Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41Cbi/3/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej, členiek senátu Mgr. Radoslavy Strhárskej a Mgr. Miriam Kamenskej v právnej veci žalobcu Mgr. Robert Antal, zn.správcu: S, 527, ul. Kláry Jarunkovej 2, 974 01 Banská Bystrica, správca konkurznej podstaty úpadcu INTREL, a.s. „v konkurze", Bellova 696/2, Liptovský Mikuláš, IČO:36 404 179 proti žalovanému I.. E. Y. G.., nar. XX.XX.XXXX, K., XXX XX O., o zaplatenie 228.431,--eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 27.8.2018 domáha voči žalovanému zaplatenia sumy 228.431,--eur s príslušenstvom. Uviedol, že v konkurznej veci úpadcu INTREL, a. s. „v konkurze“ Liptovský Mikuláš bol do funkcie správcu konkurznej podstaty ustanovený uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 28.4.2016 č. k. -1382, právoplatným dňa 29.5.2017. Predchádzajúcim správcom konkurznej podstaty bol žalovaný JUDr. Vladimír Herich, PhD.

2. Konkurzný súd mu uložil podať návrh na ďalší postup v konaní s právnou analýzou. Žalobca zistil, že Najvyšší súd SR rozsudkom zo dňa 6.9.2007, č.k. , zaviazal žalovaného JUDr. Vladimíra Hericha ako správcu konkurznej podstaty (ďalej len „správca“) zaplatiť žalobcovi, obchodnej spoločnosti TMG, a.s., Prievidza, sumu 4.089.183 Sk + 19% DPH + 13,5% úrok z omeškania ročne od 30.6.2006 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 133.045,50 Sk. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 5.11.2007. Správca podal proti rozsudku Najvyššieho súdu SR dovolanie a po podaní dovolania dobrovoľne uhradil žalobcovi časť prisúdenej pohľadávky vo výške 3.000.000 Sk dňa 11.12.2007. Žalobca sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 25.1.2008 domáhal vymoženia zostávajúcej sumy vo výške 1.089.183 Sk + 19% DPH + prisúdený úrok z omeškania a náhrady trov konania. Správca podal proti exekúcii námietky a po ich zamietnutí podal aj odvolanie proti uzneseniu o zamietnutí námietok, avšak exekučný súd zamietnutie námietok potvrdil. Správca následne uhradil na účet súdneho exekútora celú vymáhanú sumu, t.j. 3.881.712,50 Sk. Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 28.1.2010, č.k. 1Obdo V 95/2007-131, zrušil rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 6.9.2007, č.k. s odôvodnením, že zrušeným rozsudkom prisúdená suma bola v čase vyhlásenia konkurzu už riadnou pohľadávkou, ktorú si mal žalobca do konkurzu prihlásiť. Keďže si ju žalobca neprihlásil, nemohol mu ju súd priznať. Žalobca ďalej uviedol, že správca považoval situáciu po zrušení vyššie uvedeného rozsudku Najvyššieho súdu SR za priaznivú v prospech konkurznej podstaty, keď v správe zo dňa 28.4.2010 konkurznému súdu oznámil, že na základe zrušujúceho uznesenia NS SR je predpoklad, že do konkurznej podstaty bude získaná suma 4.089.183 Sk s DPH, s úrokom z omeškania a aj náhradou trov predchádzajúceho súdneho konania. Správca údajnú „budúcu pohľadávku“ voči žalobcovi

TMG, a.s., v sume 4.089.183 Sk spolu so všetkým jej príslušenstvom ponúkol v rámci speňažovania konkurznej podstaty na predaj - odplatné postúpenie pohľadávky v júni 2010, a to inzerovaním v Hospodárskych novinách. Na základe jedinej doručenej ponuky od záujemcu KONTO AUDIT, s.r.o., Prievidza, požiadal konkurzný súd o súhlas s postúpením pohľadávky, a to pohľadávky v celkovej výške 228.431 Eur za odplatu 10.000 Eur. Konkurzný súd opatrením zo dňa 19.8.2010, č.k. - Že udelil správcovi súhlas na postúpenie pohľadávky za 10.000 Eur záujemcovi KONTO AUDIT, s.r.o, Prievidza, ktorú zmluvu o postúpení pohľadávky správca uzavrel dňa 7.9.2010. Dohodou o urovnaní zo dňa 3.1.2012 sa postupník KONTO AUDIT, s.r.o., Prievidza a žalobca TMG, a.s. dohodli, že žalobca uhradí postupníkovi odplatu vo výške 60.000 Eur najneskôr do 9.1.2012, čím budú ich vzájomné práva a povinnosti celkom vysporiadané. Správca opakovane písomne oznamoval konkurznému súdu, že pripravuje žalobu o náhradu škody voči štátu, nakoľko má za to, že rozsudkom NS SR bola spôsobená škoda konkurznej podstate úpadcu, a to vo výške sumy uhradenej či už dobrovoľne žalobcovi vo výške 3.000.000 Sk alebo následne aj súdnemu exekútorovi vo výške cez 3.800 000 Sk. Správca informoval konkurzný súd, že napokon žalobu proti štátu nie je možné podať, nakoľko predmetný nárok na náhradu škody je už premlčaný. Konkurzný súd uložil správcovi bezodkladne napísať výzvu štátu na zaplatenie vzniknutej škody a následne po uplynutí polročnej lehoty podať žalobu proti štátu o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Správca nárok na náhradu škody voči štátu nijako neuplatnil, resp. z konkurzného spisu nevyplýva, že by správca vyzval SR - Ministerstvo spravodlivosti SR na náhradu škody, prípadne že by následne podal v tejto veci žalobu.

