Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_30Sas-1-2025.pdf
PDF · 213.32 KB
Case nature
Area
Subarea
30Sas/1/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
28 30Sas/1/2025
Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ing. Lindou Kovandovou, LL.M., v právnej veci žalobcu: A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX/XX, XXX XX C., proti žalovanému: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, so sídlom Námestie generála Viesta 2, 832 47 Bratislava – mestská časť Nové Mesto, IČO: 30 845 572, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SEPSČ-48/2024-1 zo dňa 11. novembra 2024, takto
r o z h o d o l :
28 30Sas/1/2025
I. Správnu žalobu z a m i e t a.
II. Úeastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
25 30Sas/1/2025
Administratívne konanie
1. Rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia (ďalej aj len „VÚSZ“) č. VÚSZ-65408041959904/2024 zo dňa 06. augusta 2024 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) prvostupňový správny orgán podľa § 30 ods. 1 písm. i) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) znení neskorších predpisov zastavil konanie o žiadosti žalobcu o invalidný výsluhový dôchodok z 03. decembra 2019.
2. Prvostupňový správny orgán uviedol, že dňa 04.12.2019 mu bola doručená „Žiadosť o priznanie invalidného výsluhového dôchodku následkom služobného úrazu, ktorý sa stal dňa 04.03.2014 pri plnení služobných povinností nebezpečnej udalosti“, spísaná žalobcom dňa 03.12.2019, ktorou žalobca žiadal o priznanie invalidného výsluhového dôchodku na základe proklamovaného služobného úrazu. VÚSZ z obsahu spisu zistil, že zo strany žalobcu ide už o druhú žiadosť o invalidný výsluhový dôchodok. O prvej žiadosti o invalidný výsluhový dôchodok, podanej žalobcom dňa 02.03.2017, bolo právoplatne rozhodnuté rozhodnutím č. VÚSZ-65408041959904/41 zo dňa 30.10.2019 tak, že VÚSZ žalobcovi invalidný výsluhový dôchodok nepriznal z dôvodu, že nie je invalidný v zmysle zákona č. 328/2002 Z. z.
o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov v z.n.p.. Uvedený záver vychádzal zo zápisníc o rokovaní posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia č. 06/2017, č. 07/2018 a č. 10/2019, kde bolo okrem iného uvedené, že žalobca nie je invalidný v zmysle § 40 ods. 1 a § 44 zákona č. 328/2002 Z. z. a že celková porucha zdravia nie je dôsledkom služobného úrazu alebo choroby z povolania.
3. Prvostupňový správny orgán ďalej uviedol, že žalobca bol zo služobného pomeru profesionálneho vojaka prepustený personálnym rozkazom riaditeľa Personálneho úradu ozbrojených síl Slovenskej republiky č. 659 z 31.01.2017 z dôvodu, že na základe rozhodnutia Prieskumnej komisie Ministerstva obrany Slovenskej republiky je nespôsobilý vykonávať štátnu službu, pričom stav, pre ktorý nie je spôsobilý túto službu vykonávať, bol diagnostikovaný ako roztrúsená skleróza. Zo znaleckého posudku Inštitútu forenzných medicínskych expertíz s.r.o. z 30.08.2019 vyplýva, že uvedená diagnóza nevznikla následkom uhryznutia kliešťom a že ochorenie žalobcu sclerosis multiplex nie je možné v danom prípade a pri súčasnom stave medicínskeho poznania forenzne vyhodnotiť ako zjavný priamy následok účinku infikovaného kliešťa baktériou vyvolávajúcou lymskú boreliózu. Bolo teda uzavreté, že zdravotný stav žalobcu, v dôsledku ktorého žalobca nie je spôsobilý vykonávať štátnu službu v ozbrojených silách, nie je následkom proklamovaného uštipnutia kliešťom a nebol dôsledkom choroby z povolania alebo služobného úrazu.
4. Na základe uvedených skutočností VÚSZ v konaní o žiadosti žalobcu o invalidný výsluhový dôchodok z 03.12.2019 skúmal, či v predmetnej veci došlo k podstatnej zmene skutkového stavu. Poukázal na zápisnicu o rokovaní posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia č. 11/2023 z 22.11.2023, v ktorej posudková komisia konštatuje, že poškodenie zdravotného stavu žalobcu je závažné, avšak toto poškodenie nie je dôsledkom služobného úrazu alebo choroby z povolania a z uvedeného dôvodu nie sú splnené podmienky pre priznanie invalidity v zmysle § 44 zákona č. 328/2002 Z. z.. Na základe týchto skutočností mal prvostupňový správny orgán za to, že skutkový stav sa podstatne nezmenil, žalobca nie je invalidný v zmysle § 44 zákona č. 328/2002 Z. z. a nespĺňa podmienky pre priznanie invalidného výsluhového dôchodku. Keďže podľa § 84 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. sa na konanie o dávkach a službách sociálneho zabezpečenia vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak, prvostupňový správny orgán podľa § 30 ods. 1 písm. i) správneho poriadku konanie zastavil, nakoľko v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil.
5. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. SEPSČ-48/2024-1 zo dňa 11. novembra 2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie.
6. Žalovaný zhrnul skutkový stav veci a to nasledovne: Dňa 01.03.2017 žalobca požiadal o priznanie invalidného výsluhového dôchodku. Posudková komisia VÚSZ na základe predloženej zdravotnej dokumentácie a doručených listín posúdila jeho zdravotný stav a dospela k záveru, že žalobca nie je invalidný podľa § 40 ods. 1 a § 44 zákona č. 328/2002 Z. z. a že jeho celková porucha zdravia nie je dôsledkom služobného úrazu alebo choroby z povolania. Poukázal aj na skutočnosť, že zhodnotením odborných nálezov, podmienok práce a pracovného prostredia na Klinike pracovného lekárstva a toxikológie Ústrednej vojenskej nemocnice Ružomberok - Fakultná nemocnica a posúdením Regionálnej komisie pre posudzovanie chorôb z povolania D. E. A. bolo deklarované, že sa nejedná o chorobu z povolania. Vychádzajúc z týchto záverov rozhodnutím VÚSZ z 26.06.2017 žalobcovi invalidný výsluhový dôchodok nebol priznaný. Proti rozhodnutiu VÚSZ podal žalobca odvolanie, ktorému VÚSZ vyhovel, svoje rozhodnutie zrušil a o nároku žalobcu na invalidný výsluhový dôchodok znova rozhodoval rozhodnutím z 03.08.2017 tak, že požadovaný nárok žalobcovi opätovne nepriznal. VÚSZ o nároku žalobcu rozhodoval viackrát, naposledy rozhodnutím z 30.10.2019, ktorým mu opäť invalidný výsluhový dôchodok nepriznal. Proti predmetnému rozhodnutiu žalobca nepodal odvolanie a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Následne žiadosťou z 03.12.2019 žalobca opätovne požiadal o priznanie invalidného výsluhového dôchodku z dôvodu služobného úrazu utrpeného dňa 04.03.2014. Uvedeného dňa bol žalobca uštipnutý kliešťom počas taktickej a topografickej prípravy výcviku pri plnení uloženej služobnej úlohy v areáli zamestnávateľa VÚ 8024 Rožňava. Bola mu zistená infikácia boreliózou, po ktorej má trvalé následky. V dôsledku zlého zdravotného stavu bol prepustený zo služobného pomeru zo zdravotných dôvodov. Posudková komisia VÚSZ listom z 10.12.2019 vyzvala žalobcu, aby v lehote 30 dní predložil doklady vypracované podľa Smernice Ministerstva obrany č. 21/2014. Žalobca reagoval listom, v ktorom posudkovej komisii oznámil, že v súvislosti s jeho služobným úrazom podal veliteľovi žiadosť na dokončenie vyšetrenia jeho služobného úrazu a že o vyriešení
jeho žiadosti bude posudkovú komisiu ihneď informovať. Konanie vo veci žiadosti žalobcu bolo preto rozhodnutím z 22.01.2020 prerušené z dôvodu, že sa začalo konanie o predbežnej otázke, pričom touto bolo určenie, či poškodenie zdravia žalobcu bolo spôsobené služobným úrazom pri plnení služobných povinností. Keďže VÚSZ neboli v určenej lehote doručené požadované podklady potrebné pre vydanie rozhodnutia, listom z 26.11.2020 VÚSZ opätovne vyzval žalobcu na odstránenie nedostatkov podania, pričom ho upozornil na možnosť zastavenia konania. Žalobca v odpovedi informoval VÚSZ, že podal na Okresný súd Košice II návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil Vojenskému útvaru 8024 Rožňava konať a rozhodnúť vo veci služobného úrazu. Následne žalobca podal na Okresný súd Košice II aj žalobu o určenie, že úraz, ktorý utrpel dňa 04.03.2014, je služobným úrazom. Okresný súd Košice II rozsudkom sp. zn. 10Cpr/6/2021 z 21.04.2022 žalobe vyhovel a určil, že jeho úraz zo 04.03.2014 je služobným úrazom. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Košiciach tak, že uznesením sp. zn. 5CoPr/5/2022 z 28.02.2023 rozsudok Okresného súdu Košice II z 21.04.2022 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie s pokynom prioritne riešiť právomoc súdu ohľadne požadovaného nároku žalobcu. Následne Mestský súd Košice uznesením č. K2-10Cpr/6/2021-322 z 27.07.2023 konanie zastavil a vec postúpil VÚSZ, nakoľko určenie, či išlo o služobný úraz, je vecou, ktorá nepatrí do právomoci súdov a v uvedenej veci má právomoc konať a rozhodnúť VÚSZ. Žalovaný poukázal na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Košiciach z 28.02.2023, poukázal na to, že na konanie o dávkach a službách sociálneho zabezpečenia sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (správny poriadok), ktorý riešenie predbežných otázok upravuje vo svojom § 40. V prejednávanom prípade nešlo o žiadnu zo zákonom označených výnimiek, preto ak otázka existencie služobného úrazu je iba predbežnou otázkou v označenom konaní, VÚSZ si na otázku existencie služobného úrazu mohol urobiť úsudok sám. Na základe právoplatného uznesenia Mestského súdu Košice posudková komisia VÚSZ na svojom zasadnutí 22.11.2023 posúdila, či invalidita žalobcu vznikla v dôsledku služobného úrazu. Vo výroku posudku uviedla, že poškodenie zdravotného stavu žalobcu je závažné, avšak toto poškodenie nie je dôsledkom služobného úrazu alebo choroby z povolania a z uvedeného dôvodu tak nie sú u žalobcu splnené podmienky pre priznanie invalidity v zmysle § 44 zákona č. 328/2002 Z. z., pretože porucha zdravia nie je dôsledkom služobného úrazu v zmysle § 29 ods. 1 písm. a) cit. zákona. Posudková komisia tiež uviedla, že nakoľko príčina nespôsobilosti žalobcu vykonávať štátnu službu v ozbrojených silách Slovenskej republiky nie je dôsledkom služobného úrazu alebo choroby z povolania, posudková komisia nie je príslušná posúdiť, či je žalobca invalidný a na takéto konanie je príslušná Sociálna poisťovňa. Následne bolo vydané prvostupňové rozhodnutie o zastavení konania.
7. Žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžso/3/2014 z 11.03.2014, v ktorom najvyšší súd konštatoval, že prekážka rozhodnutej veci svojou podstatou patrí k procesným podmienkam a jej existencia (zistenie) vedie bez ďalšieho k zastaveniu správneho konania. Táto procesná prekážka nastáva predovšetkým vtedy, ak má byť v novom konaní prejednaná tá istá vec, pričom o tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté. Táto sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Žalovaný tiež poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžso/77/2016 z 27.06.2018, v ktorom najvyšší súd vyslovil názor, že právnym dôsledkom právoplatne rozhodnutej veci je tzv. formálna právoplatnosť, ktorej podstata spočíva v tom, že sa v tej istej veci už právoplatne rozhodlo, opätovne o nej konať nemožno s výnimkou prípadu, ak sa podstatne zmenil skutkový stav. Správny orgán preto pred zastavením konania musí skúmať, či ide o totožnosť veci, pričom táto je daná vtedy, ak ide o totožných účastníkov, totožnosť predmetu a rovnaký skutkový stav, pričom všetky tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne.
