Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/3/2026

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Janics Bajánkovej a členiek senátu JUDr. Otílie Belavej a JUDr. Renáty Janákovej v právnej veci žalobkyne: Náhradné vozidlo, s.r.o., so sídlom v Žiline, Tolstého 1201/20, IČO: 50 496 166, zastúpenej advokátskou kanceláriou ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom v Žiline, Tolstého 1201/20, IČO: 36 864 455, proti žalovanej: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, zastúpenej JUDr. Baltazárom Mucskom, advokátom v Bratislave, Palárikova 15, o zaplatenie 2 864,33 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 4. septembra 2025, č.k. - 133, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výrokoch (I. výrok) a v súvisiacom výroku o trovách konania ( II. výrok) z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobkyne zamietol ( I. výrok) a žalovanej priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% ( II. výrok).

2.V dôvodoch napadnutého rozsudku ozrejmil predmet konania, zrekapituloval vyjadrenia a prednesy sporových strán, priebeh konania a obsah vykonaného dokazovania pred súdom.

3. Napadnuté rozhodnutie právne odôvodnil odkazujúc na ust. , , , , , o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“ alebo "zákona o PZP") a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.

3.1. Skonštatoval, že zo zisteného skutkového stavu súd považoval za preukázané, že 13. septembra 2022 v Stropkove sa udiala škodová udalosť - dopravná nehoda vyvolaná osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla spoločnosti ALFA STAV Stropkov, s.r.o., s Z.: B. XXX P., ktoré bolo v čase vzniku tejto udalosti povinne zmluvne poistené u žalovanej a ktorým bola spôsobená škoda poškodenému C. P. C. V. na jeho motorovom vozidle zn. Fiat Talento B. Z.: B. C. XX. Škoda, ktorá poškodenému vznikla v príčinnej súvislosti s touto škodovou udalosťou, predstavovala náklady vynaložené na opravu tohto jeho poškodeného motorového vozidla vykonanou autoservisom PGT, s.r.o., ktoré boli po skončení šetrenia poistnej udalosti 15. februára 2023 zo strany žalovanej uhradené z povinného zmluvného poistenia vo výške 9 142,74 eur. Poškodenému v príčinnej súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou tiež vznikli náklady na nájom náhradného motorového vozidla, a to vozidla zn. Fiat Ducato B. Z.: ZA XXX Q., ktoré mal od žalobkyne ako prenajímateľky na základe zmluvy o nájme č. 726/2022 z 8. novembra 2022 prenechané do užívania v čase od 8. novembra 2022 do 17. februára 2023, t. j. spolu 102 dní, za dohodnuté nájomné v sume 37,50 eur za deň bez DPH. Po skončení nájmu náhradného motorového vozidla žalobkyňa vystavila poškodenému ako nájomcovi faktúru č. 1842023 zo 17. februára 2023 na

sumu 4 620 eur s DPH (resp. 3 850 eur bez DPH), ktorou mu vyúčtovala nájomné za 102 dní užívania náhradného motorového vozidla vo výške 4 590 eur s DPH (resp. 3 825 eur bez DPH) a poplatok za pristavenie a prevzatie náhradného motorového vozidla vo výške 30 eur s DPH (resp. 25 eur bez DPH). K úhrade (zániku) tohto dlhu poškodeného (dlžníka) na nájomnom voči žalobkyni (veriteľke) došlo započítaním ich vzájomných pohľadávok, a to s pohľadávkou poškodeného ako postupcu voči žalobkyni ako postupníkovi na zaplatenie odplaty vo výške 3 850 eur bez DPH, ktorá bola medzi nimi dohodnutá za postúpenie budúcej pohľadávky poškodeného voči žalovanej poisťovni škodcu na náhradu škody spočívajúcej vo vynaložených nákladoch na nájom náhradného motorového vozidla v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou z 13. septembra 2022. Z listiny „Oznámenie o poistnom plnení“ zo 16. mája 2023 súd prvej inštancie ďalej zistil, že žalovaná ukončila šetrenie poistnej udalosti 15. mája 2023 a vychádzajúc z vystavenej faktúry za nájom náhradného motorového vozidla č. 1842023 zo 17. februára 2023 vyplatila žalobkyni na jej bankový účet poistné plnenie vo výške 985,67 eur, ktoré zodpovedá sume nájomného za 32 dní užívania náhradného motorového vozidla vo výške 1 200 eur bez DPH a poplatku za jeho pristavenie a prevzatie vo výške 25 eur bez DPH po odčítaní sumy 239,33 eur, predstavujúcej „opotrebovanie spočívajúce v rozdiele technických hodnôt pred a po prirátaní najazdených kilometrov“ vo výške 207,58 eur a „paušálne zníženie 0,01 eur za 1 kilometer“ pri „alikvotne najazdených 3 175 kilometroch“ na náhradnom motorovom vozidle v sume 31,75 eur, čo sú „náklady, ktoré by inak vznikli užívaním poškodeného vozidla podľa najazdených kilometrov na prenajatom vozidle“. Zvyšnú časť uplatňovanej náhrady nákladov vynaložených na nájom náhradného motorového vozidla v rozsahu 70 dní v súhrnnej sume 2 625 eur bez DPH žalovaná nepriznala s odôvodnením, že považovala za „primeranú dobu prenájmu 32 dní s ohľadom na kalkuláciu nákladov za opravu a rozsah vykonaných prác“.

