiemu zamestnávaniu zamestnancov, ktoré odporca týmto zamestnancom oznámil v decembri 2023, f) oznámenie dôvodov, prečo pred uzavretím zmluvy so správcom JUDr. Romanom Maščákom, so sídlom Južná trieda 78, 040 01 Košice, na vypracovanie reštrukturalizačného posudku nebolo zvolané mimoriadne valné zhromaždenie za účelom zistenia stanovísk spoločníkov k reštrukturalizácii a prerokovania odmeny správcu za vypracovanie posudku, a to do 5 dní od vykonateľnosti tohto uznesenia. III. Navrhovateľ má nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.
4. Navrhovateľ sa v podanom návrhu na sprístupnenie informácie domáhal aj nariadenia neodkladného opatrenia v zmysle petitu uvedeného v bod 1A odôvodnenia napadnutého uznesenia. Súd prvej inštancie návrh navrhovateľa o nariadenie neodkladného opatrenia zamietol uznesením zo dňa 24.05.2024 (č.l. 18 spisu). Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.06.2024.
5. Navrhovateľ v podanom návrhu uviedol, že je minoritným spoločníkom odporcu s obchodným podielom vo výške 32 % a splateným vkladom 57.307,- eur. Odporca je obchodná spoločnosť prevádzkujúca kúpele v lokalite Červený Kláštor. Navrhovateľ poukázal na informačné právo spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným podľa § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka (ObZ) a uviedol, že opakovane žiadal konateľa odporcu o sprístupnenie dokumentov a vysvetlení týkajúcich sa obchodného vedenia spoločnosti a jej fungovania. Dodal, že prvou žiadosťou zo dňa 23.11.2023 požadoval najmä dokumenty súvisiace s konkurzným konaním vedeným na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 1K/32/2023, účtovné závierky, informácie o hromadnom prepúšťaní zamestnancov, financovaní záväzkov po ukončení prevádzky kúpeľov, dôvodoch zvolania mimoriadneho valného zhromaždenia, budúcich podnikateľských aktivitách spoločnosti a zápisnicu zo stretnutia so zamestnancami. Keďže odporca na prvú žiadosť nereagoval, navrhovateľ zaslal dňa 03.01.2024 opakovanú žiadosť, ktorou opätovne požadoval pôvodné informácie a zároveň žiadal aj o dokumentáciu k reštrukturalizačnému posudku, aktuálny stav majetku a záväzkov, výsledovky za posledné mesiace roka 2023, stanovisko k reštrukturalizácii a zamestnávaniu pracovníkov, dôvody nezvolania mimoriadneho valného zhromaždenia a zmluvy o prevode obchodných podielov. Navrhovateľ uviedol, že konateľ odporcu žiadnej z výziev v plnom rozsahu nevyhovel, čím malo dôjsť k porušeniu jeho informačného práva podľa § 122 ods. 2 ObZ. Preto sa podaným návrhom domáha ochrany svojho práva voči odporcovi ako pasívne vecne legitimovanému subjektu. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obo 88/2002, podľa ktorého je v spore o právo spoločníka na informácie pasívne legitimovaná spoločnosť, a nie jej konateľ. Zároveň zdôraznil, že výkon jeho práva nebol šikanózny ani zneužívajúci, keďže všetky požadované informácie priamo súviseli s riadením spoločnosti a jej právno-ekonomickým stavom. Podľa navrhovateľa nejde ani o obchodné tajomstvo alebo inú obchodnoprávne chránenú skutočnosť. V petite návrhu zovšeobecnil požadované informácie a žiadal ich za obdobie od marca 2021, keď bol zapísaný ako spoločník, do apríla 2024. Pokiaľ ide o trovy konania, navrhovateľ si ich uplatnil napriek všeobecnej zásade podľa § 52 CMP, že v mimosporovom konaní nemá žiaden účastník nárok na ich náhradu. Argumentoval však možnosťou aplikácie § 55 CMP, podľa ktorého možno náhradu trov priznať, ak je to vzhľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
6. Odporca v konaní namietal, že navrhovateľ si nesprávne vykladá § 122 ods. 2 ObZ, ak z neho vyvodzuje právo nahliadať do akýchkoľvek dokladov a zasahovať do akýchkoľvek záležitostí spoločnosti. Podľa odporcu právo na informácie nie je bez obmedzenia a nemožno ho stotožňovať s oprávneniami členov dozornej rady podľa § 138 ods. 2 ObZ. Ani skutočnosť, že dozorná rada je pri spoločnosti s ručením obmedzeným fakultatívnym orgánom, neznamená, že jej oprávnenia prechádzajú na spoločníka. Odporca poukázal na českú judikatúru, podľa ktorej právo spoločníka na poskytovanie informácií a sprístupnenie dokladov spoločnosti nie je celkom neobmedzené, ale zahŕňa len tie informácie a doklady, ktoré sú potrebné na získanie rozumného prehľadu o záležitostiach spoločnosti. Zároveň zdôraznil, že toto právo nemožno vykonávať šikanóznym spôsobom, teda tak, aby spoločnosť obmedzovalo v činnosti alebo jej spôsobovalo neprimerané náklady.