8. Žalovaný uviedol, že správny orgán je povinný skúmať zmenu skutkového stavu, na základe ktorého bolo vydané predchádzajúce rozhodnutie. Takýmto skutkovým stavom bola skutočnosť, že žalobca bol zo služobného pomeru prepustený zo zdravotných dôvodov a skutočnosť, že bol uhryznutý infikovaným kliešťom, v dôsledku čoho ochorel na lymskú boreliózu. Táto diagnóza však nebola dôvodom na jeho prepustenie zo služobného pomeru profesionálneho vojaka. Skúmanie, či lymská borelióza, na ktorú žalobca ochorel, je služobným úrazom alebo chorobou z povolania, je v súvislosti s § 44 zákona č. 328/2002 Z. z. irelevantné, keďže lymská borelióza nespôsobila nepriaznivý zdravotný stav žalobcu, v dôsledku ktorého nie je spôsobilý vykonávať službu v ozbrojených silách. Žalobca bol zo služobného pomeru prepustený pre závažné neurologické ochorenie, ktoré však nevzniklo v dôsledku uhryznutia infikovaným kliešťom. Aby posudzovanie vzniku služobného úrazu, resp. choroby z povolania bolo relevantné pre posudzovanie vzniku invalidity, muselo by ochorenie, ktoré bolo dôvodom na prepustenie
žalobcu zo služobného pomeru, byť v príčinnej súvislosti s poškodením zdravia v dôsledku uhryznutia kliešťom. Toto však v žalobcovom prípade nebolo splnené.
9. Žalovaný poukázal na to, že obligatórnymi podmienkami zastavenia konania podľa § 30 ods. 1 písm. i) správneho poriadku sú právoplatné rozhodnutie vo veci a posúdenie, že skutkový stav sa podstatne nezmenil. K prvému predpokladu ohľadom existencie právoplatného rozhodnutia žalovaný uviedol, že zo žiadosti žalobcu z 03.12.2019 je zrejmé, že boli splnené kumulatívne podmienky totožnosti veci, t. j. išlo o totožných účastníkov konania, totožný predmet a rovnaký skutkový stav. Poukázal na to, že právoplatným rozhodnutím VÚSZ z 30.10.2019 správny orgán rozhodol o žiadosti žalobcu o invalidný výsluhový dôchodok z 02.03.2017, pričom žalobca toto rozhodnutie nenapadol v zákonom stanovenej lehote odvolaním. K druhému predpokladu žalovaný uviedol, že skutkový stav sa podstatne nezmenil, s čím sa prvostupňový správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočne vysporiadal. Žalovaný tak konštatoval splnenie podmienok pre zastavenie konania podľa § 30 ods. 1 písm. i) správneho poriadku s poukazom na opísaný skutkový a právny stav, existenciu právoplatného rozhodnutia VÚSZ z 30.10.2019, ktorým tento nepriznal žalobcovi invalidný výsluhový dôchodok a vzhľadom na skutočnosť, že ku dňu podania novej žiadosti o priznanie výsluhovej dávky nedošlo k žiadnej zmene okolností, žalovaný považoval prvostupňové rozhodnutie za správne.
Správna žaloba, žalobné body
10. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia, žiadal správny súd, aby napadnuté rozhodnutie a jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Navrhoval tiež, aby správny súd zrušil aj výrok Posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia VÚSZ prezentovaný v zápisnici č. 11/2025 z 22.11.2023. Tiež si uplatňoval voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Navrhoval správnemu súdu vydať rozhodnutie bez nariadenia pojednávania.
11. V odôvodnení svojej žaloby namietal, že prvú žiadosť o invalidný výsluhový dôchodok z 02.03.2017 podal na skutkovom základe týkajúcom sa choroby z povolania, pričom o tejto žiadosti bolo právoplatne rozhodnuté 30.10.2019. Poukazoval na odôvodnenie uvedeného rozhodnutia a namietal, že v danom konaní sa vychádzalo z toho, že žalobca tvrdil chorobu z povolania, v uvedenom konaní bolo skúmané, či lymská borelióza je chorobou z povolania, nebolo však určované, či uštipnutie kliešťom, dôsledkom ktorého bola lymská borelióza, je alebo nie je služobným úrazom. Práve z tohto dôvodu si žalobca podal druhú žiadosť o invalidný výsluhový dôchodok z titulu služobného úrazu. Išlo tak podľa neho o nové skutkové okolnosti a odlišné tvrdenia podstatné pre vznik nároku. Poukazoval tiež na zápisnicu z rokovania Posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia (ďalej aj len „PKSZ“) č. 10/2019 z 23.10.2019, z ktorej citoval a namietal, že so závermi posudkovej komisie nesúhlasí, nakoľko komisia neberie do úvahy doložené dokumenty služobného úrazu - záznam o úraze z 20.12.2017 vypracovaný na útvare VÚ 8024 Rožňava a podpísaný veliteľom.
12. Žalobca poukazoval na to, že rozhodnutím VÚSZ z 22.01.2020 bolo konanie žalobcu vo veci jeho žiadosti o invalidný výsluhový dôchodok prerušené, pretože sa začalo konanie o predbežnej otázke, pričom touto predbežnou otázkou bolo konanie o žiadosti veliteľa VÚ-8024 Rožňava o dokončenie konania vo veci žalobcom proklamovaného služobného úrazu zo dňa 04.03.2014. Žalobca poukazoval aj na to, že sa na Okresnom súde Košice II domáhal určenia, že úraz, ktorý utrpel dňa 04.03.2014, je služobným úrazom a poukazoval na to, že rozsudkom predmetného súdu zo dňa 21.04.2022, sp. zn. 10Cpr/6/2021, súd určil, že sa jednalo o služobný úraz. Citoval z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Košice II. Ďalej namietal, že hoci Krajský súd v Košiciach uznesením z 28.02.2023 z procesných dôvodov predmetný rozsudok zrušil, žiadnym spôsobom nespochybnil skutkové alebo právne závery prvoinštančného súdu ohľadom určenia, že úraz, ktorý žalobca utrpel dňa 04.03.2014, je služobným úrazom. Žalobca argumentoval, že ak by Krajský súd v Košiciach mal za to, že skutkové či právne závery ohľadne určenia služobného úrazu sú nesprávne, bol by to vo svojom rozhodnutí uviedol a právne odôvodnil a spochybnil by aj správnosť skutkových zistení prvoinštančného súdu, no keďže k takémuto spochybneniu nedošlo, nemožno bez ďalšieho ignorovať skutkové a právne závery prvoinštančného súdu. Následne Mestský súd Košice uznesením z 27.07.2023 konanie zastavil a vec postúpil VÚSZ ako orgánu, ktorý má právomoc konať o otázke nastolenej žalobcom.
13. Žalobca uvádzal, že vojenský útvar 8024 Rožňava sa bránil vysloviť záver, že úraz žalobcu zo 04.03.2014 je úrazom služobným a to z dôvodu, že žalobca medzičasom prestal byť profesionálnym vojakom a skončil mu služobný pomer. Takýto záver však žalobca považuje za nesprávny a postup vojenského útvaru za nezákonný. Dňa 22.11.2023 zasadla posudková komisia VÚSZ, ktorá konštatovala, že poškodenie zdravotného stavu žalobcu je závažné, avšak nie je dôsledkom služobného úrazu alebo choroby z povolania. Žalobca citoval z odôvodnenia posudkovej komisie a vyjadril nesúhlas s jej závermi. Namietal, že žalovaný ani toto rokovanie posudkovej komisie, ktorá sa odvolávala na rozhodnutie Mestského súdu Košice, nepovažoval za novú okolnosť. Žalobca tak nemal vytvorený priestor, aby mohol rozporovať závery posudkovej komisie a brániť sa voči nim inak ako tu podanou správnou žalobou. Podľa názoru žalobcu už zo samotnej existencie tejto zápisnice, ako aj jej obsahu, ktorý sa týka hodnotenia služobného úrazu odvolávajúc sa na rozhodnutie Mestského súdu Košice, ktoré v čase predchádzajúceho rozhodovania neexistovalo, vyplýva, že ide o nové skutkové okolnosti, ktoré je potrebné brať do úvahy.
14. Žalobca namietal, že posudková komisia VÚSZ prekročila svoje právomoci, keď hodnotila vec po právnej stránke a posúdila, že sa nejedná o služobný úraz, keďže jej táto právomoc nevyplýva ani zo zákona, ani zo smernice č. 21/2014. Žalobca ďalej uvádzal, že mu bol v decembri 2023 doručený prípis VÚSZ, ktorým bolo podanie žalobcu postúpené Sociálnej poisťovni na konanie o invalidnom dôchodku v zmysle zákona č. 461/2003 Z. z.. Dňa 29.01.2024 bola so žalobcom spísaná zápisnica z rokovania so Sociálnou poisťovňou, pobočka Rožňava, ohľadom žiadosti o invalidný dôchodok. Nakoľko však zo strany žalobcu nebola spísaná žiadna žiadosť voči Sociálnej poisťovni, pracovníčka Sociálnej poisťovne sa vyjadrila, že nie sú príslušní rozhodovať vo veci invalidného dôchodku do času, kým nie je ukončené právoplatným rozhodnutím konanie o výsluhovom invalidnom dôchodku. Dňa 05.02.2024 žalobca podal podnet na prokuratúre na preskúmanie zákonnosti postupu VÚSZ, pričom prokuratúra podala upozornenie prokurátora žalovanému dňa 09.07.2024 a žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí s týmto upozornením nevysporiadal. Následne bolo vydané prvostupňové rozhodnutie, proti ktorému žalobca podal odvolanie a o odvolaní bolo rozhodnuté správnou žalobou napadnutým rozhodnutím. Podľa žalobcu v napadnutom rozhodnutí absentujú akékoľvek správne úvahy o tom, ako orgán verejnej správy dospel k záveru, že nedošlo k podstatnej zmene skutkových okolností a rovnako aj správne úvahy, o tom, či úraz, ktorý žalobca utrpel, je úrazom služobným. Podľa žalobcu v konaní došlo k zásadným skutkovým posunom a zmenám, ktoré spočívajú najmä v žalobcom citovaných záveroch Okresného súdu Košice II, Krajského súdu v Košiciach a následne Mestského súdu Košice, ako aj vo výroku PKSZ uvedeného v zápisnici č. 11/2023 zo dňa 22.11.2023.
15. Žalobca teda namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a tiež, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Zároveň, pokiaľ ide o výrok posudkovej komisie obsiahnutý v zápisnici č. 11/2023 z 22.11.2023, žalobca namietal, že ho vydal orgán, ktorý zo zákona na to nebol oprávnený. Žalobca argumentoval, že posudková komisia nie je oprávnená prijímať závery o existencii či neexistencii splnenia zákonných podmienok pre označenie úrazu ako úrazu služobného, má hodnotiť výlučne zdravotný stav a nie stav právny či skutkový. Záver posudkovej komisie podľa žalobcu tiež nie je riadne odôvodnený a vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci.
16. Žalobca tiež považoval za nesprávny záver o zastavení konania na základe prekážky res iudicata. Podľa žalobcu nie je daná a splnená podmienka totožnosti predmetu konania a ani podmienka absencie podstatnej zmeny okolností. Rozhodnutie VÚSZ z 30.10.2019, ktoré by malo zakladať prekážku res iudicata, posudzovalo, či u žalobcu išlo o chorobu z povolania, nie či išlo o služobný úraz a neboli vzaté do úvahy všetky relevantné podklady nachádzajúce sa v administratívnom spise vzťahujúce sa k hodnoteniu poruchy zdravia ako služobného úrazu, ktoré nemuseli byť hodnotené pri posudzovaní choroby z povolania. V tomto smere poukazoval aj na stanoviská ministerstva obrany, sekcia legislatívy a práva. Za novú skutkovú okolnosť považuje žalobca pokyn súdu v uznesení Mestského súdu Košice z 27.07.2023, ktorým bol VÚSZ zaviazaný posudzovať otázku existencie či neexistencie služobného úrazu. Podľa žalobcu mal VÚSZ skúmať uvedenú otázku a až následne rozhodnúť o jeho žiadosti z 03.12.2019. Za novú podstatnú skutkovú okolnosť žalobca označil aj upozornenie prokurátora
z 09.07.2024. Nesprávne právne posúdenie veci tak žalobca videl v tom, že orgány verejnej správy konanie ako také zastavili bez toho, aby rozhodli riadne o žiadosti žalobcu zo dňa 03.12.2019.
