Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14Co-89-2026.pdf
PDF · 168.5 KB
Case nature
Subarea
14Co/89/2026
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Krajčovej a členiek senátu JUDr. Natálie Kollárikovej a Mgr. Zuzany Gašpírovej, v spore navrhovateľky: F.. F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, XXX XX B., zastúpená: F.. L. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. F. XXX, proti povinnému: F. G., F.., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XX, B., zastúpený: P.. J. V., advokátka, so sídlom Wolkrova 41, 851 01 Bratislava, IČO: 42 266 998, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV, č.k. 0C/10/2026-91, zo dňa 21. apríla 2026, takto
r o z h o d o l :
I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava IV, č. k. 0C/10/2026- 91, zo dňa 21. apríla 2026, vo výroku, ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia v časti týkajúcej sa povinnosti dočasne nevstupovať do bytu č. XX, na X. poschodí bytového domu so súp. č. XX, na ulici B. v B., p o t v r d z u j e.
II. Povinnému proti navrhovateľke p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
o d ô v o d n e n i e :
1. Mestský súd Bratislava IV (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“) uznesením č. k. 0C/10/2026-91, zo dňa 21. apríla 2026 zamietol návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného v časti, týkajúcej sa povinnosti dočasne nevstupovať do bytu č. XX, na X. . poschodí bytového domu so súp. č. XX, na ulici B. v B. (výrok I.). Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala uložiť povinnému, aby sa dočasne nepribližoval k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako XXX m, s výnimkou odovzdania/prevzatia maloletého a vyšetrovacích a súdnych úkonov za prítomnosti tretej osoby a zakázať povinnému kontaktovať navrhovateľku písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami vylúčil na samostatné konanie (výrok II.). Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa navrhovateľka domáhala, aby súd uložil povinnému povinnosť odovzdať maloletého F. G., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky a zároveň určil povinnému styk s maloletým každý párny týždeň v kalendárnom roku od piatka od XX:XX hod. do nedele XX:XX hod s miestom odovzdania/prevzatia na X. ceste XXXX v B., OC U. X., hlavný vchod (vstup pri F.´s) vylúčil na samostatné konanie (výrok III.). Povinnému nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok IV).
2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že navrhovateľka návrhom doručeným súdu dňa 21.04.2026 o 7:02 hod. žiadala, aby súd rozhodol o nariadení neodkladného opatrenia, ktorým by upravil pomery strán v otázke spoločného bývania a starostlivosti o maloletého F. Svoj návrh odôvodnila tým, že účastníci konania uzavreli manželstvo v novembri 2012 po ročnej známosti. Podľa jej tvrdení došlo po uzavretí manželstva k výraznej zmene správania manžela,
u ktorého sa začali prejavovať manipulatívne sklony, agresivita a snaha o kontrolu nad jej životom. Zo strany manžela bola dlhodobo vystavovaná psychickému tlaku, verbálnym útokom, ponižovaniu pred rodinou i na verejnosti, ako aj dehonestácii jej osoby ako matky a manželky. Opisuje každodenné verbálne ponižovanie (označovanie výrazmi ako „psychopatka“, „zrúda“, „neschopná“), spochybňovanie jej intelektu, profesijných schopností a materských kompetencií. Povinný mal zneužívať aj jej kresťanskú vieru na jej manipuláciu a udržanie v toxickom vzťahu. Pokusy o riešenie situácie formou odborného koučingu zlyhali pre odmietavý a agresívny postoj povinného k odborníkom i k samotnému procesu. V návrhu špecifikuje fyzické útoky, ku ktorým dochádzalo opakovane (r. 2016 - vyhodenie z chaty v pyžame; r. 2020 - silné sotenie v byte na U. ul.; r. 2023 - úder do oblasti rebier; február 2024 - poliatie kávou; marec 2026 - spôsobenie pomliaždenín po sotení na nábytok). Súčasťou správania povinného bola aj intenzívna kontrola, prostredníctvom sledovania elektronických zariadení, vytrhávanie mobilu z ruky, zamykanie v miestnostiach a deštrukcia majetku. Zdôrazňuje, že sa k manželovi opakovane vracala len v snahe chrániť maloletého syna, ktorého využíval ako nástroj emocionálneho vydierania, vrátane demonštratívnych vyhrážok samovraždou s nožom v ruke za prítomnosti dieťaťa. Táto situácia vyvrcholila incidentom dňa 05.04.2026 na chalupe v L. I., kde ju fyzicky napadol, a to tak, že ju opakovane udieral epedou do hlavy a sotil do skrine, čím jej spôsobil zranenia vyžadujúce lekárske ošetrenie. Po tomto útoku v obave o svoj život a zdravie opustila spoločnú domácnosť. Aktuálna situácia po odchode zo spoločnej domácnosti (od 05.04.2026) vykazuje znaky intenzívneho psychického nátlaku a emocionálneho vydierania; povinný zneužíva maloletého syna ako nástroj na vynútenie jej návratu do domácnosti. Do telefonátov medzi ňou a synom aktívne zasahuje, monitoruje ich a pred dieťaťom ju obviňuje z rozpadu rodiny. Dňa 15.04.2026 nátlak stupňoval poukazovaním na spánkové poruchy maloletého (pripisujúc ich vine navrhovateľky) a účelovým zneužívaním jej kresťanskej viery, ktorou sa ju snaží prinútiť k ďalšiemu spolužitiu v toxickom prostredí. Poukazuje na nestabilitu postojov povinného, ktorý strieda agresiu so sľubmi o náprave, čo však ona na základe predchádzajúcich skúseností považuje za premyslenú manipulatívnu stratégiu. Povinný navyše aktívne kontaktuje tretie osoby (priateľku I.), u ktorých ju dehonestuje, označuje ju za zlú matku a závislú osobu, pričom sa snaží monitorovať jej súkromné plány a pohyb. Po tomto incidente bola nútená opustiť spoločnú domácnosť. Aktuálne prebýva v provizórnych podmienkach u priateľov, čo je z dlhodobého hľadiska neudržateľné. Zdôrazňuje, že nemá inú existenčnú možnosť riešenia situácie ako návrat do bytu na B. ulici v B., ktorý je domovom jej aj maloletého. Návrat je však z hľadiska ochrany jej duševného a fyzického zdravia možný len za predpokladu vylúčenia povinného z užívania tohto bytu. Maloletý nemôže byť „trestaný“ odlúčením od matky alebo vyňatím z domáceho prostredia len preto, že povinný sa voči nej dopúšťal násilia. Zároveň poukazuje na dôvodnú obavu z postupného odcudzovania dieťaťa, nakoľko maloletý v telefonickej komunikácii už začína používať obviňujúce vetné konštrukcie vlastné povinnému (označovanie matky za „zlú“). Povinný nie je schopný zabezpečiť potreby dieťaťa so špeciálnymi poruchami učenia (dysgrafia, dyslexia), o ktoré sa doposiaľ starala výhradne ona. Navrhuje, aby bol povinnému uložený dočasný zákaz vstupu do bytu na B. ulici, pričom zdôrazňuje, že povinný má plnohodnotnú alternatívu bývania v rodinnom dome/chalupe v L. I., ktorý je prispôsobený na celoročné užívanie a umožňuje mu výkon práce manažéra. Naopak, ona inú možnosť ubytovania nemá, nakoľko druhý byt v jej spoluvlastníctve je aktuálne obsadený nájomníkmi. Z hľadiska záujmu maloletého žiada o jeho odovzdanie do jej osobnej starostlivosti, nakoľko súčasná nestabilita a manipulatívne prostredie u otca vážne ohrozujú duševný vývoj dieťaťa. Úpravu styku otca s maloletým navrhuje ponechať v primeranom rozsahu tak, aby neboli narušené biologické väzby, avšak pri zabezpečení jej ochrany pred ďalšími útokmi. Má dôvodnú obavu, že po tom, čo povinný zistí, že jej rozhodnutie o ukončení vzťahu je mienené absolútne vážne a podporený právnymi krokmi, dôjde u neho k strate kontroly a k fyzickej explózii agresie. Povinný pozná denný režim a jej zvyky, čím ju môže kedykoľvek vyhľadať a atakovať. Súdna ochrana je preto nevyhnutná na ochranu jej života a zdravia. S poukazom na opísaný skutkový stav a naliehavosť situácie sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by bol povinnýdočasne vylúčený z užívania spoločného bytu na B. ulici č. XX v B.. Súčasne si uplatňuje nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 324 ods. 1 a 2, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. e), § 328 ods. 1 a 2, § 329 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v časti týkajúcej sa povinnosti dočasne nevstupovať do bytu č. XX, . na X. poschodí bytového domu so súp. č. XX, na ulici B. v B. nie je možné vyhovieť.
