Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20P-111-2020.pdf
PDF · 125.26 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-20P/111/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci navrhovateľky: J. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. E. 4, U., t.č.: O. 7, M. proti jej manželovi: Z.. N. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. E. 4, U., zast. advokátkou H.. X. H., AK so sídlom D. XX, U., o návrhu na rozvod manželstva a úprave výkonu práv a povinností rodičov na čas po rozvode k mal. deťom: X. Y., nar. XX.XX.XXXX, a Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, obe zastúpené kolíznym opatrovníkom: C. práce, sociálnych vecí a rodiny U., so sídlom T. X/A, U., takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo navrhovateľky J. Y., rod. T., nar. XX.XX.XXXX a jej manžela N. Y., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v F., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu F., vo zväzku C., ročník XXXX, na strane XX, pod por. č. XXX rozvádza.
II. Súd zveruje mal. X., nar. XX.XX.XXXX a mal. Y., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, pričom obaja rodičia sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.
Z.. Otec je povinný platiť výživné na mal. X. v sume XXX eur mesačne splatné k rukám matky vždy do XX. dňa toho ktorého mesiaca vopred odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. K. je povinný platiť výživné na mal. Y. v sume XXX eur mesačne splatné k rukám matky vždy do XX. dňa toho ktorého mesiaca vopred odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
V. Otec je oprávnený stýkať sa s mal. Y. každý párny týždeň od piatku od XX:XX hod. do nedele do XX:XX hod. s tým, že matka je povinná dieťa na styk s otcom pripraviť a v určený čas zabezpečiť jeho odchod k otcovi a otec je povinný zabezpečiť riadne a včas, aby maloletý odišiel k matke.
VI. Súd styk otca s mal. X. neupravuje.
VII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 12.06.2020 domáhala rozvodu manželstva a úpravy výkonu práv a povinností rodičov k deťom na čas po rozvode s tým, aby boli deti zverené do jej osobnej starostlivosti, obaja rodičia aby boli deti oprávnení zastupovať a spravovať ich majetok; otcovi žiadala určiť výživné na mal. X. v sume XXX eur a na mal. Y. v sume XXX eur; styk otca s deťmi nechať na ich vzájomnej dohode.
2. Navrhovateľka na podanom návrhu trvala.
3. Manžel navrhovateľky v rámci písomného vyjadrenia s návrhom na rozvod nesúhlasil, avšak pre prípad rozvodu žiadal zveriť deti do striedavej osobnej starostlivosti (ďalej len „SOS“) v týždňových intervaloch bez povinnosti platiť výživné. Návrh na SOS odôvodnil tým, že tak bude zabezpečený správny mravný a duševný vývoj oboma rodičmi. Deti chodia do školy v Bratislave, kde on býva, v jeho 3- izbovom byte má každé z deti vybavenú samostatnú izbu. Ďalej dal súdu do pozornosti, že s deťmi chodil k lekárom len on.
4. Manžel navrhovateľky sa dostavil na pojednávanie dňa 03.06.2021 bez svojej právnej zástupkyne, súhlasil konať aj bez jej prítomnosti. S návrhom na rozvod súhlasil dodajúc, že sám by podal návrh na rozvod, ale chcel počkať, čo budú mať deti 18 rokov. Manžel navrhovateľky však zotrval na svojom návrhu zveriť deti do SOS z dôvodu, že má takú možnosť a to v dvojtýždňových alebo mesačných intervaloch.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, sobášnym listom, rodnými listami detí, výsluchom detí, písomnými vyjadreniami účastníkov, potvrdeniami o príjme rodičov, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:
6. Účastníci uzavreli manželstvo dňa 27.9.2003, u oboch účastníkov ide o prvé manželstvo. Obaja sú slovenskej štátnej príslušnosti. Z ich manželstva pochádzajú dve deti, ktoré sú doposiaľ maloleté. Posledné spoločné bydlisko mali na adrese: A. E. 4, U.. G. jeden z manželov nemá inú vyživovaciu povinnosť .