17. Vadu nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia, ako aj prvostupňového rozhodnutia, žalobca vidí v tom, že z rozhodnutí nevyplýva, ako orgány verejnej správy hodnotili všetky relevantné podklady v administratívnom spise vo vzťahu k služobnému úrazu, z akého dôvodu rezignovali na skúmanie existencie služobného úrazu, z akého dôvodu nebol posudzovaný obsah administratívneho spisu komplexne a prečo sa neriadili pokynom vysloveným v uznesení Mestského súdu Košice z 27.07.2023.
18. Nedostatočné zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy žalobca vidí v tom, že správne orgány nezisťovali a nehodnotili skutkový stav vo vzťahu k existencii či neexistencii služobného úrazu, nevyhodnocovali množstvo lekárskych a iných podkladov obsiahnutých v administratívnom spise a odkazujú na závery posudkovej komisie zo zápisnice z 22.11.2023.
19. K žalobnému bodu o tom, že skutkový stav, ktorý orgán verejnej správy vzal za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu, žalobca uviedol, že tento dôvod spočíva najmä v tom, že správne orgány zastavili konanie z dôvodu prekážky res iudicata, avšak keby sa riadne zaoberali žiadosťou žalobcu, bolo by zrejmé, že ide o žiadosť na základe iných skutkových okolností a z iného titulu a teda nemôže byť daná totožnosť veci. Zároveň, ak by sa riadne zaoberali obsahom administratívneho spisu, bol by im zrejmý pokyn Mestského súdu Košice o tom, že sú povinné posudzovať existenciu či neexistenciu služobného úrazu sami, odôvodniť svoje závery a následne posúdiť žiadosť žalobcu a riadne o nej rozhodnúť. Záver o totožnosti predmetu konania tak podľa žalobcu nemá oporu v administratívnom spise.
20. K žalobnej námietke o tom, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, žalobca uviedol, že túto vadu vidí v nerešpektovaní rozhodnutia Mestského súdu Košice a základných zásad správneho konania. Žalobca namietal, že správne orgány sú povinné chrániť nielen záujmy štátu a spoločnosti, ale aj práva a záujmy fyzických osôb a táto zásada bola porušená v danom prípade. Za ďalšiu porušenú zásadu označil, že správne orgány majú poskytovať pomoc a poučenia účastníkom konania, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu, pričom žalobca počas celého konania postupoval v súlade s pokynmi VÚSZ a práve VÚSZ podľa jeho tvrdenia mu odporúčal podať si žiadosť z titulu služobného úrazu, keďže v pôvodnom konaní bolo rozhodované o chorobe z povolania. Napokon žalobca namietal aj porušenie zásady spočívajúcej v povinnosti správneho orgánu vybaviť vec včas a bez zbytočných prieťahov, poukazoval na to, že od služobného úrazu, ktorý utrpel, prešlo takmer 11 rokov a stále nemá právnu istotu vo svojom postavení.
21. V závere žalobca opätovne citoval z rozsudku Okresného súdu Košice II, poukazoval na obsah výpovedí svedkov z konania pred týmto súdom a popisoval okolnosti, za akých došlo k služobnému úrazu 04.03.2014 a ako bol tento služobný úraz hlásený a zaznamenaný až dodatočne. Citoval z rozsudku Okresného súdu Košice II ako tento odôvodnil, že prisatie kliešťa počas výcviku dňa 04.03.2014, ktoré následne u žalobcu spôsobilo lymskú boreliózu, je služobným úrazom. Namietal, že v súvislosti so služobným úrazom si splnil svoju jedinú povinnosť a to ohlasovaciu povinnosť voči svojmu veliteľovi. Namietal, že so závermi uvedenými v rozsudku Okresného súdu Košice II sa posudková komisia VÚSZ vo svojej zápisnici z 22.11.2023 nevysporiadala a neprihliadala ani na závery uvedené v uznesení Mestského súdu Košice ohľadom evidencie služobného úrazu žalobcu.
Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe
22. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe žiadal, aby správny súd správnu žalobu v časti smerujúcej proti prvostupňovému rozhodnutiu a napadnutému rozhodnutiu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol a v časti smerujúcej proti výroku posudkovej komisie obsiahnutému v zápisnici o rokovaní PKSZ č. 11/2023 z 22.11.2023 podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP v spojení s § 7 písm. f) SSP ako neprípustnú odmietol. Na výzvu správneho súdu, či žalovaný žiada nariadenie pojednávania, sa žalovaný vyjadril vo svojej žiadosti o predĺženie lehoty na vyjadrenie k správnej žalobe tak, že nesúhlasí s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania a žiada, aby bolo vo veci pojednávanie nariadené.
23. Žalovaný uviedol, že prvostupňové rozhodnutie a napadnuté rozhodnutie, ako aj výrok posudkovej komisie VÚSZ, považuje za zákonné a trval na záveroch v nich vyslovených. Popísal skutkový stav
veci a priebeh administratívnych konaní, v rámci čoho poukazoval aj na zápisnicu o rokovaní PKSZ č. 06/2017 z 21.06.2017, v zmysle ktorej žalobca nie je invalidný v zmysle § 40 ods. 1 a § 44 zákona č. 328/2002 Z. z. a celková porucha zdravia nie je dôsledkom služobného úrazu alebo choroby z povolania a z ktorej tiež vyplýva, že sa nejedná v prípade žalobcu o chorobu z povolania, pretože neboli naplnené diagnostické a klinické kritériá potvrdzujúce diagnózy a súvis ochorení s vykonávanou prácou a pracovným prostredím. V rámci popisu skutkového stavu veci žalovaný poukázal aj na stanovisko Celoslovenskej komisie na posudzovanie chorôb z povolania a na zápisnicu o rokovaní PKSZ č. 7/2018 z 18.07.2018, v ktorej v nadväznosti na stanovisko Celoslovenskej komisie pre posudzovanie chorôb z povolania bolo tiež konštatované, že žalobca nie je invalidný v zmysle § 40 ods. 1 a § 44 zákona č. 328/2002 Z. z. a že celková porucha zdravia nie je dôsledkom služobného úrazu alebo choroby z povolania. Poukazoval aj na znalecký posudok Inštitútu forenzných medicínskych expertíz s.r.o., podľa ktorého ochorenie žalobcu (skleróza multiplex) nie je ochorením, u ktorého by bola v stave aktuálneho medicínskeho poznania vedecky preukázaná kauzálna spojitosť so stavom po uštipnutí kliešťom či infekciou Borrelia burgdorferia a súčasné ochorenie žalobcu - sclerosis multiplex nie je možné v danom prípade a pri súčasnom stave medicínskeho poznania forenzne vyhodnotiť ako zjavný priamy následok účinku infikovaného kliešťa baktériou vyvolávajúcou lymskú boreliózu. Žalovaný poukázal na to, že rozhodnutím VÚSZ z 30.10.2019 bolo rozhodnuté o nepriznaní invalidného výsluhového dôchodku žalobcovi z dôvodu nesplnenia podmienok na jeho priznanie, pričom voči predmetnému rozhodnutiu sa žalobca neodvolal. Následne bola VÚSZ doručená v poradí druhá žiadosť žalobcu o priznanie invalidného výsluhového dôchodku. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Mestského súdu Košice z 27.07.2023, ktorým bolo zastavené konanie o žalobe žalobcu a vec bola postúpená VÚSZ z dôvodu zisteného nedostatku právomoci súdu vo veci konať. Následne VÚSZ pokračoval v konaní, PKSZ opätovne posudzovala, či zdravotný stav a okolnosti k nemu vedúce zakladajú nárok žalobcu na priznanie invalidity v zmysle zákona č. 328/2002 Z. z.. V zápisnici o rokovaní posudkovej komisie č. 11/2023 z 22.11.2023 bolo konštatované, že poškodenie zdravotného stavu posudzovaného je závažné, avšak toto nie je dôsledkom služobného úrazu alebo choroby z povolania a preto nie sú splnené podmienky pre priznanie invalidity v zmysle § 44 zákona č. 328/2002 Z. z.. V nadväznosti na upozornenie prokurátora na nečinnosť orgánu verejnej správy z 09.07.2024 prvostupňový správny orgán vydal prvostupňové rozhodnutie a toto bolo potvrdené napadnutým rozhodnutím.
24. K námietke žalobcu o tom, že pri jeho prvej žiadosti o invalidný výsluhový dôchodok z 02.03.2017 sa rozhodovalo na skutkovom základe týkajúcom sa choroby z povolania, pričom svoju druhú žiadosť o invalidný výsluhový dôchodok žalobca zameral na služobný úraz, žalovaný uviedol, že takéto tvrdenie považuje za nesprávne a účelové, majúce jasnú tendenciu obhájiť opätovné podanie žiadosti o invalidný výsluhový dôchodok na rovnakom skutkovom základe. Žalovaný uviedol, že VÚSZ ako vecne príslušný správny orgán posúdil žiadosť žalobcu z 02.03.2017 a vydal rozhodnutie z 30.10.2019, ktorým žalobcovi nepriznal invalidný výsluhový dôchodok z dôvodu, že nesplnil podmienky pre jeho priznanie podľa § 40 ods. 1 a § 44 zákona č. 328/2002 Z. z.. Z predmetného rozhodnutia jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že VÚSZ skúmal v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutia, či je poškodenie zdravia žalobcu dôsledkom služobného úrazu alebo choroby z povolania. Vzhľadom na to, že v konaní nebolo preukázané, že celková porucha zdravia žalobcu, pre ktorú bol uznaný za nespôsobilého vykonávať štátnu službu, je dôsledkom služobného úrazu alebo choroby z povolania, rozhodol o nepriznaní invalidného výsluhového dôchodku. Voči predmetnému rozhodnutiu žalobca nepodal odvolanie.
25. Pokiaľ žalobca v žalobe cituje zo zápisnice o rokovaní PKSZ č. 10/2019 z 23.10.2019, podľa žalovaného z citovaného textu je zrejmé, že hoci bol žalobca uznaný za nespôsobilého vykonávať štátnu službu a jeho služobný pomer bol preto ukončený, jeho zdravotný stav nie je dôsledkom choroby z povolania alebo služobného úrazu a nemôže byť preto uznaný za invalidného podľa § 44 zákona č. 328/2002 Z. z. pre účel priznania nároku na invalidný výsluhový dôchodok. V konaní bolo preukázané, že medzi uštipnutím kliešťom (žalobcom tvrdený služobný úraz), ako aj lymskou boreliózou (žalobcom tvrdená choroba z povolania) a sklerózou multiplex (uznaná nespôsobilosť vykonávať štátnu službu) nemožno v stave aktuálneho medicínskeho poznania preukázať kauzálnu spojitosť a práve preto posudková komisia posúdila vec s výrokom, že posudzovaný nie je invalidný v zmysle § 40 ods. 1 a § 44 zákona č. 328/2002 Z. z. a celková porucha zdravia nie je dôsledkom služobného úrazu alebo choroby z povolania.
26. Pokiaľ žalobca v podanej správnej žalobe citoval z rozsudku Okresného súdu Košice II, žalovaný k tomuto uviedol, že predmetný rozsudok bol zrušený uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5CoPr/5/2022 z 28.02.2023, preto žiadny právny názor v ňom vyslovený nemožno považovať za relevantný pre posúdenie veci. Procesné pripustenie žaloby, ako aj vecné posúdenie predmetu sporu okresným súdom bolo vzhľadom na nedostatok právomoci súdu predčasné. Mestský súd v Košiciach následne konštatoval nedostatok svojej právomoci, vec zastavil a postúpil ju VÚSZ.
