Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10T-19-2026.pdf
PDF · 130.09 KB
Case nature
Area
Subarea
10T/19/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Banskej Bystrici samosudcom JUDr. Radovanom Greškom, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. C., stíhaného za zločin týranie blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písm. a), písm. b), odsek 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona a ďalšie, na hlavnom pojednávaní dňa 29.07.2026 v Banskej Bystrici, takto
r o z h o d o l :
A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. C., trvale bytom D. XXXX/XX, C. C.,
j e v i n n ý , ž e
1) pod vplyvom alkoholu od roku 2019 do 15.11.2024, v rodinnom dome v C. C. E. F. B. XX, a následne v trojizbovom byte v C. C. E. F. G. XX, kde spoločne žil s družkou a následne manželkou A. B. a dvoma maloletými deťmi, A. B. opakovane ponižoval vyvolávaním a stupňovaním bezdôvodných hádok, hádok zo žiarlivosti, počas ktorých jej vulgárne nadával aj v prítomnosti maloletých detí, opakovane ju pri hádkach fyzicky napádal, niekedy otvorenou dlaňou po tele alebo strčením, pričom prvýkrát ju napadol v rodinnom dome v C. C. E. F. B. XX v presne nezistenom období v roku 2022 tak, že ju počas hádky udrel päsťou do tváre, čím jej spôsobil modrinu v oblasti oka, pričom z obavy pred ďalším násilím nevyhľadala lekárske ošetrenie, následne v mesiaci júl 2024 v byte v C. C. E. F. G. XX vo večerných hodinách ju zobudil, strhol z nej oblečenie a následne ju škrtil a v októbri 2024 ju napadol tak, že ju bil otvorenou dlaňou po celom tele, čím jej spôsobil na tele modriny, kedy opätovne z obavy pred ďalším násilím nevyhľadala lekárskej ošetrenie, tiež jej bránil v stretávaní sa s rodičmi a kamarátkami, čím jej spôsoboval psychické a fyzické utrpenie,
2) pod vplyvom alkoholu od roku 2023 do 15.11.2024, v trojizbovom byte v C. C. E. F. G. XX svoju manželku A. B. pravidelne niekoľkokrát do týždňa vo večerných hodinách pod hrozbou násilia nútil k súloži, orálnemu a análnemu styku, taktiež aj k iným sexuálnym praktikám, pričom v obave o svoje zdravie a život mu odpor nekládla, pričom keď vyjadrila nesúhlas, tak jej začal vulgárne nadávať a dňa 13.11.2024, keď ho odmietla orálne a análne stimulovať, tak ju fyzicky napadol tak, že ju udrel otvorenou dlaňou do tváre,
3) od roku 2019 do 15.11.2024, v rodinnom dome v C. C. E. F. B. XX a následne v trojizbovom byte v C. C. E. F. G. XX, kde žil spoločne so svojou družkou a následne manželkou A. B., maloletým synom A. B. nar. v roku 2018 a maloletou dcérou A. B. nar. v roku 2020 v ich prítomnosti vulgárne nadával svojej manželke, ktorú aj fyzicky napádal a opakovanie pri hádkach po maloletých deťoch kričal, nadával im, pričom sa im vyhrážal, že ich dá do detského domova, pripadne ak niečo v domácnosti poškodia, tak im odreže prsty alebo ruky, taktiež maloleté deti opakovanie v pravidelných intervaloch pri bežných situáciách, vždy keď ho neposlúchli, tak ich fyzicky napadol tak, že ich rukou udieral po zadnej časti tela, čím im spôsobil zranenia, ktoré si nevyžiadali lekárske ošetrenie, čím týmto konaním maloletým deťom A. B. nar. XXXX a P.K. nar. XXXX spôsoboval psychické a fyzické utrpenie,
t e d a
v bode 1) a v bode 3)
blízkym osobám spôsobil fyzické a psychické utrpenie bitím, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyvolávaním strachu, násilnou izoláciou a iným správaním, ktoré ohrozilo ich psychické zdravie, bezdôvodným odopieraním spánku a tento čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas a na viacerých osobách
v bode 2)
hrozbou bezprostredného násilia donútil ženu k súloži a tento čin spáchal závažnejším spôsobom konania, po dlhší čas a na chránenej osobe - blízkej osobe, hrozbou bezprostredného násilia donútil iného k orálnemu styku, análnemu styku a tento čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas a na chránenej osobe - blízkej osobe,
č í m s p á c h a l
v bode 1) a v bode 3)
zločin týranie blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a), písmeno b), odsek 3 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b), písmeno j) Trestného zákona, v bode 2)
zločin znásilnenie podľa § 199 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona a § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona, zločin sexuálne násilie podľa § 200 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona a § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona.
