Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_49C-33-2021.pdf
PDF · 80.34 KB
Case nature
Area
Subarea
49C/33/2021
Uznesenie
Okresný súd Žilina v právnej veci žalobcu: Š. X., B.. XX.XX.XXXX, X.: X. XXXX/XX, XXX XX Ž., Š. C. U., právne zastúpený: Advokátska kancelária DPP Martaus & Partners, s.r.o., so sídlom: Jána Milca 788/5, 01001 Žilina, IČO: 51 174 227, proti žalovanej: Ľ. W., B.. XX.XX.XXXX, X. XXXX/XX, Ž., Š. C. U., v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
I. Návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa z a m i e t a .
II. Žalovanej sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Podaním doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 25.05.2021 sa žalobca domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva v prospech žalobcu na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v katastrálnom území Ž., obec Ž., zapísaných Okresným úradom Žilina, katastrálny odbor, ako: stavba - dom, so súpisným číslom XXXX, postavený na parcele č. XXXX/X, zapísaný na liste vlastníctva č. XXX, pozemok - parcela W.-S. Č.. XXXX/X o výmere 356 m2, zastavaná plocha a nádvorie, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, a to za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu vo výške 100 000 eur , vyplývajúcej z bezdôvodného obohatenia sa a náhrady škody voči žalobcovi. Zároveň žiadal priznať nárok na náhradu trov konania zabezpečovacieho opatrenia.
2. Svoj návrh o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobca skutkovo odôvodnil tým, že je synom Š. X., B.. XX.XX.XXXX, Z. XX.XX.XXXX a zároveň je pokračovateľom v živnosti otca a vlastníkom všetkých nehnuteľností po jeho otcovi po ukončení dedičského konania. Otec žalobcu okrem iného vlastnil nehnuteľnosti v Žiline, ktoré prenajímal ako SZČO. O vedenie účtovníctva a ďalšie záležitosti sa mu starala žalovaná. Žalobca začal po smrti otca preverovať majetok otca ako aj históriu jeho príjmov z podnikania a zistil, že od roku 2012, kedy ochorel do dnešného dňa mu chýba viac ako 100 000 eur. Za zmiznutie týchto finančných prostriedkov je podozrivá práve žalovaná. Žalovaná si navyše poslala na svoj osobný účet sumu vo výške 60 000 eur, žalobcovi povedala, že otec jej tieto peniaze sľúbil, tak si peniaze mala vybrať pre vlastnú potrebu. Nikto z rodiny žalobcu o tom nevedel a žalovaná k tomu nemá mať ani žiadny písomný dokument, ktorý by preukazoval vôľu otca niečo jej darovať a už vôbec nie, aby si takúto finančnú hotovosť vybrala z bankového účtu. Bankový účet, s ktorým otec žalobcu podnikal, bol a je vedený na matku žalobcu X. X.. Matka ani žalobca sa o tento účet celé roky nezaujímali a nestarali. K tomuto účtu mala dispozičné právo žalovaná. Žalobca po smrti otca prevzal výpisy z tohto účtu od roku 2012. Celkovo tam má byť podľa vyjadrenia žalobcu viacero výberov vo väčšej hotovosti zo strany žalovanej ako „výbery do pokladne“. Na aké účely tieto výbery slúžili sa žalobca nemal dozvedieť. Žalovaná si z tohto účtu vyplácala mesačnú odmenu vo výške 1000 eur, hoci u otca žalobcu nemala byť zamestnaná a rovnako si z tohto účtu platila svoje odvody, poistenie auta, dane a podobne. Na žalovanú podal žalobca trestné oznámenie, ktoré trestné konanie je vedené pod ČVS: ORP-709/3-VYS-ZA-2019. Žalovaná je vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území Ž., obec Ž., zapísaných Okresným úradom Žilina, katastrálny odbor ako stavba - dom, so
súpisným číslom XXXX, postavený na parcele č. XXXX/X, zapísaný na liste vlastníctva č. XXX, pozemok
- parcela W. Č.. XXXX/X o výmere 356 m2, zastavaná plocha a nádvorie, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX. Žalovaná v uvedenom dome dlhodobo žije, žalobca má za to, že zriadením zabezpečovacieho opatrenia nijakým spôsobom neobmedzí žalovanú v užívaní nehnuteľnosti. Na základe informácií z katasterportal.sk bol dňa 05.05.2021 podaný k daným nehnuteľnostiam návrh vo vkladovom konaní, pričom k nehnuteľnostiam je zriadená plomba ku číslu konania P. - XXXX/XXXX. Žalobca má za to, že nakoľko z dôvodu prebiehajúceho trestného konania je pravdepodobné, že žalovaná bude usvedčená, snaží sa previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, aby sa tak neskôr vyhla speňaženiu týchto nehnuteľností. Je tak podľa žalobcu dôvodný predpoklad, že exekúcia bude ohrozená.
3. Žalobca ako dôkazy preukazujúce tvrdenia uvádzané v návrhu predložil : výpis z listu vlastníctva č. XXX, XXXX W..Ú.. Ž. (na č.l. 7-8 spisu), Uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 30D/305/2018 (na č.l. 9 spisu), úradný záznam Okresného úradu Žilina, odboru živnostenského podnikania (na č.l. 10 spisu), uznesenie o začatí trestného stíhania ČVS: ORP-709/3-VYS-ZA-2019 (na č.l. 11 spisu), výpis z účtu (na č.l. 12 až 14 spisu), listinu : Vystúpenie zo združenia ( na č.l. 15 spisu), Zmluvu o združení (na č.l. 16-18 spisu).
4. Podľa ustanovenia § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
5. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
6. Podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. c/ a d/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami alebo aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala, alebo niečo znášala.
7. Podľa ustanovenia § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
8. Podľa ustanovenia § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
9. Podľa ustanovenia § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
10. Podľa ustanovenia § 344 cit. zákona, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
11. Podľa ustanovenia § 151b ods. 1 Občianskeho zákonníka, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu alebo zákonom.
12. Podľa ustanovenia § 151d ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, záloh môže byť vec, právo iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak.
13. Podľa ustanovenia § 151mb ods. 1 Občianskeho zákonníka, záložné právo k pohľadávke sa vzťahuje aj na dlžné úroky a ostatné jej príslušenstvo.
14. Základnou podmienkou pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je danosť práva uplatneného žalobou a tiež preukázanie dôvodnej obavy, že prípadná exekúcia právoplatne priznanej pohľadávky žalobcu bude ohrozená. V návrhu na začatie konania na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musí veriteľ (navrhovateľ), okrem všeobecných náležitostí podania a žaloby, opísať rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce obavu, že exekúcia bude ohrozená, predmet záložného práva ako aj skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Veriteľ musí k návrhu pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. Nariadením zabezpečovacieho opatrenia vzniká sudcovské
záložné právo, ktoré síce nie je podmienené právoplatným skončením veci, ale bez meritórneho rozhodnutia stráca zmysel. Zabezpečovacie opatrenie slúži na zabezpečenie nároku žalobcu proti konaniu žalovaného, ktorý môže znemožniť vymáhateľnosť peňažnej pohľadávky uplatnenej žalobcom v súdnom konaní. Sleduje vyváženosť ochrany práv žalobcu a zásahu do práv žalovaného. Po nariadení zabezpečovacieho opatrenia nedochádza k obmedzeniu dispozície s nehnuteľnosťami žalovaného, ale len k zriadeniu zabezpečenia pre prípad, že žalobca bude v konaní úspešný. Ochrana žalovaného spočíva v tom, že výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím (§ 343 ods. 3 Civilného sporového poriadku).
15. Súd návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nepovažoval za dôvodný. Z návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že žiada, aby súd zriadil záložné právo na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovanej zapísaných Okresným úradom Žilina, katastrálny odbor ako stavba - dom, so súpisným číslom XXXX, postavený na parcele č. XXXX/X, zapísaný na liste vlastníctva č. XXX, pozemok - parcela W. Č.. XXXX/X o výmere 356 m2, zastavaná plocha a nádvorie, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX na zabezpečenie pohľadávky žalobcu vo výške 100 000 eur. V samotnom návrhu žalobca uvádza sumu 60 000 eur ako sumu, ktorú si žalovaná mala previesť z účtu otca žalobcu na svoj bankový účet, avšak ďalšie sumy, ktorých súčet by tvoril sumu 100 000 eur t.j. predmetnú pohľadávku neosvedčil. K uvedenej sume 60 000 eur žalobca predložil výpis z účtu, z ktorého však nie je zrejmé, komu účet patrí (na č.l. 12 spisu). Z výpisu je zrejmé, že dňa 19.10.2012 došlo formou príkazu na úhradu k prevodu sumy vo výške 60 000 eur na účet XXXXXXXXXX/XXXX. Žalovaný však nijak neosvedčil, že možný účet príjemcu je účtom žalovanej. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by mala byť konkrétna peňažná pohľadávka špecifikovaná tak, aby bolo možné identifikovať, že tento peňažný nárok, pre ktorý sa má súdom poskytnúť ochrana v podobe zriadenia záložného práva, trvá a je dôvodný. Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a vo vzťahu ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia, nemôžu byť splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca pohľadávku, ktorú žiada zabezpečiť zriadením záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia dostatočne nešpecifikoval, uviedol len výšku 100 000 eur, ktorú však ďalej neosvedčil. Súd taktiež uvádza, že návrh žalobcu presahuje zásadu primeranosti a proporcionality zásahov do majetkových pomerov žalovanej vo vzťahu k výške pohľadávky. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktoré by zaťažilo nehnuteľnosti žalovanej, by bolo neprimeraným zásahom do majetkových práv žalovanej. Nariadením zabezpečovacieho opatrenia za tejto procesnej situácie by súd zasiahol do vlastníckeho práva a ostatných ústavou zaručených práv žalovanej nad nevyhnutnú mieru. Pod nevyhnutnou mierou treba rozumieť to, že žalovaná by bola obmedzená v nakladaní s majetkom, len vo vzťahu k veciam alebo právam, ktoré majú súvislosť s osvedčeným nárokom žalobcu, ktorý však osvedčený nebol. Nariadením žalobcom požadovaného zabezpečovacieho opatrenia by tak bolo obmedzené vlastnícke právo nad rámec potrebnej, rozumnej a nevyhnutnej miery obmedzenia a došlo by tak k porušeniu článku 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky.
16. Nakoľko žalobcom žiadané zabezpečujúce opatrenie za daného skutkového stavu nemôže plniť svoj účel, súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podľa ustanovenia § 344 v spojení s 328 ods.1 CSP zamietol.
17. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
18. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
19. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého nárok na náhradu trov konania vznikol žalovanej. Súd žalovanej nepriznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania z dôvodu, že jej žiadne trovy spojené s týmto konaním nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žilina.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).