27. K námietkam žalobcu o tom, že posudková komisia prekročila svoje právomoci a oprávnenia, keď hodnotila vec po právnej stránke a posudzovala, či sa jednalo vo veci o služobný úraz, žalovaný uviedol, že s predmetnými námietkami žalobcu nesúhlasí, nakoľko PKSZ podľa § 87 ods. 1 písm. d) zákona č. 328/2002 Z. z. posudzuje, či sa stal profesionálny vojak invalidný v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania. Vzhľadom na uvedené bolo práve úlohou PKSZ ustáliť, či choroba z povolania alebo žalobcom tvrdený služobný úraz boli dôvodom nespôsobilosti žalobcu vykonávať štátnu službu a tým aj dôvodom pre skončenie jeho služobného pomeru. PKSZ prijala záver obsiahnutý vo výroku zápisnice z 22.11.2023, podľa ktorého poškodenie zdravotného stavu žalobcu je závažné, avšak toto poškodenie nie je dôsledkom služobného úrazu alebo choroby z povolania a z uvedeného dôvodu u neho nie sú splnené podmienky pre priznanie invalidity. Žalovaný zdôrazňoval, že predmetom správneho konania, ktoré začalo na podklade žiadosti žalobcu z 02.03.2017, nebolo určenie, či uštipnutie kliešťom je služobným úrazom, ale rozhodnutie o invalidite žalobcu, ako nevyhnutnej podmienky pre priznanie invalidného výsluhového dôchodku. Určenie či neurčenie uštipnutia kliešťom, ku ktorému malo dôjsť 25.02.2014 alebo 04.03.2014 (rozpor v informáciách oznámených žalobcom) pri plnení služobných povinností žalobcu, ako služobného úrazu, je irelevantné pre priznanie invalidity, nakoľko v prvom aj v druhom správnom konaní bolo opakovane a bez akýchkoľvek pochybností aj prostredníctvom znaleckého dokazovania preukázané, že medzi uštipnutím kliešťa, boreliózou a skončením služobného pomeru žalobcu z dôvodu jeho nespôsobilosti vyvolanej chorobou skleróza multiplex nie je príčinná súvislosť. Žalovaný tiež zdôrazňoval, že žalobca sa žiadnym riadnym ani mimoriadnym opravným prostriedkom nebránil proti rozhodnutiu o prepustení zo služobného pomeru profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej službe a v súčasnosti nie je preto možné ani spochybňovať dôvod, ktorý viedol k uznaniu žalobcu ako nespôsobilého vykonávať ďalej štátnu službu.
28. K námietkam žalobcu o tom, že v napadnutom rozhodnutí absentujú akékoľvek správne úvahy o tom, ako správne orgány dospeli k tomu, že nedošlo k podstatnej zmene skutkových okolností, žalovaný uviedol, že k podstatnej zmene skutkových okolností v tomto prípade ani nemohlo dôjsť, nakoľko pre posúdenie žiadosti žalobcu o priznanie invalidného výsluhového dôchodku je smerodajné a ako jediné aj podstatné, či sa žalobca stal invalidným v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania, ktoré boli zároveň dôvodom jeho nespôsobilosti vykonávať štátnu službu. Tvrdenie žalobcu o tom, že sa stal invalidným v dôsledku služobného úrazu (uštipnutie kliešťom), bolo vyvrátené znaleckým dokazovaním. Preto z hľadiska rozhodnutia o žiadosti žalobcu z 03.12.2019 nemohlo dôjsť k podstatnej zmene skutkových okolností, nakoľko nedošlo k zmene dôvodu, pre ktorý sa stal žalobca nespôsobilým vykonávať štátnu službu. V nadväznosti na uvedené žalovaný má za to, že posúdenie, či úraz, na ktorý žalobca poukazuje, je alebo nie je služobným úrazom, nie je pre rozhodnutie o nároku na invalidný výsluhový dôchodok podstatné a aj eventuálne uznanie uštipnutia kliešťom za služobný úraz nemá v konečnom dôsledku žiadnu relevanciu pre rozhodnutie správneho orgánu o nároku žalobcu na invalidný výsluhový dôchodok. Podľa žalovaného je tak zrejmé, že napriek tvrdeniam žalobcu nedošlo k podstatnej zmene skutkových okolností a preto rozhodnutie o zastavení konania bolo vecne správne.
29. Vo vzťahu k námietkam žalobcu o nedostatočnom zisťovaní skutkového stavu žalovaný uviedol, že v súlade s § 40 ods. 1 a § 44 zákona č. 328/2002 Z. z. je vo všeobecnosti pre spoľahlivé zistenie skutkového stavu v konaní o invalidnom výsluhovom dôchodku potrebné zistiť, či žiadateľ je alebo nie je v služobnom pomere, ak žiadateľ nie je v služobnom pomere, je nutné následne zistiť, či jeho zdravotný stav, v dôsledku ktorého nie je spôsobilý vykonávať službu v ozbrojených silách, je dôsledkom služobného úrazu alebo choroby z povolania a ak žiadateľov zdravotný stav, v dôsledku ktorého nie je spôsobilý vykonávať službu v ozbrojených silách je dôsledkom služobného úrazu alebo choroby z povolania, je potrebné zistiť, či žiadateľova schopnosť vykonávať primerané civilné zamestnanie v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania je znížená najmenej o 20 %. Žalobca podľa žalovaného správne konštatoval, že konanie možno zastaviť len vtedy, ak sa vyznačuje zhodnosťou účastníkov konania, totožnosťou predmetu konania, za súčasnej absencie podstatnej zmeny okolností. Žalovaný zastáva názor, že všetky tieto podmienky pre zastavenie konania boli v posudzovanom prípade
splnené a príslušný správny orgán ani nemohol rozhodnúť vo veci inak. S tvrdením žalobcu o tom, že pôvodnú žiadosť, o ktorej bolo rozhodnuté v rozhodnutí z 30.10.2019, posudzoval správny orgán na základe iného skutkového stavu ako žiadosť podanú žalobcom dňa 03.12.2019, žalovaný nesúhlasil. Pre účely posúdenia splnenia podmienok pre priznanie invalidného výsluhového dôchodku skúmal žalovaný rovnaké podmienky na podklade rovnakých skutkových okolností, ktoré viedli k skončeniu služobného pomeru žalobcu.
30. Žalovaný sa ohradzoval voči tvrdeniu žalobcu, že si vynútil súdne konanie na Okresnom súde Košice II, žalobca podal žalobu z vlastnej vôle. Žalovaný nesúhlasil ani so žalobcovou interpretáciou uznesenia z 27.07.2023 a zastával názor, že príslušný súd postúpil vec VÚSZ ako orgánu, ktorý má právomoc konať o otázke nastolenej žalobcom. Uvedené neznamená, že v konaní o žiadosti žalobcu z 03.12.2019 mal správny orgán skúmať, či uštipnutie kliešťom je služobným úrazom podľa § 29 zákona č. 328/2002 Z. z.. Žalobca vo svojej žalobe nerozlišuje služobný úraz profesionálneho vojaka podľa § 29 zákona č. 328/2002 Z. z. a služobný úraz podľa § 44 zákona č. 328/2002 Z. z. ako podmienky pre priznanie invalidného výsluhového dôchodku.
31. K námietke ohľadom nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že žalobca túto svoju námietku odôvodňoval iba chýbajúcim zisťovaním existencie či neexistencie služobného úrazu. V tomto smere však žalovaný zopakoval, že posúdenie uštipnutia kliešťom ako služobného úrazu rovnako ako posúdenie boreliózy ako choroby z povolania nebolo relevantné pre rozhodnutie o žiadosti žalobcu z 03.12.2019.
32. K námietke žalobcu o tom, že výrok posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia vojenského úradu sociálneho zabezpečenia bol vydaný orgánom, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, žalovaný uviedol, že s takýmto tvrdením nesúhlasí. Posudková komisia podľa § 87 ods. 1 písm. d) bod 2 zákona č. 328/2002 Z. z. posudzuje, či sa stal profesionálny vojak invalidným v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania a v akej miere je znížená jeho schopnosť vykonávať primerané civilné zamestnanie. Vzhľadom na uvedené bolo nevyhnutné, aby v predmetnom prípade posudková komisia posúdila, či žalobcom tvrdený služobný úraz mohol byť služobným úrazom, v dôsledku ktorého sa stal žalobca invalidným a aj to len za predpokladu, že by bolo ustálené, že je invalidný. Posudková komisia však dospela k záveru, že žalobca nie je invalidný v kontexte priznania nároku na invalidný výsluhový dôchodok. Úlohou PKSZ a ani VÚSZ v konaní o žiadosti žalobcu z 03.12.2019 nebolo skúmať, či uštipnutie kliešťom je služobný úraz. Žalovaný namietal, že žaloba ako celok vykazuje znaky absolútneho nepochopenia predmetu správneho konania zo strany žalobcu.
33. Žalovaný tak konštatoval, že v preskúmavanom prípade má za jednoznačne preukázané, že u žalobcu neboli splnené podmienky na priznanie invalidného výsluhového dôchodku, o čom právoplatne rozhodol VÚSZ rozhodnutím z 30. októbra 2019. Keďže žalobca opätovne žiadosťou z 03.12.2019 požiadal o dávku výsluhového zabezpečenia, prvostupňový orgán po zistení totožnosti veci rozhodol v súlade s § 30 ods. 1 písm. i) správneho poriadku o zastavení konania. Podľa názoru žalovaného je podmienka totožnosti splnená, keďže žiadosť podal preukázateľne totožný účastník, predmetom konania bolo priznanie totožnej dávky výsluhového zabezpečenia na podklade totožného skutkového stavu, z hľadiska posúdenia ktorého je zásadné, že žalobca bol prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka z dôvodu konštatovanej nespôsobilosti na výkon štátnej služby, ktorá však nie je dôsledkom uštipnutia kliešťom alebo lymskej boreliózy. Uvedený záver vyslovil v znaleckom posudku Inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o.. Pokiaľ žalobca v podanej správnej žalobe navrhoval okrem zrušenia prvostupňového a napadnutého rozhodnutia aj zrušenie výroku posudkovej komisie uvedeného v zápisnici č. 11/2023 z 22.11.2023, žalovaný má za to, že tak výrok, ako aj predmetná zápisnica ako celok, nie sú preskúmateľné správnym súdom z dôvodu podľa § 7 písm. f) SSP. Žalovaný uzavrel, že podľa jeho názoru neexistuje žiadny dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia v zmysle § 191 ods. 1 SSP, zastával názor, že tak prvostupňové ako aj napadnuté rozhodnutie sú správne a obsahujú všetky formálne a obsahové zákonné náležitosti, že orgány verejnej moci postupovali v intenciách príslušných zákonných noriem, vo veci riadne zistili skutočný stav a zo skutkových okolností vyvodili správne právne závery a zrozumiteľným a náležitým spôsobom odôvodnili svoje rozhodnutia.
Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania
34. V replike žalobca opakoval svoju argumentáciu uvádzanú v správnej žalobe. Uviedol, že zmena skutkových okolností veci v konaní o jeho druhej žiadosti o invalidný výsluhový dôchodok spočíva vo viacerých skutočnostiach a to v tom, že v prvom konaní bolo posudzované u žalobcu, či sa jedná o chorobu z povolania, v druhom konaní bolo posudzované, či ide o služobný úraz, za novú skutočnosť považoval žalobca aj právny názor vyslovený v uznesení Mestského súdu Košice z 27.07.2023, ako aj okolnosť hodnotenia existencie či neexistencie služobného úrazu nie správnym orgánom, ale jeho posudkovou komisiou. Za podstatnú zmenu skutkových okolností žalobca považoval už len samotnú zmenu tej skutočnosti, že VÚSZ je daná právomoc rozhodovať o existencii či neexistencii služobného úrazu. Pokiaľ ide o diagnózu žalobcu - skleróza multiplex, žalobca poukazoval na to, že táto bola primárnym dôvodom na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru, nič to však nemení na skutočnosti, že žalovaný, resp. prvostupňový správny orgán sa riadne nezaoberali služobným úrazom, nehodnotili ho a neposudzovali jeho mieru a vplyv na zhoršenie zdravotného stavu žalobcu. Argumentácia žalovaného podľa žalobcu zdôrazňuje potrebu skúmať uštipnutie kliešťom ako služobný úraz, aby bolo možné ustáliť mieru vplyvu na zdravotný stav žalobcu, pričom uvedené prináleží skúmať a hodnotiť zákonom zmocnenému orgánu prostredníctvom odborne spôsobilých osôb.