4. Súd prvej inštancie uviedol, že základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené. Pre nariadenie neodkladného opatrenia sa vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia v zmysle ustanovenia § 325 ods. 2 písm. e) CSP musí mať súd za preukázané odôvodnené podozrenie z násilia. Účelom uvedeného zákonného ustanovenia je ochrana práva na život a zdravie osoby, ktoré je ohrozované násilníkom. Neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP má spravidla nadväzovať na postup podľa § 27a zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore, podľa ktorého policajt je oprávnený vykázať z bytu alebo domu alebo iného priestoru spoločne obývaného s ohrozenou osobou a aj z jeho bezprostredného okolia (ďalej len „spoločné obydlie“) osobu, u ktorej možno na základe zistených skutočností očakávať útok na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť ohrozenej osoby, najmä vzhľadom na predchádzajúce takéto útoky; súčasťou vykázania zo spoločného obydlia je aj zákaz vstupu vykázanej osobe do spoločného obydlia počas 14 dní od vykázania, pričom do tejto doby sa počíta aj deň vykázania. Policajt je oprávnený vykázať zo spoločného obydlia takúto osobu aj počas jej neprítomnosti. Policajt je povinný poučiť ohrozenú osobu o možnosti podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP. Vykázanie zo spoločného obydlia končí uplynutím 14 dní od vykázania, ak ďalej nie je ustanovené inak. Doručením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na súd počas vykázania zo spoločného obydlia sa jeho trvanie predlžuje až do nadobudnutia vykonateľnosti rozhodnutia súdu o tomto návrhu, o čom sa vykázaná osoba upovedomí v rámci poučenia podľa odseku 6. Primárnym účelom neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP je zabrániť akejkoľvek forme násilia.
5. Súd prvej inštancie v rámci svojej rozhodovacej činnosti skúmal dôvodnosť podaného návrhu v časti uloženia povinnosti povinnému dočasne nevstupovať do spoločného obydlia, a to v kontexte ochrany základných ústavných práv. Podľa čl. 15 a čl. 16 Ústavy SR je zaručené právo na život a nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia. Súčasne však čl. 21 Ústavy SR garantuje nedotknuteľnosť obydlia a právo na ochranu vlastníctva. Pri strete týchto práv je súd povinný postupovať prísne proporcionálne. V rámci posúdenia naliehavosti navrhovanej úpravy súd prvej inštancie skonštatoval, že v prejednávanej veci absentuje prvok bezprostredného ohrozenia navrhovateľky v mieste jej obydlia. Prihliadol na skutočnosť, že povinný nebol príslušníkmi policajného zboru zo spoločného obydlia vykázaný, nakoľko hliadka privolaná na miesto incidentu dňa 05.04.2026 nevyhodnotila situáciu ako stav vyžadujúci okamžitú separáciu strán. Tento fakt oslabuje tézu navrhovateľky o intenzite hroziaceho násilia, ktorú zákon pre takto invazívny zásah do práv vyžaduje. Naliehavosť zásahu do užívacieho a vlastníckeho práva povinného spochybňuje aj fakt, že navrhovateľka domácnosť opustila dobrovoľne a k podaniu návrhu pristúpila až s odstupom deviatich dní. Za situácie, kedy povinný v predmetnom byte, ktorého je výlučným vlastníkom, aktuálne býva a zabezpečuje starostlivosť o maloletého syna, by jeho vypratanie z obydlia predstavovalo neproporcionálny zásah do jeho práv. Tento záver podporuje aj predložená komunikácia strán po incidente, v ktorej povinný nevystupuje agresívne, nevyhráža sa a prejavuje snahu o zmierlivé riešenie situácie. Akcentujúc preventívnu povahu neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP, súd konštatuje, že toto opatrenie má slúžiť na elimináciu násilia v spoločnom obydlí. Keďže však navrhovateľka v byte už 9 dní nebýva a k násilnému aktu prišlo na inom mieste, chýba prvok bezprostredného ohrozenia bezpečnosti v priestoroch bytu na B.Súd prvej inštancie v prejednávanej veci nepopiera skutkové tvrdenia navrhovateľky o tom, že vzájomné vzťahy medzi manželmi sú aktuálne vysoko konfliktné a napäté, čo je nepochybne umocnené prebiehajúcou manželskou krízou a incidentom zo dňa 05.04.2026. Samotná existencia napätia v rodinných vzťahoch však bez ďalšieho nepostačuje na nariadenie tak invazívneho opatrenia, akým je zákaz vstupu vlastníka do jeho obydlia. Riešenie napätých vzťahov medzi manželmi a usporiadanie ich ďalšieho súžitia musí byť predmetom meritórneho konania (napr. o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu), nie represívneho neodkladného opatrenia, ktorého podmienky - t. j. bezprostredná hrozba násilia v mieste obydlia - neboli v potrebnej miere osvedčené. Keďže nebolo osvedčené, že by ďalší pobyt povinného v jeho nehnuteľnosti predstavoval pre navrhovateľku (ktorá v byte aktuálne nežije) bezprostredné riziko násilného útoku, súd prvej inštancie návrh v časti zákazu vstupu do bytu zamietol.
6. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Povinný v konaní dosiahol plný úspech, pretože návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia bol zamietnutý. Nakoľko však povinnému v konaní žiadne trovy nevznikli, súd prvej inštancie im ich náhradu nepriznal.
7. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala navrhovateľka odvolanie, ktorým napáda výrok I. a to z dôvodov podľa § 365 ods.1, písm. d), e), f), g) a h) CSP. Nestotožňuje s odôvodnením zamietnutia neodkladného opatrenia v časti uloženia dočasného zákazu vstupu povinného do bytu, ktoré súd prvej inštancie opiera o absenciu preukázania odôvodneného podozrenia z násilia. Súd prvej inštancie síce nepopiera na základe zisteného skutkového stavu, že vzťahy medzi stranami sú vysoko konfliktné a napäté, avšak zároveň konštatuje, že takéto napätie nepostačuje na tak invazívny zásah do práv povinného ako vlastníka bytu a usporiadanie pomerov ponecháva na meritórne rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie na základe jej tvrdení a predložených dôkazov, preukazujúcich ich vierohodnosť, v prvom rade nesprávne posúdil vzťah medzi stranami, keď mu pripísal nižšiu intenzitu a posúdil ich len ako konflikt, opomínajúc všetky prvky vykazujúce nielen psychické násilie, ktoré opakovane vyvrcholilo fyzickým atakom povinného voči nej. Poukazuje na opis správania povinného voči nej, spočívajúci v opakovanom dlhodobom ponižovaní jej osoby, obviňovaní, ktoré opakovane vyvrcholilo v opísané fyzické ataky. Práve takéto konanie bolo plne spôsobilé spôsobovať jej psychické utrpenie a teda jednalo sa o formu psychického násilia. Zdôrazňuje, že sa nejednalo len o jednorazový fyzický útok (zo dňa 05.04.2026), či jednorazové vulgárne, ponižujúce správanie občasného charakteru, ale o dlhodobé pravidelné konania, ktoré sa cyklicky opakovalo, čo predstavuje značne zvýšenú intenzitu a spôsobilosť jej traumatizácie a teda ohrozenia jej duševného zdravia. Práve takáto intenzita konania povinného a z toho vyplývajúceho nerovného postavenia strán vo vzťahu, kde je ona tou slabšou stranou, je spôsobilá pre odlíšenie násilia od konfliktu, čo súd prvej inštancie v komplexnosti zisteného skutkového stavu a jeho príčinnej súvislosti jednotlivých konaní povinného nesprávne posúdil a vyhodnotil a to celkovým hodnotením vzťahov medzi stranami ako „len” konfliktnými. Primárnym účelom neodkladného opatrenia je zabránenie akejkoľvek forme násilia, pričom konanie povinného je potrebné hodnotiť v jeho komplexnosti ako násilné a tak ohrozujúce jej duševné, ale aj fyzické zdravie a to z dôvodu nepredvídateľnosti a nevypočítateľnosti povinného, vrátane manipulácie so ňou, ktorá je ich súčasťou, čo sa prejavuje aj v súčasnej komunikácií, premietnutej do predložených správ, z ktorých je evidentná emočná nestabilita, prenos zodpovednosti za situáciu, bránenie v styku s dieťaťom a regulácia styku matky s maloletým ako forma samotnej manipulácie. Súd prvej inštancie nesprávne konštatuje, že odôvodnenosť podozrenia z násilia a nevyhnutnosť ochrany z ohrozenia zdravia musia byť spravidla preukázané, resp. nadväzovať na postup v zmysle ust. § 27a zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore - vykázanie osoby z bytu alebo spoločne obývaného s ohrozenou osobou. Takéto tvrdenie nemá žiadny zákonný základ, nevyplýva zo žiadneho zákona, či podzákonnej normy a dokonca ani z ustálenej praxe. Je všeobecne známou premisou, že vykázanie nie je realizované paušálne políciou, prístup polície k tomuto inštitútu je individuálny a skutky na mieste nie sú vždy správne vyhodnocované a tento inštitút aplikovaný. Navrhovateľka ako obeť samotného skutku a celkového správania povinného, by nemala byť vystavená ešte sekundárnej viktimizácií zo strany súdu prvej inštancie, len z dôvodu zlyhania policajných zložiek, pri hodnotení a celkovom posúdení skutočného vzťahu, dostatočne neodôvodňujúceho aplikáciu vykázania. Má za to, že ak je stav medzi stranami objektívne vážny dosahujúci až intenzitu násilia, a teda nie sú dôvodné pochybnosti, že vzťahy medzi stranami sú narušené so spôsobilosťou ohrozenia života a zdravia jednej zo strán, čo nakoniec aj súd prvej inštancie ani len úplne nespochybňuje, má byť poskytnuté ochrana obeti, ak nie trestnoprávna, tak civilnoprávna. Obeť je teda postihnutá nielen nesprávnym postupom polície, ale je vystavená aj existenčnej neistote a obmedzeniu výkonu jej rodičovských práv a povinností, ktoré sú jej de facto znemožnené odtrhnutím od dieťaťa násilnou osobou teda povinným, ako aj v dôsledku nesprávneho postupu polície. Takýmto spôsobnom dochádza k ohrozeniu nielen samotnej obete, ale aj maloletého dieťaťa faktickým oddelením a emocionálnou separáciou od primárneho rodiča, ktorým je matka/ navrhovateľka. Pritom je nevyhnutné brať na zreteľ, že maloleté dieťa nenesie žiadnu zodpovednosť za stav v rodine, naopak je viktimizované touto situáciou a postavené do pozície najzraniteľnejšej obeti v dôsledku vnímania násilia medzi rodičmi. V tejto súvislosti poukazuje aj na fakt, ktorý predkladá ako novotu v odvolacom konaní, že dňa 06.04.2026 sa z vlastnej vôle dostavila na OO PZ X.-juh, O. XX v B., kde sa domáhala realizácie vykázania z bytu na B. XX, B., v neprítomnosti povinného. Bohužiaľ polícia odmietla tento úkon realizovať, pričom mala tendenciu ju odhovárať, skutok minimalizovať a bagatelizovať. OO PZ ani
neprijalo jej oznámenie a doslova ju odbilo medzi dverami. Ona sa sama nedokázala takémuto nátlaku zo strany polície ubrániť, nakoľko nemá dostatok právnych vedomostí a ešte aj s prihliadnutím na jej psychický stav po prežitom ataku. Ako obeť nemala inú možnosť ako následne sa domáhať svojich práv inak ako prostriedkom civilnoprávnej ochrany. Ďalej nie je možné sa stotožniť s vyhodnotením proporcionality pri strete práv garantovaných Ústavou SR a to práva na život, nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia verzus nedotknuteľnosť obydlia a ochrany vlastníctva; z hľadiska akejkoľvek váhy týchto dvoch uvedených práv je prvoradou úlohou štátu a spoločnosti zabezpečenie ochrany zdravia a života a to na úkor ochrany vlastníckeho práva. Naliehavosť zásahu do užívacieho a vlastníckeho práva povinného konajúci súd spochybnil aj tým, že domácnosť opustila dobrovoľne a k podaniu návrhu pristúpila až 9 dní po skutku. Súd prvej inštancie nesprávne hodnotí opustenie spoločnej domácnosti ako dobrovoľné. Ona nemala inú možnosť ako domácnosť opustiť, nakoľko inak by sa vystavila najpravdepodobnejšej možnosti ohrozenia svojho života a zdravia, pretože nikto nemôže vylúčiť, že by povinný vo svojom agresívnom konaní voči nej naďalej nepokračoval, alebo by ju nevystavoval rôznym formám psychického násilia aj naďalej, tak ako to robil do času opustenia domácnosti. Mohol by ju znovu atakovať, a to práve z dôvodu, že si dovolila celú vec riešiť verejne, pri podaní vysvetlenia opisovala spáchania skutku otvorene, nič nezahmlievala, či nefabulovala, vyžiadala si lekárske