3. Vzhľadom na uvedené mal žalobca za to, že správca sa o nezákonnosti rozsudku NS SR dozvedel, keď mu bolo doručené uznesenie dovolacieho súdu o zrušení tohto rozsudku. V tom čase už bola suma v prospech žalobcu uhradená, napriek tomu správca od žalobcu túto sumu vrátiť nežiadal, hoci tak urobiť nepochybne mal, a to aj z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, ktorý nárok v tom čase rozhodne premlčaný nebol. Taktiež hoci konkurzný súd písomne informoval, že tak koná, nijakým spôsobom neuplatnil nárok na náhradu škody voči štátu, a to aj napriek tomu, že mu tak konkurzný súd výslovne uložil urobiť. Podľa názoru žalobcu správca mohol zhojiť, resp. uspokojiť nárok na náhradu škody tým, že by uhradenú sumu vymohol od žalobcu, keďže tento ju získal na základe nezákonného rozhodnutia súdu a táto suma sa stala bezdôvodným obohatením na jeho strane. Správca pohľadávku nielenže nevymáhal, ale túto speňažil spôsobom, ktorý je extrémne nepriaznivý vo vzťahu ku konkurznej podstate a nárokom konkurzných veriteľov. Žalobca uviedol, že v tejto situácii vidí ako možné riešenie jedine uplatnenie nároku na náhradu škody voči správcovi. Akýkoľvek prípadný nárok voči tretej osobe, napr. na vydanie bezdôvodného obohatenia, je už v súčasnosti premlčaný, pretože k vzniku bezdôvodného obohatenia došlo už pred viac ako desiatimi rokmi. Má za to, že škoda ktorá bola konkurznej podstate spôsobená, je vo výške 228.431 Eur, nakoľko túto sumu správca z konkurznej podstaty uhradil.

4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 5.6.2019 a uviedol, že so žalobou nesúhlasí a uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva. Pohľadávka v sume 228.431,--eur, ktorú žaluje žalobca je podľa neho vyplývajúca z titulu dobrovoľnej úhrady správcu úpadcu INTREL, a. s. Liptovský Mikuláš. Účastník súdneho sporu TMG, a.s. Prievidza vedenom pod č. k. na Krajskom súde v Banskej Bystrici žaloval vtedajšieho správcu - žalovaného o zaplatenie sumy 4.089.183,--Sk. Krajský súd v Banskej Bystrici žalobu zamietol z dôvodu, že išlo pohľadávku v konkurze, ktorá mala byť uplatnená formou prihlášky u správcu v rámci riadneho konkurzného konania, čo po tento časový moment bolo všetko v súlade so zákonom o konkurze a vyrovnaní. Následne voči tomto rozsudku podal žalobca odvolanie a odvolací súd - Najvyšší súd SR mu dal za pravdu a vyhovel žalobe, keď rozsudkom rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu a trovy konania a toto rozhodnutie sa stalo právoplatným, keďže proti nemu už nebolo možné sa odvolať a týmto bol podľa žalobcu daný dôvod na exekúciu, ktorú aj využil. Uviedol, že podal dovolanie a požiadal Najvyšší súd o odklad výkonu rozhodnutia, ktorý však nebol vydaný. Následne sa mu žalobca (v konaní ) začal vyhrážať, že keďže má v rukách právoplatný rozsudok Najvyššieho súdu vykoná exekúciu, jeho vyhrážky boli natoľko vážne, že bol nútený uzavrieť dohodu o splatní dlžnej sumy a reálne sa tak stalo, pretože žalobca podal návrh na exekúciu, ktorú mu Okresný súd v Ružomberku nepochopiteľne povolil a poveril exekútora JUDr. Gavuru výkonom exekúcie a následne zamietol aj jeho námietky proti exekúcii ako údajne neoprávnené. Exekútor začal vykonávať voči nemu exekúciu s neuveriteľnou mierou agresivity. Ako prvý úkon, ktorý vykonal bolo zablokovanie jeho osobného účtu v Slovenskej sporiteľni, a. s. filiálka Ružomberok. Toto bol dôvod, prečo došlo k zaplateniu kompletnej sumy priznanej Najvyšším súdom SR, keďže bol vystavený priamemu útoku žalobcu a exekútora na jeho osobný majetok. Dôvod zaplatenia nebol ani dobrovoľný a rozhodne nebol v úmysle ukrátiť ostatných konkurzných veriteľov. Išlo podľa

žalovaného o súbor nezákonných rozhodnutí súdov - Krajského súdu v Banskej Bystrici, Najvyššieho súdu SR a Okresného súdu v Ružomberku, ktoré spôsobili nezákonný stav.

5. Ďalej uviedol, že o celom tomto priebehu skutočností bola informovaná vtedajšia zákonná sudkyňa, ktorá reagovala tak, že musí iba počkať na rozhodnutie Najvyššieho súdu o dovolaní. Teda je absolútne nesprávne, nespravodlivé a nemá žiadnu oporu v zákone obviňovať správcu a klásť mu zodpovednosť za škodu, ako toho, kto spôsobil škodu konkurznej podstate. Naopak podľa názoru žalovaného správca robil všetky úkony s úmyslom zabrániť škode, ktorú svojimi rozhodnutiami spôsobili uvedené súdy. Uviedol, že keďže ide o konkurz podľa je samostatným vrcholným subjektom, ktorý takýto konkurz vedie súd, a ten má aj záverečnú zodpovednosť za priebeh a výsledok konania. V tomto prípade sudkyňa nekonala v rámci svojich povinností a právomoci a nedala správcovi žiaden pokyn, ktorý by eliminoval protizákonný stav vyvolaný citovanými rozhodnutiami súdov, a preto je nespravodlivé, aby správca zodpovedal za škodu, keďže išlo o plnenie na základe právoplatných rozhodnutí súdov. Tiež, aby zodpovedal za škodu, keď konkurzný súd bol v podstate nečinný. Má za to, že v tomto prípade nejde o škodu, keďže nenapĺňa ani základné zákonné znaky právnej kategórie - škoda podľa a príčinná súvislosť medzi konaním správcu a výsledkom nie je daná. Ďalej uviedol, že Najvyšší súd v súvislosti s dovolaním nerozhodol o odklade vykonateľnosti rozsudku a rozhodol až vo veci samej rozsudkom sp. zn. -131 zo dňa 28.1.2010, keď uznal správnosť právneho názoru správcu a to tak, že zrušil rozsudok Najvyššieho súdu zo dňa 6.9.2007. V dôsledku toho následne vyzval žalobcu na vrátenie sumy, ktorú nadobudol na základe rozsudku L. súdu neoprávnene. Žalobca požadovanú sumu nevrátil, čím správcovi vznikla pohľadávka v prospech konkurznej podstaty. Následne bola pohľadávka podľa pokynu sudkyne JUDr. Evy Železníkovej speňažená, a to po riadnej verejnej ponuke v celoštátnom denníku Hospodárske noviny. Žalovaný uviedol, že je toho názoru, je správca nemá zodpovednosť za úkony, ktoré má schvaľovať súd a ktorých účinnosť závisí na rozhodnutí súdu. V tomto prípade uvedené súdy prostredníctvom svojich rozhodnutí pochybili. Poukázal na európsku judikatúru, podľa ktorej nemožno nariadiť zodpovednosť osobe, keď samotné rozhodnutie záviselo od súdu a nie od osoby, ktorej sa zodpovednosť prisudzuje. Na dôvažok uviedol, že prvú konečnú správu schválil konkurzný súd bez výhrad.

6. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení potvrdzuje skutkové okolnosti v prejednávanej veci tak, ako boli uvedené v žalobe zo dňa 24.8.2018, tieto nijakým spôsobom nerozporuje, preto žalobca nepovažuje za potrebné sa k nim bližšie vyjadrovať. Uviedol, že žalovaný sa k právnej stránke veci prakticky nevyjadril, snaží sa zodpovednosť za spôsobenú škodu preniesť na konkurzný súd, resp. na konkurznú sudkyňu, avšak bez akéhokoľvek právneho zdôvodnenia. Vo svojom vyjadrení ničím a nijako nevyvracia zdôvodnenie zodpovednosti za škodu, ktoré je uvedené v bodoch Ad2/ a Ad3/ žaloby zo dňa 24.8.2018. Podľa názoru žalobcu je nepochybné, že žalovaný svojim konaním spôsobil konkurznej podstate škodu vo výške 228.431,--eur s príslušenstvom, a to z dôvodu, že nekonal s odbornou starostlivosťou, tak mu to ukladal Zákon o konkurze a vyrovnaní v § 8 ods. 2, keď použil finančné prostriedky získané zo speňaženia konkurznej podstaty na uspokojenie pohľadávky, ktorá v skutočnosti neexistovala ( viď uznesenie NS SR č. k. V 95/2007-131). Aj keď z predmetného rozhodnutia bola pohľadávka obchodnej spoločnosti TMG, a. s. právoplatne prisúdená, nebolo na mieste túto v akomkoľvek rozsahu uspokojovať, keďže správca podal proti právoplatnému rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie a aj keď dovolací súd vykonateľnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia neodložil. V zmysle ust. § 14 ods. 1 písm. e/ ZKV nebolo možné na majetok patriaci do konkurznej podstaty začať ani viesť výkon rozhodnutia či exekúciu. Uviedol, že mu ako žalobcovi neprináleží vyhodnocovať, prečo bola voči žalovanému vedená exekúcia, či existoval exekučný titul proti nemu ako osobe, prečo súdy nevyhoveli jeho námietkam proti exekúcii, ale faktom je, že exekúciou nebolo možné postihnúť finančné prostriedky v konkurznej podstate a pokiaľ bola exekúcia vedená proti správcovi ako osobe a teda nie na majetok patriaci do konkurznej podstaty, potom je absolútne vylúčené, aby na úhradu exekvovanej sumy boli použité finančné prostriedky z konkurznej podstaty. Nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že bol nútený finančné prostriedky z konkurznej podstaty uhradiť v dôsledku agresívneho postupu súdneho exekútora, keď je zrejmé, že prvú časť vymáhanej pohľadávky vo výške 3.000.000,--Sk uhradil dobrovoľne spoločnosti TMG, a. s. ešte pred začatím exekučného konania. Žalovaný použil finančné prostriedky z podstaty spôsobom, ktorý mu zákon neumožňuje, čím spôsobil konkurznej podstate škodu v žalovanej výške. K námietke žalovaného, že nárok na náhradu škody je voči nemu premlčaný uviedol, že námietka premlčania v danom prípade nie je dôvodná, pretože premlčacia lehota ku dňu podania žaloby v tejto veci nemohla uplynúť. Pre podporu tohto právneho názoru poukázal žalobca na judikatúru NS SR, napr. uznesenie NS SR zo dňa 18.10.2016 č. k. . Vzhľadom

na uvedené navrhol, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a priznal právo na náhradu trov súdneho konania v rozsahu 100%.

7. Žalovaný v reakcii na vyjadrenie žalobcu uviedol, že trvá na svojom vyjadrení zo dňa 5.6.2019 v plnom rozsahu. So stanoviskom žalobcu nesúhlasí a opätovne uviedol, že neexistuje pohľadávka voči nemu z dôvodu škody, pretože nie je naplnená príčinná súvislosť, nie je daný škodca na jeho strane, naopak súhlas s prevodom pohľadávky dal Krajský súd v Banskej Bystrici. Nie je teda daný právny predpoklad zodpovednosti za škodu. Ďalej poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 10.7.2019 č. k. , ktorý považuje za správny, a ktorý sa práve opiera o súhlas krajského súdu s postúpením pohľadávky a Najvyšší súd v ňom konštatoval, že navrhovateľ (žalobca) v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčil dôvodnosť nároku. Opätovne navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

8. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. -112 zo dňa 20.novembra 2019 žalobu zamietol a rozhodol, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca a Najvyšší súd SR uznesením č. k. -189 zo dňa 29.októbra 2020 rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 20.novembra 2019 pod č. k. -112 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

9. V odôvodnení uznesenia Najvyšší súd SR okrem iného uviedol, že súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku nevysporiadal s námietkou žalobcu týkajúcou sa porušenia povinnosti konať v súlade s ust. § 8 ods. 2 ZKV, keď pohľadávku voči spoločnosti TMG vzniknutú v dôsledku bezdôvodného obohatenia (plnenie žalovaného spoločnosti TMG na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku, ktorý bol neskorším rozhodnutím zrušený) nevymáhal, ale túto pohľadávku speňažil spôsobom, ktorý je v rozpore s ust. § 27 ods. 3 ZKV, tzn. síce so súhlasom konkurzného súdu, ale nie za podmienok určených schôdzou konkurzných veriteľov. V tejto súvislosti žalobca namietol aj spôsoby zverejnenia ponuky na predaj pohľadávky a neprimeranosť ceny za postúpenie predmetnej pohľadávky.

