Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Ssk-62-2026.pdf
PDF · 94.37 KB
Case nature
Area
Subarea
7Ssk/62/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu Mgr. Michala Novotného a JUDr. Evy Vékonyovej, v právnej veci žalobcu: I.. E. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. č. XX, T., právne zastúpený advokátskou kanceláriou JUDr. Marián Jusko, s.r.o., so sídlom Račí potok č. 2385/3, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenska republiky, so sídlom Pribinova č. 2, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného SPSČ-PO3-2023/003943-004 zo dňa 04.10.2023, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach č. k. 9Sas/5/2025-57 zo dňa 29.10.2025, takto
r o z h o d o l :
I. Kasačná sťažnosť žalobcu sa zamieta.
II. Žalovanému sa náhrada trov kasačného konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
I. Predmet konania
1. Správny súd v Košiciach rozsudkom č. k. 9Sas/5/2025-57 zo dňa 29.10.2025 (ďalej „napadnutý rozsudok“) návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol, správnu žalobu zamietol a žalovanému nepriznal voči žalobcovi právo na náhradu trov konania. Správnou žalobou sa domáhal žalobca zrušenia rozhodnutia žalovaného SPSČ-PO3-2023/003943-004 zo dňa 04.10.2023 (ďalej „preskúmavané rozhodnutie“) v spojení s rozhodnutím sekcie personálnych a sociálnych činností odboru sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra SR č. p.: SPSČ - OSZ - 54148 - 014/2023 - VZ zo dňa 26.05.2023 (ďalej „prvostupňové rozhodnutie“).
II. Administratívne konanie 2. Žalobca bol personálnym rozkazom prezidenta Policajného zboru (ďalej „PZ“) č. 194 zo dňa 26.09.2019 prevedený dňom 01.10.2019 na inú funkciu z dôvodu organizačných zmien podľa § 35 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z., konkrétne z funkcie starší referent -špecialista expozitúry Východ národnej protizločineckej jednotky NAKA Prezídia PZ na Okresné riaditeľstvo (ďalej „OR“) PZ v Košiciach. Súčasne bol odvolaný dňom 30.09.2019 z doterajšej funkcie podľa § 35 ods. 8 citovaného zákona s tým, že ustanovenie do funkcie dňa 01.10.2019 vykoná riaditeľ OR PZ v Košiciach. Tento personálny rozkaz bol odvolacím rozhodnutím ministerky vnútra SR zo dňa 26.11.2019 potvrdený.
3. Dňom 01.10.2019 bol žalobca personálnym rozkazom č. 413 zo dňa 30.09.2019 ustanovený do funkcie staršieho referenta - povereného policajta Obvodného oddelenia PZ Košice - Západ odboru poriadkovej polície OR PZ v Košiciach. Následne vykonával funkciu staršieho referenta oddelenia nástrahovej a zabezpečovacej techniky odboru ochrany objektov Krajského riaditeľstva (ďalej „KR“) PZ v Košiciach až do uvoľnenia zo služobného pomeru podľa § 191 zák. č. 73/1998 Z. z. personálnym rozkazom riaditeľa KR PZ Košiciach č. 410 zo dňa 27.10.2020 dňom 31.01.2021.
4. Personálny rozkaz riaditeľa KR PZ v Košiciach č. 413 zo dňa 30.09.2019, ktorým bol žalobca ustanovený do novej funkcie nebol zo strany žalobcu napadnutý odvolaním ani správnou žalobou, v dôsledku čoho zostal právoplatný. Žalobcovi bol počas tohto ďalšieho zaradenia v dôsledku organizačnej zmeny vyrovnávaný dovtedajší služobný plat po dobu 6 mesiacov, teda do 31.03.2020.