3.2. Okresný súd ďalej v dôvodoch napadnutého rozhodnutia uviedol, že zmluvu o postúpení pohľadávky zo 17. februára 2023 súd vyhodnotil ako platný a účinný právny úkon, ktorý dostatočne určito a zrozumiteľne vyjadruje vôľu oboch zmluvných strán a spĺňa všetky podstatné náležitosti v zmysle a nasl. , vrátane zachovania obligatórnej písomnej formy i náležitej identifikácie predmetu postúpenia. Ozrejmil, že právny dôsledok postúpenia tejto pohľadávky poškodeného na náhradu škody v prospech žalobkyne má zároveň aj ten význam, že žalobkyni táto pohľadávka aktuálne patrí, a teda jej ako nositeľke hmotnoprávneho oprávnenia svedčí v konaní aktívna vecná legitimácia.

3.3. Poukázal na to, že rozhodovacia prax najvyšších súdnych autorít sa ustálila na právnom názore, že náklady, ktoré poškodený vynaložil za prenájom náhradného motorového vozidla, predstavujú skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu, v akom boli vynaložené nutne a účelne na vypožičanie (nájom) náhradnej veci zodpovedajúcej parametrom pôvodnej veci, z užívania ktorej bol poškodený v dôsledku jej poškodenia vylúčený po určitú dobu, t. j. až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. Účelom náhradného motorového vozidla je totiž eliminovať škodlivý následok spôsobený dopravnou nehodou, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného. Ďalej prvoinštančný súd rozvinul, že z uvedeného právneho názoru vyplýva, že len samotné faktické vynaloženie nákladov poškodeným na nájom náhradného motorového vozidla nie je bez ďalšieho postačujúce pre vznik nároku na náhradu škody, ktorý je škodca, resp. jeho poisťovateľ z povinného zmluvného poistenia povinný uhradiť. Tieto zodpovednostné subjekty totižto majú povinnosť nahradiť škodu poškodenému iba v rozsahu nutne (t. j. nevyhnutne) a účelne vynaložených nákladov, čo teda znamená, že poškodeného zo zákona zaťažuje povinnosť svoj uplatňovaný nárok na náhradu škody preukázať aj čo do týchto dvoch atribútov - t. j. nutnosti a účelnosti ich vynaloženia, inak nemôže ísť o skutočnú škodu. Inými slovami, ak by aj boli zo strany poškodeného reálne vynaložené náklady na nájom náhradného motorového vozidla v určitom rozsahu, avšak nešlo by o náklady nutné a účelné, nemôžu byť potom právne kvalifikované ako škoda a týmto inak zodpovednostným subjektom potom povinnosť na jej náhradu - v tomto nie účelnom a nevyhnutnom rozsahu - nevzniká. V tejto súvislosti ozrejmil, že žalovaná v rámci svojej procesnej obrany proti žalobou uplatnenému nároku na náhradu škody spočívajúcu v nákladoch na nájom náhradného motorového vozidla namietla, že v danom prípade nešlo o nutne a účelne vynaložené náklady, pretože poškodený bol držiteľom viacerých motorových vozidiel, a teda nepreukázal nevyhnutnosť nájmu náhradného motorového vozidla, a to najmä vo vzťahu k následkom, ktoré by nastali v prípade, ak by si poškodený náhradné vozidlo neprenajal. Zdôraznil, že túto žalovanou tvrdenú skutočnosť, že poškodený C. P. C. V. bol vlastníkom aj ďalších motorových vozidiel, súd považoval za preukázanú z listiny - formulára žalovanej „Dotazník pre poškodeného k škodovej udalosti č. 9561161356“ (t. j. k predmetnej dopravnej nehode z 13. septembra 2022 v Stropkove - pozn. súdu), v ktorom poškodený na otázku žalovanej poisťovne č. 3, či je držiteľom