Za to sa o d s u d z u j e :
Podľa § 199 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 36 písm. j), l) Tr. zákona, § 37 písm. h) Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d), ods. 5 Tr. zákona, § 41 ods. 1 Tr. zákona, § 46 Tr. zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky.
Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona súd výkon trestu podmienečne odkladá a obžalovanému u k l a d á probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona súd určuje skúšobnú dobu v trvaní 5 (päť) rokov.
Podľa § 51 ods. 3 písm. b) Tr. zákona obžalovanému u k l a d á obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.
Podľa § 51 ods. 3 písm. f) Tr. zákona obžalovanému u k l a d á obmedzenie spočívajúce v zákaze kontaktu s poškodenou A. B., nar. XX.XX.XXXX v akejkoľvek forme vrátane kontaktovania prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby alebo inými obdobnými prostriedkami, okrem výkonu rodičovských práv a povinností k mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX, mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX.
Podľa § 51 ods. 4 písm. k) Tr. zákona obžalovanému u k l a d á povinnosť spočívajúcu v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.
Podľa § 51 ods. 4 písm. j) Tr. zákona obžalovanému u k l a d á povinnosť podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo sa zúčastniť na psychologickom poradenstve s protialkoholickým a sexuologickým zameraním.
Podľa § 51 ods. 4 písm. j) Tr. zákona obžalovanému u k l a d á povinnosť nepriblížiť sa k poškodenej A. B., nar. XX.XX.XXXX na vzdialenosť menšiu ako päť metrov okrem výkonu rodičovských práv a povinností k mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX, mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku poškodeného A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XX, C. C. a poškodenú A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XX, C. C. s ich nárokom na náhradu škody o d k a z u j e na civilný proces.
o d ô v o d n e n i e :
Na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Banská Bystrica podanej na Okresný súd Banská Bystrica dňa 12.03.2026 pod č. 3Pv 324/24/6601-87, prejednal súd trestnú vec proti obžalovanému A. B., stíhanému za zločin týranie blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a), písmeno b), odsek 3 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b), písmeno j) Trestného zákona, zločin znásilnenie podľa § 199 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona a § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona, zločin sexuálne násilie podľa § 200 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona a § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní dňa 29.07.2026 urobil po prednesení obžaloby prokurátorom (s modifikáciou právnej kvalifikácie tak, ako je uvedené vyššie) vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutkov, ktoré sú mu kladené za vinu vo vyššie označenej obžalobe. Keďže na všetky otázky súdu, položené mu, po poučení o neodvolateľnosti prijatého vyhlásenia o vine a v tomto rozsahu aj o nenapadnuteľnosti takéhoto vyhlásenia o vine odvolaním, ani dovolaním, okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, podľa ust. § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku odpovedal obžalovaný kladne, po súhlasnom stanovisku prokurátora a splnomocnenca poškodeného súd jeho vyhlásenie prijal a rozhodol, že dokazovanie, v rozsahu priznania spáchania skutkov sa na hlavnom pojednávaní nevykoná. Súd tak rozhodol z dôvodu, že vyhlásenie obžalovaného o vine bolo v zhode s dokazovaním vykonaným v prípravnom konaní a tiež z dôvodu, že konaním obžalovaného boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty, a to v bode 1) a v bode 3) zločinu týranie blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a), písmeno b), odsek 3 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b), písmeno j) Trestného zákona, a v bode 2) zločinu znásilnenie podľa § 199 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona a § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona a zločinu sexuálne násilie podľa § 200 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona a § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona. Súd mal teda za to, že týmto postupom bolo dostatočne preukázané, že skutky úmyselne spáchal obžalovaný spôsobom uvedeným v skutkovej vete obžaloby, v dôsledku čoho boli tento skutky aj správne právne kvalifikované a následne súd vykonal dokazovanie iba čo sa týka výroku o treste, ochrannom opatrení a náhrade škody.
V rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29.07.2026 súd so súhlasom obžalovaného a prokurátora, postupom podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku čítal zápisnicu svedka - opatrovníka H. H. D. na č. l. 265-278.
