Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_73S-12-2020.pdf
PDF · 167.34 KB
No categories available
73S/12/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Molčana a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Vladimíra Šalamúna, v právnej veci žalobkyne: P. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. I. XXXX/X, XXX XX X., občan S. republiky, zastúpenej zákonnými zástupcami W. Z. a A.. O. Z., obaja bytom M. I. XXXX/X, XXX XX X., právne zastúpenej advokátom Mgr. Martinom Jankovičom, so sídlom AK Železničná 257/19, 050 01 Revúca, proti žalovanému: Banskobystrický samosprávny kraj, so sídlom Námestie SNP č. 23, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 7862/2020/OŠ-2 zo dňa 17. augusta 2020, takto
rozhodol:
Rozhodnutie žalovaného Banskobystrického samosprávneho kraja č. 7862/2020/OŠ-2 zo dňa 17. augusta 2020 spolu s rozhodnutím Riaditeľa Gymnázia Martina Kukučína v Revúcej č. 5/2020/GMKR-43 zo dňa 3. júla 2020 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude uznaná ich výška. Výška trov konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. P. Z., bytom M. I. XXXX/X, XXX XX X., (ďalej len „žalobkyňa“) si podala dňa 08.05.2020 prihlášku na štúdium v strednej škole, konkrétne na Gymnázium Martina Kukučína v Revúcej. Pozvánkou z 02.06.2020 bola pozvaná na prijímacie skúšky, ktoré úspešne absolvovala, následkom čoho riaditeľ Gymnázia Martina Kukučína v Revúcej (ďalej len „prvostupňový orgán“) rozhodnutím č. 5/2020/ GMKR-40 z 15.06.2020 prijal žalobkyňu na denné štúdium do prvého ročníka Gymnázia Martina Kukučína v Revúcej za predpokladu, že úspešne ukončí piaty ročník základnej školy a je zapísaná do prvého ročníka tohto gymnázia. V odôvodnení tohto rozhodnutia prvostupňový orgán uviedol, že po posúdení predpokladov uchádzača o štúdium na tunajšej škole, s osobitným zreteľom na výsledky prijímacích skúšok, žalobkyňa prijatiu vyhovela tým, že sa umiestnila v poradí celkovo na druhom mieste, ktoré neprevyšuje stanovený počet možných prijatých žiakov. Maximálny počet prijatých žiakov je stanovený riaditeľom školy a umiestnenie sa uchádzača po vyhodnotení v takom poradí, ktoré neprevyšuje určený počet, je podmienkou k prijatiu. Poukázal ďalej na to, že podľa ustanovenia § 65 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „školský zákon“) je v kompetencii riaditeľa školy so súhlasom zriaďovateľa a po prerokovaní v pedagogickej rade školy stanoviť počet žiakov, ktorých možno prijať do tried prvého ročníka, ako aj formu a kritériá na úspešné a neúspešné vykonanie skúšky a taktiež ostatné podmienky prijatia na toto štúdium. Súčasťou spisového materiálu je usmernenie Banskobystrického samosprávneho kraja, odbor školstva z 09.06.2020, kde samosprávny kraj ako zriaďovateľ, upozornil prvostupňový orgán, že nebude súhlasiť s udelením výnimky na otvorenie
triedy s nižším počtom žiakov prvého ročníka osemročného vzdelávacieho programu pre školský rok 2020/2021 podľa § 33 ods. 7 školského zákona, pričom minimálny počet žiakov v triede je 17. Uviedol, že výnimka bola udelená minulý školský rok s upozornením, že v ďalších školských rokoch už s udelením výnimky zriaďovateľ nebude súhlasiť, nakoľko financovanie mzdových a prevádzkových nákladov pri tak nízkom počte žiakov je pre neho neefektívne. Banskobystrický samosprávny kraj (ďalej len „žalovaný“) prvostupňový orgán súčasne upozornil, že v prípade nesplnenia zákonnej podmienky o minimálnom počte žiakov má neodkladne informovať zákonných zástupcov o neotvorení triedy prvého ročníka osemročného vzdelávacieho programu. V administratívnom spise sa ďalej nachádza e-mail, ktorým prvostupňový orgán dňa 17.06.2020 oznámil na e-mailovú adresu zákonného zástupcu žalobkyne a@b.c <mailto:a@b.c>, že na základe prihlášky jej dcéry zasiela rozhodnutie o prijatí na štúdium na Gymnázium Martina Kukučína v Revúcej s upozornením, že vzhľadom na to, že prijímacích skúšok sa zúčastnilo 10 žiakov a na otvorenie ročníka je potrebných 17 žiakov, bude žiadať zriaďovateľa o udelenie výnimky, ktorú zriaďovateľ nemusí schváliť. Preto zákonného zástupcu upozornil, že v prípade neudelenia výnimky z počtu žiakov sa trieda neotvorí a zašle rozhodnutie o zrušení rozhodnutia o prijatí. V spise sa ďalej nachádza žiadosť prvostupňového orgánu z 19.06.2020 adresovaná žalovanému o udelenie výnimky z počtu žiakov v triede „Prima“ ako aj odpoveď na túto žiadosť z 30.06.2020, z ktorej vyplýva, že žalovaný nesúhlasí s otvorením triedy „Prima“ v osemročnej forme štúdia v školskom roku 2020/2021 s počtom žiakov 10 na Gymnáziu Martina Kukučína v Revúcej, nakoľko bola škole v predchádzajúcom školskom roku udelená výnimka z počtu žiakov 8 za podmienky, že v prípade nenaplnenia počtu žiakov v nasledujúcom školskom roku 2020/2021 v zmysle § 33 ods. 7 písm. a/ školského zákona, výnimka na nižší počet žiakov udelená nebude.
2. Následne prvostupňový orgán dňa 03.07.2020 vydal rozhodnutie č. 5/2020/GMKR-43, ktorým zrušil rozhodnutie č. 5/2020/GMKR-40 z 15.06.2020 o prijatí žalobkyne na denné štúdium do prvého ročníka Gymnázia Martina Kukučína na základe toho, že zriaďovateľ (žalovaný) neudelil výnimku na nižší počet žiakov v triede podľa § 33 ods. 8 a podľa § 33 ods. 7 školského zákona (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia prvostupňový orgán uviedol, že prijímacie skúšky do 1. ročníka osemročného vzdelávacie programu absolvovalo 10 žiakov, čo je pod stanovenú hranicu, a preto správny orgán požiadal zriaďovateľa o udelenie výnimky z počtu žiakov podľa § 33 ods. 8 písm. e/ školského zákona. Zriaďovateľ udelenie výnimky zamietol a oznámenie doručil dňa 03.07.2020. Z dôvodu neudelenia výnimky preto prvostupňový orgán rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti.
