Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_33T-49-2018.pdf
PDF · 93.91 KB
Case nature
Area
Subarea
33T/49/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Petrom Šuťakom na hlavnom pojednávaní dňa 3. júna 2021 v Prešove takto
rozhodol:
Obžalovaný:
Mgr. X. Q., nar. XX.X.XXXX v Prešove, trvale bytom V., X. Č.. XXXX/X,
j e v i n n ý, ž e
dňa 9.8.2016 v Prešove uzavrel s K. Y. písomnú zmluvu o finančnej pôžičke vo výške 5.000,- Eur, ktorú sa zaviazal vrátiť spolu s odmenou vo výške 20 % z požičanej sumy vo výške 1.000,- Eur do dňa 1.12.2016 a za účelom vylákania tejto pôžičky poškodenej K. Y.S. nepravdivo uviedol, že täto použije výlučne na nákup reklamného priestoru v Rádiu Expres pre reklamnú kampaň džúsov RIO a zo zisku z reklamy pôžičku vráti, no v skutočnosti za týmto účelom s Rádiom Expres a výrobcom džúsov RIO nikdy nerokoval, a takto vylákanú pôžičku použil pre vlastnú potrebu, pričom vzhľadom na svoju finančnú situáciu už v čase uzavretia zmluvy o finančnej pôžičke vedel, že pôžičku v dohodnutej lehote nevráti, čím takto svojim konaním spôsobil poškodenej K. Y., trvale bytom V., S. W. XXXX/XX, škodu vo výške 6.000,- Eur,
t e d a
na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu, a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu,
č í m s p á c h a l
prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona.
Z a t o m u s ú d u k l a d á:
Podľa § 221 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, 3 Trestného zákona pri existencii poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j/ Trestného zákona a neexistencii priťažujúcej okolnosti trest odňatia slobody v trvaní 1 (jedného) roka.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodenú K. Y., K.. XX.X.XXXX, I. O. V.Š., S. W. XXXX/ XX s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
odôvodnenie:
Dňa 1.10.2015 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov obžalobu na obž. Mgr. X. Q. pre skutok kvalifikovaný ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona.
Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného Mgr. X. Q., svedkyne poškodenej K. Y. a prečítaním listinných a ďalších dôkazov.
Obžalovaný Mgr. X. Q. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný a využil svoje právo a odmietol vypovedať. Za splnenia zákonných podmienok bola prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania z ktorej vyplynulo, že v roku 2016 sa spoznal s poškodenou, ktorú oslovil ponukou propagácie jej predajne a požiadal o vecné dary a po nejakom čase už nevedel uviesť na čí podnet sa stretli s tým, že Q. D. urobí videoklip pre jej predajňu, za čo zaplatila 4500 Eur. V lete 2016 ju oslovil s investičnou možnosťou a to tak, že zakúpi reklamný priestor v rádiu Expres, alebo v Rádiu Europa 2 a následne mal ambíciu tento reklamný priestor ponúknuť spoločnosti McCarter, s ktorou rokovania prebiehali na neoficiálnej úrovni a bavil sa s Ing. Z., ktorý uviedol, že oni zakúpili reklamu v Markíze a na jej patriacich kanáloch a preto už nemajú rozpočet na reklamu. Taktiež sa rozprával s hudobným dramaturgom Rádia Expres Y. O., ktorý uviedol, že pre nich sú zaujímavé reklamy veľkých spoločností a pán O. mu vysvetlil, ako to funguje. V rádiu Európa 2, kontaktoval hudobného dramaturga Ľ. Y., ktorý mu aj poslal cenovú ponuku, ktorú už nemal k dispozícii. S poškodenou sa bavil o výške investície, ktorá uviedla sumu maximálne 5.000,- Eur a poslala mu zmluvu o pôžičke a následne aj peniaze na účet a mal v úmysle tie peniaze vrátiť. Kontaktoval aj mediátora, ale nakoľko sa sumy za reklamný priestor pohybovali v iných sumách, investícia nebola zrealizovaná a taktiež sa spoliehal na pôžičku od známej z Ameriky Q. Q..