Podľa odporcu navrhovateľ informácie o spoločnosti viackrát zneužil v neprospech odporcu. Uviedol, že navrhovateľ dlhodobo konal v rozpore so záujmami spoločnosti, porušoval povinnosť lojality, konal v rozpore s dobrými mravmi a jeho konanie malo spoločnosti spôsobiť škodu. V tejto súvislosti odporca poukázal aj na valné zhromaždenie zo dňa 09.05.2024, na ktorom bolo prijaté rozhodnutie smerujúce k vylúčeniu navrhovateľa ako spoločníka zo spoločnosti. Odporca ďalej namietal personálne prepojenie navrhovateľa s osobami B. E. F. a G. F., ktoré boli zamestnancami odporcu a s ktorými bol pracovný pomer ukončený pre skutočnosti nasvedčujúce páchaniu trestnej činnosti. Tvrdil tiež, že dochádzalo k zneužívaniu bankového tajomstva a k poskytovaniu informácií veriteľom odporcu, ktorí ich následne mali využívať v konaniach proti odporcovi. Odporca vo vzťahu k jednotlivým žiadostiam navrhovateľa uviedol, že požiadavka na účtovné doklady je problematická aj preto, že konateľ navrhovateľa bol do apríla 2023 konateľom odporcu a mal k týmto informáciám prístup. Pri pracovnoprávnych dokladoch, hromadnom prepúšťaní, zdrojoch financovania miezd, reštrukturalizácii a ďalšom zamestnávaní zamestnancov, odporca poukázal na rozhodnutie R 44/2019, podľa ktorého do práv spoločníka podľa § 122 ods. 2 ObZ nepatrí právo dožadovať sa informácií týkajúcich sa bežného chodu spoločnosti, vrátane personálneho zabezpečenia. Odporca označil požiadavku na predloženie všetkých zmlúv uzavretých podľa Obchodného zákonníka a Občianskeho zákonníka v období od 01.03.2021 do 30.04.2024 za vágne a neurčité ustanovenie, ktoré je podľa neho nevykonateľné a presahuje rozsah informačného práva spoločníka. Rovnako odmietol predloženie zmlúv o prevode obchodných podielov, keďže navrhovateľ nebol účastníkom týchto právnych vzťahov a zákon podľa odporcu nezakladá jeho právo na predloženie právnych úkonov tretích strán. K insolvenčným konaniam odporca uviedol, že navrhovateľovi už boli poskytnuté materiály v rozsahu jeho žiadosti zo dňa 23.11.2023, konkrétne návrh na vyhlásenie konkurzu, návrh na pristúpenie veriteľa E. H. a vyjadrenie dlžníka. Odporca zároveň tvrdil, že navrhovateľ v konkurznom a reštrukturalizačnom konaní produkuje stanoviská v rozpore so záujmami spoločnosti a zneužíva získané údaje. Odporca mal za to, že navrhovateľ neosvedčil naliehavý právny záujem na úprave práv a povinností, zamlčal podstatné skutočnosti a návrh predstavuje iba šikanózny výkon práva. Preto žiadal, aby súd návrh v celom rozsahu zamietol ako nedôvodný a priznal mu náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
7. V priebehu konania na súde prvej inštancie navrhovateľ návrhom na zmenu návrhu, doručeného súdu dňa 23.12.2024, žiadal, aby súd pripustil zmenu návrhu takto: I. Odporca je povinný každý prvý pracovný deň kalendárneho mesiaca v čase od 8:00 hod. do 14:00 hod. umožniť navrhovateľovi nahliadať v sídle odporcu do nasledovných dokladov odporcu za obdobie od 01.03.2021 až dokým bude navrhovateľ spoločníkom odporcu: a) účtovné doklady, ktoré preukazujú hospodárske a účtovné operácie, vrátane účtovných závierok, účtovných kníh, účtovných zápisov, výpisov z účtu odporcu, faktúr, evidencie, záznamov a dokladov urečených podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve a právnych predpisov súvisiacich s uvedenými zákonmi, b) doklady, ktoré preukazujú pracovnoprávne vzťahy, alebo doklady vytvorené v zmysle príslušných ustanovení Zákonníka práce, a to pracovné zmluvy, dohody o prácach, evidencia o vykonanej práci, podklady k mzdám, evidencia dochádzky na pracovisko, zásady odmeňovania a formy a spôsoby odmeňovania, c) zmluvy a ich dodatky vytvorené alebo uzavreté v zmysle Obchodného zákonníka od 01.03.2021 až dokým bude navrhovateľ spoločníkom odporcu, z ktorých vyplývajú pre odporcu práva alebo povinnosti alebo v ktorých vystupuje odporca ako zmluvná strana, d) zmluvy a ich dodatky vytvorené alebo uzavreté v zmysle Občianskeho zákonníka od 01.03.2021 až dokým bude navrhovateľ spoločníkom odporcu, z ktorých vyplývajú pre odporcu práva alebo povinnosti alebo v ktorých vystupuje odporca ako zmluvná strana, e) zmluva o predaji obchodného podielu zo spoločníka A. B., nar. XX.XX.XXXX, ako prevodcu a zmluva o predaji obchodného podielu zo spoločníka C. D., nar. XX.XX.XXXX, ako prevodcu, v oboch zmluvách na nadobúdateľa Spa Investment Holding, s.r.o., IČO: 54 546 320, so sídlom: Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, f) spisový materiál ku konkurznému konaniu vedenému proti odporcovi ako dlžníkovi na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 1K/32/2023, ako aj ku konaniu o povolení reštrukturalizácie vedenému proti odporcovi ako dlžníkovi na Mestskom súde Košice pod sp. zn. 88R/2/2024, a to počnúc právoplatnosťou rozsudku až do doby, pokiaľ bude navrhovateľ spoločníkom odporcu. II. Odporca je povinný písomne oznámiť navrhovateľovi nasledovné informácie:
a) dôvody hromadného prepúšťania zamestnancov odporcu v kontexte zámeru ukončiť prevádzku od 01.12.2023, b) z akých finančných zdrojov bude odporca uhrádzať mzdy a záväzky z obchodného styku po zamýšľanom ukončení prevádzky, c) dôvody, pre ktoré konateľ odporcu zvolal mimoriadne valné zhromaždenie na deň 16.10.2023, d) z akých aktivít bude mať odporca príjem po prerušení prevádzky kúpeľov, resp. akú podnikateľskú činnosť bude vykonávať, e) stanovisko k zamýšľanej reštrukturalizácii odporcu a k ďalšiemu zamestnávaniu zamestnancov, ktoré odporca týmto zamestnancom oznámil v decembri 2023, f) oznámenie dôvodov, prečo pred uzavretím zmluvy so správcom JUDr. Romanom Maščákom, so sídlom Južná trieda 78, 040 01 Košice, na vypracovanie reštrukturalizačného posudku nebolo zvolané mimoriadne valné zhromaždenie za účelom zistenia stanovísk spoločníkov k reštrukturalizácii a prerokovania odmeny správcu za vypracovanie posudku, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. III. Navrhovateľ má nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.
8. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 26Cb/35/2024-138 zo dňa 07.01.2025, ktoré nadobudlo právoplatnosť 05.02.2025, okrem iného, pripustil zmenu návrhu na sprístupnenie informácií v zmysle návrhu navrhovateľa doručeného súdu dňa 23.12.2024.
9. Súd prvej inštancie dôkazy predložené navrhovateľom a odporcom podrobne rozviedol v bodoch 13. a 14. odôvodnenia napadnutého uznesenia.
10. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení Obchodného zákonníka: § 122 ods. 1 a 2, § 125 ods. 1 až 3, § 138 ods. 1 a 2, ustanovení Civilného mimosporového poriadku: § 304 písm. h), § 305 ods. 1 a 2, § 306, § 307 a § 308. Zároveň súd poukázal na čl. IX. bod 2/ časti B/ písm. g/ úplného znenia Spoločenskej zmluvy obchodnej spoločnosti PIENINY RESORT s.r.o. zo dňa 04.11.2024, v zmysle ktorého každý spoločník je oprávnený a má právo byť riadne informovaný o činnosti spoločnosti, o jej podnikateľských zámeroch, o účtovnej závierke a výročnej správe spoločnosti kedykoľvek o to požiada.
11. Súd prvej inštancie v rámci právneho posúdenia pri posudzovaní nároku navrhovateľa, najmä jeho rozsahu, vychádzal z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zverejneného ako R 44/2019, publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR 5/2019. Uviedol, že toto rozhodnutie predstavuje výsledok riadneho zhodnotenia posunu rozhodovacej praxe a reflektuje aj judikatúru súdov nižších inštancií. Ďalej uviedol, že podľa § 122 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka a článku IX. bod 2 časť B písm. g) Spoločenskej zmluvy obchodnej spoločnosti PIENINY RESORT s.r.o. mali spoločníci dohodnuté čiastočné rozšírenie povinnosti spoločnosti poskytovať spoločníkovi informácie. Toto rozšírenie sa však podľa súdu týkalo len podnikateľských zámerov spoločnosti a poskytovania informácií aj mimo valného zhromaždenia. Spoločník mal podľa spoločenskej zmluvy právo byť kedykoľvek na požiadanie riadne informovaný o činnosti spoločnosti, jej podnikateľských zámeroch, účtovnej závierke a výročnej správe spoločnosti.
12. Súd prvej inštancie zdôraznil, že podľa rozhodnutia R 44/2019 podlieha právo spoločníka na informácie a na nahliadanie do dokladov spoločnosti podľa § 122 ods. 2 ObZ určitým limitom. V prvom rade sa jedná o rozsah informácií, ktoré môže spoločník žiadať a dokladov, do ktorých je oprávnený nahliadať, pričom tento rozsah sa týka najmä najvýznamnejších úkonov a záležitostí spoločnosti súvisiacich s jej hospodárením a významnejším majetkom, ktoré môžu mať vplyv na likviditu spoločnosti, hodnotu obchodného podielu spoločníka alebo výšku jeho podielu na zisku. Do obsahu práv spoločníka podľa § 122 ods. 2 ObZ nepatrí právo dožadovať sa informácií alebo sprístupnenia dokladov týkajúcich sa bežného chodu spoločnosti. Pod tento pojem súd zaradil najmä bežné každodenné úkony, obstarávanie spotrebného materiálu, personálne zabezpečenie spoločnosti, uzatváranie pracovných zmlúv a udeľovanie splnomocnení. Ďalším limitom je zákaz výkonu práv šikanóznym spôsobom. Spoločník preto nesmie svoje práva uplatňovať spôsobom, ktorý by spoločnosť obmedzoval pri výkone jej činnosti alebo jej ukladal neprimerané povinnosti. Na druhej strane v rozsahu, v akom je spoločník oprávnený nahliadať do dokladov spoločnosti, je spoločnosť povinná toto nahliadnutie umožniť a umožniť mu vyhotoviť si výpisy, odpisy alebo kópie.
13. K žiadosti o sprístupnenie informácií ku konaniu o povolení reštrukturalizácie vedenému na Mestskom súde Košice pod sp. zn. 88R/2/2024 súd prvej inštancie uviedol, že z Obchodného vestníka
č. 50/2025 zo dňa 13.03.2025 zistil, že uznesením Mestského súdu Košice zo dňa 07.03.2025 bol potvrdený reštrukturalizačný plán dlžníka PIENINY RESORT s.r.o. a reštrukturalizácia bola ukončená. K tejto časti návrhu súd prvej inštancie uviedol, že nebolo preukázané, že by navrhovateľovi boli zo strany odporcu poskytnuté relevantné informácie o reštrukturalizačnom konaní. Súd mal za to, že tieto informácie sa týkajú hospodárenia spoločnosti a nakladania s jej významnejším majetkom, a preto môžu mať vplyv na likviditu spoločnosti, hodnotu obchodného podielu spoločníka a výšku jeho podielu na zisku. Z tohto dôvodu dospel k záveru, že navrhovateľ má právo na ich poskytnutie, pričom takýto názor vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zverejneného ako R 44/2019. Preto súd vyhodnotil návrh ako dôvodný v časti, v ktorej sa navrhovateľ domáhal uloženia povinnosti odporcovi umožniť mu nahliadať v sídle odporcu do spisového materiálu ku konaniu o povolení reštrukturalizácie vedenému na Mestskom súde Košice pod sp. zn. 88R/2/2024.
14. K ostatným nárokom navrhovateľa uvedeným v bode 10. článku I. pod písmenami a) až e) odôvodnenia napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že požiadavky na predloženie účtovných dokladov, dokladov týkajúcich sa pracovnoprávnych vzťahov a zmlúv presahujú rámec oprávnenia spoločníka na oboznámenie sa s činnosťou spoločnosti. Podľa súdu sú tieto požiadavky v rozpore s reštriktívnym výkladom § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka (bod 28. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia) aj so spoločenskou zmluvou odporcu podľa bodu 25. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, keďže ide o doklady týkajúce sa bežného chodu spoločnosti. Odporca bol podľa súdu povinný poskytnúť údaje o účtovnej závierke a výročnej správe spoločnosti. K žiadosti o sprístupnenie spisového materiálu ku konkurznému konaniu vedenému na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 1K/32/2023 súd prvej inštancie uviedol, že návrh na konkurz nepodal odporca a podľa Obchodného vestníka č. 117/2024 zo dňa 18.06.2024 bolo toto konanie uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 12.06.2024 zastavené. K informáciám o dôvodoch hromadného prepúšťania zamestnancov odporcu, zdrojoch financovania miezd a záväzkov po zamýšľanom ukončení prevádzky, príjmoch po prerušení prevádzky kúpeľov, ďalšej podnikateľskej činnosti, zamýšľanej reštrukturalizácii a ďalšom zamestnávaní zamestnancov súd prvej inštancie uviedol, že odporca tieto informácie označil za bezpredmetné, keďže nedošlo k ukončeniu prevádzky ani k hromadnému prepúšťaniu. Súd však dodal, že ak by k ukončeniu prevádzky a hromadnému prepúšťaniu došlo, navrhovateľ by mal právo na poskytnutie týchto informácií, pretože by sa týkali hospodárenia spoločnosti a mohli by mať vplyv na likviditu spoločnosti, hodnotu obchodného podielu a podiel spoločníka na zisku, pričom tento názor korešponduje aj s R 44/2019. K dôvodom zvolania mimoriadneho valného zhromaždenia na deň 16.10.2023 súd prvej inštancie uviedol, že program musel byť uvedený v pozvánke na valné zhromaždenie. Navrhovateľ si z nej mohol zistiť, prečo bolo valné zhromaždenie zvolané. Podľa súdu nemôže ísť na ťarchu odporcu, že si navrhovateľ doručovanú pozvánku neprevzal a valného zhromaždenia sa nezúčastnil. K žiadosti o vysvetlenie, prečo pred uzavretím zmluvy so správcom JUDr. Romanom Maščákom na vypracovanie reštrukturalizačného posudku nebolo zvolané mimoriadne valné zhromaždenie, súd prvej inštancie uviedol, že tieto informácie sú vzhľadom na ukončenie reštrukturalizačného konania už bezpredmetné.