7. K návrhu na rozvod navrhovateľka uviedla, že ich manželstvo sa začalo rúcať v rokoch 2012 -2013, keď o ňu prestal mať manžel záujem ako o manželku. Dva roky sa ešte snažila s manželom komunikovať, ale nakoniec sa iniciatívy vzdala, ale ešte ďalších 5 rokov kvôli deťom v manželstve zotrvala. Podľa jej tvrdenia sa u manžela časom pridružil alkohol, deti to vnímali a niekoľko krát boli deti aj svedkom jeho správania sa pod vplyvom alkoholu. Za hlavný dôvod rozpadu manželstva považuje to, že jej city k manželovi úplne ochladli, manželstvo považuje za úplne rozvrátené. Prostredie ich manželstva nebolo už vhodným ani pre deti, lebo boli vystavované neustálemu stresu. Navrhovateľka sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti spolu s deťmi v februári 2020. Intímne nežije s manželom už 7 rokov, spoločne spolu nikdy nehospodárili, v zmysle dohody mali dohodnuté a rozdelenie platenie poplatkov. Navrhovateľka má v súčasností inú známosť. K návrhu manžela na SOS uviedla, že s deťmi sa o tom rozprávala, ale oni to nechcú. Majú svojho otca radi, rešpektujú ho, ale nedokážu sa s ním dôverne rozprávať.
8. Navrhovateľka má stredoškolské vzdelanie v odbore farmaceutická chémia. Je zamestnaná, má netto mesačný príjem XXX. eur . Manžel jej posiela na výživu detí od januára 2021 mesačne sumu XXX eur a sumu XX,XX eur, čo by malo predstavovať rodinné prídavky, ktoré poberá. U. spolu s partnerom a deťmi v podnájme v 3- izbovom byte, platí polovicu poplatkov spojených s bývaním. X. ona platí plyn XX eur, elektrinu XX eur, vodu XX eur, žumpu XX eur, internet XX eur, telefóny po X eur mesačne. Nemá žiadne zdravotné problémy.
9. K návrhu manžela na SOS uviedla, že s deťmi sa o tom rozprávala, ale oni to nechcú. Majú svojho otca radi, rešpektujú ho, ale nedokážu sa s ním dôverne rozprávať. Otec sa s deťmi stretáva.
10. Manžel navrhovateľky má priemerný čistý mesačný príjem za obdobie X/XXXX až X/XXXX v sume X.XXX,XX eur . U. v byte, ktorý je v jeho osobnom vlastníctve. Má pravidelné mesačné výdavky spojené s bývaním v jeho byte na elektrinu XX eur, predpis na bytové družstvo XXX eur, plyn X eur. Po odchode navrhovateľky s deťmi ostal bývať sám, nemá žiadnu známosť. W. je jeho prvé manželstvo a okrem Y. a X. iné deti nemá. Pre prípad nezverenia detí do SOS navrhol výživné na ne v sumách XXX eur a XXX eur mesačne. D. súdu do pozornosti, že deťom založil účty a každému naň mesačne posiela vreckové po XX eur. Mesačne posiela navrhovateľke na deti výživné XXX eur a daňový bonus.
Manžel navrhovateľ dôrazne poprel, že by nadmerne požíval alkohol a to aj vzhľadom na jeho pracovnú pozíciu u zamestnávateľa, pracuje ako dispečer logistiky v Y.. On považuje za hlavný dôvod rozpadu manželstva neveru navrhovateľky, podľa jeho slov má vedomosť o tom, že ho X roky podvádzala.
XX. Mal. X. chodí do 3. ročníka bilingválneho ruského gymnázium, nosí okuliare. Má problémy s obličkami, je sledovaná na nefrologickej ambulancii, ale nemá s tým zvýšené výdavky. J. má problémy zo štítnou žľazou, užíva lieky na štítnu žľazu a na tlak. R. chodila do školy, tak tam chodila aj na obedy, ktoré jej platil otec. Q. výdavky sú na dcéru v septembri v škole, hlavne M. a učebnice na anglický a ruský jazyk. V rámci školy majú možnosť chodiť do N., v X.ročníku tam bola na štúdiu na X týždne a výdavky s tým boli XXXX - XXXX eur. Na predmetný poplatok prispel asi polovicou aj otec detí a tiež aj jej matka. J. má mesačne výdavky na električenku pre dcéru cca XX eur.
