Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Ssk-53-2026.pdf
PDF · 103.27 KB
Case nature
Area
Subarea
7Ssk/53/2026
Uznesenie
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Action Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova 2, 811 08 Bratislava, IČO: 54 527 571, právne zastúpený advokátskou kanceláriou Kinstellar, s. r. o., so sídlom Pribinova 34, 811 09 Bratislava, žalovanému: Inšpektorát práce Nitra, so sídlom Jelenecká 1039/49, 850 38 Nitra, v konaní o preskúmanie zákonnosti protokolu žalovaného č. INA-001-13-PPV/P-A11.61.62.71-25, registratúrne č. IPNR/IPNR_OPPV/KON/2025/4954 zo dňa 16.07.2025 v znení dodatku č.1 zo dňa 28.07.2025, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. 7S/85/2025 - 63 zo dňa 26.11.2025, takto
r o z h o d o l :
I. Kasačná sťažnosť žalobcu sa zamieta.
II. Žalovanému sa náhrada trov kasačného konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
I. Predmet konania
1. Správny súd v Bratislave uznesením č. k. 7S/85/2025 - 63 zo dňa 26.11.2025 (ďalej „napadnuté uznesenie“) odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP v spojení s § 7 písm. e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) ako neprípustnú správnu žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zrušenia protokolu žalovaného č. INA-001-13-PPV/P-A11.61.62.71-25, registratúrne č. PNR/ IPNR_OPPV/KON/2025/4954 zo dňa 16.07.2025 (ďalej len „protokol“), ako aj dodatku č.1 k tomuto protokolu zo dňa 28.07.2025 (ďalej len „dodatok“).
II. Administratívne konanie 2. Žalovaný na základe vykonanej inšpekcie vyhotovil protokol o výsledku inšpekcie práce podľa § 7 ods. 3 písm. a) v nadväznosti na § 13 ods. 2 a 14 ods. 1 až 4 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 125/2006 Z. z., resp. „zákon o inšpekcii práce“).
3. Z obsahu napadnutého protokolu žalovaného vyplýva, že žalovaný zistil u žalobcu ako zamestnávateľa nasledovné nedostatky: Bod 1 - porušenie ust. § 7 ods. 6 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov tým, že žalobca neuskutočnil oboznámenie zamestnankýň p. Z. a p. J. v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (ďalej len „BOZP“) v pracovnom čase. Žalobca toto oboznámenie v prípade p. Z. vykonal v rozsahu 180 min. dňa 29.09.2024, teda pred dátumom podpísania pracovnej zmluvy dňa 07.10.2024 (s rovnakým dňom nástupu) a v prípade p. J. ho vykonal v rozsahu 180 min. dňa 04.10.2024, teda pred dátumom podpísania dohody o brigádnickej práce študenta dňa 11.10.2024 (s rovnakým dňom nástupu);
Bod 2 - porušenie § 99 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej len „zákonník práce“) tým, že žalobca neviedol evidenciu práce nadčas zamestnankýň p. Z. a p. U. v období máj 2024 až máj 2025 tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom tieto zamestnankyne vykonávali prácu;
Bod 3 - porušenie § 118 ods. 1 zákonníka práce tým, že žalobca neposkytol p. Z. mzdu za vykonanú prácu v mesiaci september 2024 (školenie BOZP);
Bod 4 - porušenie § 224 ods. 2 písm. c) zákonníka práce tým, že žalobca neposkytol zamestnankyni p. J. dohodnutú odmenu za vykonanú prácu v mesiaci október 2024 (školenie BOZP);
Bod 5 - porušenie ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 82/2005 Z. z.“) tým, žalobca dňa 29.09.2024 využíval závislú prácu fyzickej osoby p. Z. a dňa 04.10.2024 p. J. a nemal s touto fyzickou osobou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu zákonníka práce. Nelegálne zamestnávanie bolo zistené spätne počas výkonu inšpekcie práce na základe dokladov získaných počas inšpekcie. P. Z. sa zúčastnila dňa 29.09.2024 školenia zamestnancov pre BOZP v rozsahu 180 min., pracovná zmluva s ňou bola uzatvorená dňa 07.10.2024 s rovnakým dňom nástupu a do registra poistencov bola prihlásená dňa 02.10,2024 s dátumom vzniku poistenia dňa 07.10.2024. P. J. sa zúčastnila dňa 04.10.2024 školenia zamestnancov pre BOZP v rozsahu 180 min., dohoda o brigádnickej práci študenta s ňou bola uzatvorená dňa 11.10.2024 s rovnakým dňom nástupu a do registra poistencov bola prihlásená dňa 10.10.2024 s dátumom vzniku poistenia 11.10.2024.