Postupom podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku so súhlasom prokurátora a obžalovaného sa čítal znalecký posudok č. 69/2024 A. D. C. na čl. 410-498 a znalecký posudok č. 13/2025 D. I. B. B. na č. l. 503-529. Súd zároveň podľa § 269 Trestného poriadku prečítal listinné dôkazy, a to: - rodné listy čl. 562-563, - sobášny list čl. 564, - správa č. l. 566, - správa ÚPSVaR BB čl. 672-696, - charakteristiky čl. 710-712, - rozsudok OS BB č. l. 820-823, - správa PrMÚ č. l. 824 + spis OS BB sp. zn. 2Pr/6/2025,
- odpis registra trestov č. l. 825, - výpis z ústrednej evidencie priestupkov MV SR na č. l. 826-828, - lustrácia v SP č. l. 829-831. Rovnako uvedeným postupom súd čítal listiny predložené obhajobou, a to: pracovnú zmluvu, pracovný posudok zamestnanca a komunikáciu obžalovaného a poškodenej ohľadom maloletých detí.
Prítomná prokurátorka v rámci záverečnej reči vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného o jeho vine zo skutkov uvedených v obžalobe navrhla uznať ho vinným a čo do trestu navrhla uloženie úhrnného nepodmienečného trestu odňatia slobody 6 rokov so zaradením obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Obhajoba v rámci záverečnej reči poukázala na vyhlásenie obžalovaného čo do priznania sa ku skutku, čím zásadne napomohol k skráteniu trestného konania a k zisteniu skutkového stavu bez dôvodných pochybností. Zdôraznila, že obžalovaný je dlhodobo zamestnaný, plní si riadne pracovné povinnosti, prejavuje trvalý a úprimný záujem o svoje maloleté deti. Vzhľadom na okolnosti prípadu a osobu a pomery obžalovaného mala za to, že použitie trestnej sadzby ustanovenej zákonom by bolo neprimerane prísne a na ochranu spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania mimoriadne znížení podľa § 39 ods. 1, ods. 5 Trestného zákona, a to s podmienečný odkladom podľa § 49 a nasl. Trestného zákona.
Obžalovaný v rámci záverečnej reči vyjadril ľútosť nad svojim konaním, deti má rád a bude sa snažiť, aby znovu spolu komunikovali a boli spolu.
Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmere postupoval súd podľa ust. § 34 ods. 1 až 4, ods. 6 Trestného zákona, pričom vzal do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného a možnosť jeho nápravy.
V súvislosti s rozhodovaním o treste u obžalovaného súd poukazuje na základné pravidlá použité pri ukladaní trestu. Medzi ne v prvom rade patrí ust. § 34 ods. 1 Trestného zákona zakotvujúce účel trestu, podľa ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, ktorým má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu – rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším členom spoločnosti, potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti).
Ochrana spoločnosti sa teda uskutočňuje dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represie) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, vrátane ochrany práv a slobôd jednotlivých členov spoločnosti, robí z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potencionálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou (retribúcia). V treste je teda obsiahnuté aj spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, a to tak právne, ako aj etické.
Osobu páchateľa treba hodnotiť vo všetkých súvislostiach. V rámci hodnotenia osoby páchateľa nemožno obísť ani možnosti jeho nápravy.
Zásada proporcionálnosti trestu znamená, že trest musí byť úmerne k spáchanému trestnému činu. Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy.
Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t. j., či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Možnosť nápravy páchateľa konkretizuje jeho osoba vo všetkých zásadných súvislostiach. Primárne ide o stavenie prognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa na základe objasnenia jeho osobnostných vlastností a ich spojitostí so spáchaným trestným činom vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Z hľadiska posúdenia možnosti nápravy páchateľa, má veľký význam celkový spôsob jeho života a jeho správania pred spáchaním trestného činu a postoj k spáchanému trestnému činu (Rt 23/1967). Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uložením trestu poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členov spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti.
V intenciách vyššie spomenutých základných zásad ukladania trestov súd prihliadol u obžalovaného na jeho osobné pomery, keď zistil, že obžalovaný je rozvedený, žije v jednoizbovom byte v Banskej Bystrici, žije spolu s priateľkou J. D., s ktorou tvorí pár 10 mesiacov. Má 3 maloleté deti, najstaršie má 9 rokov a žije v domove v K., o 8 a 6 ročné deti sa stará matka - exmanželka. Je vyučený obrábač kovov, aktuálne je zamestnaný, vykonáva pomocné práce na stavbe, pracuje v spoločnosti L. J. J.. Jeho mesačný príjem je cca 800-900 Eur netto, s tým, že náklady na domácnosť, stravu, ošatenie, hygienu, lieky a podobne zdieľa so svojou partnerkou. Nie je vlastníkom žiadneho majetku vyššej peňažnej hodnoty a rovnako nemá ani žiadne záväzky typu úver, pôžička, iné dlhy, resp. exekúcie. Zároveň v rámci záverečnej reči vyjadril ľútosť nad spáchanými skutkami.
