Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/85/2026

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Otílie Belavej a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobkyne: M.. W. W., G.. XX.XX.XXXX, K. M.. C.. I. XXX/X, L., zastúpená Mgr. Igorom Harajbičom, G.. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, A., proti žalovanému: K.. T. W., G.. XX.XX.XXXX, K. M..C.. I. XXX/X, L., zastúpený advokátom JUDr. René Vanek, so sídlom Záhorácká 58/10, Malacky, zapísaný v registri SAK pod č.: XXXX, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Malacky sp. zn. -156 zo dňa 02.06.2026, takto

r o z h o d o l :

Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie sp. zn. -156 zo dňa 02.06.2026, p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Malacky svojím rozhodnutím pod sp. zn. -156 zo dňa 02.06.2026, návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia doručený súdu dňa 01.06.2026 zamietol.

2. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 06.03.2026 domáha vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov medzi žalobkyňou a žalovaným. V rámci tohto konania, žalobkyňa podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 01.06.2026 podala v poradí už tretí návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ktorým žiadala, rovnako ako v predchádzajúcom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 09.03.2026, aby súd neodkladným opatrením priznal žalobkyni výlučné právo užívať nehnuteľnosť - rodinný dom so súpisným číslom XXX, postavený na parcele registra „R.“ č. XXXX/XX Q. XXXX/XX a pozemky parc. č. XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX Q. XXXX/XX zapísané na LV č. XXXX pre katastrálne územie Láb; druhým výrokom žiadala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa užívania uvedenej nehnuteľnosti a vstupu do nej bez predchádzajúcej dohody so žalobkyňou a vypratať nehnuteľnosti do 7 dní odo dňa doručenia uznesenia; tretím výrokom žiadala, aby nariadené neodkladné opatrenie trvalo do právoplatného skončenia konania vo veci samej o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

3. Svoj návrh odôvodnila žalobkyňa tým, že existuje potreba bezodkladne upraviť pomery medzi sporovými stranami, keďže po zamietnutí predchádzajúceho návrhu o nariadenie neodkladného opatrenia došlo k eskalácii konfliktov medzi sporovými stranami a spoločné užívanie nehnuteľnosti sa stalo objektívne neudržateľným. Žalobkyňa odkázala na skutkové tvrdenia a dôkazy predložené v predchádzajúcom návrhu o nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré naďalej považuje za relevantné. Žalobkyňa predchádzajúce rozhodnutie súdu rešpektovala, nepodala voči nemu odvolanie, snažila sa správať a pristupovať k situácii tak, aby ona sama nevytvárala konfliktné prostredie. Od rozhodnutia súdu však došlo k zásadnej zmene skutkových okolností, ktoré podľa názoru žalobkyne odôvodňujú podanie nového návrhu. Nové skutkové okolnosti spočívajú najmä vo fyzickej eskalácii konfliktu medzi sporovými stranami, fyzickom napadnutí žalobkyne a maloletého syna, poškodení zariadenia patriaceho žalobkyni a potrebe zásahu policajného zboru. Dňa 24.05.2026 sa medzi stranami odohral závažný incident v spoločnej domácnosti, počas ktorého žalovaný fyzicky napadol žalobkyňu, poškodil zariadenie