4. Inšpektor práce v súlade s ust. § 12 ods. 2 písm. b) a ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z. nariadil žalobcovi odstrániť zistené nedostatky v bodoch 3, 4, 5 v lehote do 15 dní od ukončenia výkonu inšpekcie práce. Inšpektor práce v súlade s ustanovením § 14 ods. 2 cit. zákona uložil zamestnávateľovi povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a doručiť inšpektorátu práce písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a o odstránení nedostatkov v lehote do 3 dní po uplynutí lehoty na ich odstránenie. V závere poučil žalobcu o možnosti podať proti protokolu správnu žalobu podľa SSP.
5. Po vyjadrení žalobcu k protokolu inšpektor práce vydal dodatok k protokolu, v ktorom uviedol, že žalobca nepreukázal nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu obsahu protokolu. Na základe toho ostáva obsah protokolu nezmenený.
III. Konanie na správnom súde 6. Správny súd v napadnutom rozsudku poukázal na rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „veľký senát“) sp. zn. 19SVs/2/2022 zo dňa 04.12.2023. V jeho zmysle v medziach žalobných bodov skúmal, či nejde o výnimočný prípad, keď obsah opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b) fakticky zodpovedá inému opatreniu podľa § 12 ods. 2 zákona o inšpekcii práce alebo ho možno splniť len veľmi konkrétnymi krokmi spojenými so závažným zásahom do podnikania alebo likvidačnými nákladmi. V prejednávanej veci žalovaný neurčil jediný konkrétny postup ani technické riešenie, ktorým má žalobca túto povinnosť splniť. Z obsahu žaloby ani z administratívneho spisu nevyplýva, že by splnenie uvedených povinností nevyhnutne vyžadovalo odstavenie časti výroby, zásah do bezpečnosti prevádzky, vynaloženie nákladov likvidačného rozsahu alebo iný konkrétny, individualizovaný a autoritatívny zásah do postavenia žalobcu s bezprostredným dopadom na výkon jeho podnikateľskej činnosti. Ide teda o typické „všeobecné“ opatrenie, ktorého obsahom je len pripomenutie povinnosti dodržiavať právne predpisy, ktoré žalobcovi vyplývajú priamo zo zákona, a ktoré má charakter podkladu pre prípadné sankčné konanie podľa § 19 ods. 2 zákona 125/2006 Z. z.
7. Podľa správneho súdu uvedené potvrdzuje aj to, že nedostatky v protokole označené pod bodom 3, 4 a 5 mali nepochybne základ v právnych predpisov a jedná sa o zákonné povinnosti žalobcu ako zamestnávateľa. Jednalo sa tak o opatrenia na odstránenie nedostatkov, ktorých podklad bol v dodržiavaní právnych predpisov a záväzkov, ktoré žalobcovi vyplývajú z príslušných právnych predpisov. Nemožno tak konštatovať ujmu na subjektívnych právach žalobcu, keďže vytýkané opatrenia tvoria zákonnú povinnosť žalobcu ako zamestnávateľa.