5. Medzitým sa žalobca žalobou doručenou 31.01.2020 na Krajský súd v Bratislave domáhal preskúmania zákonnosti personálneho rozkazu č. 194 a odvolacieho rozhodnutia ministerky vnútra SR zo dňa 26.11.2019 o prevedení žalobcu z funkcie starší referent - špecialista expozitúry Východ národnej protizločineckej jednotky NAKA Prezídia PZ na OR PZ v Košiciach. Správny súd rozsudkom sp. zn. 6S/30/2020 zo dňa 20.10.2022 (ďalej aj „rozsudok správneho súdu“) zrušil obidve tieto rozhodnutia a vec vrátil Ministerstvu vnútra SR na ďalšie konanie. Nové konanie o prevedení žalobcu na inú funkciu bolo ukončené vydaním oznámenia zo dňa 03.03.2023, ktorým bolo predmetné konanie podľa § 239a zákona č. 73/1998 Z. z. zastavené. Proti tomuto oznámeniu žalobca neuplatnil opravný prostriedok.
6. V súvislosti s uvoľnením žalobcu zo služobného pomeru dňom 31.01.2021 podal žiadosť zo dňa 12.01.2021 o priznanie odchodného ako dávky výsluhového zabezpečenia podľa zákona č. 328/2002 Z. z. Žalobcovi bolo odchodné priznané právoplatným rozhodnutím zo dňa 18.05.2021, pričom základ pre výpočet bol určený z priemerného mesačného služobného platu získaného v kalendárnom roku 2019 vo výške 2049,53 €. Žalobca sa proti rozhodnutiu neodvolal a nadobudlo právoplatnosť 08.06.2021.
7. Žalobca novou žiadosťou zo dňa 24.01.2023 požiadal o zvýšenie odchodného z dôvodu zmien rozhodujúcich skutočností, ktoré môžu mať vplyv na výšku odchodného podľa § 105 ods. 4 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z. Žalovaný prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 26.05.2023 túto žiadosť zamietol. Konštatoval, že výška priznaného odchodného je odvodená od dĺžky služobného pomeru, posúdenej podľa § 58 zákona č. 328/2002 Z. z. a základu na výpočet tejto dávky, ktorý je upravený v § 143ac tohto zákona. Napriek tomu, že menovaný bol v súdnom konaní, ktorého výsledkom bol rozsudok správneho súdu, úspešný, nové konanie vo veci jeho prevedenia na inú funkciu z dôvodu organizačných zmien bolo služobným úradom zastavené. Takýto výsledok predmetného konania teda nemal dopad ani na dĺžku služobného pomeru ani na výšku základu pre výpočet odchodného.
8. Na základe odvolania žalobcu bolo vydané preskúmavané rozhodnutie zo dňa 04.10.2023, ktorým žalovaný prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolanie zamietol. Uviedol, že nedošlo k zmene rozhodujúcich skutočností, teda základu na výpočet odchodného, ktorým bol priemerný mesačný služobný plat odvolateľa získaný v kalendárnom roku 2019. Personálny rozkaz č. 413 o ustanovení odvolateľa do novej funkcie po jeho prevedení na inú funkciu dňom 01.10.2019 nebol zrušený, čo znamená, že odvolateľ od 01.10.2019 zastával funkciu starší referent - poverený policajt Obvodného oddelenia Košice - Západ a následne ďalšiu funkciu starší referent oddelenia nástrahovej a zabezpečovacej techniky odboru ochrany objektov KR PZ v Košiciach, z ktorej bol dňa 31.01.2021 uvoľnený zo služobného pomeru. Takže odvolateľ od 01.10.2019 dňa 31.01.2021 nevykonával funkciu starší referent - špecialista expozitúry Východ Národnej protizločineckej jednotky NAKA Prezídia PZ, ako sa mylne domnieva. Napokon túto funkciu ani reálne vykonávať nemohol, keďže organizačným opatrením ministra vnútra SR č. 13 z 23.07.2019 bola v dôsledku organizačných zmien dňom 30.09.2019 zrušená.
9. Napokon žalobca návrhom zo dňa 23.12.2023 požiadal žalovaného o preskúmanie personálneho rozkazu č. 413 z roku 2019 a č. 410 z roku 2020, ako aj rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o zvýšenie výsluhového dôchodku a zvýšenie odchodného mimo odvolacieho konania, ktorý bol žalovaným v roku 2024 zamietnutý.