10. Odvolací súd ďalej konštatoval, že podľa jeho názoru je odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa porušenia povinnosti konať s odbornou starostlivosťou v súvislosti s nevymáhaním bezdôvodného obohatenia od spoločnosti TMG a postúpením tejto pohľadávky nepreskúmateľné pre nedostatočné odôvodnenie. Uviedol, že záver súdu prvej inštancie o tom, že žalovaný neporušil právnu povinnosť postupovať s odbornou starostlivosťou pri plnení na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, ale ani pri vymáhaní bezdôvodného obohatenia od spoločnosti TMG a speňažovaní tejto pohľadávky jej postúpením je potrebné riadne a zrozumiteľne odôvodniť, aby bolo zrejmé prečo a na základe akých skutočností a relevantných dôkazov súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní dospel k svojmu záveru s tým, že uvedené v danom prípade splnené nie je, čo má za následok jeho nepreskúmateľnosť. Konštatoval, že nakoľko je napadnutý rozsudok v časti odôvodnenia ohľadom záveru o neporušení povinnosti žalovaného konať s odbornou starostlivosťou pri nevymáhaní vzniknutého bezdôvodného obohatenia od spoločnosti TMG a speňažení takejto pohľadávky zmätočný a nepreskúmateľný, Najvyšší súd SR ako súd odvolací napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici podľa ust. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

11. Po rozhodnutí odvolacieho súdu konal Krajský súd v Banskej Bystrici v novom zložení senátu v súlade s rozvrhom práce Krajského súdu v Banskej Bystrici.

12. Krajský súd v Banskej Bystrici vytýčil pojednávanie na deň 5.5.2021, na ktorom žalobca uviedol, že na podanej žalobe v celom rozsahu trvá, považuje ju za dôvodnú a poukázal na to, že odvolací súd zrušil pôvodné rozhodnutie súdu v tejto veci, keď v odôvodnení naznačil, že tak urobil z dôvodu, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie bolo v časti nepreskúmateľné a v tej časti, v ktorej rozhodnutie považoval za správne odôvodnené a preskúmateľné sa k veci v žiadnom rozsahu nevyjadril, preto on v zásade nemôže povedať nič iné len to, že trvá na všetkých svojich doterajších písomných a ústnych prednesoch a navrhuje, aby súd žalobe vyhovel. Uviedol, že obrana žalovaného, ktorú viedol na pojednávaní podľa jeho názoru je neudržateľná, nemyslí si, že v priebehu konania je namieste preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutí, ktoré sú dávno právoplatné, ten stav je dávno daný a je len špekuláciou žalovaného, či boli veritelia ukrátení, alebo neboli ukrátení z nejakého dôvodu nesprávnej skutkovej formulácie žaloby, pretože ako aj zo súdneho spisu vyplýva, pôvodné rozhodnutie Krajského

súdu v Banskej Bystrici bolo jednoznačné a bolo v prospech správcu práve z toho dôvodu, že pohľadávka spoločnosti TMG, a.s. bola konkurznou pohľadávkou a mala byť riadne prihlásená. Opätovne sa vyjadril k exekúcii, ktorá prebiehala na Okresnom súde Ružomberok. Uviedol, že nepochopí, ako táto mohla prebiehať a ak sa to stalo, tak tvrdí že v zmysle jednoznačnej explicitnej právnej úpravy ZKV nemôže byť proti konkurznej podstate vedená začatá exekúcia, pretože došlo k dobrovoľným úhradám celej sumy zo strany žalovaného, v tom vidí porušenie jeho povinnosti ako správcu. Poukázal tiež na úradný záznam, a to na pokyn terajšej konkurznej sudkyne, že mala byť podaná žaloba o náhradu škody voči štátu s návrhom na predbežné prerokovanie nároku po polroku s podaním žaloby. Má za to, že ak by súd neuznal, že bola spôsobená škoda dobrovoľnými úhradami zo strany žalovaného ako správcu, tak má za to, že bola spôsobená tým, že pohľadávka nebola vymáhaná z titulu bezdôvodného obohatenia a tiež namietol, že bola predaná za neprimerane nízku cenu a nezákonným spôsobom v priamom rozpore so zákonom a plánom speňaženia.

13. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že jeho smerovanie a úkony viedli k vymáhaniu pohľadávky a túto šiel jednoznačne vymáhať s tým, že dostal ústny pokyn od konkurznej sudkyne, že pohľadávku vymáhať nemá a treba ju speňažiť, aby sa konkurz mohol ukončiť. Jednalo sa jednoznačne o ústne tvrdenie sudkyne a navrhol, aby bývalú konkurzný sudkyňu súd v tomto konaní vypočul. Poukázal na to, že v počítači mal pripravenú žalobu nepodpísanú a neposlanú, avšak bolo mu zo strany konkurznej sudkyne oznámené, že pohľadávka sa bude speňažovať a to bol výsledok tej fázy vymáhania, resp. nevymáhania pohľadávky, takže tvrdenie o tom, že nevymáhal pohľadávku, áno, nevymáhal, pretože to dospelo do štádia verejnej ponuky, ktorá bola riadne zverejnená v Hospodárskych novinách. Uviedol, že nie je toho názoru, že by bola porušená transparentnosť samotnej verejnej ponuky. Konštatoval, že súd sa stotožnil s výsledkom ponukového konania a schválil pohľadávku na predaj. Uviedol, že celý procesný kolotoč vyvolal jeho úspech na krajskom súde, potom zrušenie Najvyšším súdom, zase rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici a potom rozhodnutie o zmene rozsudku na Najvyššom súde SR, samotné dovolacie konanie a nakoniec zmena rozsudku s tým, že v tejto veci dôvodom na takýto postup bolo to, že tam boli procesné chyby zo strany TMG, a. s. Prievidza, preto bol v jeho prípade spor úspešný.

