Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_7Er-338-2015.pdf
PDF · 71.68 KB
Case nature
Subarea
7Er/338/2015
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: Poštová banka a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31340890 proti povinnému: S. R., nar. X.X.XXXX, trvale bytom I. XXXX/XX, XXX XX G. U., o vymoženie 665,09 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd z a s t a v u j e exekučné konanie.
II. Súd súdnemu JUDr. Michalovi Brožinovi, Exekútorský úrad so sídlom Stropkovská 633/3, 089 01 Svidník trovy exekučného konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 25.3.2015 a exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO SÚDU zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. (ďalej len „rozhodcovský súd“), sp. zn. IA-C/0614/0100 zo dňa 19.8.2014, požiadal súdny exekútor tunajší súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
2. Uznesením Okresného súdu v Starej Ľubovni, č.k. 7Er/338/2015-60 zo dňa 10.5.2021 bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietnutá. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 1.6.2021.
3. Podľa § 243h ods. 1 zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. a súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,EP“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
4. Podľa § 44 ods. 4 EP v znení účinnom do 31.3.2017, ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
5. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti súd exekučné konanie v súlade s § 44 ods. 4 EP v znení účinnom do 31.3.2017 zastavil.
6. Podľa § 200 ods. 5 EP v znení účinnom do 31.3.2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodnej aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
7. Podľa § 196 EP v znení účinnom do 31.3.2017, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
8. Podľa § 47 ods. 3 druhá veta EP v znení účinnom do 31.3.2017, do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie má exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov.
9. Podľa § 30 vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
10. Podľa § 21a vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,cit. vyhl.“), odmena za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie do zápisnice je 16,60 eura.
11. Podľa § 22 ods. 1 cit. vyhl., súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
12. Súdny exekútor bol vyzvaný, aby súdu uviedol, či si uplatňuje trovy exekučného konania a ak áno, aby ich špecifikáciu doručil súdu v lehote 15 dní. Súdny exekútor v odpovedi na predmetnú výzvu súdu uviedol, že požaduje trovy exekúcie vo výške 42,41 eur. Tie pozostávajú z paušálnej odmeny vo výške 33,19 a náhrady výdavkov na spotrebný kancelársky materiál vo výške 1,00 eur a výdavkov na poštovné vo výške 1,15 eur a DPH z uvedených položiek.
13. O trovách exekučného konania súd teda rozhodol podľa § 47 ods. 3 druhá veta, § 200 ods. 5 v znení účinnom do 31.03.2017.
14. Súd požadovanú paušálnu odmenu vo výške 33,19 eur exekútorovi nepriznal, nakoľko do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie má exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie.
15. V časti súdnym exekútorom uplatnenej náhrady účelne vynaložených hotových výdavkov vo výške 1,38 eur vrátane 20 % DPH (poštovné za odoslanie žiadosti o udelenie poverenia), mu súd túto nepriznal, pretože uvedená písomnosť bola zo strany súdneho exekútora tunajšiemu súdu doručená osobne, a teda bez vynaloženia uplatneného poštovného. Ak aj exekútor s doručením tohto podania mal nejaké náklady napr. v súvislosti s doručovaním cez svojho pracovníka alebo kuriéra, ktorý zásielku osobne priniesol na súd, výšku týchto nákladov spojených s doručením súd nemal preukázanú, preto ich náhradu súd exekútorovi nepriznal.
16. Súd taktiež posudzoval nárok súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie v prípade hotových výdavkov - spotrebný kancelársky materiál vo výške 1,20 eur (vrátane DPH). Súd túto náhradu súdnemu exekútorovi nepriznal. Otázku náhrady hotových výdavkov, konkrétne náhrady za kancelársky materiál, rieši stanovisko Ústavného súdu SR I. ÚS 157/08-16 zo dňa 29. apríla 2008, z ktorého vyplýva, že „bežný režijný kancelársky materiál“ nie je výdavok hodný samostatného zreteľa, medzi ktoré zákon demonštratívne zaraďuje cestovné, poštovné a telekomunikačné výdavky, či znalecké náhrady a poplatky. Niet pochýb o tom, že súdnemu exekútorovi vznikajú v širšom zmysle v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti aj iné výdavky ako sú demonštratívne uvedené v § 22 cit. vyhl., a to náklady na prevádzku a chod exekútorského úradu, kde patria napr. náklady na mzdy zamestnancov, prípadne koncipientov exekútorského úradu, ďalej výdavky na prípadný prenájom sídla exekútorského úradu, výdavky na energie v súvislosti s prevádzkou úradu, náklady na údržbu sídla úradu (čistiace potreby a náklady na opravy), ako aj materiálové náklady na samotný bežný chod úradu, t.j. výdavky na kancelárske vybavenie a napokon náklady na kancelárske potreby (kancelársky papier, obálky, toner do tlačiarne, písacie potreby, lepidlá, a pod.). Je zrejmé, že všetky tieto náklady a výdavky si súdny exekútor zabezpečuje v rámci chodu svojho úradu, teda nielen v súvislosti s potrebami a situáciou v tej - ktorej individuálnej exekučnej veci. Súd je však toho názoru, že náhrada za tieto výdavky a náklady na prevádzku a chod exekútorského úradu, kde patria aj náklady na spotrebný materiál, na ktoré poukazoval súdny exekútor vo vyčíslení trov exekúcie súdnemu exekútorovi v zmysle § 22 ods. 1 cit. vyhl. neprináleží, nakoľko ani pri akomkoľvek extenzívnom výklade § 22 cit. vyhl. ich nemožno priradiť
k ostatným v tomto ustanovení demonštratívne uvedeným výdavkom, za ktoré exekútorovi náhrada patrí. Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných, jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných, a teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov. Okrem toho súd zdôrazňuje, že v § 25 cit. vyhl. je použitý všeobecný pojem „náhrada“ - nie „odmena“, ale „náhrada za administratívne práce“ - pojem náhrada v tomto kontexte teda nemožno vzťahovať iba na odmenu za také práce, ale aj na náhradu nákladov, výdavkov, ktoré s administratívnymi prácami v súvislosti s exekučnou činnosťou exekútorovi prípadne vzniknú.
17. Na základe vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi trovy exekučného konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. Sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha. (§ 250 ods. 2 CSP).