Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2S-9-2025.pdf
PDF · 150.17 KB
Case nature
Area
Subarea
2S/9/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mgr. Kataríny Haviarovej (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Petra Piroša a JUDr. Miroslavy Štefčekovej, v právnej veci žalobcu: NICOL ONNE 10 s. r. o., so sídlom Veľké Stankovce 795, 913 11 Trenčianske Stankovce, IČO: 47 646 535, právne zastúpený: JUDr. Andrej Jaroš, spol. s r. o., so sídlom Námestie sv. Anny 361/20, 911 01 Trenčín, IČO: 36 839 132, proti žalovanému: Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Trenčín, so sídlom Brnianska 2038/1, 911 05 Trenčín, IČO: 54 669 464, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D., 2/ E. F. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D., v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 07202/2024-20.1.2, 44340/2024 zo dňa 16. decembra 2024, takto
r o z h o d o l :
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalobcovi ani žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
III. Ďalším účastníkom konania 1/ a 2/ náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
Administratívne konanie a administratívne rozhodnutia
1. Dňa 02.03.2022 podali navrhovatelia A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, a E. F. C., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom C. XXX/XX, XXX XX D. (ďalej ako „navrhovatelia“ alebo „ďalší účastníci konania 1/ a 2/“ alebo „stavebníci“) mestu Trenčín (ďalej ako „prvostupňový orgán“ alebo „mesto Trenčín“ alebo „stavebný úrad“) návrh na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby „Bytový dom Partizánska“ v katastrálnom území D.. Prvostupňový orgán rozhodnutím č. MSÚTN-ÚsaŽP/2022/34579/132729/svam zo dňa 30.11.2022 rozhodol o umiestnení predmetnej stavby na pozemkoch parc. č. 983/18, 983/19, 983/2, 983/8, 983/9, 983/17, 983/20, 983/21, k. ú. D. a o umiestnení inžinierskych sietí na pozemkoch C-KN par. č. 3300/1 a 983/22 v k. ú. D.. Toto rozhodnutie bolo odvolacím orgánom v odvolacom konaní rozhodnutím č. OU-TN-OVBP2-2023/020440-002 zo dňa 05.06.2023, právoplatným dňom 23.06.2023, zrušené a vec vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie. Odvolací orgán v odôvodnení uviedol, že prvostupňový orgán má v novom konaní postupovať v zmysle príslušných ustanovení stavebného zákona a odstrániť nedostatky vytknuté odvolacím orgánom. Prvostupňový orgán mal vyzvať navrhovateľov na zosúladenie dokumentácie pre územné rozhodnutie, na doplnenie aktuálnych vyjadrení a stanovísk k prepracovanej projektovej dokumentácii a dôsledne posúdiť súlad stavby v zmysle § 37 ods. 1 stavebného zákona, a následne, na základe dostatočne zisteného skutkového stavu, mal vydať nové rozhodnutie vo veci a svoje rozhodnutie aj riadne odôvodniť.
2. Mesto Trenčín následne rozhodnutím č. MSÚTN-ÚSaŽP/2024/2332/92248/svam zo dňa 17.07.2024 (ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie mesta Trenčín“ alebo „rozhodnutie prvostupňového orgánu“) rozhodol podľa § 35 až § 38 a § 39a zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) o umiestnení stavby „Bytový dom Partizánska“, stavebné objekty: SO 01 Objekt bytového domu, SO 02 Stabilizácia výkopovej jamy a oporné mury, SO 03 Vodné hospodárstvo, SO 0300 Prípojka kanalizácie, SO 0301 Dažďová kanalizácia, SO 0302 Prípojka vody, SO 04 Prípojka plynu, SO 05 Prípojka NN, SO 06 Spevnené plochy, SO 0600 Napojenie na príjazdovú komunikáciu, SO 0601 Areálové komunikácie, na pozemkoch C-KN parc. č. 983/18, 983/19, 983/2, 983/8, 983/9, 983/17, 983/20, 983/21, v k. ú. D. a umiestnenie inžinierskych sietí na pozemkoch C-KN parc. č. 3300/1, v k. ú. D. (ďalej ako ,,stavba“), pre navrhovateľov. Zároveň uviedol podmienky pre umiestnenie predmetnej stavby.
3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Banská Bystrica (ďalej ako „žalovaný“) rozhodnutím č. 07202/2024-20.1.2, 44340/2024 zo dňa 16.12.2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie žalovaného“) tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie mesta Trenčín potvrdil.
4. V napadnutom rozhodnutí žalovaný opísal priebeh administratívneho konania, poukázal na relevantné ustanovenia stavebného zákona a vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie v znení neskorších predpisov (ďalej ako „vyhláška č. 532/2002 Z. z.“) a konštatoval, že dané územie v zmysle platného územného plánu mesta Trenčín je označené s regulatívami ako - blok UB 03 (Obytné územie – mestské vily a intenzívna malopodlažná zástavba, maximálna výška zástavby 4 nadzemné podlažia + strešné podlažie, max. zastavanosť 65 %, minimálny podiel zelene 25 %) a blok UB 01 (Obytné územie – rodinné domy, maximálna výška zástavby 2 nadzemné podlažia + strešné podlažie, max. zastavanosť 40 %, minimálny podiel zelene 50 %). Projektová dokumentácia výkres B1 Bilancia plôch obsahuje údaje o zastavanej ploche a ploche zelene a údaje stanovené regulatívami platného územného plánu mesta Trenčín, pričom navrhovaná stavba spĺňa stanovené regulatívy. Podľa žalovaného, sa v priebehu konania k navrhovanej stavbe v zmysle ust. § 126 stavebného zákona súhlasne vyjadrili dotknuté orgány a ich podmienky sú zahrnuté do záväzných podmienok prvostupňového rozhodnutia. Prvostupňový orgán postupoval v územnom konaní v intenciách ustanovenia § 36 ods. 1 stavebného zákona a účastníkom konania dal možnosť nahliadnuť do podkladov prvostupňového rozhodnutia a možnosť uplatniť si námietky k predmetnému návrhu. O podaných námietkach prvostupňový orgán rozhodol v zmysle § 39 ods. 1 stavebného zákona a § 4 ods. 1 písm. f) vyhlášky č. 453/2000 Z. z. Žalovaný uzavrel, že v prvostupňovom rozhodnutí sa prvostupňový orgán riadne vysporiadal s námietkami a svoje rozhodnutie podrobne odôvodnil.