ošetrenie, odišla z chaty. Nie je teda vylúčené, že práve tieto okolnosti by mohli u neho vzbudiť agresiu a viesť ho k ďalšiemu útoku. Teda práve týmto spôsobom chránila svoj život a zdravie ako aj zdravie maloletého, ktorého nechcela vystavovať prípadnému konaniu zo strany povinného a jeho vnímania maloletým. Jej konanie teda nie je možné vyhodnocovať, resp. posudzovať ako dobrovoľné opustenie, ale ako nevyhnutné a jediné možné riešenie za účelom ochrany seba a maloletého. Domácnosť opustila len v dôsledku správania povinného a odôvodnených obáv z možného ohrozenia jej života a života maloletého. Argumentácia súdu prvej inštancie, že podala návrh až 9 dní po skutku, čo spochybňuje naliehavosť neobstojí, nakoľko bola v dôsledku skutku traumatizovaná, potrebovala sa psychicky skompenzovať, zabezpečiť si ubytovanie a celkovo sa rozhodnúť ako bude vo veci postupovať. Pritom však zvládala aj aktívne konať a v dôvere sa obracala na políciu, očakávajúc, že z jej strany jej bude poskytnutá ochrana a ona sa bude môcť vrátiť do bytu, ktorý sama považuje aj za svoj domov. Postupy a postoje polície však boli pre ňu demotivujúce a tak sa potrebovala sama zorientovať vo svojich ďalších právnych možnostiach. Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil skutočný stav vo veci a opomenul skutočný zámer navrhovateľky, ktorým je zabezpečenie existencie seba a maloletého, teda ochrana ich života a zdravia dočasným uložením zákazu vstupu do bytu povinnému nakoľko tento byt, odhliadnuc od právneho vzťahu k nemu, ona považuje za svoj domov ako aj domov maloletého. Súd prvej inštancie pripísal jej návrhu represívny charakter, vyzdvihujúc vlastnícke právo nad právo na život a zdravie. Súd prvej inštancie absolútne nevníma hlbší kontext samotného návrhu v ochrane maloletého, ktorému konaním a správaním sa povinného voči navrhovateľke bola odňatá možnosť byť s vlastnou matkou, pričom jej neumožňuje styk s maloletým v primeranom rozsahu, so stykom manipuluje podľa vlastných predstáv, neberúc do úvahy najlepší záujem maloletého aj jeho právo na svoju matku. Súd prvej inštancie de facto aj de iure ju vystavuje takýmto rozhodnutím sekundárnej viktimizácií, pripisujúc jej zodpovednosť za opustenie bytu, vychádzajúc zo skutočnosti, že skutok sa stal na inom mieste, minimalizujúc pravdepodobnosť ďalšieho fyzického útoku zo strany povinného voči nej aj v byte na B. XX v B., vyplývajúceho z jeho predchádzajúceho konania, ktoré absolútne prehliada. Byt na B. XX v B. je spoločným a trvalým obydlím manželov, ale najmä ich spoločného maloletého dieťaťa a fakt, že ona nemá inú ubytovaciu jednotku je nútená prebývať u známych, na rozdiel od povinného, čo nemožno považovať za dôstojný život. Takýmto spôsobom ju konajúci súd vystavil existenčnému riziku, keď tá v súčasnosti je nútená ponevierať sa po svojich priateľoch a zároveň je izolovaná od maloletého. Na základe uvedeného navrhuje, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie v časti I. výroku tak, že uloží povinnému dočasný zákaz vstupu do bytu č.XX, na X.poschodí, bytového domu so súp. č. XX na ul. B. v B..
8. K podanému odvolaniu sa vyjadril aj povinný, ktorý uznesenie v časti napadnutého výroku I. považuje za vecne správne v celom rozsahu, dostatočným spôsobom odôvodnené a tým preskúmateľné odvolacím súdom. Súd prvej inštancie návrh správne vyhodnotil, pokiaľ ide o neosvedčenie dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a neunesenie dôkazného bremena vo vzťahu k potrebe nariadenia neodkladného opatrenia; dospel k správnym skutkovým záverom a tieto správne právne posúdil.
Podľa súdnej judikatúry o potrebe neodkladného opatrenia nesmú byť vážnejšie pochybnosti. Procesnú zodpovednosť za výsledok konania v tomto smere má navrhovateľ. V tomto prípade navrhovateľka neosvedčila základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia a to odôvodnené podozrenie z násilia a bezprostredné ohrozenie v mieste bydliska na ul. B. Odvolanie navrhovateľky doručené odporcovi nie je podpísané navrhovateľkou; ak bolo odvolanie podávané elektronicky bez autorizácie podľa § 23 ods. 1 zákona o e-Governmente, súd by naň nemal prihliadať (uznesenie Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS 223/2021-15 zo dňa 25.05.2021). Skutkové tvrdenia navrhovateľky v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a taktiež v odvolaní sú nepravdivé, účelové a nepreukázané. Odvolanie je odôvodnené len všeobecnými tvrdeniam a teóriami o obetiach domáceho násilia, nepodloženými žiadnym dôkazom. Na Mestskom súde Bratislava II prebieha konanie o nariadenie neodkladného opatrenia, sp. zn.: 28P/64/2026, v ktorom bol návrh navrhovateľky uznesením zo dňa 21.05.2026 ako nedôvodný zamietnutý. Povinný poukazuje na vyjadrenia maloletého syna F., ktoré sú obsiahnuté v odôvodnení rozhodnutia, a ktoré sú relevantné aj pre toto súdne konanie. Na súde prvej inštancie zároveň prebieha aj konanie o nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom odporca podal odvolanie voči uzneseniu č.k. 4C/21/2026-62 zo dňa 27.04.2026, v ktorom súd nariadil neodkladné opatrenie na základe nepravdivých a zavádzajúcich skutkových tvrdení navrhovateľky, čím dospel k nesprávnym skutkovým a právnym záverom ohľadom potreby dočasnej úpravy pomerov medzi stranami a existencie údajného domáceho násilia zo strany odporcu. V podanom odvolaní voči uzneseniu č.k. 4C/21/2026-62 sa podrobne a bližšie vyjadril k jednotlivým udalostiam a útokom tvrdeným navrhovateľkou a predložil dôkazy, ktoré jednoznačne vyvracajú akékoľvek podozrenia z páchania domáceho násilia. Povinný v celom rozsahu popiera skutkové tvrdenia navrhovateľky o údajnom dlhodobom psychickom násilí, ponižovaní, verbálnych aj fyzických útokoch. Navrhovateľka sa snaží profilovať do pozície obete domáceho násilia, no práve ona je pôvodcom verbálnych aj fyzických útokov, ktorým odporca čelil prakticky celé manželské spolužitie. Napriek jej tvrdeniam o dlhodobom domácom násilí, ani jedno jej tvrdenie nie je preukázané správou alebo záznamom privolanej hliadky PZ, podaním trestného oznámenia alebo iného oznámenia na príslušnom oddelení policajného zboru, či iným relevantným dôkazom, dokonca navrhovateľka nepodala ani len návrh na rozvod manželstva s odporcom, ktorého popisuje ako násilníka. Povinný podal na Mestský súd Bratislava II návrh na rozvod manželstva, v ktorom sa okrem rozvodu manželstva s navrhovateľkou domáha zverenia mal. F. do výlučnej osobnej starostlivosti, o ktorého sa fakticky osobné stará od jej odchodu zo spoločnej domácnosti dňa 05.04.2026. Konanie je vedené na Mestskom súde Bratislava II pod sp. zn. 28P/91/2026. V návrhu na začatie konania podrobne popísal priebeh ich manželstva