3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa, prostredníctvom zákonných zástupcov - rodičov W. Z. a A.. O. Z., odvolanie, kde uviedla, že podľa platného školského zákona v čase konania prijímacích skúšok musí mať škola schválený minimálny počet žiakov v prvom ročníku a vzhľadom na to po podaní prihlášok škola aj zriaďovateľ mali vedomosť o tom, koľko žiakov sa do 1. ročníka osemročného gymnázia hlási a napriek tomu bol stanovený termín prijímacích skúšok a prebehol celý proces prijatia. Na základe toho mala za to, že bola udelená výnimka na nižší počet žiakov v prvom ročníku podobne ako v rokoch 2019 a predchádzajúcich. Poukázala aj na § 64 ods. 8 písm. c/ školského zákona, podľa ktorého sa počet žiakov 1. ročníka príslušného gymnázia s osemročným vzdelávacím programom určuje podľa počtu žiakov 1. ročníka príslušného gymnázia k 15. septembru v predchádzajúcom školskom roku. V školskom roku 2019/2020 bolo na Gymnáziu Martina Kukučína v Revúcej prijatých 8 žiakov a ešte v predchádzajúcom roku 2018/2019 10 žiakov, v roku 2017/2018 12 žiakov. Vzhľadom k počtu žiakov v 1. ročníkoch gymnázia v predchádzajúcich rokoch mala za to, že počet žiakov pre školský rok 2020/2021 je priemerom žiakov za predchádzajúce tri školské roky, a preto argument počtu žiakov pre zrušenie rozhodnutia pre ňu nebol zrozumiteľný. Poukázala na to, že osemročný vzdelávací program na Gymnáziu Martina Kukučína v Revúcej nebol zrušený, t.j. nedošlo k celkovému zrušeniu osemročného programu na Gymnáziu Martina Kukučína, avšak len v školskom roku 2020/2021 sa ide aplikovať neotvorenie 1. ročníka osemročného gymnázia, z čoho vyplýva, že len tohtoroční žiaci piateho ročníka, ktorí splnili podmienky na prijatie a boli prijatí na štúdium budú týmto rozhodnutím ovplyvnení a nebude im umožnené štúdium na osemročnom gymnáziu. Vzhľadom na uvedené sa jej zdal celý postup neadekvátny, nekonzistentný a v rozpore so školským zákonom, na základe čoho žiadala o prehodnotenie všetkých krokov a nápravu, ktorá bude v súlade so školským zákonom. Za dôležité tiež považovala to, že ak sa pri celkovom posudzovaní bude prihliadať k školskému zákonu, k emočnému prežitiu žiakov, ktorí prešli celým procesom prijatia a tento proces bol veľmi necitlivý voči deťom a ich detskej duši, ktoré prejavili záujem o osemročné gymnázium a absolvovali celý proces a bolo im oznámené, že boli prijaté, a neskutočné detské sklamania a podkopaná dôvera v regionálne školstvo. V rámci celkovej koncepcie ďalšieho fungovania Gymnázia Martina Kukučína v regióne Revúckeho
okresu, ktoré je v súčasnej dobe jediným gymnáziom v okrese, je podľa nej nekonzistentné vynechanie jedného ročníka osemročného gymnázia, čo ponúka úvahy o dvojitom štandarde k deťom, keďže jednému ročníku sa umožní výnimku a inému ročníku sa neumožní, pričom samotné vynechanie jedného ročníka gymnázia nepovedie k náprave veci.
4. Žalovaný o odvolaní žalobkyne rozhodol rozhodnutím č. 7862/2020/OŠ-2 z 17.08.2020, ktorým odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil, a navyše doplnil, že žalobkyňa sa na denné štúdium v školskom roku 2020/2021, do „primy“ na gymnázium Martina Kukučína Revúca, v osemročnej forme štúdia, neprijíma (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že rozhodnutím prvostupňového orgánu žiak nebol prijatý na štúdium v uvedenej škole, proti čomu podal zákonný zástupca odvolanie v zákonom stanovenej lehote. Žalovaný napadnuté rozhodnutie preskúmal v celom rozsahu a zistil, že skutkový stav ako podklad pre rozhodnutie bol prvostupňovým správnym orgánom zistený v dostatočnom rozsahu a odvolávajúci sa neuviedol žiadne nové okolnosti, ktoré by už neboli posúdené. Vzhľadom k tomu sa žalovaný ako odvolací orgán stotožnil so závermi prvostupňového orgánu.
Zhrnutie argumentov žalobkyne - žalobné body
5. Žalobkyňa, prostredníctvom zákonných zástupcov, proti napadnutému rozhodnutiu podala správnu žalobu, kde primárne namietala formálne nedostatky napadnutého rozhodnutia, v ktorého výrokovej časti žalovaný síce uviedol, že odvolanie zákonného zástupcu sa zamieta, a že prvostupňové rozhodnutie sa potvrdzuje, avšak najmä pri odvolaní neuviedol ani akým dátumom bol tento opravný prostriedok datovaný, nehovoriac o tom, že neuviedol, aké rozhodnutie riaditeľa školy malo byť predmetom odvolacieho prieskumu, t.j. z akého dátumu a aké bolo číslo rozhodnutia. Tento postup považovala za zmätočný. Žalobkyni nebolo zrejmé, ktoré konkrétne rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu bolo žalovaným potvrdzované. Žalobkyňa ďalej namietala nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, ktoré podľa jej názoru neobsahovalo náležitosti v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku, nakoľko žalovaný vôbec nereagoval na námietky žalobcu uvedené v odvolaní, resp. sa s nimi vôbec nezaoberal, pričom neuviedol aspoň podstatný priebeh predmetného správneho konania, t.j. ako rozhodol v tejto veci prvostupňový orgán, z akých dôvodov napadla rozhodnutie prvostupňového orgánu žalobkyňa, ako vyhodnotil správnosť a zákonnosť postupu rozhodnutia prvostupňového orgánu, ako sa vysporiadal s námietkami žalobkyne v jeho odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu, na základe akých podkladov rozhodnutia rozhodol. Žalovaný ako odvolací orgán len v jedinej vete uviedol, že skutkový stav, ako podklad pre rozhodnutie, bol prvostupňovým orgán zistený v dostatočnom rozsahu a odvolávajúci sa neuviedol žiadne nové okolnosti, ktoré by už neboli posúdené. Prvostupňové aj napadnuté sú podľa názoru žalobkyne nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pričom nedostatok riadneho odôvodnenia predstavuje porušenie práva na spravodlivé konanie a rozhodovanie vo veci samej. Žalobkyňa namietala postup žalovaného ako aj prvostupňového orgánu, akým bolo v tejto veci so žalobkyňou konané. V prvom rade poukázala na to, že bolo vypísané prijímacie konanie do 1. ročníka („Primy“) na osemročné Gymnázium Martina Kukučína v Revúcej, ktorého sa zúčastnilo celkovo 10 detí vrátane žalobkyne. Všetkých 10 detí úspešne absolvovalo prijímacie konanie a všetkým úspešným uchádzačom bolo zaslané rozhodnutie prvostupňového orgánu o prijatí na predmetné štúdium. Následne však z nepochopiteľných dôvodov a podľa jej názoru nezákonným spôsobom došlo k zrušeniu tohto rozhodnutia tým istým správnym orgánom, bez akéhokoľvek podnetu účastníka konania - žalobkyne, a to z dôvodu, že zriaďovateľom školy - žalovaným nebola udelená výnimka podľa § 33 ods. 7 a 8 školského zákona na nižší počet žiakov v triede. Už tu podľa žalobkyne došlo k závažnému pochybeniu prvostupňového orgánu, ktorý z nepochopiteľných príčin aj napriek skutočnosti, že vedel koľko uchádzačov sa prihlásilo na prijímacie konanie, resp. koľko uchádzačov cez toto prijímacie konanie úspešne prešlo, a napriek tomu, aby si po týchto skutočnostiach ešte pred samotným vypísaním prijímacieho konania zabezpečil stanovisko zriaďovateľa školy, tak v rozpore s týmto vydal rozhodnutie o prijatí žiakov na predmetné štúdium. Následne po vydaní tohto rozhodnutia si zabezpečil stanovisko zriaďovateľa školy o udelenie výnimky na otvorenie triedy s nižším počtom žiakov, ktoré bolo negatívne, aby takto v rozpore s inštančným postupom zrušil svoje pôvodné rozhodnutie o prijatí žiaka na školu. Videl v tom viacero pochybení prvostupňového orgánu, jednak si prvostupňový správny orgán nesprávne atrahoval na seba právomoc odvolacieho správneho orgánu, keď rozhodol sám v rámci tzv. autoremedúry a zrušil si svoje vlastné pre žalobkyňu pozitívne rozhodnutie, pričom tak konal v rozpore s ustanovením § 57 ods. 1, resp. § 65 a nasl. Správneho poriadku. Ďalšiu podstatnú vadu konania v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku videl v tom, že stanovisko zriaďovateľa o