viacerých motorových vozidiel, uviedol „áno“ a na otázku č. 4: „Ak áno, uveďte dôvod nevyužitia ďalšieho vozidla (ďalších vozidiel)“ vlastnoručne stroho a vágne napísal len: „Každé má svoj spôsob využitia.“ Zároveň poškodený čestne vyhlásil úplnosť, pravdivosť a presnosť poskytnutých informácií, ako aj nestrannosť a nezávislosť pri vyplňovaní tohto dotazníka dňa 17. februára 2023. Ozrejmil, že tvrdenie poškodeného v čestnom vyhlásení zo 17. februára 2023 že: „Zároveň prehlasujeme, že v uvedenom období sme nemali k dispozícii iné vhodné vozidlo a prenájom náhradného vozidla bol pre nás nevyhnutný z dôvodu zabezpečenia podnikateľskej činnosti.“, vo vzájomných súvislostiach vyhodnotil za nie dostatočne vierohodné, pretože (a) táto listina je len predtlačou so šablónovitou textáciou, ktorú poškodený sám vlastnoručne nenapísal - nevypĺňal ako vyššie zmienený dotazník, ale iba sa pod tento vopred pripravený text podpísal, a tiež (b) súdu je známe i z jeho vlastnej činnosti, že takého vyhlásenia poškodených žalobkyňa predkladá aj v iných obdobných sporoch vedených medzi ňou a žalovanou, a to v absolútne totožných zneniach. Vzhľadom na vyššie uvedené skonštatoval, že preto aby náklady vynaložené na nájom predmetného náhradného motorového vozidla mohli byť právne kvalifikované ako škoda, ktorá vznikla poškodenému v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou z 13. septembra 2022, bolo na poškodenom (resp. na žalobkyni, na ktorú bol sporný nárok na náhradu škody postúpený), aby preukázal nevyhnutnosť a účelnosť tohto nájmu, a teda aby vo vzťahu k svojim ďalším motorovým vozidlám, ktorých v rozhodnom čase od 8. novembra 2022 do 17. februára 2023 bol držiteľom a z ktorých „každé má svoj spôsob využitia“, náležite opísal, o aké konkrétne motorové vozidlá išlo, aký osobitý spôsob využitia mali a čo konkrétne bránilo, aby tieto ďalšie motorové vozidlá nemohli byť používané rovnakým resp. obvyklým spôsobom ako poškodené motorové vozidlo zn. Fiat Talento B. Z.: B. C. XX. Akcentoval, že bez náležitého opísania týchto rozhodujúcich skutočností zo strany žalobkyne (ako právnej nástupkyne poškodeného čo do žalobou uplatňovaného nároku na náhradu škody) potom nemožno relevantne vyhodnotiť, či skutočne nešlo o „vhodné“ vozidlá pre bežné potreby poškodeného (napr. preto, že to boli vozidlá špeciálne uspôsobené na špecifický účel, ako sú traktor, kombajn, kamión, iné nákladné motorové vozidlo, motocykel a pod., alebo vozidlá nevhodné na bežné užívanie pre ich pokročilý vek, značne opotrebovaný stav či z iných obdobných dôvodov), a v tom dôsledku nemožno ani považovať za preukázané, že náklady na nájom náhradného motorového vozidla boli skutočne vynaložené nevyhnutne a účelne, a teda že poškodenému skutočne (reálne) vznikla škoda. Totižto ak poškodený po tom, ako došlo k dopravnej nehode z 13. septembra 2022 a poškodeniu jeho motorového vozidla zn. Fiat Talento, bol držiteľom aj iných vlastných motorových vozidiel, ktorými si mohol bez nepomerných ťažkostí dostatočne zabezpečovať svoje potreby, ktoré doposiaľ uspokojoval predmetným poškodeným motorovým vozidlom, nemožno potom odôvodnene dospieť k záveru, že mu vznikla škoda spojená s nájmom náhradného motorového vozidla. Rozvinul ďalej, že so zreteľom na to, že žalobkyňa nepreukázala vznik škody v súvislosti s vynaložením nákladov na nájom náhradného motorového vozidla, pri ktorých sa vyžaduje ich nevyhnutnosť a účelnosť - hoci ju ako poškodený subjekt (resp. subjekt, na ktorý bolo postúpené právo na náhradu škody) v zmysle in fine v tomto smere zaťažovalo bremeno tvrdenia, ako aj dôkazné bremeno, nebol tak splnený jeden zo zákonných a kumulatívnych predpokladov založenia právneho vzťahu zodpovednosti za spôsobenú škodu, čo potom rezultuje do záveru, že žalovanej poisťovni nesvedčí hmotnoprávna povinnosť na náhradu škody z dôvodu a v rozsahu uplatňovaného žalobou, a preto súd žalobu žalobkyne podanú proti nej ako neopodstatnenú v zamietol.

4. V závere odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvej inštancie ozrejmil, že zamietol návrhy žalovanej na vykonanie dokazovania (i) dopytom na autoservis PGT, s.r.o., ohľadom ozrejmenia priebehu a dĺžky trvania opravy predmetného poškodeného motorového vozidla z dôvodu, že išlo o dôkaz nepotrebný so zreteľom na skutkový stav charakterizovaný nepreukázaním podmienky nevyhnutnosti nájmu náhradného vozidla zo strany poškodeného, a (ii) vyžiadaním správy z príslušného dopravného inšpektorátu, či poškodený v rozhodnom období nebol vlastníkom aj iných motorových vozidiel, pretože išlo o nadbytočný dôkaz, ktorým mala byť overená skutočnosť, ktorá už dostatočným spôsobom vyplynula z doposiaľ vykonaných listinných dôkazov.

5. O trovách konania rozhodol podľa v spojení . Skonštatoval, že žalovaná mala v konaní plný procesný úspech, preto jej proti neúspešnej žalobkyni - nezistiac žiadne výnimočné dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania, ktoré napokon v konaní ani neboli tvrdené - vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

6. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalobkyňa a navrhla aby odvolací napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel. Namietala, že rozhodnutie súdu prvej

