Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9CdoBy-3-2026.pdf
PDF · 78.19 KB
Case nature
Subarea
9CdoBy/3/2026
Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 2/ O.. Z. E., narodeného XX. D. XXXX, T. Š., I.. P. XXX/XX, 3/ J. E., narodenej XX. F. XXXX, T. Š., I.. P.I. XXX/XX, zastúpených spoločnosťou ProAdvokat, s.r.o., Banská Bystrica, Cementárenská cesta 17, IČO: 54 864 313, proti žalovanému H. W., narodenému XX. I. XXXX, T., A. XXXX/XX, zastúpenému advokátom JUDr. Ľubomírom Ivanom, Zvolen, Námestie SNP 41, o určenie, že žalobcovia nie sú povinní vypratať byt a iné, vedenom na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. 24C/48/2017, o dovolaní žalobcov 2/ a 3/ proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 26. februára 2025 sp. zn. 16Co/83/2024, o návrhu žalobcov 2/ a 3/ na odklad právoplatnosti, takto
r o z h o d o l :
Návrhu na odklad právoplatnosti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 26. februára 2025 sp. zn. 16Co/83/2024 n e v y h o v u j e.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom, v poradí druhým č. k. 24C/48/2017-333 z 21. mája 2024 zastavil konanie o žalobe žalobkyne 1/ (výrok I); zamietol žalobu v časti o určenie, že žalobcovia nie sú povinní vypratať byt na X. poschodí bytového domu súp. č. XXX na ulici I.. P. XX v T. Š., k. ú. T. Š. (výrok II); zamietol žalobu v časti o určenie, že žalobcovia sú oprávnení naďalej užívať byt na X. poschodí bytového domu súp. č. XXX na ulici I.. P. XX v T. Š., k. ú. T. Š. (výrok III); zamietol žalobu v časti o určenie, že výška nájomého zostáva nezmenená tak, ako to bolo určené rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/37/2009 zo 6. mája 2009 (výrok IV); zamietol žalobu v časti o uloženie povinnosti žalovanému a ním povereným osobám zdržať sa vstupovania do bytu (výrok V); zamietol žalobu v časti o uloženie povinnosti žalovanému nenakladať a zdržať sa nakladania s vecami, ktoré sú vo vlastníctve žalobcov nachádzajúcimi sa v byte (výrok VI); zamietol žalobu v časti o uloženie povinnosti žalovanému nevypratávať byt (výrok VII); nepriznal žalovanému voči žalobcom nárok na náhradu trov konania (výrok VIII); žalobcom 2/ a 3/ priznal spoločne a nerozdielne voči žalovanému nárok na náhradu trov konania o vzájomnej žalobe, ktorou sa žalovaný domáhal vypratania bytu v rozsahu 100 % (výrok IX); žalobkyni 1/ nepriznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania o vzájomnej žalobe (výrok X); zrušil neodkladné opatrenie nariadené uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/32/2018 z 20. marca 2018 (výrok XI).
2. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalobcov 2/, 3/ a na odvolanie žalovaného rozsudkom z 26. februára 2025 sp. zn. 16Co/83/2024 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a žalobcom uložil povinnosť zaplatiť žalovanému spoločne a nerozdielne náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.
3. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podali žalobcovia 2/ a 3/ (ďalej aj „dovolatelia“) dovolanie, ktorého prípustnosť vyvodzovali z ustanovenia § 420 písm. f) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).
4. V dovolaní zároveň žalobcovia 2/ a 3/ navrhli, aby dovolací súd odložil vykonateľnosť dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu v zmysle § 444 ods. 1 CSP. Svoj návrh odôvodnili tým, že bez odkladu vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia dôjde k porušeniu ich základných práv, najmä práva na ochranu osobnej integrity a nedotknuteľnosti obydlia podľa čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2 a čl. 21 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Táto obava vyplýva podľa nich zo správania žalovaného, ktorý napriek právoplatnému uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 15Co/32/2018-108 z 20. marca 2018 opakovane poveroval tretie osoby na vstup do bytu dovolateľov, čo bolo aj predmetom oznámenia na polícii (zápis ORPZ-ZH-OPP5-85_2022-P), ako aj z konania žalovaného v minulosti, ktorý odpojil domácnosť žalobcov na 14 mesiacov od elektriny, keď o jeho protiprávnom konaní bolo právoplatne rozhodnuté súdom v spore sp. zn. 9C/224/2009. Žalovaný tiež viedol voči žalobcom neoprávnené exekučné konanie sp. zn. 3EX/1029/22, ktoré bolo pre neopodstatnenosť zastavené rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/124/2022. Vzhľadom na túto opakovanú prax zo strany žalovaného majú žalobcovia za to, že existuje reálne riziko, že žalovaný bude pokračovať v podobnom konaní, čomu nezabráni ani napádaný rozsudok odvolacieho súdu, ktorý považujú z hľadiska vecného obsahu za zmätočný, neurčujúci postavenie strán sporu a neumožňujúci určiť, aké konkrétne práva a povinnosti z neho vyplývajú. Vyhrážka vysťahovania zo strany žalovaného, vysťahovanie nábytku žalobcov a dokonca za toto ešte požadovanie úhrady za uskladnenie, je závažnou vyhrážkou zo strany žalovaného, ktorá je neakceptovateľná z pohľadu Ústavou Slovenskej republiky garantovaných práv a nedotknuteľnosti obydlia žalobcov. Uzavreli, že hroziaca ujma na ich základných právach výrazne prevyšuje akúkoľvek potenciálnu ujmu, ktorá by v dôsledku odkladu vykonateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu mohla vzniknúť žalovanému.