III. Konanie na správnom súde 10. Správny súd v napadnutom rozsudku vyhodnotil námietku nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti oboch rozhodnutí ako nedôvodnú a považoval ich za právne udržateľné, keďže z ich obsahu bol súdu dostatočne zrozumiteľný skutkový stav, ktorý správne orgány vzali sa základ pri rozhodovaní, ako aj ich následné právne posúdenie veci. K námietke nesúhlasu žalobcu s právnym názorom a záverom žalovaného, podľa ktorého žalobcovi zvýšenie odchodného neprináleží, uviedol, že spornou nie je dĺžka služobného pomeru, ktorý žalobca vykonával. Žalovaný správne určil výpočtový základ za rok 2019 v pôvodnom rozhodnutí o odchodnom zo dňa 18.05.2021. Aj keď boli personálny rozkaz č. 194 zo dňa
26.09.2019 a k nemu prislúchajúce odvolacie rozhodnutie správnym súdom zrušené, uvedené nemá vplyv na výpočet odchodného. Keďže žalobcovi bol po organizačnej zmene a po jeho ďalšom zaradení podľa v tom čase platného § 35 ods. 9 zákona č. 73/1998 Z. z. dorovnávaný doterajší služobný plat až do 31.03.2020, je nepochybné, že v roku 2019 žalobca neutrpel žiadnu finančnú ujmu ani žiadny pokles na služobnom plate, ktorý bol vzatý za základ na určenie výšky priznaného odchodného. V súvislosti s námietkou, že prvostupňový orgán nerešpektoval závery zrušujúceho rozsudku správneho súdu, sa stotožnil s názorom žalovaného, že v tomto súdnom konaní nebola prejednávaná otázka výsluhového zabezpečenia či odchodného žalobcu, ale otázka priebehu výkonu jeho služobného pomeru a žalovaný bol v konaní o zvýšenie odchodného viazaný skutočnosťami uvedenými v oznámení o zastavení konania, ktoré bolo právoplatné, čím nedošlo k zmene rozhodujúcich skutočností pre výpočet odchodného. Rozhodnutie o ustanovení žalobcu do novej funkcie od 01.10.2019 nebolo zrušené a žalobca túto funkciu vykonával. K žiadosti žalobcu o prerušenie konania do času rozhodnutia o návrhu na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania uviedol, že tejto žiadosti nevyhovel z dôvodu, že žalovaný už o žiadosti rozhodol tak, že podnet zamietol
IV. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej 11. Proti tomuto rozsudku podal kasačnú sťažnosť žalobca. Podľa neho je nesprávne právne posúdenie veci správnym súdom, ktorý sa tiež odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu. Podstatnou je skutočnosť, že do času skončenia služobného pomeru mal byť zaradený na pôvodnej funkcii, na ktorej mal poberať vyšší plat, z ktorého následne mu malo byť vypočítané aj vyššie odchodné. V roku 2020 mu už nebol dorovnávaný plat, pričom s prihliadnutím na zotrvanie vo funkcii, ktorú zastával na základe právoplatného zrušujúceho rozsudku Správneho súdu v Bratislave (správne Krajského súdu v Bratislave, pozn. kasačného súdu) by v roku 2020 mohol dosahovať vyšší služobný plat ako v roku 2019. Teda správne orgány a správny súd nedôvodne vychádzali z najvyššieho platu roku 2019, ale bolo potrebné vychádzať z platu, ktorý by dosiahol v roku 2020. Po rozhodnutí správneho súdu zostal na pôvodnej funkcii, preto výška jeho platu mohla od nezákonného rozhodnutia správneho orgánu len rásť. Správny orgán na základe zrušujúceho rozsudku správneho súdu odmietol konať. Ďalej namietal, že rozhodnutia správnych orgánov aj napadnutý rozsudok neobsahujú vyhodnotenie špecifických skutkových okolností a nie sú prepojené úvahou, aby bolo zrejmé, akým spôsobom dospeli k záveru o nedôvodnosti jeho požiadavky. Ďalej sa súd nevysporiadal so skutočnosťami, na ktoré poukazoval a nevysporiadal sa s jeho námietkami. Žiadal zmenu napadnutého rozsudku a zrušenie preskúmavaného aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenie veci na ďalšie konanie.
12. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že súhlasí s výrokom napadnutého rozsudku a žiada kasačnú sťažnosť zamietnuť.
V. Posúdenie veci kasačným súdom 13. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou a je prípustná, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) a po oboznámení sa so súdnym a administratívnym spisom ako aj dôvodmi kasačnej sťažnosti, ktorými bol viazaný (§ 453 ods. 2 SSP) zistil, že kasačná sťažnosť je nedôvodná.
14. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie o žiadosti o zvýšenie odchodného podľa § 105 ods. 4 zák. č. 328/2002 Z. z. Potreba aplikácie § 143ac ods. 1 cit. zákona nebola sporná, pretože žalobca dosiahol 23 rokov a 30 dní služobného pomeru, z toho 15 rokov a 117 dní pred 30.04.2013. Žalobca prioritne namietal právne posúdenie žalovaného a správneho súdu ohľadne príjmovo najlepšieho skončeného roku v rozhodujúcom období, ktorým bol podľa správneho súdu a žalovaného rok 2019. Podľa žalobcu to mal byť rok 2020, pretože sa malo prihliadať na to, že zotrval v pôvodnej funkcii starší referent - špecialista expozitúry Východ národnej protizločineckej jednotky NAKA Prezídia PZ, v ktorom roku by mal z tejto funkcie vyšší služobný plat ako v roku 2019 (ktorý bol zobratý ako základ pre výpočet odchodného).
15. Podľa § 105 ods. 4 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení účinnom ku dňu 04.10.2023 (vydanie preskúmavaného rozhodnutia) dávka nemocenského zabezpečenia, úrazového zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia sa prizná alebo sa zvýši odo dňa, od ktorého dávka alebo jej zvýšenie patrí, najviac tri roky spätne odo dňa zistenia, že sa dávka priznala alebo sa vyplácala v nižšej sume, ako patrí, alebo najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku alebo nároku na jej zvýšenie, ak sa dodatočne zistí, že sa dávka
a) priznala v nižšej sume, ako patrí, b) vypláca v nižšej sume, ako patrí, c) neprávom odoprela alebo d) priznala od neskoršieho dátumu, než od ktorého patrí.
Podľa § 143ac ods. 1 písm. a) citovaného zákona základ na výpočet odchodného, úmrtného, výsluhového dôchodku a invalidného výsluhového dôchodku policajta a profesionálneho vojaka, ktorých služobný pomer vznikol pred 1. májom 2013 a skončí po 30. apríli 2013, sa u policajta zistí z priemerného mesačného služobného platu podľa § 60 ods. 2 a u profesionálneho vojaka z priemerného mesačného služobného platu podľa § 60 ods. 4 dosiahnutého v období posledných desiatich skončených kalendárnych rokov pred dňom skončenia služobného pomeru (ďalej len "rozhodujúce obdobie na zistenie základu na výpočet dávok výsluhového zabezpečenia"), a to v príjmovo najlepšom skončenom kalendárnom roku služobného pomeru v rozhodujúcom období na zistenie základu na výpočet dávok výsluhového zabezpečenia, ak do 30. apríla 2013 služobný pomer trval najmenej 15 skončených rokov.
Podľa § 60 ods. 2 cit. zákona priemerným mesačným služobným platom policajta je podiel súčtu mesačných služobných platov, okrem súčtu služobných platov poskytnutých za obdobia dočasnej neschopnosti, ktoré mu patrili v príslušných kalendárnych rokoch podľa odseku 1, a celkového počtu kalendárnych dní, za ktoré tieto služobné platy patrili; takto zistený podiel sa vynásobí koeficientom 30,417 a zaokrúhli sa na eurocent smerom nahor.