neudelení výnimky na nižší počet žiakov v triede podľa § 33 ods. 7 a 8 školského zákona nebolo žalobkyni v priebehu konania doručené. Žalobkyňa ďalej nesúhlasila s aplikáciou § 33 ods. 7 a 8 školského zákona, najmä ustanovenia § 33 ods. 8 písm. e/ školského zákona, tak ako bola vykonaná správnymi orgánmi. Namietala, že ani v jednom rozhodnutí sa neodcitovalo celé znenie relevantného paragrafu dopadajúceho na stanovenie výnimky podľa § 33 školského zákona, avšak čo je podstatné, jednalo sa v tomto smere o správnu úvahu konajúcich správnych orgánov, najmä žalovaného, ktorá nebola nijakým spôsobom vo vydaných rozhodnutiach riadne a náležite zdôvodnená. Konkrétne prečo nepovažoval žalovaný otvorenie 1. ročníka na osemročnom Gymnáziu Martina Kukučína v školskom roku 2020/2021 za osobitný prípad v zmysle § 33 ods. 8 Školského zákona, a to i napriek podstatnej skutočnosti, že v školskom roku 2017/2018 bolo prijatých na toto štúdium 12 žiakov, v školskom roku 2018/2019 bolo prijatých 10 žiakov a v školskom roku 2019/2020 bolo do 1. ročníka prijatých 8 žiakov, teda vždy nižší počet žiakov vyžadujúci výnimku zriaďovateľa školy ako zákonom predpokladaný najnižší počet žiakov pre dané štúdiu. Žalovaný tak nezdôvodnil prečo boli v minulých troch školských rokoch tieto prvé tri triedy osemročného gymnázia na Gymnáziu Martina Kukučína otvorené, aj keď na to žalobkyňa vo svojich odvolaniach výslovne poukázala. V tomto smere sa pre žalobkyňu javil postup správnych orgánov za rozporný so zásadou správneho konania podľa § 3 ods. 5 druhá veta Správneho poriadku, podľa ktorej správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Žalobkyňa ďalej argumentovala, že splnila všetky procesné podmienky na prijatie na štúdium podľa § 62 ods. 2 školského zákona a bolo jej doručené rozhodnutie o prijatí na osemročné štúdium, čím minimálne musela nadobudnúť legitímne očakávania v správnosť postupu prvostupňového orgánu. Podľa platného školského zákona v čase konania prijímacích skúšok musí mať škola schválený minimálny počet žiakov v 1. ročníku. Vzhľadom na to, že po podaní prihlášok škola aj zriaďovateľ školy mali vedomosť o tom, koľko žiakov sa hlási do 1. ročníka osemročného gymnázia a napriek tomu bol stanovený termín prijímacích skúšok a prebehol celý proces prijatia, žalobkyňa mohla dôvodne predpokladať, že bola automaticky udelená výnimka na nižší počet žiakov v 1. ročníku podobne ako tomu bolo v minulých rokoch a že škola aj zriaďovateľ školy majú dohodu a plán na proces prijímania žiakov do osemročného gymnázia, keď žiak a jeho zákonný zástupca neboli vopred upovedomení o iných podmienkach na prijímacie skúšky a prijatie žiaka. Žalobkyňa ďalej poukázala na § 64 ods. 8 písm. c/ školského zákona, podľa ktorého platí, že počet žiakov prvého ročníka príslušného gymnázia s osemročným vzdelávacím programom sa určuje podľa počtu žiakov prvého ročníka príslušného gymnázia k 15. septembru v predchádzajúcom školskom roku. Ďalej žalobkyňa uviedla, že osemročný vzdelávací program na Gymnáziu Martina Kukučína v Revúcej nebol zrušený, t.j. nedochádza k celkovému zrušeniu osemročného programu na tomto gymnáziu, avšak ide sa aplikovať len v školskom roku 2020/2021 neotvorenie 1. ročníka osemročného gymnázia. Z toho vyplýva, že len tohtoroční žiaci piateho ročníka, ktorí splnili podmienky na prijatie a boli prijatí na štúdium budú týmto rozhodnutím ovplyvnení a nebude im umožnené štúdium na osemročnom gymnáziu, čo možno považovať za výrazne diskriminačné, najmä vo vzťahu uchádzačov o toto štúdium v roku 2017 až 2019 ako bolo uvedené. Celkový postup správnych orgánov podľa žalobkyne možno označiť za nezákonný, avšak minimálne nespravodlivý a diskriminačný voči žalobkyni a ďalším úspešným uchádzačom o predmetné štúdium. Tento zasiahol predovšetkým do záujmu a rozvoj maloletých detí a možno ich ďalších plánov v budúcnosti. Možno to označiť aj ako detské sklamanie a podkopanú dôveru v regionálne školstvo, pričom Gymnázium Martina Kukučína je jediným plnohodnotným gymnáziom v regióne revúckeho okresu, kde aj pre takýto prístup kompetentných môže pre okres Revúca znamenať aj budúci možný odliv žiakov do iných gymnázií v iných miestach, a to napríklad v krajoch Rožňava, Poprad a pod., ktorých zriaďovateľmi sú iné samosprávne kraje ako žalovaný, čo v konečnom dôsledku môže znamenať aj stratu určitých finančných náležitostí pre daný región. Žalobkyni a ďalším úspešným uchádzačom bolo zrejmé, že týmto podaním v konečnom dôsledku nezmenia svoj status študenta základnej školy na status študenta osemročného gymnázia pre krátkosť času, avšak takéto rozhodnutie žalovaného nemôže zostať bez povšimnutia, nakoľko by zakladal nebezpečný precedens aj v iných obdobných prípadoch, minimálne, ak sa ukáže postup správnych orgánov v tejto veci ako nezákonný, ktorý zrejme neodčiní už aj tak výraznú ujmu maloletých detí, môže to zakladať nárok žalobcu a ostatných poškodených na náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. Žalobkyňa dala žalovanému do pozornosti uplatnenie inštitútu uspokojenia žalobcu v zmysle § 101 SSP. Na základe uvedeného žalobkyňa navrhla prvostupňové ako aj napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému resp. prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.
Vyjadrenie žalovaného a žalobkyne
6. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že správna úvaha správneho orgánu predstavuje spôsob, akým sa správny orgán riadil pri vydaní rozhodnutia, pričom je povinný uviesť v odôvodnení všetky podklady, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie a odôvodnenie musí byť presvedčivé v takej miere, aby správny orgán presvedčil o nevyhnutnosti svojho rozhodnutia. Žalovaný mal za to, že napadnuté rozhodnutia sú odôvodnené v dostatočnej miere, pričom poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR sp. zn. Sžk 3/2017, v zmysle ktorej odôvodnenie musí byť natoľko presvedčivé, aby strana, ktorej bola uložená nejaká povinnosť vo veci nebola úspešná, bola ochotná na podklade dôvodov rozhodnutia uloženú povinnosť dobrovoľne splniť. K nezdôvodneniu postupu podľa § 33 ods. 7 školského zákona uviedol, že sa s námietkami žalobkyne nemôže stotožniť a považuje ich za neopodstatnené, nakoľko prvostupňový orgán doručil dňa 17.06.2020 na e-mailovú adresu zákonnej zástupkyne žalobkyne rozhodnutie, ktorým prijal žalobkyňu na denné štúdium do 1. ročníka, pričom v tomto zákonného zástupcu oboznámil so skutočnosťou, že bude postupovať v zmysle zákonných ustanovení tak, že požiada žalovaného - zriaďovateľa dotknutého gymnázia o udelenie výnimky z minimálneho počtu žiakov, ako to vyplýva z § 33 ods. 7 v spojení s § 33 ods. 8 písm. e/ školského zákona. Rovnako pani Z. prostredníctvom predmetného e-mailu z 17.06.2020 upozornil na možnosť, že v prípade neudelenia tejto výnimky sa 1. ročník neotvorí. K námietke porušenia § 62 ods. 2, ako aj § 64 ods. 8 písm. c/ školského zákona uviedol, že žalobkyňa si nesprávne vyložila ustanovenie § 62 ods. 2 školského zákona, nakoľko toto predstavuje možnosť prijatia uchádzača do osemročného vzdelávacieho programu za splnenia vyššie uvedených podmienok, nie však povinnosť prijatia uchádzača do 1. ročníka osemročného vzdelávacieho programu gymnázia. Z tohto dôvodu mal za to, že uvedené porušenie zákona zo strany prvostupňového správneho orgánu porušené nebolo a rovnako mal za to, že uvedené tvrdenie žalobkyňa nepreukázala. Vo vzťahu k porušeniu § 64 ods. 8 písm. c/ školského zákona žalovaný uviedol, že žalobkyňa nesprávne citovala, že v čase konania prijímacích skúšok mala mať škola schválený počet žiakov v 1. ročníku, nakoľko dané ustanovenie je potrebné vnímať komplexne, a to tak, že počet žiakov 1. ročníka gymnázia s osemročným vzdelávacím programom sa určuje nielen podľa počtu žiakov 1. ročníka gymnázia k 15. septembru v predchádzajúcom školskom roku, ale aj podľa ostatných kritérií, ktoré mali zohľadňovať kvalitu školy a špecifiká školského vzdelávacieho programu gymnázia s osemročným vzdelávacím programom, uvedených pod písmenom a/ až g/. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobkyne o porušení tohto ustanovenia, nakoľko žalobkyňa si mylne vykladá predmetné ustanovenie, a to, že už v čase konania prijímacích skúšok mal byť schválený počet žiakov, nakoľko toto ustanovenie poukazuje aké kritériá sa zohľadňujú pri určovaní počtu žiakov. Žalovaný na podporu svojich tvrdení uviedol, že prvostupňový orgán sa v otázkach priebehu prijímacieho konania a s tým súvisiacich termínov riadil rozhodnutím Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR z 25.05.2020 č. 2020/12091:1-A2200. Podľa žalovaného obe rozhodnutia napadnuté žalobou sú odôvodnené v dostatočnej miere a spĺňajú zákonom stanovené požiadavky. Rozhodnutie prvostupňového orgánu je odôvodnené v dostatočnej miere, je presvedčivé a jasne a zrozumiteľne z neho vyplývajú skutočnosti, v zmysle ktorých žalovaný neudelil výnimku pre nižší počet žiakov 1. ročníka dotknutého gymnázia, pričom na túto možnosť prvostupňový orgán upozornil v e-mailovej komunikácii z 17.06.2020. Ďalej mal žalovaný za to, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol všetky okolnosti, ktoré považoval za podstatné, preskúmal prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu a zistil, že skutkový stav, ktorý slúžil ako podklad pre rozhodnutie bol prvostupňovým správnym orgánom zistený v dostatočnom rozsahu, pričom uviedol, že v odvolaní žalobkyne neboli uvedené žiadne nové okolnosti, ktoré by posúdené neboli. Podľa žalovaného správny orgán posudzuje iba právny a skutkový stav veci, nie však osobný. Na základe uvedeného mal žalovaný za to, že napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie sú v plnej miere preskúmateľné a tvrdenia žalobkyne považoval za neopodstatnené. K spochybnenému rozsahu skutkového stavu žalovaný uviedol, že žalobou napádané rozhodnutia vychádzajú z úplne a spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Skutočnosť, že žalobkyňa nie je stotožnená so záverom neotvorenia 1. ročníka Gymnázia Martina Kukučína v Revúcej automaticky nespôsobuje nedostatočne zistený skutkový stav veci, na základe čoho vydal napadnuté rozhodnutie. Nesúhlasil ani s ostatnými námietkami a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
7. Žalobca v replike zotrval na podanej správnej žalobe v celom rozsahu. Uviedol k vyjadreniam žalovaného, že tak prvostupňové ako aj napadnuté rozhodnutie postrádajú akékoľvek dostatočné a zrozumiteľné odôvodnenie a absentuje v nich minimálne uvedenie priebehu správneho konania, akým spôsobom bolo začaté, aké dôkazy boli v tomto konaní vyprodukované a k akým záverom na základe vykonaných záverov konajúce orgány dospeli. Prečo nedošlo k udeleniu výnimky na nižší počet žiakov pre otvorenie 1. ročníka osemročného gymnázia, nie je ani v jednom z týchto rozhodnutí vôbec vysvetlené. Ďalej uviedol, že žalovaný poukázal na nejaký e-mail, ktorý mal byť zaslaný zo strany
prvostupňového orgánu zákonnému zástupcovi žalobkyne a minimálne už takýto postup zasielania konečného rozhodnutia sa javí ako neštandardný s poukazom na ustanovenie Správneho poriadku, ktorý doručovanie e-mailovou formou ani nepozná. Ak žalovaný polemizuje o tom, že je rozdiel medzi povinnosťou prijatia žiaka na štúdium a možnosťou prijatia žiaka na štúdium, tak z textu e-mailu, ktorý žalovaný v tejto veci priložil k svojmu vyjadreniu vyplýva, že zákonnému zástupcovi bolo zaslané rozhodnutie o prijatí žiaka na štúdium a tento žiak bol už prijatý na uvedenú školu, keď zároveň prvostupňový orgán v tomto e-maile požiadal i o zaslanie záväzného potvrdenia o nastúpení alebo nenastúpení žiaka na štúdium. Toto záväzné potvrdenie o nastúpení žiaka bolo zo strany žalobkyne prvostupňovému orgánu riadne zaslané a teda žalobkyňa ako žiak osemročného gymnázia bola nielenže prijatá na uvedené štúdium ale mala byť zároveň aj zapísaná do 1. ročníka. Ak bola prijatá na toto štúdium a mala byť aj zapísaná do 1. ročníka, a to rozhodnutím vydaným v správnom konaní prvostupňovým orgánom, voči ktorému bol síce prípustný riadny opravný prostriedok, avšak voči ktorému nebol podaný žiadnym z účastníkov konania takýto opravný prostriedok, žalobkyni nie je zrejmé, na základe akého právneho základu prvostupňový orgán zrušil svoje predchádzajúce rozhodnutie o prijatí žiaka na štúdium a nahradil ho novým rozhodnutím o neprijatí žiaka na štúdium, čo nevysvetlil žalovaný ani vo vyjadrení k správnej žalobe. K ďalším vyjadreniam žalovaného žalobkyňa uviedla, že myšlienkový postup, ktorý žalovaný vyjadril vo vyjadrení k žalobe mal byť v prvom rade obsiahnutý v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, resp. prvostupňového rozhodnutia a nie odôvodňovať takýmto spôsobom svoje arbitrárne rozhodnutia ex post. Nevysvetlil pritom však to, ktoré z kritérií uvedené v § 64 ods. 8 písm. a/ až g/ nemohol mať objektívne vyhodnotené pre schválenie konkrétneho počtu žiakov pre otváraný 1. ročník osemročného gymnázia už v čase konania prijímacích skúšok. Tieto kritériá boli nielenže rozpoznateľné v čase vykonávania prijímacích skúšok na dané štúdium, ale mohli byť jednoznačne určené už v čase ukončenia termínu pre podávanie prihlášok na dané štúdium. Nesúhlasil s ďalšími vyjadreniami žalobcu a zotrval na podanej správnej žalobe, ktorú považoval za dôvodnú.
8. V ďalšom vyjadrení žalovaný nesúhlasil s názorom, ktorý žalobkyňa vyjadrila v replike, a to že nepostupoval v súlade so zákonom pri doručovaní rozhodnutia, nakoľko odkázal na postup v zmysle rozhodnutia Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR z 25.05.2020 č. 2020/12091:1-A2200, v zmysle ktorého riaditeľ strednej školy najneskôr do 24. júna 2020 doručí uchádzačovi rozhodnutie o prijatí cez informačný systém školy (napr. EduPage), odoslaním naskenovaného tlačiva prostredníctvom e-mailu alebo poštou. Žalovaný mal za to, že prvostupňový orgán postupoval v súlade s uvedeným rozhodnutím, nakoľko týmto bolo umožnené predmetné rozhodnutie zasielať aj prostredníctvom e-mailu a to s poukazom na existenciu mimoriadnej situácie v súvislosti so šírením coronavírusu COVID19, či už v čase konania prijímacích skúšok, ako aj v čase doručovania príslušných rozhodnutí. V ďalších častiach sa pridŕžal svojho pôvodného vyjadrenia. V prílohe priložil rozhodnutie Ministerstva školstva vedy, výskumu a športu SR č. 2020/12091:1-A2200 z 25.05.2020.