Na hlavnom pojednávaní vypočutá svedkyňa poškodená K. Y. uviedla, že s obžalovaným sa stretávali pracovne, lebo zastupoval Q. D. a sponzorovali ho aj darčekmi a dali si aj urobiť reklamu. Následne uviedol, že má super zákazku pre Rio džúsy a že potrebuje požičať, s čím súhlasila, lebo by sa jej vrátili náklady na reklamu a chcela, aby sa jej vrátilo to, čo bolo investované do reklamy. Zmluva o pôžičke bola v roku 2016 a išlo sumu 5.000,- Eur + 1.000,- Eur, teda dohromady 6.000,- Eur a stretli sa na neutrálnej pôde a požičala mu peniaze a ´účelom použitia peňazí bola reklama na Rio džúsy, kde mal byť vyšší zárobok a zisk, splatnosť pôžičky bola koniec roka a mala sa vrátiť spolu s úrokom a navýšením. Obžalovaný pri stretnutí sa jej priznal, že peniaze použil úplne na niečo iné a ukazoval jej ďalšie plány. Bola uzavretá dohoda o splátkach, kde spolu zaplatil 3 splátky po 20,- Eur a jedna 100,- Eur a dlhuje jej asi 4.600,- eur. poznali sa asi pol roka dozadu a komunikovali cez Facebook alebo Messenger. Podľa jej názoru peniaze použil na dlhy voči iným, lebo má vedomosť, že má dlhy aj voči iným osobám, ale nepovedal konkrétne na čo finančné prostriedky použil. Obžalovaný stále sľuboval zaplatenie dlhu a podala trestné oznámenie a chcel mediáciu, kde trovy zaplatila ona a boli dohodnuté aj splátky, ale z jeho strany nebol záujem platiť. V minulosti sa s ním stretávala iba pracovne a považovala ho za seriózneho a úprimného človeka. Obžalovaný chcel pôžičku za účelom investovania a rýchleho výnosu a uvádzal, že všetko je vybavené a chýbajú mu iba finančné prostriedky. Sama bola rozvedená so synom, firma fungovala ako fungovala a bola to jediná finančná rezerva, ktorú mala na pokrytie výdavkov a na prežitie a zmluvy od spoločnosti Rio džúsy nepožadovala a zmluvu o pôžičke na rýchlo stiahli z internetu a údaje vypisovala ona a účel pôžičky nie je v zmluve uvedený, lebo to nepovažovala za podstatné a požičala mu kvôli tomu, že chcela mať nejaký výnos. Žaloba nebola podaná z dôvodu, lebo stále tvrdil, že bude splácať, klamal a zavádzal a priznal sa, že to bol iný zámer a nebol zámer vrátiť peniaze. Obžalovaný uznal svoj záväzok, navrhol výšku splátok, na ktorú pristúpila a návrh na vykonanie exekúcie nepodala, lebo nemá nič. V minulosti nikdy nikomu peniaze nepožičala. Obžalovaný jej uviedol, že zmluva o reklame je predbežne uzatvorená a potrebuje iba peniaze na jej realizáciu a poslal fotku z Rádia Expres a plietlo sa to pracovné so súkromnými. Dohoda o splátkach bola v októbri 2017 a mal
platiť od decembra 2017 a z jej strany išlo o pôžitku z a účelom investovania. Nevie uviesť, do čoho obžalovaný investoval, ale niekto jej povedal, že peniaze investoval do automatov.