5. K odvolacím námietkam žalobcu uvedeným v odvolaní žalovaný uviedol, že odstupové vzdialenosti stavieb sú upravené v § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. Podľa ods. 1 uvedeného ustanovenia pre odstupy stavieb platí, že vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia. Námietka žalobcu vo veci odstupovej vzdialenosti bola vznesená aj v konaní a stavebný úrad uvedenú námietku zamietol s riadnym odôvodnením, s čím sa žalovaný stotožnil. Podľa ust. § 6 ods. 4 uvedenej vyhlášky vzdialenosť medzi rodinnými domami v stiesnených územných podmienkach možno znížiť až na 4 m, ak v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná obytných miestností. Podľa žalovaného, uvedené ustanovenie sa vzťahuje k rodinným domom a nie je možné ho uplatniť pri povoľovanej stavbe bytového domu. Podmienky stanoviska Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Trenčíne č. RUVZ/2022/01107-002 zo dňa 18.02.2022 (ďalej ako „stanovisko RUVZ TN“) a stanoviska Trenčianskych vodární a kanalizácií, a.s., č. VTIR-2021/2728-2 zo dňa 25.11.2021 (ďalej ako „stanovisko TVaK“) boli zapracované do prvostupňového rozhodnutia s tým, že v ďalšom stupni PD je potrebné predložiť hydrogeologický posudok spracovaný na konkrétny spôsob zakladania navrhovaného objektu. Stavebný úrad vyhovel námietke žalobcu vo veci možnosti ohrozenia jednotlivých stavebných objektov požiarom, s tým, že bola upravená projektová dokumentácia prijatím technického opatrenia na zamedzenie zásahu požiarne nebezpečného priestoru do susedných parciel.
Námietkami D), E), a H) vo veci obnaženia základov a možného poškodenia susednej stavby, tienenia stavby a zníženia využiteľnosti a ohrozenia prípadným požiarom susednej nehnuteľnosti sa zaoberal stavebný úrad v konaní, o námietkach rozhodol a svoje rozhodnutie aj riadne odôvodnil. Žalovaný sa s dôvodmi zamietnutia uvedených námietok stavebným úradom stotožnil.
Žaloba, žalobné body a argumentácia žalobcu
6. Voči rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Žalobca mal za to, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné, pretože žalovaný sa vôbec nevysporiadal s námietkami žalobcu uvedenými v jeho odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. Preto zopakoval námietky, ktoré uvádzal v jeho odvolaní.
7. Žalobca v rámci odvolania namietal porušenie § 6 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. Uviedol, že porušenie vidí v nerešpektovaní záväzných podmienok, ktoré určili dotknuté orgány, a to Regionálny úrad verejného zdravotníctva a spoločnosť Trenčianske vodárne a kanalizácie, a. s. Regionálny úrad verejného zdravotníctva vo svojom stanovisku č. RUVZ/2022/01107-002 zo dňa 18.2.2022 upozornil, že „vzhľadom k tomu, že predmetná stavba sa nachádza v ochrannom pásme II. stupňa vodárenského zdroja Soblahovská cesta, je potrebné vypracovať hydrogeologický posudok vplyvu stavby na podzemné vody a realizovať prípadné opatrenia na ochranu podzemných vôd v zmysle posúdenia.“. Spoločnosť Trenčianske vodárne a kanalizácie, a. s. vo svojom stanovisku č. VTIR-2021/2728-2 zo dňa 25.11.2021 taktiež upozornila, že „predmetná lokalita sa nachádza v pásme hygienickej ochrany II. stupňa vodného zdroja „Trenčín – Soblahovská cesta“, ktoré bolo vymedzené rozhodnutím vydaným Okresným národným výborom v Trenčíne pod č. j. OPLVH 3413//1988-405 zo dňa 31.12.1988. V území rozsahu ochranného pásma II. stupňa je na základe rozhodnutia možné povoliť výstavbu obytných budov a iných zariadení len pokiaľ tieto nemôžu negatívne ovplyvniť akosť a zdravotnú nezávadnosť podzemných a povrchových vôd a ak sa na zariadeniach vykonajú také opatrenia, ktorými sa vylúči možnosť znečistenia podzemných a povrchových vôd.“. Podľa žalobcu, nerešpektovanie vyššie uvedených záväzných podmienok dotknutých orgánov v stavebnom konaní môže mať fatálne následky pre všetkých obyvateľov dotknutej oblasti, a to v prípade, ak by stavbou došlo k poškodeniu podzemných alebo povrchových vôd, resp. takáto stavebná činnosť by mohla mať závažný negatívny dopad na kvalitu a zdravotnú bezchybnosť vody v dotknutej oblasti, čím by sa zmarilo právo podľa čl. 44 a 45 zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky (ďalej ako „Ústava SR“) na priaznivé životné prostredie. Žalobca tvrdil, že z prvostupňového rozhodnutia nevyplýva, že by navrhovatelia doložili potrebné dokumenty, a to napríklad hydrologický posudok vplyvu stavby na podzemné vody, na ktorého predloženie upozorňoval tak Regionálny úrad verejného zdravotníctva ako aj spoločnosť Trenčianske vodárne a kanalizácie, a. s., a preto nesúhlasil s tvrdením žalovaného v napadnutom rozhodnutí, že námietka žalobcu vo veci odstupovej vzdialenosti bola vznesená aj v konaní a stavebný úrad uvedenú námietku zamietol s riadnym odôvodnením, s čím sa odvolací orgán stotožnil. Tiež nesúhlasil s tvrdením, že podmienky stanoviska Regionálneho úradu verejného zdravotníctva a Trenčianskych vodárni a kanalizácií, a. s. boli zapracované do prvostupňového rozhodnutia. Podľa žalobcu mal byť hydrogeologický posudok doložený už vo fáze rozhodovania o umiestnení stavby a nie až v ďalšom stupni PD, ako uvádza žalovaný.