14. Na otázku súdu, či pri jeho komunikácii s konkurznou sudkyňou ohľadne tvrdení, že bol pripravený podať žalobu o vymáhanie pohľadávky voči spoločnosti TMG, a.s. Prievidza vzhľadom na rozhodnutie dovolacieho súdu, bol ešte niekto prítomný uviedol, že možno súdna tajomníčka, ale určite to nevie. Na otázku, či mu na jeho list z 28.4.2010, ktorý adresoval Krajskému súdu v Banskej Bystrici bola doručená odpoveď uviedol, že písomná odpoveď mu doručená nebola. Na otázku súdu, či sa pokúsil neoprávnene zexekvované finančné prostriedky dostať na účet úpadcu uviedol žalovaný, že pripravil list exekútorovi na vrátenie finančných prostriedkov, ktoré boli zexekvované a terajšia konkurzná sudkyňa komunikovala s exekútorom, ktorý sa mal vyjadriť, že finančné prostriedky on vracať nebude. Opätovne uviedol, že po rozhodnutiach súdov bol pripravený podať žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia voči spoločnosti TMG, a. s. Prievidza, ale vyslovene zo strany konkurzného súdu mu bolo povedané, že táto žaloba sa podávať nemá, pretože by to bolo časovo náročné a je potrebné pohľadávku speňažiť. Na otázku súdu, či sa suma, za ktorú bola v konečnom dôsledku pohľadávka odpredaná, teda suma 10.000,-eur nejavila konkurznému súdu nízka, uviedol žalovaný, že nie, keďže nakoniec opatrenie vydané na takúto sumu bolo s tým, že jemu sa zdala nízka, ale bolo to zverejnené v celoštátnom denníku a bol len jediný záujemca.

15. Po rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, ktorý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zrušil, sa krajský súd opätovne zaoberal žalobou žalobcu. Z obsahu spisu súd zistil, že žalobca sa žalobou podanou doručenou súdu dňa 27.8.2018 domáha proti žalovanému uhradenia sumy 228.431,--eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 2.8.2018 do zaplatenia, titulom náhrady škody, ktorá mala podľa názoru žalobcu vzniknúť konaním žalovaného, keď dobrovoľne uhradil žalobcovi - obchodnej spoločnosti TMG, a. s. Prievidza časť prisúdenej pohľadávky v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 6.9.2007 v sume 3.000.000,--Sk a následne podľa názoru žalobcu uhradil dobrovoľne na účet súdneho exekútora celú vymáhanú sumu, t. j. 3.881.712,50 Sk.

16. Z obsahu spisu súd ďalej zistil, že Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. -96 zo dňa 19.októbra 2006 vo veci žalobcu TMG, a.s. Prievidza proti žalovanému JUDr. Vladimír Herich, správca konkurznej podstaty úpadcu INTREL, a. s. Liptovský Mikuláš v konaní o vylúčení vecí z konkurznej podstaty konanie v časti zastavil a vo zvyšku žalobu zamietol. Na odvolanie žalobcu (TMG, a. s. Prievidza) Najvyšší súd SR rozsudkom č.k. zo dňa 6.septembra 2007 rozsudok

Krajského súdu v Banskej Bystrici z 19.októbra 2006 č. k. -96 v napadnutej časti zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 4.089.183,--Sk istinu s 19% DPH a 13,5 % úrokom z omeškania od 30.6.2006 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 133.045,50 Sk.

17. Proti uvedenému rozsudku Najvyššieho súdu podal žalovaný dovolanie a po podaní dovolania dobrovoľne uhradil žalobcovi, obchodnej spoločnosti TMG, a.s . Prievidza časť prisúdenej pohľadávky, a to dňa 11.12.2007 v sume 3.000.000,--Sk (výpis z účtu č. l. 10 spisu).

18. Na základe podaného dovolania Najvyšší súd SR ako súd dovolací uznesením č. k. -131 z 28.janurára 2010 zrušil rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. zo dňa 6.septembra 2007 a následne Najvyšší súd SR rozsudkom č. k. z 30.mája 2011 rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -96 zo dňa 19.októbra 2006 v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.

19. Na č. l. 11 spisu sa nachádza návrh oprávneného - TMG, a. s. Prievidza proti povinnému JUDr. Vladimír Herich, advokát, Hurbanova 3, 034 00 Ružomberok, správca konkurznej podstaty úpadcu INTREL, a. s. Liptovský Mikuláš „v konkurze“ na vykonanie exekúcie o zaplatenie 1.089.183,--Sk s príslušenstvom. Návrh bol podaný exekútorskému úradu Liptovský Mikuláš JUDr. Ján Gavura dňa 25.1.2008. Oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie poukazoval na exekučné tituly, rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. , ktorý sa stal právoplatným a vykonateľným dňa 5.11.2007 a rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. , ktorý sa stal právoplatným a vykonateľným dňa 4.12.2006 - prvá výroková veta - vo zvyšku zmenený rozsudkom NS SR č. k. , keď uviedol, že povinný dňa 12.12.2007 uhradil časť istiny vo výške 3.000.000,--Sk, avšak zostatok istiny spolu s DPH a úrokom z omeškania ako mu ukladá právoplatné rozhodnutie súdu nezaplatil, preto je oprávnený nútený ho vymáhať týmto návrhom na vykonanie exekúcie.