Tvrdenia o zamestnaní obžalovaného mal súd preukázané aj pracovnou zmluvou, ktorú predložila obhajoba. Zároveň z pracovného posudku spoločnosti L. J. J. vo vzťahu k obžalovanému ako zamestnancovi vyplýva, že tento si zodpovedne a nad rámec plní zverené pracovné úlohy a povinnosti, zverené pracovné úlohy plní riadne, na čas a v súlade s požiadavkami zamestnávateľa. Súčasne preukazuje odborné znalosti, samostatnosť, spoľahlivosť a zodpovedný prístup. V kolektíve vystupuje profesionálne, je vnímaný ako priateľský, s ochotou odovzdáva pracovné skúsenosti a zručnosti. Má ukážkovú pracovnú disciplínu a dochádzku.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica zo dňa 20.01.2026 vyplývalo, že ku dňu vypracovania správy A. B. nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie.
Z lustrácie Sociálne poisťovne vyplýva, že obžalovaný mal období od 01.04.2025 do dňa hlavného pojednávania odvádzateľa poistného L. J. J..
Zo správy o povesti Mesta Banská Bystrica zo dňa 19.01.2026 okrem osobnostných charakteristík vyplývalo, že A. B. v evidencii priestupkov Mestského úradu Banská Bystrica, ktorých prejednanie je v kompetencii miestnej samosprávy nemá záznam o spáchaní priestupku a súčasne je evidovaný ako daňový dlžník na miestnych poplatkoch a daniach.
Z odpovede Centra pre liečbu drogových závislostí zo dňa 20.01.2026 vyplýva že obžalovaný A. B. nie je evidovaný v ambulancii CPLDZ ani v ambulancii PAL.
Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 37P/39/2025 zo dňa 11.03.2026 bolo manželstvo obžalovaného A. B. a A. B. (poškodenej) rozvedené a zároveň bola schválená dohoda rodičov o úprave rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom B., A. a A. (maloletí poškodení) tak, že tieto boli zverené do osobnej starostlivosti matky, pričom oprávnenie maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach majú obaja rodičia samostatne, obžalovaný bol zaviazaný povinnosťou prispevať na výživu maloletých detí výživným vo výške á 120 Eur mesačne. Súd zároveň styk obžalovaného s maloletými deťmi neupravil.
Z priestupkového registra vyplýva, že obžalovaný bol v minulosti jedenkrát priestupkovo postihnutý za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, za čo mu bola uložená sankcia v podobe peňažnej pokuty vo výške 40,00 Eur.
Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný má v tomto evidovaných 2 záznamy. V prvom prípade bol trestným rozkazom Okresného súdu Brezno, sp. zn. 0T/10/2015 zo dňa 06.03.2015 odsúdený za prečin ohrozovania pod vplyvom návykovej látky na podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiacov so skúšobnou dobou do 06.03.2016, rovnako mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na 1 rok a 6 mesiacov, ktorý vykonal dňa 10.06.2016 s tým, že sa osvedčil a hľadí sa na neho akoby nebol odsúdený. V druhom prípade bol trestným rozkazom Okresného súdu Kežmarok, sp. zn. 9T/27/2021 zo dňa 23.04.2021 odsúdený pre prečin zanedbanie povinnej výživy, za čo mu bol uložený podmienečný trest na 6 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 18 mesiacov do 11.11.2022. Vo vzťahu k uvedené odsúdeniu súd postupom podľa § 7 Trestného poriadku vzhľadom na plynutie času vyhodnotil, že odsúdený sa osvedčil, keďže súd pôvodu rozhodnutia (Okresný súd Kežmarok, resp. aktuálne Okresný súd Poprad) do dvoch rokov od uplynutia skúšobnej doby neurobil rozhodnutie o osvedčení sa.