9. Na nariadenom pojednávaní právny zástupca žalobkyne zotrval na podanej správnej žalobe v celom rozsahu. Poukázal na to, že namietali najmä procesný postup, ktorý vydaniu napadnutého rozhodnutia predchádzal. Porušené bolo podľa jeho názoru právo žalobkyne na vzdelanie, nakoľko škola kde teraz pokračuje v štúdiu je iného charakteru, než škola, na ktorú sa hlásila. Právny zástupca žalobkyne ďalej poukázal na to, že žalobkyňa bolo úspešná v prijímacom konaní, takže vydanie nasledujúceho rozhodnutia o zrušení tohto prijatia považuje za prekvapivé. Porušenie práv žalobkyne videl v nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia, na ktoré má právo každý účastník konania. Navrhol napadnuté rozhodnutie spolu s prvostupňovým rozhodnutím zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
10. Poverená zamestnankyňa žalovaného zotrvala na správnosti a zákonnosti napadnutého rozhodnutia, pričom poukázala na písomné vyjadrenie k správnej žalobe. Uviedla, že v zmysle školského zákona nie je povinnosť, ale možnosť prijať žiaka na takéto štúdium, po splnení zákonom ustanovených podmienok. Poukázala tiež na skutočnosť, že fakt neprijatia na štúdium už nemožno v súčasnosti zvrátiť, nakoľko nebol priznaný odkladný účinok podanej správnej žalobe. Uviedla, že k zápisu žalobkyne na štúdium na gymnáziu v Revúcej nedošlo. Navrhla žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
11. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd pre toto konanie vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/20015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
12. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
13. Podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
14. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
15. Podľa § 191 ods. 1 SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak b/ ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
16. Podľa § 33 ods. 7 školského zákona najnižší počet žiakov v triede strednej školy je a/ 17 žiakov v triede strednej školy v dennej forme štúdia, b/ 8 žiakov v triede strednej školy v externej forme štúdia.
17. Podľa § 33 ods. 8 školského zákona zriaďovateľ strednej školy môže určiť v osobitnom prípade aj nižší počet žiakov v triede, ako je počet žiakov uvedený v odseku 7, a to v dennej forme štúdia deväť žiakov a v externej forme štúdia päť žiakov. Za osobitný prípad sa považuje a/ zaradenie študijného odboru alebo učebného odboru do zoznamu študijných odborov a učebných odborov s nedostatočným počtom absolventov pre potreby trhu práce,32b) ) ak nemožno zriadiť triedu podľa odseku 10, b/ výchova a vzdelávanie vo vzdelávacom programe nižšieho stredného odborného vzdelávania, c/ výchova a vzdelávanie žiakov vo výkone trestu odňatia slobody, d/ stredná škola, v ktorej sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje v štátnom jazyku a súčasne v jazyku príslušnej národnostnej menšiny, ak pre výchovu a vzdelávanie v štátnom jazyku alebo v jazyku príslušnej národnostnej menšiny nemožno zriadiť triedu podľa odseku 7 alebo, e/ ďalšie prípady hodné osobitného zreteľa.
18. Podľa § 62 ods. 2 školského zákona do prvého ročníka osemročného vzdelávacieho programu v gymnáziách alebo osemročného vzdelávacieho programu v konzervatóriu môže byť prijatý uchádzač, ktorý získal primárne vzdelanie podľa § 16 ods. 3 písm. a) a úspešne ukončil piaty ročník základnej školy v príslušnom školskom roku a splnil podmienky prijímacieho konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
19. Podľa § 64 ods. 2, 5, 6 a 7 školského zákona (2) Riaditeľ strednej školy po prerokovaní v pedagogickej rade školy a v rade školy predloží zriaďovateľovi školy najneskôr do 15. júna návrh počtu žiakov prvého ročníka pre prijímacie konanie v nasledujúcom školskom roku v členení na jednotlivé študijné odbory alebo jednotlivé učebné odbory. Zriaďovateľ strednej školy 47a) predloží návrhy podľa prvej vety do 30. júna samosprávnemu kraju, do ktorého územnej pôsobnosti stredná škola patrí. (5) Zriaďovateľ gymnázia s osemročným vzdelávacím programom doručí orgánu miestnej štátnej správy v školstve návrh počtu žiakov prvého ročníka pre nasledujúci školský rok do 30. septembra; na návrh alebo na zmenu návrhu, ktoré boli doručené po lehote, sa neprihliada. Orgán miestnej štátnej správy v školstve na základe kritérií podľa odseku 8 a po prerokovaní s príslušným zriaďovateľom rozpíše počet žiakov určený ministerstvom školstva pre jednotlivé gymnáziá s osemročným vzdelávacím programom
v jeho územnej pôsobnosti; o prerokovaní vyhotoví písomný záznam. Orgán miestnej štátnej správy v školstve predloží návrh rozpisu s odôvodnením a písomným záznamom z prerokovania ministerstvu školstva do 30. októbra. Orgán miestnej štátnej správy v školstve bezodkladne zverejní návrh rozpisu na webovom sídle Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo vnútra"). (6) Zriaďovateľ môže podať ministerstvu školstva voči návrhu rozpisu odôvodnené námietky do siedmich pracovných dní odo dňa jeho zverejnenia; na námietky doručené po lehote sa neprihliada. Minister školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (ďalej len "minister školstva") pri schvaľovaní návrhu rozpisu preskúma odôvodnenie návrhu rozpisu, písomný záznam z prerokovania a odôvodnené námietky a návrh rozpisu potvrdí alebo zmení; zmenu rozpisu ministerstvo školstva odôvodní. (7) Rozpis počtu žiakov pre jednotlivé gymnáziá s osemročným vzdelávacím programom pre nasledujúci školský rok v územnej pôsobnosti orgánu miestnej štátnej správy v školstve schválený ministrom školstva zverejní ministerstvo školstva do 30. novembra na svojom webovom sídle.
20. Podľa § 67 ods. 1 školského zákona o prijatí uchádzača na strednú školu rozhodne riaditeľ strednej školy na základe výsledkov prijímacieho konania. Na zabezpečenie prípravy, priebehu a spracovania výsledkov prijímacích skúšok a na posúdenie študijných predpokladov uchádzačov riaditeľ zriaďuje prijímaciu komisiu ako svoj poradný orgán.
21. Podľa § 68 ods. 1, 2, 3 a 4 školského zákona (1) Riaditeľ strednej školy zverejní zoznam uchádzačov na výveske školy podľa výsledkov prijímacieho konania do troch pracovných dní odo dňa termínu konania prijímacej skúšky podľa § 66 ods. 5 a 7, pri ostatných prijímacích skúškach podľa § 66 ods. 6 do troch pracovných dní odo dňa konania druhého termínu prijímacej skúšky. Ak ide o strednú odbornú školu, v ktorej sa odborné vzdelávanie a príprava poskytuje v systéme duálneho vzdelávania, riaditeľ strednej odbornej školy zverejní samostatne zoznam uchádzačov o štúdium v študijnom odbore alebo v učebnom odbore, v ktorom sa odborné vzdelávanie a príprava poskytuje v systéme duálneho vzdelávania a zoznam ostatných uchádzačov. Zoznam obsahuje poradie uchádzačov s vopred prideleným číselným kódom 11) zoradených podľa celkového počtu bodov získaných pri prijímacom konaní a informáciu, či uchádzač vykonal prijímaciu skúšku úspešne alebo neúspešne. (2) Riaditeľ strednej školy rozhodne a odošle uchádzačovi rozhodnutie o prijatí najneskôr v lehote podľa odseku 1. (3) Uchádzačovi, ktorý bol prijatý na štúdium, oznámi stredná škola termín, miesto a spôsob zápisu na štúdium spolu s doručením rozhodnutia o prijatí. Stredná škola vykoná zápis prijatých uchádzačov, ktorým bolo doručené rozhodnutie o prijatí na štúdium na strednú školu, na základe zápisného lístka, ktorý vydá príslušná základná škola; základná škola vydá uchádzačovi o štúdium iba jeden zápisný lístok, ktorý je prenosný. Zápisný lístok si ponechá stredná škola, na ktorú sa uchádzač zapíše. Ak je uchádzač úspešný aj na ďalšej strednej škole a uprednostní štúdium na tej strednej škole, zruší zápis, vyzdvihne si zápisný lístok a odovzdá ho tej strednej škole, na ktorú sa zapíše. Ak sa uchádzač nezapíše, rozhodnutie, ktorým bol uchádzač prijatý na štúdium v strednej škole, je neplatné. (4) Proti rozhodnutiu riaditeľa strednej školy o neprijatí sa môže uchádzač alebo zákonný zástupca maloletého uchádzača odvolať v lehote do piatich dní odo dňa doručenia rozhodnutia. Proti rozhodnutiu o neprijatí riaditeľa cirkevnej strednej školy alebo riaditeľa súkromnej strednej školy môže uchádzač alebo zákonný zástupca maloletého uchádzača podať žiadosť o preskúmanie rozhodnutia do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia.
