Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

32P/140/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Barborou Čavojskou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa S. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym a procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, dieťa rodičov : matky X.. I. J., nar. XX.XX.XXXX, štátnej občianky Slovenskej republiky, bytom P. I. XX/XXX, A. nad C. a otca R. O. Z., nar. XX.XX.XXXX, štátneho občana R.o, o návrhu oboch rodičov na úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu takto

rozhodol:

I. Maloletý S. J., nar. XX.XX.XXXX s a z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.

II. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok budú vykonávať obaja rodičia.

III. Otec s a z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletého S. sumou 300,- Eur mesačne, k rukám matky, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred, s účinnosťou od 15.06.2020.

IV. Dlh na výživnom otcovi nevznikol.

V. Obvyklým miestom pobytu maloletého bude Slovenská republika.

VI. Styk otca s maloletým sa neupravuje.

VII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

VIII. Štát nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Spoločným návrhom na začatie konania sa obaja rodičia domáhali úpravy práv a povinností k maloletému S.. Poukázali na to, že ako rodičia maloletého uzatvorili rodičovskú dohodu prostredníctvom mediátora, v ktorej detailne upravili všetky otázky súvisiace s výchovou a výživou ich syna S.. Na základe dohody rodičov sa maloletý S. zveril do osobnej starostlivosti matky, pričom maloleté dieťa budú zastupovať obaja rodičia spoločne a zároveň budú obaja rodičia spravovať jeho majetok. Rodičia sa zároveň dohodli, že obvyklým miestom pobytu mal. S. bude I. republika. Vo veci úpravy styku otca s maloletým sa rodičia dohodli tak, že otec sa bude stretávať s maloletým S. neobmedzene na základe vzájomnej dohody rodičov. Matka je povinná styk otcovi s maloletým umožniť, maloletého na styk s otcom riadne pripraviť a odovzdať ho otcovi v dohodnutom čase v mieste bydliska mal. dieťaťa a otec je povinný maloletého matke v dohodnutom čase vrátiť v mieste jej bydliska. Otec maloletého dieťaťa sa zaviazal uhrádzať výživné na maloletého S. vo výške 300,- Eur mesačne vopred k rukám matky. Otec dieťaťa v návrhu uviedol, že žiada o prejednanie a rozhodnutie veci bez jeho prítomnosti, nakoľko trvalo

žije a pracuje v R. a na Slovensku sa nezdržiava, otec teda súhlasil s rozhodnutím a prejednaním veci bez jeho prítomnosti.

2. Matka na pojednávaní na návrhu v celom rozsahu zotrvala. Uviedla, že s otcom nikdy nežili v spoločnej domácnosti. Otec od narodenia videl maloletého asi 4 až 5 krát s tým, že v takomto počte prišiel na I. asi na týždeň a počas tohto týždňa sa stretával s maloletým. Otec matke počas rodičovskej dovolenky prispieval sumou 500,- Eur asi 4 mesiace. Keď matka začala v januári 2020 pracovať, odvtedy otec prispieva sumou 300,- Eur mesačne. Teda otec prispieva sumou 300,- Eur mesačne od podania návrhu. Mimo bežného výživného na maloletého otec neprispieva. K svojim pomerom matka uviedla, že býva v 2-izbovom byte v jej vlastníctve. Pracuje v J. s čistým mesačným príjmom 2.100,- Eur. Poberá prídavok na jedno dieťa, daňový bonus si neuplatňuje. Svoje výdavky matka vyčíslila: hypotéka 180,- Eur, nájom bytový fond 160,- Eur, elektrina 35,- Eur, plyn 15,- Eur, TV 32,- Eur, telefón 27,- Eur, životná poistka 60,- Eur, ďalej dve poistky sporiaca a úrazová pre maloletého S. za 27,- Eur a 15,- Eur. Matka inú vyživovaciu povinnosť nemá. Vlastní len ten byt, v ktorom býva a vlastní auto zn. I., ale nevyužíva ho, používa firemné motorové vozidlo. Mal. S. bude mať tri roky, od septembra 2021 má nastúpiť do materskej školy. Maloletý nie je dispenzarizovaný v žiadnej odbornej ambulancii. Má výdavky bežné veku. Matka dodala, že podľa jej informácií pracuje otec v R. s príjmom 1.600,- Eur netto a otec chce ostať žiť v R., pričom otec inú vyživovaciu povinnosť nemá.

