Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_B1-3Ca-15-2020.pdf
PDF · 85.56 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B1-3Ca/15/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava IV sudcom Mgr. Vladimírom Sedmohradským v spore žalobcu: SLOVGRAM, nezávislá spoločnosť výkonných umelcov a výrobcov zvukových a zvukovo-obrazových záznamov, so sídlom so sídlom Jakubovo námestie 14, Bratislava, IČO: 17 310 598, zastúpený: LEGAL CARTEL, s. r. o., so sídlom Na Hrebienku 40, Bratislava, proti žalovanému: A. B., so sídlom C. D. X, E., IČO: 43 469 094, zastúpená: Mgr. Cynthia Takács Szalai, advokátka, so sídlom Nám. M.R. Štefánika 6, Komárno, o zaplatenie 51,60 EUR s príslušenstvom,
r o z h o d o l :
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovanej priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 03.08.2020 a postúpenou tunajšiemu súdu (pôvodne Okresný súd Bratislava I) dňa 09.09.2020 sa žalobca voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 51,60 EUR s príslušenstvom z titulu primeranej odmeny podľa zákona č. 185/2015 Z.z. Autorský zákon (ďalej aj „Autorský zákon“ alebo „AZ“).
2. V žalobe uviedol, že je združením fyzických a právnických osôb zapísaným v registri občianskych združení pod registračným číslom MV SR VVS/1-900/90-3742, a na základe oprávnenia Ministerstva kultúry Slovenskej republiky vykonáva na území Slovenskej republiky v súlade s § 143 Autorského zákona kolektívnu správu práv. Pri tejto správe zastupuje práva výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov (ďalej aj „nositelia práv“) v rozsahu uvedenom v zmluvách o zastupovaní, najmä vyberá, spravuje a rozdeľuje odmeny pre nositeľov práv, ktoré im prináležia podľa autorskoprávnych predpisov. Predmetom ochrany je umelecký výkon, zvukový záznam a audiovizuálny záznam. Žalovaná je podnikateľský subjekt, ktorý prevádzkuje kaviareň s názvom A. B. – Bar na adrese F. G. XX, G.. Žalobca ďalej uviedol, že prevádzkovatelia zariadení, v priestoroch ktorých sa nachádza technické zariadenie, prostredníctvom ktorého dochádza k vykonávaniu verejného prenosu zaznamenaných výkonov a zvukových a audiovizuálnych záznamov, sú povinní vysporiadať oprávnené nároky nositeľov práv. Ide pritom okrem iného o prevádzkovateľov kaviarní a barov. Z kontrolnej činnosti žalobcu bolo zistené a žalobca má za preukázané, že žalovaná v priestoroch svojej prevádzky disponovala technickým zariadením, prostredníctvom ktorého dochádzalo k vykonávaniu verejného prenosu zaznamenaných výkonov a zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov. Žalovaná si však nesplnila svoju povinnosť uhradiť nositeľom práv primeranú odmenu vo výške 51,60 EUR určenú podľa bodu A Sadzobníka žalobcu účinného od 01.01.2019, a to za kaviareň s rozlohou do 100 m2 za obdobie od 01.01.2019 do 31.12.2019. Výzvou zo dňa 21.04.2020 žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzval žalovanú na zaplatenie primeranej odmeny vrátane príslušenstva v lehote do 30.04.2020. Žalovaná však žalobcovi dlžnú sumu v stanovenej lehote neuhradila. Žalobca svoj nárok
právne oprel o ustanovenia § 165 ods. 1, § 169 ods. 1, § 27 ods. 1 a 2, § 99 ods. 1 a 2, § 110 a § 119 Autorského zákona v spojení s § 489 Občianskeho zákonníka. Okrem žalovanej istiny žalobca požadoval aj úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo žalovanej sumy od 01.05.2020 do zaplatenia.
3. Okresný súd Banská Bystrica vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 17Up/1463/2020-12 zo dňa 10.08.2020. Proti tomuto platobnému rozkazu podala žalovaná odpor. V odpore uviedla, že nárok žalobcu neuznáva. Uviedla, že v prevádzkarni nemá technický prostriedok, ktorým by vykonávala verejný prenos. Nemá tiež vedomosť o vykonaní kontroly žalobcom. Nárok žalobcu tak nie je dôvodný.
