Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_59P-55-2020.pdf
PDF · 121.31 KB
Case nature
Area
Subarea
59P/55/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave sudkyňou Mgr. Katarínou Mužilovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: C. O., nar. XX.XX.XXXX, toho času zverená do náhradnej osobnej starostlivosti T.. J. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. X, K., v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova č. 7/A, Bratislava, dieťa rodičov matky: L. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XX, K. a otca: O. I.Č., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E., U. A., o návrhu navrhovateľky v 1.rade B. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XX, K. a navrhovateľa v 2. rade T. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XX, K., o zverenie maloletého dieťaťa do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti, takto
rozhodol:
I. Súd z v e r u j e maloletú C. O., nar. XX.XX.XXXX do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti - manželom B. Š.T., nar. XX.XX.XXXX a T. Š., nar. XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom Z. XXXX/XX, K..
II. Manželia B. Š., nar. XX.XX.XXXX a T. Š., nar. XX.XX.XXXX sú o p r á v n e n í a p o v i n n í sústavne a dôsledne sa starať o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok majú iba v bežných veciach.
III. Matka je p o v i n n á platiť výživné na maloletú C. O., nar. XX.XX.XXXX vo výške 30% zo sumy životného minima na neplnoleté, nezaopatrené dieťa a to mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, na účet príslušného Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny počnúc právoplatnosťou rozsudku.
IV. Otec je p o v i n n ý platiť výživné na maloletú C. O., nar. XX.XX.XXXX vo výške 30% zo sumy životného minima na neplnoleté, nezaopatrené dieťa a to mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, na účet príslušného Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny počnúc právoplatnosťou rozsudku.
V. Styk rodičov s maloletým dieťaťom súd n e u p r a v u j e.
VI. Súd návrh T.. J. C., nar. XX.XX.XXXX o úpravu styku s maloletým dieťaťom z a m i e t a.
VII. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č. k. 28P/143/2018-64, zo dňa 31.01.2019 v časti zverenia a výživného na maloleté dieťa.
VIII. Rozsudok je v časti týkajúcej sa zverenia maloletého dieťaťa do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti vykonateľný doručením.
IX. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu dňa 29.07.2020 sa navrhovateľka v 1. rade a navrhovateľ v 2. rade domáhajú zverenia maloletej C. do ich spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti. Návrh odôvodnili tým, že ako manželia prejavili o maloletú záujem a chceli by sa o ňu starať. S dieťaťom sa poznajú od jej troch rokov, nakoľko ich syn, ktorý nie je otcom dieťaťa, žil s matkou dieťaťa. V tom čase bývali v ich domácnosti. K maloletému dieťaťu si vytvorili blízky vzťah. Potom čo sa ich syn rozišiel s matkou dieťaťa a matka nemala vytvorené vhodné podmienky, bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti T.. J. C., ktorá má ešte v starostlivosti nevlastného brata maloletej C.- N. C.. Navrhovatelia uviedli, že celé roky boli s maloletou C. v kontakte, trávila u nich prázdniny a víkendy. Pani C. sa aj v minulosti vyjadrovala, že maloletú C. nechce a že chce podať návrh na súd na zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti. Oni by chceli, aby C. vyrastala v dobrom prostredí. Ich domácnosť je pre dieťa vhodným rodinným prostredím a C. sa u nich vždy cítila dobre. Medzi nimi a C. je vytvorená citová väzba, dieťa na nich pozitívne reaguje a sama C. sa vyjadrila, že chce bývať u nich. Sú schopní C. poskytnúť lásku, starostlivosť a bezpečné rodinné zázemie a istotu. O ich rozhodnutí informovali aj matku dieťaťa, ktorá s týmto súhlasí, dokonca sa vyjadrila, že by bola rada, keby C. bola v ich starostlivosti. Navrhovatelia k návrhu doložili rodné listy, potvrdenie o výmere dôchodku, potvrdenie o zdravotnom stave a výpis z registra trestov.