8. Žalobca ďalej namietal neprimerane malé odstupové vzdialenosti medzi stavbou a nehnuteľnosťou vo vlastníctve žalobcu, ktorá stavba má byť umiestnená len vo vzdialenosti 3m od nehnuteľnosti žalobcu. S poukazom na ust. § 6 ods. 4 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. uviedol, že z výkresu č. B3 – Zákres do KM, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť prvostupňového rozhodnutia, ako aj zo samotného prvostupňového rozhodnutia, jednoznačne vyplýva, že odstupová vzdialenosť medzi stavbou a nehnuteľnosťou vo vlastníctve žalobcu je 3,3 m, teda ide o vzdialenosť, ktorá nie je v súlade s vyhláškou č. 532/2002 Z. z. Žalobca nesúhlasil s názorom žalovaného, že uvedené ustanovenie sa vzťahuje k rodinným domom a nie je možné ho uplatniť pri povoľovanej stavbe bytového domu. Podľa názoru žalobcu, toto tvrdenie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na ust. § 43b ods. 2 a 3 stavebného zákona, ktoré uvádzajú definície bytového domu a rodinného domu, pričom uviedol, že z obsahu projektovej dokumentácie vyplýva, že stavba bude mať 12 bytov, pričom prednú časť tvoria štyri nadzemné podlažia a jedno ustúpené podlažie a zadnú časť tvoria dve nadzemné podlažia a jedno ustúpené podlažie. S poukazom na ust. § 6 ods. 1 druhá veta vyhlášky č. 532/2002 Z. z. žalobca uviedol, že umiestnenie bytového domu je väčší zásah do územia ako umiestnenie rodinného domu, a
preto je nutné vychádza z metódy logického výkladu právnej normy, a síce dôkazom zo sily či významu (argumentum a fortiori), a to konkrétne argumentum a minori ad maius (od slabšieho k silnejšiemu), na základe ktorého, ak je právnou normou zakázaný menší zásah (dodržanie minimálnej odstupovej vzdialenosti 4 m v prípade rodinných domov) je nutné túto právnu normu aplikovať aj pre prípad väčšieho zásahu (dodržanie minimálnej odstupovej vzdialenosti 4 m v prípade bytového domu). Žalobca tiež konštatoval, že v rámci svojich podaní žiadal, aby bola odstupová vzdialenosť stavby zväčšená, pričom túto požiadavku stavebný úrad akceptoval, avšak napriek tomu nedošlo k úprave projektovej dokumentácie a k zväčšeniu odstupovej vzdialenosti medzi stavbou a nehnuteľnosťou vo vlastníctve žalobcu.
9. Žalobca tiež namietal, že stavba, tak ako je umiestnená, zásadným spôsobom zníži využiteľnosť žalobcovej nehnuteľnosti, pričom takýmto umiestnením stavby dôjde i k strate akéhokoľvek súkromia pri využívaní žalobcovej nehnuteľnosti. Stavebný úrad ako prvostupňový orgán sa podľa žalobcu s touto námietkou nijako nevysporiadal. V prvostupňovom rozhodnutí na strane 30 označené ako námietka H/ totiž iba skonštatoval, že námietka sa zamieta, pričom ako odôvodnenie uviedol odkaz na odpoveď v námietke C, D a E, pričom žalobca mal za to, že takéto zdôvodnenie nie je možné považovať za riadne vysporiadanie sa s námietkou, pretože ani v jednej z odpovedí sa neposudzuje vplyv umiestnenia stavby na zníženie využiteľnosti žalobcovej nehnuteľnosti a možnej strate súkromia. Podľa žalobcu, orgány verejnej správy porušili žalobcove právo ako účastníka konania vyjadriť sa k veci, pričom v zmysle Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3 Sžo 220/2010 je takéto konanie potrebné považovať za protizákonné.
10. Žalobca mal za to, že tak napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie, nie sú v súlade so zákonom, vychádzajú z nedostatočne zisteného skutkového stavu a nie sú dostatočne odôvodnené. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí v podstate iba odkázal na závery uvedené v prvostupňovom rozhodnutí. Pri umiestňovaní stavby v danej lokalite sú príslušné správne orgány povinné takéto umiestnenie stavby skúmať zo všetkých hľadísk, najmä ak ide o územie v ochrannom pásme II. stupňa vodného zdroja. Stavebný úrad a ani žalovaný tak neurobili, nakoľko nezaujali k relevantným námietkam žalobcu adekvátne stanovisko. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je rozpoznateľné, ani vôbec uvedené, či, a ak áno, tak prečo žalovaný považuje námietky žalobcu v podanom odvolaní za neopodstatnené alebo vyvrátené, a preto je napadnuté rozhodnutie postihnuté vadou nepreskúmateľnosti.
Vyjadrenie žalovaného k žalobe
11. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe k žalobným námietkam žalobcu uviedol, že z bodu 8. stanoviska Trenčianskych vodární je zrejmé, že hydrogeologický posudok k stavbe má byť súčasťou projektovej dokumentácie predloženej k žiadosti o vydanie stavebného povolenia. V prípade záväzného stanoviska Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Žiline č. RUVZ/2022/01107-002 zo dňa 18. februára 2022 (ďalej ako „stanovisko RUVZ TN“) žalobca opomenul podstatnú časť, a to cit.: „Vo veci návrhu žiadateľa, fyzickej osoby, sa orgán verejného zdravotníctva k predmetným územnoplánovacím podkladom v zmysle zákona č. 355/2007 Z. z. nevyjadruje.“ Žalobcom citovaná časť stanoviska RUVZ TN je tak len upozornením pre stavebníkov, nie určením záväznej podmienky. Poukázal tiež na záväzné stanovisko Okresného úradu Trenčín, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenia ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia č. OU-TN-OSZP3-2021/035242-002 zo dňa 02.02.2021 (ďalej ako „stanovisko OU TN OSZP“), ktoré podľa neho taktiež predpokladá predloženie hydrogeologického posudku až v tomto kroku realizácie stavby. Žalovaný mal za to, že námietka žalobcu o nepredložení hydrogeologického posudku v územnom konaní je nedôvodná.