IV. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej 8. Proti tomuto uzneseniu podal kasačnú sťažnosť žalobca (ďalej aj ako „sťažovateľ“) z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie. Sťažovateľ sa domnieva, že závery uznesenia veľkého senátu nereflektujú aktuálne znenie zákona o inšpekcii práce. Protokol obsahoval poučenie o možnosti podať proti nemu správnu žalobu podľa § 14 ods. 1 písm. l) zákona o inšpekcii práce, čo ho odlišuje od uznesenia veľkého senátu sp. zn. 19SVs/2/2022 zo dňa 04.12.2023. Nebola naplnená podmienka odmietnutia žaloby podľa § 7 písm. e) SSP, lebo protokol nemá predbežnú, procesnú ani poriadkovú povahu. Protokol nie je opatrením, ktoré by slúžilo ako procesný podklad pre rozhodnutie alebo opatrenie vo veci samej, ale ide o autoritatívny výkon verejnej moci. Okrem toho protokol je svojim obsahom aj účinkami spôsobilý zasiahnuť do práv kontrolovaného subjektu, čo sa potvrdilo tým, že na jeho základe začal žalovaný, bez relevantného posúdenia vyjadrení sťažovateľa, konanie o uložení pokuty.
9. Sťažovateľ poukázal na to, že inšpekcia práce nepredstavuje len dozor nad dodržiavaním právnych predpisov (ako uviedol správny súd), ale jej súčasťou je aj vyvodzovanie zodpovednosti za ich porušovanie. Podľa sťažovateľa správny súd svoju argumentáciu postavil na téze, že predmetom súdneho prieskumu sú jednotlivé opatrenia. Takéto zúženie konania je však nesprávne, lebo sťažovateľ sa nedomáhal len zrušenia opatrení, ale celého protokolu. Žaloba smerovala proti svojvoľnej a nesprávnej kvalifikácii skoršieho oboznámenia zamestnancov s predpismi o BOZP ako „nelegálneho zamestnávania“, teda predmetom žaloby nebolo samotné konštatovanie skutkových zistení, ale spôsob ich posúdenia a kvalifikácie. Nesúhlasil s právnym názorom, že protokol je len jedným z podkladov o uložení pokuty. Podľa sťažovateľa je to jediný a rozhodujúci podklad, následne sa už len formálne oznámi začatie konania a žalovaný neuskutočňuje voči kontrolovanému subjektu žiadne ďalšie kroky nad rámec vykonanej kontroly.
10. Protokol je podľa sťažovateľa kvázi rozhodnutím, jedinou odlišnosťou je absencia formálneho označenia „rozhodnutie“, preto ho v žalobe označil ako opatrenie. Okrem toho sa správny súd zaoberal len otázkou existencie priameho zásahu, nie však otázkou potenciálnej existencie zásahu do právom chránených záujmov sťažovateľa, ktorá je daná tým, že skoršie zaškolenie zamestnancov bolo žalovaným kvalifikované ako nelegálne zamestnávanie. Porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania sa oznamuje Sociálnej poisťovni, živnostenskému úradu a následne je porušiteľ sankcionovaný na základe viacerých právnych predpisov rôznymi zákazmi a obmedzeniami vo svojej podnikateľskej činnosti. Podľa sťažovateľa tiež došlo k porušeniu práva na riadne odôvodnenia tým, že správny súd vôbec nereflektoval na skutočnosť, že sa sťažovateľ k dodatku č. 1 riadne vyjadril a v odôvodnení rozhodnutia tento procesný úkon súd vôbec neuviedol. Nevysporiadal sa ani s tým, že sťažovateľ podal žalobu v súlade s poučením.
11. Žalovaný sa k obsahu kasačnej sťažnosti vyjadril podaním zo dňa 25.03.2026. Podľa žalovaného sťažovateľ neuviedol rozhodujúce argumenty ani nepredložil relevantné dôkazy na zrušenie protokolu a jeho dodatku. Kasačnému súdu navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť ako nedôvodnú.
V. Posúdenie veci kasačným súdom 12. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou a je prípustná, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) a po oboznámení sa so súdnym spisom a dôvodmi kasačnej sťažnosti, ktorými bol viazaný (§ 453 ods. 2 SSP) zistil, že kasačná sťažnosti je nedôvodná.
13. Podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z. v znení účinnom ku dňu 28.07.2025 (deň vydania dodatku č. 1 k protokolu) na základe výsledkov inšpekcie práce a podľa závažnosti zistených skutočností je inšpektor práce oprávnený nariadiť odstránenie zistených nedostatkov.