35. Žalovaný v duplike zotrval na svojom vyjadrení k správnej žalobe a na zákonnosti napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia. V nadväznosti na argumentáciu žalobcu, ktorou popiera splnenie podmienok vedúcich k zastaveniu konania, žalovaný poukázal na časť rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžso/3/2014 z 11.03.2014, v zmysle ktorej procesná prekážka res iudicata nastáva predovšetkým vtedy, ak má byť v novom konaní prejednaná tá istá vec, pričom o tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, táto sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej, nie je významné, ako správny orgán a súd v rámci súdneho prieskumu po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania a čo je dôležité, prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, ak bol určitý skutkový stav veci po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený nesprávne alebo neúplne. Žalovaný tak zotrval na právnom názore, že v prejednávanom prípade sú kumulatívne splnené všetky podmienky podľa § 30 ods. 1 písm. i) správneho poriadku. Hoci žalobca argumentuje, že dávku výsluhového zabezpečenia žiadal priznať na podklade rozdielnych skutkových okolností, t. j. pri prvej žiadosti išlo o chorobu z povolania a pri druhej o služobný úraz, obe žiadosti vychádzajú z toho istého žalobcom prezentovaného skutkového deja spočívajúceho v uštipnutí, ktoré malo vyvolať boreliózu a následnú nespôsobilosť vykonávať štátnu službu a správny orgán skúmal, či zdravotný stav žalobcu, v dôsledku ktorého sa stal nespôsobilým vykonávať štátnu službu, môže byť dôsledkom choroby z povolania alebo služobného úrazu a v danej otázke dospel k jednoznačnému stanovisku, ktoré opiera aj o výsledok znaleckého dokazovania. Podľa žalovaného skutkové okolnosti prípadu v čase podania prvej žiadosti žalobcu z 01.03.2017 a druhej žiadosti z 03.12.2019 ostali nezmenené. Posúdenie, či služobný úraz, na ktorý žalobca poukazuje, je alebo nie je služobným úrazom, nie je pre rozhodnutie o nároku na invalidný výsluhový dôchodok podstatné. Rozhodujúce je jedine, či sa žalobca stal invalidným v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania, ktoré boli zároveň dôvodom jeho nespôsobilosti vykonávať štátnu službu, pričom dôvod, pre ktorý sa žalobca stal nespôsobilým vykonávať štátnu službu, nie je v konaní sporný a akákoľvek súvislosť s uštipnutím kliešťom, či už ako služobným úrazom alebo chorobou z povolania, bola vylúčená znaleckým posudkom Inštitútu forenzných medicínskych expertíz s.r.o.. K tvrdeniu žalobcu o tom, že skleróza multiplex bola primárnym dôvodom pre jeho prepustenie zo služobného pomeru žalovaný zdôraznil, že išlo o výlučný dôvod na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru, pričom žalovaný skúmal vplyv lymskej boreliózy na zhoršenie zdravotného stavu žalobcu v súvislosti s jeho nespôsobilosťou na výkon štátnej služby už pri posudzovaní prvej žiadosti o priznanie invalidného výsluhového dôchodku. Nakoľko však kauzálna súvislosť medzi uštipnutím kliešťom a sklerózou multiplex bola vylúčená, nie je možné posudzovať ani uštipnutie kliešťom ako služobný úraz, ktorý spôsobil invaliditu žalobcu.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym súdom
36. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) ako vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 3 SSP, preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy, ako aj postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu, pričom na žiadosť žalovaného podľa § 107 ods. 1 písm.
a) SSP vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom došlo aj k vyhláseniu rozsudku. Pojednávanie sa uskutočnilo dňa 29.07.2026.
37. Žalobca sa na pojednávaní pridržiaval podanej správnej žaloby. Uviedol, že v konaní o jeho prvej žiadosti sa posudzovalo, či išlo o chorobu z povolania a v druhom konaní sa mal doriešiť pracovný úraz, ktorý predtým nebol riadne zdokumentovaný. Žalobca naďalej žiadal, aby správny súd napadnuté a prvostupňové rozhodnutia zrušil a aby zrušil aj výrok posudkovej komisie v zmysle petitu žaloby.
38. Žalovaný sa na pojednávaní pridržiaval svojich písomných podaní. Rozhodnutie VÚSZ z 30.10.2019 podľa neho predstavuje prekážku rozhodnutej veci pre opätovné rozhodovanie o priznanie invalidného výsluhového dôchodku. Mal za to, že pri rozhodovaní o druhej žiadosti žalobcu boli kumulatívne splnené podmienky pre zastavenie konania. Hoci žalobca argumentoval, že dávku výsluhového zabezpečenia žiadal priznať na podklade rozdielnych skutkových okolností, teda pri prvej žiadosti išlo o chorobu z povolania a pri druhej odôvodňoval svoj nárok služobným úrazom, obe tieto žiadosti vychádzajú z toho istého skutkového deja, ktorý spočíval v uštipnutí kliešťom, ktoré vyvolalo, alebo malo vyvolať boreliózu a následnú žalobcom tvrdenú nespôsobilosť vykonávať štátnu službu. Žalovaný uviedol, že celý skutkový stav je zdokumentovaný v predloženom administratívnom spise, z ktorého vyplýva aj to, že druhú žiadosť o priznanie invalidného výsluhového dôchodku podal žalobca z vlastnej iniciatívy, nebolo to na pokyn nikoho. Žalovaný navrhoval, aby správny súd žalobu ako celok zamietol, resp. vo vzťahu k časti, ktorá smeruje proti výroku posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia, aby rozhodol o jej odmietnutí.
39. Po prejednaní veci, aj pri zohľadnení skutočnosti, že predmetná vec je konaním v sociálnej veci a žalobca je fyzickou osobou, teda správny súd nie je viazaný výlučne žalobnými bodmi podľa § 203 ods. 2 SSP, správny súd dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná a je preto potrebné ju zamietnuť.
40. Podľa § 29 ods. 1 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení relevantnom pre prejednávanú vec (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z. z.“) za služobný úraz sa na účely tohto zákona považuje poškodenie zdravia alebo smrť policajta alebo profesionálneho vojaka spôsobené nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov pri výkone služobných činností vyplývajúcich zo služobného zaradenia policajta alebo profesionálneho vojaka, pri činnosti vykonávanej na príkaz, pokyn alebo rozkaz nadriadeného alebo pri činnosti, ktorá je obvyklá pri plnení služobných úloh vrátane obvyklej činnosti v čase prestávok v službe.
41. Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. policajt alebo profesionálny vojak, ktorý sa stal invalidným v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania, má odo dňa vzniku invalidity, najskôr však odo dňa skončenia služobného pomeru, nárok na invalidný výsluhový dôchodok.
42. Podľa § 44 zákona č. 328/2002 Z. z. na vznik a trvanie nároku na invalidný výsluhový dôchodok sa za invaliditu považuje zdravotný stav, v ktorého dôsledku policajt alebo profesionálny vojak v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania nie je spôsobilý vykonávať službu v ozbrojených bezpečnostných zboroch, ozbrojených zboroch, Hasičskom a záchrannom zbore, Horskej záchrannej službe, Slovenskej informačnej službe, Národnom bezpečnostnom úrade alebo v ozbrojených silách a jeho schopnosť vykonávať primerané civilné zamestnanie je v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania znížená najmenej o 20%.
43. Podľa § 81 ods. 1 písm. b) zákona č. 328/2002 Z. z. dávky úrazového zabezpečenia priznáva, zvyšuje, znižuje, zastavuje a odníma profesionálnemu vojakovi a pozostalým po ňom Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia.
44. Podľa 84 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. na konanie o dávkach a službách sociálneho zabezpečenia sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.
45. Podľa § 87 ods. 1 písm. d) bod 2. zákona č. 328/2002 Z. z. posudková komisia sociálneho zabezpečenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia posudzuje, či sa stal profesionálny vojak invalidný v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania a v akej miere je znížená jeho schopnosť vykonávať primerané civilné zamestnanie.
46. Podľa § 30 ods. 1 písm. i) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení relevantnom pre prejednávanú vec (ďalej aj len „správny poriadok“) správny orgán konanie zastaví, ak v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil.
47. Predmetom prieskumu v posudzovanej veci bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým tento zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie o zastavení konania o jeho žiadosti o invalidný výsluhový dôchodok zo dňa 03.12.2019, doručenej prvostupňovému správnemu orgánu dňa 04.12.2019.
48. Z obsahu spisu vyplýva, že išlo už o druhú žiadosť žalobcu o invalidný výsluhový dôchodok. O prvej žiadosti žalobcu o predmetnú dávku sociálneho zabezpečenia bolo právoplatne rozhodnuté rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. VÚSZ-65408041959904/41 zo dňa 30.10.2019, čo medzi účastníkmi konania nebolo sporné.
49. Podľa 84 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. na konanie o dávkach a službách sociálneho zabezpečenia sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (správny poriadok), ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 30 ods. 1 písm. i) správneho poriadku správny orgán konanie zastaví, ak v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil. Bolo tak povinnosťou orgánu verejnej správy po podaní druhej žiadosti žalobcu o invalidný výsluhový dôchodok posúdiť, či sa jednalo o tú istú vec a či sa nezmenil podstatným spôsobom skutkový stav veci.
50. Ako judikoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutiach, na ktoré poukazovali orgány verejnej správy v ich rozhodnutiach, prípadne aj vo vyjadreniach adresovaných správnemu súdu, prekážka rozhodnutej veci svojou podstatou patrí k procesným podmienkam a jej existencia (zistenie) vedie bez ďalšieho k zastaveniu správneho konania. Táto procesná prekážka nastáva predovšetkým vtedy, ak má byť v novom konaní prejednaná tá istá vec, pričom o tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, táto sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžso/3/2014 zo dňa 11. marca 2014). Ako konštatoval najvyšší súd v predmetnom rozsudku: „Pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej, nie je významné, ako správny orgán a súd v rámci súdneho prieskumu po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania a čo je dôležité, prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, ak bol určitý skutkový stav veci po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený nesprávne alebo neúplne.“
51. Aj Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo svojej rozhodovacej činnosti uviedol, že: „Zákonodarca legislatívnou zmenou zásadného významu v správnom konaní s účinnosťou od 01. januára 2004 ustanovil prostredníctvom § 30 ods. 1 písm. i) Správneho poriadku ako dôvod pre zastavenie konania prekážku veci už raz právoplatne rozhodnutej („res iudicata“). Právnym dôsledkom právoplatne rozhodnutej veci je tzv. formálna právoplatnosť, ktorej podstata spočíva v tom, že ak sa v tej istej veci už právoplatne rozhodlo, opätovne konať o nej nemožno s výnimkou prípadu, ak sa podstatne zmenil skutkový stav. Správny orgán pred zastavením konania z tohto dôvodu musí skúmať, či ide o totožnosť veci. Táto je daná vtedy, ak ide o totožných účastníkov, totožnosť predmetu a rovnaký skutkový stav, pričom všetky tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne.“ (rozsudok sp. zn. 6Ssk/11/2024 zo dňa 26.03.2025).
52. Ako vyplýva už aj z vyššie uvedeného, totožnosť veci je daná vtedy, ak ide o totožných účastníkov a totožný predmet konania, pričom skutkový stav sa podstatne nezmenil. V prejednávanej veci nebolo sporné, že obe žiadosti o invalidný výsluhový dôchodok boli podané žalobcom, teda išlo o toho istého účastníka konania, iní účastníci konania v konaní o prvej ani o druhej žiadosti žalobcu nevystupovali. Možno tiež konštatovať, že išlo o totožný predmet konania, keďže žalobca v oboch prípadoch žiadal o rovnakú dávku a to invalidný výsluhový dôchodok, čo tiež nebolo v konaní pred správnym súdom rozporované.