22. Podľa § 5 ods. 4 zákona č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov riaditeľ strednej školy vykonáva štátnu správu v prvom stupni. Rozhoduje o a/ prijatí žiaka na štúdium na strednú školu, b/ oslobodení žiaka od povinnosti dochádzať do školy, c/ oslobodení žiaka od štúdia jednotlivých vyučovacích predmetov alebo ich častí, d/ umožnení štúdia žiaka podľa individuálneho učebného plánu, e/ povolení absolvovať časť štúdia v škole obdobného typu v zahraničí, f/ prerušení štúdia, g/ povolení zmeny študijného alebo učebného odboru, h/ preradení žiaka na základnú školu počas plnenia povinnej školskej dochádzky, i/ povolení opakovať ročník, j/ uložení výchovných opatrení,
k/ povolení vykonať komisionálnu skúšku, l/ priznaní štipendia, m/ určení príspevku zákonného zástupcu žiaka na čiastočnú úhradu nákladov za starostlivosť poskytovanú žiakovi v škole a v školskom zariadení, n/ individuálnom vzdelávaní žiaka, o/ vzdelávaní žiaka v školách zriadených iným štátom na území Slovenskej republiky so súhlasom zastupiteľského úradu iného štátu.
23. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve samosprávny kraj pri prenesenom výkone štátnej správy a/ zriaďuje všeobecne záväzným nariadením a zrušuje podľa siete stredné školy, b/ určuje pre každú strednú školu vo svojej územnej pôsobnosti najvyšší počet žiakov prvého ročníka v dennej forme štúdia podľa osobitého predpisu.36a)
24. Podľa § 9 ods. 5 zákona č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve samosprávny kraj pri prenesenom výkone štátnej správy samosprávny kraj vykonáva štátnu správu v druhom stupni vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhodol riaditeľ školy podľa odseku 1 (§ 5 ods. 4).
25. Podľa § 38 ods. 4 zákona č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve na rozhodovanie podľa § 5 ods. 3 okrem pokarhania riaditeľom školy a pochvaly riaditeľom školy, § 5 ods. 4 okrem pokarhania riaditeľom školy, podmienečného vylúčenia a pochvaly riaditeľom školy, § 6 ods. 4 a 5, § 8 ods. 2 druhej vety, § 9 ods. 5, § 10 ods. 4, 5 a 8, § 14 ods. 4, ods. 6 písm. b), § 16 až 18 a § 37a sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.
26. Správny súd preskúmaním veci zistil, že na základe prihlášky na prijímacie skúšky na Gymnázium Martina Kukučína v Revúcej, ktoré žalobkyňa úspešne absolvovala, bola rozhodnutím prvostupňového orgánu prijatá na denné štúdium do prvého ročníka Gymnázia Martina Kukučína v Revúcej v osemročnej forme štúdia, za predpokladu, že úspešne ukončí piaty ročník základnej školy a je zapísaná do prvého ročníka tohto gymnázia. Prvostupňovým rozhodnutím bolo rozhodnutie o prijatí žalobkyne na štúdium zrušené s odôvodnením, že zriaďovateľ neudelil výnimku na nižší počet žiakov v triede podľa § 33 ods. 7, 8 školského zákona. Napadnutým rozhodnutím žalovaný odvolanie žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Doplnil, že žalobkyňa sa na denné štúdium v školskom roku 2020/2021 do „primy“ na gymnázium Martina Kukučína Revúca, v osemročnej forme štúdia, neprijíma (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). V odôvodnení uviedol, že po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia v celom rozsahu zistil, že skutkový stav ako podklad pre rozhodnutie bol prvostupňovým orgánom zistený v dostatočnom rozsahu a odvolávajúci sa (žalobkyňa) neuviedol žiadne nové okolnosti, ktoré by už neboli posúdené. Vzhľadom k tomu sa odvolací orgán - žalovaný stotožnil so závermi prvostupňového orgánu.
27. Žalobkyňa v podanej správnej žalobe namietala primárne nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, ktoré podľa jej názoru nemalo náležitosti v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Poukázala na to, že žalovaný ako odvolací orgán len v jedinej vete uviedol, že skutkový stav, ako podklad pre rozhodnutie, bol prvostupňovým orgán zistený v dostatočnom rozsahu a odvolávajúci sa neuviedol žiadne nové okolnosti, ktoré by už neboli posúdené. Vzhľadom na obsah a rozsah odôvodnenia napadnutého rozhodnutia sa možno stotožniť s tým, že nespĺňa kritériá a náležitosti, ktoré naň zákon kladie. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov) v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia neuviedol, k akým skutkovým záverom dospel a ako vec ako celok následne právne posúdil, t.zn. aké úvahy ho viedli zistený skutočný stav veci podriadiť uplatneným spôsobom objektívnemu právu, a z akých podkladov pritom vychádzal. Neuviedol ani to, ako vec vyhodnotil a posúdil prvostupňový orgán, ktorého rozhodnutie bolo predmetom prieskumu. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia bolo potrebné priamo uviesť ako (z akých dôvodov a z akých podkladov) žalovaný zo skutkových zistení v danom konkrétnom prípade vyvodil konkrétne právne závery, t.zn. ako subsumoval zistený skutkový stav vo vzťahu k platnej právnej úprave, a to vo všetkých relevantných otázkach prejednávanej právnej veci. Uvedené atribúty odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nespĺňalo.
28. Žalovaný nijako nereagoval ani na odvolacie námietky žalobkyne v podanom odvolaní (nevyrovnal sa so žiadnou z nich) vyjadrením autonómnych a odôvodnených právnych záverov k nim. V napadnutom rozhodnutí tak chýba ich vyhodnotenie, ktoré malo predstavovať súčasť zisteného skutkového stavu veci a presvedčivá, veci priliehavá právna argumentácia osvedčujúca, ako žalovaný vec právne posúdil vo všeobecnosti ako aj vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu, iba po zodpovedaní a vyriešení ktorých, bolo možné dospieť k záveru o zákonnosti prvostupňového rozhodnutia. Na relevantné vyrovnanie sa s uvedenými odvolacími námietkami žalobkyne nestačilo len konštatovať, že skutkový stav ako podklad pre rozhodnutie bol prvostupňovým orgánom zistený v dostatočnom rozsahu a odvolávajúci sa neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by už neboli posúdené. V rámci odvolacieho konania predstavujú všetky odvolacie námietky súčasť podkladov rozhodnutia (§ 32 Správneho poriadku). Nestačí tak zo strany orgánu verejnej správy zaoberať sa len niektorými odvolacími námietkami a už vôbec nie žiadnymi. Vzhľadom na to, že žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia bez vyjadrenia vlastných úvah obmedzil len na uvedené neodôvodnené konštatovanie, zaťažil napadnuté rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov. Napadnuté rozhodnutie tak nezodpovedá kritériám, ktoré sa vyžadujú v rámci zásadnej požiadavky na spravodlivé konanie, poskytujúce dostatočnú mieru ochrany práv jeho účastníkov, vrátane práva na primerané odôvodnenie rozhodnutia, teda zrozumiteľnosť rozhodnutia a dostatok ním vyjadrených dôvodov podporujúcich výrok. Odôvodnenie rozhodnutia musí byť spôsobilé na to, aby účastník konania (žalobkyňa) mal možnosť účinne sa brániť proti jednoznačne a určito vyjadreným právnym záverom konajúcich orgánov ku všetkým jednotlivým skutkovým a právnym otázkam, na ktorých bolo rozhodnutie založené, inak rozhodnutie ako celok nie je spôsobilé na prieskum zákonnosti v rámci ústavou garantovaného základného práva na súdnu a inú právnu ochranu (čl. 46 Ústavy SR).