Podľa § 12 ods. 3 cit. zákona (prvá veta) inšpektor práce určí primeranú lehotu na vykonanie opatrenia podľa odseku 2 písm. b), d) až f), h) a i).
Podľa § 14 ods. 1 písm. l) cit. zákona protokol obsahuje poučenie o možnosti podať správnu žalobu podľa Správneho súdneho poriadku, ak protokolom sú alebo môžu byť priamo dotknuté práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom.
Podľa § 14 ods. 2 cit. zákona v protokole inšpektor práce navrhne opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. a), uloží opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b), c), g), h) a i) a uloží povinnosť kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, a) prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin, b) doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o spôsobe splnenia opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin.
Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté,.
14. Kasačný súd považoval v prvom rade za potrebné vysporiadať sa s námietkou sťažovateľa, že v dôsledku zmeny právnej úpravy § 14 ods. 1 písm. l) zákona o inšpekcii práce na jeho vec nie je možné aplikovať závery rozhodnutia veľkého senátu sp. zn. 19SVs/2/2022 zo dňa 04.12.2023.
15. Ust. § 14 ods. 1 písm. l) bolo do zákona o inšpekcii práce vložené zákonom č. 113/2022 Z. z. s účinnosťou od 01.01.2023. Zo samotnej dikcie § 14 ods. 1 písm. l) zákona o inšpekcii práce je zrejmé, že toto ustanovenie odkazuje na správnu žalobu, ktorú je možné podať len za podmienok ustanovených v SSP. Uvedenému záveru zodpovedá aj porovnanie § 14 ods. 1 písm. l) s ust. § 3 ods. 1 písm. c) SSP, z ktorých oboch vyplýva rovnaký záver vo vzťahu k možnostiam súdneho prieskumu protokolu ako opatreniu a to, že súdny prieskum je možný len v prípade, ak protokolom sú alebo môžu byť priamo dotknuté práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti kontrolovaného subjektu. Úmyslom zákonodarcu bolo informovať kontrolované subjekty o možnosti podať správnu žalobu voči protokolu v intenciách Správneho súdneho poriadku a nie nad jeho rámec.
16. Kasačný súd poukazuje tiež na skutočnosť, že zákonom č. 113/2022 Z. z. zákonodarca zmenil i ďalšie zákony (zákon č. 5/2004 Z. z., zákon č. 523/2004 Z. z., zákon č. 528/2008 Z. z., zákon č. 539/2008 Z. z., zákon č. 583/2008 Z. z., zákon č. 404/2011 Z. z., zákon č. 292/2014 Z. z., zákon č. 423/2015 Z. z., zákon č. 112/2018 Z. z., zákon č. 215/2021 Z. z.) tak, že na základe nich vznikajúce nové právne skutočnosti, resp. právne vzťahy naviazal až na uloženie pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, resp. na právoplatnosť takéhoto rozhodnutia, teda nie na konštatovanie porušenia právneho predpisu alebo uloženie opatrení podľa zákona o inšpekcii práce v protokole. Je tak plne nedôvodná sťažnostná námietka, že sťažovateľ je v dôsledku vydania protokolu sankcionovaný vo svojej podnikateľskej činnosti rôznymi zákazmi a obmedzeniami. Sám uvádza, že k sankcionovaniu dochádza porušením zákazu nelegálneho zamestnávania, ktoré však musí byť deklarované právoplatným rozhodnutím o spáchaní tohto správneho deliktu, nie jednoduchým konštatovaním v protokole. Takýto zásah sám považuje len za potenciálny, pretože by k nemu mohlo dôjsť len na základe právoplatného rozhodnutia o spáchaní deliktu nelegálneho zamestnávania. Z uvedeného vyplýva, že tu preskúmavaným protokolom k tomuto zásahu priamo dôjsť nijako nemôže.
