Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/93/2026

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členiek senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Niny Dubovskej, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, D., zastúpeného: Legium s.r.o., IČO: 36 867 870, so sídlom Panenská 24, Bratislava proti žalovanému: Mestská časť Bratislava – Petržalka, IČO: 00 603 201, so sídlom Kutlíkova 17, Bratislava, zastúpenému: A.K.F. Legal, s.r.o., IČO: 47 236 400, so sídlom Svätoplukova 2B, Bratislava o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 3.6.2026, č.k. -31, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie sa potvrdzuje.

Žalovanému sa proti žalobcovi priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal voči žalovanému zdržať sa poskytovania, sprístupňovania, zverejňovania alebo iného šírenia informácií, listín, údajov, vrátane osobných údajov, obsahu vyšetrovacieho spisu alebo akýchkoľvek skutočností pochádzajúcich z trestného konania vedeného pod ČVS: PPZ-25/ UBOK-FP-ZA-2025, a to najmä tretím osobám, médiám alebo prostredníctvom prostriedkov hromadnej komunikácie, pokiaľ tieto informácie nadobudol v postavení poškodeného v predmetnom trestnom konaní, ďalej zdržať sa akýchkoľvek verejných vyjadrení o žalobcovi v súvislosti s predmetným trestným konaním spôsobom, ktorý by mohol vytvárať dojem, že vina žalobcu bola právoplatne preukázaná alebo ktorý by inak porušoval zásadu prezumpcie neviny, a to až do právoplatného skončenia predmetného trestného konania, prípadne do právoplatného skončenia konania vo veci samej (výrok I.). Zároveň vyslovil, že žalovaný nemá voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania (výrok II.).

2. Súd prvej inštancie rozhodnutie, ktorým návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, právne odôvodnil ustanovením , , , , , , , , , , (ďalej len „“) a vecne tým, že žalobca neosvedčil dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia, keď nepreukázal potrebu nevyhnutnej bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami a ani hrozbu bezprostrednej ujmy na strane žalobcu, čím neosvedčil predpoklady na nariadenie ním navrhovaného neodkladného opatrenia. Žalobca tvrdil, že zo strany žalovaného malo dôjsť k poskytnutiu informácií alebo kópie celého doterajšieho vyšetrovacieho spisu tretej strane - denníku SME. Na podporu svojich tvrdení poukázal a predložil článok „Mal admin účet a jeho prácu nikto nekontroloval. Ako gambler pripravil Petržalku o 2,7 milióna Čítajte viac: B.- qambler-pripravil-petrzalku-o-2-7-miliona“ spolu s jeho prepisom. V úvode článku je uvedené: „V polovici novembra prišla do denníka SME netradičná ponuka od poradcu starostu E. F. A.. Redakcia dostala možnosť nahliadnuť do vyšetrovacieho spisu prípadu podvodu, pri ktorom zamestnanec Miestneho úradu Petržalka dva a pol roka postupne obral svojho zamestnávateľa o 2,7 milióna eur.“ Ďalej sa v článku uvádza: „Podmienkou ponuky nahliadnuť do spisu