12. Ohľadom neprimerane malých odstupových vzdialeností medzi stavbou a nehnuteľnosťou vo vlastníctve žalobcu, žalovaný uviedol, že v zmysle výpisu z listu vlastníctva č. XXXXX, pozemok registra KN-C parc. č. 983/4, k. ú. D., na ktorom sa nachádza nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcu, má ako spôsob využívania pozemku uvedené: pozemok, na ktorom je postavená nebytová budova označená súpisným číslom, pričom ako druh stavby je uvedené: budova technickej vybavenosti sídla (výmenníková stanica, budova na rozvod energií, čerpacia a prečerpávacia stanica, úpravňa vody, transformačná stanica a rozvodňa, budova vodojemu alebo čistiarne odpadových vôd a iné), resp. kotolňa. Podľa žalovaného, argumentácia žalobcu je irelevantná, keďže nie len stavba stavebníkov nie je rodinný dom v zmysle stavebného zákona, ale najmä nehnuteľnosť žalobcu nie je rodinný dom, a preto ust. § 6 ods.
4 vyhlášky 532/2002 Z. z. je na uvedenú situáciu neaplikovateľné a žalobcova námietka o nedodržaní odstupových vzdialeností je irelevantná.
13. Čo sa týka námietky, že počas územného konania žiadal o zväčšenie odstupovej vzdialenosti, pričom stavebný úrad v prvostupňovom rozhodnutí uviedol, že túto námietku akceptuje, ale podľa žalobcu k zväčšeniu odstupovej vzdialenosti medzi stavbou a nehnuteľnosťou v jeho vlastníctve nedošlo, žalovaný uviedol, že žalobcom uplatnená námietka nesmerovala proti zväčšeniu odstupovej vzdialenosti ako takej, ale z jej znenia vyplýva, že cit.: „Spoločnosť žiada, aby bola odstupová vzdialenosť plánovanej stavby bytového domu a existujúcej stavby S. č. XXXX, zväčšená tak, aby zabezpečovala ochranu pred požiarmi oboch stavieb.“. Táto požiadavka bola premietnutá do prvostupňového rozhodnutia, ergo stavebný úrad vyhovel požiadavke na zabezpečenie ochrany pred požiarmi oboch stavieb tak, ako to žiadal žalobca. Žalovaný sa k uvedenému vyjadril aj v napadnutom rozhodnutí na str. 7. Podľa žalovaného sú žalobcove tvrdenia o nevysporiadaní sa žalovaného, ako aj stavebného úradu, s jeho námietkami nepravdivé a žalovaný ich považuje za bezpredmetné.
14. K námietke žalobcu, že stavba zníži využiteľnosť jeho nehnuteľnosti a dôjde k strate súkromia pri využívaní nehnuteľnosti, žalovaný uviedol, že žalobca opäť vo svojej správnej žalobe vynechal časť obsahu odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, v ktorom sa stavebný úrad riadne vysporiadal s jeho námietkou. Žalovaný súhlasil, že stavebný úrad odkázal pri vysporiadaní sa s námietkou H na odpovede k námietkam C, D a E, avšak následne uviedol cit.: „Rozhodnutím o umiestnení stavby nemôže reálne dôjsť k porušeniu práva na súkromie, resp. strate súkromia, pretože z charakteristiky rozhodnutia o umiestnení stavby vyplýva, že ide o rozhodnutie, ktorým sa stavba priamo nerealizuje (k jej realizácií dochádza na základe stavebného povolenia – osobitného rozhodnutia v stavebnom konaní. Vytvára sa ním právny základ pre rozhodnutie o realizácií stavby, ku ktorej môže, ale nemusí v budúcnosti dôjsť. Vyplýva to aj z časovej platnosti rozhodnutia o umiestnení stavby.“. Podľa žalovaného je tak zrejmé, že stavebný úrad sa s námietkami vysporiadal dostatočne, čo následne konštatoval aj žalovaný v druhostupňovom rozhodnutí.
15. Vo vzťahu k námietkam o nesúlade so zákonom a nedostatočného zistenia skutkového stavu žalovaný odkázal na svoje doterajšie tvrdenia uvedené v tomto vyjadrení a ohľadom žalobcom tvrdeného nedostatočného odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, ako aj rozhodnutia žalovaného, uviedol, že toto tvrdenie je nedôvodné. Poukázal na to, že z ustálenej judikatúry vyšších súdnych autorít vyplýva, že účastník konania nemá nárok na odôvodnenie rozhodnutia podľa jeho predstáv. Odôvodnenie rozhodnutia musí spĺňať zákonné náležitosti v zmysle § 47 ods. 3 správneho poriadku. Podľa názoru žalovaného, v rámci odvolacieho konania žalovaný nie je povinný dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkmi konania. Vzhľadom na uvedené je žalovaný názoru, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného netrpí vadou zmätočnosti pre nedostatočné odôvodnenie.
Vyjadrenie ďalších účastníkov konania 1/ a 2/ k žalobe
16. Ďalší účastníci konania 1/ a 2/ vo vyjadrení k správnej žalobe uviedli, že žalobca iba účelovo opakuje svoje námietky z predchádzajúceho územného konania a namieta, že sa s nimi žalovaný a prvostupňový orgán nezaoberali. Podľa nich prvostupňové rozhodnutie, ako aj rozhodnutie žalovaného, netrpia žiadnymi vadami a žaloba žalobcu je neopodstatnená. Čo sa týka hydrogeologického posudku, uviedli, že tento bude predložený v rámci stavebného konania o vydanie stavebného povolenia. Mali za to, že prvostupňový orgán a žalovaný sa vysporiadali so všetkými námietkami žalobcu, pričom sa k nim vyjadrili obdobne ako žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe. Žalobu považovali za nedôvodnú a žiadali ju zamietnuť v plnom rozsahu.
Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniam žalovaného a ďalších účastníkov konania (replika žalobcu)
17. Žalobca sa k vyjadreniam žalovaného a ďalších účastníkov konania nevyjadril (nepodal repliku).
