Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11CoCsp-34-2025.pdf
PDF · 102.84 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoCsp/34/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudkýň JUDr. Adriany Murínovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu: Nemzeti Útdíjfizetési Szolgáltató Zrt., so sídlom Váci út. XXX, XXXX A., B., IČ: 01-10-043108, zastúpený: PETKOV & Co s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 50 430 742, proti žalovanému: C. D., nar. X.X.XXXX, bytom E. F. XX, D., o zaplatenie 191,27 € s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Košice č.k. 69Csp/133/2024-109 zo dňa 10.6.2025
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v plnom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Mestský súd Košice (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 191,27 € ako aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 70 €, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku (I.) a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 % (II.). 2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 191,27 € spolu s nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky vo výške 70 €, odôvodnenou na tom skutkovom základe, že je obchodnou akciovou spoločnosťou zriadenou podľa maďarského práva, ktorá na základe zákona č. I/1988 o cestnej doprave v spojení s nariadením Ministerstva inovácií a technológií Maďarska č. 45/2020 o diaľniciach, rýchlostných cestách, hlavných cestách použiteľných za poplatok a o poplatku za ich použitie, je oprávnená a súčasne povinná vo vlastnom mene uplatňovať voči neoprávneným používateľom ciest pohľadávky vzniknuté z titulu neoprávneného použitia spoplatnenej cesty vo forme tzv. sankčného poplatku vo výške určenej podľa § 11 ods. 6 nariadenia č. 45/2020, ako aj prípadnú náhradu škody. Na základe elektronickej kontroly dňa 11.8.2023 o 11:55:44 hod. bolo zistené, že motorové vozidlo s EVČ: D. XXXXX, ktorého držiteľom v danom čase bol žalovaný, bolo prevádzkované na spoplatnenom úseku v Maďarsku bez platného oprávnenia, čím žalovanému ex lege vznikla povinnosť zaplatiť poplatok v základnej sadzbe 18.750 HUF, na zaplatenie ktorého bol žalovaný vyzvaný písomne, s poučením o možnosti úhrady do 60 dní od doručenia výzvy. Predžalobná výzva bola žalovanému odoslaná dňa 9.11.2023 a považovala sa za doručenú najneskôr 20. dňom od jej podania, a to aj v prípade, ak sa adresát o obsahu zásielky nedozvedel, napr. z dôvodu, že zásielku odmietol prevziať alebo ju neprevzal v odbernej lehote. Keďže žalovaný pohľadávku riadne a včas neuhradil, vznikla mu ex lege povinnosť zaplatiť zvýšenú sadzbu vo výške 74.970 HUF, t. j. 191,27 €, na ktorej úhradu bol opätovne vyzvaný predžalobnou výzvou zo dňa 5.3.2024, avšak bezvýsledne. Žalobca si zároveň uplatnil náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 70,- €, ktoré mu vznikli v súvislosti s poskytnutím právnych služieb v predsúdnom štádiu (prevzatie a príprava zastúpenia a dve písomné výzvy), vyčíslené podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z., ktoré advokát vzhľadom na výšku vymáhanej
pohľadávky znížil na sumu 70,- €. Žalovaný ku dňu podania žaloby neuhradil ani časť pohľadávky a zostal v omeškaní.
3. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca je obchodnou akciovou spoločnosťou zriadenou podľa maďarského práva, ktorá je podľa právnych predpisov Maďarskej republiky oprávnená vo vlastnom mene uplatňovať pohľadávky vzniknuté z neoprávneného použitia spoplatnených ciest na území Maďarskej republiky. 3.1. Za preukázané mal, že motorové vozidlo s evidenčným č. D., ktorého držiteľom bol v čase kontroly žalovaný, bolo dňa 11. augusta 2023 o 11:55:44 hod. zaznamenané elektronickým kontrolným systémom v Maďarsku na kontrolnom mieste Gy40B – M30 Hernádszurdok bal haladó, pri použití spoplatneného úseku cestnej komunikácie bez platného oprávnenia na jeho použitie. Súd prvej inštancie ďalej zistil, že žalobca zaslal žalovanému výzvu na zaplatenie základného sankčného poplatku spolu s nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky, pričom po márnom uplynutí lehoty na jeho úhradu žalovaného následne vyzval na zaplatenie sankčného poplatku vo zvýšenej sadzbe 191,27 € spolu s nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky vo výške 70 €. 3.2. Na takto zistený skutkový stav súd aplikoval ust. § 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), čl. 4 ods. 1 a čl. 62 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, čl. 31, čl. 32, čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 1 a čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 z 11. júla 2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (Rím II), § 33 ods. 2, § 33A ods. 1, § 33B ods. 5, § 33B ods. 8 a § 33B ods. 1 maďarského zákona č. I/1988 o cestnej doprave, § 1, § 8 ods. 1, § 10 ods. 1, § 11 ods. 1, § 11 ods. 6, § 11 ods. 7, § 12 ods. 1 a § 12 ods. 4 Nariadenia Ministerstva inovácií a technológií Maďarska č. 45/2020 o diaľniciach, rýchlostných cestách, hlavných cestách použiteľných za poplatok a o poplatku za ich použitie a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná v celom rozsahu, keďže žalobca preukázal vznik uplatneného nároku na zaplatenie sankčného poplatku vo výške 191,27 €, ako aj nároku na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 70 €. 3.3. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 2 CSP a priznal úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.
4. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) CSP. Žalovaný namietal, že súd prvej inštancie sa dostatočne nevysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutkovými okolnosťami, nevysvetlil spôsob, akým dospel k svojim skutkovým a právnym záverom, ani zmenu svojich právnych názorov, v dôsledku čoho považoval odôvodnenie rozsudku za nepreskúmateľné. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil charakter právneho vzťahu medzi účastníkmi konania, keď neprihliadol na to, že medzi stranami (podľa názoru žalovaného) ide o spotrebiteľský právny vzťah. Tvrdil, že žalobca vystupuje ako obchodník a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom vymáhaný nárok, ako aj samotný vznik právneho vzťahu, je potrebné posudzovať podľa právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa. V tejto súvislosti všeobecne poukázal na možný rozpor postupu žalobcu s právnou úpravou ochrany spotrebiteľa, nekalých obchodných praktík a neprijateľných zmluvných podmienok. Namietal taktiež zákonnosť postupu, akým žalobca získal jeho osobné údaje z evidencie vozidiel Slovenskej republiky, keď zastával názor, že tieto údaje boli žalobcovi poskytnuté v rozpore so zákonom. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne, prípadne rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalobca a navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Mal za to, že žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne nové skutkové ani právne skutočnosti spôsobilé spochybniť správnosť napadnutého rozsudku. Nestotožnil sa s tvrdením žalovaného, že medzi účastníkmi ide o spotrebiteľský právny vzťah, keďže uplatnený nárok nevznikol zo zmluvného vzťahu, ale priamo zo zákona v dôsledku neoprávneného použitia spoplatnenej cesty na území Maďarskej republiky. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodovaciu prax všeobecných súdov, najmä na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5Co/11/2025 zo dňa 30.4.2025. Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa získania osobných údajov žalovaného uviedol, že údaje z evidencie vozidiel boli získané zákonným spôsobom prostredníctvom právneho zástupcu žalobcu v súlade s ust. § 113 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, pričom táto skutočnosť bola v konaní preukázaná listinnými dôkazmi.
6. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas (§ 362 CSP) oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné (§§ 355 až 358 CSP), bez nariadenia pojednávania (§385 ods. 1 a contrario CSP), v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) CSP a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 CSP a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
7. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP je naplnený, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ide o taký procesný postup súdu, ktorým sa strane sporu odnímajú tie procesné práva, ktoré jej zákon priznáva. Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v civilnom sporovom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv a nie hmotnoprávnych nárokov strán. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.
8. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP je daný v prípade, ak súd zamietne návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia a ktorého vykonanie je prípustné, pretože takýmto postupom či už sťažuje dôkaznú pozíciu strany sporu, čo môže nespravodlivo rezultovať v neunesení jej dôkazného bremena, alebo sa neodôvodnene vzďaľuje od želanej a možnej miery zistenia skutkového stavu.
9. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého súd zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam.
10. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že vo všeobecnosti je právnym posúdením činnosť súdu, pri ktorej súd aplikáciou konkrétnej právnej normy na zistený skutkový stav vyvodzuje zo skutkových zistení, aké práva a povinnosti majú subjekty konania podľa hmotného práva. Nesprávnym právnym posúdením je potom potrebné rozumieť omyl v tomto postupe, a teda nesprávnosť pri aplikácii práva na skutkové zistenia. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd neaplikoval právnu normu vôbec, alebo ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo ak aj aplikoval správny predpis, ktorý si nesprávne interpretoval alebo napokon ak aplikoval správny predpis, ktorý tiež správne interpretoval, avšak právnu normu nesprávne na zistený skutkový stav použil, v skutkových okolnostiach teda z právnej normy vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach strán.
11. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a predchádzajúceho procesného postupu súdu prvej inštancie v rozsahu odvolacích námietok žalovaného odvolací súd dospel k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody v prejednávanej veci nie sú preukázané a rozhodnutie súdu prvej inštancie je zákonné a vecne správne. Odvolací súd nezistil, že by skutkové zistenia súdu prvej inštancie boli nesprávne, nezodpovedajúce tvrdeniam strán a vykonaným dôkazom, príp. založené na chybnom hodnotení vykonaných dôkazov alebo, že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli alebo nevyšli za konania najavo, opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo na zistený skutkový stav aplikoval nesprávny právny predpis alebo správne použitý právny predpis (právnu normu) nesprávne vyložil, príp. ho na zistený skutkový stav nesprávne aplikoval.
12. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav veci, vzal do úvahy iba skutočnosti preukázané vykonanými dôkazmi, ktoré vyhodnotil podľa zásad vyplývajúcich z ust. § 191 a nasl. CSP, v súlade so zákonom, starostlivo prihliadajúc tiež na rozhodujúce skutkové tvrdenia a relevantné argumenty sporových strán, a dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil svoje rozhodnutie.
13. Správne a zákonné sú aj dôvody napadnutého rozsudku, ktorý z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia je plne akceptovateľný, presvedčivý, jasný a zrozumiteľný. V odôvodnení rozsudku dal súd prvej inštancie odpovede na všetky relevantné otázky, ktoré mali pre vec podstatný význam. Správne, podrobne a presvedčivo nimi objasnil skutkový a právny základ rozhodnutia. Odvolací súd vychádzajúc z obsahu spisu, po oboznámení sa s dôvodmi napadnutého rozsudku, ako aj po vyhodnotení závažnosti uplatnených odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie nezistil žiaden dôvod, aby sa odklonil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu s citáciou relevantných právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku, pretože tieto vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výrokov rozsudku, napadnutých podaným odvolaním žalovaného. Odvolací súd sa s dôvodmi rozsudku súdu prvej inštancie plne stotožňuje, a preto v odôvodnení svojho rozsudku skutkové okolnosti prejednávanej veci a právne závery už neopakoval, ale v súlade s § 387 ods. 2 CSP sa obmedzil len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku a na tieto odkazuje.
14. Predmetom konania bolo posúdenie dôvodnosti nároku žalobcu na zaplatenie tzv. sankčného (náhradného) poplatku vzniknutého podľa maďarských právnych predpisov v dôsledku neoprávneného použitia spoplatnenej cestnej komunikácie motorovým vozidlom, ktorého držiteľom v rozhodnom čase bol žalovaný, ako aj nároku na náhradu nákladov spojených s uplatnením tejto pohľadávky.
15. Za nedôvodnú považuje odvolací súd odvolaciu námietku žalovaného, podľa ktorej mal byť predmetný právny vzťah posudzovaný ako spotrebiteľský. V súvislosti s touto námietkou žalovaný v odvolaní len všeobecne uvádza, že medzi účastníkmi ide o spotrebiteľský právny vzťah, pričom zároveň vyslovuje názor, že uplatnený nárok môže byť v rozpore so zákonom č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, avšak neuvádza, ktoré konkrétne ustanovenia právnych predpisov upravujúcich ochranu spotrebiteľa mali byť porušené, v čom konkrétne má tento rozpor spočívať ani z akých skutkových okolností vyvodzuje existenciu spotrebiteľského právneho vzťahu medzi účastníkmi konania. Takto formulované tvrdenia však zostali iba v rovine všeobecnej polemiky, ktoré nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.
16. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že predmetom konania nie je nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, ale mimozmluvný zákonný nárok žalobcu vyplývajúci priamo z maďarského zákona č. I/1988 o cestnej doprave v spojení s nariadením Ministerstva inovácií a technológií Maďarska č. 45/2020. Povinnosť disponovať platným oprávnením na používanie spoplatnených cestných komunikácií, ako aj následok jej porušenia vo forme povinnosti zaplatiť náhradný (tzv. sankčný) poplatok, vzniká priamo zo zákona, a nie na základe zmluvného dojednania medzi účastníkmi konania. Samotná okolnosť, že oprávnenie na používanie spoplatnených ciest možno nadobudnúť zakúpením elektronickej diaľničnej známky, nemení povahu žalobou uplatneného nároku, ktorý nevychádza zo zmluvného záväzku, ale z porušenia zákonnej povinnosti ustanovenej rozhodným právnym poriadkom.
17. Uvedený právny záver korešponduje aj s ustálenou rozhodovacou praxou všeobecných súdov Slovenskej republiky, podľa ktorej nároky spoločnosti Nemzeti Útdíjfizetési Szolgáltató Zrt. na zaplatenie náhradných poplatkov za neoprávnené použitie spoplatnených ciest v Maďarskej republike nemajú spotrebiteľský charakter, ale predstavujú zákonné nároky vznikajúce priamo podľa maďarského právneho poriadku (porov. napr. rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5Co/11/2025).
18. Za nedôvodnú považuje odvolací súd aj námietku žalovaného, ktorou spochybňuje zákonnosť postupu žalobcu pri získaní jeho osobných údajov a jeho stotožnení ako držiteľa motorového vozidla. Zo spisu jednoznačne vyplýva, že údaje o držiteľovi motorového vozidla EČV: D. boli žalobcovi poskytnuté Prezídiom Policajného zboru Slovenskej republiky postupom podľa § 113 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Žalovaný v odvolaní neoznačil žiadne konkrétne ustanovenie právneho predpisu, ktoré malo byť týmto postupom porušené, ani nepredložil dôkazy spôsobilé spochybniť zákonnosť získania osobných údajov žalobcom alebo správnosť jeho identifikácie ako držiteľa vozidla. Ide preto len o všeobecnú námietku bez konkrétnej skutkovej a právnej argumentácie, ktorá nie je spôsobilá privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia.
19. Rovnako nemožno prisvedčiť ani odvolacej námietke žalovaného, podľa ktorej je napadnutý rozsudok nepreskúmateľný. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie jednoznačne vyplýva,
z ktorých skutkových zistení vychádzal, aké dôkazy vykonal, ako ich hodnotil, aké právne predpisy aplikoval a akými úvahami sa pri rozhodovaní riadil. Rozhodnutie preto spĺňa požiadavky v zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia.
20. Ustálená judikatúra Ústavného súdu Slovenskej republiky i Európskeho súdu pre ľudské práva dlhodobo zastáva názor, že právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia nemožno vykladať tak, že súd je povinný dať odpoveď na každú jednotlivú námietku účastníka konania. Súd je povinný vysporiadať sa s tými otázkami, ktoré sú pre rozhodnutie vo veci podstatné, pričom samotná skutočnosť, že sa súd nestotožnil s právnou argumentáciou účastníka konania, nezakladá porušenie jeho práva na spravodlivý proces (porov. napr. nálezy Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05, I. ÚS 301/06, ako aj rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Garcia Ruiz proti Španielsku z 21. januára 1999, č. 30544/96).
21. Pokiaľ žalovaný v odvolaní vo všeobecnosti namieta tiež nesprávne právne posúdenie veci, odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku takéto pochybenie nezistil. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 191 CSP, aplikoval na vec správne relevantné právne predpisy a dospel aj k správnym právnym záverom. Odvolací súd sa preto s jeho skutkovými i právnymi závermi stotožňuje.
22. Z týchto dôvodov odvolací súd posúdil podané odvolanie žalovaného ako nedôvodné v celom rozsahu a napadnutý rozsudok podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).
24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), a to v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Dovolateľ má právo požiadať o právnu pomoc v dovolacom konaní Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného odvolania (§ 435 CSP).