15. Súd prvej inštancie na základe uvedeného (body 30. až 34. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia) uzavrel, že návrh je v prevyšujúcej časti, teda nad rámec nároku na poskytnutie informácií týkajúcich sa reštrukturalizačného konania, nedôvodný, a preto ho v tejto časti zamietol.
16. K trovám konania súd prvej inštancie uviedol, že podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak zákon neustanovuje inak. Poukázal aj na § 54, § 55, § 57 a § 58 CMP upravujúce zavinenie trov, možnosť priznať náhradu trov, rozhodovanie o trovách na návrh a rozhodovanie o nároku a výške trov. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 52 CMP, keďže podľa jeho názoru neboli splnené podmienky na postup podľa § 54 ani § 55 CMP. Zároveň uviedol, že navrhovateľ mal v konaní úspech len v nepatrnej časti, preto by nebolo spravodlivé priznať mu náhradu trov konania.
17. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie odporca. Odvolanie podal proti výroku I. a III. uznesenia súdu prvej inštancie. Podanie odvolania odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. d), f), g) a h) CSP.
18. Odporca uviedol, že súd napadnutým rozhodnutím mu uložil povinnosť umožniť navrhovateľovi nahliadnutie do spisového materiálu vo veci povolenia reštrukturalizácie, avšak mal zato, že takéto konanie nie je možné vykonať nakoľko „Práva spoločníka obchodnej spoločnosti uvedené v ustanovení § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka nemožno absolutizovať do tej miery, že by obchodná spoločnosť bola povinná kedykoľvek a v spoločníkom stanovenom rozsahu jeho požiadavkám bezvýhradne vyhovieť. To znamená, že i výkon týchto oprávnení zo strany spoločníkov podlieha posúdeniu ich primeranosti, lebo aj neprimeraný výkon týchto práv, alebo dokonca ich zneužitie sa môže negatívne prejaviť na činnosti spoločnosti, prípadne môže mať iné škodlivé účinky v závislosti na povahe a spôsobe realizácie predmetných oprávnení“ [viď uznesenie Ústavného súdu Českej republiky z 21. júna 2016, sp. zn. IV. ÚS 719/2015 (predmetným rozhodnutím bolo preskúmavané vyššie uvedené uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky z 27. novembra 2014, sp. zn. 29Cdo/2779/2014 - pozn. dovolacieho súdu)].
19. Odporca poukazoval na to, že všetky rozhodnutia sú verejné odstupné prostredníctvom obchodného vestníka ako aj na to, že v čase podania žaloby bol prítomný konateľ navrhovateľa E. F. ml., rovnako ako aj B. E. F., prítomný ako na schvaľovacej schôdzi tak aj na prvej schôdzi v reštrukturalizačnom konaní, zastúpení JUDr. Gáborom Szarazom, ktorý do konania predkladal internú dokumentáciu spoločnosti s cieľom vyvolať konkurz spoločnosti o čom svedčí aj samotné hlasovanie týchto veriteľov. Upriamoval na základe internej dokumentácie na to prečo by nemalo dôjsť k samotnej reštrukturalizácií ako aj k samotnému faktu, že došlo k jednotnému konaniu týchto osôb, ktorých cieľom bolo zabezpečiť konkurz spoločnosti.
20. Odporca tvrdil, že navrhovateľ využíva internú dokumentáciu v neprospech spoločnosti, sleduje vlastné záujmy a snaží sa spoločnosti spôsobiť škodu. Vzhľadom na prebiehajúce incidenčné spory a postavenie navrhovateľa ako veriteľa považoval odporca za súladné s odbornou starostlivosťou konateľa poskytovať navrhovateľovi dokumentáciu v rozsahu, ktorá je mu známa.
21. Ďalej odporca namietal, že navrhovateľ zasielal do konaní listiny obsahujúce nepravdivé údaje, čím mal odporcovi spôsobovať škodu a vytvárať riziko vyhlásenia konkurzu. Poukázal aj na prebiehajúce konanie o vylúčenie spoločníka na Okresnom súde Prešov, pričom tvrdil, že navrhovateľ koordinovane vystupuje proti konateľovi spoločnosti a proti reštrukturalizácii. Zdôraznil, že na schôdzi veriteľov osoby spojené s navrhovateľom hlasovali za konkurz namiesto reštrukturalizácie.
22. Podľa odporcu z podaní a úkonov navrhovateľa vyplýva snaha poškodiť záujmy spoločnosti, zmariť reštrukturalizačné konanie a dosiahnuť zrušenie spoločnosti konkurzom. Tvrdil tiež, že navrhovateľ predkladá do konaní nepravdivé a zavádzajúce informácie o ekonomickom a právnom stave spoločnosti, účelovo spochybňuje listiny predložené v reštrukturalizačnom konaní a poskytuje internú komunikáciu tretím osobám.
23. Odporca poukázal na vyjadrenia odporcu (pozn. KS: zrejme správne navrhovateľa) zaslané na Okresný súd Prešov (pozn. KS: neuvedené v akom konaní), v ktorých bolo namietané premlčanie pohľadávok veriteľov. Podľa odporcu navrhovateľ nesprávne rozporoval obranu spoločnosti založenú na námietke premlčania. Zároveň odporca tvrdil, že navrhovateľ spochybňoval znalecké podklady a takisto odporca (pozn. KS: zrejme správne navrhovateľ) zatajoval existenciu súdneho sporu s Pôdohospodárskou spoločnosťou týkajúceho sa trvania zmluvy a neplatnosti odstúpenia od nej.