29. Nepreskúmateľnosťou rozhodnutia pre nedostatok dôvodov trpí také rozhodnutie, ktoré nemá odôvodnenie vôbec alebo chýbajú skutkové, resp. právne dôvody, o ktoré sa rozhodnutie opiera alebo sú tieto dôvody chybné. Pôjde o prípady, ak je rozhodnutie založené na skutočnostiach, ktoré neboli v konaní zisťované, alebo skutočnosti boli zistené z dôkazov a ďalších podkladov získaných v rozpore so zákonom alebo nie je zrejmé, či bolo vôbec dokazovanie alebo zhromažďovanie iných podkladov vykonané. Nedostatok dôvodov môže spôsobiť aj absencia právnych záverov vyplývajúcich z rozhodujúcich skutkových okolností alebo záverov k námietkam účastníkov konania (ako je tomu v danom prípade), resp. ich nejednoznačnosť. Na druhej strane účelom zákona nie je „bazírovať“ na obšírnom a popisnom verbálnom posúdení (po podrobnej právnej analýze) všetkých jednotlivých aspektov a okolností veci (a už vôbec nie podľa subjektívnych názorov a predstáv účastníkov konania). Avšak, vzhľadom na to, že ide o absenciu akýchkoľvek právnych záverov k relevantným otázkam týkajúcim sa práv, na ktorých sa žalobkyňa cítila byť ukrátená, ich zrozumiteľné prejavenie navonok prostredníctvom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia bolo nevyhnutné. Napadnuté rozhodnutie navyše neobsahuje vo výroku údaj, ktorý by identifikoval prvostupňové rozhodnutie číslom a dňom vydania, čím sa stalo nepreskúmateľným tiež pre nezrozumiteľnosť.
30. Odôvodnenie rozhodnutia navonok vyjadruje skutkové a právne dôvody prejednávanej veci, posúdenie ich vzájomných vzťahov smerujúce k záveru, že výrok rozhodnutia bol urobený konformne so zisteným skutkovým stavom veci a s objektívnym právom. Výrok rozhodnutia tak funkčne nadväzuje na odôvodnenie a naopak, z čoho plynie záver, že pokiaľ je výrok alebo odôvodnenie nepreskúmateľný/ né, nemožno už preskúmať zákonnosť nadväzujúceho odôvodnenia alebo výroku takého rozhodnutia v zodpovedajúcej časti alebo aj ako celok (podľa rozsahu nezodpovedaných otázok), pretože ich vzájomná previazanosť to nedovoľuje. Pokiaľ by tak správny súd urobil, nevyhnutne (z podstaty nepreskúmateľnosti) by bol nútený uchýliť sa k dohadom a domnienkam, čo je neprípustné. Správny súd nie je ďalšou inštanciou v správnom konaní oprávnenou samostatne zisťovať skutkový stav veci a prípadne modifikovať skutkové či právne závery orgánov verejnej správy, pretože nenahrádza ich činnosť. Úlohou správneho súdu je posúdiť, či si orgán verejnej správy v zmysle žalobných dôvodov zadovážil dostatok skutkových podkladov pre rozhodnutie, či zistil skutočný stav, t.j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov a či rozhodol v súlade s hmotno-právnymi a procesnými predpismi. Pokiaľ mu následky nepreskúmateľnosti rozhodnutia neumožňujú plnohodnotný prieskum, pretože obsah napadnutého rozhodnutia neposkytuje informáciu ako žalovaný zistil a ustálil skutkový stav veci a ako vec právne posúdil, je to samo osebe dôvodom na zrušenie rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP, bez toho, aby sa správny súd nepoznajúc relevantné dôvody napadnutého rozhodnutia zaoberal podstatou žalobných námietok týkajúcich sa zisteného skutkového
stavu alebo právneho posúdenia veci. Z uvedeného dôvodu správny súd nemohol preskúmať napadnuté rozhodnutie z hľadiska žalobných námietok žalobcu týkajúcich sa nedostatočne zisteného skutkového stavu a právneho posúdenia veci nad rozsah umožňujúci mu dospieť k záveru o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia.
31. Napriek uvedenému je pre úplnosť potrebné doplniť, že žalobné námietky týkajúce sa nesprávneho použitia ust. § 33 ods. 7 písm. a/, ods. 8 písm. e/, resp. § 64 ods. 8 písm. c/ školského zákona a nedostatočného odôvodnenia ich uplatnenia, nemohli byť dôvodné, pretože neboli predmetom konania a rozhodovania výsledkom, ktorého bolo prvostupňové a tým aj napadnuté rozhodnutie. Z tohto dôvodu nemohla byť dôvodná ani nadväzujúca námietka rozpornosti postupu pri uplatnení označených ustanovení zákona s precedenčnou zásadou správneho konania v zmysle § 3 ods. 5 (druhá veta) Správneho poriadku. Prvostupňovým rozhodnutím bolo zrušené rozhodnutie o prijatí žalobkyne na denné štúdium v osemročnom vzdelávacom programe na Gymnáziu Martina Kukučína v Revúcej, ktoré bolo dôsledkom (nie výsledkom) rozhodovacej činnosti zriaďovateľa strednej školy (žalovaného, teda nie prvostupňového orgánu), iba ktorý mohol osobitným postupom určiť v prípade hodnom osobitného zreteľa aj nižší počet žiakov v triede, ako 17. Prvostupňový orgán nemal žiadnu právomoc rozhodovať o určení nižšieho počtu žiakov v triede osemročného vzdelávacieho programu gymnázia a túto právomoc nemal v konaní o odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu ani žalovaný. „Schválený rozpis počtu žiakov pre gymnáziá s osemročným vzdelávacím programom pre školský rok 2020/2021“ bol v súlade s § 64 ods. 6, 7 školského zákona prijatý a zverejnený listom Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR dňa 30.11.2019 pod č. 2019/18149:1-A1020. V prílohe schváleného rozpisu bol pre Gymnázium Martina Kukučína v Revúcej určený najvyšší počet žiakov 1. ročníka osemročného vzdelávacieho programu na 17, t.zn. najnižší možný počet v zmysle § 33 ods. 7 písm. a/ školského zákona. Tento počet nebol zmenený osobitným postupom žalovaného podľa § 33 ods. 8 písm. e/ školského zákona, ktorý si nemožno zamieňať s jeho postupom v odvolacom konaní v rámci výkonu štátnej správy v druhom stupni na základe § 9 ods. 5, § 38 ods. 4 zákona č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v nadväznosti na § 58 a nasl. Správneho poriadku.
32. Dôvodná bola žalobná námietka, že prvostupňový orgán si na seba neoprávnene atrahoval právomoc odvolacieho orgánu keď sám rozhodol o zrušení vlastného rozhodnutia o prijatí žalobkyne na štúdium, čím konal v rozpore so Správnym poriadkom. Podľa § 5 ods. 4 písm. a/ zákona č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve riaditeľ strednej školy (prvostupňový orgán) vykonáva štátnu správu v prvom stupni, pričom rozhoduje o prijatí žiaka na štúdium na strednú školu, čo ho s použitím ust. § 67 ods. 1 a § 68 ods. 4 školského zákona súčasne oprávňuje na vydanie rozhodnutia o neprijatí. Žiadne ustanovenie zákona však prvostupňovému orgánu nezakladá právomoc zrušiť jeho vlastné rozhodnutie o prijatí. Naopak v súlade s § 38 ods. 4 zákona č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve na rozhodovanie podľa § 5 ods. 4 a § 9 ods. 5 sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Podľa § 57 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, môže o odvolaní sám rozhodnúť, ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie a ak sa rozhodnutie netýka iného účastníka konania ako odvolateľa alebo ak s tým ostatní účastníci konania súhlasia.