XX. Mal. Y. je v 9. ročníku ZŠ, nastupuje na SŠ za elektrikára. R. nemal vyučovanie on -line, tak mal v škole aj obedy. Q. zdravotné problémy. J. má mesačne výdavky na električenku pre syna cca XX eur.
XX. Výsluchom samotných maloletých detí mal súd preukázané, že sa vedia jasne, rozumne vyjadriť k návrhu ich otca na zverenie do Y.. T., čo inštitút striedavej osobnej starostlivosti predstavuje. K. sa zhodne vyjadrili, že si otca vážia, majú ho v úcte, majú ho radi, ale nechcú byť zverené do striedavej osobnej starostlivosti. M. potvrdili, že s matkou sa od otca odsťahovali XX.X.XXXX do obce M., do školy síce dochádzajú, ale nevadí im to. K otcovi chodia na návštevy, občas aj prespia, ale nie je to často. Y. doplnil, že keď sú u otca, tento sa im naozaj venuje a ani len na pivo si nezájde.
XX a pol ročná X. blízko veku dospelosti) uviedla, že nechce byť zverená do Y. z dôvodu, že má veľa učenia, veľa kníh a musela by ich prenášať. G. ďalší dôvod uviedla, že ak by to bolo určené súdom, otec by na tom striktne trval a nevnímal by , ak by chcela mať napríklad program s priateľkami. Podľa jej slov s ním sa nedá dohodnúť. Počas SOS u otca by podľa jej názoru nemohla ísť s kamarátkami ani von.
Y. sa tiež vyjadril k Y. sám za seba. Q. byť v Y. z dôvodu, že má veľa učebníc a musel by to stále prenášať. R., aby mohol byť zverený matke a k otcovi chodiť na víkend, nie cez týždeň s prespaním. R. ochotu chodiť k otcovi každý druhý víkend od piatku do nedele. V piatok by chcel k nemu chodiť najneskôr okolo XX,XX hod z dôvodu, že zo školy by išiel ešte dom do M. zaniesť si učebnice a potom by išiel späť do U. . nevadí mu, že by cestoval dva krát do U., lebo J. mu chodí priamo, cesta trvá cca XX minút. No a práve na časový interval cesty a že si doma ešte zabalí nejaké veci k otcovi a vie, že otec by z obavy o neho mohol skôr volať kde je, tak žiadal o čas okolo XX,XX hod. Ak sa mu bude dať, určite by prišiel k otcovi aj skôr, ale nechce byť v časovom strese, kedy k otcovi príde, keď bude odkázaný na cestovanie v J.. A žiadal byť u otca v nedeľu do XX,XX hod z dôvodu, že ak sa mu bude treba na pondelok ešte učiť, aby mohol od neho skôr odísť. G. ak budú mať s octom nejaký program a on nebude mať učenie, ostal by u otca aj dlhšie v nedeľu.
14. Kolízny opatrovník navrhol zamietnuť návrh na zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti vzhľadom na ich prejavenú vôľu. Navrhol určiť otcovi výživné na obe deti spolu 300 eur. otázku autoritatívne ho rozhodnutia v rozsahu stretávania sa otca s deťmi nechal na úvahe súdu.
15. Podľa čl.4, veta prvá a druhá zákona č. 161/02015 Z.z. (Civilný mimosporový poriadok, ďalej len „C.m.p.“), súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej.