a príčiny rozvratu vzťahov manželov, vrátane niektorých útokov navrhovateľky, po ktorých bola privolaná hliadka PZ alebo sa on osobne spolu s maloletým synom F. dožadoval pomoci na príslušnom oddelení PZ. Nie je to povinný, kto by mal byť príslušníkmi PZ vykázaný zo spoločného obydlia, ale práve navrhovateľka bola v decembri 2025 nútená dobrovoľne opustiť spoločnú domácnosť na chalupe v L. a bola v apríli 2026 sanitkou RZP v sprievode polície odvezená do najbližšej nemocnice pre požitie vysokého množstva alkoholu. Tvrdenia navrhovateľky o zlyhaní postupov polície, o ohrození jej života a zdravia, traumatizácii obete a nútenej separácii od vlastného dieťaťa, či bránení v styku s dieťaťom, vyznievajú v kontexte všetkých uplynulých udalostí neuveriteľne až komicky. Navrhovateľka je výkonnostne zameraná a vyžaduje perfektné výsledky tak od syna, ako aj od manžela, ktorých za neplnenie jej predstáv a požiadaviek trestala verbálne aj fyzicky. Agresivita navrhovateľky sa prejavovala najprv silnými a vulgárnymi nadávkami a urážkami (aj v prítomnosti maloletého syna), ktoré zakaždým stupňovali do fyzických útokov. Navrhovateľka ho napádala tak, že ho bila päsťami do tváre, rôznymi predmetmi do hlavy, útočila naňho zozadu keď to nečakal alebo ho opakovane kopala do rozkroku. V súdnom spise vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 4C/21/2026 sa na USB nosiči nachádza nahrávka fyzického útoku navrhovateľky voči povinnému. Navrhovateľka bola schopná aj úplne drobný, zanedbateľný spor vyeskalovať do fyzickej bitky; dlhodobo a systematicky ho napádala, čoho svedkom bol aj ich maloletý syn. On nikdy neinicioval žiaden neprimeraný fyzický kontakt. Pri akejkoľvek hádke s navrhovateľkou sa bránil jej útokom napr. tak, že sa ju snažil od seba odsotiť a následne sa zavrel v izbe alebo ušiel z bytu a čakal, tým sa ukľudní. Keď chcel podať oznámenie na príslušnom oddelení policajného zboru, príslušníci ho vysmiali so slovami „či si nevie manželku ukľudniť“. Navrhovateľka má násilnú a manipulatívnu povahu a nedokáže preklenúť nedostatky, či neúspech v práci, neporiadok doma alebo nedostatočné výsledky syna v škole. Posledné štyri roky sa mu vyhrážala rozvodom alebo odobratím syna, intenzívne ho ponižovala, vydierala milencami, útočila aj na jeho rodinu (matku a otčima), znevažovala jeho pracovnú pozíciu a vyvyšovala sa nad ním, pretože je lekárka s
dvojnásobným príjmom, zatiaľ čo on vraj nič v živote nedosiahol. Rovnakým spôsobom dehonestovala a nadávala aj ich spoločnému synovi za horší prospech v škole. V dôsledku intenzívneho manipulovania a pravidelného znevažovania aj v prítomnosti ich spoločného syna sa začal cítiť menejcenný, preto niekoľkokrát vyhľadal odbornú psychologickú pomoc. Jednotlivé útoky, ktoré navrhovateľka popisuje v návrhu, sú vyfabulované alebo prekrútené, pretože útočníkom bola práve navrhovateľka, čo môže dosvedčiť aj maloletý syn. Aj v roku 2025 sa po útoku navrhovateľky na neho a ich syna, spoločne so synom dostavili na policajné oddelenie, avšak žiaden záznam policajti nespísali. Policajti mu len poskytli poučenie ako reagovať pri podobných situáciách a ako sa voči navrhovateľke brániť. Zakaždým, keď chcel nahlásiť na polícii jej útok, tak mu sľubovala, že sa zmení a odhovárala ho, aby nechodil na políciu. Po viacerých útokoch zo strany navrhovateľky, telefonoval svojej matke, ktorej sa pravidelne zdôveroval s tým, ako mu manželka ubližuje. Dňa 07.12.2025 sa medzi stranami na chalupe v L. I. odohral incident, počas ktorého ho navrhovateľka bila rukami po hlave a opakovane kopala do rozkroku. Odporca ležiac na podlahe v bolestiach privolal hliadku PZ, ktorá po príchode na miesto a preverení jeho tvrdení, vyzvala navrhovateľku, aby nepokračovala vo svojom konaní a dobrovoľne opustila spoločnú domácnosť. Odporca na základe dohody s príslušníkmi PZ odviezol navrhovateľku na vlakovú stanicu do E. k vlaku a spolu so synom ostali na chalupe. Pri poslednom incidente dňa 05.04.2026 na chalupe v L. I., ktorým navrhovateľka odôvodňuje nariadenie neodkladného opatrenia, navrhovateľka na neho zaútočila zozadu počas jeho telefonátu cez apl. Discord s priateľom z G. a so synovcom navrhovateľky F. F.. On útok nečakal, nakoľko mu nepredchádzal žiaden spor medzi stranami. Po dovarení nedeľného obedu sedel v obývačke pri počítači a viedol telefonicky rozhovor. Navrhovateľka nebola účastná telefonickej komunikácie a ani sa do rozhovoru nezapájala. Odrazu ho tvrdým vankúšom udrela do hlavy a následne ho začala biť rukami po hlave a päsťami do tváre. Odporca zavolal policajnú hliadku, ktorá prišla na miesto. Navrhovateľka uviedla príslušníkom PZ, že manžela napadla. Následne spolu so synom v sprievode s príslušníkmi PZ odišiel na príslušné Obvodné oddelenie PZ v E. spísať oznámenie o priestupku a zranenia si nechal ošetriť na urgentnom príjme v nemocnici U. (v nemocnici v K. bolo veľa ľudí, preto syna najprv odviezol domov a odišiel do U.). Večer po príchode na chalupu našiel navrhovateľku ležať na zemi opitú. V tom čase sa v domácnosti s navrhovateľkou nachádzal už aj ich maloletý syn F.. Navrhovateľka nereagovala na otázky, či si vzala aj nejaké lieky alebo iné látky, nebola s ňou možná žiadna komunikácia, a preto z obavy o jej zdravie jej zavolal rýchlu zdravotnú pomoc. Následne sa navrhovateľka snažila ujsť z domu a spadla na ceste pred domom. Snažil sa jej pomôcť postaviť sa, keď v tom dorazila sanitka. Keďže predtým bola navrhovateľka agresívna, spolu so sanitkou prišla opäť policajná hliadka. Príslušníci PZ podrobili navrhovateľku dychovej skúške, ktorá bola pozitívna: 0,80 mg/ l, čo predstavuje 1,76 promile. U neho bol výsledok negatívny. Navrhovateľka bola prevezená RZP do Nemocnice v K. z dôvodu podozrenia z užitia liekov a z dôvodu užitia vysokého množstva alkoholu a viac sa navrhovateľka do spoločnej domácnosti strán na chalupe v L. I. nevrátila. Všetky tvrdenia navrhovateľky v podanom návrhu a v odvolaní voči uzneseniu o fyzických útokoch povinného, psychickom násilí a traumatizácii navrhovateľky z dôvodu nevykázania povinného z jeho bytu považuje za dostatočne vyvrátené predloženými dôkazmi. Má za to, že je dostatočne preukázané, že navrhovateľka v návrhu a podanom odvolaní uvádzala nepravdivé a pravdu skresľujúce údaje v snahe očierniť ho, krivo ho obviniť z domáceho násilia a nepravdivo zdôvodniť obavu o svoje zdravie a život. Príslušníci PZ nezlyhali, keď ho nevykázali zo spoločného obydlia v L. I. alebo v B., pretože útočníkom nebol on, ale práve navrhovateľka. Jeho matka bola svedkom početných telefonátov navrhovateľky po incidente dňa 05.04.2026, v ktorých ho navrhovateľka prosila, aby stiahol svoje obvinenie a sľubovala nápravu. Od