Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27CoE/70/2020

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a sudkýň JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Marianny Hirkovej v exekučnej veci oprávneného PRIVATdebt, s.r.o., so sídlom Železničná 4/A, Hlohovec, IČO: 45 322 571, právne zastúpeného JUDr. Vladimírom Sidorom, advokátom, Železničná 4/A, Hlohovec proti povinným 1.) G. L. a 2.) C. L., obaja bytom L. XXX, I. o vymoženie 5710,77 EUR s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č. k. - 48 zo dňa 8.10.2019 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.

Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku a rozhodol, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznáva a povinnému náhradu trov exekučného konania nepriznáva.

2. V odôvodnení uviedol, že vo veci bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým bol zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V č.k. právoplatný dňa 17.8.2009. Konštatoval, že dňa 18.1.2016 oprávnený predložil doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie. Z tohto doplnenia vyplynulo, že právny vzťah medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným vznikol zo Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere a nakoľko povinní nesplnili svoju povinnosť, na základe Dohody o vyplnení zmenky právny predchodca oprávneného vyplnil zmenkovú sumu. Ďalej exekučný súd konštatoval, že vlastný vzťah tak vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy, teda ide o spotrebiteľský vzťah. Poukázal na zákonnú úpravu Exekučného poriadku (účinného do 31.3.2017), na § 57 ods. 1 písm. m) a § 243f ods. 4 a uzavrel, že v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul sa súd nezaoberal spotrebiteľskou zmluvou, a preto vzhľadom na dôkazné bremeno zaťažujúce v tomto smere oprávneného, keďže opak nebol preukázaný, boli splnené podmienky na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m). V ďalšej časti odôvodnil výroky o trovách exekúcie a exekučného konania.

3. Proti uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený z dôvodu vymedzeného v zmysle , , , . Citoval dotknuté ustanovenia Exekučného poriadku. Podľa jeho názoru išlo napadnuté uznesenie proti línii novely Exekučného poriadku Zdôraznil, že pôvodne zmenkové platobné rozkazy neobsahovali odôvodnenie, teda ani opis ako sa súd vysporiadal s oprávnenosťou nároku žalobcu. Ani pri prezretí pôvodného spisu v tomto období nie je možné zodpovedať otázku, či sa prvostupňový súd vysporiadal s otázkami vyplývajúcimi z novej právnej úpravy. Podľa názoru oprávneného bolo povinnosťou súdu prvej inštancie v exekučnom konaní skúmať, prítomnosť neprijateľnej zmluvnej podmienky a či bolo na ňu prihliadnuté. Navyše bolo nevyhnutné v prípade splnenie týchto podmienok zastaviť exekúciu len v tejto

časti, ako to vyplýva z princípu delenej neplatnosti právnych úkonov v civilnom práve. Vytkol súdu prvej inštancie nedostatočné preskúmanie skutkového stavu. Uviedol, že predmetná zmluva nepodliehala úprave Zosumarizoval, že zastavením exekúcie v celom rozsahu došlo k odňatiu práva na súdnu ochranu. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konania.

4. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle (ďalej len ) preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s a v spojení s , Exekučného poriadku a a , bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

5. Odvolací súd konštatuje, že vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje, a už len zdôraznenie jeho správnosti uvádza.

6. Odvolací súd poukazuje na dôvodovú správu k (ktorým došlo okrem iného k novelizácii Exekučného poriadku a prijatiu , ), v ktorej sa uvádza, že „napriek tomu, že navrhovatelia sú toho názoru, že doterajšia právna úprava, ako aj legislatíva EU a judikatúra Európskeho súdneho dvora upravuje povinnosť súdov z úradnej povinnosti (ex offo) prihliadať vždy na ochranu spotrebiteľa, v súdnej praxi je táto povinnosť často krát prehliadaná. Napríklad v rozsudku Európskeho súdneho dvora sp. zn. C - 419/2011 zo 14. 03. 2013 (Česká sporiteľňa a.s. proti G. F.) samotný Európsky súdny dvor v konaní pri uplatnení práva zo zmenky z úradnej moci skúmal postavenie žalovaného ako spotrebiteľa. Európska komisia v prejudiciálnom konaní (C-328/14), ktoré sa týkalo výkladu čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS a článku 4 Smernice Rady 87/102/EHS vyslovila názor, že smernica 87/102/EHS nezakazuje používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách, ale zo znenia jej článku 9 jednoznačne vyplýva, že členské štáty môžu povoliť ich používanie v spotrebiteľských zmluvách iba vtedy, ak zároveň zabezpečia vhodnú ochranu spotrebiteľa v takýchto situáciách. Podľa názoru Komisie je potrebné pojem „vhodnej ochrany spotrebiteľa“ v zmysle článku 9 smernice 87/102/ EHS vykladať so zreteľom na článok 14 uvedenej smernice, ktorá zakazuje znížiť štandard ochrany spotrebiteľa. Vhodnou ochranou spotrebiteľa v zmysle článku 9 uvedenej smernice je preto potrebné chápať celkový právny rámec ochrany spotrebiteľa, ako vyplýva z predpisov práva Únie a judikatúry Súdneho dvora, a zahŕňa preto aj povinnosť vnútroštátnych súdov ex offo skúmať nekalosť zmluvných podmienok.

