Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_32Pc-16-2026.pdf
PDF · 75.83 KB
Case nature
Area
Subarea
32Pc/16/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Barborou Čavojskou v právnej veci navrhovateľky A. B., nar. XX.XX.XXXX, štátnej občianky SR, trvale bytom C. XXX a manžela navrhovateľky D. B., nar. XX.XX.XXXX, štátneho občana SR, trvale bytom C. XXX, o rozvod manželstva, takto
r o z h o d o l :
I. Manželstvo účastníkov A. B., E. F. a D. B. uzavreté dňa XX.XX.XXXX F. C. zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu C., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane X, pod poradovým číslom X s a r o z v á d z a .
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 08.04.2026 domáhala, aby súd rozviedol manželstvo účastníkov konania. V návrhu uviedla, že s manželom sa zoznámila v júli 1994, spoločné manželstvo uzavreli v apríli 1995. Manželstvo bolo po dlhú dobu harmonické. V priebehu ďalších rokov dochádzalo postupne k menším nedorozumeniam. Neskôr už väčšie nedorozumenia začali narušovať manželské vzťahy, čím sa začali odcudzovať. Problémy pritom spôsobovala hlavne obojstranná kritika a nespokojnosť vo vzťahu, opačné vnímanie sveta, odlišné životné ciele a rozdielnosť ich pováh. Mnohokrát sa tieto problémy snažili riešiť, nakoniec sa ukázalo, že majú rozdielne názory a očakávania od života. S postupom 2
času prichádzalo presvedčenie, že takýto nefungujúci vzťah nemá zmysel ďalej neustále zachraňovať a umelo udržiavať manželstvo. Preto sa navrhovateľka rozhodla odísť zo spoločnej domácnosti. Návrh podáva po dlhšom zvažovaní. Ku dňu podania návrhu nežije s manželom v spoločnej domácnosti 1,5 roka, žije v G. G.. S manželom spolu nekomunikujú. Dôvod rozvratu manželstva videla v rozdielnosti pováh, rozdielnych názoroch na život a jeho spoločné trávenie.
2. Manžel navrhovateľky sa k návrhu vyjadril podaním doručeným súdu dňa 24.07.2026. Uviedol, že s návrhom súhlasí. Mal za to, že manželstvo dlhodobo neplní svoju spoločenskú funkciu, nakoľko citové vzťahy medzi manželmi úplne ochladli. V súčasnosti s manželkou nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodária a ani spoločne nevychovávajú žiadne dieťa. Manželstvo je iba formálnym zväzkom neplniacim funkcie manželstva. Vzťahy medzi ním a manželkou považoval za trvalo a hlboko rozvrátené a nepredpokladal ich obnovu.
3. Súd v danej veci vykonal dňa 28.07.2026 pojednávanie v neprítomnosti manžela navrhovateľky, nakoľko tento neúčasť na pojednávaní ospravedlnil z dôvodu, že sa v čase pojednávania bude nachádzať mimo územia SR. Súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámením listinných dôkazov v súdnom spise, najmä sobášneho listu a vyjadrenia manžela navrhovateľky a zistil, že manželia uzatvorili manželstvo dňa 29.04.1995. U navrhovateľky aj manžela navrhovateľky išlo v poradí o prvé manželstvo. Z tohto manželstva maloleté deti nepochádzajú.
5. Na pojednávaní navrhovateľka zotrvala na svojom návrhu. Uviedla, že s manželom nežijú v spoločnej domácnosti od 10/2024. Odišla manželka, bývali v rodinnom dome v BSM. Manželka aktuálne býva s priateľom v rodinnom dome v jeho vlastníctve. Za hlavnú príčinu rozvratu považovala nedostatočnú komunikáciu zo strany manžela, býval postupne väčšinou dlhodobo ticho, nekomunikoval. Dôvody jej neuviedol. Odkedy nežijú v spoločnej domácnosti sa s manželom nestretávajú. Videli sa len jedenkrát na pohrebe. Nehospodária spoločne, majú každý svoj účet, spoločný účet majú len kvôli hypotéke. Voľný čas spolu netrávia ako partneri, intímne sa nestýkajú.
6. Podľa § 23 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „ZoR“), súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19 zákona o rodine.
7. Podľa § 18 ZoR, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. 3
8. Podľa § 19 ods. 1 ZoR, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
9. V danej veci mal súd z vykonaného dokazovania, predovšetkým z výsluchu navrhovateľky a písomného vyjadrenia manžela navrhovateľky za to, že trvalé a pevné spoločenstvo založené dobrovoľným rozhodnutím muža a ženy – navzájom poznajúcich svoje charakterové vlastnosti, vzájomné návyky a predstavy o spolužití, bolo účastníkmi narušené. Účastníci majú zjavne rozdielne názory na manželský život – plnenie úloh manželstva. V manželstve účastníkov nastal rozvrat, ktorý možno charakterizovať ako hlboký a trvalý. Vzťahy medzi nimi sú tak vážne narušené, že ich manželstvo si už neplní žiadnu zo svojich funkcií, na ktoré bolo určené. S rozvodom manželstva súhlasili obaja manželia. Súd mal z výsluchu navrhovateľky a vyjadrenia manžela navrhovateľky za osvedčené, že manželia nežijú v spoločnej domácnosti od 10/2024. Manželia toho času spoločne nehospodária, netrávia voľný čas ako rodina a intímne spolu nežijú. Súd za hlavnú príčinu rozvratu manželstva ustálil rozdielnosť pováh manželov a ich rozdielne názory na život. Manželstvo účastníkov konania je iba formálne pretrvávajúcim zväzkom muža a ženy bez vzájomnej citovej náklonnosti a porozumenia. Súd mal za preukázané, že v danej veci boli splnené hmotnoprávne podmienky stanovené pre rozvod manželstva v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd preto manželstvo účastníkov rozviedol.
10. Podľa § 52 z. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (CMP) žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
11. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
12. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 355 ods. 1, § 362 ods. 1 prvej vety CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody § 365 CSP a § 62 CMP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Odvolanie v zmysle § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že 4
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP). Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. Odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný (§ 62, ods. 1, § 65 a § 66 ods. 1 CMP). Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva oznámiť matričnému úradu, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.