17. Veľký senát sa v rozhodnutí sp. zn. 19SVs/2/2022 zaoberal otázkou, či protokol ako opatrenie orgánu verejnej správy, prípadne ktorá jeho časť je spôsobilým predmetom prieskumu v správnom súdnictve, a to cez prizmu § 2 ods. 2 a § 3 ods. 1 písm. c) SSP, na ktorých znenie zmena zákona o inšpekcii práce nemala žiadny vplyv, preto je (s prihliadnutím na vyššie uvedené) toto rozhodnutie stále aplikovateľné a právne názory v ňom uvedené sú podľa § 466 ods. 3 SSP záväzné pre všetky senáty kasačného súdu, teda aj pre konajúci senát.
18. Veľký senát v tomto uznesení uviedol, že uvedené opatrenia sa neukladajú vo forme rozhodnutia, na ktoré by sa vzťahoval procesný postup podľa správneho poriadku a ktoré by nadobúdalo právoplatnosť alebo vykonateľnosť. Inšpektor práce nemá na presadenie týchto opatrení žiadne
prostriedky bezprostredného donútenia (výkon rozhodnutia, exekúciu). V protokole inšpektor podľa § 14 ods. 1 zákona o inšpekcii práce uvedie zistené porušenia predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a opatrením podľa cit. § 12 ods. 2 písm. b) zaviaže kontrolovaného, aby ich odstránil v prípadne určenej lehote. Hoci na nesplnenie uloženého opatrenia je naviazaná sankcia podľa § 19 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z., základným predpokladom jej uloženia vždy zostáva to, aby v čase, kedy inšpektor práce opatrenie podľa § 12 ods. 2 písm. b) cit. zákona uložil, zistený nedostatok skutočne existoval a aby predstavoval porušenie právneho predpisu alebo kolektívnej zmluvy v zmysle § 2 ods. 1 cit. zákona. Pokiaľ z protokolu nevyplývajú žiadne konkrétne povinnosti, ktoré má kontrolovaný subjekt splniť, potom je obsahom všeobecne formulovaných opatrení len upozornenie dodržiavať pri činnosti tie právne predpisy a záväzky, ktoré kontrolovanému subjektu už beztak vyplývajú z právnych predpisov, prípadne kolektívnych zmlúv. Protokol a tam uvedené opatrenie tak predstavujú jeden z podkladov, z ktorého môže inšpektorát práce vychádzať pri ukladaní pokuty podľa § 19 ods. 2 cit. zákona, samy osebe však spravidla nepredstavujú akty, ktoré by priamo zasahovali do práva, povinnosti alebo právom chráneného záujmu v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) SSP. Opatrenie podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z. uvedené v protokole z inšpekcie práce, ktorým sa kontrolovanému subjektu iba formálne ukladá „odstrániť zistené nedostatky“, bez toho, že by sa tým menilo jeho právne postavenie, tak podľa názoru veľkého senátu nie je spôsobilé zasiahnuť do práv, povinností alebo oprávnených záujmov a tým menej do subjektívneho práva kontrolovaného, a preto je jeho prieskum v správnom súdnictve (zásadne) vylúčený na základe § 7 písm. e) SSP. Správny súd však musí v medziach žalobných bodov skúmať, či osobitosti konkrétnej veci neopodstatňujú záver, že aj takéto opatrenia ukladá kontrolovanému konkrétne povinnosti, ktoré takýto zásah predstavujú.
19. Veľký senát vo vyššie uvedenom rozhodnutí ďalej uviedol, že môže ísť napr. o situáciu, kedy opatrenie formálne uložené podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z. v skutočnosti svojím obsahom predstavuje niektoré z opatrení podľa iných písmen tohto odseku, pre ktorých uloženie platia osobitné podmienky (porov. § 21 ods. 3 cit. zák.). Podobne môže ísť o situáciu, kedy takto všeobecne formulované opatrenie bude môcť kontrolovaný subjekt naplniť len veľmi konkrétnymi krokmi s celkom presným obsahom, takže toto opatrenie bude uňho spojené s konkrétnym zásahom na jeho práve alebo právom chránenom záujme. Podľa kasačného súdu by mohlo ísť o situácie, kedy nevyhnutný postup pre splnenie opatrenia bude celkom jednoznačne spojený so závažným konkrétnym zásahom do podnikania kontrolovaného (napr. odstavenie výroby, obmedzenie iných častí prevádzky) alebo bude celkom priamo a jednoznačne spojený s nevyhnutnými nákladmi, ktorých vynaloženie by bolo pre kontrolovaného likvidačné alebo by malo výrazný vytesňujúci (škrtiaci) efekt (bližšie rozsudok Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 6Sžk/14/2020). V prerokúvanej veci sťažovateľ neargumentoval takýmto škrtiacim účinkom uloženého opatrenia ani iným závažným konkrétne hroziacim zásahom do podnikania sťažovateľa.