domácnosti, konkrétne dva televízory patriace do výlučného vlastníctva žalobkyne, ktoré úmyselne doškriabal, fyzicky napadol aj maloletého syna vo veku 14 rokov, ktorý sa zastával svojej matky. Incident mal výrazne agresívny charakter a predstavuje zásadnú eskaláciu dovtedajších konfliktov medzi stranami sporu. Na miesto bola privolaná hliadka policajného zboru a žalobkyňa podala oznámenie vo veci priestupku vedené na Obvodnom oddelení Policajného zboru v A. pod č. ORPZ- MA-OPP3-2026/006015. Žalobkyňa zároveň disponuje videozáznamom incidentu, ktorý zachytáva jeho priebeh. Žalobkyňa uviedla, že manželstvo účastníkov bolo právoplatne rozvedené rozsudkom Okresného súdu Malacky sp. zn. zo dňa 02.12.2025 a maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky. Nehnuteľnosť nachádzajúca sa na adrese M.. C.. I. XXX/X L., zapísaná na LV č. XXXX je súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré doposiaľ nebolo vyporiadané. Žalovaný opakovane verbálne žalobkyňu ponižuje, vulgárne uráža, spochybňuje jej právo užívať nehnuteľnosť, vytvára konfliktné a psychicky zaťažujúce prostredie v spoločnej domácnosti, vyvíja na žalobkyňu finančný a psychický nátlak. Konflikt prerástol do fyzickej agresie voči žalobkyni aj maloletému synovi. K fyzickému útoku došlo až po zamietnutí návrhu na neodkladné opatrenie a maloletý syn bol nútený aktívne zasiahnuť na ochranu svojej matky, pričom následne sám čelil fyzickému útoku zo strany žalovaného. Takéto prostredie je zjavne nevhodné pre ďalší zdravý psychický vývoj maloletých detí. Žalobkyňa je v súčasnosti po operačnom zákroku (operácia vaječníkov) a v dôsledku svojho zdravotného stavu je fyzicky a psychicky zraniteľnejšia a ďalšie vystavovanie konfliktom a agresívnemu správaniu žalovaného, predstavuje zvýšené riziko zásahu do jej telesnej a psychickej integrity. Žalovaný má zabezpečenú reálnu možnosť bývania u svojich rodičov, ktorí bývajú v bezprostrednej blízkosti (vedľajší rodinný dom). Nariadením neodkladného opatrenia tak nedôjde k ohrozeniu jeho základných životných potrieb a zároveň mu bude umožnená plnohodnotná starostlivosť o maloleté deti v čase, kedy ich má podľa rozhodnutia súdu vo svojej starostlivosti, čím nedôjde k obmedzeniu výkonu jeho rodičovských práv. Žalovaný je poberateľom výsluhového dôchodku a aktuálne je zamestnaný, čo mu umožňuje zabezpečiť si iné bývanie. Existuje riziko opakovania fyzických útokov, ďalšej eskalácie konfliktov, zásahu do telesnej a psychickej integrity žalobkyne, negatívneho dopadu na psychický vývoj maloletých detí. Už nejde len o vzájomné verbálne konflikty, ale o fyzickú agresiu, poškodenie majetku a policajný zásah. Každodenné spolužitie účastníkov v jednej domácnosti vytvára permanentný zdroj napätia a reálne riziko ďalšej eskalácie konfliktov. Žalobkyňa osvedčila existenciu fyzického konfliktu, zásah policajného zboru, podanie oznámenia vo veci priestupku, poškodenie zariadenia domácnosti, agresívne správanie žalovaného voči žalobkyni a maloletému dieťaťu, neudržateľnosť ďalšieho spoločného spolužitia.

4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. , , , , , , (ďalej len „“) a vecne tým, že v odsekoch 14. a 15. napadnutého rozhodnutia uviedol právnu teóriu neodkladného opatrenia a následne s poukazom na žalobný petit uvedený v odseku 17. napadnutého rozhodnutia sa zaoberal skúmaním prekážky res iudicata vo vzťahu k predchádzajúcemu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 09.03.2026. S poukazom na skutočnosť, že k incidentu zo dňa 24.05.2026 došlo po rozhodnutí súdu a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vychádza z iných skutkových okolností, hoci sa týka tých istých účastníkov konania, nie je daná prekážka právoplatne rozhodnutej veci, ide o nový návrh ktorý možno prejednať. Po uvedení skutkových udalostí v odseku 18. napadnutého rozhodnutia, súd prvej inštancie v odseku 19. dospel k záveru, že neodkladné opatrenie posúdil podľa , napriek tomu, že sama žalobkyňa sa domáhala posúdenia svojho návrhu podľa . Z opisu skutkového deja, súd prvej inštancie vyvodil dôvodnosť podozrenia z násilia, ktorého sa mal dopustiť žalovaný na žalobkyni ako aj ich maloletom synovi. Žalobkyňa žiadala ochranu pred podozrením z domáceho násilia zo strany žalovaného, pretože tvrdila, že ďalšie spolužitie so žalovaným v spoločnej domácnosti vytvára permanentný zdroj napätia a eskalácie konfliktov. Z obsahu návrhu tiež bolo zrejmé, že žalobkyňa žiadala upraviť pomery strán dočasne, do právoplatného skončenia konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pričom dočasnosť je jedným z atribútov neodkladného opatrenia v zmysle . Následne v odseku 20. napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol právnu teóriu pri nariadení neodkladného opatrenia podľa a v odseku 21. uviedol skutkové okolnosti a vyhodnotil listinné dôkazy predložené žalobkyňou s tým, že žalobkyňa neosvedčila, že by žalovaný bol voči žalobkyni dôvodne podozrivý z násilia, a to takej intenzity, že by bola osvedčená bezprostredná potreba zakázať žalovanému vstup do rodinného domu a priľahlých pozemkov. Žalobkyňa neuvádza, že by privolaní príslušníci polície vyhodnotili situáciu na mieste tak, že by žalovaného vykázali zo spoločného obydlia. Pojem násilie alebo v tomto prípade