5. Žalovaný považoval návrh na odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu za nedôvodný. Zdôraznil, že odo dňa právoplatnosti napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu a ani ďaleko pred ním nedošlo k nijakému zásahu do práv a právom chránených záujmov žalobcov. Žalobcovia odôvodňujú svoj návrh okonosťami, ktoré sa stali pred viac ako 10 rokmi. Uviedol, že byt môžu žalobcovia užívať do času, kým im nebude poskytnutá riadna a adekvátna bytová náhrada zo strany Mesta Banská Štiavnica. Vzhľadom na to, že rozhodnutím odvolacieho súdu nebola uložená žiadna povinnosť na plnenie, považoval argumentáciu žalobcov smerujúcu k odkladu vykonateľnosti rozhodnutia za nezrozumiteľnú. Poukázal tiež na čl. 21 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorého má ako vlastník nehnuteľnosti právo vstúpiť do nehnuteľnosti za účelom odvrátenia ohrozenia majetku osôb.
6. V doplňujúcom podaní z 8. júla 2025 (č. l. 544 súdneho spisu) žalobcovia 2/ a 3/ uviedli, že 7. júla 2025 o 19:00 hod. u nich zazvonili dvaja neznámi páni s tým, že chcú kúpiť byt, v ktorom bývajú, a že žalovaný ho chce výhodne predať, pričom už mu zaplatili zálohovú platbu. Chceli vojsť do bytu, opakovane sa dopytovali, či sa z bytu vysťahujú, ak im bude daný iný byt. Tvrdili, že spolupracujú so žalovaným. Týmto je podľa žalobcov preukázané, že žalovaný sa opätovne dopúšťa konania, ktorého sa dopustil v minulosti, narušuje ich pokojné bývanie, vystavuje ich psychickému tlaku a podáva informácie o nich cudzím ľuďom.
7. V súlade so zásadou ustanovenou v čl. 11 Základných princípov CSP a v § 124 CSP, každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Citované ustanovenie s poukazom na § 438 ods. 1 CSP platí aj pre dovolacie konanie, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) posudzoval návrh žalobcov 2/ a 3/ podľa jeho obsahu ako návrh na odklad právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu v zmysle § 444 ods. 2 CSP. Z obsahu ich návrhu, ktorým žiadajú odložiť „vykonateľnosť“ napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu, totiž celkom zreteľne vyplýva ich úmysel zamedziť účinkom rozhodnutia odvolacieho súdu. Vzhľadom k tomu, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu v spojení s rozsudkom súdu prvej inštancie neukladá žalobcom 2/ a 3/ žiadnu konkrétnu povinnosť na plnenie, ktorá by mohla byť predmetom exekučného konania, nie je možné sa účinne domáhať v zmysle § 444 ods. 1 CSP odkladu vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu, ale len odkladu jeho právoplatnosti v zmysle § 444 ods. 2 CSP.
8. Podľa § 444 ods. 2 CSP ak nejde o rozhodnutie, ktoré ukladá povinnosť plniť, dovolací súd môže na návrh odložiť jeho právoplatnosť, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa; ustanovenia § 230 tým nie je dotknuté. Podľa § 444 ods. 3 CSP právne vzťahy niekoho iného než strany nie sú odložením právoplatnosti podľa odseku 2 dotknuté.