20. Kasačný súd konštatuje, že už v predchádzajúcej judikatúre Najvyššieho súdu SR aj tunajšieho súdu bol pri preskúmavaní protokolu zreteľne vymedzený predmet jeho súdneho prieskumu, keď možnosť jeho prieskumu bola obmedzená len na časť Opatrenia. Predpokladom bolo, že protokol obsahoval autoritatívne a vynútiteľné uloženie povinností kontrolovanému subjektu. (pozri napr. rozsudok sp. zn. 8Sžk/6/2016, sp. zn. 1Sžk/54/2020, sp. zn. 1Sžk/11/2021).
21. Kasačný súd vo vzťahu k opatreniu nariadenému podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z. konštatuje, že z jeho obsahu je zrejmé, že opatrenie, ktoré nadväzuje na zistené nedostatky, je všeobecne formulované a výslovne z neho nevyplývajú žiadna konkrétne povinnosti, ktoré má sťažovateľ plniť alebo ktoré by svojim obsahom predstavovali iné z opatrení podľa § 12 ods. 2 cit. zákona. Jedná sa o opatrenie, na základe ktorého je sťažovateľ povinný odstrániť nedostatky identifikované v časti Zistené nedostatky v bodoch 3, 4, 5 protokolu v znení dodatku č. 1. Žalovaný tak neprekročil svoje oprávnenie, ktoré mu vyplýva z uvedeného ustanovenia zákona č. 125/2006 Z. z., keďže ním nariadené opatrenie neobsahuje explicitnú povinnosť (napr. vyplatiť dotknutým zamestnancom peňažné plnenie v stanovenej výške dostatočne určitej, resp. určiteľnej - v tomto smere porovnaj rozsudok sp. zn. 6Ssk/142/2023, sp. zn. 6Ssk/13/2023) a forma odstránenia nedostatkov bola ponechaná na sťažovateľa. Vzhľadom na nespôsobilosť prieskumu časti Zistené nedostatky (pozri odôvodnenie vyššie) nebolo možné zaoberať sa námietkami proti právnej kvalifikácii jednotlivých skutkových zistení; práve všeobecne formulované opatrenie, že sťažovateľ má zistené nedostatky odstrániť, znamená, že má odstrániť len tie nedostatky, ktoré sa uňho aj skutočne vyskytli. Ak je medzi sťažovateľom a žalovaným rozpor v tom, či došlo skutočne k porušeniu zákona, žalobca môže splniť opatrenie napr. oznámením
žalovanému, že vytýkané nedostatky podľa neho neexistujú; právna kvalifikácia skutkových zistení môže byť predmetom prieskumu následne vydaného rozhodnutia o sankcii.
22. Kasačný súd sa tak stotožnil sa názorom správneho súdu, že opatrenie nemôže priamo zasahovať do subjektívnych práv, povinností alebo právom chráneného záujmu žalobcu v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) SSP a ako procesné opatrenie nie je preskúmateľné správnym súdom podľa § 7 písm. e) SSP.
