Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/3/2024

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Kataríny Krochtovej v spore žalobcov: 1./ MUDr. M. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXXX/X, XXX XX O., právne zastúpený JUDr. Peter Arendacký, advokát, so sídlom Železničiarska 13, 811 04 Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO: 31 762 697 a 2./ Mgr. L. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXX/XX, XXX XX O., proti žalovanej: I. L., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. I. XXX/XX, XXX XX Z. Z. - O., o určenie dedičstva, o odvolaní žalobcu v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. - 54 zo dňa 10.02.2022, takto jednohlasne

rozhodol:

Zrušuje rozsudok vo výroku II. a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu 1. inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol (cit.): „I. Súd určuje, že poručiteľ MUDr. B. L., rod. L., nar. X.X.XXXX, zomrelý XX.X.XXXX bol ku dňu smrti jediným vlastníkom garáže súp. č. XXXX, postavenej na parcele č. XXXX, zapísanej na Okresnom úrade v O., odbore katastrálnom na LV č. XXXX pre obec O. a katastrálne územie O. a v to v celosti.

II. Náhradu trov konania stranám nepriznáva.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. , , a (ďalej len „“).

3. V dôvodoch rozhodnutia súd uviedol, že žalobcovia v 1./ a v 2./ rade sa podanou žalobou domáhali určenia, že poručiteľ MUDr. B. L., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX bol ku dňu smrti jediným a výlučným vlastníkom spornej nehnuteľnosti, bližšie špecifikovanej vo výroku I. napadnutého rozsudku. Žalobu odôvodnili tým, že sú synmi t.j. zákonnými dedičmi poručiteľa, a že žalovaná bola ku dňu smrti poručiteľa jeho manželkou. Ďalej poukázali na skutočnosť, že na Okresnom súde Prešov pod č. k. D 1817/1997 prebiehalo dedičské konanie po poručiteľovi, kde do súpisu majetku po poručiteľovi bola zapísaná len ideálna polovica spornej nehnuteľnosti. Sporná nehnuteľnosť bola vedená na Liste vlastníctva č. XXXX, kde podľa záznamu v časti B boli ako vlastníci garáže uvedení poručiteľ MUDr. B. L. a žalovaná I. L.. Ďalej z listu vlastníctva vyplývalo, že titulom nadobudnutia predmetnej nehnuteľnosti do bezpodielového spoluvlastníctva manželov bolo Potvrdenie MU Prešov o určení s. č. Vn610-P-8114/97. Žalobcovia údaj o nadobudnutí garáže do bezpodielového spoluvlastníctva manželov považovali za nepravdivý, nakoľko mali za to, že zo žiadneho hmotnoprávneho predpisu nevyplýva, že by pridelenie súpisného čísla stavbe bolo právnym titulom nadobudnutia vlastníckych práv k stavbe. W., ako to vyplývalo z potvrdenia Mesta O., bola dokončená v roku XXXX, t.j. v čase keď poručiteľ žil s bývalou manželkou M. C.. Toto manželstvo bolo právoplatne rozvedené dňom 03.11.1983 a dňa 16.09.1985 bola uzavretá dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Z obsahu dohody vyplývalo,

že výlučným vlastníkom spornej nehnuteľnosti bol práve poručiteľ MUDr. B. L.. V tejto súvislosti poukázali na to, že údaje v katastri nehnuteľností a na LV č. XXXX kat. úz. O. nie sú pravdivé.

4. Súd prvej inštancie v zmysle ust. rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania. Oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi zistil, že skutkový stav, tak ako bol uvedený v žalobe, súhlasí s predloženými listinnými dôkazmi. Vzhľadom na to, že žalovaná okolnosti tvrdené v žalobe nerozporovala, mal súd za to, že uznala, že výlučným vlastníkom spornej nehnuteľnosti bol poručiteľ, a že táto nehnuteľnosť netvorila predmet ich bezpodielového spoluvlastníctva. Nárok žalobcov posúdil súd prvej inštancie podľa ust. a a nasl. a navrhovanému žalobnému výroku v celom rozsahu vyhovel.

5. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. a a to tak, že stranám sporu náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie v časti trov konania odôvodnil jednak tým, že žalobný výrok bolo počas prebiehajúceho dedičského konania možné dosiahnuť len v súdnom konaní a tiež tým, že žiadna zo strán náhradu trov konania nežiadala.

