Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/22/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Kochan Morovej a členov senátu Mgr. Andreja Maukša a JUDr. Aleny Majerovej, v právnej veci žalobcu: #APAGE SATANAS, Sládkovičova 1222/73, 024 04 Kysucké Nové Mesto, IČO: 51 428 148, proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, Župné námestie 591/12, 810 00 Bratislava, IČO: 30 798 841, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia riaditeľky žalovaného č. KT/430/2025 zo dňa 13. 02. 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu zamieta.

II. Žalobcovi ani žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie a preskúmavané rozhodnutia

1. Žalobca dňa 28. 11. 2024 doručil žalovanému žiadosť o poskytnutie právnej pomoci na podanie dovolaní a následných ústavných sťažností proti rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 14. 08. 2024 a sp. zn. zo dňa 26. 09. 2024 v konaniach o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach.

2. Centrum právnej pomoci, kancelária Žilina (ďalej aj „prvostupňový orgán“) rozhodnutím č. KaZA-134457/21009/2024-134780/2024 zo dňa 29. 11. 2024 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) konanie zastavilo podľa o správnom konaní (správny poriadok), s poukazom na o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení o advokácii a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení (ďalej len „zákon o právnej pomoci“ alebo „“). Prvostupňový orgán tak rozhodol z dôvodu, že Centrum právnej pomoci nie je oprávnené poskytovať právnu pomoc právnickým osobám, ale len fyzickým osobám nachádzajúcim sa v materiálnej núdzi. Keďže Centrum právnej pomoci nemá osobnú pôsobnosť na poskytnutie právnej pomoci žiadateľovi ako právnickej osobe a nebolo možné predmetnú vec postúpiť inému príslušnému správnemu orgánu na rozhodnutie o žiadosti žalobcu (keďže takého iného orgánu niet), bolo nutné konanie o žiadosti žalobcu zastaviť.

3. Riaditeľka žalovaného rozhodnutím č. KT/430/2025 zo dňa 13. 02. 2025 ako odvolací orgán (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) odvolanie žalobcu zamietla a prvostupňové rozhodnutie potvrdila, keďže sa stotožnila s posúdením veci prvostupňovým orgánom. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odvolací orgán konštatoval, že postup prvostupňového orgánu bol v súlade s platnými právnymi predpismi, a to predovšetkým zákonom o poskytovaní právnej pomoci, Správnym poriadkom a Slovenskej

republiky. Vo vzťahu k návrhu žalobcu na prerušenie konania a predloženie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie v zmysle čl. 267 ZFEÚ odvolací orgán uviedol, že nemá osobnú pôsobnosť na konanie vo vzťahu k právnickým osobám a nepovažuje sa za legitímneho navrhovateľa na predloženie prejudiciálnych otázok.