Zo správy o priebehu probačného dohľadu zo dňa 24.07.2026 vyplýva, že u obžalovaného A. B. neboli zistené porušenia súdom uložených povinností a obmedzení s tým, že probačný dohľad plní svoj účel. Od priebežnej správy v januári 2026 poškodená neinformovala o situácii, kedy by bolo signalizované, že obvinený porušuje zákazy a neboli zo strany operačného strediska hlásené reporty na obžalovaného. Zároveň vo vzťahu k vyživovacej povinnosti uloženej obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 37P/39/2025 zo dňa 11.03.2026 A. B. uviedol, že výživné má uhradené. Lustráciou bolo zistené, že A. B. vedie riadny život, nedopustil sa žiadneho priestupku ani trestného činu, v Sociálnej poisťovni je vedený ako odvádzateľ platby L. J. J.. V rámci kontroly požitia alkoholických nápojov OO PZ je evidovaný negatívny výsledok (nebol zastihnutý doma), na probačnom stretnutí bola niekoľkokrát vykonaná dychová skúška vždy s negatívnym výsledkom. Pokiaľ ide o incident, ktorý je aj súčasťou správy úradu práce sociálnych vecí a rodiny zo dňa 16. januára 2026, kedy malo dôjsť priblíženiu obžalovaného k poškodenej A. B. počas probačného dohľadu a kontroly technickými prostriedkami súd poukazuje na priebežnú správu probačného a mediačného úradníka Okresného súdu Banská Bystrica vo veci sp. zn. 2Pr/6/2025 zo dňa 21.01.2026, z ktorej jednoznačne vyplýva, že išlo o prevádzový incident, obžalovaný úmyselne neporušil zákaz priblížiť sa k poškodenej, k ich kontaktu došlo v nákupnom centre, kde sa stretli náhodne, pričom po upozornení kontrolovaná osoba (obžalovaný) po jednej minúte opustil danú lokalitu. Uvedené preto nemožno považovať za porušenie súdom uložených obmedzení a povinností v rámci nahradenia jeho väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka.
V rámci ukladania trestu ďalej súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie vo vzťahu k následku spôsobenému trestnými činmi, a to prečítaním znaleckého posudku č. 69/2024 znalkyne A. D. C., znalca z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a klinická psychológia dospelých. Zo záverov predmetného znaleckého posudku vyplýva, že pokiaľ ide o psychologické vyšetrenie A. B. (poškodenej) jej stav je bez traumatických obsahov v myslení, bez zvýrazneného negatívneho prežívania, príznakov depresie, bez prežívania aktuálneho alebo dlhodobého stresu a pocitu preťaženia. Tiež nie je prítomná nadmerná ostražitosť a bdelosť. Napriek aktuálne riešenej problematike s manželom (pozn. obžalovaným), negatívnejšie ako manžela prežíva a vníma svojich biologických rodičov (najhoršie vníma svoju matku). Manžela (obžalovaného) vnútorne prežíva skôr emocionálne pozitívne, hoci má pocit, že ona ho prevyšuje a asociuje ho so zmenou, po ktorej túži. Z objektívnych výsledkov vyšetrenia vyplýva, že navonok je voči nemu extrémne kritická, a tak môže zdôrazňovať negatívne zážitky s ním. Vnútorne však neasociuje manžela so zvýraznenou útočnosťou, ani verbálnou, či fyzickou agresivitou. V partnerskom vzťahu vníma skôr ženskú postavu ako dominantnú, schopnú aj agresivity. Z vyšetrenia je jej stav bez traumatických obsahu v myslení, bez zvýrazneného negatívneho prežívania, príznakov depresie, bez prežívania aktuálneho alebo dlhodobého stresu a pocitu preťaženia. Tiež nie je prítomná nadmerná ostražitosť a bdelosť. U A. B. (maloletý poškodený) sa podľa záverov znaleckého skúmania prejavuje jeho vzdor, zvýšená potreba autonómie, pocity hnevu, pričom agresívne výmeny v interpersonálnej oblasti berie ako samozrejmé na základe skúseností a škodlivého vplyvu výchovného prostredia. Jeho vzťahy sa javia ako nestabilné a nespoľahlivé, akoby u neho chýbala preferencia rodičov pred členmi širšej rodiny. Jeho negatívne emocionálne prežívanie sa prejavuje skôr v poruchách pozornosti ako v poklesoch ladenia. Znalec konštatoval, že nie sú prítomné traumatické obsahy v jeho myslení a jeho vývin nebol zasiahnutý do takej miery, aby došlo k výraznému regresu na nižšiu vývinu úroveň, čo by mu znemožnilo zaradiť sa medzi rovesníkov. Znalec rovnako konštatoval, že hoci sa javí, že správanie