7. Vyššie uvedené princípy v zmenkový a šekový výslovne upravené nie sú, hoci vyplývajú z iných právnych predpisov (). V dôsledku toho mali súdy na uvedenú vec rôzne právne názory a preto aj v mnohých prípadoch dochádzalo k priznaniu nárokov zo zmeniek, ktoré v skutočnosti pochádzali zo spotrebiteľských zmlúv. V konaniach sa nijako neprihliadlo na ochranu spotrebiteľa, na zákaz neprijateľných zmluvných podmienok a dokonca boli priznávané úroky presahujúce 90% p.a..

8. Návrh zákona expresis verbis zavádza povinnosť súdu skúmať, či v rámci uplatneného nároku zo zmenky, táto nevznikla zo vzťahu so spotrebiteľom. Zavádzajú sa nové povinnosti účastníka konania v súdnom konaní, ktorý uplatňuje nárok zo zmenky, a to najmä za účelom zistenia, či ide o nedovolenú alebo nezákonne vydanú zmenku. V tejto súvislosti uvádzame, že ust. o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov zakazuje zabezpečiť uspokojenie pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou. Bez povinností navrhovateľa v súdnom konaní predložiť skutočnosti a dôkazy ohľadne vlastného vzťahu ako aj bez výslovnej povinnosti súdu ex offo prihliadať na ochranu spotrebiteľa, nie je možné poskytnúť reálnu ochranu spotrebiteľovi“.

9. Z vyššie uvedeného vyplýva, že cieľom právnej úpravy zakotvenej do Exekučného poriadku je ochrana spotrebiteľa v rozsahu a kvalite predpokladanom právom EÚ a reflektuje aj na rozhodovaciu činnosť Súdneho dvora EÚ. Je potrebné poukázať na čl. 38 Charty EÚ, podľa ktorého politiky štátov zabezpečia vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa. Vzhľadom na znenie

SR je Charta EÚ vo svetle Lisabonskej zmluvy súčasťou právneho poriadku SR. Charta EÚ tak Slovenskej republike ako členskému štátu EÚ uložila povinnosť zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov a odvolací súd má za to, že ust. , Exekučného poriadku v znení účinnom od 23.12.2015 do 31.03.2017 patrí medzi právne normy, ktorými dochádza k naplneniu čl. 38 Charty EÚ.

10. Súd prvej inštancie na vec aplikoval správne právne normy, rozhodoval v súlade s platnou a účinnou právnou úpravou, náležite skúmal všetky okolnosti prípadu tak, ako to vyplýva z ust. § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v spojení s § 243f Exekučného poriadku účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie. Odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne.

11. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

12. Odvolací súd má v zhode so súdom prvej inštancie za to, že zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere uzatvorená medzi účastníkmi dňa 20.7.2006 je spotrebiteľskou zmluvou podľa ust. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzavretia zmluvy. Táto zmluva tak podlieha normám spotrebiteľského práva.

13. Podľa a o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa , , ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje a podľa odseku (2) na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

14. Podľa , zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

15. Podľa /,/ , spotrebiteľské zmluvy podľa uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanoveniami a 54 tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s ustanovením , ak ide o náležitosti zmluvy, a s ustanovením tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané do súladu s ustanoveniami , 54 a 57 tohto zákona podľa odseku 3, sú neplatné po uplynutí troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Spotrebiteľ má právo odstúpiť od spotrebiteľskej zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch, ktorá nie je podľa odseku 3 daná do súladu s ustanovením tohto zákona, ak ide o náležitosti zmluvy, a to do troch mesiacov po uplynutí lehoty podľa odseku 3.

16. Odvolací súd pripomína judikatúru súdneho dvora, podľa ktorej je spotrebiteľ pri uzatváraní zmluvy v nevýhodnejšom postavení tak z dôvodu sťaženej vyjednávacej pozície ako aj z dôvodu informovanosti (C-240/98 až C-244/98 Océano grupo editoriale, C.Mostaza Claro,C-76/10 POHOTOVOSŤ a iné).