53. Spornou bolo len splnenie tretej podmienky pre zastavenie konania a to je, že nedošlo k podstatnej zmene skutkového stavu. Tu žalobca namietal, že k zmene skutkového stavu došlo, s čím sa však správny súd nestotožnil.
54. Najzásadnejšiu zmenu skutkového stavu žalobca videl v tom, že svoju prvú žiadosť si podal z titulu choroby z povolania (lymská borelióza) a druhú podal z titulu služobného úrazu (uhryznutie kliešťom). Správny súd však túto argumentáciu žalobcu považoval za nedôvodnú, pretože žalobca bol personálnym rozkazom riaditeľa personálneho úradu ozbrojených síl SR č. 659 z 30.01.2017 prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej službe z dôvodu, že na základe záverov prieskumnej komisie z 30.11.2016 je nespôsobilým vykonávať štátnu službu a to pre diagnózu skleróza multiplex. Vzhľadom na uvedené, na to aby posudzovanie vzniku služobného úrazu (uhryznutia kliešťom), resp. choroby z povolania (lymskej boreliózy) bolo relevantné pre posudzovanie nároku žalobcu na invalidný výsluhový dôchodok, muselo by ochorenie, ktoré bolo dôvodom na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru, t. j. skleróza multiplex, byť v príčinnej súvislosti s poškodením zdravia v dôsledku uhryznutia infikovaným kliešťom. Toto však v žalobcovom prípade nebolo splnené.
55. Ako to vyplýva zo znaleckého posudku Inštitútu forenzných medicínskych expertíz s.r.o. č. 99054/2019 z 30.08.2019: „Skleróza multiplex (sclerosis multiplex) je spôsobená rozpadom myelíonových pošiev (obalov) okolo nervov v centrálnom mozgu a v mieche (nikdy nie na periférnych nervoch). Príčinou rozpadu sú imunologické procesy, u ktorých sa zdá, že istú úlohu hrajú dedičné faktory a faktory životného prostredia a tiež vírusy, avšak nejde o ochorenie, u ktorého by bola v stave aktuálneho medicínskeho poznania vedecky (evidence based) preukázaná kauzálna spojitosť so stavom po uštipnutí kliešťom či infekciou Borrelia burgdorferi.“ V záveroch znaleckého posudku sa tiež uvádza, že súčasné ochorenie žalobcu - sclerosis multiplex nie je možné v danom prípade a pri súčasnom stave medicínskeho poznania forenzne vyhodnotiť ako zjavný priamy následok účinku infikovaného kliešťa baktériou vyvolávajúcou lymskú boreliózu (Borrelia burgdorferi). Nie je možné teda aktuálny chorobný stav hodnotiť ako chorobu z povolania. V záveroch znaleckého posudku sa tiež výslovne uvádza – po popise výsledkov z vyšetrení a hospitalizácie žalobcu, že je možné opodstatnene predpokladať, že uštipnutie kliešťom u žalobcu v marci roku 2014 nespôsobilo zápalové zmeny na mozgovom tkanive a ani žiadne príznaky, ktoré by sa prekrývali s príznakmi sklerózy multiplex a že „uvedená diagnóza sklerosis multiplex nevznikla teda následkom uhryznutia kliešťom“.
56. Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. policajt alebo profesionálny vojak, ktorý sa stal invalidným v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania, má odo dňa vzniku invalidity, najskôr však odo dňa skončenia služobného pomeru, nárok na invalidný výsluhový dôchodok. Podľa § 44 zákona č. 328/2002 Z. z. na vznik a trvanie nároku na invalidný výsluhový dôchodok sa za invaliditu považuje zdravotný stav, v ktorého dôsledku policajt alebo profesionálny vojak v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania nie je spôsobilý vykonávať službu v ozbrojených bezpečnostných zboroch, ozbrojených zboroch, Hasičskom a záchrannom zbore, Horskej záchrannej službe, Slovenskej informačnej službe, Národnom bezpečnostnom úrade alebo v ozbrojených silách a jeho schopnosť vykonávať primerané civilné zamestnanie je v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania znížená najmenej o 20 %.
57. V tu prejednávanej veci bolo znaleckým dokazovaním preukázané, že medzi uhryznutím kliešťom a diagnózou, v dôsledku ktorej bol žalobca uznaný za nespôsobilého na výkon štátnej služby (skleróza multiplex), nie je príčinná súvislosť a teda vo vzťahu k nároku na invalidný výsluhový dôchodok je irelevantné, či uhryznutie kliešťom je alebo nie je služobným úrazom. Tým, že v konaní o druhej žiadosti žalobcu o invalidný výsluhový dôchodok nedošlo k zmene určenia ochorenia, ktoré spôsobilo u žalobcu nespôsobilosť na výkon štátnej služby, skutkový stav veci sa podstatne nezmenil a okolnosť, ktorú žalobca za zmenu skutkového stavu označoval, nemá vo vzťahu k požadovanému nároku relevanciu. Uhryznutie kliešťom nebolo novou skutočnosťou, pretože táto bola súčasťou aj skutkového stavu zisteného v pôvodnom konaní o prvej žiadosti žalobcu o invalidný výsluhový dôchodok.
58. Za ďalšie nové okolnosti žalobca označoval upozornenie prokurátora či rozhodnutia Okresného súdu Košice II sp. zn. 10Cpr/6/2021 zo dňa 21.04.2022 a Mestského súdu Košice sp. zn. K2-10Cpr/6/2021 zo dňa 27.07.2023, pričom citoval najmä z rozsudku Okresného súdu Košice II. Ani tieto skutočnosti však neznamenali podstatnú zmenu skutkového stavu veci.
59. Upozornenie prokurátora smerovalo len k odstráneniu nečinnosti resp. prieťahov pri vydávaní prvostupňového rozhodnutia. Samotná skutočnosť, či rozhodnutie bolo v danom prípade vydané v určenej lehote však nemá za následok nezákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy. Upozornenie
prokurátora na vecné rozhodnutie o žiadosti žalobcu nemalo žiadny vplyv a neviedlo k zmene ani skutkového ani právneho stavu veci. Teda nevylučovalo prekážku res iudicata.
60. Rozsudok Okresného súdu Košice II bol zrušený rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5CoPr/5/2022 zo dňa 28.02.2023 a teda na jeho odôvodnenie nemožno poukazovať. Pokiaľ dôjde k zrušeniu súdneho rozhodnutia nadriadeným súdom v konaní o opravnom prostriedku, takéto zrušené rozhodnutie resp. jeho odôvodnenie nemožno používať ako argument o podstatnej zmene skutkového stavu a na takéto zrušené rozhodnutie nemožno vôbec v ďalšom konaní prihliadať. Pokiaľ žalobca namietal, že krajský súd zrušil rozhodnutie okresného súdu len z procesných dôvodov (pre nedostatok právomoci), no nespochybnil jeho skutkové či právne závery ohľadom určenia, že uhryznutie kliešťom bolo služobným úrazom, správny súd uvádza, že pokiaľ krajský súd dospel k záveru, že v predmetnej veci nebola daná právomoc civilného súdu o žalobnom nároku rozhodovať a že táto právomoc prináleží inému orgánu, krajský súd jednak nemal dôvod bližšie posudzovať skutkové či právne závery okresného súdu, ale predovšetkým sa ani nemohol ďalej vyjadrovať k vecným dôvodom zrušovaného rozhodnutia okresného súdu, pretože otázka posúdenia, či išlo o služobný úraz vôbec nepatrila do právomoci súdov (teda ani Krajského súdu v Košiciach). Ak by sa teda krajský súd vyjadroval k vecným záverom zrušovaného rozhodnutia, tiež by prekračoval svoju právomoc. Preto nie je možné prisvedčiť argumentácii žalobcu o tom, že pokiaľ krajský súd sa k vecným argumentom okresného súdu bližšie nevyjadroval, že tieto nespochybňuje a že by mali byť posudzované v ďalšom konaní. Takýto postup by bol v hrubom rozpore s platným právom. Po zrušení rozsudku Okresného súdu Košice II Mestský súd Košice konanie zastavil a vec postúpil VÚSZ. Dôvodom bol práve nedostatok právomoci civilných súdov rozhodovať o žalobcom uplatnenom nároku o určenie, či sa vo veci jedná o služobný úraz. Žalobca však závery civilných súdov vykladá nesprávne. Skutočnosť, že PKSZ vo svojom posudku z 22.11.2023 poukázala aj na rozhodnutie Mestského súdu Košice, ktoré v čase rozhodovania o žalobcovej prvej žiadosti o invalidný výsluhový dôchodok neexistovalo, nemá za následok podstatnú zmenu skutkového stavu veci, pretože posudková komisia na predmetné rozhodnutie mestského súdu poukázala len v tej súvislosti, že podľa predmetného uznesenia bolo právoplatne zastavené konanie o žalobcovej civilnej žalobe a bolo judikované, že otázka, či v prípade žalobcu išlo o služobný úraz, patrí do právomoci VÚSZ, nie civilných súdov. V tomto kontexte posudková komisia uviedla, že VÚSZ je kompetentný rozhodovať vo veciach sociálneho zabezpečenia vojakov a do jeho právomoci patrí podľa § 81 ods. 3 písm. b) zákona č. 328/2002 Z. z. rozhodovanie o priznaní dávok výsluhového zabezpečenia, pričom to, či sa stal profesionálny vojak invalidným v dôsledku služobného úrazu posudzuje jeho posudková komisia (§ 87 ods. 1 písm. d) bod 2 cit. zákona). Na závery mestského súdu tak posudková komisia poukazovala len v tom smere, že je oprávnená otázku služobného úrazu ako právnej skutočnosti posúdiť. Rozhodnutie Mestského súdu Košice však nepredstavovalo podstatnú zmenu skutkového stavu oproti tomu stavu, ktorý existoval v čase rozhodovania o prvej žiadosti žalobcu o invalidný výsluhový dôchodok. Rozhodnutia košických súdov tak nepriniesli žiadnu podstatnú zmenu skutkového stavu, vec v konečnom dôsledku ani nerozhodli pre nedostatok právomoci. Ani tieto rozhodnutia súdov teda nevylúčili aplikáciu § 30 ods. 1 písm. i) správneho poriadku, ani skutočnosť, že pri druhej podanej žiadosti žalobcu o invalidný výsluhový dôchodok existovala prekážka res iudicata a to bez podstatnej zmeny skutkového stavu. Napokon, ako už správny súd vysvetlil vyššie v tomto rozsudku, samotné posúdenie otázky, či uhryznutie kliešťom u žalobcu predstavovalo služobný úraz, nemalo vplyv na rozhodovanie o jeho žiadosti o invalidný výsluhový dôchodok, pretože uvedený úraz (či už služobný alebo nie) nespôsobil podľa výsledkov znaleckého dokazovania ochorenie, pre ktoré bol žalobca uznaný za nespôsobilého na výkon štátnej služby a pre ktoré bol prepustený zo služobného pomeru.
61. Ako judikoval aj Najvyšší správny súd SR v rozsudku sp. zn. 6Ssk/11/2024 zo dňa 26.03.2025: „O prekážku už raz právoplatne rozhodnutej veci by nešlo v prípade, že by nastala podstatná zmena skutkových okolností, resp. ak by vo veci nastali nové faktické skutočnosti, ktoré odôvodňujú rozhodovanie vo veci (napr. výsluhovému dôchodcovi bol priznaný výsluhový dôchodok na základe faktických podmienok X, ale medzičasom vznikli podmienky Y, ktoré odôvodňujú, aby správny orgán rozhodol o nároku na predmetnú dávku). Ďalším dôvodom pre meritórne rozhodnutie vo veci bez toho, aby išlo o „res iudicata“, by bola zmena právnej úpravy alebo podstatná zmena právneho názoru v rozhodovacej činnosti súdov z dôvodu neustále sa vyvíjajúce judikatúry. V takomto prípade by bolo na mieste opätovné posúdenie hmotnoprávnej otázky správnosti posúdenia vzniku nároku na výsluhový dôchodok žalobcu a následne rozhodnutie o ňom, čo však nie je prípad žalobcu. V tejto súvislosti kasačný súd podporne poukazuje na svoje skoršie rozhodnutie v obdobnej veci, a to na rozsudok sp. zn. 6Ssk/36/2023, prípadne na rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 9Sžso/77/2016.”