otca vo výchove bolo neprimerané a pravdepodobne aj škodlivé, nemožno potvrdiť, že išlo o správanie so snahou o moc a kontrolu nad dieťaťom, s jednoznačným cieľom ubližovať. U A. B. (maloletá poškodená) znalec konštatoval, že v novom prostredí a v kontakte s neznámou dospelou osobou môže byť v úvode hanblivejšia, rezervovanejšia, ale neprejavuje obranné strachové reakcie alebo napätie, kedy by očakávala z okolia ohrozenie. Javí sa, že matka príznaky nadhodnocuje alebo ich nesprávne spája s prežitím traumy. Dieťa počas celého vyšetrenia neprejavovalo žiadnu úzkosť a to napriek záťaži z nového prostredia, jemu neznámych ľudí, či na neho kladených úloh, kde dokázalo byť spontánne, hravé, pozitívne ladené a asertívne alebo sa vedelo presadiť, byť vzdorovité, nemalo strach z trestu. Taktiež neboli pozorované symptómy poklesu ladenia v podobe izolácie a tieto matka nepopisovala spontánne ani v správaní sa maloletej v prítomnosti rovestníkov, kde ju skôr charakterizovala ako prispôsobivú a kooperatívnu. Z pozorovania bolo zrejmé, že sa snaží pútať pozornosť, hájiť si vlastné záujmy aj za cenu agresie. Nie je u nej prítomná zosilnená súrodenecká väzba, ktorá sa vyskytuje u detí ohrozovaných rodičmi, lebo sa musia navzájom chrániť, majú skúsenosť spoločného ohrozenia a nebezpečenstvá, preto majú tendenciu si pomáhať a kooperovať. Pri vyšetrení nebola pozorovaná ani zosilnená väzba na matku z dôvodu zlých skúseností s okolím, ktorého by sa
obávala a infantilne pripútavala na autoritu, ktorú by vnímala ako jedinú bezpečnú osobu. Významným momentom pri vyšetrení bola situácia, kedy vo veľkom rozsahu fixkou popísala kreslo v ambulancii (počas psychologického vyšetrovania matky), čo urobila napriek tomu, že matka udávala, že otec detí trestal a vyhrážal sa im „odrezaním rúk“ za pokreslenie steny. Z toho vyplýva, že maloletá nemá strach z následkov takéhoto vlastného správania napriek matkou opisovaných zážitkov dieťaťa v takýchto situáciách. Ani z výpovede matky maloletej nevyplýva jasne jednoznačne negatívny vzťah vo vzťahu k otcovi a jednoznačné vyhýbanie sa dieťaťa kontaktu s ním, nedôvera voči nemu po prežití spôsobených traumatických zážitkov .
Čo sa týka zavinenia súd má za to, že obžalovaný nepochybne úmyselným protiprávnym konaním v súlade s ust. § 15 písm. a) Tr. zákonom, t. j. v priamom úmysle, naplnil všetky zákonné znaky skutkových podstát, a to: v bode 1) a v bode 3) zločinu týranie blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a), písmeno b), odsek 3 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b), písmeno j) Trestného zákona a v bode 2) zločinu znásilnenie podľa § 199 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona a § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona, zločinu sexuálne násilie podľa § 200 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona a § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona, a to ako po objektívnej, tak i po subjektívnej stránke, pretože ani o existencii priamej príčinnej súvislosti medzi jeho protiprávnym konaním a úmyselným zavinením podľa § 15 písm. a) Tr. zákona, na strane jednej a následkom vzniknutým na záujme chránenom zákonom súd nemal žiadne pochybnosti. Obžalovaný zákonné znaky skutkovej podstaty trestných činov naplnil úmyselným protiprávnym konaním nielen po stránke formálnej, ale aj po stránke materiálnej, súhrnom všetkých preukázaných okolností a skutočností predovšetkým však spôsobom konania s tým, že jeho motívom bola žiarlivosť, vnútorná potreba moci a jej zneužitie za účelom preukázania dominancie, a to aj s cieľom dosiahnutia vlastného (sexuálneho) uspokojenia.
Vyhodnotiac všetky vyššie uvedené skutočnosti potom súd rozhodol obžalovanému priznať dve poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. j), l) Trestného zákona, t. j. že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život a ku skutku sa priznal a svoj čin úprimne oľutoval. Pokiaľ ide o priťažujúce okolnosti, súd vzhliadol priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, kedy obžalovaný spáchal viac trestných činov.