20. Proti exekúcii podal žalovaný dňa 12.2.2008 námietky, v ktorých poukázal okrem iného na ust. § 14 ods. 1 písm. e/ ZKV, podľa ktorého pre pohľadávku proti úpadcovi nemožno nariadiť výkon rozhodnutia ani vykonávať exekúciu na majetok patriaci do podstaty. Uviedol, že nie je možné vykonať exekúciu, ktorá by pre dôvod uvádzaný v námietkach postihla majetok úpadcu, preto navrhol súdu, aby vyhovel námietkam a exekúciu zastavil. Žalobca v žalobe uviedol, že predmetné námietky žalovaného boli zamietnuté, po ich zamietnutí podal žalovaný aj odvolanie proti uzneseniu o zamietnutiu námietok, avšak exekučný súd zamietnutie námietok potvrdil.

21. Podľa ust. o konkurze a vyrovnaní (ďalej len „“) správca je povinný pri výkone funkcie postupovať s odbornou starostlivosťou a zodpovedá za škodu vzniknutú porušením povinností, ktoré mu ukladá zákon alebo mu ich uloží súd.

22. V danom prípade žalobca žaluje bývalého správcu konkurznej podstaty podľa ust. . Podľa vyššie cit. ustanovenia základným príkazom zákona pre správcu pri plnení všetkých povinností a pri výkone funkcie správcu vôbec, je výkon funkcie s odbornou starostlivosťou. Pokiaľ by správca nepostupoval s odbornou starostlivosťou, je to dôvod, aby súd zbavil správcu funkcie. Zákon súčasne v tomto ustanovení upravuje zodpovednosť správcu za škodu vzniknutú porušením povinností, ktoré má stanovené zákonom alebo mu ich uloží súd. Zodpovednosť správcu sa posudzuje podľa Obč. zák. a ide o subjektívnu zodpovednosť s prezumpciou viny, s možnosťou exkulpácie. Správca bude zodpovedať za škodu, ktorú spôsobí neplnením povinností vôbec alebo aj keď síce povinnosti plní, ale neplní ich s odbornou starostlivosťou, a toto konanie alebo opomenutie konania je v príčinnej súvislosti so vzniknutou škodou.

23. Súd na základe skutočností uvedených v žalobe bol povinný potom skúmať predpoklady vzniku škody podľa ust. § 420 Obč. zákonníka.

24. Podľa ust. § 420 ods. 1 Obč. zák. každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

25. Podľa ust. správca zodpovedá za spôsobenú škodu podľa ust. Obč. zákonníka. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Porušenie

právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaním alebo opomenutím toho, čo malo byť v súlade s právom vykonané. Pod pojmom škody treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Príčinná súvislosť ako jedna zo zákonných požiadaviek vzniku zodpovednosti za škodu znamená, že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku. Existencia príčinnej súvislosti musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaná, nemožno ju len predpokladať. Vzťah medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody musí byť bezprostredný a nie sprostredkovaný. Pre splnenie podmienok zodpovednosti nie je rozhodujúce, či škoda bola spôsobená úmyselne alebo z nedbanlivosti. Toto rozlíšenie je relevantné z hľadiska rozsahu náhrady škody. Občiansko-právna úprava vychádza z prezumpcie zavinenia, zavinenie sa predpokladá. Tento predpoklad sa vzťahuje len na zavinenie nedbanlivostné, neplatí pre zavinenie úmyselné, ani pre hrubú nedbanlivosť.

26. V odôvodnení rozsudku, ktorým sa zamieta žaloba na náhradu škody súd vysvetlí, aké predpoklady pre priznanie nároku na náhradu škody zákon vyžaduje. Ak je ich splnenie požadované zákonom kumulatívne a súd zistí nesplnenie čo i len jedného z predpokladov, postačuje, ak súd následne vysvetlí, ktorý z týchto predpokladov nebol splnený, nakoľko pre nesplnenie čo i len jedného z predpokladov nie je možné nárok na náhradu škody priznať (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. , zo dňa 9.februára 2017).

27. Dôkazné bremeno ohľadne porušenia právnej povinnosti ako jedného zo základných predpokladov zodpovednosti za škodu v zmysle ust. Obč. zákonníka spočíva na poškodenom (žalobcovi). Súd dospel k záveru, že žalovaný neporušil ustanovenie , pretože postupoval pri výkone funkcie správcu v posudzovanom prípade s odbornou starostlivosťou a teda nenaplnil základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu.

28. Podľa ust. vyhlásenie konkurzu má tieto účinky: pre pohľadávku proti úpadcovi nemožno nariadiť výkon rozhodnutia, viesť výkon rozhodnutia ani vykonávať exekúciu na majetok patriaci do podstaty, ani nadobudnúť na ňom právo na oddelené uspokojenie.

29. Ako už súd vyššie uviedol základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. Žalobca žalovanému v žalobe okrem iného vytýka, že plnil žalobcovi - spoločnosti TMG, a. s. Prievidza napriek tomu, že podľa ust. jedným z účinkov vyhlásenia konkurzu je, že pre pohľadávku proti úpadcovi nemožno nariadiť výkon rozhodnutia, viesť výkon rozhodnutia ani vykonávať exekúciu na majetok patriaci do podstaty, a preto podľa jeho názoru škoda uplatňovaná predmetnou žalobou voči žalovanému vznikla konkurznej podstate v priamej príčinnej súvislosti s konaním žalovaného, ktoré spočívalo v dobrovoľnom uhradení sumy vo výške 228.431,---eur, ktorú sumu žalovaný ako bývalý správca z konkurznej podstaty uhradil, hoci tak urobiť nemal. Žalobca mal tiež za to, že konkurzná podstata mala nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia od spoločnosti TMG, a. s. vo výške 228.431,--eur s tým, že k vzniku bezdôvodného obohatenia na strane TMG, a. s. došlo v dôsledku nezákonného postupu žalovaného ako správcu bez odbornej starostlivosti.