Správna žaloba – žalobné body a vyjadrenia účastníkov konania

4.1 Správnou žalobou, podanou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia aj prvostupňového rozhodnutia, ich zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. 4.2 Žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie o odvolaní mu bolo nezákonne a právne neúčinným postupom doručené v listinnej forme 05. 03. 2025, pretože nebolo doručené v elektronickej forme do aktívnej elektronickej schránky podľa , pričom neboli splnené podmienky na náhradné listinné doručovanie. 4.3 Podľa názoru žalobcu bolo porušené právo na prístup k právnej pomoci pre právnickú osobu (ďalej aj „PO“) a porušenie zákazu diskriminácie fyzickej osoby (ďalej aj „FO“) v združení, titulom statusu PO a titulom trestne nestíhanej osoby (trestne stíhaným FO je ex offo poskytovaná aj bezplatná právna pomoc) v rozpore s , , 2, 4 v spojení s a a 3, , SR, , 21 ods. 1, 38, 41 ods. 1. a 2., 47, 53 a 54 Charty EÚ, , 14 a EDĽP v neprospech žalobcu a spotrebiteľov. Žalobcove ústavné práva a právom chránené záujmy boli porušené, zrušené a priamo dotknuté nezákonnými žalovanými rozhodnutiami aj nezákonným postupom predchádzajúcim ich vydaniu, nezákonným neprerušením konania. 4.4 Žalobca namietal: 1. nezákonné a protiústavné zastavenie konania, nepostúpenie veci príslušnému orgánu verejnej moci na meritórne posúdenie žiadosti žalobcu; 2. nezákonné neprerušenie odvolacieho konania a nezákonné nevyriešenie prejudiciálnych otázok, nepreskúmateľnosť a nedostatočnosť zdôvodnenia žalovaného postupu a žalovaných rozhodnutí; 3. faktické zrušenie práva na právnu pomoc a prístup k nej; 4. denegatio iustitiae pred žalovaným orgánom a zmarenie prístupu k dovolaciemu a ústavnému súdu v dotknutej veci; 5. neaplikácia a nerešpektovanie predpisov vyššej právnej sily ako zákona v zmysle SR, Charty ÉU, práva EÚ, EDĽP a Listiny U. Z. č. , t. j. porušenie a obchádzanie , , 2, 4 v spojení s a a 3, , , , 21 ods. 1, 38, 41 ods. 1. a 2., 47, 53 a 54 Charty EÚ, , 14 a EDĽP v neprospech žalobcu a spotrebiteľov. 4.5 Žalobca vyjadril presvedčenie, že napadnuté akty b) vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci nie samej. Napadnuté rozhodnutia o zastavení konania, t. j. bez meritórneho rozhodnutia vydal nezákonný orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, pretože žalovaný, ak nemal spornú právomoc z SR alebo práva vyššieho ako zákon, mal maximálne právo vec procesne postúpiť relevantnému orgánu verejnej moci pri zachovaní právnych účinkov žiadosti žalobcu, inak ide o denegatio iustitiae pred administratívnym orgánom.

5. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe argumentoval rovnako ako v napadnutom rozhodnutí. Poukázal na rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 04. 12. 2024 a rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 24. 06. 2025, ktoré boli vydané v skutkovo a právne obdobnej veci žalobcu. K doručovaniu napadnutého rozhodnutia uviedol, že táto skutočnosť nie je spôsobilá privodiť žalobcom namietanú nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Posúdenie veci správnym súdom

6. Správny súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania a rozsudok verejne vyhlásil dňa 29. 07. 2026, keďže účastníci nežiadali nariadenie pojednávania, ani správny súd nevzhliadol iný dôvod na nariadenie pojednávania podľa . Správny súd preskúmal zákonnosť správnou žalobou napadnutého rozhodnutia aj prvostupňového rozhodnutia v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby ( ) a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.

7. Správny súd sa nestotožnil s argumentom žalobcu, že napadnuté rozhodnutie mu bolo doručené nezákonne a právne neúčinným postupom v listinnej forme namiesto doručenia v elektronickej forme do aktívnej elektronickej schránky. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci a o súvisiacich nárokoch sa použije správny poriadok, ktorý upravuje doručovanie písomností v až . Podľa správneho poriadku na doručenie do elektronickej schránky sa vzťahuje osobitný predpis o elektronickej podobe výkonu verejnej moci. V zmysle ustanovení o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) orgány verejnej moci pri doručovaní písomností (ktoré sú povinne vyhotovované v podobe elektronického úradného dokumentu) využívajú modul elektronického doručovania prostredníctvom ústredného portálu verejnej správy. Žalovaný v administratívnom konaní mal postavenie orgánu verejnej moci, teda mal postupovať v zmysle zákona o e-Governmente tak, že odošle elektronický úradný dokument prostredníctvom modulu elektronického doručovania správcovi modulu elektronického doručovania, ktorý prostredníctvom modulu elektronického doručovania bezodkladne zabezpečí jeho doručenie do elektronickej schránky adresáta, a ak elektronická schránka adresáta nie je aktivovaná, zabezpečí jeho doručenie adresátovi v listinnej podobe prostredníctvom poštového podniku, spôsobom podľa osobitného predpisu upravujúceho konanie v danej veci (správny poriadok). To, že žalovaný uvedeným spôsobom nepostupoval a doručil žalobcovi napadnuté rozhodnutie v listinnej forme prostredníctvom poskytovateľa poštových služieb podľa a správneho poriadku však neznamená, že toto doručenie bolo nezákonné alebo právne neúčinné. Zákon o e-Governmente ani správny poriadok s takouto formou doručenia písomnosti v prípade, že má adresát aktivovanú elektronickú schránku na doručovanie, nespájajú následok neúčinnosti doručenia. Podstatné je, že napadnuté rozhodnutie sa dostalo do dispozičnej sféry žalobcu ako adresáta, o čom svedčí doručenka v administratívnom spise aj správna žaloba podaná žalobcom. Žalobca v dôsledku procesného pochybenia žalovaného pri doručovaní napadnutého rozhodnutia nemohol utrpieť ujmu na svojich procesných právach (čo žalobca v konkrétnostiach ani netvrdil). Navyše, pochybenie žalovaného pri doručovaní napadnutého rozhodnutia nemôže mať vplyv na zákonnosť tohto doručovaného rozhodnutia.