Obžalovaný bol uznaný vinným z trestného činu, a to v bode 1) a v bode 3) zločinu týranie blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a), písmeno b), odsek 3 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b), písmeno j) Trestného zákona, kde zákon umožňuje súdu ukladať trest odňatia slobody vo výmere od 7 rokov do 15 rokov. Rovnako bol A. B. uznaný vinným v bode 2) zo zločinu znásilnenie podľa § 199 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona a § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona a zločinu sexuálne násilie podľa § 200 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona a § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona, kde zákon zhodne pri oboch trestných činoch umožňuje súdu ukladať trest odňatia slobody vo výmere od 7 rokov do 15 rokov. Tým, že obžalovaný konaním naplnil znaky viacerých trestných činov, súd mu ukladal tzv. úhrnný trest odňatia slobody podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona, pričom je zrejmé, že pri všetkých trestných činoch je trestná sadba rovnaká (7 rokov až 12 rokov). S poukazom na systematiku objektu trestného činu, ergo systematiku osobitnej časti Trestného zákona, ktorá v poradí jednotlivých hláv tejto časti Trestného zákona vyjadruje aj prístup zákonodarcu k trestnoprávnej ochrane významných spoločenských záujmov a nadradenie ľudských práv a slobod pred ostatné záujmy, súd pri ukladaní trestu vychádzal z trestnej sadzby pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 2 Trestného zákona, kde Trestný zákon umožňoval páchateľovi ukladať trest odňatia slobody vo výmere od 7 rokov do 15 rokov.
Na základnú trestnú sadzbu obžalovaného mala vplyv aj skutočnosť, že boli splnené podmienky podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona (asperačná zásada), t. j. na zvýšenie hornej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu, kedy súd ukladal trest za viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami, čím sa súd dopracoval k sadzbe 7 rokov až 17 rokov a 8 mesiacov, v rámci ktorej mal obžalovanému trest ukladať.
Pri úvahách o výmere trestu súd u obžalovaného skúmal aj to, či sú splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby podľa § 39 Trestného zákona.
V tomto smere súd poukazuje na ustanovenie § 39 ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorého ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom. Pritom však v súlade s § 39 ods. 3 písm. d) Trestného zákona pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako dva roky, ak je v osobitnej časti Trestného zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň päť rokov. Zároveň súd v tomto prípade aplikoval aj ustanovenie § 39 ods. 5 Trestného zákona, podľa ktorého pokiaľ obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobí vyhlásenie o vine, môže mu súd uložiť trest odňatia slobody znížený o 1/3 pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Vzhľadom na to, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine a zároveň sa jednalo o prípad spadajúci pod ustanovenie § 39 ods. 1 Trestného zákona, súd využil zákonnú možnosť vyplývajúcu z toho zákonného ustanovenia a obžalovanému znížil trest pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Pri znižovaní trestnej sadzby súd zohľadnil následky protiprávneho konania obžalovaného, kedy zistil, že poškodených stav s poukazom na realizované znalecké skúmanie A. D. C. je bez traumatických obsahov v myslení, bez zvýrazneného negatívneho prežívania, bez príznakov depresie, ktoré sú podrobne popísané vyššie. Uvedenému súčasne svedčí aj komunikácia obžalovaného a poškodenej A. B., kedy komunikujú elektronickým prostriedkami najmä ohľadom maloletých detí, obžalovaný sa o stave detí riadne informuje, pričom komunikácia sa týka aj výživného, ktoré aj riadne plní. Súd zohľadnil aj správanie obžalovaného po samotnom skutku, kedy mal za preukázané, že tento sa nedopustil žiadneho protiprávneho konania, riadne rešpektoval a plnil obmedzenia a povinnosti v rámci probačného dohľadu, zamestnal sa s pozitívnym hodnotením jeho práce zamestnávateľom, nadviazal aj partnerský vzťah, má kde bývať, pričom však si naďalej plní rodičovské povinnosti v rozsahu platenia výživného na maloleté deti. Zohľadniac potom jeho priznanie viny, naozaj úprimné oľutovanie trestnej činnosti, ako aj s ohľadom na jeho pomerne mladý a produktívny vek, dospel potom súd k záveru, že vyššie uvedené skutočnosti boli v súhrne takými okolnosťami, ktoré umožňovali súdu o aplikovať § 39 ods. 1, ods. 5 Trestného zákona, a to aj z toho dôvodu, že súd bol presvedčený, že na prevýchovu obžalovaného aj na ochranu spoločnosti bude v tomto prípade postačovať aj trest kratšieho trvania, teda pod zákonom ustanovenú spodnú hranicu, a to vo výmere 4 rokov odňatia slobody. Výkon trestu odňatia slobody súd zároveň obžalovanému podmienečne odložil s probačným dohľadom a určil mu skúšobnú dobu v trvaní 5 rokov.