30. Na základe zisteného skutkového stavu mal súd za preukázané, že žalovaný uhradil spoločnosti TMG, a. s. sumu 3.000.000,--Sk dňa 12.12.2007, teda po rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, ktorý rozsudkom č. k. zo dňa 6.septembra 2007 zaviazal žalovaného ako správcu konkurznej podstaty úpadcu INTREL, a. s. Liptovský Mikuláš zaplatiť žalobcovi sumu 4.089.183,--Sk istinu s 19% DPH a 13,5% úrokom z omeškania od 30.6.2006 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 133.045,50 Sk. Žalovaný keď plnil žalobcovi - TMG, a. s. Prievidza, tak plnil na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku Najvyššieho súdu SR, a to jednak sumu 3.000.000,--Sk uhradil na účet žalobcu dňa 12.12.2007 a zvyšok sumy vo výške 3.881.712,50 Sk po začatí exekúcie.

31. Je pravdou, že samotný žalovaný podal proti rozsudku Najvyššieho súdu SR č.k. zo dňa 6.septebmra 2007 dovolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd SR uznesením č. k. -131 zo dňa 27.januára 2010 tak, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, avšak v čase, keď žalovaný plnil spoločnosti TMG, a. s. Prievidza, plnil na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku. Tiež je pravdou, že žalovaný spolu s dovolaním

požiadal o odklad vykonateľnosti predmetného rozsudku Najvyššieho súdu, ktorému návrhu vyhovené nebolo.

32. Vzhľadom na uvedené skutočnosti má súd za preukázané, že v danom prípade žalovaný nenaplnil základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. Minimálne neporušil právnu povinnosť, pretože v čase, keď plnil, tak plnil na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku bez ohľadu na to, že neskorším rozhodnutím došlo k zrušeniu rozsudku Najvyššieho súdu, ktorým zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi - spoločnosti TMG, a. s. Prievidza sumu 4.089.183,--Sk spolu s DPH, úrokom z omeškania a trovami konania. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že časť sumy uhradil žalovaný žalobcovi predtým, ako bol podaný návrh na vykonanie exekúcie zo strany oprávneného TMG, a. s. Prievidza a ani to, že žalovaný po začatí exekúcie uhradil zvyšnú vymáhanú sumu. Nemôže sa súd stotožniť s tvrdením žalobcu, že žalovaný plnil uvedené sumy dobrovoľne, pretože plnil na základe súdneho rozhodnutia, v tom čase právoplatného a vykonateľného. Je nesporné, že podaní návrhu na vykonanie exekúcie podal žalovaný voči tomuto návrhu námietky, ktoré však boli Okresným súdom Liptovský Mikuláš zamietnuté a po podaní odvolania proti uzneseniu o zamietnutí námietok exekučný súd zamietnutie námietok potvrdil aj napriek tomu, že samotný žalovaný v námietkach proti exekúcii poukazoval na ust. , podľa ktorého nemožno pre pohľadávku proti úpadcovi nariadiť výkon rozhodnutia a nevykonávať exekúciu na majetok patriaci do podstaty. Žalovaný teda vyvinul maximálne úsilie k tomu, aby exekúcia nepokračovala, a aby súd exekúciu zastavil, pričom jeho námietkam nebolo vyhovené, z čoho vyplýva, že exekúcii nezabránil.

33. Po rozhodnutí Najvyššieho súdu SR ako súdu odvolacieho, ktorý zrušil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici s odôvodnením, že je nepreskúmateľný v časti odôvodnenia ohľadom záveru o neporušení povinnosti žalovaného konať s odbornou starostlivosťou pri nevymáhaní vzniknutého bezdôvodného obohatenia od spoločnosti TMG a že správca pohľadávku speňažil spôsobom, ktorý je v rozpore s , to znamená síce so súhlasom konkurzného súdu, ale nie za podmienok určených schôdzou konkurzných veriteľov, súd opätovne vo veci konal a na doplnenie svojho právneho záveru ohľadne neporušenia povinnosti konať s odbornou starostlivosťou pri nevymáhaní bezdôvodného obohatenia sa naďalej pridržiava svojich zistených záverov v rozsudku z 20.novembra 2019, v ktorom konštatoval, že žalovaný nenaplnil zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. K takémuto záveru súd dospel z dôvodu, že v čase, keď žalovaný plnil, plnil na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku bez ohľadu na to, že neskorším rozhodnutím došlo k zrušeniu rozsudku Najvyššieho súdu SR, ktorým bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi - spoločnosti TMG, s. r. o. Prievidza žalovanú sumu a dopĺňa, že tiež z dôvodu, že žalovaný na pojednávaní dňa 5.5.2021 potvrdil, že po rozhodnutí Najvyššieho súdu chcel jednoznačne pohľadávku vymáhať, ale dostal pokyn od bývalej konkurznej sudkyne, že pohľadávka sa vymáhať nemá a jednoducho ju treba speňažiť, aby sa mohol konkurz ukončiť s tým, že sa jednalo o ústny pokyn konkurznej sudkyne. Uviedol, že v počítači mal prichystanú žalobu na vydanie bezdôvodného obohatenia, ale nepodpísanú a neodoslanú. Súd poukazuje na správu žalovaného o stave konkurzu na majetok úpadcu INTREL, a.s. Liptovský Mikuláš z 28.4.2010 (č.l. 20), v ktorej žalovaný ako vtedajší správca konkurznej podstaty uviedol, že na základe uznesenia Najvyššieho súdu SR č. k. bol správca úspešný v dovolacej veci o vylúčenie veci z konkurznej podstaty proti navrhovateľovi TMG, a. s. Prievidza, resp. o zaplatenie (4.089.183,--Sk), 135.736,--eur s 19 % DPH a príslušenstvom s tým, že v tomto štádiu je vec vrátená odvolaciemu súdu, ktorý zatiaľ vo veci opätovne nepojednával a podľa odôvodnenia odvolacieho súdu je predpoklad získania finančných prostriedkov do konkurznej podstaty v sume (4.089.183,-- Sk) 135.736,--eur s 19% DPH s príslušenstvom. Následne, ako už žalovaný uviedol, mu bolo zo strany bývalej konkurznej sudkyne oznámené, že pohľadávku vymáhať nemá, túto je potrebné speňažiť, aby sa konkurz mohol ukončiť.