ohrozenie duševnej integrity nemožno zamieňať so vzájomnými konfliktami. Z návrhu navyše súd nemal dostatočne osvedčené, že by správanie žalovaného dosahovalo znaky psychického násilia vo vzťahu k žalobkyni spočívajúceho v tvrdenom ponižovaní a psychickom nátlaku, ktoré by navyše vyvolávalo u žalobkyni dôvodnú obavu o jej zdravie a život. V predmetnej veci zjavne spoločné bývanie nie je vhodným prostredím pre výchovu maloletých detí, avšak samé o sebe to neosvedčuje bezodkladnú potrebu upraviť pomery strán sporu tým, že bude žalovaný vykázaný z obydlia, resp. bude vylúčený z užívania spoločnej nehnuteľnosti. Trovy konania odôvodnil súd prvej inštancie v zmysle , v spojení s .

5. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalobkyňa v celom rozsahu, podaním zo dňa 12.06.2026 a navrhla, aby odvolací súd návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia v plnom rozsahu vyhovel, prípadne podľa aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. Žalobkyňa poukázala, že po zamietnutí predchádzajúceho návrhu došlo k ďalšej eskalácii konfliktu medzi sporovými stranami, čo vyústilo do fyzického útoku žalovaného voči žalobkyni, do fyzického útoku žalovaného voči maloletému synovi a k poškodeniu majetku nachádzajúceho sa v spoločnej domácnosti, pričom bola privolaná hliadka policajného zboru a podané oznámenie vo veci priestupku. Incident zo dňa 24.05.2026 nevznikol izolovane ani náhodne ale predstavuje vyvrcholenie dlhodobého správania žalovaného a taktiež vzájomného spolužitia žalobkyne so žalovaným v jednej nehnuteľnosti. Žalobkyňa poukázala, že tvrdenia boli podložené viacerými dôkazmi už v prechádzajúcom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a na tieto sa odvoláva, rovnako aj na skutkové tvrdenia najmä: -zvukové nahrávky, elektronickú komunikáciu, fotodokumentáciu, -tvrdenia o opakovaných verbálnych útokoch, tvrdenia o psychickom nátlaku, -tvrdenia o ponižovaní žalobkyne pred maloletými deťmi, -tvrdenia o opakovanom spochybňovaní práva žalobkyne užívať spoločnú nehnuteľnosť. Nový incident nemožno hodnotiť izolovane, ale v kontexte dlhodobého konfliktu, opakovaného ponižujúceho zaobchádzania a stupňujúcej sa agresivity žalovaného. Práve následná fyzická eskalácia potvrdzuje oprávnenosť obáv žalobkyne, na ktoré upozorňovala už v predchádzajúcom konaní, ktoré súd prvej inštancie vyhodnotil ako bežné nezhody. Žalobkyňa predložila videozáznam incidentu, fotografie poškodených televízorov, potvrdenie o zásahu policajného zboru, doklady o podanom oznámení, lekársku dokumentáciu, napriek tomu dospel súd prvej inštancie k záveru, že nebola osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov. Takýto záver považuje žalobkyňa za nesprávny. Súd pri hodnotení predložených dôkazov aplikoval kritériá blížiace sa dokazovaniu vo veci samej a fakticky požadoval preukázanie skutkového stavu v rozsahu, ktorý pre konanie o neodkladnom opatrení nevyžaduje. Účelom neodkladného opatrenia nie je čakať na ďalší útok alebo závažnejší následok ale účelom je preventívne zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu situácie. Ak už došlo k fyzickému konfliktu, poškodeniu majetku, zásahu policajného zboru a konfliktu za účasti maloletého dieťaťa, nemožno ďalšiu ochranu žalobkyne a maloletého dieťaťa odkladať až do prípadného ďalšieho incidentu