3. Otcovi bolo predvolanie na pojednávanie riadne doručené, na pojednávanie sa nedostavil, zaslal e-mailom informáciu, že má vedomosť o pojednávaní a predvolanie mu bolo doručené. Ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, nakoľko žije v Nemecku a súhlasil s prejednaním a rozhodnutím v jeho neprítomnosti. Vzhľadom na vyjadrenie otca súd uskutočnil dňa 03.06.2021 pojednávanie v neprítomnosti otca.

4. Zo správy z prešetrenia pomerov kolíznym opatrovníkom a vyjadrenia kolízneho opatrovníka na pojednávaní vyplýva, že v domácnosti matky neboli zistené žiadne nedostatky. Navrhol zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazať prispievať na výživu maloletého sumou 300,- Eur mesačne.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, oboznámením listinných dôkazov - uznesenie o ustanovení prekladateľa, uznesenie o priznaní odmeny za prekladateľský úkon, dožiadanie o doručenie listín, odpoveď, vyjadrenia otca vrátane potvrdenia o príjme od zamestnávateľa A. N. AG, z ktorých vyplýva príjem 1500-1700 Eur, lustrácie, uznesenie o priznaní ďalšej prekladateľskej odmeny, ďalšie dožiadanie o doručenie, odpoveď, mzdové listy matky od zamestnávateľa J. I. republika v.o.s., odpoveď ÚPSVaR Trenčín, agenda služieb pre občana a zistil nasledovný skutkový a skutočný stav :

6. Maloletý S. pochádza z partnerského vzťahu rodičov, ktorí nikdy nežili v spoločnej domácnosti. Doposiaľ neboli práva a povinnosti k maloletému upravené súdnym rozhodnutím. Obaja rodičia navrhli zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú maloletého S. zastupovať a spravovať jeho majetok. Ohľadom styku otca s maloletým sa rodičia vedia dohodnúť. Rovnako obaja rodičia navrhli zaviazať otca povinnosťou prispievať na výživné na maloletého sumou 300,- Eur mesačne. Okrem toho rodičia žiadali určiť, že obvyklým pobytom maloletého bude Slovenská republika.

7. Maloletý S. má t.č. takmer X roky. Od septembra XXXX má nastúpiť do materskej školy. Maloletý nie je dispenzarizovaný v žiadnej odbornej ambulancii. Maloletý má výdavky bežné veku.

8. Matka býva spolu s maloletým v 2-izbovom byte vo vlastníctve matky. Okrem maloletého S. iné vyživovacie povinnosti nemá. Podľa potvrdenia zamestnávateľa predstavuje priemerný čistý mesačný príjem matky za obdobie od 1/2020 do 04/2021 2.349,86 Eur. Poberá prídavok na dieťa vo výške 25,50 Eur mesačne a rodičovský príspevok vo výške 378,10 Eur mesačne. Matka vlastní ten byt, v ktorom s maloletým býva a osobné motorové vozidlo značky Suzuki. Svoje výdavky matka vyčíslila: hypotéka 180,- Eur, nájom bytový fond 160,- Eur, elektrina 35,- Eur, plyn 15,- Eur, TV 32,- Eur, telefón 27,- Eur, životná poistka 60,- Eur, ďalej dve poistky sporiaca a úrazová pre maloletého S. za 27,- Eur a 15,- Eur. Uviedla, že otec sa s maloletým stretol asi 4 až 5 krát, prišiel na Slovensko na týždeň a počas tohto týždňa sa s maloletým stretával. Na styku s maloletým sa vedia rodičia dohodnúť.

9. Otec dieťa je občanom N... Predložil potvrdenia o mzde (.) za obdobie od 10/2020 do 02/2021, z ktorých vyplýva jeho priemerný mesačný čistý príjem za uvedené obdobie vo výške 1.686,59 Eur. Okrem maloletého S. iné vyživovacie povinnosti nemá.

10. Podľa o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

11. Podľa 36 ods.1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/20160101>, § 25 a 26 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2005/36/20160101> sa použijú primerane.