2. Podaním doručeným súdu dňa 18.09.2020 osoba, ktorej je toho času dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti T.. C.Á. vyjadrila súhlas s návrhom navrhovateľov. Navrhla, aby mala s maloletým dieťaťom upravený styk tak, aby sa mohli stretávať v jej domácnosti. S dieťaťom by sa tak mohli stretávať aj jeho súrodenci z matkinej strany. Frekvenciu styku navrhla upraviť na každý štvrtý víkend, cez letné prázdniny 2 týždne od začiatku 2. do konca 3.júlového týždňa a 2-3 dni počas vianočných sviatkov a prázdnin. V tomto smere však uvíta dohodu s navrhovateľmi. Maloleté dieťa sa v jej starostlivosti nachádza od XX. Q. XXXX. Starostlivosť o dieťa bola nesmierne náročná, keďže si ťažko zvykala na dôslednosť vo výchove. Pani C. poukázala na to, že pod vplyvom každodennej preťaženosti a stresu sa jej zdravotný stav stále zhoršoval. V rokoch 2019/2020 začala navrhovateľka kritizovať jej starostlivosť a začala jej robiť výčitky. Navrhovatelia si dieťa brávali prevažne cez víkendy a ona sa starala zväčša v čase, keď bolo treba robiť úlohy. U navrhovateľov malo dieťa viac voľna a zábavy a tak pochopiteľne chcelo byť radšej viac u nich. Ich vzájomná spolupráca prestala fungovať. Prekvapilo ju a potešilo, keď jej navrhovateľka oznámila, že sa s manželom rozhodli podať návrh na zverenie dieťaťa do ich spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti. Odvtedy bolo dieťa s navrhovateľmi v telefonickom aj osobnom styku a počas prázdnin v roku 2020 s nimi strávilo na chalupe 3,5 týždňa. Navrhovatelia majú oproti nej výhodu v tom, že sú na jedno maloleté dieťa dvaja, poskytujú si navzájom oporu a maloleté dieťa má u nich v blízkosti aj školské zariadenie. Hoci ona nie je proti stretávaniu súrodencov s mal. C. aj v domácnosti navrhovateľov, nateraz nie je možné predpokladať tento záujem zo strany súrodencov, ktorí navrhovateľov skoro nepoznajú. S ohľadom na všetky skutočnosti za predpokladu, že bude mať s dieťaťom upravený styk, súhlasí s návrhom navrhovateľov, aby bolo dieťa zverené do ich náhradnej starostlivosti.
3. Súd prejednal vec podľa §180 Civilného sporového poriadku ( ďalej ako "CSP") v neprítomnosti otca maloletého dieťaťa, ktorému bol návrh s prílohami, procesné poučenie ako aj predvolanie na nariadený termín pojednávania riadne doručený. Otec sa k návrhu nevyjadril, neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, nepožiadal o odročenie pojednávania . 4. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom navrhovateľky v 1. rade a navrhovateľa v 2. rade, matky, kolízneho opatrovníka, osoby ktorej je dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, oboznámil sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a pripojenými spismi maloletého dieťaťa a zistil nasledovný skutkový stav:
5. Z pripojených spisov tunajšieho súdu súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Galanta č.k. 23C/169/2011-246 z 09.06.2015 bola maloletá C. O.Í., nar. XX.XX.XXXX, zverená do osobnej starostlivosti matky. Zároveň bol otec zaviazaný plnením výživného voči maloletej do rúk matky v sume 50,- eur mesačne.
6. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, č. k. 28P/143/2018-64, zo dňa 31.01.2019 súd zveril maloletú C. O., nar. XX.XX.XXXX do náhradnej osobnej starostlivosti T.. J. C., nar. XX.XX.XXXX a určil rodičom povinnosť prispievať na jej výživu. Uvedeným rozsudkom došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 23C/169/2011-246 zo dňa 09.06.2015 v časti zverenia a výživného na maloleté dieťa. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 26.04.2019.