bolo, že SME zo spisu nezverejní informácie, ktoré by mohli ohroziť vyšetrovanie. Redakcia na pomerne netradičnú ponuku napokon pristúpila s hlavným zámerom zistiť, ako a v čom zlyhal miestny úrad.... Denník SME na základe forenznej správy či výpovedí páchateľa a svedkov zrekonštruoval príbeh o tom, ako A. B. obral Petržalku o 2,7 milióna eur.“ Prvoinštančný súd konštatoval, že napriek tomu, že v úvode článku je uvedené, že denník SME dostal ponuku nahliadnuť do vyšetrovacieho spisu, z článku nie je zrejmé, kedy k tomu malo dôjsť (ponuka mala byť v novembri minulého roka, článok je z 24.3.2026), v akom rozsahu mali byť denníku SME sprístupnené informácie a ani či všetky informácie uvedené v článku a týkajúce sa žalobcu mal denník práve od žalovaného; žiaden iný dôkaz žalobca nepredložil. Žalobca tak z jednej vety v článku dedukoval, že všetky informácie boli denníku SME poskytnuté zo strany žalovaného a zároveň, že je tu predpoklad ďalšieho šírenia informácií z vyšetrovacieho spisu. Súd prvej inštancie uviedol, že nespochybňuje právo žalobcu na ochranu osobnosti ani základnú zásadu, ktorou prezumpcia neviny bezpochyby je. Rovnako vyjadril pochopenie pre to, že o žalobcovi boli zverejnené citlivé informácie vo veci, v ktorej stále prebieha vyšetrovanie, najmä bolo uverejnené jeho celé meno a priezvisko, pritom považoval za potrebné poukázať na to, že žalovaný nie je autorom článku. Na druhej strane bol toho názoru, že skutočnosti uvedené v návrhu nie sú spôsobilé osvedčiť potrebu bezodkladnej úpravy medzi stranami formou neodkladného opatrenia. Žalobca neosvedčil ani len ním tvrdené skutočnosti o tom, že žalovaný mal poskytnúť denníku SME kópiu spisu, keď aj v článku sa spomína iba nahliadnutie, ale nie je zrejmé, čo konkrétne malo byť denníku v rámci nahliadnutia sprístupnené, teda aké informácie, v akom rozsahu, či boli sprístupnené aj osobné údaje žalobcu, resp. iných osôb. A tiež nie je zrejmé, či niektoré informácie denník SME nezískal aj z iných zdrojov. Rovnako nijakým spôsobom nebolo osvedčené, že by existovala reálna hrozba, že by sa takéto konanie (ktoré nebolo osvedčené) malo opakovať, teda, že by žalovaný mal naďalej poskytovať denníku SME alebo iným tretím subjektom informácie z trestného spisu v rozsahu, ktorý by prekračoval právo na informácie a slobodu prejavu. Ďalej mal súd prvej inštancie za neosvedčené tvrdenia žalobcu o tom, že informácie zo spisu (či jeho kópia) mali byť ďalej rozširované medzi ďalšie subjekty, preto toto konštatovanie ostalo len v rovine subjektívneho názoru a domnienky žalobcu. Súd prvej inštancie zároveň uviedol, že týmto neprejudikuje záver o tom, či opísaným konaním došlo k zásahu do osobnostných práv žalobcu alebo nie, prípadne v akom rozsahu; uvedené nie je predmetom tohto konania. Rozhodujúce je, že skutkové tvrdenia v návrhu a priložené dôkazy neosvedčujú splnenie podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. Rovnako poukázal na skutočnosť, že podstatná časť článku sa zameriava na hodnotenie interného postupu a kontroly u žalovaného a nie na osobu žalobcu, teda ani z tohto nemožno vyvodiť záver, že by tu bola reálna hrozba o tvrdenom ďalšom sprístupňovaní informácií týkajúcich sa žalobcu zo spisu. Okrajovo súd prvej inštancie poukázal na to, že v ust. upravuje nazeranie do spisu, v rámci ktorého môže žalobca ako obvinený využiť príslušné inštitúty. S poukazom na uvedené skutočnosti preto návrh zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle , úspešnému žalovanému náhradu trov konania však nepriznal, nakoľko mu v konaní žiadne trovy nevznikli.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa a , t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesúhlasil s tvrdeniami súdu prvej inštancie o tom, že by neosvedčil naplnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia. Uviedol, že podľa jeho názoru skutkovými tvrdeniami a doloženými dôkazmi preukázal potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, ako aj hrozbu bezprostrednej ujmy. V prvom rade žalobca namietal, že súd nesprávne vyhodnotil mieru osvedčenia, pretože pri neodkladnom opatrení sa nepreukazuje skutkový stav v plnom rozsahu ale stačí iba osvedčenie. Skutočnosti, o ktorých súd uviedol, že mu neboli zrejmé, podľa názoru žalobcu presahujú rámec dokazovania v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pri neodkladnom opatrení sa nevyžaduje dokazovanie bez pochybností, vyžaduje sa osvedčenie, to znamená vysoká miera pravdepodobnosti. Túto mieru pravdepodobnosti žalobca vo svojom návrhu osvedčil. Žalobca poukázal na to, že súd prvej inštancie v podstate uviedol, že tvrdenia navrhovateľa sa zakladajú na dedukcii a nemal za osvedčené, že by Mestská časť Petržalka skutočne poskytla spis Denníku SME, pričom súd prvej inštancie sám v odôvodnení odcitoval určité úryvky z článku. Navrhovateľ opätovne odkázal na článok „Mal admin účet a jeho prácu nikto nekontroloval. Ako gambler pripravil Petržalku o 2,7 milióna Denník SME videl forenznú správu aj vyšetrovací spis“, ktorý priložil ako dôkaz k návrhu a poukázal na jeho obsah: „V polovici novembra prišla do denníka SME netradičná ponuka od poradcu starostu E. F. A.. Redakcia dostala možnosť nahliadnuť do vyšetrovacieho spisu prípadu podvodu, pri ktorom zamestnanec Miestneho úradu Petržalka dva a pol roka postupne obral svojho zamestnávateľa o 2,7