12. Podľa § 24 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

13. Podľa § 25 ods. 1, 2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

14. Podľa § 28 ods. 1, 2 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

15. Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

16. Podľa § 65 ods. 1 a 2 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

17. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

18. Podľa § 77 ods.1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

19. Podľa a z.č. každý má právo konať pred súdom v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie. Súd je povinný stranám zabezpečiť rovnaké možnosti uplatnenia ich práv. S prihliadnutím na povahu a okolnosti veci priberie súd tlmočníka. Trovy spojené s tým, že strana koná v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie, znáša štát.

20. Podľa ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti.

21. Podľa ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

22. Podľa z. č. žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

23. Podľa o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

24. Kritériami určovania rozsahu výživného sú popri odôvodnených potrebách maloletého dieťaťa aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, ktoré však vždy limitujú uspokojovanie odôvodnených potrieb dieťaťa. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je potrebné vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravy na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t. j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej kultúrnej, záujmovej alebo športovej činnosti prípadne ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa. Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah je potrebné zdôrazniť, že výživné nie je možné určovať mechanickým výpočtom. Platí prvoradá premisa, že právom dieťaťa je podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Miera životnej úrovne rodiča je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi. Môže ju preukazovať napríklad výška mesačných nákladov rodiča a to v súhrne, ale aj v jednotlivých položkách. Smerodajnou môže byť výška tých položiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné, napr. úvery, životné poistky, náklady na mobilný telefón a pod.. Cieľom ust. § 62, ods. 5 Zák. o rodine je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď si rodič zodpovedajúcim spôsobom splní svoju vyživovaciu povinnosť. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť

zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb, pričom zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča, alebo potreby iné.

25. V danej veci mal súd na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že maloletý S. pochádza z partnerského vzťahu rodičov, ktorí nikdy nežili v spoločnej domácnosti, preto súdna úprava rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu je dôvodná. O úprave rodičovských práv a povinností k maloletému S. nebolo doposiaľ súdom rozhodované. Obaja rodičia navrhli zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matky a navrhli zaviazať otca prispievať na výživu maloletého sumou 300,- Eur mesačne. Ohľadne styku otca s maloletým uviedli, že sa vedia dohodnúť. Uvedenú úpravu odporučil i kolízny opatrovník s prihliadnutím na šetrenie pomerov v domácnosti matky. Súd má za to, že takáto úprava je v záujme maloletého a rešpektuje aj pokračovanie súčasného stavu, kedy sa fakticky o maloletého osobne stará matka a otec sa s ním stretáva na základe dohody rodičov. Keďže súd rozhodol o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky, súčasne rozhodol aj o vyživovacej povinnosti otca k maloletému S.. Výšku výživného v sume 300,- Eur mesačne súd považoval za primeranú príjmovým a výdavkovým pomerom rodičov a výdavkovým pomerom maloletého s prihliadnutím na jeho vek, ktorý má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Súd taktiež v súlade s dohodou rodičov a ich návrhom rozhodol, že obvyklým miestom pobytu maloletého bude Slovenská republika.

26. V súvislosti s určením vyživovacej povinnosti otca k maloletému S. v zmysle rozsudku s účinnosťou od 15.06.2020 súd rozhodol, že dlh na výživnom otcovi nevznikol, keďže matka potvrdila, že otec od podania návrhu prispieva na výživu maloletého sumou 300,- Eur mesačne.

27. O trovách konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

28. V konaní vznikli trovy štátu z dôvodu potreby prekladateľských úkonov, keďže otec dieťaťa je štátnym občanom R., ktorý komunikuje v nemeckom jazyku a v zmysle a mal otec právo konať pred súdom v jazyku, ktorému rozumie. Trovy spojené s tým, že účastník koná v jazyku, ktorému rozumie, znáša štát, preto súd rozhodol, že štát nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne ( v spojení s , prvej vety ). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody a ) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie v zmysle možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( ). Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. Odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný (, ods. 1, a ).

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže sa oprávnený domáhať jeho plnenia návrhom na vykonanie exekúcie, resp. na nariadenie výkonu rozhodnutia.

Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, a to exekúciou zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných majetkových práv, exekúciou na obchodný podiel, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.