62. Vo vzťahu k tu prejednávanej veci možno zhrnúť, že tak pri prvej, ako aj pri druhej žiadosti žalobcu zistený skutkový stav zahŕňal to, že žalobca vykonával službu profesionálneho vojaka, počas taktickej a topografickej prípravy ho uhryzol kliešť, následne bola u žalobcu zistená lymská borelióza, na ktorú sa liečil. Tiež skutkový stav v oboch konaniach zahŕňal skutočnosť, že žalobca bol zo služobného pomeru prepustený pre závažné autoimunitné ochorenie a to sklerózu multiplex, pričom znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že medzi týmto ochorením skleróza multiplex, ktorá bola dôvodom pre prepustenie žalobcu zo služobného pomeru a uhryznutím kliešťom či lymskou boreliózou neexistuje príčinná súvislosť (skleróza multiplex nie je dôsledkom ani lymskej boreliózy, ani uhryznutia kliešťom). Teda bez ohľadu na to, či uhryznutie kliešťom je alebo nie je služobným úrazom, nemá to vplyv na záver, pre aké ochorenie sa žalobca stal nespôsobilým na výkon služby a posúdenie uhryznutia kliešťom ako služobného úrazu tak nemá relevanciu pre priznanie invalidného výsluhového dôchodku. Aj v pôvodnom konaní (o prvej žiadosti žalobcu) bola súčasťou zisteného skutkového stavu skutočnosť, že žalobca bol uhryznutý kliešťom. Nedošlo však k zmene určenia ochorenia, ktoré malo u žalobcu za následok zmenu spôsobilosti na výkon štátnej služby a nedošlo ani k zrušeniu rozhodnutia z 30.10.2019, ktorým bolo rozhodnuté o prvej žiadosti žalobcu o invalidný výsluhový dôchodok. Vo veci tak neboli preukázané nové skutkové zistenia, nedošlo k podstatnej zmene skutkového stavu veci.
63. Ako uvádzal aj žalovaný v jeho vyjadreniach, v zmysle zápisnice o rokovaní PKSZ č. 06/2017 z 21.06.2017 žalobca nie je invalidný v zmysle § 40 ods. 1 a § 44 zákona č. 328/2002 Z. z. a celková porucha jeho zdravia nie je dôsledkom služobného úrazu alebo choroby z povolania a súčasne z nej vyplýva, že sa nejedná v prípade žalobcu o chorobu z povolania, pretože neboli naplnené diagnostické a klinické kritériá potvrdzujúce diagnózy a súvis ochorení s vykonávanou prácou a pracovným prostredím. Zo stanoviska Celoslovenskej komisie na posudzovanie chorôb z povolania a zápisnice o rokovaní PKSZ č. 7/2018 z 18.07.2018 vyplýva, že žalobca nie je invalidný v zmysle § 40 ods. 1 a § 44 zákona č. 328/2002 Z. z. a celková porucha jeho zdravia nie je dôsledkom služobného úrazu alebo choroby z povolania. V zápisnici PKSZ VÚSZ č. 11/2023 z 22.11.2023 sa uvádza, že posudzovaný nie je invalidný v zmysle § 40 ods. 1 a § 44 zákona č. 328/2002 Z. z., celková porucha zdravia nie je dôsledkom služobného úrazu alebo choroby z povolania. Ani z jednotlivých zápisníc, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia v pôvodnom a v aktuálnom konaní (t. j. v konaniach o prvej a o druhej žiadosti žalobcu) nevyplýva žiadna podstatná zmena skutkového stavu veci.
64. Súčasne nedošlo ani k zmene právnej úpravy, ani k podstatnej zmene právneho názoru v rozhodovacej činnosti súdov z dôvodu neustále sa vyvíjajúcej judikatúry, teda nedošlo k žiadnej okolnosti, ktorá by vylučovala prekážku res iudicata. Pokiaľ za podstatnú zmenu skutkových okolností žalobca označoval aj zmenu tej skutočnosti, že VÚSZ je daná právomoc rozhodovať o existencii či neexistencii služobného úrazu a to s poukazom na rozhodnutie Mestského súdu Košice, správny súd k tomuto uvádza, že otázka, ktorý orgán má právomoc rozhodovať o tom, či určitý úraz je alebo nie je služobným úrazom, nie je otázkou skutkovou, ale je otázkou právnou. V tejto súvislosti však nedošlo k žiadnej zmene právnej úpravy, právomoc posudzovať otázku služobného úrazu tak počas konania o prvej žiadosti žalobcu, ako aj počas konania o jeho druhej žiadosti o invalidný výsluhový dôchodok, patrila rovnakému orgánu, preto k zmene skutkového a dokonca ani právneho stavu veci v tomto smere nedošlo a rozhodnutím Mestského súdu Košice ani nedošlo k zmene skutočnosti, ktorý orgán je oprávnený posudzovať existenciu služobného úrazu.
65. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd konštatuje, že správne orgány postupovali správne, keď vzhľadom na to, že o žiadosti žalobcu o priznanie invalidného výsluhového dôchodku už bolo raz právoplatne rozhodnuté a vzhľadom na to, že vo veci nenastala podstatnejšia zmena skutkového stavu, postupom podľa § 30 ods. 1 písm. i) správneho poriadku konanie o opakovanej žiadosti žalobcu o priznanie invalidného výsluhového dôchodku zastavili, nakoľko boli kumulatívne splnené podmienky na zastavenie konania podľa § 30 ods. 1 písm. i) správneho poriadku.
66. K námietke žalobcu o tom, že skleróza multiplex bola primárnym ochorením, pre ktoré bol uznaný za nespôsobilého na výkon služby, správny súd uvádza, že táto námietka bola nedôvodná. V zápisnici č. ÚHL RK-58-163/2016-1 z rokovania Prieskumnej komisie Ministerstva obrany SR z 30.11.2016 sa síce spomína v rámci popisu zdravotného stavu žalobcu aj to, že bol uhryznutý kliešťom a liečený na boreliózu, avšak diagnostický záver konštatuje jediné ochorenie pre prijatie záveru o nespôsobilosti vykonávať štátnu službu a to „G35 – Roztrúsená skleróza s relaps remit. priebehom. Na MRI
demyelinizačné lézie v likvore pozitívna oligoklonálna skladba s počtom pásov 12“. Skleróza multiplex tak bola preukázateľne jediným (nielen primárnym) ochorením, ktoré viedlo k zmene spôsobilosti žalobcu na výkon služby profesionálneho vojaka a k jeho prepusteniu zo služobného pomeru.
67. K námietke žalobcu o tom, že posudková komisia VÚSZ prekročila svoje právomoci, keď posúdila, že sa nejedná o služobný úraz, správny súd uvádza, že podľa § 87 ods. 1 písm. d) bod 2. zákona č. 328/2002 Z. z. posudková komisia sociálneho zabezpečenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia posudzuje, či sa stal profesionálny vojak invalidný v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania a v akej miere je znížená jeho schopnosť vykonávať primerané civilné zamestnanie. Vzhľadom na uvedené posudková komisia bola oprávnená v zmysle zákona posudzovať, či sa žalobca stal invalidným v dôsledku služobného úrazu. Napokon žalobca sám vo svojej v replike uviedol, že argumentácia žalovaného podľa neho zdôrazňuje potrebu skúmať uštipnutie kliešťom ako služobný úraz, aby bolo možné ustáliť mieru vplyvu na zdravotný stav žalobcu, pričom uvedené prináleží skúmať a hodnotiť zákonom zmocnenému orgánu prostredníctvom odborne spôsobilých osôb a výslovne v tejto súvislosti poukazoval na právomoc posudkovej komisie podľa § 87 ods. 1 písm. d) bod 2. zákona č. 328/2002 Z. z.. Ako už však správny súd konštatoval aj vyššie v tomto rozsudku, skutočnosť, či uhryznutie kliešťom je alebo nie je služobným úrazom, nemá vo vzťahu k posúdeniu zákonnosti napadnutého rozhodnutia relevanciu. Uhryznutie kliešťom nie je novou skutočnosťou, táto bola súčasťou posudzovaného skutkového stavu veci už aj v pôvodnom konaní o prvej žiadosti žalobcu a už v pôvodnom konaní bolo znaleckým dokazovaním ustálené, že uhryznutie kliešťom nie je v príčinnej súvislosti s ochorením, pre ktoré bol žalobca uznaný za nespôsobilého na výkon služby a prepustený zo služobného pomeru, preto charakter tohto uhryznutia (či už ako služobný úraz alebo nie) nepredstavuje podstatnú zmenu skutkového stavu veci, ktorá by vylúčila aplikáciu ustanovenia § 30 ods. 1 písm. i) správneho poriadku.
68. Pokiaľ žalobca namietal, že v pôvodnom konaní neboli vzaté do úvahy všetky relevantné podklady nachádzajúce sa v administratívnom spise vzťahujúce sa k hodnoteniu poruchy zdravia ako služobného úrazu, ktoré nemuseli byť hodnotené pri posudzovaní choroby z povolania, správny súd uvádza, že aj túto žalobnú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. Jednak žalobca nešpecifikoval žiadny konkrétny podklad, ktorý nemal byť v administratívnom konaní zhodnotený a správny súd ani preskúmaním obsahu spisu predmetnú vadu nezistil a napokon posudzovanie otázky služobného úrazu nebolo ani relevantné a keďže vo veci bola daná prekážka rozhodnutej veci, správne orgány ani nemohli nanovo posudzovať žalobcom uplatňovaný nárok a znova o ňom meritórne rozhodovať a na tento účel znova posudzovať jednotlivé podklady.
69. K námietke žalobcu o tom, že v napadnutom rozhodnutí absentujú akékoľvek správne úvahy o tom, ako orgán verejnej správy dospel k záveru, že nedošlo k podstatnej zmene skutkových okolností a rovnako aj správne úvahy, o tom, či úraz, ktorý žalobca utrpel, je úrazom služobným, správny súd uvádza, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí postačujúcim spôsobom objasnil svoje závery a rovnako tak učinil aj prvostupňový správny orgán. Žalobcova námietka tak nebola dôvodná a je vyvolaná len samotným nesúhlasom žalobcu so závermi orgánov verejnej správy. Posudzovanie charakteru úrazu (ako služobného) vzhľadom na už vyššie uvedené nebolo relevantné.
70. Pokiaľ žalobca v podanej žalobe poukazoval na zápisnicu z rokovania PKSZ č. 10/2019 z 23.10.2019, z tejto citoval a namietal, že so závermi posudkovej komisie nesúhlasí, nakoľko komisia neberie do úvahy doložené dokumenty služobného úrazu - záznam o úraze z 20.12.2017 vypracovaný na útvare VÚ 8024 Rožňava a podpísaný veliteľom, správny súd uvádza, že predmetom súdneho prieskumu v danej veci je výlučne správnou žalobou napadnuté rozhodnutie (o druhej žiadosti žalobcu) a nie rozhodnutie vydané v pôvodnom konaní (o prvej žiadosti žalobcu). Námietky žalobcu smerovali voči záverom posudkovej komisie z pôvodného konania a teda išlo o skutočnosti, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia VÚSZ zo dňa 30.10.2019. Správny nie je oprávnený v tomto konaní preskúmavať správnosť či zákonnosť pôvodného rozhodnutia z 30.10.2019. Námietky žalobcu tak neboli dôvodné.