4. Žalobca v replike a návrhu na pokračovanie v konaní uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami žalovanej. Zopakoval, že z výsledkov kontrolnej činnosti má za preukázané, že žalovaná v priestoroch kaviarne v roku 2019 disponovala technickým zariadením, prostredníctvom ktorého dochádzalo k verejnému prenosu zaznamenaných výkonov, zvukových a audiovizuálnych záznamov nositeľov práv, ktorých zastupuje žalobca. Autorský zákon neupravuje priebeh kontrolnej činnosti ani postup kontrolórov a neurčuje, že prevádzkovatelia zariadení musia byť upovedomení o vykonávanej kontrole, resp. že musia byť vystavené formálne záznamy o vykonanej kontrole. Kontroly sú vykonávané externými zamestnancami žalobcu, pričom o priebehu kontrol sú vyhotovované len interné, neformálne záznamy. Externí zamestnanci žalobcu sa pri kontrolách jednotlivých prevádzok zameriavajú výlučne na zistenie, či sa v prevádzke nachádza technické zariadenia slúžiace na verejný prenos. Práve takouto kontrolnou činnosťou v roku 2019 bolo zistené, že žalovaná v priestoroch kaviarne v období roka 2019 disponovala technickým zariadením slúžiacim na verejný prenos. Nárok na zaplatenie primeranej odmeny nositeľom práv je navyše zákonného charakteru a nie je podmienený vykonaním kontroly. Žalobca za účelom preukázania jeho tvrdení navrhol doplniť dokazovanie tak, že príslušný súd si v zmysle ustanovenia § 189 CSP vyžiada od spoločnosti Slovenský ochranný zväz autorský pre práva k hudobným dielam („SOZA“) hromadnú licenčnú zmluvu uzavretú medzi SOZA a žalovanou na obdobie roka 2019 alebo takúto zmluvu predloží priamo žalovaná.
5. Žalovaná v duplike uviedla, že naďalej výslovne popiera tvrdenie žalobcu, že v žalovanom období v kaviarni disponovala technickým zariadením slúžiacim na verejný prenos zaznamenaných umeleckých výkonov. Žalovanej tak nevznikla povinnosť vysporiadať nároky nositeľov práv, na ktoré žalobca poukazuje vo svojich podaniach.
6. Súd z vlastnej činnosti zistil, že žalobca sa voči žalovanej rovnakých nárokov z rovnakého titulu za roky 2017 až 2018 domáhal v konaní sp. zn. 12Ca/7/2020 vedenom na Okresnom súde Bratislava I. V tomto konaní si súd vyžiadal žalobcom požadovanú hromadnú licenčnú zmluvu žalovanej so SOZA. V odpovedi na žiadosť súdu SOZA listom zo dňa 10.11.2022 uviedla, že žiadnu licenčnú zmluvu so žalovanou uzatvorenú nemá.
7. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na dňa 28.07.2026. Na toto pojednávanie sa nedostavila žiadna zo strán. Žalobca svoju neprítomnosť vopred ospravedlnil a požiadal o konanie a rozhodnutie vo svojej neprítomnosti. Zároveň zopakoval, že žiada doplniť dokazovanie vyššie uvedeným dopytom na SOZA. Žalovaná svoju neúčasť neospravedlnila.
8. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to: výzva žalobcu na úhradu primeranej odmeny zo dňa 21.04.2020 (č.l. 5), prípis Okresného súdu Bratislava I zo dňa 10.11.2022 (č.l 102) a odpoveď SOZA na žiadosť zo dňa 10.11.2022 (č.l. 103).
9. Z vykonaného dokazovania, resp. zo skutočností, ktoré medzi stranami neboli sporné, mal súd za preukázané, že žalobca je organizáciou kolektívnej správy v súlade s § 144 ods. 1 Autorského zákona, ktorá má zo strany Ministerstva kultúry SR vydané oprávnenie na výkon kolektívnej správy práv k umeleckému výkonu, zvukovému záznamu, audiovizuálnemu záznamu a k vysielaniu vo viacerých odboroch kolektívnej správy práv. Súd mal ďalej za nesporné, že žalovaná v rozhodnom období v roku 2019 prevádzkovala kaviareň na adrese F. G. XX, G.. V konaní bolo sporné, či žalovaná v priestoroch svojej prevádzky disponovala technickým zariadením, prostredníctvom ktorého dochádzalo k vykonávaniu verejného prenosu zaznamenaných výkonov a zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov. Túto skutočnosť v konaní tvrdil žalobca a žalovaná ju popierala.