8. Účelom je vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv a prispieť k predchádzaniu vzniku právnych sporov (). Štát potom sám, respektíve v prevažnej miere, znáša náklady na poskytnutie právnej pomoci určitému okruhu materiálne znevýhodnených fyzických osôb. Poskytovanie právnej pomoci štátom nemôže byť neobmedzené, pretože by mohlo dochádzať k jeho zneužívaniu, a preto vopred vymedzil okruh osôb (fyzických), ktorým bude poskytovať právnu pomoc, aj okruh vecí, v ktorých právnu pomoc bude poskytovať. Centrum právnej pomoci teda neposkytuje právnu pomoc právnickým osobám, čo vyplýva aj zo znenia tohto zákona, keď sa v ňom uvádza, že „Za podmienok ustanovených týmto zákonom sa právna pomoc vo vnútroštátnych sporoch poskytuje všetkým fyzickým osobám;...“ (viď aj rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. zo dňa 28. 05. 2024, ods. 22).

9. Správny súd poukazuje aj na dôvodovú správu k ustanoveniam § 1 a § 2 zákona o právnej pomoci, v ktorej sa uvádza, že účelom zákona o právnej pomoci je vytvoriť komplexný systém poskytovania právnej pomoci určitému okruhu osôb v určitom vopred vymedzenom okruhu vecí, pričom ide o fyzické osoby, ktoré si v dôsledku svojej finančnej a majetkovej situácie nemôžu dovoliť právne služby komerčného charakteru na riadne SR garantované uplatnenie alebo ochranu svojich práv. Na základe uvedených skutočností je nutné dospieť k záveru, že bol vytvorený za účelom vytvorenia komplexného systému poskytovania právnej pomoci fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv. Žalovaný preto správne s poukazom na v spojení s zákona o právnej pomoci dospel k záveru, že nemá osobnú pôsobnosť na poskytnutie právnej pomoci právnickým osobám, a teda ani žalobcovi (občianskemu združeniu) ako právnickej osobe, na základe jeho žiadosti o poskytnutie právnej pomoci.

10. Žalobca nesúhlasil ani s postupom žalovaného, ktorý konanie o jeho žiadosti o poskytnutie právnej pomoci zastavil v zmysle § 30 ods. 1 písm. e) správneho poriadku bez toho, aby postúpil vec na rozhodnutie súdu. Správny súd poukazuje na § 20 správneho poriadku, v zmysle ktorého ak správny

orgán nie je príslušný na rozhodnutie, je povinný podanie bez meškania postúpiť príslušnému správnemu orgánu. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný ako správny orgán môže v zmysle správneho poriadku postúpiť vec, ktorá nepatrí do jeho právomoci, len správnemu orgánu, do ktorého právomoci predmetná vec patrí, avšak nie súdu ako to žiadal žalobca, keďže súd nie je správnym orgánom (definícia správnych orgánov sa nachádza v § 1 ods. 2 správneho poriadku). Keďže žalovaný ako vecne nepríslušný orgán na rozhodnutie o žiadosti právnickej osoby o poskytnutie právnej pomoci zistil, že neexistuje správny orgán, ktorý by bol príslušný na rozhodnutie o poskytnutí právnej pomoci právnickej osobe, v zmysle § 30 ods. 1 písm. e) správneho poriadku zastavil konanie bez postúpenia veci inému správnemu orgánu. Uvedené ustanovenie správneho poriadku totiž explicitne ukladá povinnosť zastaviť konanie v takomto prípade.