16. Podľa § 18 zákona č.36/2005 Z. z. o rodine ( ďalej len „ zákon o rodine“), manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
17. Podľa § 23 ods. 1 zákona č.36/2005 Z. z. súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
18. Podľa § 23 ods. 2, veta druhá zákona č.36/2005 Z.z. pri rozhodovaní o rozvode súd vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
19. Vo všeobecnosti platí, že súd manželstvo rozvedie, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo viac neplní svoj účel a ak nie je možné očakávať obnovenie manželského spolužitia. Hmotnoprávnym dôvodom vyjadreným v predmetnom ustanovení je rozvrat
vzťahov medzi manželmi, pre ktorý sa v právnej teórii i aplikačnej praxi zaujal prívlastok kvalifikovaný. Kvalifikovaným rozvratom sa rozumie taký rozvrat, ktorý sa vzhľadom na intenzitu a dĺžku doby narušenia vzťahov medzi manželmi javí ako nenapraviteľný a v jeho dôsledku manželstvo naďalej nemôže plniť svoj účel. Komplexné zhodnotenie vážnosti rozvratu vzťahu v konkrétnom manželstve si vyžaduje rozbor možnosti plnenia hlavných, navzájom podmienených a vnútorne súvisiacich funkcií manželstva, ktoré môžu byť vzhľadom na dĺžku manželstva, ako i prítomných okolností od prípadu k prípadu rôzne (napr. v bezdetnom manželstve koncentrujúcom sa na citový a pohlavný život manželov zohráva významnú úlohu najmä biologická funkcia manželstva, naopak výchovná funkcia a pomoc o starostlivosť o deti vystupuje do popredia v manželstve s maloletými deťmi; u starších manželov sa prihliada na mieru vzájomnej odkázanosti a možnosti poskytovať si mravnú, materiálnu a osobnú pomoc a pod.).
20. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú v tomto konkrétnom prípade tak vážne rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel. Manželia sa poznali pred uzatvorením manželstva dva roky, po uzavretí manželstva sa im narodili dve deti. Od 22.2.2020 nebývajú v spoločnej domácnosti, navrhvoaetľka býva s deťmi a svojim novým partnerom. Z vyjadrení manželov si súd ustálil, že hlavné príčiny rozvratu manželstva sú najmä v rozdielnom ponímaní spoločného manželského života a plnení rodičovských povinností, názorových nezhodách na viaceré oblasti manželského spolužitia ako aj neprekonateľné rozdiely v povahe účastníkov. V týchto ich postojoch je vidieť nemožnosť zjednotenia ich názorov na spoločný život a teda aj následné fungovanie domácnosti a spoločnú výchovu detí. Taktiež ich spoločný intímny život ako jedna zo základných funkcií manželstva nefunguje už viacej rokov. Účastníci sú si úplne citovo odcudzení a v súčasnosti už ani nie sú schopní medzi sebou riadne komunikovať. Vzhľadom na charakter a dĺžku trvania nedorozumení, správanie účastníkov a postoj účastníkov k manželstvu má súd za to, že neexistuje predpoklad pre obnovenie spolužitia tak, aby si manželstvo mohlo plniť svoj spoločenský účel. Súčasný stav medzi manželmi je nenapraviteľný aj vzhľadom na intenzitu ochladnutia vzťahov a intenzitu vzájomných nezhôd a diametrálne odlišných názorov. V takomto prípade nie je nádej na obnovenie manželstva, manželstvo si neplní ani jednu zo svojich základných funkcií a ide o nefunkčné manželstvo, ktoré je potrebné rozviesť. Súd má za to, že rozvod manželstva nebude na ujmu detí, ktoré v súčasnosti bývajú s matkou, otec má s deťmi pekný vzťah a matka nebráni deťom v styku a komunikácii s druhým rodičom. Preto rozvod manželstva pre deti nebude žiadnou zásadnou zmenou a zásahom do ich života.
21. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
22. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
23. Inštitút striedavej osobnej starostlivosti nie je v slovenskom rodinnom práve pomerne nový, zavedený do § 24 ods. 2 Zákona o rodine novelou č. 217/2010 Z.z. Striedavá osobná starostlivosť, ako už názov napovedá, je taká úprava osobnej starostlivosti o dieťa, keď je dieťa v osobnej starostlivosti každého z rodičov po určitú presne určenú dobu. Zabezpečuje dieťaťu primeraný kontakt s obidvoma rodičmi, redukuje porozvodovú traumatizáciu detí, prispieva k citovej vyrovnanosti a zdravému psychickému vývoju detí. V Českej republike, kde majú súdy so striedavou osobnou starostlivosťou už viac ako pätnásťročné skúsenosti, sa zaujal názor, že zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti rodičov nesmie byť ústupkom ich vzájomnej rivalite, ale vyjadrením kvalitného a pozitívneho vzťahu rodičov k dieťaťu. To predpokladá toleranciu, vyspelosť a dobrú vôľu všetkých zúčastnených. Rozhodnutie o striedavej osobnej starostlivosti o maloleté dieťa by malo vychádzať z ich spoločnej vôle a dohody, schopnosti spolu komunikovať a spolupracovať a nezapájať dieťa do svojich vzájomných problémov (rozhodnutie Ústavného súdu ČR z 27. januára 2005, sp. zn. I. ÚS 48/04).