inštancie má zásadné skutkové a procesné vady, čo má za následok nesprávne skutkové zistenia, porušenie práva žalobkyne na spravodlivý proces, ako aj nesprávne právne posúdenie veci a napĺňa tak odvolacie dôvody v zmysle ustanovení , a V úvode odvolania zrekapitulovala nosné dôvody, pre ktoré súd žalobu zamietol a vyslovila s nimi nesúhlas, dôvodiac tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, svoje rozhodnutie adekvátne neodôvodnil, čo má za následok porušenie práva žalobcu na spravodlivý proces. Spresnila, že závery súdu o nepreukázaní nutnosti a účelnosti nájmu náhradného vozidla, ktoré mali byť dôvodom pre zamietnutie žaloby, sú nielen nesprávne a neopodstatnené, navyše sú právne neudržateľné, nakoľko sú v rozpore s konštantnou rozhodovacou praxou prvostupňových i odvolacích súdov. Zdôraznila, že pre posúdenie nutnosti a účelnosti je podstatné, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovanej nemohol poškodený užívať svoje motorové vozidlo, nakoľko bolo potrebné zabezpečiť jeho opravu, v dôsledku čoho si bol nútený prenajať náhradné vozidlo. Rozvinul, že možnosť využiť náhradné vozidlo počas doby opravy vlastného motorového vozidla je akousi formou kompenzácie za škodu spôsobenú na vozidle poškodeného, slúži tiež na zachovanie sociálneho komfortu poškodeného. Potom úhrada za nájom náhradného vozidla je dôvodná za dobu, počas ktorej nemohol poškodený užívať svoje motorové vozidlo a bol počas opravy svojho motorového vozidla obmedzený vo svojom vlastníckom práve k svojmu motorovému vozidlu, pričom túto skutočnosť nezavinil. Zdôraznil, že v priamej príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou a opravou svojho vozidla bol nútený požičať si iné vozidlo, za ktoré musel uhradiť nájomné, čím mu preukázateľne vznikla škoda, ktorá je krytá z povinného zmluvného poistenia. Podotkla, že napadnutý rozsudok v podstate zjednodušene konštatuje, že vzhľadom na skutočnosť, že poškodený bol vlastníkom iných motorových vozidiel, neboli náklady na nájom náhradného vozidla vynaložené nutne a účelne. Vyslovila však názor, že takáto konštatácia však nemôže žiadnym spôsobom obstáť a zároveň je potrebné uviesť, že je v príkrom rozpore s vykonaným dokazovaním. Zdôraznila, že žiadnym spôsobom nespochybnila fakt, že poškodený nebol vlastníkom iných motorových vozidiel. Je zjavné, že túto skutočnosť potvrdil sám poškodený a zároveň v predmetnom dotazníku tiež uviedol, že každé jeho motorové vozidlo „má svoj spôsob využitia“. Z obsahu čestného prehlásenia vyplýva, že poškodený nemal iné vhodné vozidlo a prenájom náhradného vozidla bol pre poškodeného nevyhnutný. V samotnom čestnom vyhlásení je uvedené: „prenájom náhradného vozidla bol pre nás nevyhnutný z dôvodu zabezpečenia podnikateľskej činnosti“. Podčiarkla, že tieto listiny nie sú si vzájomne rozporné a v zásade potvrdzujú skutočnosť, že napriek tomu, že poškodený je vlastníkom i iných motorových vozidiel, nájom náhradného vozidla bol pre neho nevyhnutný, nakoľko každé vozidlo sa používa na iný účel. Z predloženého čestného vyhlásenia nevyplýva, že by poškodený nebol vlastníkom iného motorového vozidla, ale to, že v uvedenom období nemal k dispozícii iné vhodné vozidlo. Odvolateľka ďalej namietala, že jej nie je zrejmá argumentácia súdu v bode 12. napadnutého rozsudku, v zmysle ktorej súd považoval predložené čestné vyhlásenie za nie dostatočne vierohodné; čo konkrétne nie je vierohodné, keď všetky listiny v ich vzájomných súvislostiach potvrdzujú to, že prenájom náhradného vozidla bol skutočne účelný a nevyhnutný. Zdôraznila, že nemožno opomenúť poukázať ani na tú skutočnosť, že zo samotného dotazníku, na ktorý poukazuje v rámci odôvodnenia súd, vyplýva, že poškodený na predmetnom náhradnom motorovom vozidle najazdil približne 10.000 km majúc za to, že „ak by nebol nájom náhradného vozidla nutný a účelný, prečo by poškodený najazdil na uvedenom vozidle 10.000 km.“ Podotkla, že nemožno nepoukázať i na tú skutočnosť, že je a zrejmé, že poškodené motorové vozidlo bolo zn. Fiat Talento, pričom náhradné motorové vozidlo bolo zn. Fiat Ducato. V oboch prípadoch teda ide o úžitkové vozidlo, resp. o dodávku. Poškodený v rámci predložených listinných dôkazov potvrdil, že náhradné vozidlo bolo pre neho nevyhnutný z dôvodu zabezpečenia podnikateľskej činnosti. Z uvedeného mala odvolateľka za to, že z vykonaného dokazovania jednoznačne a zjavne vyplýva, že nájom náhradného vozidla bol pre poškodeného nevyhnutný a bezpochyby účelný. Navyše mala za to, že by bolo nedôvodné ďalej ju zaťažovať tým, aby nad rámec už uvedených tvrdení, preukazovala a náležite opisovala, aké iné vozidlá mal poškodený k dispozícii a zároveň, aký osobitný spôsob využitia mali a čo konkrétne malo brániť tomu, aby tieto ďalšie vozidlá nemohli byť používané rovnakým, resp. obvyklým spôsobom ako poškodené vozidlo zn. Fiat Talento. (tak ako to prezentuje súd v rámci bodu 13. napadnutého rozhodnutia). Zároveň, ide o preukazovanie skutočností týkajúcich sa vozidiel, ktoré ani len nie sú predmetom sporu, nakoľko tieto neboli poškodené v dôsledku škodovej udalosti. Prihliadnuc na uvedené mala odvolateľka za to, že Mestský súd Bratislava IV nesprávne rozdelil dôkazné bremeno v súvislosti s preukazovaním účelnosti nájmu náhradného vozidla, čím zjavne došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý súdny proces. Podčiarkla, že do konania predložila dôkazy z obsahu ktorých jednoznačne vyplýva, že nájom náhradného vozidla bol pre poškodeného nutný a nevyhnutný, dokonca tieto skutočnosti vyplývajú i z dôkazov, ktoré predložila sama žalovaná. V tejto