Z oboznámených listinných dôkazov vyplynulo, že poškodená podala dňa 2.3.2017 trestné oznámenie, kde zároveň predložila zmluvu o pôžičke na sumu 5.000,- Eur zo dňa 9.8.2016 s tým, že pôžička bola splatná 1.12.2016 a taktiež predložila komunikáciu prostredníctvom Facebooku. Z úradného záznamu je zrejmé, že Q. Q. uviedol, že pôsobí pod umeleckým menom Q. D., kde obžalovaný bol od roku 2009 do roku 2016 jeho manažérom a spoluprácu ukončili z dôvodu, že Mgr. Q. niektoré platby si nechal posielať na svoj účet.
Zo správy spol. Q. vyplynulo, že žiadne zmluvy a faktúry o reklamné vysielanie v rádiu Expres nenašli a nikto z ich firmy s p. Mgr. Q. nekomunikoval a taktiež Rádio Expres neeviduje žiadnu objednávku na reklamné vysielanie od spol. Q., a.s. Boli vykonané lustrácie, z ktorých je zrejmé, že voči obžalovanému sa vedie 5 exekúcií a taktiež je klientom nebankových inštitúcií a taktiež boli oboznámené správy z jednotlivých bánk, z ktorých je zrejmé, že obžalovaný nie je ich klientom, ani nemá vedený účet v týchto peňažných inštitúciách a podľa výpisu z dopravného inšpektorátu ohľadne vlastníkov vozidla, ten je vlastníkom jedného vozidla a držiteľom iného vozidla. Podľa výpisu zo živnostenského registra mal živnosť na prevádzkovanie a organizovanie spoločenských podujatí, fotografické služby, reklamné a marketingové služby od 2.9.2010 do 24.1.2013.
Ďalšie správy spol. Q. je zrejmé, že Q. D. v roku 2016 natočili reklamný spot, ktorého zastupoval pán Q. a o rádiu Expres a rádiu Európa sa bavili len teoreticky ako možnosti propagácie do budúcna. Zo správy Rádia Expres je zrejmé, že p. Y. O. pracuje ako šéfproducent vysielania a hudobný dramaturg od roku 2005 a je možné, že sa s obžalovaným stretli, nakoľko obžalovaný Q. robil manažéra interpretovi Q. D., ale prenájom reklamného priestoru nespadá do jeho kompetencie a nemal dôvod a ani neriešil možnosť odvysielania predmetnej reklamy. Spoločnosť Europa 2 potvrdila, že obžalovaný bol v kontakte s Ľ. Y., ale k podrobnostiam sa pre odstup času nevedeli vyjadriť a obžalovaného informoval, že cenové ponuky nájde na webe Rádia Europa 2 a následne obžalovaný už pána Y. nekontaktoval. Bol oboznámený taktiež výpis z účtu poškodenej K. Y. za obdobie od 1.1.2016 do 25.7.2017.
Obžalovaný bol ako uchádzač o zamestnanie vedený od 24.1.2013 do 15.6.2016 a dňom 16.6.2016 bol vyradený z evidencie z dôvodu predčasného skončenia účasti na aktívnych opatreniach na trhu práce a za uvedené obdobie poberal sociálne dávky vo výške 61,60 Eur mesačne. Bola taktiež oboznámená zápisnica o mediácii, ktorej súčasťou je aj notárska zápisnica o uznaní dlhu vo výške 5.600,- Eur, ktorá bola uzavretá dňa 20.11.2017. bola oboznámená aj dohoda o splátkach zo dňa 20.11.2017.
Pokiaľ ide o osobu obžalovaného, tento má evidované priestupky na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky v počte 15 a doposiaľ nebol súdne trestaný.
Súd zhodnotiac všetky dôkazy jednotlivo ako aj v ich súhrne zistil nasledovné:
Obžalovaný dňa 9.8.2016 v Prešove uzavrel zmluvu o pôžičke s poškodenou K. Y. o požičaní sumy vo výške 5.000,- Eur, ktorú sa zaviazal vrátiť do 1.12.2016 spolu s úrokom vo výške 1.000,- Eur, kde poškodenej tvrdil, že uvedené prostriedky budú použité na zakúpenie reklamného priestoru pre spoločnosti Q. a to v Rádiu Expres, resp. v Rádiu Europa 2 a tieto finančné prostriedky doposiaľ nevrátil.