Podľa § 84 ods. 3 zák. č. 73/1998 z. z. v znení účinnom k 04.010.2023 služobný plat tvoria zložky služobného príjmu uvedené v odseku 1 písm. a) až m) a o) až r) a ak ide o príslušníka Policajného zboru, tvoria zložky služobného príjmu uvedené v odseku 2 písm. a) až m), o) a r).
Podľa § 85 ods. 1 cit. zákona policajtovi v stálej štátnej službe patrí funkčný plat určený pre funkciu, ktorú vykonáva, ak nie je ďalej ustanovené inak. Vykonávanou funkciou sa rozumie funkcia, ktorú policajt vykonáva na základe rozhodnutia, ktorým bol do funkcie ustanovený, vymenovaný, poverený zastupovaním alebo poverený výkonom dočasne neobsadenej riadiacej funkcie.
16. Kasačný súd, viazaný sťažnostnými námietkami v zmysle § 453 ods. 2 SSP, sa najskôr venoval sťažnostnej námietke nesprávneho právneho posúdenia príjmovo najlepšieho skončeného kalendárneho roku služobného pomeru žalobcu v rozhodujúcom období v zmysle § 143ac ods. 1 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z. Správny súd a žalovaný zaň považovali rok 2019, a nie rok 2020. Za celý rok 2019 žalobca dosahoval príjmy z funkcie starší referent - špecialista NAKA, hoci z tejto funkcie bol odvolaný dňom 30.09.2019, keďže až do 31.03.2020 mu bol vyrovnávaný doterajší služobný plat. Od 01.04.2020 už dosahoval služobný plat podľa jeho služobného zaradenia do novej funkcie na OR PZ v Košiciach, ktorú fakticky vykonával. Je teda podstatné posúdiť, či v roku 2020 mu mal patriť služobný plat podľa jeho zaradenia v pôvodnej funkcii v NAKA alebo v novej funkcii na OR PZ v Košiciach.
17. V roku 2020 žalobca vykonával funkciu na základe nového personálneho rozkaz č. 413 z roku 2019. K uvoľneniu z funkcie v PZ došlo v roku 2021. Zrušujúci rozsudok zrušil personálny rozkaz č. 194 z roku 2019 o jeho odvolaní z funkcie v NAKA a o prevedení na inú funkciu. Nové konanie v tejto veci bola na správnom orgáne zastavené. V tomto období teda vedľa seba existovali dva personálne rozkazy o ustanovení do funkcie. Na jednej strane právne existoval personálny rozkaz o ustanovení žalobcu do pôvodnej funkcie v NAKA, pretože personálny rozkaz č. 194 o jeho odvolaní z tejto funkcie bol zrušený rozsudkom správneho súdu z 20.10.2022. Zároveň však na druhej strane bol platný aj personálny rozkaz riaditeľa KR PZ č. 413 zo dňa 30.09.2019 o ustanovení žalobcu do novej funkcie na OR PZ v Košiciach od 01.10.2019, ktorý nebol zrušený. Pritom funkcia, do ktorej bol žalobca ustanovený, bola zaradená do nižšej platovej triedy v porovnaní s funkciou v pôvodnom personálnom rozkaze.
18. Pre výšku odchodného v prípade žalobcu je rozhodujúci služobný plat, konkrétne jeho mesačný priemer v príjmovo najlepšom skončenom kalendárnom roku. Čo je služobný plat ustanovuje § 84 ods. 3 zák. č. 73/1998 Z. z. Jeho základnou zložkou je funkčný plat v zmysle § 85 cit. zákona, ktorého výška sa odvodzuje od zaradenia funkcie do platovej triedy. Podľa odseku 1 tohto ustanovenia na funkčný plat má policajt nárok, ak sú splnené dve kumulatívne podmienky: prvou je, že do funkcie musí byť na základe rozhodnutia ustanovený (prípadne vymenovaný, poverený zastupovaním alebo poverený výkonom dočasne neobsadenej riadiacej funkcie) a druhou je, že ju vykonáva. V tu posudzovanej veci
v roku 2020 žalobca síce bol formálne ustanovený do dvoch funkcií (oba personálne rozkazy sú platné), avšak žalobca vykonával iba novú funkciu podľa personálneho rozkazu č. 413; tá okolnosť, že žalobca v roku 2020 fakticky vykonával funkciu na základe nového ustanovenia do funkcie, v konaní nebola sporná. Vo vzťahu k pôvodnej funkcii v NAKA tak nesplnil druhú kumulatívnu podmienku - vykonávanie tejto funkcie v zmysle jeho faktického výkonu, preto nárok na funkčný plat z nej plynúci (a tým pádom ani na služobný plat) v roku 2020 nemal.
