Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

DK-6Cb/4/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dolný Kubín, sudkyňou JUDr. Janou Veselou, v spore žalobcu: ARCHITEKTOR s. r. o., so sídlom 940 02 Nové Zámky, Ernestova bašta 2, IČO: 51 106 451, právne zastúpeného: JUDr. PaedDr. Róbert Monsberger Kozák, advokát so sídlom 031 01 Liptovský Mikuláš, Štúrova 17, proti žalovanému: ASC group, s. r. o., so sídlom 026 01 Dolný Kubín, Hviezdoslavovo námestie 1670/42, IČO: 50 578 618, právne zastúpenému: BUKNA, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom 026 01 Dolný Kubín, Jánoškova 1545, IČO: 36 865 044, o zaplatenie 9.528,- eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I.Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 9.528,- eur spolu s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 3.288,- eur od 03.02.2020 do zaplatenia, s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.938,- eur od 04.02.2020 do zaplatenia, s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 762,- eur od 04.03.2020 do zaplatenia, s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.352,- eur od 31.03.2020 do zaplatenia a s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.188,- eur od 03.04.2020 do zaplatenia, ako aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 80,- eur, to všetko do troch od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca m á voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1/ Okresný súd Liptovský Mikuláš tunajšiemu súdu, po námietke miestnej nepríslušnosti vznesenej žalovaným, postúpil právnu vec, o ktorej konanie sa začalo dňa 09.04.2020, na základe žaloby žalobcu o zaplatenie sumy 4.302,- eur vyúčtovanej faktúrami, vystavenými na základe zmluvy o obchodnom zastúpení zo dňa 17.09.2019, v ktorej sú ako zmluvné strany uvedené strany sporu. Na tunajšom súde bola veci pridelená spisová značka .

2/ Okresný súd Liptovský Mikuláš postúpil tunajšiemu súdu, po námietke miestnej nepríslušnosti vznesenej žalovaným, aj vec o žalobe žalobcu proti žalovanému o zaplatenie sumy 5.226,- eur (s príslušenstvom), vyúčtovanej faktúrami, vystavenými na základe zmluvy o obchodnom zastúpení zo dňa 17.09.2019, v ktorej sú ako zmluvné strany uvedené strany sporu. Konanie o tejto veci sa na Okresnom súde Liptovský Mikuláš začalo dňa 05.03.2020 a na tunajšom súde jej bola pridelená spisová značka .

3/ Uznesením č. k. -152 zo dňa 24.09.2020, právoplatným a vykonateľným dňa 30.09.2020 tunajší súd rozhodol o spojení vecí vedených na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. a sp. zn. na spoločné konanie s tým, že toto sa bude ďalej viesť pod sp. zn. .

4/ Žalobu, pôvodne vo veci sp. zn. , sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 4.302,- eur s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 762,- eur od 04.03.2020 do zaplatenia, s 9% úrokom z omeškania

ročne zo sumy 2.352,- eur od 31.03.2020 do zaplatenia a s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.188,- eur od 03.04.2020 do zaplatenia, ako aj paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel zmluvu o obchodnom zastúpení zo dňa 17.09.2019 (ďalej v texte žaloby len „zmluva“ v príslušnom gramatickom tvare), a to na dobu piatich rokov. Podľa Článkov 3 a 4 zmluvy je žalovaný povinný uhrádzať žalobcovi províziu, a to vo výške a za okolností uvedených v Článku 4, bod 4.1 a bod 4.2 zmluvy. Žalovaný jednotlivé provízie spočiatku žalobcovi uhrádzal v zmysle zmluvy, no provízie vyfakturované: a) faktúrou č. F. zo dňa 28.02.2020, na sumu vo výške 762,- eur, splatnou dňa 03.03.2020, b) faktúrou č. F. zo dňa 16.03.2020, na sumu vo výške 2.352,- eur, splatnou dňa 30.03.2020, c) faktúrou č. F. zo dňa 18.03.2020, na sumu vo výške 1.188,- eur, splatnou dňa 02.04.2020, spolu vo výške 4.302,- eur žalovaný doposiaľ žalobcovi neuhradil. Nemecká obchodná spoločnosť H., kontaktovala žalobcu a upozornila ho na skutočnosť, že žalovaný sa pokúša obísť zmluvu a vyvíja nátlak na túto nemeckú obchodnú spoločnosť, aby žalobcovi neposielala výkaz hodín odpracovaných žalovaným. Nad rámec vyššie uvedeného žalobca poukazuje na to, že v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn.: žalobca žiadal od žalovaného zaplatenie sumy vo výške 6.622,20 eur s príslušenstvom na základe zmluvy uvedenej v prvom odseku tohto bodu žaloby, a ktorú žalovaný v celej jej výške a príslušenstve žalobcovi uhradil, t. j. ide o rovnaký skutkový základ, len s iným časovým obdobím. Vzhľadom k tomu, že žalovaný mešká so splnením svojho splatného peňažného záväzku, žalobca si proti žalovanému, okrem dlžnej istiny v celkovej výške 4.302,- eur, uplatňuje podľa ustanovení v spojení s ustanoveniami Nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , aj zákonné ročné úroky z omeškania vo výške 9 % z jednotlivých dlžných súm odo dňa ich splatnosti až do ich zaplatenia a ďalej paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením tejto peňažnej pohľadávky podľa v spojitosti s Nariadenia vlády SR č. , vo výške 40,- eur.

5/ Žalobou, pôvodne vo veci sp. zn. , sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 5.226,- eur s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 3.288,- eur od 03.02.2020 do zaplatenia, s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.938,- eur od 04.02.2020 do zaplatenia, ako aj paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur. Žalobu odôvodnil takmer totožne ako vo veci . Rozdiel spočíval v tom, že v tejto žalobe žalobca uviedol, že žalovaný mu neuhradil provízie vyfakturované faktúrou č. F. zo dňa 28.01.2020, na sumu vo výške 3.288,- eur, splatnou dňa 02.02.2020 a faktúrou č. F. zo dňa 20.01.2020, na sumu vo výške 1.938,- eur, splatnou dňa 03.02.2020 a vzhľadom na omeškanie s úhradou týchto si proti žalovanému, okrem dlžnej istiny v celkovej výške 5.226,- eur, uplatňuje podľa ustanovení v spojení s ustanoveniami Nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , aj zákonné ročné úroky z omeškania vo výške 9 % z jednotlivých dlžných súm odo dňa ich splatnosti až do ich zaplatenia a ďalej paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením tejto peňažnej pohľadávky podľa v spojitosti s Nariadenia vlády SR č. , vo výške 40,- eur.

6/ Okresný súd Liptovský Mikuláš o žalobách uvedených v odsekoch 4 a 5 rozhodol platobnými rozkazmi tak, že žalovaného zaviazal na úhradu všetkých uplatnených nárokov, a to vrátane trov konania.

7/ Žalovaný podal proti platobným rozkazom včas odôvodnený odpor, v ktorých (okrem námietky miestnej nepríslušnosti) uviedol, že v celom rozsahu neuznáva nárok žalobcu a poukázal na to, že zmluva, od ktorej si žalobca odvodzuje svoje nároky nebola platne uzavretá. Dôvodom neplatnosti zmluvy je, že zmluvu za žalobcu nepodpísala osoba, ktorá je na to v zmysle oprávnená, teda konateľ žalobcu. Zmluvu podpísal istý I.. V záhlaví zmluvy sa uvádza, že žalobca je zastúpený I. a E., ktorá je podľa údajov z výpisu z obchodného registra žalobcu konateľom. Avšak, pri uzavieraní zmluvy a rovnako ani v žiadnom z ustanovení Zmluvy, nie je udelené plnomocenstvo na uzavretie zmluvy v mene žalobcu I. Rovnako plnomocenstvo, ktorým by žalobca splnomocnil I. na uzavretie zmluvy, nebolo nikdy žalovanému a ani jeho zamestnancovi, ktorý bol v zmysle Článku 7 Zmluvy, oprávnený na všetku komunikáciu so žalobcom, predložené. V prípade dodatočného predloženia plnomocenstva na zastupovanie pre pána C., možno takéto konanie žalobcu považovať za tendenčné a účelové. Ak by ním žalobca disponoval v čase podania žaloby, možno rozumne predpokladať, že na podporu svojich tvrdení by ho predložil ako prílohu žaloby. Napriek tomu, že žalovaný nepovažoval zmluvu za platne uzavretú, z dôvodu právnej istoty dňa 26.11.2019 telefonicky oznámil žalobcovi, že od zmluvy odstupuje. Dôvodom takéhoto postupu žalovaného bolo konanie