23. Rovnaký charakter má aj uložená povinnosť podľa § 14 ods. 2 písm. a) a b) z. č. 125/2006 Z. z., pretože sa jedná o všeobecnú povinnosť na prijatie nešpecifikovaných opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a o procesnú povinnosť doručiť inšpektorátu práce písomnú správu o ich splnení, pričom nesplnenie týchto povinností nie je ničím sankcionovateľné ani vymožiteľné. Aké konkrétne preventívne opatrenia zamestnávateľ prijme za účelom splnenia tejto povinnosti, je výlučne na jeho úvahe. Takto formulované povinnosti nemôžu priamo zasahovať do práv, povinností alebo právom chráneného záujmu žalobcu v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) SSP a ako procesné opatrenie nie je preskúmateľné správnym súdom podľa § 7 písm. e) SSP.
24. K námietke, že v konaní o uložení pokuty sa má protokol inú (vyššiu) právnu silu ako ostatné dôkazy a že de facto sa v ňom dokazovanie už nevykonáva, kasačný súd dáva do pozornosti, že sankcie sa ukladajú na základe osobitného ustanovenia § 19 zákona č. 125/2006 Z. z. v osobitnom správnom konaní, v ktorom konštatovanie porušenia konkrétneho právneho predpisu a identifikácia subjektu, ktorý sa takéhoto konania dopustil, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. V tomto konaní sa vykonáva plnohodnotné dokazovanie a deliktuálne obvinený môže skutkové zistenia uvedené v protokole a ich právnu kvalifikáciu rozporovať. Spôsobilosť protokolu ako dôkazného prostriedku preukázať protiprávne konanie (teda aj skutočná existencia zistených nedostatkov) sa preskúmava v prípade podania správnej žaloby v inom súdnom konaní.
25. K námietke sťažovateľa o nedostatočnom odôvodnení napadnutého uznesenia, kasačný súd konštatuje, že správny súd sa v intenciách rozhodnutia veľkého senátu sp zn. 19SVs/2/2022 dostatočným spôsobom zaoberal nosnou otázkou prejednávanej veci - obsahom nariadeného opatrenia a uložených povinností. Okrem toho zo správnej žaloby vyplýva, že sťažovateľ chcel najmä zvrátiť právne posúdenie zisteného skutkového stavu, pretože mal za to, že skutkový stav bol nesprávne právne posúdený ako nelegálne zamestnávanie. Kasačný súd sa v plnom rozsahu stotožnil s názorom správneho súdu, že v tu prejednávanej veci protokol a tam uvedené opatrenia predstavujú jeden z podkladov, z ktorého môže inšpektorát práce vychádzať pri ukladaní pokuty podľa § 19 ods. 2 zákona o inšpekcii práce, sám osebe však nepredstavuje akt, ktorý by bol spôsobilý priamo zasiahnuť do práv, povinností alebo právom chránených záujmov žalobcu. Keďže samotný proces zisťovania nedostatkov, vrátane ich subsumovania pod konkrétne porušené právne predpisy nie je predmetom súdneho prieskumu, správny súd úplne správne do svojho odôvodnenia nepojal úvahy ohľadne prieskumu tejto jeho časti.
26. Záverom kasačný súd poukazuje na záver Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý judikoval, že právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad (napr. Georgidias v. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997). V danom prípade si správny súd svoju úlohu splnil a zodpovedal základnú otázku - či je tu preskúmavaný protokol spôsobilým predmetom súdneho prieskumu. Keďže vyhodnotil, že nie, nebolo potrebné sa zaoberať nesúvisiacimi žalobnými námietkami.
VI. Záver a trovy kasačného konania
27. Po vyhodnotení dôvodov kasačnej sťažnosti dospel kasačný súd k názoru, že námietky sťažovateľa neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého uznesenia a preto ich vyhodnotil ako nedôvodné. Vzhľadom na vyššie uvedené kasačnú sťažnosť zamietol uznesením (§ 457 ods. 2 SSP) ako nedôvodnú podľa § 461 SSP.
28. O náhrade trov kasačného konania vo vzťahu k žalovanému bolo rozhodnuté podľa § 168 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Žalovaný bol v konaní úspešný, avšak súd mu náhradu trov
konania nepriznal, pretože neboli splnené podmienky aplikácie § 168. Žalobca ako neúspešný účastník kasačného konania nemá právo na náhradu jeho trov (§ 167 ods. 1 a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP).
29. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.