19. Kasačný súd dodáva, že rozsudkom správneho súdu nedošlo k zrušeniu iného rozhodnutia, len personálneho rozkazu č. 194 a k nemu prislúchajúceho odvolacieho rozhodnutia. Nebol zrušený personálny rozkaz č. 413 o ustanovení do novej funkcie a pokiaľ žalobca mal za to, že je nezákonný, mal voči nemu po využití odvolania podať samostatnú správnu žalobu, pretože ide o rozhodnutie, ktoré môže byť samostatne predmetom súdneho prieskumu.
20. Keďže žalobca na základe platného rozhodnutia o ustanovení do novej funkcie až do jeho uvoľnenia zo služobného pomeru v súlade so zákonom vykonával funkciu na OR PZ Košice, neskôr na KR PZ v Košiciach a poberal funkčný plat práve z týchto funkcií, v roku 2020 bolo potrebné vychádzať z príjmov, ktoré žalobca dosiahol z týchto skutočne vykonávaných funkcií. Pokiaľ teda žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí rok 2020 ako najpriaznivejší nevyhodnotil, ale vyhodnotil takto rok 2019, v ktorom žalobca dosiahol služobný plat (vrátane funkčného platu) práve z pôvodnej funkcie v NAKA, s týmto názorom sa kasačný súd v súlade s názorom správneho súdu stotožnil.
21. Názor žalobcu, že v roku 2020 sa pri určení funkčného a tým aj služobného platu malo vychádzať z jeho zaradenia do platovej triedy, akú mal podľa pôvodného personálneho rozkazu o ustanovení do funkcie v NAKA, nie je správny. Potom však nemôže obstáť ani jeho nadväzujúci názor, že v tomto roku (vzhľadom na ním tvrdený všeobecný rast platov) mal z tejto funkcie dosahovať ešte vyšší služobný plat ako v roku 2019. Táto námietka preto nemôže byť vyhodnotená inak, ako nedôvodná.
22. Čo sa týka ďalšej sťažnostnej námietky a to odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, v tejto súvislosti žalobca neuviedol vôbec žiadnu argumentáciu; neuviedol, v čom sa správny súd mal odkloniť od ustálenej praxe kasačného súdu a nekonkretizoval ani rozhodnutia, od ktorých by tento odklon nastal.
23. V závere kasačnej sťažnosti žalobca pripojil všeobecné námietky ohľadne nepreskúmateľnosti a nedostatku dôvodov napadnutého rozsudku a správnych rozhodnutí, ktoré však pre svoju vágnosť a nedostatočnú určitosť samé nemôžu byť kasačným súdom vyhodnotené.
VI. Záver a trovy kasačného konania 24. Vzhľadom na vyššie uvedené kasačný súd vyhodnotil všetky sťažnostné námietky žalobcu ako plne nedôvodné a kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP zamietol.
25. O náhrade trov kasačného konania vo vzťahu k žalovanému bolo rozhodnuté podľa § 168 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP tak, že žalovanému ako úspešnému účastníkovi sa náhrada trov kasačného konania nepriznáva, pretože neboli splnené podmienky výnimočnosti situácie. Žalobca ako neúspešný účastník nemá právo na náhradu trov kasačného konania (§ 167 ods. 1 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP).
26. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.