24. Dohovor o právach dieťaťa prijatý v New Yorku 20. novembra 1989 vyhlásený pod č. 104/1991 Zb. v článku 3 ods. 1 ustanovuje, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Orgánom štátu je určený aj článok 18 ods. 1 tohto dohovoru, ktorý predpokladá, že štáty, ktoré sú zmluvnou stranou dohovoru, vynaložia všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Rodičia alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí byť záujem dieťaťa.
25. Listina základných práv a slobôd v článku 32 ods. 1 v spojení s odsekom 4 ustanovuje, že rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona, pričom starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.
26. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
27. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
28. Nové znenie § 24 ods. 2 Zákona o rodine jednoznačne ustanovuje, že súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov za splnenia predpokladov: 1. ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a majú obidvaja rodičia záujem o osobnú starostlivosť o dieťa, 2. ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
29. Úlohou súdu bolo zaoberať sa tým, či sú splnené kumulatívne (súčasne) všetky predpoklady na rozhodnutie o striedavej osobnej starostlivosti u 17 a polročnej dcéry a skoro 16 ročného syna, a to: jednoznačný záujem detí na zverení do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, lepšia možnosť zaistenia potrieb detí pri tomto spôsobe osobnej starostlivosti než pri výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov, spôsobilosť rodičov vychovávať deti, záujem obidvoch rodičov o osobnú starostlivosť o maloletých (pritom predpokladom nie je záujem obidvoch rodičov o striedavú osobnú starostlivosť ale záujem o osobnú starostlivosť, t.j. že obidvaja rodičia chcú mať deti u seba), súhlas aspoň jedného z rodičov so zverením dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti.
30. Súd prihliadal na to, že so striedavou osobnou starostlivosťou u detí súhlasil len otec, preto bolo povinnosťou súdu skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v „skutočnom“ záujme detí. Z tohto dôvodu vykonal dokazovanie podrobným výsluchom rodičov, zaoberal sa ich vyjadreniami a vzájomne ich posudzoval, hodnotil.
31. Za účelom objektívneho posúdenia návrhu otca na zverenie detí do SOS súd posudzoval a vyhodnocoval vyjadrenia rodičov, vzájomne ich posudzoval vo vzájomných súvislostiach.
32. Otec odôvodňuje návrh na zverenie detí do SOS tým, že má takú možnosť a zároveň žiadal neurčiť mu výživné na deti. Ako ďalší dôvod uviedol to, že deti majú dobrý vzťah s obomi rodičmi a aby deti čo najmenej trpeli rozvodovým konaním. Cez SOS bude podľa jeho vyjadrenia zabezpečený správny mravný a duševný vývoj detí oboma rodičmi. Otec súdu potvrdil, že s deťmi sa ani o jeho návrhu o SOS nerozprával, pritom návrh na rozvod s doplnením osobne prevzal ešte dňa 21.7.2020. Matka s SOS nesúhlasila z dôvodu, že sa o tom rozprávala s deťmi a tí jej povedali, že SOS nechcú.
XX. Nakoľko ide o deti blízko veku dospelosti, mal. X. bude mať XX rokov za necelého pol roka a Y. bude mať v auguste XX rokov, neodmysliteľnou súčasťou dokazovania bola potreba spýtať sa priamo detí na ich názor na zverenie do Y.. K. deti jasne odmietli striedavú osobnú starostlivosť. X. vyjadrila prosbu, aby nemala s otcom upravený, tým pádom budú mať styk neobmedzený a budú ho riešiť vždy dohodou, operatívne. Y. nezáujme o Y. odôvodnila množstvom svojich školských povinností, musela by prenášať veľký počet kníh a otec by jej počas Y. u neho nedovolil ísť ani s priateľkami do mesta, síce bude mať skoro XX rokov. Y. tiež nesúhlasil so zverením do Y. práve z dôvodu, že by si musel prenášať veľké množstvo kníh z M. ( kde býva s matkou) do U. a späť. G. aj napriek jeho veku skoro XX rokov súhlasil s tým, aby mal s otcom upravený styk na každý druhý týždeň v časových intervaloch, ako sú už vyššie uvedené. Y. sa vyjadril , že bývanie len s matkou je lepšie, lebo má väčší pokoj aj na učenie.