71. K námietke žalobcu o nesprávnom právnom posúdení veci, ktoré žalobca videl v tom, že orgány verejnej správy konanie ako také zastavili bez toho, aby rozhodli riadne o žiadosti žalobcu zo dňa 03.12.2019, správny súd uvádza, že nakoľko bolo orgánmi verejnej správy zistené a náležite odôvodnené, že vo veci bola daná prekážka res iudicata, t. j. prekážka veci už raz rozhodnutej, nebolo možné ďalej o žiadosti žalobcu konať a bolo potrebné konanie zastaviť bez opätovného posúdenia
samotného nároku. Prekážka rozhodnutej veci svojou podstatou patrí k procesným podmienkam a jej existencia (zistenie) vedie bez ďalšieho k zastaveniu správneho konania (porov. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžso/3/2014 zo dňa 11. marca 2014). Ak existuje legitímny dôvod na zastavenie konania, ako tomu bolo v danom prípade, neprejednanie nároku opätovne z dôvodu prekážky res iudicata nepredstavuje nesprávne právne posúdenie veci. Námietka žalobcu tak nebola dôvodná.
72. Vadu nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia, ako aj prvostupňového rozhodnutia, žalobca podľa jeho argumentácie videl v tom, že z rozhodnutí nevyplýva, ako orgány verejnej správy hodnotili všetky relevantné podklady v administratívnom spise vo vzťahu k služobnému úrazu, z akého dôvodu rezignovali na skúmanie existencie služobného úrazu, z akého dôvodu nebol posudzovaný obsah administratívneho spisu komplexne a prečo sa neriadili pokynom vysloveným v uznesení Mestského súdu Košice z 27.07.2023. Ani táto argumentácia žalobcu nebola dôvodná. Pokiaľ žalobca videl nepreskúmateľnosť v nedostatočnom skúmaní otázky, či uhryznutie kliešťom je služobným úrazom, správny súd opakovane zdôrazňuje, že posúdenie uhryznutia kliešťom ako služobného úrazu rovnako ako posúdenie lymskej boreliózy ako choroby z povolania nebolo relevantné pre rozhodnutie o žiadosti žalobcu z 03.12.2019. Rozhodnutia orgánov verejnej správy obsahujú riadne odôvodnenie toho, ako dospeli k svojmu záveru a z akého dôvodu bolo konanie o druhej žiadosti žalobcu o invalidný dôchodok zastavené. Keďže bolo zastavené pre prekážku rozhodnutej veci, už neboli ďalej oprávnené opätovne nárok posudzovať. Z rozhodnutí orgánov verejnej správy vyplýva, že skúmali, či oproti pôvodnému konaniu, nedošlo k zmene skutkového stavu veci. Skutočnosť, že sa žalobca nestotožňuje s ich závermi, nemá za následok vadu nepreskúmateľnosti. Pokiaľ žalobca uviedol, že za novú skutkovú okolnosť považuje pokyn súdu v uznesení Mestského súdu Košice z 27.07.2023, ktorým bol VÚSZ podľa žalobcu zaviazaný posudzovať otázku existencie či neexistencie služobného úrazu, správny súd poukazuje na svoje vyššie uvedené odôvodnenie a nad rámec neho už len dopĺňa, že mestský súd nedal VÚSZ žiadny právne záväzný pokyn, len zastavil konanie o žalobcovej žalobe o určenie, či sa jednalo o služobný úraz a to pre nedostatok právomoci civilných súdov na posudzovanie predmetnej otázky.
73. K námietke žalobcu o nedostatočnom zistení skutkového stavu orgánom verejnej správy, ako aj k námietke o tom, že skutkový stav, ktorý orgán verejnej správy vzal za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu, správny súd uvádza, že orgány verejnej správy v rozsahu potrebnom pre vydanie tak prvostupňového ako aj napadnutého rozhodnutia riadne hodnotili skutkový stav veci. Keďže nešlo o prvú žiadosť žalobcu, hodnotili, či je alebo nie je vo veci daná prekážka res iudicata a posudzovali, či vo veci došlo alebo nedošlo k podstatnej zmene skutkového stavu. Keďže prekážka rozhodnutej veci bola daná, správne orgány už neboli oprávnené vec opätovne meritórne posudzovať a nanovo o uplatnenom nároku meritórne rozhodovať.
74. Žalobca namietal tiež porušenie jeho práv - porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, pričom túto vadu videl v nerešpektovaní rozhodnutia Mestského súdu Košice a základných zásad správneho konania. Namietal, že správne orgány sú povinné chrániť nielen záujmy štátu a spoločnosti, ale aj práva a záujmy fyzických osôb a táto zásada bola porušená v danom prípade. Za ďalšiu porušenú zásadu označil, že správne orgány majú poskytovať pomoc a poučenia účastníkom konania, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Namietal aj porušenie zásady spočívajúcej v povinnosti správneho orgánu vybaviť vec včas a bez zbytočných prieťahov.
75. K vyššie uvedeným námietkam žalobcu správny súd uvádza, že z obsahu spisu nezistil žalobcom tvrdené porušenia. Orgány verejnej správy konali v súčinnosti so žalobcom a opakovane mu zasielali aj poučenia účastníka konania tak, aby neutrpel v konaní ujmu. Navyše žalobca bol aj právne zastúpený už v administratívnom konaní. Skutočnosť, že konanie bolo zastavené a nebolo tak rozhodnuté podľa požiadavky žalobcu, nie je dôvodom pre konštatovanie porušenia práv žalobcu. Pokiaľ žalobca namietal porušenie práva na vybavenie veci bez zbytočných prieťahov a poukazoval aj na upozornenie prokurátora č. VI/1 Gd 61/24/1000-7 zo dňa 09.07.2024, správny súd uvádza, že nevydanie rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote samo o sebe nemá za následok takú vadu, ktorá by viedla k zrušeniu správnou žalobou napadnutého rozhodnutia. V prípade, že orgán verejnej správy v zákonom stanovenej lehote nekoná a nevydá rozhodnutie, účastník administratívneho konania má možnosť domáhať sa odstránenia tejto nečinnosti na to zákonom určenými postupmi, čo žalobca aj urobil podaním podnetu na prokuratúru. Upozornenie prokurátora, pokiaľ tento dospeje k záveru, že podnet bol podaný dôvodne, smeruje výlučne proti nečinnosti orgánu verejnej správy a ukladá orgánu verejnej správy, aby vo veci rozhodol, avšak posúdenie, akým spôsobom bude vec vybavená, prináleží výlučne orgánu
verejnej správy. Upozornenie prokurátora bolo vydané a následne prvostupňovým správnym orgánom vyhodnotené ako dôvodné, vo veci sa ďalej bezodkladne pokračovalo a bolo vydané prvostupňové rozhodnutie. Vzhľadom na to, že upozornenie prokurátora smerovalo len k odstráneniu nečinnosti, námietka žalobcu o tom, že s obsahom tohto upozornenia sa orgán verejnej správy v odôvodnení svojho rozhodnutia osobitne nevysporiadal, nebola dôvodná, nakoľko upozornenie prokurátora nemá vecný vplyv na to, akým spôsobom má byť vec rozhodnutá a nemení ani skutkový stav veci. Samotné konštatovanie nečinnosti prvostupňového orgánu verejnej správy pri vydávaní prvostupňového rozhodnutia nemá vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia a teda nie je dôvodom pre postup správneho súdu podľa § 191 SSP.
76. Napokon k námietke žalobcu o tom, že údajne svoju druhú žiadosť o invalidný výsluhový dôchodok podal v zmysle pokynu VÚSZ, správny súd konštatuje, že ide o nepodložené (nepreukázané) tvrdenie žalobcu, ktoré nevyplýva zo žiadneho dokumentu obsiahnutého v administratívnom spise.
77. Vo vzťahu k žalobcom navrhovanému zrušeniu výroku obsiahnutého v zápisnici Posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia VÚSZ č. 11/2023 z 22.11.2023 a s tým spojeného protinávrhu žalovaného na odmietnutie správnej žaloby v predmetnej časti správny súd uvádza, že predmetom prieskumu je správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, pričom spolu s ním správny súd v rámci súdneho prieskumu preskúmava aj prvostupňové rozhodnutie a postup, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia. Vo veciach, kde je rozhodnutie vydávané na podklade posúdenia zdravotného stavu fyzickej osoby, správny súd spolu s rozhodnutím posudzuje aj lekársky posudok resp. odborný posudok vydaný príslušným posudkovým lekárom či posudkovou komisiou, avšak vzhľadom na absenciu odborného medicínskeho vzdelania správny súd nie je oprávnený posudzovať odborné lekárske závery čo do ich správnosti, ani ich nahrádzať vlastnými závermi o odborných medicínskych otázkach. Posudok správny súd posudzuje len z hľadiska zákonných požiadaviek a kritérií ako sú napríklad úplnosť, preskúmateľnosť, zrozumiteľnosť, absencia vnútorných rozporov resp. rozporov s obsahom spisu (lekárskymi nálezmi, z ktorých vychádzal) a podobne. V prípade, ak správny súd zistí vadu posudku v tom smere, že nespĺňa uvedené kritériá a táto vada by sa následne premietla aj do rozhodnutia orgánu verejnej správy napadnutého správnou žalobou a mala by za následok jeho nezákonnosť, je to dôvodom pre zrušenie takéhoto rozhodnutia. Nezrušuje sa však samostatne výrok posudkového lekára resp. posudkovej komisie. Preto správny súd o predmetnom výroku osobitne nerozhodoval a vec posudzoval komplexne, teda spolu s napadnutým rozhodnutím preskúmaval aj zákonnosť konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo.
78. Keďže správny súd nezistil žiadny dôvod na zrušenie správnou žalobou napadnutého rozhodnutia a to ani súdnym prieskumom nad rámec žalobných bodov podľa § 203 ods. 2 SSP (keďže žalobca je fyzickou osobou a ide o správnu žalobu v sociálnych veciach), na základe vyššie uvedených dôvodov správny súd podľa § 190 SSP správnu žalobu žalobcu zamietol, pretože nie je dôvodná.
79. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 a nasl. SSP tak, že účastníkom konania nepriznal právo na náhradu trov konania. Podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario) právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve má len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný. Keďže žaloba žalobcu bola týmto rozsudkom zamietnutá, žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu správny súd právo na náhradu trov konania nepriznal. Žalovanému, ktorý v konaní úspešný bol, správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože takýto postup sa podľa § 168 SSP uplatní len vtedy, ak to možno spravodlivo požadovať a správny súd takéto podmienky pre priznanie náhrady trov konania žalovanému nezistil.
Poučenie:
P o u č e n i e :
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasaená s?ažnos?, ktorú môže poda? úeastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP).
Kasaená s?ažnos? musí by? podaná v lehote jedného mesiaca od dorueenia rozhodnutia Správneho súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasaená s?ažnos? sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP). O kasaenej s?ažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.
Pod3a § 440 SSP: (1) Kasaenú s?ažnos? možno odôvodni? len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako úeastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) úeastník konania nemal spôsobilos? samostatne kona? pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr zaealo konanie, e) vo veci rozhodol vylúeený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil úeastníkovi konania, aby uskutoenil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasaeného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasaenej s?ažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (2) Dôvod kasaenej s?ažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že s?ažovate3 uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v eom spoeíva nesprávnos? tohto právneho posúdenia. Dôvod kasaenej s?ažnosti nemožno vymedzi? tak, že s?ažovate3 poukáže na svoje podania pred správnym súdom.
V kasaenej s?ažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania pod3a § 57 uvies?: a) oznaeenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo s?ažovate3ovi dorueené, c) opísanie rozhodujúcich skutoeností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov pod3a § 440 sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia (s?ažnostný návrh). S?ažnostné body možno meni? len do uplynutia lehoty na podanie kasaenej s?ažnosti.
Kasaenú s?ažnos? podanú v listinnej podobe je potrebné predloži? v potrebnom poete rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založi? do súdneho spisu a aby každý ialší úeastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný poeet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
S?ažovate3 alebo opomenutý s?ažovate3 v prípade konania o správnej žalobe pod3a § 6 ods. 2 písm. c/ SSP (správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí by? v konaní o kasaenej s?ažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).