milióna eur.“ „Denník SME prípad dlhodobo priebežne sleduje. Iba deň pred ponukou nazrieť do spisu redakcia úradu zaslala infožiadosť o forenznú správu od externej audítorskej firmy. Správu dal úrad vypracovať ešte na jeseň, jej výsledky však doteraz nezverejnil.“ „Redakcia na pomerne netradičnú ponuku napokon pristúpila s hlavným zámerom zistiť, ako a v čom zlyhal miestny úrad. Forenzná správa, ktorá zlyhania detailne popisuje, je súčasťou spisu“. „Denník SME na základe forenznej správy či výpovedí páchateľa a svedkov zrekonštruoval príbeh o tom, ako A. B. n obral Petržalku o 2,7 milióna eur.“ Z vyššie odcitovaných úryvkov vyplýva, že v článku sa neuvádza, že „niekto poskytol spis“ ale uvádza sa pomerne konkrétne, že ponuka nahliadnuť do spisu prišla od poradcu starostu Petržalky - F. A.. Požiadavka súdu, že žalobca neuviedol kedy presne Denník SME nahliadol do vyšetrovacieho spisu, je podľa názoru žalobcu pri návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neúnosná, pretože táto informácia by mohla byť poskytnutá druhou stranu, resp. svedkom v riadnom konaní. Presný dátum nahliadnutia do spisu je však nepodstatná, len okrajová informácia, ktorá by nič nezmenila. Dôležité je, že k nahliadnutiu došlo, čo je z vyššie uvedených úryvkov ako aj článku samotného nesporná skutočnosť. Nie žalobca tvrdí, že Denník SME videl spis. Tvrdí to samotný Denník SME, pričom vo svojom článku sám identifikuje zdroj, na základe ktorého sa k spisu dostal - poradcu starostu Petržalky. Pokiaľ ide o rozsah informácii, ktoré boli poskytnuté Denníku SME, podľa názoru žalobcu by toto bolo ťažké dokázať aj v riadnom konaní. Žalobca pochybuje, že si žalovaný nechal podpísať dokument ako pri nahliadnutí do spisu v trestnom konaní, v ktorom by bol uvedený presný rozsah strán, s ktorými sa Denník SME oboznámil. Taktiež Denník sme opäť sám uvádza, že na základe forenznej správy či výpovedí páchateľa, ktorého menoval a svedkov zrekonštruoval príbeh o tom, ako mal navrhovateľ spreneveriť finančné prostriedky. Vzhľadom na toto vyjadrenie je osvedčené, že Denník SME videl minimálne 1. forenznú správu, 2. výpovede žalobcu (v procesnom postavení podozrivého, resp. obvineného) a 3. výpovede svedkov. Uvedené skutočnosti podľa názoru žalobcu dostatočne určujú rozsah informácii, ktoré boli Denníku SME zo strany žalovaného poskytnuté. Súd prvej inštancie nemôže od žalobcu požadovať, aby určil presný rozsah informácií, s ktorými sa žalovaný oboznámil. Takéto nároky súdu prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa názoru žalobcu opäť presahujú rámec dokazovania tohto konania, odhliadnuc od toho, že ide o nároky, ktoré by aj v riadnom spore bolo pomerne ťažké preukázať. Žalobca opäť uviedol, že nie on tvrdí, čo Denník SME videl v spise. Tvrdí to samotný Denník SME, ktorý článok napísal. Taktiež Denník SME v článku uviedol, že pristúpil k ponuke nahliadnuť do spisu a že na základe forenznej správy, výpovedí žalobcu a výpovede svedkov zrekonštruoval príbeh uvedený v článku. Keďže uvedené konštatoval Denník SME, teda subjekt, ktorému žalovaný poskytol nahliadnutie do spisu, je dostatočne osvedčené, t.j. existuje nespochybniteľné vysoká miera pravdepodobnosti, že informácie uvedené v článku mal Denník SME práve od žalovaného. Vyjadrenia v článku Denníka SME dostatočne osvedčujú minimálne to, že SME samo deklaruje prístup k spisu (resp. kópii spisu), SME samo deklaruje zdroj v prostredí Petržalky, SME samo deklaruje, že pracovalo so spisom, z informáciami zo spisu vrátane výpovedí zo spisu. Žalobca bol toho názoru, že súd prvej inštancie nastavil požiadavku na osvedčenie príliš prísne a fakticky požadoval dôkaz, nie iba osvedčenie. Súd prvej inštancie síce správne uviedol, že na nariadenie neodkladného opatrenia postačuje osvedčenie, ale napriek existujúcim osvedčujúcim skutočnostiam dospel k záveru, že táto podmienka splnená nie je. Tým došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Pokiaľ ide o hrozbu opakovaného konania odporcu, ak samotný žalovaný podľa článku poskytol prístup k spisu vybraným médiám, existuje logická a objektívna obava z opakovania takého konania počas ďalšieho priebehu vyšetrovania, keďže ako žalovaný sám tvrdí, vyšetrovanie stále pokračuje a orgány činné v trestnom konaní získali a získavajú ďalšie dôkazy. Pokiaľ ide o tvrdenia, resp. odporúčanie súdu prvej inštancie o využití prostriedkov , navrhovateľ uviedol, že mu neposkytuje žiaden efektívny prostriedok, ktorým by mohol dosiahnuť želaný stav. Súd prvej inštancie síce uviedol a uviedol, že žalobca môže využiť príslušné inštitúty z tohto ustanovenia, avšak konkrétne neuviedol, čo mal na mysli. Žalobca sa domnieva, že uvedené zostalo nezodpovedané práve kvôli tomu, že ustanovenie ako ani iné ustanovenia neustanovujú žiadny mechanizmus, na základe ktorého by žalovaný musel dodržiavať prezumpciu neviny, resp. dbať na práva žalobcu v súvislosti s ochranou jeho osobnosti. Žalobca mal za to, že nariadením neodkladného opatrenia možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa domáha, t.j. princíp efektívnosti je naplnený. V súvislosti s princípom proporcionality možno uviesť, že právne účinky nariadenia neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah. V prípade, že by odvolací súd považoval pôvodnú formuláciu výroku I. za príliš širokú, sledovaný účel neodkladného opatrenia možno dosiahnuť užším zákazom obmedzeným na sprístupňovanie obsahu vyšetrovacieho spisu a osobných údajov získaných z predmetného trestného konania, napríklad formuláciou, aby sa žalovaný zdržal poskytovania, sprístupňovania a zverejňovania

kópii vyšetrovacieho spisu a jeho jednotlivých častí, a to akýmkoľvek tretím osobám, ktoré nemajú postavenie subjektu tohto trestného konania. V prípade, že z pohľadu súdu bude aj takto uvedený petit široký, žalobca žiadal, aby súd rozhodol aspoň o výroku II. petitu nachádzajúceho sa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, teda, aby sa žalovaný zdržal vyjadrení a konaní voči žalobcovi, ktoré porušujú prezumpciu neviny, keďže ide o ústavné právo žalobcu, ktoré musí dodržiavať každý bez ohľadu na postavenie. Pokiaľ ide o odôvodnenie bezodkladnej úpravy pomerov, súd sa podľa názoru žalobcu dostatočne nevysporiadal s argumentáciu žalobcu, ktorú uviedol vo svojom návrhu, najmä v bode IV. Preto žalobca odkázal na bod IV svojho návrhu zo dňa 26.5.2026, v ktorom pomerne rozsiahlo uviedol, prečo je potreba neodkladnej úpravy pomerov nevyhnutná. Na základe uvedeného ako aj na základe skutočnosti a tvrdení obsiahnutých v návrhu žalobca navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie a nariadil neodkladné opatrenie a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