9. Inštitút odkladu právoplatnosti bol zavedený preto, aby bolo možné odložiť právne účinky aj takých rozhodnutí, pri ktorých nie je nútený výkon možný, avšak ktoré môžu mať pre dovolateľa rovnako nepriaznivé dôsledky. Účelom inštitútu odkladu vykonateľnosti alebo právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu napadnutého dovolaním je ochrana dovolateľa pred nepriaznivými účinkami tohto rozhodnutia, napríklad vznikom ťažko reparovateľnej škody alebo inými možnými komplikáciámi, ktoré vzniknú v dôsledku realizácie rozhodnutia odvolacieho súdu.
10. Odklad právoplatnosti a vykonateľnosti právoplatného rozhodnutia má mimoriadny charakter, pretože dovolací súd ním pred rozhodnutím o dovolaní prelamuje právne účinky dovolaním napádaného právoplatného rozhodnutia. Zároveň však má aj charakter dočasný a predbežný. Pri rozhodovaní o odklade právoplatnosti a vykonateľnosti musí dovolací súd zohľadniť tak ujmu, ktorá môže dovolateľovi vzniknúť v prípade, že nebude odložená právoplatnosť a vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, ako aj prípadnú ujmu protistrany, spočívajúcu v tom, že táto strana sporu sa v dôsledku odkladu právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia dočasne musí zdržať realizácie práv (oprávnení), ktoré jej vyplývajú z už právoplatného a vykonateľného rozhodnutia.
11. Najvyšší súd ako súd príslušný na rozhodnutie o dovolaní (§ 35 CSP) s poukazom na vyššie uvedené dospel k záveru, že návrhu žalobcov 2/ a 3/ na odklad právoplatnosti dovolaním napádaného rozhodnutia odvolacieho súdu nie je možné vyhovieť. Predovšetkým treba zdôrazniť, že situácia žalobcov 2/ a 3/ sa následkom rozhodnutia odvolacieho súdu nijako nezhoršila, keďže im nebola uložená žiadna povinnosť, pričom už rozsudkom súdu prvej inštanie č. k. 24C/48/2017-220 zo 7. mája 2019, právoplatným 25. júna 2019, bola vzájomná žaloba žalovaného o vypratanie bytu zamietnutá (výrok II) a uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/124/2022 z 18. januára 2023 bol zamietnutý aj návrh žalovaného na nariadenie neodkladného opatrenia. To znamená, že v súčasnosti nemá žalovaný žiadny exekučný titul, na základe ktorého by mohol žalobcov 2/ a 3/ z bytu vypratať alebo im vysťahovať ich veci z bytu. Pokiaľ ide o zrušenie uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/32/2018 z 20. marca 2018, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie ukladajúce žalovanému povinnosť nevstupovať do bytu a nenakladať s vecami nachádzajúcimi sa v byte, ako i povinnosť nevypratať byt, dovolací súd uvádza, že účelom inštitútu odkladu právoplatnosti rozhodnutia nie je poskytovať dočasnú úpravu pomerov medzi stranami sporu, ako tomu je v prípade neodkladných opatrení v základnom konaní. Podstatou odkladu je zabrániť vzniku takej ujmy strany sporu, ktorú by po rozhodnutí dovolacieho súdu už nebolo možné odstrániť, resp. zabrániť takej zmene skutkového a právneho stavu, ktorá by bola nezvratná, čo však nie je prípad prejednávanej veci. Keďže žaloba žalovaného o vypratanie bytu žalobcami bola právoplatne zamietnutá a žalobcom v dôsledku právoplatného rozhodnutia odvolacieho súdu nevznikli žiadne povinnosti, nezmenil sa skutkový ani právny stav vo vzťahu k predmetu sporu, a teda v jeho dôsledku žalobcom 2/ a 3/ žiadna ujma nehrozí.
12. Pokiaľ žalobcovia v doplňujúcom podaní uviedli, že 7. júla 2025 ich kontaktovali neznámi páni s tým, že chcú byt od žalovaného kúpiť, dovolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že odklad právoplatnosti napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu by nemohol nijako zabrániť prípadnému predaju bytu zo strany žalovaného. Žiadne aktuálne konanie žalovaného, ktorým by došlo k zásahu do práv žalobcov v podobe úkonov smerujúcich k ich vyprataniu alebo neoprávnenému vstupovaniu do bytu žalobcovia neuviedli.
13. Najvyšší súd tak uzatvára, že po zohľadnení všetkých relevantných okolností na strane žalobcov 2/ a 3/ nebolo preukázané, že by bol daný dôvod hodný osobitného zreteľa na odklad právoplatnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu v súlade s § 444 ods. 2 CSP.
14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.