11. Pokiaľ žalobca s poukazom na Ústavu SR, ktorá garantuje každému, teda aj právnickej osobe, právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, namietal, že mu ako žiadateľovi o právnu pomoc bolo toto právo odopreté, správny súd zdôrazňuje, že poskytnúť právnu pomoc tak, ako sa toho domáhal žalobca svojou žiadosťou, je možné len za podmienok ustanovených zákonom o právnej pomoci. Žalovaný preto správne poukázal na jednotlivé ustanovenia zákona o právnej pomoci, z ktorých jednoznačne vyplýva účel zákona, predmet úpravy a podmienky na poskytnutie právnej pomoci, z ktorých je zrejmé, že oprávnenou osobou v zmysle tohto zákona je len fyzická osoba. Žalovaný postupoval v súlade s SR, z ktorého vyplýva, že štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, v tomto prípade zákon o právnej pomoci.

12. Vo vzťahu k žalobným bodom zhrnutým v odsekoch 4.3 až 4.5 tohto rozsudku správny súd poukazuje na právne závery, ktoré v skutkovo a právne rovnakej veci žalobcu vyjadril Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. zo dňa 24. 06. 2025, v bodoch 30. až 36.: „30. Kľúčovou právnou otázkou v preskúmavanom konaní bolo, či správny súd a žalovaný dospeli k správnym právnym záverom, že žalovaný nie je príslušný orgán na rozhodnutie o žiadosti sťažovateľa v postavení právnickej osoby o poskytnutie právnej pomoci, a teda bol odôvodnený postup žalovaného, že správne konanie zastavil podľa § 30 ods. 1 písm. e) Správneho poriadku. 31. ... Kasačný súd zhodne s názorom správneho súdu vníma ako kľúčovú skutočnosť, že zákon o poskytovaní právnej pomoci má vyhradenú osobnú pôsobnosť, viazanú explicitne k fyzickým osobám, čo potvrdzujú úvodné ustanovenia zákona, pojednávajúce o účele, predmete úpravy a pôsobnosti zákona. Z textového znenia zákona tak nie je zrejmý úmysel zákonodarcu, aby žalovaný mohol z pozície orgánu verejnej moci poskytovať pomoc iným ako fyzickým osobám. Občianske združenie, akým je aj sám žalobca, možno nepochybne považovať za právnickú osobu, ktorá tento atribút nevyhnutne nespĺňa. ... Z obsahu žiadosti sťažovateľa je pritom zrejmé, že sťažovateľ sa domáhal poskytnutia právnej pomoci v režime zákona o poskytovaní právnej pomoci. 32. Pokiaľ správny orgán, po zohľadnení podmienok poskytovania právnej pomoci, dospel k záveru, že nie je orgánom príslušným na konanie a vec nemožno postúpiť príslušnému orgánu, bolo úlohou sťažovateľa relevantne brojiť proti tomuto záveru. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti neuviedol žiadny správny orgán, ktorý by bol podľa neho príslušný na ním iniciované konanie. Vo svojej argumentácii uvádza, že ustanovenie § 30 ods. 1 písm. e) Správneho poriadku v druhej časti vety hovorí o (ne)možnosti postúpenia príslušnému orgánu, a teda nie iba správnemu orgánu, z čoho naznačuje, že príslušným orgánom na konanie o jeho žiadosti je súd. V tejto časti však nešpecifikuje, aký súd by mal byť príslušný na konanie o podanej žiadosti, a rovnako nie je zrejmý ani bližší zákonný podklad, z ktorého by táto príslušnosť súdu ako orgánu verejnej moci pramenila. 33. Vo vzťahu k sťažovateľom uvedenej argumentácii s odkazom na ust. § 2 ods. 3 zákona o súdoch, kasačný súd uvádza, že právomoc je procesnou podmienkou na strane súdu určujúcou, ktoré veci patria do právomoci súdu a ktoré do právomoci iných orgánov. Slovenský právny poriadok uznáva princíp zákazu denegatio iustitiae, teda zákaz odmietnutia spravodlivosti, ktorý spočíva v tom, že pokiaľ neexistuje orgán, ktorému by bolo možné postúpiť vec, súd je povinný vec rozhodnúť. Ak sa sťažovateľ domnieval, že vec patrí civilnému súdu, mal sa na tento súd obrátiť, čo neurobil. Preto kasačný súd nevníma ani dôvodnú argumentáciu, v zmysle ktorej bolo povinnosťou žalovaného postúpiť vec všeobecnému súdu. 34. Vo vzťahu k sťažovateľovej argumentácii, ktorá naznačuje rozpor s ústavnoprávnym rámcom garancie práva na súdnu a inú právnu ochranu, kasačný súd poukazuje na znenie SR: „Každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom". V konkrétnej rovine je však potrebné odlišovať bezplatné poskytovanie právnej pomoci fyzickým osobám v materiálnej núdzi