Konanie pred správnym súdom
18. Správny súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 2S/9/2025-84 zo dňa 10.09.2025, právoplatným dňa 08.10.2025, podľa § 188 SSP zamietol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, nakoľko nezistil naplnenie zákonného predpokladu na vydanie takéhoto rozhodnutia v zmysle § 185 SSP, a to z dôvodov bližšie uvedených v odôvodnení predmetného uznesenia.
19. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, keďže účastníci konania nepožiadali o nariadenie pojednávania a jeho nariadenie si nevyžiadal ani iný dôvod podľa § 107 ods. 1 SSP. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie, ako aj postup orgánov verejnej správy, a to v rozsahu a z dôvodov uplatnených v žalobe (§ 134 ods. 1 SSP), pričom dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto žalobu zamietol podľa § 190 SSP. Rozsudok bol dňa 29.07.2026 v súlade s § 137 ods. 3 SSP vyhlásený vyvesením skráteného písomného vyhotovenia rozsudku bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu oznámené viac ako 5 dní pred jeho vyhlásením podľa § 137 ods. 4 SSP.
Relevantné zákonné ustanovenia
20. Podľa § 36 ods. 1 a 4 stavebného zákona; (1) Stavebný úrad oznámi začatie územného konania dotknutým orgánom a všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené spravidla s miestnym zisťovaním. Súčasne upozorní účastníkov, že svoje námietky a pripomienky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Stavebný úrad oznámi začatie územného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o územné rozhodnutie úplná. (4) Začatie územného konania o umiestnení líniovej stavby alebo v odôvodnených prípadoch aj zvlášť rozsiahlej stavby, stavby s veľkým počtom účastníkov konania, ako aj územného konania o využití územia, o stavebnej uzávere a o ochrannom pásme, ak sa týka rozsiahleho územia, oznámi stavebný úrad účastníkom územného konania verejnou vyhláškou. Stavebný úrad oznámi začatie územného konania verejnou vyhláškou aj v prípade, že mu účastníci konania alebo ich pobyt nie sú známi.
21. Podľa § 37 ods. 1, 2 stavebného zákona; (1) Podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom na vydanie územného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady podľa § 3 a ostatné existujúce podklady podľa § 7a; inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom zisťovaní. (2) Stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom.
22. Podľa § 39 ods. 1 stavebného zákona; V územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie na navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a iných opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o životné prostredie včítane archeologických a urbanistických hodnôt v území, a rozhodne o námietkach účastníkov konania. V rozhodnutí o umiestnení stavby si v odôvodnených prípadoch stavebný úrad môže vyhradiť predloženie podrobnejších podkladov, projektovej dokumentácie alebo jej časti; podľa nich môže dodatočne určiť ďalšie podmienky, ktoré sa musia zahrnúť do stavebného povolenia.
23. Podľa § 39a ods. 1 stavebného zákona; Rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia.
24. § 3 ods. 1, 4 správneho poriadku; (1) Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. (4) Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.
25. Podľa § 18 ods. 1, 2 správneho poriadku; (1) Konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo na podnet správneho orgánu. (2) Konanie je začaté dňom, keď podanie účastníka konania došlo správnemu orgánu príslušnému vo veci rozhodnúť. Pokiaľ sa konanie začína na podnet správneho orgánu, je konanie začaté dňom, keď tento orgán urobil voči účastníkovi konania prvý úkon.
26. Podľa § 46 správneho poriadku; Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi a musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
27. Podľa § 47 ods. 1, 2 a 3 správneho poriadku; (1) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom vyhovuje v plnom rozsahu. (2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedeným ustanovením právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí lehotu, lehota nesmie byť kratšia než ustanovuje osobitný zákon. (3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom
28. Predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní je rozhodnutie žalovaného, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým bola umiestnená stavba „Bytový dom Partizánska“, stavebné objekty: SO 01 Objekt bytového domu, SO 02 Stabilizácia výkopovej jamy a oporné mury, SO 03 Vodné hospodárstvo, SO 0300 Prípojka kanalizácie, SO 0301 Dažďová kanalizácia, SO 0302 Prípojka vody, SO 04 Prípojka plynu, SO 05 Prípojka NN, SO 06 Spevnené plochy, SO 0600 Napojenie na príjazdovú komunikáciu, SO 0601 Areálové komunikácie, na pozemkoch C-KN parc. č. 983/18, 983/19, 983/2, 983/8, 983/9, 983/17, 983/20, 983/21, v k. ú. D. a umiestnenie inžinierskych sietí na pozemkoch C-KN parc. č. 3300/1, v k. ú. D., pre navrhovateľov. Zároveň boli stanovené podmienky pre umiestnenie predmetnej stavby.