súvislosti poukázala žalobkyňa i na Nález Ústavného súdu SR, zo dňa 17.07.2025, sp. zn. , kedy Ústavný súd SR vyslovil porušenie práva na spravodlivý súdny proces na strane žalobcu, a to práve z dôvodu nesprávneho rozdelenia dôkazného bremena. Z uvedených dôvodov považovala argumentáciu súdu za nesprávnu a nedôvodnú a v absolútnom rozpore s ustanoveniami zákona o povinnom zmluvnom poistení. Zdôraznila, že v prejednávanom prípade je absolútne irelevantné, či je poškodený držiteľom viacerých motorových vozidiel. Mala za to, že náhrada nákladov spojených s nájmom motorového vozidla je bezpochyby súčasťou skutočnej škody, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou ako škodovou udalosťou. Poukázala na to, že súčasťou skutočnej škody sú taktiež náklady spojené s odstraňovaním resp. zmiernením škodových dôsledkov na strane poškodeného. Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť, skutočná škoda bola spôsobená porušením pravidiel cestnej premávky, čím došlo k poškodeniu vozidla jej právneho predchodcu. Zdôraznila, že keby nedošlo k porušeniu pravidiel cestnej premávky, nedošlo by k nehode, a teda by nebolo nutné prenajať náhradné vozidlo a vynaložiť náklady s tým spojené. Považovala ďalej za potrebné uviesť, že argumentácia súdu je nelogická i z toho dôvodu, že predsa samotná poisťovňa uznala časť ňou uplatneného nároku v rámci vybavenia poistnej udalosti, a nepriznala nárok vo zvyšku, ktorý predstavuje nárok uplatnený v tomto konaní. Súd však vyhodnotil nájom za neúčelný v celom rozsahu - nakoľko poškodený bol držiteľom viacerých motorových vozidiel (teda zjavne i v tom rozsahu, v ktorom ho uznala za dôvodný samotná žalovaná). I z uvedeného dôvodu považovala odvolateľka argumentáciu súdu za zjavne nesprávnu a v rozpore so zákonom ako i s rozhodovacou praxou súdov. Žalobkyňa vo svojom odvolaní ďalej poukázala na to, že účelom povinného zmluvného poistenia je krytie škôd vzniknutých pri prevádzke motorových vozidiel, aby tieto neplatili škodcovia a už vôbec nie poškodení, a to vzhľadom na pravidelné platenie poistného v prospech poisťovne. Rozvinula, že poškodený má nárok na náhradu škody, ktorá vznikla prenájmom náhradného vozidla po dobu nepoužiteľnosti vozidla poškodeného počas vykonávania jeho opravy. Poškodený nemôže opravované vozidlo používať až do času, kým mu nie je vydané autoservisom. Záverom vytkla súdu prvej inštancie aj porušenie práva na spravodlivý proces v dôsledku nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozsudku. Zhrnúc všetko vyššie uvedené uzavrela, že ňou uplatnený nárok voči žalovanej na náhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla po dobu zotrvania opravovaného vozidla poškodeného v autoservise od 08.11.2022 do 17.02.2023 jednoznačne daný.

7. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhla napadnutý rozsudok ako vecne a právne správny potvrdiť. Zotrvala na všetkej uvedenej argumentácií v predošlých ústnych aj písomných prednesoch. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považovala za vecne ako aj právne správne a vychádzajúce zo správne vyhodnoteného skutkového stavu zohľadňujúc najnovšiu judikatúru Slovenských súdov, vzhľadom na čo je aj právne udržateľné. Odvolanie žalobkyne tak považovala za nedôvodné. Mala za to, že žalobkyňa sa naďalej snaží účelovou argumentáciou presvedčiť odvolací súd, že pre nájom náhradného motorového vozidla je rozhodné iba to, že: „... v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovanej nemohol poškodený užívať svoje motorové vozidlo, nakoľko bolo potrebné zabezpečiť jeho opravu, v dôsledku čoho si bol nútený prenajať náhradné vozidlo.“ V tejto súvislosti však zdôraznila, že s vyššie uvedeným názorom nemožno súhlasiť. Špecifikovala, že nemožno prijať premisu, že pre určenie dôvodnosti nájmu náhradného motorového vozidla postačuje existencia škodovej udalosti zavinenej jej klientom. Zdôraznila, že v súvislosti s nájmom náhradných motorových vozidiel z dôvodu poistnej udalosti boli judikatúrou zaužívané kritéria, ktoré je potrebné spĺňať na to, aby si poškodený mohol nárokovať náhradu nákladov za nájom náhradného motorového vozidla. Základným kritériom pre to, aby mohol byť nájom náhradného motorového vozidla priznaný poškodenému je nutnosť. Ozrejmila, že pod nutnosťou nájmu náhradného motorového vozidla možno rozumieť stav, kedy poškodený reálne nemá k dispozícií iné motorové vozidlo a toto potrebuje z dôvodu zabezpečenia napríklad podnikateľskej činnosti. V danom spore však bolo preukázané, že poškodený mal k dispozícií ďalšie motorové vozidlá, čo sám potvrdil v dotazníku pre poškodeného. Poukázala tiež na to, že žalobkyňa do konania predložila vyhlásenie poškodeného, v ktorom poškodený uviedol, že nemá k dispozícií iné motorové vozidlo, ktoré by mohol využiť. Žalobkyňa tak podľa jej názoru tak sama do konania predložila dôkazné prostriedky, ktoré si vzájomne odporujú, čím si sama spôsobila situáciu, z ktorej je zrejmé, že sa pokúša zaviesť konajúci súd za účelom získania majetkového prospech na úkor žalovanej. Zastala názor, že aj na základe dôkazov doložených žalobkyňou účinne spochybnila nutnosť nájmu náhradného vozidla, čím preniesla dôkazne bremeno na žalobkyňu, ktorá mala preukázať že tieto iné vozidla nemohol z dôvodu ich „nevhodnosti/nespôsobilosti“ využívať. Konajúci súd v odôvodnení napadnutého rozsudku preto podľa jej názoru správne uviedol, že v prípade, ak poškodený uvedie, že má k dispozícií aj iné motorové vozidlá, je potrebné riadnym spôsobom zdôvodniť z akého dôvodu tieto ostatné motorové vozidlá nevyužil. Považovala za neprijateľné, aby poškodený sám uviedol, že má k