žalobcu, ktoré bolo v rozpore s bodom 2.1 a 2.4 zmluvy. Takýmto konaním žalobcu bola narušená dôvera medzi objednávateľom žalovaného, a to spoločnosťou H. (ďalej len „Nemecký objednávateľ“). Narušenie dôvery spôsobilo zníženie objemu služieb poskytovaných žalovaným nemeckému objednávateľovi, čím došlo aj k zníženiu zisku žalovaného. Následky narušenia dôvery spôsobené konaním žalobcu medzi žalovaným a nemeckým objednávateľom stále v určitej forme pretrvávajú. Žalobca v žalobe uvádza, že v zmysle bodu 4.1 a 4.2 zmluvy, mala byť žalobcovi vyplatená provízia vyfakturovaná faktúrami uvedených v žalobách. Žalovaný v tejto súvislosti poukazuje na to, že samotné vystavenie faktúry žalobcom nijako nepreukazuje nárok na zaplatenie provízie. V žalobe nie je vôbec podrobne špecifikovaná činnosť žalobcu, na základe ktorej vystavil svoju faktúru, a na základe ktorej by mu vznikol nárok na zaplatenie provízie. Taktiež nie je zrejmé, akým postupom sa žalobca dopracoval k žalovanej sume. Na základe uvedeného žalovaný vníma žalobcov nárok, ako nárok zjavne nepreukázaný, založený iba na jednostranne vystavenom účtovnom doklade - faktúre. Žalovaný je toho názoru, že samotná faktúra vystavená žalobcom nie je a ani nemôže byť právne relevantným dôkazom, z ktorého si žalobca uplatňuje svoj žalobný nárok. Navyše na faktúrach, ktoré žalobca predložil ako prílohu žaloby, absentuje pečiatka spoločnosti a podpis štatutára. Rovnako tieto faktúry žalovaný neeviduje v účtovníctve. Podľa vyjadrenia žalobcu, mal žalovaný vyvíjať nátlak na nemeckého objednávateľa, aby žalobcovi neposielal výkaz hodín odpracovaných žalovaným. Tento výkaz hodín mal byť podkladom na výpočet provízie žalobcu. Žalobca však tieto tvrdenia ničím nepreukázal. Na svoju obranu žalovaný uvádza, že oznámenie nemeckého objednávateľa zo dňa 04.03.2020 potvrdzuje skutočnosti tvrdené žalovaným. A to skutočnosť, že od 26.11.2019 aj v prípade, ak by bola zmluva uzavretá platne, nepatrí žalobcovi provízia. V tomto oznámení nemecký objednávateľ jasne uvádza, že má novú kontaktnú osobu. Všetky činnosti žalovaného po dátume 26.11.2019, boli sprostredkované novou kontaktnou osobou. Teda bez akéhokoľvek pričinenia žalobcu a bez akéhokoľvek nároku žalobcu na zaplatenie provízie v zmysle Zmluvy. Žalovanému nie je zrejmé, na základe čoho žalobca vypočítal výšku provízie, ktorej zaplatenie požaduje v žalobe. Avšak, ak by aj uvedenú skutočnosť objasnil, žalovaný zotrváva na názore, že žalobca na vyčíslenú odmenu nemá akýkoľvek nárok. Z vyššie uvedených dôvodov požiadal žalovaný nemeckého objednávateľa, aby neposielal žalobcovi akékoľvek informácie týkajúce sa obchodných aktivít žalovaného. Pretože obchodné aktivity žalovaného boli vykonávané bez akéhokoľvek pričinenia žalobcu a boli vykonávané na základe činnosti inej osoby, odlišnej od žalobcu. Takúto požiadavku žalovaného nemožno považovať za nátlak na nemeckého objednávateľa. Tvrdenie žalobcu preto považuje žalovaný za zavádzajúce. Pokiaľ ide o súdne konanie vedené pod sp. zn. vedené na tomto súde (pozn. sudkyne: v tom čase na Okresnom súde Liptovský Mikuláš), žalovaný uvádza, že žalovanú sumu uhradil len preto, že z dôvodov pracovného vyťaženia a zle nastavených interných procesov si včas neprevzal platobný rozkaz a nepodal voči nemu odpor. V prípade, ak by mal vedomosť o tom, že platobný rozkaz bol vydaný, rovnako ako teraz by voči platobnému rozkazu podal odpor. Tvrdenie žalobcu o tom, že žalovaný uhradil na základe zmluvy žalovanú sumu v konaní vedenom pod sp. zn. , sú účelové, nepravdivé a zavádzajúce. Potom ako žalovaný splnil povinnosť uloženú platobným rozkazom vydanom v konaní vedenom pod sp. zn. , adresoval list zo dňa 05.03.2020 žalobcovi a jeho právnemu zástupcovi. Súdne konanie žalovaného prekvapilo a považoval za potrebné sa k veci aspoň takýmto spôsobom vyjadriť. V liste preto žalovaný žalobcovi oznámil to čo je uvedené aj v tomto vyjadrení - zmluvu nepovažuje za platne uzavretú a v prípade, ak by aj bola zmluva platne uzavretá, tak od zmluvy dňa 26.11.2019 odstúpil.

8/ Žalobca vo vyjadreniach k odporu, ktoré sú v oboch veciach sp. zn. a obsahovo takmer totožné (keď rozdiel spočíva len v texte o faktúrach, ktorých sa týka tá - ktorá konkrétna právna vec) uviedol, že tvrdenia žalovaného sú účelové a najmä s prihliadnutím na celý skutkový stav vnútorne protirečivé. Žalovaný nijakým spôsobom nespochybnil, že na základe činnosti žalobcu v zmysle zmluvy uzatvoril zmluvu o dielo na území v zmluve uvedených krajín. Žalovaný sa vo svojom odpore snaží vyvolať dojem, že fyzická osoba : I. mu nie je známa a zmluva nie je platne uzavretá z dôvodu, že ju podpísal „istý I.“, a nie konateľ žalobcu. Tu žalobca poukazuje na to, že celá e-mailová a aj telefonická komunikácia medzi stranami v spore prebiehala medzi „istým I.“, ktorý zastupoval žalobcu a konateľmi žalovaného, pričom žalovaný sa dokonca osobne stretol s p. I., s jeho synom Z. v reštauračnom zariadení ubytovacieho komplexu I. nachádzajúceho sa pri Liptovskej Mare v auguste 2019 a toto stretnutie viedlo k uzavretiu predmetnej zmluvy, na základe ktorej žalobca začal vyhľadávať obchodných partnerov na území Nemecka, Rakúska a Švajčiarska vhodných pre žalovaného. Ak žalovaný teraz namieta, že zmluva nie je platne uzavretá z dôvodu, že ju podpísal „istý I.“, a nie konateľ žalobcu, tak žalobca ďalej uvádza, táto fyzická osoba je uvedená v záhlaví zmluvy na strane žalobcu s uvedením: „...zastúpená: I.....“. Takisto obchodný