Obžalovaný spáchanie skutku poprel a uviedol, že ohľadne reklamy bol v rokovaní so zástupcom spol. Q. a taktiež so zástupcami spol. Rádia Expres ako aj Europa 2 a zo strany poškodenej išlo o investíciu a tieto peniaze mal v úmysle vrátiť a uvedené sa nezrealizovalo z dôvodu iných cenových relácií za reklamný priestor v spomínaných médiách.
Zo skutku o usvedčuje najmä svedkyňa poškodená K. Y., ktorá uviedla, že bavili sa o možnosti investovania do reklamy ale obžalovanému uvedenú sumu poskytla na základe zmluvy o pôžičke a podľa jej názoru obžalovaný sumu použil na úhradu dlhov voči iným osobám, uvádzal, že už má všetko dohodnuté aj pripravené zmluvy, len mu chýbali finančné prostriedky na realizáciu uvedeného kontraktu a taktiež bola uzavretá dohoda o splátkach dňa 20.11.2017, kde obžalovaný uhradil iba minimálne prostriedky a ani predmetnú dohodu o splátkach neplní.
Trestného činu podvodu podľa § 221 ods. 1 ods. 2 Tr. zákona sa dopustí ten, kto sa na škodu cudzieho majetku obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil väčšiu škodu, lebo spôsobená škoda vo výške 6.000,- Eur nepochybne presahuje zákonom požadovanú sumu pre stanovenie väčšej škody.
Obrana obžalovaného, že vykonával konkrétne úkony ohľadne možnosti uverejnenia reklamy neobstojí, lebo v prvom rade je potrebné poukázať, že podľa uzatvorenej zmluvy o pôžičke suma bola poskytnutá obžalovanému ako fyzickej osobe bez ohľadu na to, akým účelom ju mal použiť aj keď by sme pripustili, že prebiehali rokovania ohľadne uzavretia týchto zmlúv, ale k samotnému uzavretiu zmlúv nedošlo, preto by bolo správne uvažovať, že obžalovaný uviedol poškodenú do omylu. Z oboznámených listinných dôkazov je zrejmé, že prebiehali iba neformálne rozhovory a obžalovaný vo svojej výpovedi sám potvrdil, že rokovania so spoločnosťou Q. neboli úspešné, lebo príslušný zástupca predmetnej spoločnosti uviedol, že za tento rok majú vyčerpané prostriedky na realizáciu reklamy a preto mu muselo byť zrejmé, že tieto peniaze na účel, ktorý uvádzal poškodenej nemôžu byť použité. Z oboznámených listinných dôkazov navyše je zrejmé, že obžalovaný nemal žiaden príjem, nemal žiadne finančné rezervy ani majetok, z ktorých by mohol uvedenú pôžičku splatiť, ako vyplýva z predložených listinných dôkazov voči obžalovanému sa vedú exekučné konania, je ďalej klientom nebankoviek a taktiež v bankách pôsobiacich na území SR nemá významné finančné prostriedky a vklady, z ktorých by mohol uvedenú pôžičku splácať a preto už v čase uzavretia zmluvy o pôžičke vedel, že túto nebude schopný vrátiť, nakoľko spoločnosť Q. mala vyčerpané finančné prostriedky na reklamnú kampaň na rok 2016 a následne ani žiadnym spôsobom sa nesnažil uvedenú sumu vrátiť a sú vrátené iba minimálne sumy, ako to potvrdila poškodená a nemá záujem plniť ani uzavretú dohodu o splátkach , ktorá bola uzavretá pred mediátorom a dlh bol uznaný do notárskej zápisnice zo dňa 20.11.2017.