10. Na zistený skutkový stav súd aplikoval právne predpisy a prišiel k záveru, že žaloba je nedôvodná.
11. Podľa § 27 ods. 1 AZ: „Verejný prenos diela je verejné šírenie diela akýmikoľvek technickými prostriedkami po drôte alebo bezdrôtovo tak, že toto dielo môžu vnímať osoby na miestach, kde by ho bez tohto prenosu vnímať nemohli.“
12. Podľa § 27 ods. 2 AZ: „Vysielanie diela, retransmisia diela a sprístupňovanie diela verejnosti je verejným prenosom diela.“
13. Podľa § 99 ods. 1 AZ: „Ak výkonný umelec nie je oprávnený sám udeliť súhlas na verejné rozširovanie originálu umeleckého výkonu alebo rozmnoženiny umeleckého výkonu nájmom vo vzťahu k umeleckému výkonu, ktorý bol zaznamenaný na zvukový záznam alebo bol použitý pri tvorbe audiovizuálneho diela, vzniká mu právo na primeranú odmenu voči osobe, ktorá bude originál audiovizuálneho diela, rozmnoženinu audiovizuálneho diela alebo zvukový záznam verejne rozširovať nájmom.“
14. Podľa § 99 ods. 2 AZ: „Výkonný umelec má právo na primeranú odmenu za použitie a) zaznamenaného umeleckého výkonu technickým predvedením, b) zaznamenaného umeleckého výkonu verejným prenosom okrem § 97 ods. 3 písm. e) a f) a c) nezaznamenaného umeleckého výkonu vysielaním.“
15. Podľa § 110 AZ: „Výrobca zvukového záznamu má právo na primeranú odmenu za použitie zvukového záznamu a) technickým predvedením, b) verejným prenosom okrem § 109 ods. 3 písm. c) až e).“
16. Podľa § 119 AZ: „Výrobca audiovizuálneho záznamu má právo na primeranú odmenu za použitie audiovizuálneho záznamu verejným prenosom okrem § 118 ods. 3 písm. d), e) a f).“
17. Podľa § 165 ods. 1 AZ: „Organizácia kolektívnej správy je povinná v dobrej viere a za primeraných a nediskriminačných podmienok viesť s osobou, ktorá prejaví záujem o použitie predmetu ochrany, s osobou, ktorá je oprávnená na použitie predmetu ochrany bez povinnosti získať súhlas na použitie predmetu ochrany, alebo s osobou povinnou zaplatiť náhradu odmeny podľa § 36 ods. 3 (ďalej len „používateľ“) rokovania o uzavretí a) licenčnej zmluvy, b) hromadnej licenčnej zmluvy, c) kolektívnej licenčnej zmluvy, d) zmluvy o primeranej odmene, na ktorú sa môžu primerane uplatniť ustanovenia šiestej hlavy druhý a tretí oddiel druhej časti tohto zákona okrem § 81 alebo e) zmluvy o náhrade odmeny.“
18. Z citovaných ustanovení je zrejmé, že v prípade, ak by žalovaná vo svojej prevádzke v roku 2019 disponovala technickým zariadením, prostredníctvom ktorého dochádza k vykonávaniu verejného prenosu zaznamenaných výkonov, zvukových a audiovizuálnych záznamov, vznikol by žalobcovi nárok na zaplatenie primeranej odmeny. Žalobca však existenciu takéhoto zariadenia v konaní nepreukázal. Žalobca v konaní iba tvrdil, že existenciu zariadenia má preukázanú z jeho vlastnej kontrolnej činnosti, pričom táto je ale neformálna a preto z nej nemá žiadny dôkaz. Ak by bolo tvrdenie žalobcu pravdivé, bolo jeho povinnosťou na účely súdneho konania zabezpečiť reálny dôkaz o existencii príslušného zariadenia v prevádzke žalovanej, čo sa však nestalo. Žalobca tak do konania nepredložil žiadny dôkaz svojho tvrdenia, pričom žalovaná toto tvrdenie účinne rozporovala. Žalobca tak v konaní neuniesol dôkazné bremeno. Žaloba bola preto v celom rozsahu nedôvodná a súd ju prvým výrokom tohto rozsudku zamietol.
19. Súd zároveň dodáva, že tvrdenie žalobcu neosvedčil ani súdom do konania zabezpečený dôkaz vo forme stanoviska SOZA. Žalobca v konaní žiadal, aby súd vyžiadal od SOZA potvrdenie o existencii hromadnej licenčnej zmluvy medzi SOZA a žalovanou. Súd z vlastnej činnosti zistil, že na Okresnom súde Bratislava I prebiehalo takmer identické konanie medzi rovnakými sporovými stranami s nárokmi žalobcu za roky 2017 a 2018 vedené pod sp. zn. 12Ca/7/2020. V tomto konaní súd si súd rovnako na žiadosť žalobcu vyžiadal stanovisko SOZA, pričom SOZA v stanovisku zo dňa 10.11.2022 uviedla, že so žalovanou licenčnú zmluvu uzatvorenú nemá. Aj keď to SOZA vo vyjadrení neuviedla explicitne, zo stanoviska je zrejmé, že takúto zmluvu žalovaná nemala uzatvorenú nielen v rokoch 2017 a 2018 (na ktoré sa pýtal súd v uvedenom konaní), ale ani v roku 2019, resp. v žiadnom období do dňa vydania stanoviska. Súd tak do konania pripojil toto stanovisko a vykonal ho ako dôkaz, v dôsledku čoho bolo v
konaní nadbytočné opätovne žiadať o ďalšie stanovisko SOZA. Keďže žalobca uvedené žiadal zrejme z dôvodu, že uzatvorená zmluva medzi SOZA a žalovanou mala preukazovať existenciu technického zariadenia v prevádzke žalovanej v rozhodnom období, a SOZA túto skutočnosť vyvrátila, ani tento dôkaz nesvedčal v prospech žalobcu. Súd pre úplnosť dodáva, že v uvedenom konaní bola žaloba z rovnakých dôvodov rozsudkom č.k. 12C/7/2020-187 zo dňa 08.02.2023 v celom rozsahu zamietnutá.
20. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a trovy konania priznal stranám podľa úspechu v konaní. V konaní bola v celom rozsahu úspešná žalovaná. Súd jej tak druhým výrokom tohto rozsudku priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
21. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 CSP), ktoré je možné podať v lehote 15 dní od jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava IV. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného predpisu (zákon č. 233/1995 Z.z., Exekučný poriadok).