24. Odporca mal za to, že navrhovateľ úmyselne predkladá neúplné a nepravdivé informácie, ktoré sú v rozpore s finančnými a právnymi záujmami spoločnosti. Podľa jeho názoru tak vznikol zásadný konflikt medzi spoločnosťou a spoločníkom, ktorý narušil vzájomnú dôveru, ohrozuje ďalšie fungovanie spoločnosti a spôsobuje jej škodu. Zdôraznil, že spoločnosť a navrhovateľ majú nezlučiteľné predstavy o budúcom smerovaní spoločnosti, keďže navrhovateľ má podľa neho záujem na zrušení spoločnosti konkurzom, zatiaľ čo spoločnosť a druhý spoločník usilujú o zachovanie prevádzky, pracovných miest a úspešnú reštrukturalizáciu.
25. Odporca zároveň poukázal na článok IX. bod 2 spoločenskej zmluvy, podľa ktorého je spoločník povinný dodržiavať právne normy a spoločenskú zmluvu, aktívne sa podieľať na rozvoji spoločnosti, chrániť jej majetok a zachovávať mlčanlivosť o záležitostiach spoločnosti. Tvrdil, že navrhovateľ tieto povinnosti závažným spôsobom porušil tým, že poškodzoval záujmy spoločnosti, snažil sa zmariť jej hospodársku prosperitu a poskytoval tretím osobám dôverné dokumenty.
26. Odporca mal zato, že všetky uvedené povinnosti upravené priamo v spoločenskej zmluve boli zo strany spoločníka (navrhovateľa) závažným spôsobom porušené, a to konaním spoločníka skutkovo vymedzeným vyššie v tejto žalobe. Spoločník sa v hrubom rozpore s povinnosťami stanovenými spoločenskou zmluvou aktívne podieľa na poškodzovaní záujmov a cieľov spoločnosti, vyhľadávaní akýchkoľvek možností ako zmariť trvanie, rozvoj spoločnosti a jej hospodárskej prosperity, ochranu majetku a zveľadenie majetku spoločnosti. Okrem uvedeného spoločník predkladá tretím osobám bez toho, aby bol pozbavený mlčanlivosti, dôverné dokumenty týkajúce sa spoločnosti a jej veriteľov, či obchodných partnerov.
27. Odporca okrem porušenia spoločenskej zmluvy namietal aj porušenie zásady lojality a zásady poctivého obchodného styku podľa Obchodného zákonníka zo strany navrhovateľa. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29 Odo 1007/2005, podľa ktorého môže povinnosť spoločníka vyplývať aj zo zásad, na ktorých je postavený Obchodný zákonník, vrátane povinnosti lojality voči spoločnosti.
28. Vzhľadom na uvedené mal za to, že súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a teda, že predmetná žaloba mala byť zamietnutá ako celok. Takisto súd sa nesprávne vysporiadal aj s nárokom na náhradu trov konania, nakoľko navrhovateľ mal v konaní len nepatrný úspech, preto mal byť priznaný nárok na náhradu trov konania odporcovi.
29. Žiadal, aby súd uznesenie v napadnutom výroku (výrok I. a III.) zrušil a zaviazal navrhovateľa na náhradu trov konania voči odporcovi v rozsahu 100 %.
30. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
31. K odvolaniu odporcu navrhovateľ uviedol, že smeruje proti výroku I. a III. napadnutého uznesenia a jeho podstatou je nesúhlas s uloženou povinnosťou umožniť navrhovateľovi nahliadanie do reštrukturalizačného spisu. Odporca podľa navrhovateľa svoj nesúhlas opiera o viacero rozmanitých argumentov. K námietke odporcu, že napadnuté uznesenie „nie je možné vykonať“, navrhovateľ uviedol, že odporca argumentuje uznesením Ústavného súdu ČR sp. zn. IV. ÚS 719/2015 z 21.06.2016, ktoré sa týka zákazu zneužitia informačného práva spoločníka. Navrhovateľ zdôraznil, že uvedené rozhodnutie rieši výkon informačného práva, nie jeho obsah. Napadnuté uznesenie pritom podľa neho iba deklaruje, že navrhovateľovi patrí právo nahliadať do reštrukturalizačného spisu v sídle odporcu, teda upravuje obsah informačného práva, nie jeho výkon. Navrhovateľ zároveň uviedol, že výkon informačného práva ani nemohol nastať, keďže napadnuté uznesenie zatiaľ nenadobudlo právoplatnosť ani vykonateľnosť. K samotnému výkonu by mohlo dôjsť až po právoplatnosti rozhodnutia. Z tohto dôvodu považuje odkaz odporcu na rozhodnutie týkajúce sa výkonu informačného práva za právne bezpredmetný. K argumentu odporcu, že rozhodnutia z reštrukturalizačného konania sú zverejnené v Obchodnom vestníku, navrhovateľ uviedol, že táto skutočnosť nemá na posudzovanú vec žiaden význam. Podľa jeho názoru neexistuje dôvod, aby publicita súdnych rozhodnutí vylučovala informačné právo spoločníka. Zároveň poukázal na to, že reštrukturalizačný spis netvoria iba súdne rozhodnutia, ale aj ďalšie listiny, ako podania veriteľov, podania správcu, reštrukturalizačný plán s prílohami či zápisnice, ktoré verejne dostupné nie sú. K tvrdeniu odporcu, že pri podaní návrhu boli prítomní E. F. ml. a B. E. F., navrhovateľ uviedol, že tieto osoby nie sú jeho spoločníkmi ani konateľmi. Zdôraznil, že predmetom konania je informačné právo spoločníka, ktorým je navrhovateľ ako obchodná spoločnosť, a nie informačné právo konateľov alebo iných osôb. Zmienky odporcu o uvedených osobách preto označil za úplne irelevantné pre predmet konania. K ďalším tvrdeniam odporcu o údajnom poškodzovaní jeho záujmov navrhovateľ uviedol, že ide o tvrdenia smerujúce proti osobám, ktoré nie sú jeho spoločníkmi ani konateľmi. Poukázal tiež na to, že aktuálnym spoločníkom a konateľom navrhovateľa je úplne iná osoba, ktorá sa nijakým spôsobom nepodieľala na reštrukturalizácii odporcu a ani nie je prepojená s osobami označenými odporcom.