Podľa názoru súdu je naplnená objektívna stránka prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona, lebo obžalovaný sa obohatil tým, že poškodenú K. Y. uviedol do omylu s tým, že je schopný vrátiť požičané peniaze, či už z uskutočneného obchodu alebo v prípade neuzavretia zmluvy z iných zdrojov a poškodená pokiaľ by neboli tvrdenia o pripravených zmluvách pravdivé a iných možnostiach vrátenia finančných prostriedkov nevedela, nebola by mu finančné prostriedky pravdepodobne požičala a podľa názoru súdu neporušila ani náležitú opatrnosť pri uzatváraní takýchto zmluvných vzťahov.
Obžalovaný je plne trestnoprávne zodpovedný subjekt, kde počas konania nevyvstali žiadne pochybnosti o spôsobilosti ovládať svoje konanie a rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť a obžalovaný konal formou priameho úmyslu podľa § 15 písm. a/ Tr. zákona.
Podľa názoru súdu sú splnené všetky znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu a existuje aj príčinná súvislosť medzi konaním obžalovaného, t.j. tvrdeniami o rokovaní o reklame o možnosti vrátenia peňazí a následkom spôsobenej škody poškodenej K. Y..
Obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu navrhol v konaní pred súdom vypočuť svedkov Ing. X. Z., Y. O. U. Ľ.U. Y. a taktiež zistiť okolnosti úhrady dlhov pred dátumom 20.11.2017 a tieto dôkazy súd nevykonal, lebo písomné správy jednotlivých spoločností súd považoval za dostatočné na oboznámenie skutočností či obžalovaný s nimi rokoval a na odstup času ich výsluch by bol nepodstatný, lebo za uvedené obdobie absolvovali množstvo rôznych rokovaní a zo správy je zrejmé, že Y. O., ani Ľ.T. Y. neboli oprávnení rokovať o prenájme reklamného času a preto súd tieto návrhy na doplnenie dokazovania zamietol. Pokiaľ ide o návrh na doplnenie dokazovania a to zabezpečenie správy a výpisu z účtu ohľadne platieb pred 10.10.2017 v tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že obžalovaný 20.11.2017 dobrovoľne a slobodne podpísal notársku zápisnicu o uznaní dlhu a následne dohodu o splátkach a z toho súd prejudikuje že v okamihu uzavretia týchto procesných úkonov je dlžná suma taká ako je v nich uvedená a zaoberal sa iba úhradami za ďalšie časové obdobie a preto všetky tieto návrhy na doplnenie dokazovania zo strany obžalovaného súd zamietol.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť a to že doposiaľ viedol riadny život a nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť a vychádzal z trestnej sadzby uvedenej v osobitnej časti Trestného zákona vo výmere jeden až päť rokov, kde horná hranica zákonom stanovenej trestnej sadzby pri prevahe poľahčujúcich okolností bola znížená o jednu tretinu a preto súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby vo výmere jedného roka, ktorý považoval na dosiahnutie účelu Trestného zákona a to tak individuálnej, ako aj generálnej prevencie za dostatočný. Zároveň súd dospel k záveru, že vzhľadom na jeho doterajšiu
bezúhonnosť nie je potrebné pôsobiť na obžalovaného trestom odňatia slobody spojeným s jeho výkonom, ale postačuje aj hrozba samotného trestu, kde počas skúšobnej doby obžalovaný môže preukázať, že išlo iba o jednorazové vybočenie z riadneho spôsobu jeho života a preto výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a stanovil skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov, ktorú vzhľadom na charakter skutku uložený trest, považoval za primeranú.
Je zrejmé, že poškodená K. Y. si škodu uplatnila riadne a včas a na svojom nároku zotrvala, ale je potrebné poukázať, že súčasťou spisu je notárska zápisnica zo dňa 20.11.2017 o znaní dlhu, kde notárska zápisnica má formu exekučného titulu a je možné priamo sa domáhať uvedenej sumy a preto rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody by bolo duplicitné a preto súd poškodenú s jej nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.