incidentu zo dňa 05.04.2026 navrhovateľka prakticky opustila spoločnú domácnosť strán a odmietala sa vrátiť aj do domácnosti v byte v B., odkiaľ si vzala všetky svoje osobné veci a spoločné úspory. On nemal vedomosť, kde sa navrhovateľka zdržiava. Vyššie popísaný incident veľmi ťažko znášal aj maloletý syn F., ktorý bol jeho svedkom. Dva nasledujúce celé týždne každý večer plakal. On preto apeloval na navrhovateľku, aby sa aspoň cez víkend stretla s maloletým synom, ktorý ju podľa dohody doma čakal. Navrhovateľka súhlasila pod podmienkou, že nebude účastný stretnutia. Na prvé dohodnuté stretnutie so synom sa však navrhovateľka nedostavila vôbec. Po tom, čo opakovane apeloval na navrhovateľku, aby sa stretla so synom, navrhovateľka sa začala so synom stretávať počas víkendov v byte spoločných známych a následne aj vo svojom X-izbovom byte na ul. F., do ktorého sa presťahovala minulý mesiac. On taktiež zle znášal vzniknutú situáciu, a preto sa rozhodol opätovne vyhľadať odbornú pomoc psychológa pre seba a aj pre maloletého syna. Taktiež kontaktoval Úrad práce, soc. vecí a rodiny
so žiadosťou o poradenstvo, kde mu boli poskytnuté služby Referátu poradensko-psychologických služieb, s ktorými súhlasil. Do konca školského roka sa navrhovateľka stretávala so synom dvakrát do týždňa tak že ho počkala po skončení vyučovania pri škole, trávili spolu 2-3 hodiny a následne ho odprevadila domov, a každý druhý víkend nepretržite od piatku do nedele. On jej nebránil v stretávaní so synom a aj počas leta si dohodli režim, kedy maloletý bude tráviť prázdniny osobitne s matkou, s otcom alebo starými rodičmi z oboch strán. Aj pred kolíznou opatrovníčkou sa maloletý vyjadril, že chce bývať s otcom a s matkou sa chce stretávať. Preto akékoľvek tvrdenia navrhovateľky o manipulovaní a bránení v styku s maloletým synom nie sú absolútne pravdivé. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom Mestský súd Bratislava II zamietol návrh navrhovateľky na zverenie mal. F. do jej starostlivosti, č.k. 28P/64/2026, kolízny opatrovník vykonal pohovor s maloletým F. a šetrenie pomerov v domácnosti v byte v B., pričom maloletý F. mal uviesť, že „mamina veľa klame teraz v poslednej dobe“ a že rodičia sa hádali aj v minulosti, pričom „maminka prvá kričí a ocino keď sa nahnevá kričí tiež, ale menej ako mamina“. Podľa jeho slov bola posledná hádka „taká prvá veľká“. Maloletý vyjadril názor, že rodičia by sa mohli udobriť, ak by sa „maminka vrátila domov a niečo by ju dotlačilo späť a uvedomila si, že urobila chybu“. Ako ideálny stav opísal situáciu, v ktorej by „mamina prišla naspäť na chvíľu a keď by boli stále nahnevaní tak by odišla a keď by sa udobrili tak by ostala“. Z pohovoru maloletého vyplývajú zistenia, ktoré potvrdzujú jeho tvrdenia a vyvracajú tvrdenia navrhovateľky o domácom násilí zo strany odporcu a bránení v styku s dieťaťom. Po incidente dňa 05.04.2026 bola situácia medzi manželmi veľmi napätá. Aktuálne sa situácia medzi manželmi ukľudnila, strany spolu komunikujú telefonicky alebo elektronicky. Navrhovateľka prejavila záujem vrátiť sa do spoločnej domácnosti strán, hľadá si výhovorky, na základe ktorých iniciuje osobný kontakt s ním v jeho domácnosti v byte v B., ale on už nemá záujem obnoviť manželské spolužitie s navrhovateľkou. Vzhľadom na nariadené neodkladné opatrenie, ktorým má odporca zakázané sa približovať k navrhovateľke na 150 m, sa vyhýba osobnému stretnutiu s ňou a odmieta osobné stretnutia iniciované navrhovateľkou. Ako ďalší dôkaz na vyvrátenie tvrdení navrhovateľky predkladá telefonickú komunikáciu strán zo dňa 29.05.2026 vrátane jej prepisu, v ktorej ho navrhovateľka opakovane a naliehavo žiada o odpustenie a druhú šancu, svoje konanie vysvetľuje afektom, zlým vplyvom kamarátok a spoločenstva, priznáva si chyby, žiada návrat domov, vyjadruje osamelosť, potrebu obnoviť spoločný život.; tvrdí, že chodí na terapiu, chce pokračovať v liečbe a verí, že obaja sa môžu zmeniť. Povinný nemá zabezpečené plnohodnotné bývanie na chalupe v L. I., býva vo svojom byte na B. v B. - X., pracuje taktiež v B. - X. a osobne sa stará o mal. F., ktorý je žiakom X. ročníka Q. Q. J. - základná škola a gymnázium na U. XX v B. - X.. Pre neho a maloletého syna F. by bolo veľmi komplikované každodenné cestovanie do práce a do školy z L. I. do X.. Chalupu v L. I. rodina využíva len na víkendové trávenie voľného času. Navrhovateľka si odsťahovala z bytu na B. v B. svoje osobné veci a aktuálne býva vo svojom X-izbovom byte na ul. F. v B. - Z. meste. Q. vlastnia v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov ďalší 3-izbový apartmán s parkovacím miestom na ul. U. v B. - X., ktorý prenajímajú za sumu 1.250,00 eur mesačne, ktorú si celú ponecháva navrhovateľka. Navrhovateľka vlastní vo výlučnom vlastníctve aj 1- izbový byt na ul. F., v mestskej časti Z. mesto, ktorý pôvodne prenajímala za sumu cca XXX,XX eur mesačne. Nájomnú zmluvu k bytu ukončila a minulý mesiac sa do tohto bytu nasťahovala. Podľa jej slov mala jednostranne ukončiť aj nájomnú zmluvu uzavretú stranami k spoločnému 3-izbovému bytu na ul. U. v B. - X., do ktorého sa plánuje v blízkej budúcnosti presťahovať. Navrhovateľka netrpí žiadnou núdzou bývania, ako sa to snaží prezentovať. Práve naopak, k dispozícii má dva kompletne zariadené byty, spoločný byt v X. a vlastný byt v Z. F.. Navrhovateľka má dvojnásobný príjem ako on, čím sa v minulosti nad ním povyšovala. Dobrovoľne odsťahovala zo spoločného obydlia v byte vo výlučnom vlastníctve odporcu, z ktorého si vysťahovala všetky svoje osobné veci. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil hrubý nepomer v právach strán, ak by návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. Neexistuje zákonný dôvod, pre ktorý by mu súd mal zakázať vstupovať do bytu v jeho výlučnom vlastníctve, v ktorom býva spoločne so synom. Navrhovateľka nepreukázala bezprostrednú hrozbu násilia v byte na B. v B., v ktorom dobrovoľne nebýva od 05.04.2026. Na základe vyššie uvedeného, nie sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko navrhovateľka neosvedčila a nepreukázala ani jednu z podmienok pre jeho nariadenia. Dynamika vzťahu je v skutočnosti opačná, než ako ju prezentuje navrhovateľka. Je to práve navrhovateľka, kto v spoločnej domácnosti vystupoval ako iniciátor konfliktov a vykazoval znaky agresora - či už verbálnymi útokmi, snahou o psychický nátlak, alebo účelovým podávaním nepravdivých návrhov na nariadenie neodkladných opatrení. Tieto jej kroky neslúžia na jej ochranu, ale sú nástrojom perzekúcie a šikany voči manželovi s cieľom dosiahnuť jeho nezákonné vypudenie zo spoločného obydlia/jeho vlastného bytu a odobratie syna z jeho starostlivosti.
Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí vo výroku I. spravodlivo a v súlade so zákonom vyhodnotil absenciu bezprostredného ohrozenia navrhovateľky v byte na B.. Vzhľadom na uvedené povinný žiada, aby odvolací súd uznesenie Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 21.04.2026 č.k. 0C/10/2026-91 v časti napadnutého výroku I. ako vecne správne v celom rozsahu potvrdila odvolanie navrhovateľky v celom rozsahu zamietol a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
9. Navrhovateľka sa k vyjadreniu povinného k odvolaniu, ktoré jej bolo riadne doručené spolu s výzvou na vyjadrenie, v stanovenej lehote nevyjadrila.
10. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu a v medziach dôvodov podaného odvolania podľa § 379 CSP a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 329 CSP, po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania navrhovateľke, dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
11. V prvom rade odvolací súd poznamenáva, že súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí označil strany ako „žalobkyňa“ a „žalovaný“, s ktorým označením nemožno bezvýhradne súhlasiť, nakoľko v danej veci ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania vo veci samej. Vzhľadom na to, že ide o návrhové konanie, prichádza do úvahy označiť stranu, ktorá podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako „navrhovateľ“ a druhú stranu, t.j. tú, voči ktorej smeruje návrh na uloženie povinnosti sa zdržať výkonu práv ako „povinný z neodkladného opatrenia“, resp. skrátene „povinný“. Odvolací súd preto vo svojom uznesení označoval strany ako „navrhovateľka“ a „povinný“, ktorí sú totožnými subjektami s tými, ktoré súd prvej inštancie označil za „žalobkyňu“ a „žalovaného“.
12. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
13. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
14. Podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia.
15. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
16. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi, alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia; ako ich možno vyvodiť aj z dôvodovej správy k predmetným ustanoveniam; možno zároveň dospieť k záveru, že pre rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia síce nie je potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre jeho nariadenie nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení žalobcu, no je potrebné tieto tvrdenia aspoň osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti; keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Zároveň je však potrebné zdôrazniť, že predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia nie sú splnené v prípade, ak nebola aspoň osvedčená existencia nároku, ktorému má byť takto poskytnutá dočasná (prípadne i dlhodobá) ochrana.
17. Pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1 písm. e) CSP postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia, ktoré znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje iba najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce) a postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná, nakoľko nariadenie neodkladného opatrenia je okamžitým a účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia a v jeho prospech svedčí najmä to, že v dôsledku jeho uplatnenia - zákazu vstupovania násilnej osoby - sa ohrozenej osobe poskytuje pomerne rýchla ochrana, vďaka ktorej nemusí ďalej zotrvávať v spoločnom obydlí s násilnou osobou, ani nemusí opúšťať svoje obydlie, ak sa chce chrániť pred
opätovnými útokmi násilnej osoby; nemusí žiť v strachu a obavách o svoj život a zdravie a ani sa nemusí zaťažovať hľadaním náhradného bývania. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodnosť podozrenia z násilia sa v takomto prípade preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené.
18. V tejto súvislosti možno uviesť, že hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty, keď násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku; násilím však nie je konflikt, nakoľko v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci; násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie ani nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka, nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia a zvlášť je účinné, ak sa spája s fyzickým násilím. V súvislosti s domácim násilím je mimoriadne dôležité aspoň v štádiu vyšetrovania trestnej činnosti násilníka, minimalizovať jeho kontakt s obeťou, ku ktorému spravidla dochádza v domácom prostredí obete. Práve uvedené skutočnosti boli dôvodom vytvorenia osobitného typu neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1 písm. e) CSP, ktorým je možné strane uložiť, aby nevstupovala dočasne do bytu alebo domu, v ktorom býva osoba blízka alebo osoba, ktorá je v jeho starostlivosti alebo vo výchove, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia. Pri tomto druhu neodkladného opatrenia nie je rozhodujúce, aký vzťah má podozrivý z násilia k tomuto bytu/domu; dôležité je, že v ňom má bývať obeť, ktorú je potrebné chrániť dočasnou úpravou pomerov, keď právo nebyť vystavovaný domácemu násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom, pričom samotná Ústava SR, ako i jednotlivé právne normy zaručujú právo na nedotknuteľnosť súkromného života osoby, čím je ponímané aj právo na pokojný rodinný život.
19. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia v zmysle ustanovenia § 325 ods. 2 písm. e) CSP musí mať súd za preukázané odôvodnené podozrenie z násilia a zároveň musí existovať bezprostrednosť ohrozenia navrhovateľa neodkladného opatrenia. V prejednávanej veci súd prvej inštancie správne uviedol, že v tomto prípade absentuje prvok bezprostredného ohrozenia navrhovateľky v mieste jej obydlia, pričom prihliadol aj (nie však výlučne) na skutočnosť, že povinný nebol príslušníkmi policajného zboru zo spoločného obydlia vykázaný, nakoľko hliadka privolaná na miesto incidentu dňa 05.04.2026 nevyhodnotila situáciu ako stav vyžadujúci okamžitú separáciu strán.
20. Odvolací súd považuje za podstatnú aj skutočnosť, že navrhovateľka domácnosť opustila dobrovoľne. Rovnako považuje odvolací súd za podstatné, že navrhovateľka má zabezpečenú bytovú otázku, keď býva v byte, ktorý je jej výlučným vlastníctvom a z bytu, na B. ulici si už odniesla osobné veci a aj zariadenie. Akcentujúc preventívnu povahu neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP, odvolací súd, zhodne súdom prvej inštancie konštatuje, že toto opatrenie má slúžiť na elimináciu násilia v spoločnom obydlí. Navrhovateľka však už v byte nebýva a k násilnému aktu prišlo na inom mieste, pričom tento násilný akt je popisovaný navrhovateľkou a povinným úplne odlišne, keď každý z nich označuje za násilníka a agresora druhú stranu, pričom zároveň obaja na preukázanie svojich tvrdení predkladajú listinné dôkazy, ktoré navzájom preukazujú opak tvrdenia protistrany (čestné prehlásenie matky navrhovateľky, z obsahu ktorého vyplýva, že jej zať na navrhovateľku kričal, ponižoval ju, hádali sa; čestné prehlásenie matky povinného, z obsahu ktorého vyplýva, že jej nevesta na povinného kričí, ponižuje ho a vyvoláva konflikty, záznam o podaní vysvetlenia navrhovateľkou zo dňa 05.04.2026 o 17:50 hod. ,z obsahu ktorého vyplýva, že ju povinný napadol, záznam zo zisťovania svedkov, z obsahu ktorého vyplýva, že dňa 5.4.2026 o 16.00 hod. povinný na OO PZ oznámil, že ho fyzicky napadla manželka, úradný záznam spísaný privolanou hliadkou OO PZ E. dňa 5.4.2026 o 23:20 hod., z obsahu ktorého vyplýva, že bola hliadka privolaná povinným, ktorý mal byť napadnutý manželkou, manželka uviedla, že vypila fľašu vína, hliadka ju podrobila dychovej skúške, ktorá bola pozitívna a to 0,80 mg/l a bola prevezená do FN v K. z dôvodu podozrenia z užitia liekov, lekárske potvrdenie zo dňa 05.04.2026 vystavené nemocnicou v U. o 21.00, z obsahu ktorého vyplýva, že bol povinný ošetrený z dôvodu napadnutia, dostal úder do sánky z ľavej strany, lekárske potvrdenie zo dňa 05.04.2025 predložené
navrhovateľkou, z obsahu ktorého vyplýva, že navrhovateľka má pomliaždenie paže vľavo a podozrenie na pomliaždenie tváre vľavo, udáva že bola napadnutá manželom).
21. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že z hľadiska nevyhnutnej ochrany navrhovateľky ako možnej obete domáceho násilia, nebola z jej strany dostatočne spoľahlivo osvedčená dôvodnosť bezodkladnej naliehavej potreby úpravy vzťahov medzi stranami takými rozhodujúcimi skutočnosťami, ktoré by nasvedčovali tomu, že zo strany povinného dochádza k agresívnemu fyzickému správaniu ohrozujúcemu jej telesné zdravie, či ku psychickému ubližovaniu, ktoré by bolo spôsobilé ohroziť jej duševné a fyzické zdravie alebo vyvolať obavu o jej život. Pretože musí ísť o stav, ktorý neznesie odklad, nepostačuje len tvrdenie o páchaní násilia bez preukázania jeho dôvodnosti. Navrhovateľka však v predmetnej veci neosvedčila a nepreukázala potrebu okamžitého zásahu zo strany súdu, nakoľko nebolo v konaní preukázané bez akýchkoľvek pochybností, že by povinný svojim správaním bezprostredne ohrozoval jej fyzickú a/alebo duševnú integritu. Z obsahu založených listín teda nemožno bez ďalšieho vyvodiť, že by správanie povinného voči navrhovateľke nadobúdalo intenzitu fyzického a psychického násilia, pre ktoré by mal byť jeho vstup do predmetnej nehnuteľnosti obmedzený.
22. Z obsahu podaní oboch strán nepochybne vyplýva, že vzájomné vzťahy medzi manželmi sú aktuálne vysoko konfliktné a napäté, čo napokon viedlo aj k samotnému podaniu návrhu na rozvod zo strany povinného (manžela). Takáto existencia napätia a konfliktov v rodinných vzťahoch však bez ďalšieho nepostačuje na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého dôsledkom je zákaz vstupu vlastníka do jeho obydlia. Správne poukázal súd prvej inštancie na to, že riešenie napätých vzťahov medzi manželmi a usporiadanie ich ďalšieho súžitia musí byť predmetom meritórneho konania o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, nie represívneho neodkladného opatrenia, ktorého podmienky - t. j. bezprostredná hrozba násilia v mieste obydlia - neboli v potrebnej miere osvedčené.
23. Vzhľadom na uvedené je potom správny záver súdu prvej inštancie, že v konaní nebolo osvedčené, že by ďalší pobyt povinného v nehnuteľnosti, ktorá bola spoločným obydlím manželov a ich maloletého syna, predstavoval pre navrhovateľku bezprostredné riziko násilného útoku povinného na navrhovateľku (ktorá v byte aktuálne nežije a bytovú otázku má vyriešenú, keďže býva v súčasnosti vo svojom vlastnom byte, v ktorom ju navštevuje aj spoločný maloletý syn F.).
24. Odvolací súd tak nepovažoval na základe tvrdení navrhovateľky obsiahnutých v návrhu, ňou predložených listinných dôkazov, za dostatočne osvedčenú, pre účely nariadenia neodkladného opatrenia, nevyhnutnú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, keď na ich základe nebolo možné vyvodiť dôvodnosť podozrenia povinného z násilia voči navrhovateľke a ani také jeho nebezpečné konanie, ktorým by mohla byť bezprostredne ohrozená telesná a duševná integrita navrhovateľky tak, ako po predpokladá ust. podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP.
25. Čo sa týka navrhovateľkou namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP), tento odvolací dôvod je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie aplikuje na zistený skutkový stav nesprávny právny predpis a tiež vtedy, keď síce aplikuje správny právny predpis, avšak tento nesprávne interpretuje. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod rovnako nie je naplnený, pretože v posudzovanom prípade konajúci súd prvej inštancie zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, pričom právne závery súdu prvej inštancie sú aj v zhode s judikatúrou najvyšších súdnych autorít a rozhodol vo veci vecne správne.
26. Záverom odvolací súd uvádza, že obsahom práva na spravodlivý proces (článok 46 ods. 1 Ústavy SR) je umožniť každému, bez akejkoľvek diskriminácie, reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 22/04) a ani právo na to, aby bol účastník konania
pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (sp. zn. I. ÚS 50/04).
27. Nedôvodne navrhovateľka v odvolaní súdu prvej inštancie vytýka arbitrárnosť napadnutého rozhodnutia, keď jeho odôvodnenie vyhovuje všetkým požiadavkám kladeným na rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplývajúcim z ust. § 236, v spojení s § 234 ods. 2 a § 220 ods. 2 CSP. Jednoznačne totiž z neho vyplýva, čoho sa navrhovateľka návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala, aké skutočnosti tvrdila, aké dôkazy označila, pričom prvoinštančný súd jasne vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty navrhovateľky, ktoré skutočnosti významné pre rozhodnutie o návrhu považoval za osvedčené a ako vec právne posúdil, a to takým spôsobom, že odôvodnenie napadnutého uznesenia treba považovať za presvedčivé, a preto v tomto smere preto námietky odvolateľky v odvolaní nemôžu obstáť.
28. Odvolací súd dodáva, že navrhované neodkladné opatrenie v zmysle § 325 ods. 2 písm. e) CSP nie je prostriedkom na riešenie, resp. eliminovanie konfliktov vyplývajúcich z nezhôd strán v rámci konaní o rozvod manželstva, následného vyporiadania BSM, či vo veci starostlivosti o maloletých. Len samotné pokračovanie vývoja narušených vzťahov strán a tomu zodpovedajúce poznačenie ich vzájomnej komunikácie nemôže bez ďalšieho zakladať dôvodnosť navrhovaného neodkladného opatrenia, pričom jeho nariadenie nemôže obstáť ani z dôvodu „opatrnosti“. Výnimočnosť zásahu musí byť totiž podložená konkrétnymi a relevantnými okolnosťami každého jednotlivého prípadu, keďže ide o zásadné obmedzenie základných práv zo strany orgánu verejnej moci a citeľný zásah do inak neodňateľného práva každej osoby na jej súkromný život a osobnú slobodu v zmysle čl. 16 ods. 1, čl. 17 ods. 1 a čl. 19 ods. 2 Ústavy SR.
29. Záverom odvolací súd dopĺňa, že dňa 30.07.2026 (t.j. deň po rozhodnutí odvolacieho súdu) navrhovateľka doručila odvolaciemu súdu vyjadrenie k podaniu povinného, z obsahu ktorého vyplynulo, že vzhľadom na vývoj vzájomných vzťahov medzi ňou a povinným, ako aj z dôvodu, že už má zabezpečené primerané ubytovanie pre seba aj maloletého, v súčasnosti považuje napadnuté uznesenie za irelevantné, nakoľko jeho zmena jej život už fakticky neovplyvnení, preto toto uznesenie akceptuje.
30. Po vecnom a právnom zhodnotení všetkých relevantných skutočností, dospel odvolací súd, zhodne so súdom prvej inštancie, k záveru, že v preskúmavanej veci neboli splnené zákonné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 324 ods. 1 a nasl. CSP, a preto uznesenie súdu prvej inštancie; ktorým podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol; ako vecne správne potvrdil (§ 378 ods. 1 CSP).
31. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 2 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že povinnému priznal proti navrhovateľke plný nárok na náhradu trov konania, nakoľko povinný mal vo veci plný úspech.
32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).
(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).
Strany sporu majú právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 odsek 2 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).