32. Navrhovateľ ďalej uviedol, že podstatná časť odvolania predstavuje doslovné prevzatie tvrdení zo žaloby o vylúčenie spoločníka vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7Cb/17/2025. Zdôraznil však, že tento vylučovací spor nemá žiaden vplyv na jeho informačné právo. Podľa navrhovateľa je odporca oprávnený domáhať sa jeho vylúčenia zo spoločnosti, rovnako ako je navrhovateľ oprávnený brániť sa proti takémuto návrhu. To však podľa neho nemení nič na tom, že ku dňu rozhodovania je stále spoločníkom odporcu so všetkými právami, ktoré mu z tohto postavenia vyplývajú, vrátane informačného práva. Navrhovateľ zároveň zdôraznil, že odporca v prvoinštančnom ani v odvolacom konaní nijakým spôsobom nepreukázal tvrdenia o poškodzovaní jeho záujmov. Na záver navrhovateľ zhrnul, že odporca postavil svoje odvolanie na argumentoch, ktoré podľa neho nemôžu spochybniť napadnuté uznesenie, pretože sú buď právne a skutkovo bezpredmetné, alebo dôkazne nepodložené, prípadne oboje zároveň.
33. Vyjadrenie navrhovateľa k odvolaniu bolo doručené odporcovi, ktorý repliku svojho odvolania nepodal.
34. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP) prejednal odvolanie odporcu, ktoré bolo podané v zákonnej lehote oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné.
35. Odporca podal odvolanie z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), f), g) a h) CSP. Odvolací súd je toho názoru, že žiaden z odvolacích dôvod nie je naplnený.
36. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d) C.s.p., odvolací súd uvádza, že inou vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod § 365 ods. 1 písm. a), b), c) C.s.p., ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.
37. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.
38. V zmysle odvolacej námietky podľa § 365 ods. 1 písm. g) CSP zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo ich strana bez svojej viny nemohla uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
39. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie správneho ustanovenia, ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.
40. Odvolací súd je v zmysle § 380 ods. 1 CSP viazaný odvolacími dôvodmi uvedenými v odvolaní, preto napadnuté rozhodnutie preskúmal iba v rozsahu dôvodov uvedených odporcom v podanom odvolaní a inými dôvodmi sa nezaoberal. Vady, ktoré sa týkali procesných podmienok, ktoré preskúmava odvolací súd aj keď neboli v odvolaní uplatnené (§ 380 ods. 2 CSP), odvolací súd v konaní nezistil.
41. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní odporca neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozhodnutím vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci.
42. Odvolací súd zistil z obsahu spisu, že súd prvej inštancie predmetný spor riadne prejednal, strany sporu riadne poučil o ich procesných právach a povinnostiach. Strany sporu mali právo vyjadriť sa k jednotlivým vyjadreniam a k jednotlivým dôkazom.
43. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia dáva odpoveď na všetky podstatné otázky z hľadiska rozhodnutia vo veci. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia jednoznačne vyplýva úvaha súdu, na základe ktorej dospel k vyššie uvedeným záverom s poukazom na zistený skutkový stav a príslušné zákonné ustanovenia, ktoré aplikoval v prejednávanej veci.
44. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd k odvolacím námietkam odporcu uvádza nasledovné:
45. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie v rozsahu podaného odvolania, teda vo vzťahu k výroku I., ktorým bola odporcovi uložená povinnosť umožniť navrhovateľovi nahliadať v sídle odporcu do spisového materiálu ku konaniu o povolení reštrukturalizácie (vedené na Mestskom súde Košice pod sp. zn. 88R/2/2024) a vo vzťahu k výroku III. o trovách konania.
46. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ je spoločníkom odporcu a že sa voči odporcovi domáhal poskytnutia informácií o stave a činnosti spoločnosti. Súd prvej inštancie správne vychádzal zo skutkového základu, podľa ktorého navrhovateľ ako minoritný spoločník odporcu, s obchodným podielom vo výške 32 % a splateným vkladom vo výške 57.307,- eur, opakovane žiadal odporcu o sprístupnenie informácií a dokladov týkajúcich sa najmä insolvenčných procesov odporcu, jeho hospodárenia, majetku, záväzkov a ďalšieho fungovania spoločnosti. Nebolo pritom preukázané, že by odporca navrhovateľovi sprístupnil relevantné informácie v rozsahu týkajúcom sa reštrukturalizačného konania vedeného na Mestskom súde Košice pod sp. zn. 88R/2/2024.
47. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že práve spisový materiál ku konaniu o povolení reštrukturalizácie odporcu predstavuje okruh dokumentov, ktoré sa bezprostredne týkajú hospodárenia spoločnosti, jej ekonomického stavu, schopnosti plniť záväzky, nakladania s významnejším majetkom, ako aj ďalšieho podnikateľského smerovania odporcu. Reštrukturalizácia obchodnej spoločnosti nie je otázkou bežnej prevádzky ani každodenného administratívneho chodu spoločnosti. Ide o zásadný zásah do právneho a ekonomického postavenia spoločnosti, ktorý môže mať priamy dopad na likviditu spoločnosti, hodnotu obchodného podielu spoločníka, mieru uspokojenia veriteľov, budúce podnikateľské možnosti spoločnosti a v konečnom dôsledku aj na majetkovú účasť navrhovateľa v spoločnosti.
48. Odvolací súd je preto toho názoru, že práve z tohto dôvodu spisový materiál ku reštrukturalizačnému konaniu patrí do rozsahu informačného práva spoločníka podľa § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka aj pri reštriktívnejšom výklade tohto ustanovenia. Súd prvej inštancie preto nevybočil z rámca rozhodnutia Najvyššieho súdu SR publikovaného ako R 44/2019, naopak, aplikoval ho primerane a obozretne, keď návrhu vyhovel iba v tej časti, ktorá sa týkala reštrukturalizačného spisu, a v prevyšujúcej časti návrh zamietol (výrok II.).
49. K námietke odporcu, že napadnuté uznesenie „nie je možné vykonať“, odvolací súd uvádza, že táto námietka nie je dôvodná. Výrok I. napadnutého uznesenia je dostatočne určitý, keď vymedzuje povinnú osobu, oprávnenú osobu, miesto plnenia, predmet nahliadania, ako aj lehotu na splnenie povinnosti. Odporcovi bola uložená povinnosť umožniť navrhovateľovi nahliadať v sídle odporcu do spisového
materiálu ku konkrétne identifikovanému reštrukturalizačnému konaniu, označenému konajúcim súdom a spisovou značkou. Takto formulovaný výrok nevyvoláva pochybnosti o tom, čo má odporca splniť.
50. Pokiaľ odporca poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp. zn. IV. ÚS 719/2015, odvolací súd uvádza, že z neho nemožno vyvodiť záver, že navrhovateľovi nemá byť umožnené nahliadnutie do reštrukturalizačného spisu. Uvedené rozhodnutie sa týka všeobecného limitu výkonu informačného práva a zákazu jeho zneužitia. V prejednávanej veci však odporca nepreukázal, že samotná požiadavka navrhovateľa nahliadnuť do reštrukturalizačného spisu je šikanózna, neprimeraná alebo spôsobilá ochromiť činnosť spoločnosti. Nemožno za šikanózny výkon práva označiť už samotnú skutočnosť, že spoločník žiada informácie o reštrukturalizácii spoločnosti, v ktorej má obchodný podiel.
51. K námietke odporcu, že rozhodnutia z reštrukturalizačného konania sú verejne dostupné prostredníctvom Obchodného vestníka, odvolací súd uvádza, že verejná dostupnosť niektorých rozhodnutí alebo oznámení nevylučuje informačné právo spoločníka. Reštrukturalizačný spis netvoria iba rozhodnutia zverejňované v Obchodnom vestníku. Jeho obsahom môžu byť aj podania dlžníka, podania veriteľov, stanoviská správcu, reštrukturalizačný plán a jeho prílohy, zápisnice, vyjadrenia a ďalšie listiny, ktoré nemusia byť verejne dostupné v rovnakom rozsahu. Publicita určitých úkonov v Obchodnom vestníku preto nenahrádza povinnosť spoločnosti poskytnúť spoločníkovi informácie, na ktoré má podľa § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka nárok.
52. Podstatná časť odvolania odporcu smeruje k tvrdeniam o údajnom poškodzovaní záujmov odporcu zo strany navrhovateľa, o údajnom použití internej dokumentácie v neprospech spoločnosti, o postoji navrhovateľa v konkurznom alebo reštrukturalizačnom konaní, o hlasovaní veriteľov, o prebiehajúcich incidenčných sporoch a o konaní o vylúčenie spoločníka. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že tieto tvrdenia sa len okrajovo, prípadne vôbec, dotýkajú predmetu preskúmavaného konania. Predmetom preskúmania nie je dôvodnosť žaloby odporcu o vylúčenie navrhovateľa zo spoločnosti ani posúdenie všetkých vzťahových a ekonomických konfliktov medzi účastníkmi. Predmetom preskúmania je to, či súd prvej inštancie rozhodol správne, keď navrhovateľovi ako spoločníkovi priznal právo nahliadnuť do spisového materiálu ku reštrukturalizačnému konaniu odporcu.
53. Odporca v odvolaní v podstatnej miere prenáša do tohto konania argumentáciu, ktorá patrí do konania o vylúčenie spoločníka. To však nie je postačujúce na spochybnenie napadnutého uznesenia. Samotná existencia sporu o vylúčenie navrhovateľa ako spoločníka zo spoločnosti odporcu neznamená, že navrhovateľ prestal byť spoločníkom odporcu alebo že stratil práva spojené s obchodným podielom. Až do právoplatného rozhodnutia o prípadnom vylúčení navrhovateľa zo spoločnosti je navrhovateľ spoločníkom odporcu a z tohto postavenia mu vyplývajú aj zákonné práva vrátane informačného práva.
54. Odvolací súd preto považuje odvolaciu argumentáciu odporcu za nepresvedčivú najmä preto, že nesmeruje proti nosnému záveru súdu prvej inštancie. Týmto nosným záverom bolo, že informácie týkajúce sa reštrukturalizačného konania odporcu majú zásadný význam pre právne a ekonomické postavenie spoločnosti a spoločníka. Odporca namiesto vecného spochybnenia tohto záveru rozvíja najmä argumentáciu o údajnom nelojálnom správaní navrhovateľa, o jeho postupe v iných konaniach a o dôvodoch vylúčenia spoločníka. Takto vedená argumentácia však nemôže sama osebe viesť k záveru, že navrhovateľ nemá právo na informácie o reštrukturalizácii spoločnosti.
55. K odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. d) a g) CSP odvolací súd osobitne uvádza, že odporca ich v odvolaní síce formálne označil, avšak obsahovo k nim neprodukoval žiadne konkrétne námietky. Vo vzťahu k § 365 ods. 1 písm. d) CSP odporca neoznačil žiadnu inú vadu konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Netvrdil konkrétne procesné pochybenie súdu prvej inštancie, ktoré by mu znemožnilo realizovať procesné práva.
56. Rovnako vo vzťahu k § 365 ods. 1 písm. g) CSP odporca neuviedol, v čom by zistený skutkový stav neobstál vzhľadom na prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. Odvolanie neobsahuje žiadne nové relevantné skutkové tvrdenia alebo dôkazy, ktoré by boli spôsobilé zmeniť skutkový záver súdu prvej inštancie o tom, že navrhovateľovi neboli preukázateľne poskytnuté relevantné informácie týkajúce sa reštrukturalizačného konania. Samotné opakovanie tvrdení o konflikte medzi účastníkmi, o vylučovacom spore a o údajnom poškodzovaní spoločnosti nezodpovedá obsahu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. g) CSP.
57. Odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie odôvodnil v dostatočnom rozsahu (v zmysle zásad uvedených v ust. § 220 CSP) tak, aby bol pre strany sporu, ale aj pre tretie osoby zrozumiteľný. Písomné vyhotovenie rozhodnutia je v súlade s § 220 ods. 2 CSP, keďže závery v ňom obsiahnuté sú dostatočné, keď súd prvej inštancie náležite sumárne posúdil skutkové zistenia v nadväznosti na vyhodnotenie celkovej dôkaznej situácie, čím napadané rozhodnutie tak napĺňa požiadavku zrozumiteľnosti a presvedčivosti a preskúmateľnosti. V danej veci súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočným spôsobom vysvetlil z akého dôvodu považoval návrh navrhovateľa za dôvodný v časti špecifikovanej vo výroku I.
58. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvoinštančného rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS78/05). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky, pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07).
