Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_22Ek-1174-2026.pdf
PDF · 80.18 KB
Case nature
Subarea
22Ek/1174/2026
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: Slovenská konsolidačná, a. s. so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 35 776 005 proti povinnému: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvalé bydlisko C. XXXX/X, XXX XX D., o vymoženie pohľadávky vo výške 196 Eur, vedenej pod sp. zn. 292EX 400/26 u súdneho exekútora: Mgr. Martin Petruška so sídlom Exekútorského úradu vo Vranove nad Topľou, Okulka 24/11, o návrhu na zastavenie exekúcie takto
r o z h o d o l :
Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 28.4.2026 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 196 Eur, a to na základe rozhodnutia o priestupku č. k. ORPZ-PO-ODI2-943/2022 a o uložení pokuty za dopravný priestupok zo dňa 20.1.2023, vykonateľného dňa 6.5.2023, ktorý vydal Dopravný inšpektorát Okresného riaditeľstva PZ Prešov.
2. Poverením zo dňa 29.4.2026 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: Mgr. Martin Petruška so sídlom Exekútorského úradu vo Vranove nad Topľou, Okulka 24/11, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 292EX 400/26.
3. Súdny exekútor predložil dňa 22.6.2026 Okresnému súdu Banská Bystrica Návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorý bol podaný na poštovú prepravu dňa 12.6.2026, pričom povinný prevzal Upovedomenie o začatí exekúcie dňa 28.5.2026, t. j. návrh bol podaný v zákonnej lehote podľa § 61k ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), z uvedeného je zrejmé, že tento návrh mal odkladný účinok na výkon exekúcie.
4. Povinný v návrhu podal námietku premlčania, pričom sa odvolal na § 101 zákona 40/1964 Z. z. – Občianskeho zákonníka a špecifikoval, že pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Rozhodnutie o priestupku č. ORPZ-PO-ODI2-943/2022 bolo vydané dňa 20.1.2023 a z uvedeného podľa názoru povinného vyplýva, že právo vymáhať predmetnú pohľadávku zaniklo dňa 20.1.2026. Z vyššie uvedených dôvodov žiada predmetnú exekúciu bezodkladne zastaviť.
5. Oprávnený na výzvu exekútora vo vyjadrení k návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 17.6.2026 uviedol, že so zastavením exekúcie nesúhlasí, a argumentoval skutočnosťou, že ak povinná strana dobrovoľne nesplní to, čo jej rozhodnutie ukladá napr. nezaplatí pokutu, oprávnená strana môže podať návrh na exekúciu a vymôcť ho aj prostredníctvom súdneho exekútora. Aby bolo možné rozhodnutie vykonať teda podať návrh na vykonanie exekúcie, zvyčajne musí spĺňať dve základné podmienky, a to 1. je právoplatné a proti rozhodnutiu už nie je možné podať riadny opravný prostriedok , 2. uplynula lehota na plnenie, teda lehota na úhradu pokuty. Až uplynutím tejto lehoty je možné podať návrh na vykonanie
exekúcie a od tohto termínu rovnako počíta aj premlčacia lehota. V prípade povinného preto premlčacia lehota začala plynúť až 6.5.2023 a nie ako tvrdí povinný, dňa 20.1.2023, nakoľko toto je dátum, kedy bolo rozhodnutie vydané. V tom čase povinný o rozhodnutí ešte ani nevedel, nakoľko mu bolo doručované až po tomto termíne. Rovnako je potrebné uviesť, že exekučný súd pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie skúma, či neuplynula lehota na vykonanie exekúcie a v opačnom prípade by po uplynutí 3- ročnej lehoty poverenie na vykonanie exekúcie nevydal. Na základe uvedeného oprávnený navrhuje, aby súd návrh povinného na zastavenie zamietol a aby sa v exekúcia riadne pokračovalo.
6. Podľa § 61k odseku 1 Exekučného poriadku exekučný súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.
7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
8. Podľa § 61k ods.5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
9. Podľa § 61l odseku 3 Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky, inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
10. Cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, a dobrovoľne sa nesplnil.
11. Exekučný súd v konaní povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie §61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.
12. V danej veci súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučnými titulmi a zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 28.4.2026 doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdu, samotná exekúcia začala doručením poverenia na vykonanie exekúcie exekútorovi dňa 29.4.2026 na základe
právoplatného a vykonateľného exekučného titulu. Exekučné konanie ako aj exekúcia sa teda začali dôvodne.
13. Každý exekučný titul sa vyznačuje formálnou i materiálnou právoplatnosťou. Formálna právoplatnosť vykonávaného rozhodnutia znamená, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, resp. že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný účinok. Materiálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi, na ktorých sa právoplatnosť vzťahuje, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku, o ktorom nemožno znova konať a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom.