7. Žalobkyňa namieta odôvodnenie súdu prvej inštancie, ktorý poukazuje na skutočnosť, že policajná hliadka žalovaného z obydlia nevykázala. Podľa názoru žalobkyne, takáto argumentácia neobstojí, keďže vykázanie z obydlia podľa zákona o Policajnom zbore a neodkladné opatrenie podľa , predstavujú dva samostatné právne inštitúty sledujúce rozdielne účely. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia musí byť predchádzajúce vykázanie osoby policajným zborom. Skutočnosť, že policajná hliadka žalovaného z obydlia nevykázala, sama o sebe nevylučuje existenciu dôvodov pre nariadenie neodkladného opatrenia.

8. Žalobkyňa namieta, že podľa jej názoru sa súd prvej inštancie nedostatočne vysporiadal s okolnosťou, že predmetný konflikt sa bezprostredne dotkol aj maloletého syna sporových strán. Zo skutkových tvrdení žalobkyne vyplýva, že maloletý syn bol nútený zasiahnuť na ochranu svojej matky a následne sa sám stal objektom fyzického útoku zo strany žalovaného. Takáto situácia ďaleko presahuje rámec bežných konfliktov medzi bývalými manželmi. Maloleté dieťa bolo vystavené konfliktu ktorý muselo aktívne riešiť, pričom následne samo čelilo agresívnemu správaniu žalovaného. Pritom záujem maloletého dieťaťa musí byť pri rozhodovaní prvoradým hľadiskom.

9. Žalobkyňa zdôraznila, že účelom podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nebol úmysel, aby niekoho pripravila o bývanie, ale to, aby súd upravil pomery strán do rozhodnutia vo veci samej, ktoré sa vzhľadom aj na časové hľadisko rozhodovania v týchto veciach môže naťahovať neúmerne dlho, a zároveň keď bude tento stav naďalej pretrvávať, môže mať ďalšie následky na maloletých v ich neskorších fázach života. Súd prvej inštancie uvedenej okolnosti nepriznal význam zodpovedajúci jej závažnosti a zároveň sa s touto okolnosťou vo svojom odôvodení riadne nevysporiadal.

10. V závere podaného odvolania žalobkyňa citovala judikatúru krajských súdov SR, Ústavného súdu SR, Najvyššieho súdu SR a ESĽP. Žalobkyňa je presvedčená, že predložené dôkazy v spojení s dôkazmi predloženými už v predchádzajúcom konaní dostatočne osvedčujú existenciu reálneho rizika ďalšej eskalácie konfliktov, ďalších zásahov do jej telesnej a psychickej integrity, ako aj negatívnych dopadov na maloleté deti.

11. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie žalobkyne bolo podané včas ( ) ako oprávnenou osobou - stranou v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( v spojení s ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( a ), preskúmal napadnuté uznesenie viazaný rozsahom odvolania ( ), dôvodmi odvolania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

12. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia a argumentáciu žalobkyne uvedenú v odvolaní, bolo posúdiť, či v čase rozhodovania súdu prvej inštancie boli splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti pre zamietnutie návrhu požadovaného neodkladného opatrenia.

13. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

14. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia.

15. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje.

16. Podľa , o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa . O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.

17. Podľa , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

18. Odvolací súd v prvom rade poukazuje na formuláciu a obsah jednotlivých petitov návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a vo vzťahu k prvému petitu, ktorým žalobkyňa žiada priznať výlučné právo užívať nehnuteľnosť - rodinný dom so súpisným číslom XXX, postavený na parcele registra „R.“ č. XXXX/XX a XXXX/XX a pozemky parc. č. XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/ XX Q. XXXX/XX zapísané na LV č. XXXX pre katastrálne územie L., je potrebné konštatovať, že s poukazom na ustanovenie , ktorým zákonodarca vymedzil neodkladným opatrením uložiť druhej strane sporu príkladmo vymedzené povinnosti, že prvý petit návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý žalobkyňa žiada pre seba priznať výlučné právo užívať vyššie špecifikovanú nehnuteľnosť, nemá oporu v účele a ani v zmysle inštitútu neodkladného opatrenia „neodkladným opatrením možno strane uložiť ...“.