4. Žalovaný sa k odvolaniu žalovaného vyjadril v podaní zo dňa 13.7.2026. Napadnuté uznesenie považoval za správne a jeho odôvodnenie za presvedčivé. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že žalobca neosvedčil splnenie zákonných podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia, najmä potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami ani existenciu bezprostredne hroziacej ujmy. Žalobca naprieč návrhom odôvodňoval svoje argumenty ničím nepodloženými tvrdeniami a úvahami, ktoré nemajú oporu v skutkových okolnostiach. Rovnaký záver platí aj pre odvolanie. Z návrhu a ani z odvolania nevyplýva osvedčenie skutočností tvrdených žalobcom. Z tvrdenia o poskytnutí informácií zo spisu vedeného v Trestnom konaní nemožno bez ďalšieho vyvodzovať potrebu nariadenia neodkladného opatrenia. Samotná skutočnosť, že článok obsahoval celé meno žalobcu alebo ďalšie informácie týkajúce sa prebiehajúceho trestného konania preto neosvedčuje, že tieto údaje poskytol práve žalovaný alebo že zodpovedá za spôsob ich zverejnenia. Podľa názoru žalovaného rovnako nebola osvedčená existencia reálnej a bezprostrednej hrozby opakovania namietaného konania. Žalobca neuviedol žiadne konkrétne skutkové okolnosti, z ktorých by vyplývalo, že žalovaný (údajne) zamýšľa naďalej poskytovať informácie zo spisu denníku SME alebo iným tretím osobám. Toto tvrdenie zostalo výlučne v rovine subjektívnej obavy žalobcu. Navyše, článok denníka SME, na ktorý poukazuje žalobca bol publikovaný 24.3.2026. Podľa uznesenia žalobca návrh súdu doručil 26.5.2026, t.j. až dva mesiace po tom, ako bol predmetný článok zverejnený. Z uvedeného vyplýva, že ani žalobca nepovažoval potrebu bezodkladnej úpravy pomerov za nevyhnutnú po uverejnení predmetného článku, keď návrh podal až so značným časovým odstupom. Práve potreba bezodkladnej úpravy pomerov je základnou podmienkou prípustnosti nariadenia neodkladného opatrenia a je zjavné, že táto podmienka naplnená nie je. Tvrdenie žalobcu, podľa ktorého malo dôjsť k rozhodujúcemu zverejneniu jeho celého mena až v predmetnom článku denníka SME zo dňa 24.3.2026, nezodpovedá podľa názoru žalovaného skutočnosti. Celé meno žalobcu bolo v súvislosti s predmetným Trestným konaním zverejnené vo viacerých médiách už v roku 2025, okrem iného na portáloch Aktuality.sk a STVR. Predmetný článok denníka SME tak nepredstavoval prvé uvedenie identity žalobcu vo verejnom priestore. Jeho celé meno bolo uverejnené napríklad v článku „Súd vzal do väzby bývalého zamestnanca petržalského úradu obvineného zo sprenevery“ zverejnenom na portáli aktuality.sk dňa 26.5.2025 alebo článku „Bývalého úradníka obvineného zo sprenevery na miestnom úrade v Petržalke prepustili z väzby“ zverejnenom na portáli STVR dňa 16.10.2025. Tvrdenie žalobcu, že článok denníka SME porušuje zásadu prezumpcie neviny tým, že ho verejnosti prezentuje ako osobu, ktorá predmetný skutok spáchala, nezohľadňuje jeho vlastné vyjadrenia ani informácie zverejnené už pred vydaním predmetného článku. Už v článku portálu Aktuality.sk z 26.5.2025 bolo zverejnené priame vyjadrenie žalobcu pred súdom: „Vyjadrujem úprimnú ľútosť nad svojím konaním. Považujem ho za svoje zlyhanie. Chcem splatiť škodu podľa svojich možností.“ V ten istý deň uverejnil rovnakú citáciu aj G. H. I. tak sám verejne označil predmetné konanie za svoje konanie a vlastné zlyhanie a zároveň deklaroval zámer nahradiť spôsobenú škodu. Hoci takéto vyjadrenia nenahrádzajú právoplatné rozhodnutie súdu o vine a prezumpcia neviny sa na žalobcu naďalej vzťahuje, sú relevantné pri posúdení jeho tvrdenia, že práve článok denníka SME ho neprípustne vykreslil ako páchateľa. Informácia o jeho priznaní, ľútosti a úmysle nahradiť škodu bola vo verejnom priestore publikovaná už približne desať mesiacov pred vydaním článku SME, a to aj formou priamej citácie samotného žalobcu. Predmetný článok preto v tomto smere nevytvoril novú verejnú predstavu o žalobcovej účasti na skutku, ale nadväzoval na informácie, ktoré už boli verejne známe a ktoré vychádzali aj z vlastných vyjadrení žalobcu. Tvrdenú potrebu okamžitej ochrany oslabuje aj vlastné konanie žalobcu. Žalobca ešte pred podaním návrhu aktívne komunikoval o predmetnej veci prostredníctvom svojich verejne dostupných profilov na sociálnych sieťach Facebook, Instagram, Threads, TikTok a YouTube, kde prezentoval obsah pod označením „ako to naozaj bolo“ a uvádzal celé