6. Proti výroku II. rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca v 1. rade. Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý výrok rozsudku a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti rozhodnutia o trovách konania, ktoré bolo podľa žalobcu v 1. rade vydané v rozpore s ust. a . Žalobca v 1. rade sa nestotožnil s tvrdením súdu v zmysle ktorého ani jedna zo strán konania nežiadala o priznanie náhrady trov konania. Taktiež namietal argumentáciu súdu prvej inštancie v zmysle ktorej bolo žalobný nárok v znení, v akom ho požadovali žalobcovia v 1./ a v 2./ rade, počas prebiehajúceho dedičského konania možné dosiahnuť iba v súdnom spore. Poukázal najmä na to, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania opomenul zohľadniť tú skutočnosť, že ak sa strana sporu výslovne nároku na náhradu trov konania nevzdá, súd je povinný rozhodnúť o trovách konania aj keď sa nárok na ich úhradu výslovne neuplatnil. Žalobca ďalej uviedol, že súd prvej inštancie odignoroval jeho podanie zo dňa 18.01.2022, v ktorom výslovne žiadal priznanie náhrady trov konania. Zároveň poukázal na uznesenie Okresného súdu v Prešove sp. zn. D 1817/1997-88, z ktorého bol zrejmý zámer žalovanej stať sa jedinou dedičkou po poručiteľovi MUDr. B. L., nakoľko ani v uvedenom dedičskom konaní nenamietala skutočnosť, že predmetná nehnuteľnosť nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

7. Žalovaná vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že v spore medzi ňou a žalobcami v 1. a v 2. rade došlo k dohode o všetkých majetkových sporoch, ktoré trvali po smrti poručiteľa, o čom predložila aj listinný dôkaz - Dohodu o spôsobe majetkového vyporiadania zo dňa 12.05.2023. Vzhľadom na uvedené tak vyjadrila svoje prekvapenie z konania žalobcu v 1. rade. Ďalej uviedla, že v predmetnej veci bolo potrebné rozhodnutie súdu o tom, že predmetná nehnuteľnosť patrí do konania o dedičstve po poručiteľovi, keďže sa táto nenachádzala na liste vlastníctva. V tejto súvislosti poukázala na to, že v konaní nerozporovala skutočnosť, že uvedená nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľovi, keďže vyslovila súhlas so súdnym konaním. Uvedenú skutočnosť konštatoval aj súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Ďalej uviedla, že dedičské konanie poručiteľovi prebiehalo od roku 1997, pričom po dohode uzavretej medzi stranami sporu, na ktorú odkázala v podanom vyjadrení, došlo medzičasom k prejednaniu dedičstva predmetom ktorého bola aj sporná nehnuteľnosť. Na podporu svojich argumentov predložila aj Dohodu o budúcej dohode dedičov o vyporiadaní dedičstva zo dňa 17.05.2023, na základe ktorej došlo k vyporiadaniu vzťahov aj k predmetnej garáži. V závere uviedla, že má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti o trovách konania je v súlade so zákonom, a preto navrhla rozsudok v tejto časti ako vecne správny potvrdiť.

8. Žalobca v 1./ rade v replike namietal, že v dohode, na ktorú poukazuje žalovaná vo svojom vyjadrení absentuje zmienka o dohode o trovách konania. Zároveň uviedol, že síce je pravdou, že žalovaná v konaní súhlasila s podanou žalobou, avšak vo svojom vyjadrení opomenula uviesť tú skutočnosť, prečo musel byť táto žaloba podaná. Ďalej uviedol, že tvrdeniu žalovanej nezodpovedala ani tá skutočnosť, že by sporná garáž nebola zapísaná na liste vlastníctva, keďže súd vo svojom výroku pod sp. zn. -54 konštatoval, že nehnuteľnosť je na liste vlastníctva zapísaná. Žalobca v 1./ rade mal za to, že podanie žaloby v danom prípade zavinila žalovaná, nakoľko táto v dedičskom konaní prebiehajúcom po poručiteľovi nenamietala tú skutočnosť, že nie je jedinou dedičkou, a taktiež neupozornila notára na chybný záznam na liste vlastníctva o tom, že sporná nehnuteľnosť nie je predmetom bezpodieloveho spoluvlastníctva. Ďalej poukázal na to, že v dedičskom konaní bolo