7. Navrhovateľka v 1.rade zotrvala na návrhu. Uviedla, že ju oslovila "sociálka", či by si dieťa nezobrala, keďže pani C., u ktorej je dieťa toho času, už tú starostlivosť nezvláda. Spolu s manželom nie sú s dieťaťom v žiadnom príbuzenskom vzťahu, poznajú ju však odmalička, keďže ich syn žil s biologickou matkou dieťaťa. Dieťa ich navštevovalo, od marca do júla 2020 im však kontakt pani C. neumožnila. Fungujú tak, že sa s ňou kontaktuje jej manžel a dieťa je u nich podľa možností a pracovnej vyťaženosti manžela, zväčša cez víkend. S Karin sa rozprávali o celej situácie, ona k nim chce ísť. Pýtala sa ich, či sa to nedá aj urýchliť. V časti určenia vyživovacej povinnosti rodičov navrhovateľka súhlasila s určením minimálneho výživného pre oboch rodičov. Tak ako sa dohodli na súde, dieťa bolo cez Vianoce u nich, následne k nim išla už iba 3krát. Dieťa k nim chcelo ísť, kontakt neumožnila pani C.. Od Vianoc im C. volala len 4 krát. Telefón ktorý jej kúpili, jej pani C. zrejme zobrala a zamkla. S pani C. sa snažila vychádzať, nikdy na ňu škaredo nerozprávala. Zmenilo sa to však, keď im C. povedala že ju p. C. hodila na zem a kopala do nej. Povedala jej, ,,že je taká kurva ako jej mama, ktorá zabila jej brata A.." Takéto veci si dieťa nevymyslí. Ak by súd schválil stretávanie dieťaťa s pani C. tak ako to navrhuje vo svojom podaní, tak oni si dieťa do starostlivosti nezoberú. Nepraje si, aby dieťa chodilo do jej domácnosti, môžu sa však stretnúť niekde vonku. V jej domácnosti nie sú vhodné podmienky pre starostlivosť o dieťa, je tam neporiadok. V prípade, že sa C. s pani C. stretnú vonku a C. by mala záujem, tomuto kontaktu s manželom nebudú brániť. Rovnako vôbec nebránia kontaktu C. so súrodencami. Ak by sa jej brat N. chcel stretávať, s týmto nemajú žiadny problém a brat N. ju môže u nich navštíviť. Navrhovateľka poukázala na to, že hoci pani C. hovorí o zachovaní súrodeneckých väzieb, ona má vedomosť o tom, že C. sa so svojou sestrou G. stretla len jeden krát a pravdou je, že deti nemajú medzi sebou žiadny vzťah.
8. Navrhovateľ zotrval na podanom návrhu a v plnej miere sa pridržal všetkého čo uviedla navrhovateľka -jeho manželka. Toho času žije v spoločnej domácnosti s manželkou a synom, ktorý bol partnerom C. matky. S dieťaťom boli pravidelne v kontakte, chodilo do ich domácnosti, pozná ich a cíti sa u nich doma. Chcel by, aby v čase, keď dieťa bude u nich bol riadne umožnený kontakt dieťaťa s matkou. V čase, keď bolo dieťa zverené pani C., tá neumožňovala matke kontakt s dcérou, kládla si neustále podmienky, stretnutia odkladala. On vidí, že dieťa túži po matke a nemôže dopustiť, aby bol dieťaťu odopretý kontakt s matkou. 9. T.. J. C. -osoba, ktorej je toho času dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti uviedla, že s návrhom navrhovateľov súhlasí, nie však preto, že by C. nechcela. Starostlivosť o dieťa v dôsledku svojich zdravotných problémov už nezvláda a ak by nešla k navrhovateľom, jediným riešením by bol detský domov. Je pravdou to na čo poukazujú navrhovatelia, v jej byte je neporiadok, je to však v dôsledku jej nepriaznivého zdravotného stavu. Chce, aby malo dieťa presný režim, aby si plnila svoje školské povinnosti, keďže je to hyperaktívne dieťa, ktoré potrebuje mať jasný dozor. Navrhuje, aby mala stanovené právo stretávať sa s dieťaťom, a to každý štvrtý víkend. Dieťa má dva domovy a chce byť so všetkými. Ona je ochotná navrhovateľom pomáhať s učením sa s dieťaťom, keďže je zrejmé, že matka si nedokáže plniť svoje rodičovské povinnosti. C. je dieťa so špeciálnymi výchovno