59. Odvolací súd uvádza, že odporca odvolaním napadol rozhodnutie súdu prvej inštancie aj z dôvodu nesprávnych skutkových zistení (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP). Odvolací súd vo všeobecnosti k námietke ohľadom nesprávnych skutkových zistení súdu prvej inštancie uvádza, že ak odporca v podanom odvolaní namietal skutkové závery súdu prvej inštancie, jeho námietka vo svojej podstate smeruje voči výsledkom hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.09.2011, sp. zn. 3Cdo 204/2009, v zmysle ktorého „ ... dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo (§ 191 ods. 1 CSP)“.
60. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), a aby bolo rozhodnuté v súlade s požiadavkami a právnymi názormi strán sporu (I. ÚS 50/04). Do obsahu tohto základného práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom alebo dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97).
61. Odvolací súd z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie nezistil rozpor skutkových okolností a právnych argumentov s pravidlami formálnej logiky. Napadnutý rozsudok dáva jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Zároveň sa rozhodnutie súdu prvej inštancie opiera o nesporné tvrdenia a relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom konaní. Odvolací súd preto konštatuje, že vo vzťahu k odporcom tvrdeným pochybeniam súdu prvej inštancie, ktoré mali viesť k naplneniu odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/, g/ a h/ CSP, odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, či podaného odvolania nezistil v konaní pred súdom prvej inštancie také pochybenia, ktoré svojou intenzitou mohli viesť k vecne nesprávnym odvolaním napadnutým výrokom rozhodnutia súdu prvej inštancie.
62. Odvolací súd záverom uvádza, že súd prvej inštancie správne aplikoval § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení so spoločenskou zmluvou odporcu, podľa ktorej má každý spoločník právo byť riadne informovaný o činnosti spoločnosti, jej podnikateľských zámeroch, účtovnej závierke a výročnej správe, a to kedykoľvek o to požiada. Zároveň prihliadol na limity informačného práva vyplývajúce z R 44/2019, keď navrhovateľovi nepriznal právo nahliadať do všetkých požadovaných dokladov, ale iba do tých, ktoré sa týkajú reštrukturalizačného konania ako zásadnej otázky hospodárenia a právno- ekonomického stavu odporcu.
63. K napadnutému výroku III. uznesenia súdu prvej inštancie o trovách konania odvolací súd uvádza, že ani v tejto časti nie je odvolanie odporcu dôvodné. Konanie o poskytnutie informácie podľa predpisov obchodného práva je konaním podľa Civilného mimosporového poriadku. Podľa § 52 CMP platí zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak zákon neustanovuje inak. Ustanovenia
§ 54 a § 55 CMP predstavujú výnimky z tejto zásady, ktoré však musia byť odôvodnené konkrétnymi okolnosťami prípadu.
64. Samotná skutočnosť, že navrhovateľ bol úspešný iba v časti návrhu, nezakladá automaticky nárok odporcu na náhradu trov konania. V mimosporovom konaní sa náhrada trov neriadi mechanicky zásadou úspechu vo veci tak, ako v sporovom konaní. Odporca v odvolaní neuviedol také okolnosti, pre ktoré by bolo spravodlivé priznať mu náhradu trov podľa § 55 CMP a takisto ani nepreukázal zavinenie trov v zmysle § 54 CMP. Súd prvej inštancie preto rozhodol správne, keď žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal.
65. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo výroku I. správne rozhodol o povinnosti odporcu umožniť navrhovateľovi nahliadnuť do spisového materiálu ku konaniu o povolení reštrukturalizácie vedenému na Mestskom súde Košice pod sp. zn. 88R/2/2024, a vo výroku III. správne rozhodol aj o trovách konania. Odvolacie námietky odporcu neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého uznesenia, a preto odvolací súd napadnuté uznesenie v odvolaním napadnutých výrokoch I. a III. podľa § 387 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP potvrdil.
66. Odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 52 CMP, § 57 CMP a § 58 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd vychádzal z toho, že predmetné konanie je konaním podľa Civilného mimosporového poriadku, v ktorom platí základné pravidlo vyjadrené v § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Uvedená zásada sa uplatní aj v odvolacom konaní, keďže trovy odvolacieho konania sú súčasťou trov konania ako celku. Odvolací súd prihliadol aj na § 57 CMP, podľa ktorého o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. Navrhovateľ bol síce v odvolacom konaní procesne úspešný, keďže odvolanie odporcu nebolo dôvodné a napadnuté uznesenie bolo v odvolaním napadnutom rozsahu potvrdené, avšak navrhovateľ si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil.
67. Z Registra predinsolvenčných, likvidačných a insolvenčných konaní odvolací súd zistil, že uznesením Okresného súdu Prešov č.k. 5K/5/2026 zo dňa 26.05.2026 bol na majetok navrhovateľa ako dlžníka vyhlásený konkurz a ustanovený správca: JUDr. Ivana Križová Červenáková, so sídlom kancelárie: Metodova 3331/12, 080 01 Prešov.
68. Odvolací súd teda konštatuje, že až po rozhodnutí súdu prvej inštancie bol na majetok navrhovateľa vyhlásený konkurz. Táto skutočnosť však v prejednávanej veci nespôsobila prerušenie odvolacieho konania podľa § 47 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii. Citované ustanovenie viaže účinok prerušenia len na tie súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Predmetom tohto konania však nie je uplatnenie peňažnej pohľadávky navrhovateľa, vydanie veci, určenie vlastníckeho alebo iného majetkového práva, ani iný nárok, ktorý by priamo smeroval k majetku tvoriacemu konkurznú podstatu navrhovateľa. Predmetom konania je výlučne povinnosť odporcu umožniť navrhovateľovi nahliadnuť v sídle odporcu do spisového materiálu ku konaniu o povolení reštrukturalizácie vedenému proti odporcovi ako dlžníkovi na Mestskom súde Košice pod sp. zn. 88R/2/2024. Takto vymedzený predmet konania má procesno-informačný charakter a nerozhoduje sa ním o majetku podliehajúcom konkurzu patriacom navrhovateľovi ako úpadcovi. Keďže konanie nebolo vyhlásením konkurzu prerušené, nebol daný ani dôvod na postup podľa § 47 ods. 4 ZKR, teda na pokračovanie v konaní na návrh správcu a na vstup správcu do konania namiesto úpadcu. Z rovnakého dôvodu zostal v záhlaví rozhodnutia ako účastník konania označený navrhovateľ, a nie správca konkurznej podstaty navrhovateľa.
69. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ má právo v dovolacom konaní zvoliť si advokáta alebo sa môže obrátiť na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).