19. Druhým výrokom žalobkyňa žiada, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa užívania uvedenej nehnuteľnosti a vstupu do nej bez predchádzajúcej dohody so žalobkyňou a vypratať nehnuteľnosti do 7 dní odo dňa doručenia uznesenia. K predmetnému petitu odvolací súd konštatuje, že aj petit návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať zákonné náležitosti, musí byť presný, zrozumiteľný a určitý, teda musí byť vykonateľný. Predmetný petit, podľa názoru odvolacieho súdu, ako celok je nevykonateľný, keď v časti „... bez predchádzajúcej dohody so žalobkyňou ...“ z takejto formulácie nie je zrejmé o akú dohodu, s akým obsahom by malo ísť (takáto formulácia je natoľko neurčitá, že v prípade vymáhania takto uloženej povinnosti by súdny exekútor nevedel objektívne posúdiť o akú dohodu ide). Na zásah do petitu v takomto rozsahu, súd nemá zákonnú licenciu, keď z dôvodu dispozičného princípu v zmysle je súd návrhom viazaný. Neodkladné opatrenie sa začína výlučne na návrh a ak súd zistí, že podaný návrh nespĺňa podmienky na vydanie neodkladného opatrenia, musí ho zamietnuť. 19.1. Pokiaľ ide o zvyšnú časť petitu „... a vypratať nehnuteľnosti do 7 dní odo dňa doručenia uznesenia ...“, takáto formulácia vo vzťahu k meritu veci o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, neguje logicky význam takto nariadeného neodkladného opatrenia, keďže môže ísť o veci, predmety patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov čo je predmetom sporu vo veci samej.

20. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalobkyňa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia označila ustanovením , avšak v obsahu tohto ustanovenia citovala text z ustanovenia . Súd prvej inštancie tak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia právne posúdil a to s poukazom na obsah odôvodnenia podaného návrhu, podľa .

21. Pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia, ktoré znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje iba najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky) a postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná, nakoľko nariadenie neodkladného opatrenia je okamžitým a účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia a v jeho prospech svedčí najmä to, že v dôsledku jeho uplatnenia - zákazu vstupovania násilnej osoby - sa ohrozenej osobe poskytuje pomerne rýchla ochrana, vďaka ktorej nemusí ďalej zotrvávať v spoločnom obydlí s násilnou osobou, ani nemusí opúšťať svoje obydlie, ak sa chce chrániť pred opätovnými útokmi násilnej osoby; nemusí žiť v strachu a obavách o svoj život a zdravie, a ani sa nemusí zaťažovať hľadaním náhradného bývania.

22. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku; násilím však nie je konflikt, nakoľko konfliktne sa stretnú rovnocenné strany, kým o násilie ide vtedy, ak jedna strana zneužije prevahu moci; násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie ani nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka, nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia a zvlášť je účinné, ak sa spája s fyzickým násilím. V súvislosti s domácim násilím je mimoriadne dôležité minimalizovať kontakt násilníka s obeťou, ku ktorému spravidla dochádza v domácom prostredí obete. Práve uvedené skutočnosti boli dôvodom vytvorenia osobitného typu neodkladného opatrenia podľa , ktoré má obeť násilia ochrániť v záujme zachovania jej práva nebyť vystavovaný domácemu násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe, ktoré je základným ľudským právom, pričom samotná SR, ako aj jednotlivé právne normy zaručujú právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, právo na nedotknuteľnosť súkromného života osoby, v ktorom je inkorporované aj právo na pokojný rodinný život.

23. V preskúmavanej veci odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že z hľadiska nevyhnutnej ochrany žalobkyne, ako možnej obete domáceho násilia, nebola dostatočne spoľahlivo osvedčená dôvodnosť bezodkladnej naliehavej potreby úpravy vzťahov medzi stranami takými rozhodujúcimi skutočnosťami, ktoré by nasvedčovali tomu, že zo strany žalovaného dochádza k agresívnemu fyzickému správaniu ohrozujúcemu jej telesné zdravie, či k psychickému ubližovaniu, ktoré by bolo spôsobilé ohroziť jej duševné a fyzické zdravie alebo vyvolať obavu o jej život. Musí ísť o stav, ktorý neznesie odklad, nepostačuje len tvrdenie o páchaní násilia bez relevantného osvedčenia. Dôkazy