dispozícií iné motorové vozidlá, a zároveň využije službu nájmu náhradného motorového vozidla bez udania akéhokoľvek zdôvodnenia, prečo tieto svoje ďalšie motorové vozidlá nevyužil. Takéto konanie, či už poškodeného alebo aj samotnej žalobkyne nemôže byť, a to ani s ohľadom na ňou tvrdenú rozhodovaciu prax na úkor žalovanej. Zákon o PZP samotný určuje, že poisťovňa je povinná poskytnúť poistné plnenia za nutne a preukázané náklady vynaložené poškodeným v súvislosti so škodovou udalosťou spôsobenou jej klientom. Nestotožnila sa ani s tvrdením žalobkyne, že „možnosť využiť náhradné vozidlo počas doby opravy vlastného motorového vozidla je akousi formou kompenzácie za škodu spôsobenú na vozidle poškodeného, slúži tiež na zachovanie sociálneho komfortu poškodeného.“ Dôvodila, že náklady na náhradné motorové vozidlo, nemožno vnímať ako automatické odškodnenie za škodu na vozidle. Náklady na náhradné vozidlo spadajú pod pojem skutočná škoda, ale len ak reálne predstavujú túto škodu. Teda v prípade ak poškodený v dôsledku škodovej udalosti nemôže využívať svoje vozidlo, pričom svoju potrebnú mobilitu a sociálny komfort si nemôže zabezpečiť inak. V prípade, ak poškodený vlastní niekoľko vozidiel a neodôvodní prečo ich nemohol objektívne využiť ako náhradu za poškodené vozidlo v oprave, tak nemá nárok na náhradné vozidlo. Nemožnosťou užívať poškodené vozidlo z dôvodu jeho opravy, pričom poškodený má aj iné vozidla, ktoré môže užívať, nevznikne poškodenému žiadna škoda. Konajúci súd sa dôsledne vysporiadal s dokazovaním, kedy dôsledne zhodnotil všetky predložené dôkazné prostriedky, čím nemožno prijať názor žalobkyne, že by konaním súdu došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Konajúci súd vykonal všetky odvolateľkou navrhnuté dôkazné prostriedky. Nemožno súhlasiť, že konajúci súd nesprávne vyhodnotil skutkový stav iba z dôvodu, že odvolateľka sama predložila do konania dôkazné prostriedky, ktoré ad 1/ sú vnútorne rozporné a odporujú si, ad 2/ neuviedla riadnu argumentáciu na podporu predložených dôkazných prostriedkov.

8. V ostatnom vyjadrení odvolateľka zotrvala na svojej doterajšej argumentácii.

9. Odvolací súd, viazaný dôvodmi odvolania a jeho rozsahom (, ), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalobkyne bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ) dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