register je verejný zoznam, do ktorého žalovaný mohol kedykoľvek nahliadnuť a overiť si, kto koná v mene žalobcu. Z e-mailovej komunikácie takisto vyplýva, že konatelia žalovaného pred uzatvorením zmluvy komunikovali minimálne dva kalendárne mesiace priamo s p. I. a dňa 17.09.2019 o 11:43 hod. bol prostredníctvom elektronickej pošty žalovanému zaslaný parafovaný návrh zmluvy, na ktorej boli podpisy p. I., pričom túto skutočnosť vtedy žalovaný žiadnym spôsobom nenamietal a ani voči nej nevzniesol žiadne výhrady. Z konania žalobcu je zrejmé, že p. I. bol splnomocnený na konanie v mene žalobcu voči tretím osobám vrátane podpisovania zmlúv, aj preto, lebo ak by nebol, žalobca by nevedel identifikovať platby, ktoré mu uhradil žalovaný dobrovoľne na základe faktúr vystavených žalobcom, a to faktúry č. XXXXXXX zo dňa 14.10.2019, na sumu vo výške 1.134,- eur, splatnej dňa 28.10.2019 (z tejto žalovaný uhradil žalobcovi dňa 06.11.2019 časť vo výške 1.004,40 eur) a faktúry č. XXXXXXX zo dňa 18.10.2019, na sumu vo výške 900,- eur , splatnej dňa 01.11.2019 (z tejto žalovaný uhradil žalobcovi dňa 06.11.2019 časť vo výške 761,40 eur), pričom v ich nezaplatenej časti by v minulosti žalobca nepodal voči žalovanému žalobu. V týchto obidvoch faktúrach (faktúra č. XXXXXXX a faktúra č. XXXXXXX) žalobca poukazuje na zmluvu a taktiež poukazuje na to, že sumy uvedené v týchto faktúrach sú fakturované na základe záväzku žalovaného uhrádzať žalobcovi províziu, a to vo výške a za okolností uvedených v Článku 4, bod 4.1 a bod 4.2 zmluvy. Na okraj žalobca uvádza, že tieto faktúry (faktúra č. XXXXXXX a faktúra č. XXXXXXX) sú čo do náležitostí identické s faktúrou č. F. zo dňa 28.02.2020 na sumu vo výške 762,- eur splatnou dňa 03.03.2020, s faktúrou č. F. zo dňa 16.03.2020 na sumu vo výške 2.352,- eur splatnou dňa 30.03.2020, s faktúrou č. F. zo dňa 18.03.2020 na sumu vo výške 1.188,- eur splatnou dňa 02.04.2020, s faktúrou č. F. zo dňa 28.01.2020, na sumu vo výške 3.288,- eur, splatnou dňa 02.02.2020 a s faktúrou č. F. zo dňa 20.01.2020, na sumu vo výške 1.938,- eur, splatnou dňa 03.02.2020 a preto tvrdenie žalovaného v odpore, že „...tieto faktúry žalovaný neeviduje v účtovníctve...“, je právne irelevantné. Takisto v súlade s Z. z o účtovníctve v z. n. p. je účtovný doklad preukázateľný účtovný záznam, ktorý musí obsahovať podpisový záznam osoby zodpovednej za účtovný prípad v účtovnej jednotke a podpisový záznam osoby zodpovednej za jeho zaúčtovanie. Podľa cit. zákona sa podpisovým záznamom rozumie účtovný záznam, ktorého obsahom je vlastnoručný podpis, alebo obdobný preukázateľný účtovný záznam nahrádzajúci vlastnoručný podpis v technickej forme. Na obidve formy podpisového záznamu sa pritom prihliada rovnako a obidve sa môžu použiť na mieste, kde sa vyžaduje vlastnoručný podpis. Faktúry, ktorých zaplatenia sa žalobca v tomto konaní domáha, až do začatia súdneho konania nijako nerozporoval a v súčasnosti namieta ich iba na základe prebiehajúceho súdneho konania. Ďalej z e-mailovej komunikácie medzi p. I. a žalovaným vyplýva, že žalobca dodržal svoj zmluvný záväzok a vyvinul činnosti smerujúce k uzatvoreniu zmluvy o dielo na území Nemecka medzi žalovaným a obchodnou spoločnosťou H. a žalovaný o splnení tohto záväzku žalobcu vedel, nakoľko sa sám na vykonanie diela pre túto nemeckú obchodnú spoločnosť pripravoval. Čo do výpočtu výšky provízie, ktorej zaplatenia sa žalobca v tomto konaní domáha a o ktorej žalovaný vo svojom odpore tvrdí, že „...nie je zrejmé, akým postupom sa žalobca dopracoval k žalovanej sume...“, tu žalobca poukazuje na to, že v Článku 4 (Provízia) predmetnej zmluvy je postup výšky provízie presne určený. Nakoľko žalovanému bol zaslaný parafovaný návrh zmluvy, žalovaný mohol namietať, že nerozumie spôsobu určenia výšky provízie v tomto článku, avšak aj napriek tomu žalovaný túto zmluvu podpísal. Zároveň v Článku 7 bod 7.5 (Záverečné ustanovenia) predmetnej zmluvy je uvedené, že „Zmluvné strany sa oboznámili s obsahom zmluvy a na znak súhlasu ju bez výhrad podpisujú.“ Preto tvrdenia žalovaného, že nerozumie, ako bola zistená výška žalovanej sumy, sú účelové. Absolútna nezrovnalosť v odpore žalovaného je jeho tvrdenie, že „Napriek tomu, že žalovaný nepovažoval zmluvu za platne uzavretú, z dôvodu právnej istoty dňa 26.11.2019 telefonicky oznámil žalobcovi, že od zmluvy odstupuje. Dôvodom takéhoto postupu žalovaného bolo konanie žalobcu, ktoré bolo v rozpore s bodom 2.1 a 2.4 zmluvy. Takýmto konaním žalobcu bola narušená dôvera medzi objednávateľom žalovaného, a to spoločnosťou H.“ Je zarážajúce, že žalovaný podpísal zmluvu dňa 16.09.2019 a odstúpenie od zmluvy údajne vykonal telefonicky až dňa 26.11.2019. Tu žalobca poukazuje na to, že ak chcel žalovaný platne odstúpiť od tejto zmluvy, mal tak urobiť zákonom predpísaným spôsobom (čo telefonicky nie je) a z dôvodov uvedených v zmluve. Ako už bolo žalobcom vyššie v tomto vyjadrení uvedené, žalovaný dobrovoľne uhradil faktúry č. XXXXXXX a č. XXXXXXX, kde v týchto faktúrach je uvedený odkaz na predmetnú zmluvu. Žalobca však popiera tvrdenia žalovaného, že by mu žalovaný dňa 26.11.2019 telefonicky oznámil, že odstupuje od zmluvy. Tvrdenie žalovaného v odpore, že „...narušenie dôvery spôsobilo zníženie objemu služieb poskytovaných žalovaným nemeckému objednávateľovi...“ , (čím jasne a bez pochybností priznal, že vykonával dielo pre tretie osoby a teda žalobca si svoj záväzok v zmysle zmluvy splnil), žalobca popiera a tvrdí, že nebol znížený žiadny objem prác a žalovaný vykonal práce pre obchodnú spoločnosť H. v dohodnutom rozsahu a objeme. Čo sa týka tvrdenia žalovaného, že platobný rozkaz Okresného súdu

Liptovský Mikuláš č. k. zo dňa 10.01.2020 si neprevzal výlučne z dôvodov pracovného vyťaženia a zle nastavených interných predpisov, tak tu žalobca len okrajovo poukazuje, že žalovanému ešte pred doručením tohto platobného rozkazu bola zaslaná predžalobná výzva na zaplatenie zo dňa 10.12.2019, ktorá sa vrátila právnemu zástupcovi žalobcu dňa 02.01.2020 s poznámkou: „Zásielka neprevzatá v odbernej lehote“ ako aj niekoľko e-mailov, v ktorých bol žalovaný opakovane vyzývaný, aby uhradil žalobcovi predmetné faktúry. Takisto v zmysle zmluvy (Článok 5) sa táto uzatvára na dobu 5 rokov, pričom prvé 3 roky je táto zmluva považovaná za exkluzívnu, t. j. obchodné zastúpenie je podľa tejto zmluvy výhradné a zastúpený sa zaväzuje neuzavrieť s treťou osobou rovnakú alebo obdobnú zmluvu, predmetom ktorej sú rovnaké alebo obdobné plnenia vo vzťahu k územiu Nemecka, Rakúska a Švajčiarska, a to po dobu 3 rokov od uzavretia tejto zmluvy. Aj z tohto dôvodu tvrdenia žalovaného, že od zmluvy údajne platne odstúpil, sú právne irelevantné. Zo skutkového kontextu, najmä keď žalovaný nepoprel skutočnosť, že žalobca vyvíjal činnosť smerujúcu k uzavretiu zmluvy o dielo na území Nemecka, Rakúska a Švajčiarska (žalovaný tvrdí len to, že zmluva je neplatná) a takisto žalovaný nepoprel, že vykonával dielo pre tretie osoby na vyššie uvedených územiach, je bezpochyby zrejmé, že žalovaný považoval zmluvu za platne uzavretú, dobrovoľne plnil žalobcovi skoršie faktúry vystavené na základe tejto zmluvy (hoci len v ich časti) a jeho tvrdenia o neplatnosti, resp. že od zmluvy odstúpil, sú účelovo tvrdené s cieľom vyhnúť sa plneniu jeho zmluvných záväzkov voči žalobcovi na základe tejto zmluvy. To, že žalobcovi vznikol nárok na províziu, vyplýva aj z logického pohľadu na vec. Žalovaný by svojpomocne nikdy nevstúpil do zmluvného vzťahu s obchodnou spoločnosťou H.. Žalobca teda popiera tvrdenia žalovaného, že zmluva je neplatná, že žalovaný od zmluvy odstúpil a že žalobca nemá nárok na zaplatenie provízie v sume, ktorej zaplatenia sa v tomto súdnom konaní domáha.

9/ Žalovaný na vyjadrenia žalobcu k odporu reagoval podaním, v ktorom uviedol, že žalobca vo vyjadrení uviedol, že žalovaný na základe činnosti žalobcu v zmysle zmluvy o obchodnom zastúpení zo dňa 17.09.2020 uzatvoril zmluvu o dielo na území Nemecka, Švajčiarska a Rakúska. Toto tvrdenie žalobcu považuje žalovaný za zavádzajúce. Žalovaný na základe činnosti žalobcu neuzavrel zmluvu o dielo na území krajín Nemecka, Švajčiarska a Rakúska. V prípade ak má žalobca vedomosť o tom, že žalovaný uzavrel zmluvy o dielo na území uvedených krajín, nie je žalovanému zrejme odkiaľ má žalobca o takýchto zmluvách vedomosť. Taktiež žalobca o tejto tvrdenej skutočnosti nepredložil žiadny dôkaz. Žalovaný spolupracuje so spoločnosťou H. (ďalej len „nemecký objednávateľ“). Avšak výlučne na základe aktivít konateľov a zamestnancov žalovaného. To, že žalovaný spolupracuje s nemeckým objednávateľom na základe jeho vlastných aktivít potvrdzuje aj list nemeckého objednávateľa, v ktorom jasne deklaruje, že kontaktnou osobou odo dňa 26.11.2019 je žalovaný. Teda akékoľvek obchody a práce, ktoré žalovaný vykonával, a za ktoré dostal odmenu od nemeckého objednávateľa boli vykonané výlučne na základe činností žalovaného, bez pričinenia žalobcu. I., ktorý vystupoval ako osoba oprávnená konať za žalobcu (hoci nikdy nepredložil žalovanému a ani jeho zamestnancovi, ktorý bol v zmysle zmluvy oprávnený konať v mene žalovaného plnomocenstvo na takéto samostatné konanie a zastupovanie) vykonával len funkciu nemecky hovoriaceho tlmočníka. Nikdy žiadne obchodné záležitosti alebo akékoľvek objednávky sám v prospech žalovaného nevykonával. Jeho úlohou bol len preklad vyjadrení konateľov žalovaného a jeho zamestnancov nemeckému objednávateľovi. Za uvedené činnosti uhradil žalovaný na účet žalobcu časť faktúry č. XXXXXXX zo dňa 14.10.2019 a časť faktúry č. XXXXXXX zo dňa 18.10.2019. Žalobca vo svojom vyjadrení uvádza, že I. ako fyzická osoba je uvedený v záhlaví zmluvy na strane žalobcu s uvedením „... zastúpená: I....“ A ďalej žalobca vo vyjadrení uvádza, že z konania žalobcu je zrejmé, že pán I. bol splnomocnený na konanie v mene žalobcu voči tretím osobám, vrátane podpisovania zmlúv. Žalovaný chce poukázať na skutočnosť, že v záhlaví zmluvy na strane žalobcu je uvedené nasledovné: „zastúpená I. a E.“. Pričom E. je konateľom žalobcu. V záhlaví zmluvy však nie sú uvedené akékoľvek osobné údaje I., s výnimkou mena a priezviska. Ak by aj bol I. splnomocnený na zastupovanie žalobcu, podľa názoru žalovaného je takto formulované splnomocnenie na zastupovanie neurčité. Z formulácie: „zastúpená I. a E.“ nie je zrejmé, či sú oprávnení konať I. a E. spoločne alebo každý samostatne. Taktiež z tejto formulácie nie je zrejmé, v akých veciach je I. oprávnený konať za žalobcu. Z takejto formulácie vôbec podľa názoru žalovaného nevyplýva, že I. je oprávnený za žalobcu podpisovať akékoľvek dokumenty a už vôbec nie zmluvy. Na okraj chce žalovaný poukázať na to, že nie je zrejmé, aký je vzťah I. k žalobcovi. Nie je zrejmé, či je I. zamestnancom žalobcu alebo vykonával pre žalobcu činnosti na základe inej zmluvy. Podľa názoru žalovaného je teda splnomocnenie I. na vykonávanie akýchkoľvek úkonov v mene žalobcu v rovine domnienok a tvrdení, bez akýchkoľvek dôkazov. V zmysle ust. ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. V zmysle ust. musí mať zmluva o obchodnom zastúpení písomnú formu. Nakoľko zmluva

o obchodnom zastúpení musí byť v zmysle uzavretá písomne, aj prípadné plnomocenstvo udelené I., muselo byť udelené písomne. I. nikdy nepredložil písomné plnomocenstvo žalovanému, v zmysle ktorého by bol oprávnený konať za žalobcu a podpisovať akékoľvek zmluvy. Rovnako žalobca napriek tomu, že žalovaný poukázal na predloženie písomného plnomocenstva v odpore proti platobnému rozkazu, žalovaný toto plnomocenstvo nepredložil. Preto, ak by predložil žalobca dodatočne písomné plnomocenstvo udelené I. podľa názoru žalovaného by bolo takéto konanie špekulatívne. Konanie žalobcu ako uvádza žalobca vo vyjadrení, nemôže nahradiť povinnosť udeliť písomné plnomocenstvo na zastupovanie tretej osobe. Ak nie je udelené plnomocenstvo na zastupovanie písomne pri právnom úkone, ktorý je potrebné urobiť v písomnej forme, ide o neplatný právny úkon. Žalobca ďalej uvádza, že žalovaný nerozporoval faktúry, ktorých zaplatenia sa žalobca v tomto konaní domáha. Žalobca taktiež popiera ústne odstúpenie od zmluvy zo dňa 26.11.2019 zo strany žalovaného. Podľa vyjadrenia žalobcu mohol žalovaný od zmluvy odstúpiť len z dôvodov uvedených v zmluve. Nakoľko podľa názoru žalovaného zmluva nebola platne uzavretá, žalovaný nemal dôvod na to, aby faktúry žalobcu rozporoval alebo iným spôsobom komunikoval so žalobcom. Ak by aj bola zmluva platne uzavretá, tak žalovaný od zmluvy odstúpil v súlade s bodom 5.5 zmluvy. Dôvodom odstúpenia žalovaného bolo porušenie povinností žalobcu vyplývajúcich z Článku 2 bodu 2.1 a bodu 2.10. zmluvy. Žalobca mal podľa zmluvy postupovať poctivo, s odbornou starostlivosťou, v dobrej viere, podľa rozumných pokynov zastúpeného a v súlade so záujmami zastúpeného. Taktiež sa mal žalobca zdržať aktivít, ktoré by mohli poškodiť dobré meno alebo záujmy žalovaného. Podľa Článku 5 bodu 5.5 mohol žalovaný od zmluvy odstúpiť, ak žalobca poruší niektorú z povinností uvedených v Článku 2 a 5 zmluvy. Žalobca svojim konaním pri komunikácií s nemeckým objednávateľom nepostupoval v súlade so záujmami žalovaného a svojim konaním poškodil dobré meno a záujmy žalovaného. Následkom tohto konania žalobcu v rozpore so zmluvnými povinnosťami bolo, že nemecký objednávateľ od 26.11.2019 ukončil spoluprácu so žalobcom a odmietol akúkoľvek ďalšiu spoluprácu so žalobcom. Čo potvrdzuje aj oznámenie od nemeckého objednávateľa zo dňa 04.03.2020. Na urovnanie vzťahu a opätovné získanie dôvery nemeckého objednávateľa vynaložil žalovaný veľké úsilie aj v podobe zvýšených nákladov. Pritom dôvera medzi žalovaným a nemeckým objednávateľom vzhľadom na konanie žalobcu, ktorým poškodil jeho záujmy a dobré meno, nie je do dnešného dňa ideálna. Podľa názoru žalovaného nemožno považovať preklad vyjadrení konateľov žalovaného a jeho zamestnancov nemeckému objednávateľovi za vykonávanie činností podľa zmluvy. Ak by aj súd takéto činnosti vykonávané na základe zmluvy (ktorá je podľa názoru žalovaného neplatná) považoval za činnosti vykonávané v zmysle zmluvy, žalovaný poukazuje na to, že konaním žalobcu v rozpore s Článkom 2 zmluvy bol vzťah medzi žalovaným a nemeckým objednávateľom fakticky ukončený. Tým sa žalovaný dostal ešte do nevýhodnejšej pozície pri spolupráci s nemeckým objednávateľom, ako v čase keď I. zabezpečoval preklad vyjadrení konateľov žalobcov a jeho zamestnancom nemeckému objednávateľovi. Len vďaka pričineniu žalovaného nemecký objednávateľ pokračuje v obchodnom vzťahu so žalovaným. Vo svojom vyjadrení ďalej žalobca uvádza, že pokiaľ ide o postup určenia výšky provízie, ten je presne určený v Článku 4 zmluvy. Napriek tomu, že podľa názoru žalovaného nie je zmluva platne uzavretá, ak by súd považoval zmluvu za platnú, žalovanému nie je zrejmé, na základe akých podkladov žalobca pri určení výšky údajnej provízie vychádzal. Žalovaný a ani nemecký objednávateľ nezasielali žalobcovi výkaz odpracovaných hodín, na základe ktorého mal nemecký objednávateľ zaplatiť žalovanému odmenu za vykonanie prác, ktorých vykonanie bolo dohodnuté výlučne činnosťou žalovaného. Preto ak žalobca nedisponoval výkazom odpracovaných hodín žalovaného pre nemeckého objednávateľa, nemohol ani reálne určiť výšku údajnej provízie. Preto žalovaný považuje výšku žalovanej sumy za nepreukázanú a ničím nepodloženú. Navyše vo faktúre č. F. zo dňa 28.02.2020, ktorú vystavil žalobca, je okrem iného uvedené, že žalobca fakturuje v zmysle zmluvy o zastupovaní zo dňa 19.09.2019. Pričom v žalobe žalobca tvrdí, že medzi ním a žalovaným bola uzavretá zmluva o obchodnom zastúpení dňa 17.09.2020. Preto žalovanému nie je zrejmé, na základe akej zmluvy žalobca vyššie uvedené faktúry vystavil. Žalovaný taktiež nevidí dôvod na to, aby súd vykonal dôkazy navrhnuté žalobcom. Ak žalobca žiada súd, aby si vyžiadal od žalovaného všetky faktúry vystavené nemeckému objednávateľovi a potvrdenie o objeme vykonaných prác pre nemeckého objednávateľa je zrejmé, že žalobca takými dokladmi nedisponuje. Pričom tieto podklady sú rozhodujúce pre určenie údajnej výšky provízie žalobcu. Preto žalovaný spochybňuje samotný žalobný nárok a výšku žalovanej sumy a žiada žalobu zamietnuť v celom rozsahu.

10/ Vo veci sp. zn. súd nariadil predbežné prejednanie sporu, na ktorom došlo o.i. k vydaniu uznesenia o spojení vecí tak, ako je to uvedené v odseku 3 tohto odôvodnenia.

11/ Na predbežnom prejednaní sporu súd určil termín pojednávania 20.10.2020, ktoré sa následne neuskutočnilo z dôvodu existencie núdzového stavu a zákazu zhromažďovania sa nad 6 osôb, tak ako aj ďalšie nariadené pojednávania (03.12.2020 a 21.01.2021) pre karanténne opatrenia a obmedzenia slobody pohybu zákazom vychádzania.

12/ Pojednávanie, už v spojených veciach vedených pod sp. zn. , súd vykonal dňa 03.06.2021. Na tomto pojednávaní, súd za prítomnosti oboch sporových strán a ich právnych zástupcov, vykonal takmer všetky dôkazy, ktoré navrhli strany sporu, vrátane listinných dôkazov, ktoré predložili do spisu z vlastnej iniciatívy alebo na návrh protistrany. Okrem listín išlo o dôkazy výsluchom konateľky žalobcu a oboch konateľov žalovaného, ako aj výsluchom svedka I.. Súd nevykonal dôkaz výsluchom svedka Z., ako to navrhol právny zástupca žalobcu na pojednávaní, pretože vypočutie tohto svedka by malo za následok odročenia pojednávania a tento dôkaz mohol žalobca zabezpečiť včas, resp. tak, aby bol vykonaný na pojednávaní dňa 03.06.2021. Žalobca síce navrhol výsluch tohto svedka ešte vo vyjadrení k odporu proti platobnému rozkazu, ale na predbežnom prejednaní sporu uviedol, že na tomto výsluchu t. č. netrvá. Pritom žalobca vedel, že na pojednávaní budú vykonané výsluchy konateľov žalovaného, konateľky žalobcu a svedka I., z ktorých môže vyvstať potreba výsluchu svedka Z.. Pre tento prípad si mal zabezpečiť jeho účasť na pojednávaní a podľa potreby navrhnúť jeho výsluch včas tak, aby nemuselo dôjsť k prípadnému odročeniu pojednávania. Žalobca bol pritom v uznesení na č.l. 76 spisu poučený o povinnosti označiť dôkazy včas, ako aj o tom, že na neskôr označené dôkazy súd nemusí prihliadať.

13/ Na základe takto vykonaného dokazovania, vychádzajúc zároveň zo skutkových tvrdení strán, ktoré druhá strana nepoprela, súd zistil nasledovný skutkový stav.

14/ S dátumom 16.09.2019 žalovaný, zastúpený I. (N.) podpísal zmluvu o obchodnom zastúpení, kde je žalovaný uvedený ako „zastúpený“ a ako obchodný zástupca je uvedený žalobca s tým, že zmluvu dňa 17.09.2019 podpísal I., ktorý je uvedená ako osoba zastupujúca žalobcu, a to spolu s konateľkou žalobcu E.. Z výpovede tejto konateľky, ako aj z výpovede svedka I. vyplýva, že tieto osoby uvedené ako osoby zastupujúce žalobcu, sú manželia.

15/ Predmetom zmluvy o obchodnom zastúpení bola, podľa čl. 1 bod 1.1 zmluvy, opakovaná odplatná činnosť obchodného zástupcu pre zastúpeného, spočívajúca vo vyhľadávaní záujemcov - zahraničných firiem za predmetom uzatvorenia zmluvy o dielo a záväzok obchodného zástupcu pre zastúpeného vyvíjať činnosti smerujúce k uzatvoreniu zmluvy o dielo na území Nemecka, Švajčiarska a Rakúska. V čl. 3 bod 3.2 a 3.3 zmluvy bolo dohodnuté, že zastúpený je povinný poskytovať obchodnému zástupcovi nevyhnutné aktuálne informácie, všetky podklady a pomôcky potrebné na plnenie záväzkov vyplývajúcich povinný zaplatiť obchodnému zástupcovi províziu, na ktorú mu vznikne nárok podľa čl. 4 tejto zmluvy. V čl. 4 bod 4.1 až 4.5 zmluvy bolo dohodnuté, že obchodnému zástupcovi patrí provízia za vykonanú činnosť, t.j. za každú ním sprostredkovanú a zastúpeným a zahraničným uchádzačom uzavretú zmluvu o dielo vo výške rozdielu medzi dohodnutou cenou zastúpeného a vyjednanou cenou obchodného zástupcu bez DPH s tým, že pri výpočte provízie sa vždy vychádza z rozdielu dohodnutej ponukovej ceny zastúpeného v hodinovej sadzbe alebo celkovej ceny za dielo, a ceny, ktorú dohodne obchodný zástupca so zahraničnou firmou priamo. V provízii sú zahrnuté aj všetky náklady obchodného zástupcu spojené s činnosťou podľa tejto zmluvy, okrem nákladov priamo vyplývajúcich z pokynov zastúpeného, a to odsúhlasenou v písomnej forme ako napr. cestovné a ubytovacie náklady pri sprevádzaní štatutárov alebo nimi poverených osôb pri rokovaní alebo obhliadky stavby, príp. okamžitého riešenia v mimoriadnych situáciách vyžadujúcich prítomnosť obchodného zástupcu. Nárok na vyplatenie provízie vzniká, keď zahraničná firma, s ktorým zastúpený uzatvorí zmluvu o dielo zaplatí faktúru/faktúry v prípade čiastočného plnenia (t.j. suma bude pripísaná na bankový účet zastúpeného. Provízia je splatná do 5 dní do 5 dní odo dňa doručenia faktúry. Podkladom pre vyplatenie provízie je faktúra, ktorú zašle obchodný zástupca zastúpenému do 2 dní od doručenia oznámenia, ktoré zastúpený zašle poštou alebo emailom obchodnému zástupcovi (oznámenie o prijatí sumy v lehote 2 dní od zaplatenia spolu s rozpisom položiek potrebných na výpočet provízie). Podľa čl. 5 bod 5.1 zmluvy sa zmluva uzatvorila na dobu určitú v trvaní 5 rokov s tým, že na prvé 3 roky ako exkluzívna, t.j. obchodné zastúpenie podľa tejto zmluvy je výhradné.

16/ Skutočnosť uzavretia zmluvy, ako aj skutočnosť, že uzavretiu zmluvy predchádzalo stretnutie konateľa žalovaného H. s I. v lete 2019 na Liptove, ktoré stretnutie dohodol známy H. a Z. (syna

I.) v konaní nebolo sporné. Uskutočnenie tohto stretnutia potvrdzujú aj výpovede H. a svedka I. na pojednávaní. Taktiež z emailovej komunikácie medzi H. a I. na č. l. 105 spisu vyplýva, že pred uzavretím zmluvy (dňa 20.08.2019) tieto osoby medzi sebou komunikovali, pričom I. oznámil, že dňa 03.09. letí do Brém na stretnutie s firmou H. a potrebuje pripraviť podklady a hlavne, aby boli ľudia na tú zákazku od septembra. Dňa 03.09.2019 H. I. napísal, že k montáži budú potrebovať projektovú dokumentáciu, výkaz výmer a informácie o splatnosti, hodinovej sadzbe, dátume nástupu, koľko montérov budú potrebovať atď.

17/ Z listín nachádzajúcich sa na č. l. 107 - 114 spisu (ktoré žalobca predložil len v nemeckom jazyku, bez prekladu do slovenského jazyka, v ktorom sa vedie tento spor) vyplýva, že I. v období od 26.07.2019 do 19.08.2019 komunikoval s I. zo spoločnosti H. ohľadne zákazky začínajúcej v Brémach v septembri a 04.08.2019 v Hamburgu. V správe na č.l. 107 spisu sa I. zmieňuje o žalovanom, o počte ľudí na montáže a ďalšom.

18/ Dňa 17.09.2019 prebiehala medzi I. a H. emailová komunikácia (č. l. 115 spisu), z ktorej vyplýva, že I. poslal H. parafovanú zmluvu o obchodnom zastúpení a dotazoval sa, či do budúcna bude kontaktnou osobou p. C., pretože doteraz komunikoval len s ním (t.j. s H.). H. v mailoch o.i. uviedol, že má stretnutie s partiou ohľadne montáže a dúfa, že sa počet ľudí už nebude meniť a tiež uviedol, že bude čím skôr potrebovať objednávku a zároveň mu posiela poistku.

19/ Dňa 26.09.2019 I. poslal obom konateľom žalovaného objednávku pre žalovaného od spoločnosti H. (ďalej len „spoločnosť H.“) zo dňa 25.09.2019 na montážne práce v cene 99.000,- eur v Brémach (č.l. 116-117 spisu).

20/ Dňa 22.10.2019 I. emailom H. napísal, že by chceli uhradiť faktúru, ale chýbajú im bankové údaje

- H.. H. mu ešte v ten deň odpísal, že H. je na G. (č. l. 118 spisu).

21/ Dňa 23.10.2019 I. poslala H. emailovú správu s požiadavkami na údaje vo faktúrach a tiež sa spýtal na faktúru za Y. V ten istý deň mu H. odpísal, že zajtra uhradí prvú faktúru a vystaví ďalší Y. (č. l. 118 spisu).

22/ Dňa 26.10.2019 I. poslal emailovú správu H., v ktorej napísal, že im nenabehli od nich žiadne peniaze a či ich teda posielali (č. l. 118 spisu).

23/ Dňa 06.11.2019 I. poslal emailom H. (kopia emailu išla aj konateľke žalobcu) správu, že podľa jeho informácií majú na účte už druhú platbu z projektu v Brémach, ale žiaľ na firmu nenabehli žiadne peniaze. Žiada preto o okamžitú úhradu min. prvých 2 faktúr, ktoré im už nabehli a budúci pondelok im nabehnú platby za ďalšie dva týždne. Tiež uviedol, že napriek tomu, že montéri pracovali minulý týždeň do stredy, nevystavili stále faktúru za Y. (č. l. 119 spisu).

24/ Medzi stranami sporu prebiehala aj SMS komunikácia, z ktorej vyplýva, že v septembri I. písal žalovanému, aby si so sebou zobrali bodovačku na plech, žalovaný písal, že potrebuje poslať od Nemcov podpísané zmluvy. Ďalšia SMS komunikácia sa týkala toho, že žalobca žalovanému vytýkal, že neposlal peniaze podľa zmluvy a pokiaľ chcú zadržať 10%, je to potrebné vopred písomne odsúhlasiť, na čo bolo odpovedané, že v zmluve je napísané, že majú platiť ich províziu, ktorá vznikne rozdielom ich hodinoviek, zádržné sa ale vzťahuje aj na hodinovú sadzbu, čo sa vedelo pri dohadovaní zmluvy. (č. l. 121- 122 spisu). Na čl. 123 sú SMS s obsahom „Pošlite mi peniaze, lebo za seba neručím. Tak ako som Vám povedal, skúsite ma B., garantujem Vám odvetu. Dobre si to rozmyslite.“ V SMS zo dňa 26.11. je uvedené, „ešte raz vám hovorím dobre si to rozmyslite. Nepomôže Vám ani ten váš slávny právnik.“ Odpoveď: „Ešte mi nič neprišlo. Keď prídu peniaze platím podľa dohody“ (č. l. 123 spisu).

25/ List spoločnosti H. zo dňa 15.09.2020 nachádzajúci sa na č. l. 139-140, ktorý žalobca predložil spolu s úradným prekladom do slovenského jazyka obsahuje potvrdenie, že s p. I. majú dlhodobú a konštruktívnu spoluprácu. C. pre ich spoločnosť sprostredkoval služby firmy ASC Group na projekte Q. a táto firma im ako kontaktného partnera pre tento projekt kvôli jeho odborným vedomostiam a plynulej znalosti nemčiny. Firma H. uzavrela zmluvu o dielo s firmou ASC Group, aby dostala zákonnú záruku za vykonané služby. V jeseni 2019 potom kvôli zlej komunikácii a chybným výkonom došlo na stavenisku k viacerým problémom so zamestnancami ASC Group. Po tomto incidente im bolo zakázané

prijímať ďalšie pokyny/inštrukcie od pána C. pretože už údajne nie je zástupcom firmy ASC Group na tomto projekte. Potom došlo k ďalším komunikačným problémom a tým k viacerým chybným realizáciám montáže a firma H. zmluvný vzťah s ASC Group v roku 2020 ukončila.

26/ Na č. l. 163 sa nachádza úradný preklad emailovej správy zaslanej spoločnosťou H. I. dňa 05.10.2020 a je v nej uvedené, že za celý stavebný zámer zaplatili firme ASC Group spolu 3300 hodín.

27/ Žalovaný pre spoločnosť H. vystavil faktúry v celkovej sume 140.262,40 eur so splatnosťou od 20.10.2019 do 30.05.2020 (č. l. 332 až 343, 357-363 spisu). Z jednotlivých faktúr vyplýva, že vyúčtovaná suma zodpovedá násobku počtu odpracovaných hodín a ceny za mernú jednotku, t.j. hodinu 30,- eur. Výšku tejto hodinovej ceny montážnej práce uviedol vo svojej výpovedi svedok I.. Súčasne suma 30,- eur zodpovedá tomu, že cena diela uvedená v objednávke spoločnosti H. určenej žalovanému bola vo výške 99.000,- eur (odsek 19 tohto odôvodnenia) a žalovaný odpracoval celkovo 3300 hodín.

28/ Z výpisu z účtu žalovaného za obdobie od 01.09.2019 do 30.04.2021 (č. l. 207 až 331 spisu a č. l. 382 p.v. spisu) vyplýva, že spoločnosť H. vyplatila žalovanému celkovo sumu 99.147,73 eur.

28/ Žalovaný žalobcovi zaplatil dňa 06.11.2019 sumu 761,40 eur a sumu 1004,40 eur (č. l. 315 p.v. spisu), pričom pri prvej platbe je uvedené D. a pri druhej platbe je uvedené D.. Žalovaný dňa 20.2.2021 žalobcovi poukázal sumu 7.059,20 eur s D., a to pravdepodobne na základe platobného rozkazu vydaného v konaní Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. , pretože v ten istý deň žalovaný poukázal aj sumu 741,42 právnemu zástupcovi žalobcu (č. l. 217 spisu).

29/ Po zistení skutkového stavu veci sa súd zaoberal prostriedkami procesnej obrany žalovaného, ktoré spočívali v námietke neplatnosti zmluvy o obchodnom zastúpení zo dňa 17.09.2019 a v tvrdení, že žalovaný, z dôvodu, že žalobca pri svojej komunikácii nepostupoval v súlade so záujmami žalovaného a poškodil jeho meno, od tejto zmluvy telefonicky dňa 26.11.2019 odstúpil, ako aj v tvrdení, že spolupráca so spoločnosťou H. bola výsledkom vlastných aktivít žalovaného a jeho zamestnancov a I. vykonával len funkciu nemecky hovoriaceho tlmočníka.

30/ Ako prvú otázku súd riešil otázku neplatnosti zmluvy o obchodnom zastúpení, ktorej dôvod, podľa žalovaného spočíval v tom, že zmluvu nepodpísala za žalobcu jeho (jediná) konateľka, ale zmluvu za žalobcu, resp. v jeho mene podpísal I..

31/ Z výpovede konateľky žalobcu a I. vyplýva, že títo sú manželia a I. bol svojou manželkou ústne poverený, aby v mene žalobcu so žalovaným rokoval, aj podpísal zmluvu, ktorú jej prečítal, resp. preložil a následne podpísal, keď takýchto zmlúv majú niekoľko, lebo tak s manželom pracujú. Konateľka žalobcu súdu predložila zmluvu so spoločnosťou H. z 25.08.2020, ktorú v mene žalobcu podpísal I.. Taktiež uviedla, že aj pokiaľ ide o kontrakty s inými slovenskými firmami, splnomocnila (po rusky uviedla “poručila”) svojho manžela, aby tieto podpisoval, pretože ona je cudzinka, nevie ani po slovensky, ani po nemecky. V čase podpisu jej manžel nebol zamestnancom žalobcu. I. uviedol, že v čase podpisovania zmluvy bol zamestnancom žalobcu a pre žalobcu vykonával manažérsku činnosť, zastupoval ju vo vyhľadávaní zákaziek, kontakte so zákazníkom a manažovaní priebehu celej akcie, podpise zmluvy, koordinácie prác a fakturácie.

32/ Z výpovede konateľa žalovaného H. ako aj z emailovej a SMS komunikácie vyplýva, že ohľadne všetkého, čo sa týkalo vykonávania prác pre spoločnosť H. žalovaný komunikoval výhradne len s I..

33/ Podľa ust. a , kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza (1). Ak osoba svojím konaním prekročí rozsah poverenia podľa odseku 1, toto konanie podnikateľa zaväzuje len vtedy, ak tretia osoba o prekročení rozsahu poverenia nevedela a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu ani nemohla vedieť (2).

34/ Na rozdiel od zmluvného zastúpenia a plnomocenstva oprávnenie konať za podnikateľa podľa vyššie uvedeného § 15 nie je viazané na výslovné udelenie oprávnenia zastupovať. Oprávnenie zastupovať vzniká faktickým poverením na výkon určitej činnosti. Poverenie na výkon určitej činnosti je prvou podmienkou na to, aby úkon zaväzoval samotného podnikateľa. Zákon neuvádza žiadne náležitosti tohto

poverenia. Postačí aj neformálny pokyn. Spravidla ide o poverenie na dlhodobý výkon určitej činnosti vo forme pracovnoprávneho zaradenia. Nie je však vylúčené, že poverenie na výkon určitej činnosti bude len jednorázové. Pracovnoprávny vzťah nie je predpokladom aplikácie ust. § 15. Relevantným je objektívny pohľad tretích strán a okolnosti prípadu. Zákon neupravuje spôsob konania za podnikateľa. Pri písomnom právnom úkone by však malo stačiť uvedenie obchodného mena podnikateľa, mena a podpisu poverenej osoby a jej funkcie (poverenia).