XX. Súd mal preukázané, že otec má s deťmi vybudovaný pekný vzťah, stretávajú sa spolu. J. otcovi v styku s deťmi nebráni. G. deti sú už vo veku stredoškolákov s množstvom školských povinností bývajúci mimo U., X. má XX rokov a skoro X mesiacov, Y. budem až v auguste XX rokov. X. je blízko veku dospelosti a je primárnym záujmom súdu počúvať jej názory, vôľu a záujmy, hlavne ak s ňou nie sú výchovné problémy, je riadnou študentkou bilingválneho X ročného gymnázia. Y. je tiež bez problémovým synom svojich rodičov, nie sú s ním výchovné problémy, našiel si partiu kamarátiek v obci, kde teraz býva, ktoré Y. preferuje práve pre to, že nefajčia. Y. bol prijatý na strednú školu, má záujem sa aj riadne pripravovať na vyučovanie do školy. V okolí bydliska otca nemá priateľov. Z vyjadrení samotných detí súdu vyplynulo, že v súčasnosti by nebolo v záujme detí zveriť ich do Y., lebo z dokazovania vyplynulo, že aktuálne majú u matky vytvorené lepšie a pokojnejšie prostredie na zaistenie ich potrieb aj po psychickej stránke, väčší pokoj na učenie a matka im v styku s otcom nebráni. V zmysle D. o právach dieťaťa majú rodičia ako zákonní zástupcovia prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj detí, pritom základným zmyslom starostlivosti rodičov musí byť záujem detí.
XX. Vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu v predchádzajúcich odsekov odôvodnenia rozsudku súd dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti, lebo Y. má byť nie v prospech rodičov ale detí. Y. osobná starostlivosť nie je v súčasnosti v prospech detí. R. rozhodovaní o tom, ktorému z rodičov zverí súd deti do osobnej starostlivosti na čas po rozvode súd prihliadol na to, že maloleté deti žijú v spoločnej domácnosti s matkou mimo U.. Y. vychádzal z základnej premisy, že každý z rodičov je oprávnený rovnakou mierou sa podieľať na výchove a výžive detí. R. výchovou treba pritom rozumieť pomoc v zaužívaní si základných spoločenských pravidiel, zabezpečiť stravu, pomáhať v príprave na učenie sa nových vecí, učiť dieťa robiť si poriadok v domácnosti, dbať o zdravý vývoj dieťaťa, a neposlednom rade komunikovať so zdravotníckymi zariadeniami pri zisťovaní zdravotného stavu dieťaťa. Y. je toho názoru, že v súčasnosti vzhľadom na vek detí a hlavne ich samotné vyjadrenia k veci je v záujme detí zveriť ich len do osobnej starostlivosti matky. Q. ani jeden z rodičov nie je obmedzený vo svojich právach, obaja rodičia sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.
XX. Podľa § 25 ods. X zákona č. XX/XXXX Z.z. , rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
XX. Podľa § X5 ods. 2 zákona č. XX/XXXX Z.z. , ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku X, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
XX. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. XX/XXXX Z.z. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
XX. Súd má za to, že je v záujme mal. detí, aby vyrastali v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby ich výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju osobnosti, nadania, rozumových a fyzických schopností, finančnej gramotnosti, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované ich práva uvedené v D. o právach dieťaťa, ako aj v iných právnych predpisoch. W. všetky záujmy je možné v súčasnosti zabezpečiť práve zverením detí do osobnej starostlivosti matky a úpravu styku otca s deťmi v zmysle ich vyjadrenia .