10. V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, že predmetom konania je nárok žalobkyne voči žalovanej titulom prenájmu náhradného motorového vozidla v sume 2 864,33 eur s príslušenstvom za obdobie, po ktoré nebolo možné používať motorové vozidlo z dôvodu jeho poškodenia pri dopravnej nehode s príslušenstvom, týkajúci sa povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Nároky na náhradu týchto nákladov boli na odvolateľku postúpené poškodeným, ktorému vznikla škoda na motorovom vozidle pri dopravnej nehode, ktorú zavinil poistenec žalovanej poisťovne. Súd prvej inštancie nárok žalobkyne vyhodnotil ako nedôvodný argumentujúc, že ak poškodený po tom, ako došlo k dopravnej nehode z 13. septembra 2022 a poškodeniu jeho motorového vozidla zn. Fiat Talento, bol držiteľom aj iných vlastných motorových vozidiel, ktorými si mohol bez nepomerných ťažkostí dostatočne zabezpečovať svoje potreby, ktoré doposiaľ uspokojoval predmetným poškodeným motorovým vozidlom, nemožno potom odôvodnene dospieť k záveru, že mu vznikla škoda spojená s nájmom náhradného motorového vozidla. K tejto hypotéze dospel z vyjadrenia poškodeného uvedeného v jednak vo formulári žalovanej, konkrétne v „Dotazníku pre poškodeného k škodovej udalosti č. 9561161356“ (t. j. k predmetnej dopravnej nehode z 13. septembra 2022 v Stropkove - pozn. súdu), v ktorom poškodený na otázku žalovanej poisťovne č. 3, či je držiteľom viacerých motorových vozidiel, uviedol „áno“ a na otázku č. 4: „Ak áno, uveďte dôvod nevyužitia ďalšieho vozidla (ďalších vozidiel)“ vlastnoručne stroho a vágne napísal len: „Každé má svoj spôsob využitia. ( bod 12.1. odôvodnenia napadnutého rozsudku) “ a jednak z tvrdenia poškodeného uvedeného v čestnom vyhlásení zo 17. februára 2023 (nachádzajúce sa v spise na č. l. 13), že: „Zároveň prehlasujeme, že v uvedenom období sme nemali k dispozícii iné vhodné vozidlo a prenájom náhradného vozidla bol pre nás nevyhnutný z dôvodu zabezpečenia podnikateľskej činnosti.“ ( bod 12.2. odôvodnenia napadnutého rozsudku). Prvoinštančný súd uviedol, že uvedenú argumentáciu vo vzájomných súvislostiach vyhodnotil za nie dostatočne vierohodné, pretože (a) táto listina je len predtlačou so šablónovitou textáciou, ktorú poškodený sám vlastnoručne nenapísal - nevypĺňal ako vyššie zmienený dotazník, ale iba sa pod tento vopred pripravený text podpísal, a tiež (b) súdu je známe i z jeho vlastnej činnosti, že takého vyhlásenia poškodených žalobkyňa predkladá aj v iných obdobných sporoch vedených medzi ňou a žalovanou, a to v absolútne totožných zneniach. V kontexte uvedené okresný súd ďalej uzavrel, že preto aby náklady vynaložené na nájom predmetného náhradného

motorového vozidla mohli byť právne kvalifikované ako škoda, ktorá vznikla poškodenému v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou z 13. septembra 2022, bolo na poškodenom (resp. na žalobkyni, na ktorú bol sporný nárok na náhradu škody postúpený), aby preukázal nevyhnutnosť a účelnosť tohto nájmu, a teda aby vo vzťahu k svojim ďalším motorovým vozidlám, ktorých v rozhodnom čase od 8. novembra 2022 do 17. februára 2023 bol držiteľom a z ktorých „každé má svoj spôsob využitia“, náležite opísal, o aké konkrétne motorové vozidlá išlo, aký osobitý spôsob využitia mali a čo konkrétne bránilo, aby tieto ďalšie motorové vozidlá nemohli byť používané rovnakým resp. obvyklým spôsobom ako poškodené motorové vozidlo zn. H. C. s Z.: B. C. XX.

11. K súdom prvej inštancie konštatovanému neuneseniu dôkazného bremena ohľadom (ne)preukázania nutnosti a účelnosti nákladov vynaložených na prenájom náhradného motorového vozidla žalobkyňou odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že účelom nároku poškodeného na užívanie náhradného motorového vozidla je eliminácia škodlivého následku spôsobenej dopravnej nehody, ktorá zasahuje do bežného života poškodeného, a to až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo ( nález ÚS SR sp. zn. ). S poukazom na rozhodovaciu prax súdov je zrejmé, že možnosť využiť náhradné vozidlo počas opravy svojho motorového vozidla má byť akousi formou kompenzácie za škodu spôsobenú na vozidle poškodeného a tento inštitút slúži aj k nahradeniu zaužívaného sociálneho komfortu poškodeného. Zmyslom a účelom poskytnutia náhradného vozidla je totiž zachovanie určitého životného štandardu poškodeného v situácii, keď dôjde k čiastočnému, resp. totálnemu poškodeniu (zničeniu) vozidla. Prenájom náhradného vozidla je vyjadrením potreby vozidla pre uspokojovanie potrieb poškodeného a pritom je irelevantné, či sa jedná o používanie na výkon podnikania, prepravu za účelom pracovných stretnutí, osobných aktivít alebo iných súvisiacich činností. Poskytnutím náhradného vozidla nie je poškodený ponechaný v tiesni a umožní sa mu viesť čo do kvality obdobný život ako pred škodovou udalosťou, resp. dopravnou nehodou. Rozsiahle preukazovanie potreby užívania náhradného vozidla je vzhľadom na predmet konania absolútne neprimerané. Účelnosť prenájmu náhradného vozidla zo strany poškodeného, vrátane doby nájmu, bola podľa odvolacieho súdu jednoznačná. Naviac objektívnosť potreby náhradného motorového vozidla vyjadrila žalovaná už aj tým, že časť týchto nákladov vo výške 985,67 eur za 32 dní zapožičania náhradného vozidla preplatila.