prostredníctvom Centier právnej pomoci od práva na právnu pomoc zaručenú , ktorá sa chápe predovšetkým ako „...ústavou garantovaná možnosť nechať sa zastúpiť právnym zástupcom". 35. Základné právo na právnu pomoc podľa SR preto nemožno stotožniť len s poskytnutím právnej pomoci bez finančnej účasti podľa zákona o poskytovaní právnej pomoci. Poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti podľa zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi je osobitný právny inštitút, ktorého aplikácia závisí od presne špecifikovaných zákonných podmienok na jej poskytnutie. Oproti tomu základné právo na právnu pomoc je všeobecné a nemožno ho viazať na splnenie podmienok definovaných v konkrétnom právnom predpise. Právo na poskytnutie bezplatnej právnej pomoci sa však môže ako individuálne verejné právo odvodiť od práva na prístup k súdu ako súčasti pozitívneho záväzku štátu odvodeného od a Dohovoru. (OROSZ, Ladislav. : komentár. Zväzok I., (základné princípy a ľudské práva). Bratislava: Wolters Kluwer, 2021. ISBN 9788057103806.) 36. V zmysle vyššie uvedenej argumentácie je zrejmé, že zákon o poskytovaní právnej pomoci stanovuje explicitné podmienky pre poskytnutie bezplatnej právnej pomoci prostredníctvom žalovaného. Pokiaľ však žiadateľ (sťažovateľ) tieto podmienky nespĺňa, hoci aj z dôvodu statusu právnickej osoby, nemožno postup žalovaného automaticky vnímať ako porušenie práva na súdnu a inú právnu ochranu, prípadne práva na právnu pomoc. Sťažovateľ totiž má k dispozícií aj iné prostriedky (hoci nie bezplatné), ktorými mu môže byť právna pomoc poskytnutá, čím dochádza k splneniu pozitívneho záväzku štátu v podobe garancie práva na súdnu a inú právnu ochranu.“

13. Správny súd ako nedôvodnú vyhodnotil žalobnú námietku nepreskúmateľnosti napadnutého i prvostupňového rozhodnutia. Rozhodnutie môže byť nepreskúmateľné buď pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, pričom žalobca svoju námietku v tomto smere bližšie nerozviedol. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia i prvostupňového rozhodnutia dospel k záveru, že tieto rozhodnutia obsahujú všetky náležitosti rozhodnutia v zmysle § 46 a § 47 správneho poriadku, sú dostatočne odôvodnené a sú v nich zrozumiteľným spôsobom vysvetlené dôvody, na základe ktorých dospeli k záveru, že žalovaný nie je príslušný rozhodovať o žiadosti žalobcu na priznanie právnej pomoci, keďže ide o právnickú osobu a zákon o právnej pomoci upravuje poskytovanie právnej pomoci fyzickým osobám. Taktiež zrozumiteľným, logickým a postačujúcim spôsobom sa žalovaný vysporiadal s otázkou, či možno vec postúpiť inému orgánu a dospel k správnemu záveru, že taký správny orgán neexistuje, preto vec nemožno postúpiť a konanie je nutné zastaviť. Napadnuté rozhodnutie obsahuje jasné a zrozumiteľné odôvodnenie aj vo vzťahu k návrhu žalobcu na prerušenie konania a položenie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru EÚ.