XX. Súd upravil styk otca s deťmi vychádzajúc z návrhov vypočutých detí ako aj reálne prebiehajúceho stretávania sa otca s deťmi, a to ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
XX. Podľa § 6X ods. X M. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
XX. Podľa § 62 ods. 2 zákona č. XX/XXXX Z.z. o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. D. má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
XX. Podľa § 62 ods. X prvá veta M. o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
XX. Podľa § 62 ods. X M. o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. R. skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
XX. Podľa § 65 ods. X M. o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
XX. Podľa § 65 ods. X M. o rodine, súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, alebo jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
XX. Podľa § 75 ods. X M. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
48. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
49. Pri rozhodovaní o výške výživného otcovi súd prihliadal na odôvodnené potreby oprávneného ( dieťaťa) i na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného ( otca). Pod odôvodnenými potrebami oprávneného, teda maloletého dieťaťa je nutné rozumieť potreby základné, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku starostlivosť, lieky, okuliare a pod., ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru. Možnosti a schopnosti povinného, teda rodiča, na ktorého je dieťa výživou odkázané, sú dané jednak jeho vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť sa v konkurencii. Zmenou pomerov môže byť subjektívna okolnosť na strane povinného, resp. okolnosť na strane oprávneného alebo objektívna, a to vývoj životných nákladov. Na strane povinného môže byť takouto zmenou strata zamestnania a súd musí obligatórne skúmať jej príčiny. Takisto ňou môže byť dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov, atď. Tieto všetky skutočnosti súd zisťoval.
50. Pri určení výživného vzal súd do úvahy zárobkové možnosti, schopnosti a zdravotný stav oboch rodičov, vek a odôvodnené potreby detí, navrhovanú výšku výživného rodičmi, fakt že otec každému dieťaťu mesačne zasiela na osobitný účet vreckové po 20 eur, vyjadrenie kolízneho opatrovníka detí a taktiež skutočnosť, že deti sa majú podieľať na životnej úrovni svojich rodičov. Y. skúmal potreby detí, ktorá sú zdravé, majú len bežné ochorenia,. je už študentkou strednej školy, Y. nastupuje na strednú školu od septembra. X. nosí okuliare, má problémy so štítnou žľazou a krvným tlakom. K. aktuálne posiela na výživ detí matke mesačne sumu XXX eur. G. jeden z rodičov nemá okrem mal. X. a Y. iné vyživovacie povinnosti. R. určovaní výšky výživného sa súd v tomto konkrétnom prípade a argumentáciu rodičov osobitne vyporiadal s príjmami rodičov. J. má netto mesačný príjem cca XXX,XX eur otec v sume X.XXX,XX eur mesačne.
XX. Pri určovaní výšky výživného otcovi súd vychádza z zaužívanej súdnej praxe, že výživné deti (vzhľadom na vek detí) tvorí „najviac“ XX % sumy z čistého príjmu povinného rodiča deleno počet detí
výživou odkázaných na povinného rodiča. XX% z príjmu otca v čase rozhodovania vo veci (X.XXX,XX eur ) predstavuje XXX,XXX eur, zaokrúhlene XXX eur na obe maloleté deti. Z dokazovania vyplynulo, že otec platí deťom mesačne vreckové po XX eur, preto z sumy XXX eur odpočítal XX eur na mesiac a dostal sa po sumu XXX eur. J. súd prihliadal na to , že otec deťom zabezpečuje stravu, ak k nemu príde na víkend a ako pozitívum aj to, že minimálne v polovičnej sume prispel dcére na jazykový pobyt v N.. W. súd prihliadal na preukázanú skutočnosť, že s deťmi chodí k lekárom v prevažnej miere otec. Na základe týchto dôvodov si súd ustálil sumu celkového mesačného výživného na obe deti po XXX eur. Y. predmetnú sumu rozdelil medzi deti tak, že na mal. X. určil výživné vo výške XXX eur a na mal. Y. v sume XXX eur a je toho názoru, že takto určené výživné je objektívne. T. na preukázané príjmové a majetkové pomery rodičov a určenú výšku výživného má súd za to, že takto určené výživné je spravodlivé.
XX. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 52 C.m.p. veta prvá, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 zák. č. 233/1995 Z. z. v spojení s § 48 zák. č. 233/1995 Z. z.).
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.( § 27 ods. 1 Zákona o rodine )
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.( § 27 ods. 2 Zákona o rodine )