14. Povinný vo svojom návrhu namieta premlčanie práva vymáhať priestupok, pričom sa odvoláva na ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka o premlčaní, ktoré stanovuje všeobecnú trojročnú premlčaciu lehotu. Občiansky zákonník upravuje súkromnoprávne vzťahy, t. j. spoločenské vzťahy medzi rovnoprávnymi subjektmi, účastníci ktorých majú vzájomne rovnocenné postavenie, pričom vzťah medzi orgánom polície ako orgánom verejnej moci a účastníkom cestnej premávky možno kvalifikovať ako verejnoprávny vzťah, kedy má orgán zastupujúci štát nadradené, mocenské postavenie. Právny režim Občianskeho zákonníka, ktorým upravuje premlčanie, z tohto dôvodu nemožno v danom prípade aplikovať. 15. Premlčanie (zánik zodpovednosti) za priestupok upravuje ustanovenie § 20 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení zmien, podľa ktorého priestupok nemožno prejednať, ak od jeho spáchania uplynuli dva roky; nemožno ho tiež prejednať, prípadne uloženú sankciu alebo jej zvyšok vykonať, ak sa na priestupok vzťahuje amnestia. Uvedené ustanovenie sa vzťahuje na základné konanie o prejednaní priestupku, a uvedené mal povinný možnosť namietať v konaní o udelenie pokuty, pričom exekučný súd nemá právomoc zasahovať do vykonateľného rozhodnutia policajného orgánu. 16. Podľa § 51 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, na konanie o pokutách sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.
17. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“), ak účastník konania nesplní v určenej lehote dobrovoľne povinnosť uloženú mu rozhodnutím, ktoré je vykonateľné (§ 52 ods. 2), alebo zmierom schváleným správnym orgánom alebo ním zostaveným výkazom nedoplatkov (ďalej len "rozhodnutie"), ich výkon sa uskutoční. Ak v rozhodnutí nebola určená lehota na plnenie, určí ju orgán, ktorý uskutočňuje výkon rozhodnutia; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.
18. Podľa § 71 ods. 3 Správneho poriadku, výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti (ods. 1).
19. Zo znenia zákonných ustanovení citovaných vyššie vyplýva, že exekučný súd na výkon rozhodnutí, ktoré boli vydané podľa Zákona o priestupkoch, v ktorom nie je stanovená žiadna lehota na výkon rozhodnutia, aplikuje ustanovenie § 71 ods. 3 Správneho poriadku, ktoré má povahu všeobecného predpisu a uplatní sa vtedy, ak osobitný predpis výkon rozhodnutia neupravuje inak.
20. Súd už v štádiu skúmania predpokladov na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie a po preskúmaní exekučného titulu podľa § 51 Zákon o priestupkoch v spojení s § 71 ods. 3 Správneho poriadku overoval, či možno nariadiť výkon rozhodnutia o priestupku č. k. ORPZ-PO-ODI2-943/2022 vykonateľného dňa 6.5.2023, ktorým bola povinnému uložená pokuta v súhrne vo výške 196,- Eur. Súd uvádza, že ustanovenie § 71 ods. 3 Správneho poriadku upravuje 3-ročnú prekluzívnu lehotu na nariadenie výkonu správneho rozhodnutia, pričom súd na preklúziu prihliada z úradnej povinnosti. Daná lehota plynie od momentu, kedy povinný dobrovoľne pokutu neuhradil, t. j. od vykonateľnosti exekučného titulu (v tomto prípade od 6.5.2023). V danom prípade bolo možné návrh na exekúciu rozhodnutia o priestupku č. k. ORPZ-PO-ODI2-943/2022 zo dňa 20.1.2023 podať najneskôr dňa 6.5.2026. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 28.4.2026, t. j. v rámci trojročnej prekluzívnej lehoty, v dôsledku uvedeného neexistuje dôvod na zastavenie exekúcie z dôvodu preklúzie (povinný nesprávne uviedol termín premlčanie).
21. Návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je relevantný, nakoľko povinný neuviedol žiadny konkrétny právny dôvod, ktorý by bol spôsobilý vyvolať zastavenie exekučného konania. Povinný neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by zakladali dôvod pre zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1
Exekučného poriadku a ani mu nebol známy žiadny dôvod uvedený v § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, pre ktorý by mala byť exekúcia zastavená. Povinný taktiež neuviedol žiadne ďalšie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, alebo by bránili jeho vymáhateľnosti, alebo iné dôvody, pre ktoré by mala byť exekúcia neprípustná. Skutočnosťou naďalej zostáva, že exekúcia sa vedie na podklade spôsobilého exekučného titulu. Povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, preto oprávnený v súlade so zákonom podal návrh na vykonanie exekúcie.
22. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že v zmysle predloženého návrhu na zastavenie exekúcie nie je naplnený žiadny zo zákonných dôvodov na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku a návrh povinného na zastavenie exekúcie v súlade s § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.