predložené žalobkyňou (oznámenie o priestupku na OO PZ v A. pod č. ORPZ-MA-OPP3-2026/006015, zvukové nahrávky, elektronická komunikácia, fotodokumentácia, lekárska správa) neosvedčujú dôvodné podozrenie z násilia, ale konflikty medzi bývalými manželmi, ktorý zabúdajú na ochranu svojich maloletých detí a eminentný záujem ochrániť ich pred účasťou na konfliktoch medzi bývalými manželmi. 23.1. Na tomto mieste odvolací súd konštatuje, že neodkladné opatrenie nie je prostriedkom na riešenie resp. eliminovanie konfliktov medzi bývalými manželmi, pričom z doložených zvukových nahrávok je zrejmé, že vzájomné vzťahy sú výrazne narušené, avšak samotné narušenie vzájomných vzťahov nemôže zakladať dôvodnosť navrhovaného neodkladného opatrenia a to ani z dôvodu „opatrnosti“ keďže žalobkyňa neosvedčila podozrenie z tvrdeného násilia. Výnimočnosť zásahu musí byť podložená konkrétnymi a relevantnými okolnosťami každého jednotlivého prípadu. Žalobkyňa nepreukázala svoje tvrdenie o takom násilnom správaní sa žalovaného voči nej, ktoré by nadobúdalo intenzitu takého psychického násilia, ktoré by odôvodňovalo nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia (čo ale vzhľadom na petit návrhu odôvodnený v odsekoch 18. a 19. tohto rozhodnutia, by ani v prípade splnenia zákonných podmienok nebolo možné).

24. Pokiaľ ide o námietku žalobkyne uvedenú v odseku 8. tohto rozhodnutia, že podľa jej názoru sa súd prvej inštancie nedostatočne vysporiadal s okolnosťou, že predmetný konflikt sa bezprostredne dotkol aj maloletého syna ktorý bol vystavený konfliktu ktorý musel aktívne riešiť a následne sám čelil agresívnemu správaniu žalovaného, odvolací súd má zato, že táto vada súdu prvej inštancie nespôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. 24.1. V tejto súvislosti treba mať na zreteli, že žalobkyňou požadovaná ochrana bola založená na ustanovení , teda výslovnú ochranu žalobkyne. A ak žalobkyňa mala záujem vyvolať aj ochranu svojich maloletých detí, tak ide o vec týkajúcu sa starostlivosti súdu o maloletých spadajúcu pod ustanovenie v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) v spojení s . A ak žalobkyňa mala záujem vyvolať dôležitosť zásahu žalovaného voči žalobkyni a to aj tým, že malo dôjsť aj k ohrozeniu maloletého dieťaťa, tak žalobkyňa žiadnym spôsobom neosvedčila, že by vyvinula čo i len minimálnu snahu, aby maloletý syn nebol zúčastnený na konflikte svojich rodičov (samozrejme, odvolací súd apeluje, že to neospravedlňuje fyzický postoj žalovaného voči maloletému synovi).

25. Krajský súd v Bratislave po preskúmaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a napadnutého uznesenia, nezistil v zhode so súdom prvej inštancie tak intenzívny dôvod, na základe ktorého by bola osvedčená bezodkladná úprava pomerov medzi sporovými stranami naliehavo potrebná. Na základe tvrdení žalobkyne a predložených dôkazov, nebolo možné vyvodiť dôvodnosť podozrenia žalovaného z násilia voči žalobkyni a ani také nebezpečné konanie, ktorým by mohla byť bezprostredne ohrozená telesná, či duševná integrita žalobkyne tak, ako to predpokladá ust. . 25.1. Zároveň odvolací súd apeluje aj na vady petitu návrhu vyhodnotené v odsekoch 18. a 19. tohto rozhodnutia. 25.2. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalobkyne ako nedôvodné, nespôsobilé zmeniť správny právny záver súdu prvej inštancie, že žalobkyňa neosvedčila zákonné predpoklady pre nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ako vecne správne potvrdil.

26. O nároku na náhradu trov konania, vrátane konania o neodkladnom opatrení, rozhodne súd prvej inštancie v konečnom rozhodnutí vo veci samej, keďže návrh na neodkladné opatrenie je súčasťou konania o návrhu vo veci samej ( v spojení s a ), a to s ohľadom na procesný úspech strany sporu v konaní.

27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave, pomerom hlasov 3 : 0. ( )

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( )

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). ( )

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. ( )

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. ( )

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )