Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_29P-279-2020.pdf
PDF · 75.49 KB
Case nature
Area
Subarea
29P/279/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. K. H., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpený opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, pochádzajúci z matky O. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., Č. X, t. č. bytom N., N. H. XX, právne zastúpená JUDr. Michalom Kizákom, advokátom so sídlom v Prešove, Masarykova 2, a z otca K. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom N.V., N. H. XX, v konaní o úpravu práv a povinností, takto
rozhodol:
I. schvaľuje rodičovskú dohodu v tomto znení:
„maloletý K. H., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky,
obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok,
otec sa zaväzuje prispievať na výživu mal. K. sumou 120 Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 01.09.2020, opakovane do budúcna,
dlžné výživné za obdobie od 01.09.2020 do 31.05.2021 na mal. K. vo výške 880 Eur sa otec zaväzuje zaplatiť v splátkach po 50 Eur mesačne spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania pod následkom straty výhody splátok,
styk otca s maloletým dieťaťom sa neupravuje“,
II. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka svojím návrhom podaným na tunajšom súde dňa 17.12.2020 žiadala súd, aby upravil pomery k maloletému K.. Žiadala ho zveriť do svojej osobnej starostlivosti a zo strany otca určiť výživné vo výške 200 Eur mesačne od 01.09.2020. Svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom dieťaťa nie sú manželia a od 01.09.2020 nežijú v spoločnej domácnosti. Dôvodom rozchodu rodičov bolo požívanie alkoholu zo strany otca maloletého. Otec odišiel 01.09.2020 bývať k svojim rodičom. O maloletého ani o matku sa nezaujímal. Do podania návrhu zaplatil sumu pre maloletého 50 Eur.
2. Rodičia uzatvorili rodičovskú dohodu, ktorú žiadali obaja schváliť. Opatrovník taktiež s rodičovskou dohodou súhlasil.
3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, listinnými dôkazmi predloženými rodičmi, vyjadrením opatrovníka, ako aj rodičov, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento stav:
4. Rodičia nie sú manželia. Od 01.09.2020 nežijú v spoločnej domácnosti. Odvtedy otec na výživu dieťaťa prispel sumou len 50 Eur mesačne, o dieťa sa nezaujíma. Dôvodom rozvratu vzťahu rodičov bol alkohol zo strany otca maloletého a jeho nezodpovednostné správanie. Matka ostala bývať v pôvodnom byte, otec odišiel k svojim rodičom.
5. Matka uhrádza nájomné 350 Eur mesačne, pričom tento výdavok jej uhrádzajú rodičia. Strava asi 150 Eur mesačne, telefón 50 Eur, cestovné 10 Eur, hygienické potreby, oblečenie, obuv asi 40 Eur.
6. Maloletý navštevuje materskú škôlku. Poplatok je 60 Eur mesačne, strava 35 Eur mesačne, strava doma pre maloletého asi 100 Eur mesačne, hygienické potreby, oblečenie, obuv asi 30 Eur. Vitamíny, lieky 5 Eur mesačne, voľnočasové aktivity 30 Eur. So všetkými výdavkami matke pomáhajú rodičia, keďže matka je v súčasnosti študentkou štvrtého ročníka strednej odbornej školy gastronómie a služieb a jej príjem pozostáva z rodičovského príspevku vo výške 270 Eur mesačne a prídavkov na jedno dieťa. Podľa vyjadrenia právneho zástupcu, matka sa v súčasnosti zamestnala, jej príjem doposiaľ nie je známy.
7. Otec býva na ubytovni, pracuje brigádnicky. Jeho príjem je asi 400 Eur mesačne. Za ubytovňu platí 220 Eur mesačne. Ďalšie výdavky má na stravu, ošatenie, hygienické potreby.
8. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
9. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
10. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
11. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
12. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
13. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
14. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
15. V predmetnom konaní bolo zistené, že rodičia nie sú manželia, nežijú v spoločnej domácnosti. Otec na výživu dobrovoľne neprispieva, o dieťa nejaví záujem. Rodičia uzatvorili rodičovskú dohodu, ktorá je podľa súdu v záujme maloletého dieťaťa a súd ju schválil.
16. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
17. Podľa § 57 Civilného mimosporového poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
18. Podľa § 58 Civilného mimosporového poriadku, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
19. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného sporového poriadku a náhradu trov konania účastníkom konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 CSP)
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP)
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)
Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov. (§ 62 ods. 3 CMP)
Ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schválil dohodu rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie (§ 122 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).