Takto uložený trest považoval súd u obžalovaného za správny a zákonný, pretože pri jeho ukladaní rešpektoval princíp zákonnosti a zároveň ním vyjadril aj princíp individualizácie trestu, nakoľko druh a intenzita musí vždy zodpovedať všetkým zvláštnostiam prípadu a osobe obžalovaného. S prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu súd na tieto preto reagoval zmiernením tvrdosti zákona, a to mimoriadnym znížením trestu pod dolnú hranicu zákonnej trestnej sadzby, pretože pri povinnom rešpektovaní všetkých zákonných zásad na ukladanie trestov by inak mohlo prísť k neadekvátnemu potrestaniu obžalovaného.
Zároveň súd za účelom dosiahnutia primárneho cieľa, t. j vedenia riadneho života obvineného počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia a odstránenie kriminogénnych faktorov z jeho života, obžalovanému A. B. uložil obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok a obmedzenie spočívajúce v zákaze kontaktu s poškodenou A. B., nar. XX.XX.XXXX v akejkoľvek forme vrátane kontaktovania prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby alebo inými obdobnými prostriedkami, okrem výkonu rodičovských práv a povinností k mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX, mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX. Rovnako súd obžalovanému uložil aj povinnosti spočívajúce v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie, podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo sa zúčastniť na psychologickom poradenstve s protialkoholickým a sexuologickým zameraním a nepriblížiť sa k poškodenej A. B., nar. XX.XX.XXXX na vzdialenosť menšiu ako päť metrov okrem výkonu rodičovských práv a povinností k mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX, mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX.
Súd obžalovanému A. B. zároveň dáva do pozornosti, že počas plynutia skúšobnej doby je povinný viesť riadny život a vyvarovať sa akéhokoľvek protispoločenského konania, pretože v opačnom prípade sa vystavuje hrozbe, že mu podmienečný trest bude súdom premenený na trest nepodmienečný.
Obžalovanému súd neuložil ochranné protialkoholické liečenie, pričom vychádzal zo záverov znaleckého posudku znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria D. I. B. B..
Žiada sa na tomto mieste uviesť, že ochranné liečenie je jedným z druhov ochranných opatrení, ktoré podľa príslušných ustanovení Trestného zákona patria medzi prostriedky slúžiace na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Jeho účelom je rovnako ako pri treste zaistiť ochranu spoločnosti, ale špecifickým spôsobom. Ergo, účelom uloženia ochranného opatrenia sa sleduje predovšetkým prevencia, do popredia vystupuje jeho výchovná a terapeutická zložka, pričom konečným účelom ochranného opatrenia je odstránenie alebo aspoň zníženie nebezpečenstva ďalšieho porušovania alebo ohrozenia záujmov chránených trestným zákonom zo strany páchateľa. Preto pokiaľ znalkyňa síce protialkoholickú liečbu ambulantnou formou navrhovala je potrebné poukázať, že u obžalovaného jednoznačné znaky závislosti od alkoholu nezistila. S poukazom na uvedené preto súd nevzhliadol splnenie podmienok podľa § 73 Trestného zákona na uloženie ochranného liečenia obžalovanému.
Pokiaľ ide o nárok na náhradu škody, poškodená A. B. si nárok na náhradu škody neuplatnila, a preto o uvedenom nároku súd nerozhodoval. Maloletí poškodení, t. j. A. B. a A. B. si v prípravnom konaní cestou opatrovníka uplatnili nárok na náhradu škody. Keďže však by bolo potrebné na rozhodnutie o priznaní náhrady škody vykonať aj ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania, pričom takéto dokazovanie by trestné konanie predĺžilo, s poukazom na to, že sa jedná o trestnú vec, kde je väzba obvineného nahradená dohľadom probačného a mediačného úradníka boli poškodení so svojimi nárokmi na náhradu škody odkázaní na civilný proces.
Na základe uvedených skutočností a zisteného skutkového stavu samosudca rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Trestného poriadku).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku) V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku) a to len vo svoj prospech (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1 Trestného poriadku). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Trestného poriadku)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku), (§ 45 ods. 1 Trestného poriadku).
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.