29. Žalobca v podanej správnej žalobe namietal nerešpektovanie záväzných podmienok, ktoré určili dotknuté orgány, a to Regionálny úrad verejného zdravotníctva a spoločnosť Trenčianske vodárne a kanalizácie, a. s. Žalobca tvrdil, že z prvostupňového rozhodnutia nevyplýva, že by navrhovatelia doložili potrebné dokumenty, a to napríklad hydrologický posudok vplyvu stavby na podzemné vody, a tiež nesúhlasil s tvrdením, že podmienky stanoviska Regionálneho úradu verejného zdravotníctva a Trenčianskych vodárni a kanalizácií, a. s. boli zapracované do prvostupňového rozhodnutia. Správny súd po preskúmaní administratívneho spisu viažuceho sa k veci sa s uvedenými námietkami žalobcu nestotožňuje. Správny súd sa oboznámil so stanoviskami dotknutých orgánov, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu, ako aj s prvostupňovým rozhodnutím. Stavebný úrad v prvostupňovom rozhodnutí uviedol vyjadrenia dotknutých orgánov, ako aj ich obsah, pričom týmito sa riadil a pripomienky zapracoval do svojho rozhodnutia. Čo sa týka stanoviska TVaK (str. 18 prvostupňového rozhodnutia), žalobca síce časť z neho citoval, avšak je potrebné zdôrazniť najmä časť, kde sa v tomto stanovisku v bode 8. uvádza, že: „Nakoľko sa predmetná stavba nachádza v pásme hygienickej ochrany II. stupňa vodného zdroja „Trenčín – Soblahovská cesta“, s ďalším stupňom PD žiadame predložiť aj hydrogeologický posudok spracovaný na konkrétny spôsob zakladania navrhovaného projektu.“ Z uvedeného bodu 8., ale aj z celého stanoviska TVaK, vyplýva, že hydrogeologický posudok požaduje spoločnosť Trenčianske vodárne a kanalizácie, a.s. predložiť až v ďalšom stupni projektovej dokumentácie, t. j. až k žiadosti o vydanie stavebného povolenia, pretože realizovať stavbu možno až na základe platného stavebného povolenia. Čo sa týka stanoviska RUVZ TN (str. 16 prvostupňového rozhodnutia), v tomto je uvedené, že: „...vzhľadom k tomu, že predmetná stavba sa nachádza
v ochrannom pásme II. stupňa vodárenského zdroja Soblahovská cesta, je potrebné vypracovať hydrogeologický posudok vplyvu stavby na podzemné vody a realizovať prípadné opatrenia na ochranu podzemných vôd v zmysle posúdenia.“. Zároveň však v predmetnom stanovisku uviedol, že: „Vo veci návrhu žiadateľa, fyzickej osoby, sa orgán verejného zdravotníctva k predmetným územnoplánovacím podkladom v zmysle zákona č. 355/2007 Z. z. nevyjadruje.“. Z uvedeného stanoviska tak podľa správneho súdu vyplýva, že aj keď sa RUVZ TN k územnoplánovacím podkladom v zmysle zákona č. 355/2007 Z. z. nevyjadruje, upozornil na povinnosť stavebníkov vypracovať hydrogeologický posudok, avšak nezaviazal ich na jeho vypracovanie pre vydaním územného rozhodnutia. Správny súd poukazuje aj na stanovisko OU TN OSZP (str. 14 prvostupňového rozhodnutia), ktoré v bode 3. uvádza, že: „Na uskutočnenie stavby je potrebný súhlas podľa § 27 vodného zákona. K žiadosti je potrebné doložiť právoplatné územné rozhodnutie, dokumentáciu pre stavebné povolenie, vyjadrenie prevádzkovateľa vodárenského zdroja a hydrogeologický posudok, ktorý zhodnotí vlastnosti podložia a možnosť vypúšťania vôd z povrchového odtoku do podzemných vôd.“. Z uvedeného stanoviska tiež jednoznačne vyplýva, že hydrogeologický posudok je potrebné predložiť až v ďalšej fáze projektovej dokumentácie, t. j. v stavebnom konaní, kde bude potrebný okrem iného aj súhlas podľa § 27 vodného zákona, pre ktorého vydanie bude potrebné predložiť vypracovaný hydrogeologický posudok. Správny súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že predmetom súdneho prieskumu je územné rozhodnutie a v rámci územného konania a vydania územného rozhodnutia sa v zmysle § 39a ods. 1 stavebného zákona určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Stavba sa však môže realizovať až na základe platného stavebného povolenia, pričom viaceré dotknuté orgány, ako je uvedené vyššie uviedli, že predloženie hydrogeologického posudku bude pre stavebníkov povinné až v konaní o vydanie stavebného povolenia. V územnom konaní takáto povinnosť pre stavebníkov zo žiadneho stanoviska dotknutých orgánov ani zo zákona nevyplýva. Námietku žalobcu tak správny súd považuje za nedôvodnú.
30. Žalobca ďalej namietal neprimerane malé odstupové vzdialenosti medzi stavbou a nehnuteľnosťou vo vlastníctve žalobcu. Poukázal pritom na § 6 ods. 4 vyhlášky 532/2002 Z. z., podľa ktorého v stiesnených územných podmienkach možno vzdialenosť medzi rodinnými domami znížiť až na 4 m, ak v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná obytných miestností. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že predmetné ustanovenie upravuje minimálnu vzdialenosť vyslovene medzi rodinnými domami, nie medzi akýmikoľvek stavbami. Z ust. § 43b ods. 3 stavebného zákona vyplýva, že rodinným domom je budova určená predovšetkým na rodinné bývanie so samostatným vstupom z verejnej komunikácie, ktorá má najviac tri byty, dve nadzemné podlažia a podkrovie. Predmetné územné konanie sa týka nehnuteľnosti stavebníkov, ktorou má byť bytový dom. V zmysle ust. § 43b ods. 2 stavebného zákona bytový dom je budova určená na bývanie pozostávajúca zo štyroch a z viacerých bytov so spoločným hlavným vstupom z verejnej komunikácie. Bytový dom teda nemožno stotožniť s rodinným domom. Na druhej strane nehnuteľnosťou žalobcu, ktorá sa v čase vydania prvostupňového rozhodnutia a rozhodnutia žalovaného nachádzala vo vlastníctve žalobcu je uvedená na LV č. XXXXX, kde je zapísaný pozemok registra KN-C parc. č. 983/4, k. ú. D., ktorý má ako spôsob využívania pozemku uvedené pozemok, na ktorom je postavená nebytová budova označená súpisným číslom, pričom ako druh stavby je uvedená budova technickej vybavenosti sídla (výmenníková stanica, budova na rozvod energií, čerpacia a prečerpávacia stanica, úpravňa vody, transformačná stanica a rozvodňa, budova vodojemu alebo čistiarne odpadových vôd a iné), resp. kotolňa. Z uvedeného vyplýva, že ani budova vo vlastníctve žalobcu nie je rodinným domom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, t. j. že ani v jednom prípade sa nejedná o rodinný dom, nie je možné minimálnu odstupovú vzdialenosť medzi týmito budovami určovať podľa ust. § § 6 ods. 4 vyhlášky 532/2002 Z. z. Námietka žalobcu tak nie je dôvodná.