35/ V danej veci súd dospel k záveru, že ak zmluvu o obchodnom zastúpení uzavretú so žalovaným dňa 17.09.2019 uzavrel v mene žalobcu I., tento jeho úkon je úkonom žalobcu, pretože konateľka žalobcu I. poverila a poverovala na realizáciu celých kontraktov, resp. projektov, ktoré žalobca vykonával v prospech slovenských a nemeckých firiem, a to od rokovaní cez podpisovanie zmlúv až po ich realizáciu a takto to bolo aj v prípade žalovaného. V písomnom vyhotovení zmluvy bolo uvedené, že zmluva sa uzatvára so žalobcom, ktorého konateľkou je E. a I. bol uvedený ako ďalšia zastupujúca osoba. Pri uzavieraní zmluvy žalovaný nemal žiadne pochybnosti (z ničoho to nevyplýva) ohľadne toho, či je I. osobou oprávnenou uzavierať zmluvu za žalobcu, tak ako nemal pochybnosti, že celý projekt realizoval manžel konateľky žalobcu. Z tohto dôvodu súd vyhodnotil obranu žalovaného ako účelovú (spochybňovanie oprávnenia I. konať v mene žalobcu až po tom, čo sa začal súdny spor), ale v celom rozsahu aj ako nedôvodnú, pretože I. (naviac manžel konateľky žalobcu) podpísal zmluvu v mene žalobcu, na čo nepotreboval písomné plnomocenstvo, či existenciu pracovnoprávneho vzťahu so žalobcom, ale postačovalo na to skutočnosť, že konateľka žalobcu ho pri výkone podnikateľskej činnosti žalobcu poverila celou realizáciou kontraktov žalobcu uzavieraných (aj) so slovenskými firmami, o ktorej skutočnosti nebol dôvod pochybovať, pretože, ako to bolo zrejmé aj na pojednávaní, konateľka žalobcu neovláda slovenský jazyk. Je potom logické, že rokovania, uzavieranie zmlúv a ďalšiu komunikáciu so slovenskými firmami nerobila osobne ona, ale jej manžel, ktorý slovenský jazyk ovláda. Ohľadne nedôvodnosti obrany žalovaného súd ešte dopĺňa, že ak by podpísanie zmluvy I. nebolo možné pričítať žalobcovi, tak to nespôsobuje neplatnosť zmluvy, ale následok by bol taký, že žalobca by touto zmluvou nebol viazaný a žalovaný by len mohol žiadať splnenie záväzku alebo náhradu škody spôsobenej konaním takejto osoby, ibaže by o excese tejto osoby vedela ( a ). Obrana žalovaného by mohla byť teda úspešná len v prípade občianskoprávnej zmluvy, pre ktorú, ak je predpísaná zákonom písomná forma, môže za inú osobu podpisovať len osoba k tomu písomne splnomocnená a nedostatok plnomocenstva v takejto forme má za následok jej absolútnu neplatnosť. V prípade obchodnej zmluvy, ako je zmluva o obchodnom zastúpení, tomu však tak nie je.

36/ Pokiaľ ide o ďalšiu obranu žalovaného spočívajúcu v tvrdení, že žalovaný dňa 26.11.2019 od zmluvy o obchodnom zastúpení odstúpil, tak súd poukazuje na to, že toto tvrdenie preukazuje to, že žalovaný považoval zmluvu podpísanú I. za riadne uzavretú, pretože ak by tomu tak nebolo, nemal by dôvod od zmluvy odstupovať.

37/ Čo sa týka formy odstúpenia od zmluvy, súd sa v tomto smere nezhoduje s argumentáciou žalobcu, že táto musela byť písomná z dôvodu písomnej formy predpísanej pre zmluvu o obchodnom zastúpení, pretože takýto záver možno prijať len ak sa aplikuje ust. . V tomto prípade ale obsahuje, vlastnú a tým pádom špecifickú a majúcu prednosť právnu úpravu. Podľa ust. , ak písomne uzavretá zmluva obsahuje ustanovenie, že sa môže meniť alebo zrušiť iba dohodou strán v písomnej forme, môže sa zmluva meniť alebo zrušiť iba písomne. Písomná forma zrušenia zmluvy sa teda vyžaduje len ak to bolo dohodnuté v písomnej zmluve, inak ju možno zrušiť aj ústne. V čl. 7 bod 7.3 zmluvy o obchodnom zastúpení uzavretej medzi stranami sporu dňa 17.09.2019 však bolo dohodnuté len to, že písomnú formu musia mať len všetky zmeny a doplnky k tejto zmluve. Nebolo teda dohodnuté, že písomnú formu musí mať aj zrušenie zmluvy. Z tohto dôvodu bolo možné zmluvu zrušiť aj ústne.

38/ Odhliadnuc od uvedeného, je však rozhodujúce to, že žalovaný nepreukázal svoje tvrdenie, že od zmluvy dňa 26.11.2019 telefonicky odstúpil, keď žalobca toto tvrdenie poprel (už v odpore proti platobnému rozkazu) a keďže žalobca nemôže dokazovať negatívnu skutočnosť (skutočnosť, že žalovaný telefonicky dňa 26.11.2019 zmluvu nezrušil), dôkazné bremeno niesol žalovaný. Jeho konateľ vo svojej výpovedi viedol, že po SMS komunikácii z toho dňa nebolo možné predstaviť si s I. ďalšiu spoluprácu. Takisto žalovaný poukazoval na list spoločnosti H., v ktorom sa uvádza, že žalovaný mu oznámil zrušenie zmluvy so žalobcom. Súd k tomu uvádza, že aby bol prejav vôle o odstúpení účinný (t.j. aby spôsobil zánik zmluvy), musí sa dostať do dispozície druhej zmluvnej strany, pričom

je nelogické, že ak odstúpenie malo byť následkom obsahu SMS správ od I., na ktoré H. reagoval SMSkou, tak k zrušeniu zmluvy nedošlo SMS, ale telefonickým hovorom, t.j. ústne. Taktiež to, že žalovaný oznámil ukončenie zmluvného vzťahu spoločnosti H. nepreukazuje, že toto ukončenie, resp. odstúpenie oznámil aj žalobcovi. Okrem toho, že žalovaný nepreukázal svoje tvrdenie, že od zmluvy odstúpil, tak nepreukázal, že ak tak urobil, stalo sa tak dôvodne.

39/ Podľa , od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon.

40/ , v ust. , ustanovuje, že zastúpený môže odstúpiť od zmluvy (o obchodnom zastúpení), ak pri dojednaní výhradného obchodného zastúpenia vykonáva obchodný zástupca činnosť, ktorá je predmetom jeho záväzku voči zastúpenému, aj pre iné osoby, môže zastúpený odstúpiť od zmluvy.

41/ I keď medzi stranami bola uzavretá, na dobu prvých troch rokov jej 5 ročného trvania, zmluva o výhradnom zastúpení, žalovaný (ani) netvrdil, že odstúpil z toho dôvodu, že by žalobca vykonával činnosť, ktorá bola predmetom zmluvy, aj pre iné osoby.

42/ Pokiaľ ide o zmluvné dôvody odstúpenia, zmluva o obchodnom zastúpení v čl. 5 zakotvovala právo žalovaného od zmluvy odstúpiť, ak žalobca poruší niektorú z povinností uvedených v čl. 2 a v 5. Článok 5 zmluvy neupravuje žiadny záväzok žalobcu. V čl. 2 je zakotvených niekoľko povinností žalobcu, medzi nimi aj povinnosť postupovať poctivo, s odbornou starostlivosťou, v dobrej viere, podľa rozumných pokynov zastúpeného a v súlade so záujmami zastúpeného (odsek 2.1), resp. povinnosť zdržať sa aktivít, ktoré by mohli poškodiť dobré meno alebo záujmy zastúpeného (odsek 2.10). Žalovaný tvrdil, že žalobca pri svojej komunikácii nepostupoval v súlade so záujmami žalovaného a poškodil jeho meno, čo sú dôvody, pre ktoré bolo možné od zmluvy odstúpiť. Existenciu týchto dôvodov však žalovaný nepreukázal, keď nepreukázal, ktorá konkrétna komunikácia a s kým bola v rozpore s jeho záujmami a ktorá konkrétna aktivita žalobcu poškodila jeho dobré meno. V liste spoločnosti H. (odsek 25 odôvodnenia) je uvádzaná zlá komunikácia na jeseň 2019 (aj chybný výkon na stavenisku), avšak nie je uvedené s kým táto komunikácia bola zlá. Na základe ďalšieho textu listu, v ktorom sa uvádza, že k ďalším komunikačným problémom (a aj chybným realizáciám) dochádzalo aj potom, čo im bolo oznámené, že nemajú prijímať ďalšie pokyny/inštrukcie od pána C. a tiež, že spolupráca s p. C. bola konštruktívna, možno usudzovať, že nešlo o komunikáciu medzi I. a spoločnosťou H.. Ak mal žalovaný na mysli SMS komunikáciu medzi H. a I. (odsek 24 odôvodnenia), SMS-kám I. možno vytknúť použitý vulgarizmus a agresívny tón, avšak išlo o pochopiteľnú reakciu žalobcu na to, že hoci zmluva bola uzavretá 17.09.2019 a podľa vedomostí žalobcu, ktoré mal od spoločnosti H. táto spoločnosť žalovanému za práce poslala platby, žalovaný faktúry vystavené žalobcom neplatil. Pritom z výpisu z účtu žalovaného na č. l. 315 spisu a 318 p. v. spisu vyplýva, že dňa 05.11.2019 bola na účet od spoločnosti H. prijatá platba 4.871,34 eur a dňa 06.11.2019 žalovaný poukázal žalobcovi o 10% nižšiu sumu než bola uvedená na faktúrach žalobcu (761,40 eur a 1.000,40 eur), ale najmä to, že dňa 15.11.2019 boli na účet žalovaného prijaté platby od spoločnosti H. vo výške 4.171,50 eur a 3.051,- eur, žalovaný však v SMS zo dňa 26.11.2019 uvádzal, že keď mu nabehnú peniaze, platí podľa dohody. Peniaze na jeho účte už pritom boli viac ako 10 dní a žalovaný žalobcovi faktúry neplatil.