mená osôb pôsobiacich na strane žalovaného. Žalobca tak sám vedome prenáša predmetný prípad do verejného priestoru, rozširuje okruh jeho adresátov a využíva jeho medializáciu na prezentovanie vlastnej verzie udalostí. Žalobca sám vniesol predmetnú vec do verejného priestoru a aktívne prispieval k jej ďalšiemu šíreniu. Jeho všeobecné tvrdenia o hrozbe nekontrolovaného šírenia informácií a nezvratnej ujme preto nemožno bez ďalšieho považovať za osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov. Tvrdenie žalobcu, že cieľom žalovaného má byť zneuctenie osoby žalobcu je opäť iba domnienkou žalobcu. Tvrdenia žalobcu o mimoriadne intenzívnom a nezvratnom zásahu do jeho osobnostných práv nemožno posudzovať izolovane od povahy predmetnej veci. Trestné stíhanie sa týka skutku, ktorým mala byť žalovanému ako subjektu územnej samosprávy spôsobená škoda vo výške 2,7 milióna eur spreneverou verejných finančných prostriedkov. Ide preto o vec významného verejného záujmu, najmä z hľadiska nakladania s verejnými prostriedkami. Žalobca navyše oznámil kandidatúru na poslanca miestneho zastupiteľstva, čím dobrovoľne vstúpil do verejného a politického priestoru. Nemožno sa preto stotožniť s jeho tvrdením, že má byť na účely posudzovania rozsahu ochrany osobnosti považovaný výlučne za súkromnú osobu. Kandidát na verejnú funkciu musí strpieť zvýšený záujem verejnosti a širšiu mieru verejnej diskusie, osobitne vo vzťahu k okolnostiam, ktoré môžu byť relevantné pre posúdenie jeho spôsobilosti vykonávať verejnú funkciu. Uvedené vyplýva aj z rozhodnutí Ústavného súdu SR. Vzhľadom na vyššie uvedené je nevyhnutné dôkladne posúdiť proporcionalitu medzi právom verejnosti na informácie týkajúce sa verejných prostriedkov v spojení s právom slobody slova a právom jednotlivca na ochranu osobnosti, zvlášť ak ide o jednotlivca, ktorý oznámil kandidatúru do politickej funkcie a ide o skutok týkajúci sa verejných financií a územnej samosprávy. Žalovaný nespochybňuje význam ochrany osobnosti žalobcu ani zásadu prezumpcie neviny. Samotná citlivosť zverejnených informácií však nenahrádza povinnosť žalobcu osvedčiť zákonné predpoklady nariadenia neodkladného opatrenia. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je však potrebné rešpektovať zásadu proporcionality. Neodkladným opatrením nemožno ukladať žalovanému rozsiahle a neurčité obmedzenia na základe skutkového stavu, ktorý nebol ani v potrebnej miere osvedčený. Dočasná ochrana žalobcu nemôže byť poskytnutá bez zohľadnenia práv žalovaného, najmä ak požadované opatrenie môže zasiahnuť do jeho práv a oprávnených možností komunikovať o veciach verejného záujmu. Návrh a odvolanie fakticky smerujú k preventívnemu zákazu neurčito vymedzeného budúceho konania a je založený na predpoklade, že žalovaný sa v budúcnosti dopustí protiprávneho konania, hoci ani doterajšie konanie žalovaného nebolo protiprávne a dokonca ani hodnoverne osvedčené. Neodkladné opatrenie nemôže plniť funkciu všeobecnej preventívnej sankcie. Súd prvej inštancie preto správne dospel k záveru, že žalobca neosvedčil samotné tvrdené konanie žalovaného, bezprostrednú hrozbu jeho opakovania ani nevyhnutnosť okamžitej úpravy pomerov. Uznesenie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci a zodpovedá výnimočnému a dočasnému charakteru inštitútu neodkladného opatrenia. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby odvolací súd zamietol odvolanie a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

5. Žalobca reagoval podaním zo dňa 20.7.2026, v ktorom uviedol, že považuje vyjadrenie žalovaného k odvolaniu za nedôvodné a právne bezvýznamné, keďže žalovaný v podstate iba opakuje argumentáciu, ktorú už prevzal súd prvej inštancie, pričom sa nevysporiadava s rozhodujúcimi skutočnosťami a odvolacími námietkami žalobcu. Žalovaný sa namiesto vecného vysvetlenia okolností, ktoré sú predmetom konania, obmedzuje na tvrdenia o tom, že žalobca svoje tvrdenia nepreukázal, resp. že ide iba o jeho domnienky. Takáto argumentácia však nezodpovedá povahe konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a nezodpovedá ani dôkazom, ktoré žalobca do konania predložil. Žalovaný vo svojom vyjadrení nijakým spôsobom nepopiera základnú skutkovú okolnosť, na ktorej je návrh postavený. Žalovaný nepoprel, že poradca starostu F. A. redakcii denníka SME neponúkol možnosť nahliadnuť do vyšetrovacieho spisu. Netvrdí ani, že redakcia SME do vyšetrovacieho spisu nenahliadala alebo že informácia uvedená priamo v článku je nepravdivá. Naopak, svoju obranu buduje výlučne na tvrdení, že žalobca túto skutočnosť dostatočne nepreukázal. Takáto obrana však neobstojí a obchádza podstatu veci. Samotný článok denníka SME výslovne uvádza, že redakcia dostala možnosť nahliadnuť do vyšetrovacieho spisu na základe ponuky poradcu starostu Petržalky. Ide o tvrdenie samotnej redakcie, nie žalobcu. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že takáto informácia nie je postačujúca, bolo na ňom, aby jednoznačne uviedol, že k sprístupneniu vyšetrovacieho spisu vôbec nedošlo, prípadne aby vysvetlil, akým spôsobom redakcia získala informácie, a aj v akom rozsahu; nič také však neuviedol. Podstatná časť vyjadrenia žalovaného vychádza z nesprávneho právneho predpokladu, že žalobca bol povinný už v tomto štádiu konania úplne preukázať všetky svoje tvrdenia. Pre rozhodnutie o neodkladnom opatrení postačuje hodnoverné osvedčenie rozhodujúcich skutočností, nie ich úplné preukázanie, čo žalobca urobil. Práve existencia článku, v ktorom samotná redakcia opisuje spôsob získania prístupu