17. Predmetná vec sa týka práva Európskej únie (smernica Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách; ďalej ,,smernica“). Ustanovenie je pomerne náročné na dodávateľov a významne chráni spotrebiteľov. Treba však povedať, že ak sa neberie do úvahy výber programu a podpis, tak spotrebiteľ takmer žiadnym spôsobom neparticipuje na koncipovaní zmluvy. Preto sa dá plne pochopiť pomerne silná ochrana spotrebiteľov, ktorú slovenský zákonodarca zakotvil v ustanovení . Faktická nerovnosť medzi dodávateľom a spotrebiteľom pri vzájomnej kontraktácii je zjavná a viaceré rozhodnutia súdneho dvora na to poukazujú (napr. rozsudok C-168/05 Mostaza Claro, bod 25, 26, 27).

18. Podľa čl. 6 ods. 1 smernice, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzavretých so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich národného práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

19. Súdny dvor dokonca považuje ochranu spotrebiteľa podľa čl. 6 smernice za tak významnú, že sa má klásť principiálne na roveň vnútroštátnym pravidlám verejného poriadku, a to v záujme vyššej kvality života (pozri uznesenie súdneho dvora EÚ vo veci C-76/10 POHOTOVOSŤ/Korčkovská, bod 50).

20. Odvolací súd nevidí dôvod, aby spotrebiteľ nebol efektívne chránený normami európskeho práva založeného na principiálnych otázkach alebo žeby sa ochrana mala striktne vzťahovať až od určitého dňa, mesiaca a roka. Alebo inými slovami povedané, aby bolo spotrebiteľovi tých istých služieb odkázané, že naňho táto efektívna ochrana daná až na úroveň pravidiel verejného poriadku nedopadá. Pre termín neprijateľná zmluvná podmienka sa zvykne pritom použiť aj termín nečestná, nemorálna, nekalá podmienka.

21. Vo vzťahu k splneniu podmienok postupu podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku odvolací súd poukazuje na obsah Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere z 20.7.2006, ktorá obsahuje okrem iných dojednanie o poplatku za biankozmenku vo výške 500 Sk (16,60 eur). Odvolací súd uvádza, že biankozmenka je vystavovaná v prospech, v záujme veriteľa za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky, nejde teda o poplatok za službu, plnenie, poskytované dlžníkovi - spotrebiteľovi. Navyše poplatok vo výške 500 Sk nemôže sledovať výdavky spojené s vystavením biankozmenky. Ide teda nepochybne o neprijateľnú podmienku spôsobujúcu hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa v zmysle ust. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Podstatou individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu.

22. Z uvedeného dôvodu je preto evidentné, že zmenkový súd na neprijateľné zmluvné podmienky neprihliadal, z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava V. absencia takéhoto jeho postupu vyplýva.

23. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že zmluvu nie je možné vyhodnotiť ako takú, ktorá neobsahuje neprijateľné podmienky, a pritom zmenkový súd sa skúmaním zmluvných podmienok nezaoberal.

24. Z tohto dôvodu je správny záver súdu prvej inštancie, že v základnom konaní Okresný súd Bratislava V sa charakterom právneho vzťahu účastníkov konania nezaoberal a na neprijateľné zmluvné podmienky neprihliadal, a preto boli splnené podmienky pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.

25. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. ).

26. Odvolací súd na okraj poznamenáva, že v rozhodovaní súdov sa dokonca presadil právny názor vo vyššie uvedených súvislostiach, podľa ktorého „Zo spisu nevyplýva, že by zmenkový súd pred vydaním exekučného titulu skúmal právny dôvod vystavenia zmenky, alebo že by sa zaoberal obsahom zmluvy, v súvislosti s ktorou vznikol vymáhaný nárok, t. j. v konaní nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Opak sa zo žiadneho dôkazu nepreukázal a keďže pre tento prípad zákon ustanovuje domnienku (prezumpciu), podľa ktorej platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku (§ 243f ods. 3), súd prvej inštancie správne exekúciu zastavil. (rozhodnutie KS KE , obdobne tiež rozhodnutie ).

27. Za daného stavu odvolací súd napadnuté uznesenie v súlade s ust. ako vecne správne potvrdil v celom rozsahu, keďže navyše dôvody proti výroku o nároku na náhradu trov exekúcie ani neboli obsahom odvolania oprávneného.

28. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa , , , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, a rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnená nebola v odvolacom konaní úspešná, právo na náhradu trov konania nemá, a povinnému trovy odvolacieho konania nevznikli.

29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).