- vzdelávacími požiadavkami a mala by mať presný režim. Matka C. mala 3 deti. G. a N. boli deti jej nebohého brata. G. je zverená do pestúnskej starostlivosť cudzím ľudom, N. bol zverený jej. Keby súd neuznal jej právo stretávať sa s C., chce, aby mali zachované toto právo súrodenci. Hoci ona nie je s C. pokrvná rodina, vždy sa však snažila o rozvíjanie a zachovanie súrodeneckých väzieb s ostatnými deťmi. Vždy umožňovala kontakt, tak matke ako aj navrhovateľom, matke dokonca umožnila 4 roky žiť v jej byte zadarmo. Tvrdenia uvádzané kolíznym opatrovníkom, že vyhodila dieťa z bytu, sú pravdivé. Hoci to nerobí rada, C. v tom čase nebola schopná poslúchať. Kolízny opatrovník ju napomenul ohľadom vyhadzovania dieťaťa z bytu, ale keď si s dieťaťom nevie poradiť a ono nerešpektuje absolútne žiadne usmernenia, je to riešenie, ktoré považuje za bezpečné. Je pravdou, že dieťaťu občas nadáva. Nadávky zo seba vychrlí, ale C. vie, že to nemyslí vážne. K incidentu, keď bola C. na zemi uviedla, že ju udrela po stehne a dala jej facku, nikdy jej však neublížila a nikdy nepovedala, že matka dieťaťa zabila jej brata. Posledné vyjadrenie C. bolo, že teraz vidí akúsi stenu, kde sú dvere a sú tam Š.i, a C.. Vie, že keď ide od C., má dvere k Š. otvorené ale naspäť, keď je u Š. už dvere ku C. nie sú. Ona nesúhlasí s predbežným opatrením navrhnutým kolíznym opatrovníkom, nakoľko teraz končí školský rok a dieťaťu to nabúra celý režim.
10. Matka maloletého dieťaťa súhlasila so zverením dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov. Dcéra sa u nich cíti dobre. Dobre sa cítila aj u pani C., ale od určitej doby došlo k zmene, začala sa báť, aby nebola za niečo vinná. Výchova by podľa nej nemala byť braná až tak vážne, aby malo dieťa strach. Toho času nie je potrebné upravovať jej styk s dcérou, s navrhovateľmi sa vie dohodnúť.
Pracuje ako upratovačka, podľa vyjadrenia jej zamestnávateľa je jej príjem veľmi nízky a nepostačuje ani na úhradu v exekúcii. Jej mesačný príjem sa pohybuje okolo 400-500,- eur a má ešte ďalšie 2 vyživovacie povinnosti, kde platí minimálne výživné. Jej finančná situácia je teraz zlá. Vznikla jej nová dlžoba, ktorú musí splácať. Na dcéru by preto prispievala minimálnym výživným. Matka poukázala na to, že tak ako kolízny opatrovník, ani ona sa nevedela dostať do bytového domu k pani C. a keď chcela dcéru navštíviť tak jej to neumožnila.
11. Kolízny opatrovník vyjadril súhlas so zverením dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov. S ohľadom na všetky skutočnosti, ktoré vyšli najavo pri poslednom šetrení ako aj pri pohovore s maloletým dieťaťom navrhol, aby súd určil predbežnú vykonateľnosť rozsudku v časti zverenia dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, čo znamená, že dieťa by mohlo ísť k navrhovateľom ihneď. U navrhovateľov má dieťa vhodné zázemie, samo dieťa chce u nich tráviť čas, môže sa u nich stretávať s matkou. V časti výživného navrhol kolízny opatrovník určiť rodičom minimálne výživné. Pani C. dňa 13.05.2021 žiadali, aby sa dostavila s dieťaťom na úrad. Dňa 24.05.2021 sa ospravedlnila, že dieťa je choré. Následne dňa 31.05.2021 bolo v jej domácnosti vykonané neohlásené šetrenie. Hoci na bytovom dome zvonili a telefonicky kontaktovali pani C., nepodarilo sa im dovolať. Do bytového domu ich pustila upratovačka a p. C. im ráno otvorila v nočnej košeli. Následne zo schodišťa pred bytom zišla dole maloletá C., ktorá bola oblečená tiež v pyžame, bolo to okolo 07:29 hod.. Povedala nám, že ju p. C. vyhodila z bytu, pretože nechcela raňajkovať. Sú informovaní o tom, že sa to nestalo prvý krát. Na bezplatnej telefonickej linke už evidovali hlásenie o psychickom a fyzickom týraní dieťaťa a súčasne má Úrad vedomosť o tom, že na OR PZ BA II bolo podané trestné oznámenie, v ktorom sa uvádza, že p. C. sa k maloletému dieťaťu správa hrubo, neempaticky, netrávi s dieťaťom čas detskými aktivitami. Dieťaťu sa viackrát vyhrážala, že pôjde do detského domova. Povedala, jej : ,, Si taká istá kurva ako tvoja matka." ,, Drž hubu, lebo dostaneš tou lyžicou po hlave." Šetrenie bytových pomerov u p. C. nebolo možné vykonať, keďže ich nepustila do bytu.
12. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa 14.01.2021 z prešetrenia pomerov u navrhovateľov vyplýva, že v ich domácnosti má dieťa vytvorený priestor na odpočinok, učenie a trávenie voľného času. Bytové podmienky navrhovateľov sú vhodné na zabezpečenie starostlivosti o maloleté dieťa. Navrhovateľka im uviedla, že maloletá C. sa vyjadrila, že sa nevie dočkať, kedy bude v ich starostlivosti. Keď je dieťa u nich, snažia sa udržiavať kontakt s jej matkou s ktorou trávia dosť veľa času. Matka sa snaží pre dieťa zabezpečiť veci, ktoré ju potešia. Navrhovateľ uviedol, že zabezpečil korčule, aby s C. mohli spolu tráviť záujmové aktivity. C. nazýva ich domácnosť domovom a keď je u J., tak len uvedie, že je u J.. Ich syn P. vytvoril pre maloletú písací stôl, aby sa tam mohla učiť. Pohovor s maloletou C. bol vykonaný dňa 03.07.2020 kedy uviedla, že nechce bývať u mamy, lebo býva s kamarátkou a nedôveruje jej. Keby bola mamina normálna tak by chcela byť s ňou. S maminou si niekedy volá. J. povedala, že musí zavolať sama. Chcela by ísť na prázdniny k B. a aj mama povedala, že by si ju zobrala. Ku mame by nechcela ísť spať. Keby mamina bola u B., tak by tam bola. U J. sa jej býva dobre, nedáva jej tresty, len včera jej zobrala rádio, lebo ho mala na plné pecky. Keď bola J. najedovaná povedala jej, že pôjde do detského domova, ale nemyslela to vážne. J. má rada, aj ju pomojká.
13. Z úradného záznamu ORPZ BA II, M. XX, K. zo dňa 04.06.2020, ktorý bol doložený kolíznym opatrovníkom vyplýva, že na Okresné riaditeľstvo bol doručený podnet susedy z bytového domu, kde žije maloletá C. vo veci podozrenia z týrania mal. C. O.. Suseda uviedla, že si všimla ako p. C. trestá mal. C. tak, že ju nechala zavretú pred dverami bytu. Neskôr počuli z bytu krik, nadávky a vyhrážky ako aj slová "si taká kurva ako tvoja matka", "pôjdeš do domova a tam uvidíš čo je život", " drž hubu lebo dostaneš lyžicou po hlave". Vulgarizmy na maloletú používa pani C. pri hádke bežne. Pani C. sa k maloletej správa hrubo, neempaticky, netrávi s ňou čas detskými aktivitami. Suseda uviedla, že s pani C. mala slovný konflikt po tom ako počula, že kričí na maloletú, že ju vyhodí z balkóna, keď nebude poslúchať.
14. Zo správy kolízneho opatrovníka vyplýva, že pri šetrení v domácnosti pani C. bol dňa 31.05.2021 vykonaný pohovor s maloletou C., ktorá v ranných hodinách uviedla, že bola na poschodí. Ráno nechcela raňajkovať a keďže neposlúchala, J. ju vyhodila z bytu. Ona by chcela ísť k tete Š., tam sa učí a majú tam aj mačky.
15. Podľa e-mailovej komunikácie medzi Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny a starou matkou maloletého dieťaťa, ktorú predložil kolízny opatrovník sa k otázke zverenia do náhradnej osobnej starostlivosti mal. C. vyjadrila stará matka maloletého dieťaťa ( zo strany matky), ktorá uviedla, že počas
predškolského veku mal. dieťaťa sa C. spolu s matkou L. odsťahovali z ich domácnosti do domácnosti manželov Š., nakoľko sa jej dcéra zblížila s ich synom P.. Nakoľko manželia nemajú vlastné vnúča vytvorili si s ich dcérou aj s C. veľmi blízky vzťah. Neskôr sa jej dcéra s partnerom presťahovali do garsónky pani C.. Naďalej udržiavali blízky vzťah s manželmi Š.. Oni im neraz materiálne vypomáhali, brávali C. na chalupu, kde sa cítila dobre. Prostredie u Š. je pre C. dobre známe a rodina sa zžila dávno. Potom čo bola C. zverená pani C., táto situáciu nezvládala a C. príležitostne zverila manželom Š.. Od vnuka N. vie, že C. bola rovnako ako on vyhadzovaná pred dvere a to na niekoľko hodín bez jedla s tým, že na schodišti potom zaspala. N. bol pani C. celé roky manipulovaný, od roku 2011 ho nastavila na O., aby mala nad ním väčšiu moc. Vyjadrila sa, že C. vezme na psychiatriu a nastaví rovnako na lieky. Vnučka C. je plne pod vplyvom a vyhrážkami pani C. a má obavu vyjadriť skutočný stav. Zotrvanie dieťaťa v tejto domácnosti je rizikové a pani C. je psychicky nestabilná osoba. Pokiaľ by bola C. zverená manželom Š. bolo by to vhodné aj pre samotnú C., nakoľko manželia sa jej venujú, poskytujú jej materiálne zabezpečenie. Pani C. nezvláda prítomnosť dvoch detí v domácnosti. Vzhľadom na jej psychický stav a nevyspytateľné chovanie nie je pravdepodobné, že sa situácia zlepší.
16. Z dokladov doložených navrhovateľmi vyplýva, že obaja sú zdravotne spôsobilí na zabezpečenie starostlivosti o dieťa a nemajú záznam v registri trestov.
17. Podľa § 44 ods. 1 Zákona o rodine náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť.
18. Podľa § 44 ods. 2 Zákona o rodine náhradná starostlivosť, na ktorej základe vznikajú vzťahy medzi maloletým dieťaťom a inou osobou, môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím.
19. Podľa § 44 ods. 3 písm. a) Zákona o rodine náhradnou starostlivosťou je zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča (ďalej len "náhradná osobná starostlivosť").
20. Podľa § 45 ods.1 prvá veta zákona o rodine ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.
21. Podľa § 45 ods.2 prvá veta zákona o rodine pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady.
22. Podľa § 45 ods. 3 Zákona o rodine v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu. 23. Podľa § 45 ods. 4 zákona o rodine osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti vykonávanej na území Slovenskej republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.
24. Podľa § 45 ods. 5 Zákona o rodine Na správu majetku maloletého dieťaťa sa primerane použijú ustanovenia § 32 a 33.
25. Podľa § 45 ods. 6 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd.
26. Podľa § 45 ods. 7 Zákona o rodine vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká.
27. Podľa § 45 ods. 8 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. Ak je maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti podľa odseku 2 druhej vety osobe, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, súd povinnému uloží povinnosť, aby výživné poukazoval tejto osobe; úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nemá v tomto prípade právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu.
28. Podľa § 46 ods. 1 Zákona o rodine maloleté dieťa možno zveriť do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti manželom.
29. Podľa § 62 ods.1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
30. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. 31. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
32. Podľa § 233 Civilného sporového poriadku na návrh strany, ktorej by inak hrozilo nebezpečenstvo ťažko nahraditeľnej alebo značnej škody alebo inej ujmy, súd môže vo výroku rozsudku vysloviť, že rozsudok je vykonateľný doručením; taký výrok sa na účely odvolania považuje za uznesenie.
33. Vzhľadom na skutočnosť, že maloleté dieťa nemá riadne zabezpečenú starostlivosť zo strany rodičov a osoba, ktorej bolo dieťa doposiaľ zverené do náhradnej osobnej starostlivosti už sama nemôže ďalej zabezpečovať starostlivosť o maloleté dieťa je nevyhnuté aplikovať vyššie citované zákonné ustanovenia a nanovo upraviť pomery k maloletému dieťaťu. Súd mal z vykonaného dokazovanie za preukázané, že navrhovatelia dokážu maloletej C. poskytnúť pevné a stabilné zázemie, každodennú starostlivosť, pričom maloleté dieťa ich pozná odmalička a pri vykonanom pohovore aj súhlasilo so zverením do ich starostlivosti. Na strane navrhovateľov, ktorí sú občianski bezúhonní, neboli zistené žiadne zdravotné, či iné prekážky brániace vo výkone osobnej starostlivosti o maloleté dieťa. V prípade navrhovateľov, ktorí majú vytvorené vhodné podmienky na zabezpečenie tejto starostlivosti, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, zohľadňujúc výsledok správy zo šetrenia pomerov v rodine navrhovateľov, vyjadrenie maloletej a súhlasné stanovisko všetkých účastníkov konania. Je jednoznačne v záujme maloletého dieťaťa, že v prípade, ak starostlivosť oň z nejakých dôvodov nezabezpečujú rodičia táto je nahradená starostlivosťou osôb, ktoré dieťa pozná, s ktorými vyrastá odmalička a ktoré vedia zabezpečiť jej každodenné potreby a poskytnúť dieťaťu potrebnú starostlivosť. V danom prípade, po vyjadrení osoby, ktorej bolo dieťa doposiaľ zverené do náhradnej osobnej starostlivosti išlo de facto o jedinú možnosť zabezpečenia náhradnej osobnej starostlivosti pred umiestnením dieťaťa do zariadenia ústavnej starostlivosti. Čo sa týka pomerov rodičov maloletej,
títo nežijú v spoločnej domácnosti, matka je toho času zamestnaná s nestálym miestom pobytu a otec o maloletú neprejavuje dlhodobo žiadny záujem, z čoho vyplýva, že u rodičov nie sú splnené zákonné podmienky na zabezpečenie riadnej starostlivosti o maloletú. Z vyššie uvedených dôvodov, súd návrhu navrhovateľov na zverenie maloletej do ich spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti vyhovel, keď dospel k záveru, že je to v záujme maloletej a takéto rozhodnutie súdu rozhodne predstavuje tú najlepšiu možnosť, ako zabezpečiť starostlivosť o maloletú. Navrhovateľom týmto rozhodnutím súčasne vzniká povinnosť vykonávať osobnú starostlivosť o maloletú v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia, právo zastupovať maloletú a spravovať jej majetok majú v bežných veciach. Vzhľadom na kolíznym opatrovníkom podaný návrh o určenie predbežnej vykonateľnosti rozsudku v časti zverenia dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, súd rozhodol, že v časti tohto výroku je rozsudok vykonateľný doručením. K uvedenému viedli súd správy zo šetrenia vykonaného kolíznym opatrovníkom, ako aj podnet evidovaný Okresným riaditeľstvom PZ BA II, ktoré indikujú, že správanie sa osoby, ktorej bolo dieťaťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti ako aj jej bytové pomery, môžu byť pre dieťa ohrozujúce. Vyhadzovanie maloletého dieťaťa vo veku XX roka z bytu a jeho ponechávanie v spoločných priestoroch bez dozoru, ako aj vulgárne správanie sa k nemu, ktoré sama osoba, ktorej je dieťa toho času zverené do starostlivosti priznala, rozhodne nedávajú záruku, že výchova a starostlivosť o maloleté dieťa bude vykonávaná riadne a v záujme dieťaťa. Predbežná vykonateľnosť rozsudku v tejto časti znamená, že rozsudok je vykonateľný doručením, kedy má byť maloleté dieťa odovzdané do starostlivosti navrhovateľov. V časti návrhu osoby, ktorej je dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti súd zamietol návrhu na úpravu jej styku s maloletou C., majúc za to, že neexistuje právny rámec tejto úpravy a okrem iného ani neexistujú žiadne dôvody vyžadujúce