31. Žalobca tiež uviedol, že v rámci námietok uplatnených počas územného konania žiadal o zväčšenie odstupovej vzdialenosti, pričom stavebný úrad v prvostupňovom rozhodnutí uviedol, že túto námietku akceptuje, ale podľa žalobcu k zväčšeniu odstupovej vzdialenosti medzi stavbou a nehnuteľnosťou v jeho vlastníctve nedošlo. Správny súd s uvedeným tvrdením žalobcu nesúhlasí. Z námietok žalobcu uplatnených podľa územného konania vyplýva, že: „Spoločnosť žiada, aby bola odstupová vzdialenosť plánovanej stavby bytového domu a existujúcej stavby S. č. XXXX, zväčšená tak, aby zabezpečovala ochranu pred požiarmi oboch stavieb.“ Z uvedeného vyplýva, že žalobca žiadal o zväčšenie odstupovej vzdialenosti z dôvodu zabezpečenia ochrany oboch budov pred požiarmi, pričom táto požiadavka žalobcu bola akceptovaná (viď str. 29 prvostupňového rozhodnutia – pozn. súdu). Z uvedeného dôvodu bola projektová dokumentácia upravená tak, že minerálna vlna bude použitá na severozápadnej
a severovýchodnej fasáde a okná na severozápadnej fasáde budú opatrené požiarnou roletou. Je teda zrejmé, že stavebný úrad vyhovel požiadavke na zabezpečenie ochrany pred požiarmi oboch stavieb tak, ako to žiadal žalobca. Nie je preto dôvodná námietka žalobcu, že jeho požiadavky neboli akceptované. K uvedenému sa vyjadril aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí, keď na str. 7 uviedol: „Stavebný úrad vyhovel námietke odvolateľa vo veci možnosti ohrozenia jednotlivých stavebných objektov požiarom, s tým, že bola upravená projektová dokumentácia prijatím technického opatrenia na zamedzenie zásahu požiarne nebezpečného priestoru do susedných parciel.“.
32. Žalobca tiež namietal, že stavba, tak ako je umiestnená, zásadným spôsobom zníži využiteľnosť žalobcovej nehnuteľnosti, pričom takýmto umiestnením stavby dôjde i k strate akéhokoľvek súkromia pri využívaní žalobcovej nehnuteľnosti. Správny súd v prvom rade k uvedenému opätovne zdôrazňuje, že v čase vydávania prvostupňového rozhodnutia a rozhodnutia žalovaného žalobcova nehnuteľnosť bola, ako je vyššie uvedené, evidovaná na LV ako budova technickej vybavenosti, resp. kotolňa. Navyše v územnom konaní sa len umiestňuje stavba. Jej realizácia však bude možná až na základe stavebného povolenia. Vzhľadom na uvedené nie je zrejmé, akým spôsobom by malo byť obmedzené súkromie žalobcu pri využívaní tejto nehnuteľnosti stavbou stavebníkov. Na uvedené poukázal aj prvostupňový orgán, s čím sa stotožnil aj žalovaný, keď v prvostupňovom rozhodnutí uviedol, že odpoveď na danú námietku je totožná s odpoveďou v námietke C, D, E, pričom zároveň ďalej uviedol: „Rozhodnutím o umiestnení stavby nemôže reálne dôjsť k porušeniu práva na súkromie, resp. strate súkromia, pretože z charakteristiky rozhodnutia o umiestnení stavby vyplýva, že ide o rozhodnutie, ktorým sa stavba priamo nerealizuje (k jej realizácií dochádza na základe stavebného povolenia – osobitného rozhodnutia v stavebnom konaní. Vytvára sa ním právny základ pre rozhodnutie o realizácií stavby, ku ktorej môže, ale nemusí v budúcnosti dôjsť. Vyplýva to aj z časovej platnosti rozhodnutia o umiestnení stavby.“. Aj túto námietku žalobcu tak správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú.
33. Žalobca záverom tvrdil, že tak napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie, nie sú v súlade so zákonom, vychádzajú z nedostatočne zisteného skutkového stavu a nie sú dostatočne odôvodnené.
34. Správny súd konštatuje, že účelom správneho súdnictva nie je to, aby súd posudzoval zákonnosť žalobcom predostretého právneho posúdenia veci, aby sa zaoberal úvahou a predstavou žalobcu, ako by orgán verejnej správy mal podľa neho postupovať a aké rozhodnutie by mal vydať, ale úlohou správneho súdu je posudzovať postup orgánu verejnej správy a ním vydaného rozhodnutia, vrátane jeho úvahy pri rozhodovaní, teda či orgán verejnej správy postupoval v súlade s hmotnoprávnymi a procesnými predpismi, či v rozsahu tvrdení žalobcom v žalobe, sú postup a rozhodnutie ne/zákonné.
35. K námietke žalobcu, že napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci s tým, že je nedostatočne odôvodnené, pričom však žalobca neuviedol, akým spôsobom došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej, resp. v čom spočíva nesprávnosť právneho posúdenia žalovaného uvedeného v napadnutom rozhodnutí, je potrebné uviesť, že správny súd prieskum vykonáva v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby, pokiaľ nejde o prípady vymedzené v § 134 ods. 2 SSP, pod ktoré ale prejednávaná vec nespadá. Práve rozsahom a dôvodmi žaloby je správny súd pri prieskume napadnutého rozhodnutia vedený a limitovaný. Správny súd nemá oprávnenie za žalobcu konkrétne dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia vyhľadávať, ani všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti uvedené v žalobe podľa obsahu administratívneho spisu alebo odôvodnenia napadnutého rozhodnutia za žalobcu konkretizovať. Žalobcom v žalobe uvedené všeobecne formulované a nekonkrétne žalobné námietky, ktoré z tohto dôvodu možno považovať len za vyjadrenie všeobecného nesúhlasu žalobcu s rozhodnutím žalovaného, resp. s hodnotením veci orgánmi verejnej správy, bránia tomu, aby správny súd na ich základe konštatoval nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia.