33. Zákon tak prvostupňový orgán oprávňoval zrušiť ním vydané rozhodnutie o prijatí žiaka na štúdium v rámci autoremedúry len v prípade, ak by žiak proti takému rozhodnutiu podal včas odvolanie, ktorému by v plnom rozsahu vyhovel. Pokiaľ odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu č. 5/2020/GMKR-40 z 15.06.2020, ktorým bola prijatá na denné štúdium s osemročným vzdelávacím programom do prvého ročníka Gymnázia Martina Kukučína v Revúcej, podané nebolo, prvostupňový orgán nemal oprávnenie na zrušenie tohto rozhodnutia. Zrušenie rozhodnutia o prijatí žalobkyne bolo možné dosiahnuť len zákonnými opravnými prostriedkami. Preto akýkoľvek iný postup zrušenia tohto rozhodnutia, než využitím riadneho alebo mimoriadneho opravného prostriedku, spôsobil nezákonnosť. Ak odvolanie proti rozhodnutiu o prijatí na štúdium podané nebolo a prvostupňový orgán by považoval za nutné zamedziť právnym účinkom tohto rozhodnutia, do úvahy mohlo prichádzať nariadenie obnovy konania v súlade s § 62 ods. 1 písm. a/ alebo b/ v nadväznosti na § 63 ods. 1 Správneho poriadku. Prvostupňový orgán napriek tomu označené rozhodnutie o prijatí na štúdium svojvoľným postupom mimo rámca svojej právomoci a bez použitia režimu legálnych opravných prostriedkov zrušil prvostupňovým rozhodnutím, ktoré bolo v odvolacom konaní potvrdené napadnutým rozhodnutím, čím boli naplnené dôvody pre zrušenie oboch preskúmavaných rozhodnutí podľa § 191 ods. 1 písm. b/ SSP, nakoľko prvostupňové rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený.
34. Dôvodná bola ďalej námietka podstatnej vady konania porušením ust. § 33 ods. 2 Správneho priadku. Podľa § 3 ods. 2, § 33 ods. 2 Správneho poriadku má orgán verejnej správy povinnosť dať účastníkom konania možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Z citovaného zákonného ustanovenia plynie záver, že účastník správneho konania má právo vyjadrovať sa k podkladom rozhodnutia v ktoromkoľvek štádiu konania a konajúci orgán verejnej správy príslušnej inštancie je povinný mu to umožniť najneskôr pred vydaním svojho rozhodnutia. Zmyslom tohto oprávnenia účastníka konania je predchádzať jeho neskorším námietkam, ktoré by mohli viesť k prieťahom v konaní alebo k iným komplikáciám. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že prvostupňový listom z 19.06.2020 žiadal žalovaného o udelenie výnimky z počtu žiakov podľa § 33 ods. 8 písm. e/ školského zákona, ktorej požiadavke žalovaný listom z 30.06.2020 nevyhovel. Prvostupňový orgán si nesplnil povinnosť v zmysle § 3 ods. 2, § 33 ods. 2 Správneho poriadku umožniť žalobcovi pred vydaním prvostupňového rozhodnutia vyjadriť sa k uvedeným listinným podkladom, ktoré nepochybne tvorili jeho podklad, nakoľko jeho odôvodnenie bolo v podstate založené len na nimi osvedčenej skutočnosti neudelenia výnimky z ust. § 33 ods. 7 písm. a/ školského zákona. Postupujúc tak v rozpore s požiadavkami zásady súčinnosti orgánov verejnej správy s účastníkmi konania, zaručenej právom na spravodlivý proces, rozhodol o zrušení rozhodnutia o prijatí žalobkyne na štúdium bez poznania jej stanoviska k podkladom rozhodnutia, ktoré mala právo v rámci procesnej obrany uplatniť ešte pred vydaním prvostupňového rozhodnutia. Tento nedostatok neodstránil ani žalovaný pred vydaním napadnutého rozhodnutia, ktorým prvostupňové rozhodnutie v odvolacom konaní potvrdil.
35. Podľa judikatúry (R 83/2005) ak prvostupňový orgán bez toho, že by žalobcovi oznámil začatie správneho konania, a že by sám vykonal akékoľvek šetrenie alebo dokazovanie a rozhodol bez toho, že by dal žalobcovi možnosť vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia a spôsobu jeho zistenia, neumožnil mu navrhnúť dôkazy pre zistenie skutočného stavu veci, potom takýmto konaním porušil procesné práva žalobcu. V prípade, že pochybenie správneho orgánu prvého stupňa neodstránil ani žalovaný (odvolací správny orgán), a to napriek tomu, že to bolo v odvolaní namietané, je to dôvod, aby správny súd podľa § 250j ods. 2 písm. c/ OSP rozhodnutie žalovaného zrušil a vec m vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Nedodržaním uvedenej zákonnej povinnosti majúcej charakter princípu, ktorý je potrebné vždy zachovať, došlo v postupe prvostupňového orgánu a tým aj žalovaného k vade naplňujúcej dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. g/ SSP, nakoľko došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
36. Konanie pred správnym súdom je vedené a súčasne limitované dispozičnou zásadou vyplývajúcou z ust. § 134 ods. 1 SSP, t.zn. správny súd nebol oprávnený prihliadať na ďalšie nekonkrétne námietky, názory a vyjadrenia žalobkyne, majúce charakter všeobecného nesúhlasu s napadnutým rozhodnutím vyjadrené v ďalších žalobných bodoch správnej žaloby žalobcu a nahrádzať tak svojou činnosťou absentujúcu aktivitu žalobcu špecifikáciou jeho všeobecných námietok, na základe ktorých tak nebolo možné dospieť k záveru o nezákonnosti napadnutého, resp. prvostupňového rozhodnutia. Uvedené námietky neboli zrozumiteľné, pretože žalobca neidentifikoval ich význam z hľadiska nezákonnosti, ani nedostatočnosti alebo nezrozumiteľnosti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, čo správny súd zaňho urobiť nemohol.
37. Na základe vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že žaloba bol dôvodná, a preto napadnuté rozhodnutie spolu s prvostupňovým rozhodnutí zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. b/, d/ a g/ SSP z dôvodu, že prvostupňové rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, ďalej z dôvodu nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov a pre nezrozumiteľnosť, a tiež z dôvodu, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.
38. Žalobkyňa navrhla zrušenie napadnutého a prvostupňového rozhodnutia a vrátenie veci na ďalšie konanie žalovanému alebo prvostupňovému orgánu. Nebol dôvod so zrušením oboch preskúmavaných rozhodnutí v súlade s § 191 ods. 4 SSP súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne prvostupňovému orgánu, nakoľko povaha rozhodnutia prvostupňového orgánu č. 5/2020/ GMKR-40 z 15.06.2020, ktorým bola žalobkyňa prijatá na denné štúdium s osemročným vzdelávacím programom do prvého ročníka Gymnázia Martina Kukučína v Revúcej, to nevyžaduje. Označené
rozhodnutie o prijatí žalobkyne na štúdium, po zrušení prvostupňového a napadnutého rozhodnutia zostane v platnosti, avšak nebude možné domáhať sa následkov prijatia žalobkyne na štúdium z neho plynúcich. Toto rozhodnutie vo výroku obsahuje výrok o prijatí žalobkyne za predpokladu, že úspešne ukončí piaty ročník základnej školy a je zapísaná do prvého ročníka Gymnázia M. Kukučína v Revúcej. Napriek tomu, že predpoklad ukončenia piateho ročníka bol zrejme splnený, druhá zrozumiteľne vyjadrená odkladacia podmienka rozhodnutia o prijatí spočívajúca v zápise žalobkyne do prvého ročníka gymnázia splnená nebola. Zo spisu nevyplýva vykonanie zápisu žalobkyne v súlade s § 68 ods. 3 školského zákona, ktoré si nemožno zmieňať alebo stotožňovať ho s časovo predchádzajúcim rozhodnutím o prijatí na štúdium podľa § 67 ods. 1 školského zákona po splnení podmienok v zmysle § 62 ods. 2 školského zákona. Účastníci konania na pojednávaní uskutočnenie zápisu žalobkyne do prvého ročníka gymnázia nepotvrdili. Účinky rozhodnutia o prijatí žalobkyne nenastali, pretože nedošlo k jej zápisu do prvého ročníka gymnázia. Následný zápis žalobkyne do prvého ročníka gymnázia v Revúcej by už pre plynutie času a faktu, že ročník otvorený nebol, možné nebolo, čoho si bola žalobkyňa v čase podania správnej žaloby vedomá. Vzhľadom na to nebol dôvod zrušené rozhodnutia v rámci ďalšieho konania nahradiť novými rozhodnutiami.
39. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobkyňa bola v konaní plne úspešná, preto jej súd priznal úplnú náhradu účelne vynaložených trov konania a zaviazal žalovaného na ich náhradu
40. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.