uznesením zo dňa 11.06.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.07.2018, rozhodnuté, že jednu polovicu spornej nehnuteľnosti nadobúda žalovaná z titulu, že je jedinou dedičkou po poručiteľovi a druhá polovica patrí žalovanej z titulu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Zároveň žalobca v 1./ rade uviedol, že o tom, že je dedičské konanie právoplatne skončené sa spolu so svojím bratom, t.j. žalobcom v 2./ rade dozvedeli nazretím do evidencie katastra nehnuteľností.

9. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli.

10. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd ( ) prejednal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie ( ) a po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) dospel k záveru, že napadnutý rozsudok vo výroku II. je potrebné podľa zrušiť.

11. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca v 2./ rade Ing. K. L., nar. XX.XX.XXXX, zomrel po rozhodnutí súdu prvej inštancie. Ako to vyplýva z predloženého súdneho spisu súd prvej inštancie uznesením (č.l. 98) rozhodol, že pokračuje v konaní s dedičmi žalobcu v 2./ rade, a to MUDr. M. L., nar. XX.XX.XXXX - žalobcom v 1./ rade a Mgr. L. L., rod. L., nar. XX.XX.XXXX - dcérou poručiteľa.

12. Podľa ust. , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

13. Podľa ust. , ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania práv.

14. Podľa ust. , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

15. Podľa ust. , ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.

16. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa SR a čl. 36 ods. 1 Listiny je aj právo na rozhodnutie o trovách konania, resp. o náhrade trov konania v súlade so zákonom. Rozhodovanie o náhrade trov je súčasťou súdneho konania, a preto všeobecný súd pri poskytovaní súdnej ochrany podľa SR môže postupom, ktorý nie je v súlade so zákonom, porušiť základné právo účastníka konania na súdnu ochranu. V zmysle ESĽP, ústavného súdu a najvyššieho súdu rozhodovanie o náhrade trov konania tvorí integrálnu súčasť súdneho konania. V sporovom konaní jej hlavným vyjadrením je zásada úspechu v konaní, premietnutá do náhrady trov konania. Súd je pri rozhodovaní o priznaní náhrady trov konania povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov uplatnených úspešným účastníkom v spore. (ŠTEVČEK, FICOVÁ, BARICOVÁ, MESIARKINOVÁ, BAJÁNKOVÁ, TOMAŠOVIČ A KOL. , 2. vydanie, 2022).

17. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane konania ktorej to priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom.

18. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci. Zásada úspechu v spore je premietnutá v ust. ako základné kritérium priznania náhrady trov konania. Táto zásada je následne doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie upravenou v ust. . Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Zásada zavinenia je odrazom sankčnej náhrady trov konania, ktorú súd uloží tomu kto ich vznik zavinil. Výnimku z uvedených zásad predstavuje ust. (dôvody hodné osobitného zreteľa.

19. Ustanovenie vyjadruje povinnosť súdu priznať strane, ktorá má vo veci plný úspech plnú náhradu trov konania. Iba výnimočne, vtedy ak tak stanoví expressis verbis zákon súd náhradu trov konania úspešnej strane neprizná (viď ). Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. O plný úspech žalobcu vo

veci ide vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Nejde však o náhradu všetkých trov, ktoré strana v konaní vynaložila, ale iba trov konania vymedzených v ust. , t.j. všetkých trov, ktoré sú preukázané, odôvodnené účelne vynaložené a ktoré vznikli v konaní v súvislosti s uplatňovaním práva. ( pozri J. Baricová : Náhrada trov podľa úspechu. In.: , [online]. Praha: C.H.Beck, 2022.)

20. Ďalej zákonodarca v ust. stanovuje, že v prípade čiastočného úspechu v konaní majú účastníci konania právo na pomernú náhradu trov konania v závislosti od pomeru úspechu. Iba v prípade, ak je pomer úspechu v zásade rovnovážny, môže súd rozhodnúť tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Zložitejšia situácia v prípade posúdenia úspešnosti tej-ktorej strany prichádza do úvahy keď predmetom konania nie je peňažné plnenie. V týchto prípadoch je potrebné pod výsledkom konania rozumieť právne následky, ktoré vyvolá rozhodnutie súdu v porovnaní s tým, čo bolo cieľom žaloby. Na tomto základe súd dospeje k závere o výsledku konania a ustáli tak úspech tej-ktorej strany.