k vyšetrovaciemu spisu, predstavuje dôkazný prostriedok spôsobilý minimálne hodnoverne osvedčiť tvrdenia žalobcu. Žalovaný namieta, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný približne dva mesiace po zverejnení článku. Takáto argumentácia však opomína samotný predmet návrhu. Žalobca sa návrhom nedomáhal odstránenia následkov už publikovaného článku. Návrh smeroval k tomu, aby žalovanému bolo dočasne uložené zdržať sa ďalšieho poskytovania informácií z prebiehajúceho trestného konania. Trestné konanie v čase podania návrhu naďalej prebiehalo a priebežne dochádzalo k dopĺňaniu vyšetrovacieho spisu o ďalšie dôkazy a procesné úkony, čo avizoval aj sám žalovaný. Riziko ďalšieho sprístupňovania nových informácií preto objektívne trvalo aj po zverejnení predmetného článku. Pokiaľ žalovaný uviedol, že meno žalobcu bolo zverejnené už v roku 2025 prostredníctvom iných médií, takáto argumentácia je podľa názoru žalobcu právne irelevantná. Predmetom tohto konania nie je otázka, kedy bolo meno žalobcu prvýkrát medializované, ale otázka, či žalovaný umožnil tretím osobám oboznámiť sa s obsahom vyšetrovacieho spisu alebo s informáciami pochádzajúcimi z prípravného konania, čím porušil práva žalobcu. Skutočnosť, že identita žalobcu bola verejnosti známa už skôr, nijakým spôsobom nelegalizuje sprístupňovanie ďalších informácií z vyšetrovacieho spisu. Pokiaľ žalovaný poukázal na vyjadrenia žalobcu počas trestného konania a z nich vyvodil záver, že článok denníka SME nemohol zasiahnuť do prezumpcie neviny, ani táto argumentácia podľa názoru žalobcu nesúvisí s predmetom prejednávanej veci. Predmetom konania nie je posudzovanie trestnej zodpovednosti žalobcu ani hodnotenie jeho procesných vyjadrení. Rozhodujúcou otázkou je výlučne to, či žalovaný ako poškodený disponujúci oprávnením nazerať do vyšetrovacieho spisu nakladal s informáciami z prípravného konania spôsobom rešpektujúcim zákonné limity a osobnostné práva žalobcu. Tieto dve otázky nemožno zamieňať. Ak žalovaný poukázal na aktivitu žalobcu na sociálnych sieťach, žalobca mal za to, že ani tento argument nemá právny význam pre posúdenie splnenia podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia.

6. Za právne nerozhodný považoval žalobca argument žalovaného, že žalobca oznámil kandidatúru na verejnú funkciu. Rozhodujúcim okamihom pre posúdenie zásahu do práv žalobcu je čas, keď malo dôjsť k sprístupneniu informácií z vyšetrovacieho spisu, nie neskoršie okolnosti týkajúce sa jeho verejného pôsobenia. Navyše ani prípadná kandidatúra do verejnej funkcie nezbavuje jednotlivca ochrany jeho osobnostných práv ani ochrany vyplývajúcej zo zásady prezumpcie neviny. Judikatúra Ústavného súdu Slovenskej republiky síce pripúšťa širšie hranice prípustnej verejnej kritiky vo vzťahu k osobám verejného záujmu, nikdy však nevyvodzuje záver, že takéto osoby strácajú ochranu garantovanú právnym poriadkom. Žalobca nespochybňuje existenciu verejného záujmu na informovaní verejnosti o nakladaní s verejnými prostriedkami, verejný záujem na informovaní verejnosti však nemožno zamieňať s oprávnením sprístupňovať obsah vyšetrovacieho spisu alebo informácie z prípravného konania, v dôsledku čoho dôjde k zásahu do práv navrhovateľa. Médiá môžu verejnosť informovať aj bez toho, aby im bol sprístupnený obsah vyšetrovacieho spisu alebo výpovede osôb zúčastnených na trestnom konaní. Rovnako tak môže konať aj žalovaný. Práve túto zásadnú okolnosť žalovaný vo svojom vyjadrení úplne opomenul.

7. Žalobca poukázal na to, že žalovaný vo svojom vyjadrení vôbec nevysvetľuje, akým spôsobom redakcia denníka SME získala konkrétne informácie obsiahnuté v predmetnom článku. Namiesto konkrétneho skutkového tvrdenia iba uvádza, že niektoré informácie mohli pochádzať aj z iných zdrojov. Takáto argumentácia predstavuje iba hypotetickú úvahu bez akéhokoľvek skutkového základu. Ak samotná redakcia výslovne uvádza, že jej bol umožnený prístup k vyšetrovaciemu spisu prostredníctvom poradcu starostu Petržalky, nemožno túto skutočnosť vyvrátiť iba špekulatívnym tvrdením, že niektoré informácie mohli pochádzať aj z iných zdrojov. Na žalovanom bolo, aby túto zásadnú skutkovú okolnosť jednoznačne poprel alebo vysvetlil. Keďže tak neurobil, jeho obrana zostáva založená iba na hypotetických možnostiach, nie na konkrétnych skutkových tvrdeniach. Žalovaný vo svojom vyjadrení úplne opomenul právnu podstatu veci, ktorou nie je samotná existencia mediálneho záujmu o prebiehajúce trestné konanie, ale spôsob, akým žalovaný nakladal s procesnými oprávneniami priznanými mu . Žalovaný vystupuje v predmetnom trestnom konaní v procesnom postavení poškodeného. Z tohto postavenia mu priznáva viaceré procesné oprávnenia vrátane oprávnenia nazerať do trestného spisu, oboznamovať sa s dôkazmi, vyhotovovať si z nich výpisy alebo kópie a uplatňovať svoje práva na náhradu škody. Ich jediným účelom je umožniť poškodenému účinne vykonávať jeho procesné práva v trestnom konaní. Nemožno ich preto vykladať tak, že poškodený je oprávnený sprístupňovať obsah vyšetrovacieho spisu tretím osobám alebo umožňovať médiám oboznamovať sa s obsahom dôkazov získaných v prípravnom konaní. Práve naopak. Ak by bolo možné procesné oprávnenie poškodeného vykladať tak široko, že poškodený môže po nahliadnutí