12. Poškodený účelnosť, t.j. primeranosť doby trvania nájmu odôvodnil tým, že náhradné vozidlo mal prenajaté od prevzatia vozidla servisom až dovtedy, pokým mu servis neodovzdal opravené vozidlo a nemožno opomenúť ani tú skutočnosť, že zo samotného dotazníku, ktorý predložila do konania samotná žalovaná, vyplýva, že poškodený na predmetnom náhradnom motorovom vozidle najazdil približne 10.000 km ( vid č.l. 46 PV spisu). Skutočnosti podstatné pre posúdenie toho, že nájom náhradného vozidla, bol neúčelný, mala tvrdiť a preukazovať žalovaná (poisťovňa), t.j. bolo na žalovanej tvrdiť a preukazovať skutočnosti rozhodné pre posúdenie toho, že trvanie nájmu náhradného vozidla nebolo účelné. Odvolací súd v súlade so závermi ÚS SR zastáva názor, že rozhodujúca je dostatočne preukázaná bežná obchodná prax servisu a žalovaného (poisťovne), ktorá spočíva v tom, že servis - zmluvný partner poisťovne, poškodeného o vykonaní opravy informuje a na prevzatie vozidla ho vyzýva až po doručení krycieho listu poisťovne. V takejto situácii je neudržateľná argumentácia súdu prvej inštancie o tom, že skutočnosti odôvodňujúce účelnosť a dobu trvania nájmu náhradného vozidla mal preukazovať poškodený. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že v Dotazníku pre poškodeného k škodovej udalosti č. 9561161356“ poškodený na otázku žalovanej poisťovne č. 3, či je držiteľom viacerých motorových vozidiel, uviedol „áno“ a na otázku č. 4: „Ak áno, uveďte dôvod nevyužitia ďalšieho vozidla (ďalších vozidiel)“ vlastnoručne stroho a vágne napísal len: „Každé má svoj spôsob využitia. Samotná skutočnosť, že poškodený je vlastníkom viacerých motorových vozidiel sama o sebe automaticky nevylučuje potrebu a účelnosť prenájmu náhradného vozidla. Pokiaľ poškodený uviedol, že v uvedenom období nemal k dispozícii iné vhodné vozidlo a prenájom náhradného vozidla bol pre neho nevyhnutný z dôvodu zabezpečenia podnikateľskej činnosti ( v tu preskúmavanej veci sa jednalo o úžitkové vozidlo), bolo na žalovanej poisťovni, aby preukázala, že nájom náhradného vozidla bol neúčelný. Na tomto mieste odvolací súd podotýka, že samotná žalovaná aj navrhla vykonanie dokazovania za účelom preukázania tohto jej skutkového tvrdenia, pričom súd prvej inštancie tento dôkaz vyhodnotil ako nadbytočný argumentujúc, že uvedenú skutočnosť mal už dostatočným spôsobom overenú z doposiaľ vykonaných listinných dôkazov.

13. K argumentácii súdu prvej inštancie, že "bolo na poškodenom (resp. na žalobkyni), aby preukázal nevyhnutnosť a účelnosť tohto nájmu, a teda aby vo vzťahu k svojim ďalším motorovým vozidlám, ktorých

v rozhodnom čase od 8. novembra 2022 do 17. februára 2023 bol držiteľom a z ktorých „každé má svoj spôsob využitia“, náležite opísal, o aké konkrétne motorové vozidlá išlo, aký osobitý spôsob využitia mali a čo konkrétne bránilo, aby tieto ďalšie motorové vozidlá nemohli byť používané rovnakým resp. obvyklým spôsobom ako poškodené motorové vozidlo zn. H. C. B. Z.: B. C. XX.", odvolací súd konštatuje, že je to práve žalovaná, ktorá musí preukázať, že poškodený mohol vozidlá, ktoré v rozhodnom čase vlastnil, použiť na rovnaký účel ako poškodené motorové vozidlo; teda inými slovami, že uvedené vozidlá mu stáli nevyužité, hoc využité mohli byť namiesto zapožičaného náhradného motorového vozidla.

14. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je názor súdu prvej inštancie, ktorým zamietol nárok žalobcu za prenájom náhradného vozidla ako nedôvodný z dôvodu, že vlastnil okrem poškodeného motorového vozidla aj ďalšie motorové vozidlá, minimálne predčasný. Je nepochybné, že právny predchodca žalobkyne nemohol užívať dopravnou nehodou poškodené vozidlo. Táto skutočnosť je sama osebe postačujúca na to, že musel prenajať náhradné vozidlo a doba nevyhnutného prenájmu trvala až do prevzatia opraveného vozidla. 15. Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa a zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa . V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie zabezpečiť si dostatočný skutkový podklad pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku. Za tým účelom najmä posúdi obranu žalovanej o neúčelnosti nájmu náhradného vozidla za ňou neuznané dni prenájmu a na základe toho posúdi výšku skutočnej škody za prenájom náhradného vozidla. K tomu vyvodí zodpovedajúce skutkové zistenia z už vykonaných dôkazov, eventuálne umožní stranám uplatniť i ďalšie prostriedky procesného útoku a procesnej obrany a po prípadnom doplnení dokazovania, či už dôkazmi, ktoré strany navrhli alebo ešte navrhnú v nastávajúcom priebehu konania, alebo ktoré sú pre rozhodnutie vo veci nevyhnutné, riadiac sa právnym názorom vysloveným odvolacím súdom v tomto rozhodnutí ( ); v novom rozhodnutí o veci súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov odvolacieho konania ( ).

16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( prvá veta ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).