úpravu styku s maloletým dieťaťom. Osoba, ktorej bolo dieťa doposiaľ zverené do náhradnej osobnej starostlivosti nie je pokrvným príbuzným maloletého dieťaťa. Vzhľadom na obdobie doteraz vykonávanej starostlivosti o maloleté dieťa by bolo možné v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka uvedenú osobu chápať ako osobu blízku. ( t.j. "osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.") V prvom rade súd uvádza, že v zákone o rodine v časti týkajúcej sa úpravy náhradnej osobnej starostlivosti absentuje úprava styku dieťaťa s blízkymi osobami a zákonodarca pri zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti vychádza len zo zákonného rámca úpravy styku dieťaťa s jeho rodičmi. Styk rodičov s maloletým dieťaťom súd taxatívne neupravil, nakoľko otec sa kontaktu s dieťaťom dlhodobo nedomáha a v prípade matky existuje spolupráca s navrhovateľmi, ktorí jej kontakt s dcérou umožňujú a jeho autoritatívna úprava nie je potrebná. Ak by aj súd pri osobe, ktorej je toho času dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, vychádzal z ustanovení zákona o rodine, ktoré upravujú kontakt osôb blízkych s maloletým dieťaťom ( napr. čl. 5 písm. h) , §25 ods. 5, § 36 ods. 1 Zákona o rodine ), ani v tomto prípade by nevzhliadol za opodstatnené autoritatívne upraviť styk s maloletým dieťaťom. V prvom rade je potrebné poukázať na to, že v týchto prípadoch blízke osoby nemajú automaticky právny nárok na úpravu styku a úprava styku prichádza do úvahy len vtedy ak by úprava styku bola v záujme dieťaťa a vyžadovali by to pomery v rodine, to znamená, že záujem dieťaťa by prevýšil rodičovské práva. Argumenty, že úpravou styku s osobou, ktorej bolo dieťa doposiaľ zverené do starostlivosti, budú zabezpečené aj väzby súrodencov, nepovažoval súd za relevantné, keďže aj navrhovatelia tento kontakt súrodencov umožňujú a nie je na to potrebná úprava autoritatívna úprava styku s osobou, ktorej bolo dieťa doteraz zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. V konečnom dôsledku aj s ohľadom na doterajšie vyššie popísané výchovné pôsobenie pani C. na ktoré poukázal kolízny opatrovník, nemal súd za preukázané, že autoritatívna úprava styku by napokon bola ku prospechu pre maloleté dieťa.
34. Pokiaľ ide o rozsah vyživovacej povinnosti, t. j. určenia výšky výživného matky a otca, súd prihliadol na odôvodnené potreby maloletej ako oprávnenej ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov ako povinných plniť voči maloletej vyživovaciu povinnosť. Súd s ohľadom na zistené pomery oboch rodičov, ako aj návrh navrhovateľov uložil každému z rodičov povinnosť prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa stanovenú podľa osobitného zákona (zák. č. 601/2003 Z. z.). Takto určené výživné predstavuje zákonné minimum (§ 62 ods. 3 Zákona o rodine), ktorým je každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť, keďže výživa dieťaťa musí byť zabezpečená nepretržite a dieťaťu nemôže byť na ujmu skutočnosť, že povinný rodič nie je zamestnaný, resp. nemá iný legálny zdroj primeraného príjmu, napríklad z podnikania či brigádnickej práce. Súd k takto určenej výške výživného poznamenáva, že v zmysle § 5 ods. 1 zákona č. 601/2003 Z. z. suma životného minima sa upravuje k 1. júlu bežného kalendárneho roka, z ktorej sumy sú rodičia povinní platiť maloletej súdom určených 30%. Výživné budú rodičia povinní zasielať na účet príslušného Úradu práce,
ktorý je v prípade neplnenia vyživovacej povinnosti oprávnený vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné v exekučnom konaní a to vo svojom mene a na účet maloletého dieťaťa.
35. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a požadovať splnenie nároku z exekučného titulu. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.