Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_45Ek-106-2022.pdf
PDF · 77.24 KB
Case nature
Subarea
45Ek/106/2022
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: 365.bank, a. s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava – Staré Mesto, IČO: 31 340 890, zast. právnym zástupcom: Advokátska kancelária RELEVANS s. r. o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava – Staré Mesto, IČO: 47 232 471, proti povinnému: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom 971 01 Prievidza, o vymoženie príslušenstva pohľadávky vo výške 217,30 Eur, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 10.01.2022 domáhal od povinného vymoženia príslušenstva pohľadávky vo výške 217,30 Eur, a to na podklade exekučného titulu – Platobný rozkaz sp. D.: XXXX/XX/XXXX, ktorý vydal Okresný súd Prievidza dňa 22.10.2018, a ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 14.11.2018 (ďalej aj ako ,,exekučný titul“).
2. Súd po posúdení návrhu na vykonanie exekúcie vydal dňa 18.01.2022 poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora: JUDr. Ladislav Ďorďovič, so sídlom exekútorského úradu: Mierové námestie 1, 911 01 Trenčín, IČO: 36 130 681, ktorý exekúciu vedie pod sp. D. XXXXX XX/XX.
3. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 25.01.2022. Dňa 16.08.2023 podal povinný návrh na zastavenie exekúcie súdnemu exekútorovi. Následne dňa 18.08.2023 súdny exekútor postúpil súdu samotný návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s vyjadrením oprávneného k predmetnému návrhu. Povinný podal návrh na zastavenie exekúcie po lehote ustanovenej v § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. po 15 dňoch od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, a preto mu súd nepriznal odkladný účinok.
4. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že nevie kto prikázal vykonávať zrážky z jeho dôchodku pre neexistujúcu pohľadávku. Ďalej tvrdí, že slušne žije a svoje pohľadávky platí. Povinný je toho názoru, že nikomu nič nedlhuje. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie tiež uvádza skutočnosti týkajúce sa polície a iných osôb, ktoré v tejto exekúcii nefigurujú. Povinný k návrhu na zastavenie exekúcie priložil dokument ,,Oznámenie o nemožnosti vykonávať zrážky z dôchodku" zo dňa 24.07.2023.
5. Oprávnený uvádza, že povinný sa v zaslanom podaní zo dňa 26.07.2023 obšírne a zmätočne vyjadruje k skutočnostiam, ktoré, podľa názoru oprávneného, nesúvisia s vymáhanou pohľadávkou oprávneného. Povinný v zaslanom podaní v konečnom dôsledku popiera existenciu pohľadávky voči oprávnenému, avšak sa, i napriek obšírnosti zaslaného podania, neopiera o tvrdenia, ktoré by zakladali jeden z dôvodov zastavenia exekúcie. Len samotné uvedenie, že povinný žiada zastaviť exekúciu z množstva dôvodov, ktoré nesúvisia priamo s vymáhanou pohľadávkou nie je dostačujúce, v súlade so zákonom a v súlade
s princípom právnej istoty, a to najmä aj s poukazom na skutočnosti vyššie uvedené. Oprávnený má jednoznačne za to, že v súčasnosti nie je dôvod na zastavenie exekúcie, keďže v uvedenej veci sa jedná o exekučné konanie prebiehajúce na podklade spôsobilého exekučného titulu (materiálne aj formálne vykonateľné súdne rozhodnutie). Oprávnený opätovne uvádza, že tvrdenia povinného uvedené v návrhu na zastavenie exekúcie považuje za právne irelevantné. Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že v danej exekučnej veci nenastali po vzniku exekučného titulu okolnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, exekučný titul nebol zrušený, v danej exekučnej veci neexistuje cudzí exekučný titul a ani neexistujú iné skutočnosti, ktoré by bránili vymáhateľnosti exekučného titulu. Na základe vyššie uvedených skutočností oprávnený uvádza, že návrh oprávneného na vykonanie exekúcie považuje za správny a dôvodný, pričom exekúciu nemožno zastaviť pre dôvody uvedené povinným v návrhu na zastavenie exekúcie. Rovnako má oprávnený za to, že v danej exekučnej veci neexistuje ani dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k a nasl. Exekučného poriadku. Oprávnený preto žiada súd, aby návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.
6. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení do 31.03.2023 (ďalej len ,,Exekučný poriadok“) súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.
7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
9. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
10. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.
11. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.).
12. Súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ide o najvšeobecnejšie formulované dôvody zastavenia exekúcie odvíjajúce sa aj od toho, že súd síce
preskúmava exekučný titul z úradnej povinnosti, avšak po začatí exekúcie sa môžu preukázať dôvody, pre ktoré exekúcia ani nemala začať. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, alebo taktiež aj v prípade, ak by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, ktorý taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
13. Súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a priloženými prílohami mal za preukázané, že ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie si povinný svoju pohľadávku neplnil v zmysle právoplatného a vykonateľného exekučného titulu. Z uvedeného vyplýva, že exekučné konanie sa začalo dôvodne. Poverenie na vykonanie exekúcie tak bolo vydané na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, v súlade s § 45 ods. 1 a § 48 Exekučného poriadku.
14. Každý, voči komu bolo vydané riadne, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu, je povinný ho rešpektovať a v súlade s výrokom v ňom obsiahnutom sa tak správať, pod hrozbou exekúcie. Pokiaľ povinnosť uloženú exekučným titulom povinný dobrovoľne nesplnil, má oprávnený právo, v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, toto plnenie vynútiť prostredníctvom súdneho exekútora a to podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Zákon síce chráni aj záujmy povinného, avšak nesmie zároveň ani zanedbávať záujmy oprávneného, pretože v jeho prospech už bola exekúcia nariadená a oprávnený má právo žiadať, aby v nej bolo pokračované a aby sa uspokojenie jeho nároku neodďaľovalo.
15. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadny dôvod, pre ktorý by mala byť exekúcia zastavená, nakoľko dodnes platí, že exekučný titul je v celom rozsahu právoplatný a vykonateľný. Exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť vykonateľného rozhodnutia, na podklade ktorého je exekúcia vykonávaná, nakoľko exekučný súd nepôsobí ako ďalšia opravná inštancia v sústave súdov, a preto mu zákon nezveruje právomoc predložený exekučný titul akokoľvek preskúmavať z hľadiska jeho správnosti ale skúma len tie náležitosti tohto rozhodnutia, ktoré sú rozhodujúce pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi a povolenie exekúcie. Tvrdenia povinného žiadnym spôsobom nezakladajú dôvod na zastavenie exekúcie, a nie sú pre posudzovanie návrhu na zastavenie exekúcie relevantné. V prípade, ak povinný vo svojom podaní použije určité tvrdenie vo svoj prospech, v tomto prípade tvrdenie, že pohľadávka vymáhaná v tomto exekučnom konaní neexistuje, je potrebné toto tvrdenie hodnoverne preukázať. Povinný má teda bremeno tvrdenia, teda že tvrdí určitú skutočnosť, a taktiež dôkazné bremeno, ktoré spočíva v preukázaní tvrdených skutočností. V prípade, ak povinný dôkazné bremeno neunesie, nie je možné na jeho tvrdenie, námietku prihliadnuť. Súd konštatuje, že v tomto prípade povinný nepreukázal hodnovernosť svojho tvrdenia, nakoľko nepreukázal, že pohľadávka vymáhaná v tomto exekučnom konaní neexistuje. Súd nemôže pristúpiť k zastaveniu exekúcie len na základe skutočnosti, že povinný tvrdí, že pohľadávka vymáhaná v tomto exekučnom konaní neexistuje.
16. Súd v nadväznosti na vyššie uvedené uvádza, že aj napriek nedodržaniu zákonnej lehoty sa exekučný súd návrhom povinného na zastavenie exekúcie zaoberal a nezistil žiadne iné skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom tu neexistuje ani dôvod na zastavenie exekúcie podľa osobitného predpisu. Na základe uvedených skutočností súd považuje podaný návrh na zastavenie exekúcie za nedôvodný, a keďže exekúcia sa má vykonať na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, v súlade s ustanovením § 61l ods. 3 Exekučného poriadku návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamietol. Súd dodáva, že povinný v tomto prípade neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko nepreukázal svoje tvrdenie spočívajúce v neexistencii vymáhanej pohľadávky.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.