do vyšetrovacieho spisu sprostredkovať jeho obsah komukoľvek podľa vlastného uváženia, ustanovenia upravujúce okruh osôb oprávnených nazerať do spisu by stratili akýkoľvek praktický význam. Takýto výklad by fakticky znamenal, že zákonné obmedzenie prístupu k vyšetrovaciemu spisu by bolo možné jednoducho obísť prostredníctvom osoby poškodeného. Takýto záver je zjavne nezlučiteľný s účelom prípravného konania. Prípravné konanie totiž nie je verejným konaním. Jeho cieľom je zabezpečiť riadny priebeh vyšetrovania, ochranu práv všetkých osôb zúčastnených na trestnom konaní, ochranu vykonávaných dôkazov, ako aj zachovanie prezumpcie neviny osoby, voči ktorej sa trestné konanie vedie. Aj preto priznáva oprávnenie nazerať do spisu iba zákonom vymedzenému okruhu subjektov. Samotná existencia tohto obmedzenia nepochybne vyjadruje vôľu zákonodarcu, aby sa obsah vyšetrovacieho spisu nestal voľne dostupným verejnosti ešte počas prebiehajúceho vyšetrovania. Žalobca uviedol, že si je vedomý, že predmetné trestné konanie vyvoláva značný verejný záujem a že verejnosť má legitímny záujem byť informovaná o nakladaní s verejnými prostriedkami. Ani existencia verejného záujmu však nezbavuje orgány verejnej moci ani ostatných účastníkov trestného konania povinnosti rešpektovať základné práva osoby, voči ktorej sa trestné konanie vedie. Poukázal na znenie , Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorých je prezumpcia neviny porušená nielen vtedy, ak orgán verejnej moci výslovne označí osobu za vinnú pred právoplatným odsúdením, ale aj vtedy, ak svojim konaním vytvára vo verejnosti presvedčenie, že vina dotknutej osoby je už rozhodnutou skutočnosťou. Hoci žalovaný nie je orgánom činným v trestnom konaní, v dôsledku svojho procesného postavenia poškodeného disponuje prístupom k informáciám, ku ktorým sa verejnosť ani médiá nemôžu zákonným spôsobom dostať. Práve z tohto dôvodu je aj na žalovaného potrebné klásť zvýšené nároky pri nakladaní s obsahom trestného spisu. Pokiaľ žalovaný opakovane zdôraznil verejný záujem na informovaní verejnosti, žalobca tento verejný záujem nespochybnil, je však potrebné dôsledne rozlišovať medzi právom verejnosti byť informovaná o prebiehajúcom trestnom konaní a medzi sprístupňovaním samotného obsahu vyšetrovacieho spisu a tieto dve situácie nemožno stotožňovať. Inými slovami argumentácia žalovaného je založená na nesprávnom predpoklade, a snaží sa zhojiť svoje konanie, ktoré spočívalo v tom, že ako poškodený disponuje zákonným oprávnením nazerať do trestného spisu, a obsah tohto spisu podľa vlastného uváženia mohol sprístupňovať tretím osobám. Takýto záver však nemá oporu ani v , ani v ústavných princípoch ochrany prezumpcie neviny a ochrany osobnosti. Procesné oprávnenie poškodeného slúži výlučne na výkon jeho práv v trestnom konaní; jeho využitie na sprostredkovanie obsahu vyšetrovacieho spisu médiám predstavuje konanie, ktoré je nezlučiteľné s účelom prípravného konania a ktoré odôvodňuje poskytnutie preventívnej súdnej ochrany formou neodkladného opatrenia. Žalobca má za to, že na účely nariadenia neodkladného opatrenia dostatočne osvedčil dôvodnosť svojho návrhu ako aj potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami. Na základe vyššie uvedeného ako aj na základe skutočnosti a tvrdení obsiahnutých v návrhu a odvolaní žalobca žiadal, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie a nariadil neodkladné opatrenie a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

8. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, vychádzajúc z ust. , , dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

9. Podľa ust. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

10. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

12. Podľa § 329 ods. 1 súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

13. Podľa fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

14. Z citovaných zákonných ustanovení možno jednoznačne vyvodiť, že právna úprava ohľadom rozhodovania o návrhoch na neodkladné opatrenie popri nevyhnutnosti rýchlo a pružne vyriešiť vzniknutý stav, vyžaduje aj hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, resp. podmienok na nariadenia neodkladného opatrenia. V je možnosť nariadenia neodkladného opatrenia uvedená v prípade potreby bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavy z ohrozenia exekúcie. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vyžaduje opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 15. Odvolací súd zdôrazňuje, že úspech strany, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, vyžaduje preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi sporovými stranami, ohľadne ktorého majú byť upravené ich pomery (tzv. osvedčenie nároku), a súčasne vyžaduje, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej (dočasnej) úpravy. Samotný nárok teda nemusí byť preukázaný nepochybne. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je súčasne osvedčenie, že bez okamžitej úpravy pomerov, by bolo právo niektorej zo strán ohrozené. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie meritórneho rozhodnutia, čo ale neoslabuje potrebu osvedčenia aspoň základných skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov.

16. V preskúmavanej veci žalobca podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa poskytovania, sprístupňovania, zverejňovania alebo iného šírenia informácií, listín, údajov, vrátane osobných údajov, obsahu vyšetrovacieho spisu alebo akýchkoľvek skutočností pochádzajúcich z trestného konania vedeného pod ČVS: PPZ-25/ UBOK-FP-ZA-2025, a to najmä tretím osobám, médiám alebo prostredníctvom prostriedkov hromadnej komunikácie, pokiaľ tieto informácie nadobudol v postavení poškodeného v predmetnom trestnom konaní a povinnosť zdržať sa akýchkoľvek verejných vyjadrení o žalobcovi v súvislosti s predmetným trestným konaním spôsobom, ktorý by mohol vytvárať dojem, že vina žalobcu bola právoplatne preukázaná alebo ktorý by inak porušoval zásadu prezumpcie neviny, a to až do právoplatného skončenia predmetného trestného konania, prípadne do právoplatného skončenia konania vo veci samej

17. Pre úspech v rámci tohto konania bolo potrebné zo strany žalobcu predovšetkým osvedčiť, že došlo k neoprávnenému zásahu do jeho osobnostných práv zo strany žalovaného, a to najmä v súvislosti s poskytnutím osobných údajov žalobcu tretím osobám a v súvislosti s porušením zásady prezumpcie neviny. Vychádzajúc z premisy, že právo na ochranu osobnosti predstavuje inštitút, v rámci ktorého sú nedielne chránené jednotlivé čiastkové práva zabezpečujúce občianskoprávnu ochranu konkrétnych stránok osobnosti fyzickej osoby, pričom predmetom ochrany sú jednak nemateriálne hodnoty a stránky osobnosti človeka (meno, česť, dôstojnosť, súkromie, telesná integrita a pod.), jednak prejavy osobnej povahy (napr. podobizne, zvukové záznamy), možno vyvodiť, že žalobcov nárok na ochranu osobnosti vyplýva z hmotnoprávnych predpisov, predovšetkým z úpravy obsiahnutej v .