14. Dôvodná nebola ani námietka žalobcu, že rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený. Žalobca doručil kancelárii Centra právnej pomoci žiadosť o poskytnutie právnej pomoci, o ktorej v zmysle § 10 ods. 5 vety prvej zákona o právnej pomoci rozhodol prvostupňový orgán - Centrum právnej pomoci, kancelária Žilina (miestne príslušná podľa sídla žalobcu). O odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol napadnutým rozhodnutím odvolací orgán – riaditeľka Centra právnej pomoci (podľa § 58 ods. 2 správneho poriadku v spojení s čl. 5 ods. 5 Štatútu Centra právnej pomoci účinného v čase rozhodovania o odvolaní žalobcu).

15. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy je ovládaný dispozičnou zásadou a jeho rozsah je zásadne daný žalobnými dôvodmi nezákonnosti (s výnimkou prípadov uvedených v , čo nie je daný prípad). Správny súd nie je oprávnený za žalobcu všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia konkretizovať podľa zistení z obsahu administratívneho spisu a napadnutých rozhodnutí, ani žalobné dôvody nezákonnosti podľa týchto zistení dopĺňať. Z toho plynie, že všeobecne uplatnené námietky nezákonnosti v rámci žalobných bodov neumožňujú správnemu súdu uskutočniť prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia, pretože práve rozsahom a dôvodmi žaloby je súd pri prieskume limitovaný a súčasne aj vedený ( ). V správnej žalobe žalobca uplatnil viacero všeobecne formulovaných námietok nezákonnosti, ku ktorým sa správny súd v miere, ktorá bola primeraná stupňu ich konkrétnosti, vyjadril vyššie v odôvodnení tohto rozsudku. Ostatné námietky žalobcu zhrnuté v bodoch 4.3 až 4.5 tohto rozsudku (ktorým sa osobitne správny súd nevenoval) neumožňovali správnemu súdu vykonať prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia, a to v dôsledku ich nekonkrétnosti. Žalobca v týchto žalobných bodoch predložil všeobecné konštatovania a vlastné názory týkajúce sa niektorých záverov žalovaného v odôvodnení napadnutých rozhodnutí. Samotný fakt, že tieto závery nie sú v súlade s jeho názormi, však nepreukazuje ich nezákonnosť. Takéto konštatovania a názory žalobcu na nastolené otázky sú len vyjadrením všeobecného nesúhlasu

s posúdením, aké žalovaný (konajúci odvolacím orgánom) vykonal v napadnutom rozhodnutí, resp. nepodloženými tvrdeniami. Úlohou správneho súdu nie je vyhľadávať žalobné body za žalobcu, ale preskúmanie konkrétnych a podstatných žalobných námietok formulovaných v správnej žalobe, resp. ďalších podaniach žalobcu podaných v lehote na doplnenie alebo rozšírenie správnej žaloby ( ). Všeobecne uplatnené žalobné body neumožňovali súdny prieskum zákonnosti, pretože žalobné námietky sú nekonkrétne a všeobecné.

16. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia i prvostupňového rozhodnutia z dôvodov uplatnených v správnej žalobe dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná, preto ju zamietol podľa .

17. Správny súd rozhodol podľa a contrario tak, že žalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný, nepriznal právo na náhradu trov konania. Zároveň správny súd nezistil, že by boli splnené podmienky na priznanie práva na náhradu trov konania žalovanému podľa , preto mu nepriznal právo na náhradu trov konania. 5. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je potrebné podať na Správny súd v Banskej Bystrici v lehote jedného mesiaca od doručenia rozsudku. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka - spisová značka, čo sa ním sleduje a podpis) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia podľa a , c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.