36. Ohľadom námietky nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov správny súd uvádza, že účastník konania nemá nárok na odôvodnenie rozhodnutia podľa jeho predstáv. Odôvodnenie rozhodnutia musí spĺňať náležitosti požadované pre rozhodnutie správneho orgánu podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku. Po preskúmaní administratívneho spisu a napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového orgánu verejnej správy, má správny súd za to, že tieto rozhodnutia spĺňajú všetky náležitosti rozhodnutia vyplývajúce z vyššie uvedených zákonných
ustanovení, a preto považuje túto námietku žalobcu za nedôvodnú. Správny súd dospel k záveru, že tieto rozhodnutia spĺňajú náležitosti rozhodnutí v zmysle správneho poriadku a že tieto rozhodnutia sú dostatočne odôvodnené a poskytujú dostatočný záver pre umiestnenie stavby. Správny súd ďalej uvádza, že rozsah a obsah prieskumu žalobou napadnutého rozhodnutia je striktne vymedzený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými žalobcom v správnej žalobe. Všeobecná námietka nezákonnosti, obsahujúca tvrdenie žalobcu, podľa ktorého rozhodnutie je v rozpore so zákonom alebo podľa ktorého orgán verejnej správy porušil, resp. nedodržal procesné ustanovenia, avšak bez konkrétnej skutkovej a právnej argumentácie vzťahujúcej sa k preskúmavanému konkrétnemu prípadu, žiadny priestor takémuto prieskumu nedáva, a preto musí byť aj z tohto dôvodu vyhodnotená ako nedôvodná.
37. Námietka žalobcu, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na riadne posúdenie veci, tiež nie je dôvodná. Naopak, ako už správny súd uviedol, zistenie skutkového stavu považuje správny súd za dostačujúce pre vydanie rozhodnutia, a tak prvostupňovým orgánom, ako aj žalovaným, ustálený skutkový stav má podľa správneho súdu jednoznačnú oporu v administratívnom spise. Správny súd má za to, že prvostupňový orgán aj žalovaný postupovali v zmysle citovaných zákonných ustanovení stavebného zákona. Prvostupňové rozhodnutie vo výroku presne určuje umiestnenie stavby, pričom vo výrokovej časti sa ďalej uvádzajú aj podmienky, ktoré v ďalšom procese konania sú navrhovatelia povinní rešpektovať. Správny súd poukazuje na to, že na základe výsledkov územného konania a doručených stanovísk prvostupňový orgán dospel k rozhodnutiu o umiestnení stavby, ktoré náležite odôvodnil.
38. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že úlohou správneho súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov a nečinnosti orgánov verejnej správy je v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej žaloby posudzovať, či si orgán verenej správy vecne príslušný na konanie zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, alebo uplatnenie iného správneho aktu, alebo postupu, či zistil vo veci skutočný stav, t. j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesno-právnymi predpismi. Pri rozhodnutí, ktoré orgán verejnej správy vydal na základe zákonom povolenej správnej úvahy správny súd preskúmava iba to, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Zákonnosť rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho jeho vydaniu. Pri preskúmaní zákonnosti predmetného rozhodnutia žalovaného správny súd vychádza zo skutkového stavu, ktorý tu bol v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP v znení platnom od 01.07.2023). Preto v správnom súdnictve správny súd dokazovanie v zásade nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnuté na preskúmanie napadnutého rozhodnutia, t.j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho súdnictva (§ 119 ods. 1 SSP). Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda posúdiť, či orgány verejnej správy splnili povinnosti stanovené zákonom (napr. R 60/2000). Súdny prieskum v predmetnej veci nie je absolútny, ale je limitovaný žalobnými bodmi, teda namietanými skutkovými a právnymi dôvodmi tvrdenej nezákonnosti napadnutého rozhodnutia, uplatnenými žalobcom v lehote na podanie správnej žaloby. Na neskôr uplatnené žalobné body napr. v replike, či ďalších podaniach, resp. prednesené na pojednávaní, správny súd neprihliada.
39. Pokiaľ bolo obsahom žalobných bodov a námietok prezentovanie vlastných skutkových a právnych záverov žalobcu, ku ktorým dospel výlučne na základe svojich tvrdení, resp. vyjadrenie všeobecného nesúhlasu so skutkovými a právnymi závermi žalovaného, tieto samé o sebe nemôžu spôsobovať nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. K dôvodnosti žalobných námietok nepostačuje, ak žalobca s hodnotením veci žalovaným nesúhlasí bez toho, aby uviedol konkrétne nedostatky majúce za následok rozpor napadnutého rozhodnutia so zákonom, resp. so zásadami logického uvažovania. Samotný fakt, že závery, na ktorých bolo napadnuté rozhodnutie založené, nie sú v súlade s názormi žalobcu, nepreukazuje jeho nezákonnosť. Bez vyjadrenia jasného stanoviska k súvisu týchto námietok so zákonnosťou napadnutého rozhodnutia, t. j. k otázke, v čom konkrétne sa žalovaný mýlil pri hodnotení podkladov a pri právnom posúdení veci a z akých dôvodov, pokiaľ rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutom rozhodnutí, sú tieto námietky len vyjadrením vlastného názoru, resp. všeobecného nesúhlasu s hodnotením žalovaného. Vyjadrenie nesúhlasu, resp. tvrdenia žalobcu bez špecifikácie právneho významu jednotlivých námietok vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu
v konaní o preskúmanie jeho zákonnosti nepostačuje k tomu, aby správny súd mohol dospieť k záveru o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. V rámci takto formulovaných žalobných bodov tak chýba zrozumiteľná argumentácia, v čom sa žalovaný mýlil, ak rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutom rozhodnutí.
40. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy a konania, ktoré mu predchádzalo, z dôvodov uvedených v žalobe, dospel k záveru, že táto žaloba je nedôvodná a rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie, sú v súlade so zákonom, a preto s poukazom na § 190 SSP žalobu zamietol.
41. Náhradu trov konania správny súd nepriznal žiadnemu z účastníkov konania, pretože nezistil vo vzťahu k žiadnemu z nich na to zákonný dôvod. Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, správny súd nepriznal náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario. Žalovaný síce v konaní úspešný bol, avšak má postavenie orgánu verejnej správy, pričom správny súd nezistil žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania voči neúspešnému žalobcovi priznané (§ 168 SSP).
42. Ďalším účastníkom konania 1/ a 2/ správny súd voči neúspešnému žalobcovi nepriznal náhradu trov konania podľa § 169 SSP, pretože im neuložil žiadnu takú povinnosť svojou povahou vynútiteľnú, sankcionovateľnú, v súvislosti s ktorou by mu vznikli trovy a nezistil ani dôvody hodné osobitného zreteľa pre priznanie mu ostatných trov konania.
43. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.