21. Vo vzťahu k aplikácii ust. , odvolací súd uvádza, že toto ustanovenie predstavuje výnimku pri rozhodovaní o trovách konania. Účelom tohto ustanovenia je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva . 22. Je zrejmé, že v predmetnom prípade sa žalobcovia v 1./ a v 2./ rade žalobou podanou na súde prvej inštancie domáhali, aby súd rozhodol, že ku dňu smrti poručiteľa MUDr. B. L. bol tento jediným a výlučným vlastníkom spornej nehnuteľnosti na LV č. XXXX, bližšie špecifikovanej v napadnutom rozsudku. Túto žalobu odôvodnili tým, že súde prvej inštancie prebiehalo dedičské konanie po poručiteľovi, pričom predmetom tohto konania bola len ideálna polovica spornej nehnuteľnosti. Namietali, že údaj o nadobudnutí spornej nehnuteľnosti na LV č. XXXX do bezpodielového spoluvlastníctva poručiteľa a žalovanej nie je pravdivý, nakoľko titulom nadobudnutia malo byť priradenie súpisného čísla. Žalobcovia v 1./ a v 2./ rade namietali, že zo žiadneho hmotnoprávneho predpisu nevyplýva, že by priradenie súpisného čísla malo byť spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Ďalej poukázali na to, že jedinou dedičkou spornej nehnuteľnosti sa stala žalovaná, pričom ako uviedli vo svojich vyjadreniach, o skončení dedičského konania sa dozvedeli nahliadnutím do katastra nehnuteľností.

23. V predmetnom prípade súd prvej inštancie rozhodol tak, že stranám sporu náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení napadnutého rozsudku v časti, v ktorej rozhodoval o náhrade trov konania súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že stranám sporu náhradu trov konania nepriznal, nakoľko tieto o ich náhradu nežiadali. Z obsahu spisu však vyplýva, ako na to poukázal v odvolaní aj žalobca v 1. rade, že v podaní zo dňa 18.01.2022 (č.l 40), ktorým navrhol, aby súd medzi stranami schválil zmier, žiadal aj priznanie trov konania a to vo výške 397,50 eur. Súčasťou tohto podania bol aj návrh, že v prípade ak s navrhovaným zmierom nebude žalovaná súhlasiť, rozhodne súd rozsudkom bez nariadenia pojednávania. K tomuto podaniu sa vyjadrila žalovaná, ktorá uviedla, že súhlasí s tým, aby súd vo evci rozhodol bez nariadenia pojednávania, taktiež vyjadrila súhlas s obsahom textu podania právneho zástupcu žalobcu v 1. rade. Vzhľadom na uvedené skutočnosti vyplývajúce jednak z obsahu spisu, ale aj s prihliadnutím na výsledok predmetného konania, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie v časti náhrady trov konania zaťažil nepreskúmateľnosťou, nakoľko nezohľadnil všetky skutočnosti uvádzané stranami sporu, a taktiež nepostupoval v súlade s ustanoveniami upravujúcimi postup pri rozhodovaní o trovách konania.

24. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené konštatuje, že súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho procesného postupu znemožnil strane aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a preto bolo potrebné rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku II. zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie podľa .

25. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie v intenciách odôvodnenia odvolacieho súdu sa opätovne zaoberať a vysporiadať s otázkou náhrady trov konania, a to v súlade so zákonnou úpravou vzťahujúcou sa na postup pri rozhodovaní o trovách konania Taktiež úlohou súdu prvej inštancie bude

opätovne sa zaoberať otázkou zásady úspechu vyjadrenou ust. a to najmä s prihliadnutím na výsledok predmetného konania. Následne svoje závery o skutkových zisteniach a právnom posúdení veci v súlade so zásadami uvedenými v , , náležite odôvodní.

26. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie taktiež o nároku na náhradu trov odvolacieho konania ( ).

27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).