18. V prvom rade je potrebné upriamiť pozornosť na to, že žalovaný nie je osobou, ktorá informácie o žalobcovi zverejnila, ale osobou, ktorá poskytla informácie z trestného konania vydavateľovi periodickej publikácie, t.j. médiu disponujúcemu tzv. spravodajskou licenciou. Primárnu zodpovednosť za zverejnenie informácií (t.j. aj takých, ktoré by prípadne porušovali osobnostné práva žalobcu) teda nesie vydavateľ periodickej publikácie. Súd prvej inštancie správne podotkol, že žalovaný nie je autorom článku, v ktorom bolo uverejnené celé meno a priezvisko žalobcu. Konanie žalovaného spočívajúce vo zverejnení informácií teda nemá oporu v skutkových zisteniach, ani nebolo v konaní osvedčené, preto navrhovanému uloženiu povinnosti žalovanému zdržať sa zverejňovania informácií nebolo možné vyhovieť. Pokiaľ by sa vyvodila zodpovednosť žalovaného za poskytnutie informácií (osobných údajov) o žalobcovi z trestného konania tretej osobe, potom je potrebné poukázať na to, že zverejnenie údajov o žalobcovi (v rozsahu mena a priezviska), a to v rámci verejných vyjadrení samotného žalobcu predstavujú okolnosť, ktorá vylučuje bezodkladnosť potreby upraviť pomery medzi

sporovými stranami. Ak teda došlo zo strany žalovaného k poskytnutiu osobných údajov žalobcu tretej osobe, ktorú skutočnosť žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu nijakým spôsobom nepoprel, nemožno vzhľadom na už zverejnené tieto informácie samotným žalobcom ešte pred podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, vyvodiť vo vzťahu k žalobcovi bezprostrednú hrozbu ujmy, ktorá by odôvodňovala potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu. Odvolací súd pre úplnosť dopĺňa, že pokiaľ žalobca v návrhu dôvodil sprístupnením osobných údajov priateľky obvineného a svedkov, je potrebné konštatovať, že neodkladným opatrením nemožno chrániť práva a povinnosti tretích osôb, ktoré nie sú sporovými stranami.

19. V súvislosti so zásadou prezumpcie neviny odvolací súd poukazuje na to, že zásada prezumpcie neviny chráni každého pred vyslovením výroku o vine bez toho, aby bola jeho vina preukázaná v súlade so zákonom (Nölkenbockhoff v. Nemecko, rozsudok z roku 1987). Prezumpcia neviny nemôže zabrániť tomu, aby verejnosť bola informovaná o trestnom vyšetrovaní, vyžaduje ale, aby informácie boli podávané so všetkou uvážlivosťou a opatrnosťou (z uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 13.10.2011, sp.zn. ). Z uvedeného je zrejmé, že v prípade osôb, voči ktorým je vedené trestné stíhanie a o ktorých vine ešte nebolo rozhodnuté právoplatným rozsudkom by sa mali zverejňovať informácie zvlášť citlivo a postupovať s istou mierou zdržanlivosti, pretože mediálny zásah je v očiach verejnosti ťažko napraviteľný a v niektorých prípadoch až nenapraviteľný.

20. V prejednávanej veci je z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zrejmé, že žalobca skutkovo odôvodnil návrh tak, že žalovaný v postavení poškodeného poskytol tretej osobe (redakcii denníka SME) informácie z vyšetrovacieho spisu, resp. z trestného konania, čomu zodpovedá prvý navrhovaný petit neodkladného opatrenia. Uvedené konanie však nemožno vyhodnotiť ako také, ktorým bola porušená zásada prezumpcie neviny žalobcu. Samotné poskytnutie informácií z trestného konania bez ďalšieho totiž nemôže spôsobiť zásah v podobe nežiaduceho nazerania na žalobcu ako na páchateľa trestnej činnosti. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že pokiaľ žalobca v návrhu a vo vyjadrení odôvodňoval svoj nárok porušením ustanovení a porušením práv žalobcu ako obvineného v trestnom konaní zo strany žalovaného („zneužitím“ svojho postavenia ako poškodeného v trestnom konaní), tieto práva a povinnosti nie je možné chrániť v občianskoprávnom konaní. Ak by bolo možné konanie žalovaného vyhodnotiť ako prípadné ohrozenie vyšetrovania, je potrebné uvedené riešiť prostriedkami trestného práva. S ohľadom na uvedené nebolo možné vyhovieť prvému navrhovanému petitu, a to ani v obmedzenom rozsahu navrhnutom žalobcom v podanom odvolaní, t.j. uloženiu povinnosti zdržať sa poskytovania, sprístupňovania a zverejňovania kópií vyšetrovacieho spisu a jeho jednotlivých častí, a to akýmkoľvek tretím osobám, ktoré nemajú postavenie subjektu trestného konania.

21. Vo vzťahu k druhému navrhovanému petitu odvolací súd konštatuje, že žalobca nijakým spôsobom neosvedčil konanie žalovaného spočívajúce vo verejných vyjadreniach o žalobcovi porušujúcich prezumpciu neviny, preto návrh v tejto časti je potrebné považovať za nedôvodný.

22. Za danej situácie, keď z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a listinných dôkazov založených v súdnom spise nemožno vyvodiť danosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana ani osvedčenie nevyhnutnej a bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, nie je možné poskytnutie procesnej prevencie súdom.

23. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie, ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, podľa ako vecne správne potvrdil.

24. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a tak, že v odvolaní úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. O výške trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom ( ).

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).