43/ Súd na základe uvedeného dospel k záveru, že prípadné odstúpenie žalovaného od zmluvy uzavretej so žalobcom nebolo dôvodné, avšak rozhodujúcim zostáva fakt, že úkon odstúpenia od zmluvy žalovaný nepreukázal, čo bolo nevyhnutné, s ohľadom na to, že to žalobca rozporoval.

44/ Vzhľadom na to súd uzaviera, že medzi stranami sporu bola uzavretá platná zmluva o obchodnom zastúpení, ktorá nezanikla odstúpením, či iným spôsobom (ktorý v konaní ani nebol tvrdený). Vzhľadom na podrobný obsah zmluvy, súd považoval obranu žalovaného spočívajúcu v tvrdení, že išlo len o zmluvný vzťah týkajúci sa tlmočenia a prekladu I. pre spoločnosť H. za účelovú a nedôvodnú, pretože označenie a samotný obsah zmluvy jednoznačným spôsobom určujú, čo bolo predmetom činnosti žalobcu, a to opakovaná odplatná činnosť obchodného zástupcu pre zastúpeného spočívajúca vo vyhľadávaní zahraničných firiem za predmetom uzatvorenia zmluvy o dielo na území Nemecka, Švajčiarska a Rakúska. To, že nešlo o tlmočnícke, či prekladateľské služby preukazuje obsah emailovej komunikácie medzi H. a I. a medzi I. a I., či U. zo spoločnosti H. (odseky 16 až 25 odôvodnenia). Z nej vyplýva, že žalobca, prostredníctvom k tomu poverenej osoby I. zabezpečil uzavretie zmluvy o

dielo medzi žalovaným a spoločnosťou H. na výkon montážnych prác najmä v Brémach, ktoré sa aj realizovali (v celkovom objeme viac ako 3.300 hodín) a postupne spoločnosťou H. boli zaplatené tak, že sa presiahla dohodnutá cena týchto prác (99.000,- eur).

45/ Z uvedeného je zrejmé, že cena jednej žalovaným odpracovanej hodiny predstavovala 30,- eur a ide tak o cenu vyjednanú žalobcom. V zmluve sa pritom strany sporu dohodli, že za každú žalobcom sprostredkovanú a žalovaným a zahraničným uchádzačom uzavretú zmluvu o dielo patrí provízia vo výške rozdielu medzi dohodnutou cenou zastúpeného a vyjednanou cenou obchodného zástupcu bez DPH. Ako uviedol vo výpovedi I. so žalovaným sa dohodli na hodinovej sadzbe montážnych prác 24,- eur. Túto skutočnosť žalovaný nijako nerozporoval. Ak potom žalobca žalovanému, na ním vystavených faktúrach, účtoval odmenu vo výške 6,- eur/ hodina, účtoval ju v súlade s vyššie uvedeným zmluvným dojednaním, ako aj v súlade so zmluvnou podmienkou, podľa ktorej nárok na vyplatenie provízie vzniká, keď zahraničná firma zaplatí faktúru (faktúry v prípade čiastočného plnenia), t.j. keď suma bola pripísaná na bankový účet zastúpeného (s tým, že zastúpený mal povinnosť zaslať obchodnému zástupcovi oznámenie o prijatí sumy v lehote 2 dní od zaplatenia s rozpisom položiek na výpočet provízie).

46/ Vychádzajúc z doteraz uvedeného súd žalobe žalobcu vyhovel, pretože žalovanému vznikla (a následne nezanikla) povinnosť zaplatiť mu províziu dohodnutú v zmluve. Na toto rozhodnutie súd aplikoval ust. , podľa ktorého zmluvou o obchodnom zastúpení sa obchodný zástupca ako podnikateľ zaväzuje pre zastúpeného vyvíjať činnosť smerujúcu k uzatvoreniu určitého druhu zmlúv (obchodov) alebo dojednávať a uzatvárať obchody v mene zastúpeného a na jeho účet a zastúpený sa zaväzuje zaplatiť obchodnému zástupcovi províziu.

47/ Vo veci pôvodne sp. zn. žalobca žiadal zaplatenie faktúry č. F. zo dňa 20.01.2020, splatnej dňa 03.02.2020 na sumu 1.938,- eur, ktorá zodpovedá odmene za Y. za 177 hodín a Y. 146 hodín (177+146 x 6 = 1938). Práce na Y. žalovaný spoločnosti H. vyúčtoval vo faktúrach na č. l. 335 a 335 p. v. spisu.

48/ Žalobca vo veci pôvodne sp. zn. taktiež žiada zaplatenie faktúry č. F. zo dňa 28.01.2020, splatnej dňa 02.02.2020 na sumu 3.288,- eur, ktorá zodpovedá odmene za Y. za 254 hodín, Y. za 117 hodín a Y. 177 hodín (254+117+177 x 6 = 3288). Práce na Y. žalovaný spoločnosti H. vyúčtoval vo faktúrach na č. l. 342 p.v. spisu a 343 spisu.

49/ Vo veci pôvodne sp. zn. žalobca žiadal zaplatenie faktúry č. F. zo dňa 28.02.2020, splatnej dňa 03.03.2020 na sumu 762,- eur, ktorá zodpovedá odmene za Y. za 127 hodín (127 x 6 = 762). Práce na Y. žalovaný spoločnosti H. vyúčtoval vo faktúre na č. l. 336 spisu.

50/ Vo veci pôvodne sp. zn. žalobca žiadal zaplatenie faktúry č. F. zo dňa 16.03.2020, splatnej dňa 30.03.2020 na sumu 2.352,- eur, ktorá zodpovedá odmene za Y. za 392 hodín (392 x 6 = 2.352). Práce na Y. žalovaný spoločnosti H. vyúčtoval vo faktúrach na č. l. 336 p.v. a č.l. 337spisu

51/ Vo veci pôvodne sp. zn. žalobca žiadal zaplatenie faktúry č. F. zo dňa 18.03.2020, splatnej dňa 02.04.2020 na sumu 1.188,- eur, ktorá zodpovedá odmene za Y. za 198 hodín (198 x 6 = 1.188). Práce na Y. žalovaný spoločnosti H. vyúčtoval vo faktúre na č. l. 337 p.v. spisu.

52/ Spoločnosť H. žalovanému zaplatila celkovo sumu 99.147,73 eur, pričom dohodnutá cena diela bola 99.000,- eur, na základe čoho možno konštatovať, že táto spoločnosť si splnila záväzok zo zmluvy, ktorej uzavretie zabezpečil žalobca. Žalobca má z každej zaplatenej hodiny nárok na províziu vo výške 6,- eur. V žalovaných faktúrach žalobca uplatnil províziu spolu za 1.588 hodín (177+146+254+117+177+127+132+392+198) á 6,- eur, čo spolu predstavuje (po spojení vecí) žalovanú sumu vo výške 9.528,- eur. Nakoľko spoločnosť H. žalovanému zaplatila cenu diela za viac ako 3.330 hodín, žaloba je dôvodná aj čo výšky žalovaných súm, pretože žalovaný zaplatil žalobcovi doposiaľ len sumu 8.825,- eur (odsek 28 odôvodnenia), čo zodpovedá po zaokrúhlení 1.471 hodinám á 6,- eur. Zaplatené a žalobami uplatnené provízie sú spolu, po zaokrúhlení, za 3.059 hodín.

53/ Súd potom žalobcovi priznal sumu 9.528,- eur, a to spolu s 9% ročnými úrokmi z omeškania od splatnosti každej z jednotlivých faktúr, tak ako v nich bolo uvedené, až do zaplatenia, keď splatnosť

faktúr v konaní sporná nebola. Na rozhodnutie o priznaní úroku z omeškania súd aplikoval ust. v spojení s nariadenia vlády SR č.

54/ Súčasne, súd, postupujúc podľa ust. v spojení s nariadenia vlády SR č. , žalobcovi priznal paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, čo po spojení dvoch pôvodne samostatných vecí, predstavuje spolu 80,- eur.

55/ Vzhľadom na takýto výsledok konania, právo na náhradu trov konania vzniklo, podľa ust. žalobcovi, a to v plnom rozsahu. O konkrétnej výške trov priznaných žalobcovi proti žalovanému súd rozhodne samostatným uznesením, vydaným až po právoplatnosti konečného rozhodnutia vo veci ( )

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín ( ).

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v a (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a uvedenia spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa v znení neskorších zmien.