34. Súd tomuto tvrdeniu žalovaného nemal dôvod neveriť, pretože v prípade, ak by konkurzný súd nesúhlasil s takýmto postupom správcu, nemal by dôvod po vykonaní ponukového konania a predloženej jedinej ponuky na odkúpenie pohľadávky úpadcu za kúpnu cenu 10.000,--eur návrh žalovaného ako správcu konkurznej podstaty z 11.8.2010 (č.l. 23) schváliť, keďže samotný žalovaný v tomto návrhu požiadal o schválenie úkonu správcu, ktorý mal spočívať v uzavretí zmluvy o postúpení pohľadávky v zmysle za podmienok v tomto návrhu uvedených. Výsledkom návrhu na schválenie úkonu správcu z 11.8.2010, doručeného Krajskému súdu v Banskej Bystrici ako súdu konkurznému dňa 12.8.2010 bolo vydanie Opatrenia 27K 59/2005-Že zo dňa 19.8.2010, ktorým súd udelil správcovi konkurznej podstaty súhlas na postúpenie pohľadávky úpadcu postupníkovi

(kupujúcemu) spoločnosti KONTO AUDIT, s. r. o. Prievidza za sumu 10.000,--eur splatnú najneskôr pri podpise zmluvy o postúpení pohľadávky. V odôvodnení predmetného opatrenia súd okrem iného uviedol, že prihliadol aj na skutočnosť, že v uvedenom konkurznom konaní bol majetok z konkurznej podstaty speňažený a po postúpení pohľadávky môže správca pristúpiť k podaniu konečnej správy a vyúčtovania odmeny a výdavkov.

35. Čo sa týka konštatovania odvolacieho súdu, že žalovaný pohľadávku speňažil spôsobom, ktorý je v rozpore s ust. , síce so súhlasom konkurzného súdu, ale nie za podmienok určených schôdzou konkurzných veriteľov, súd poukazuje na plán speňaženia konkurznej podstaty úpadca INTREL, a. s. „v konkurze“ predložený žalovaným ako správcom konkurznej podstaty Krajskému súdu v Banskej Bystrici dňa 30.6.2006, v ktorom navrhol speňažiť konkurznú podstatu v rozsahu pohľadávok: 72.410.358,--Sk v zmysle ako súbor majetku, ponukovým konaním zverejneným v Obchodnom vestníku v cene: 1.kolo: 100% nominálnej ceny, .kolo 50% nominálnej ceny, 3.kolo za ponúknutú cenu (č.l. 19 spisu). Zo zápisnice o pojednávaní schôdze konkurzných veriteľov konanej dňa 30.6.2006 (č.l. 18 spisu) vyplýva, že plán speňaženia bol schválený.

36. V tejto súvislosti súd konštatuje, že plán speňaženia konkurznej podstaty bol schválený a predložený správcom konkurznej podstaty dňa 30.6.2006 a malo sa jednať len o speňaženie pohľadávok vo výške 72.410.358,--Sk, pričom rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. , ktorým rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 19.októbra 2006 č. k. v napadnutej časti zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 4.089.183,--Sk istinu s 19% DPH a 13,5 % úrokom z omeškania od 30.júna 2006 do zaplatenia a náhrady trov konania vo výške 133.045,50 Sk bol vydaný až potom, ako bol schôdzou konkurzných veriteľov schválený plán speňaženia (30.6.2006), z čoho je zrejmé, že predmetom plánu speňaženia na schôdzi konkurzných veriteľov dňa 30.6.2006 nemohla byť pohľadávka úpadcu vo výške 4.089.183,--Sk s 19% DPH, ktorá bola predmetom konania vedeného na Krajskom súde v Banskej Bystrici sp. zn. (začatého dňa 28.7.2006), keďže Krajský súd v Banskej Bystrici prvýkrát rozhodol o tejto pohľadávke spoločnosti TMG, a. s. Prievidza až rozsudkom z 19.októbra 2006, kedy návrh spoločnosti TMG, a.s. Prievidza voči žalovanému zamietol a je teda nesporné, že táto pohľadávka úpadcu nebola predmetom plánu speňaženia, ktorý Krajskému súdu v Banskej Bystrici ako súdu konkurznému dňa 30.júna 2006 predložil žalovaný ako správca konkurznej podstaty úpadcu. Z uvedeného dôvodu je potom zrejmé, že nemohlo dôjsť k speňaženiu pohľadávky v rozpore s podmienkami určenými schôdzou konkurzných veriteľov.

37. S poukazom na odôvodnenie odvolacieho súdu v uznesení č.k. -189 z 29.októbra 2020 potom Krajský súd v Banskej Bystrici doplnil odôvodnenie rozsudku v časti týkajúcej sa svojho záveru o neporušení povinnosti žalovaného konať s odbornou starostlivosťou pri nevymáhaní bezdôvodného obohatenia od spoločnosti TMG, a.s. a speňažení tejto pohľadávky a po opätovnom vykonaní dokazovania v tejto veci dospel k záveru, že uvedenými krokmi zo strany žalovaného po rozhodnutí dovolacieho súdu nedošlo k naplneniu základného predpokladu zodpovednosti za škodu, a to k porušeniu právnej povinnosti zo strany žalovaného ako správcu konkurznej podstaty, keď ako už bolo vyššie konštatované žalovaný potom, ako bol konkurzný súd oboznámený s predpokladom získania finančných prostriedkov do konkurznej podstaty v sume (4.089.183,--Sk) 135.736,--eur s 19% DPH s príslušenstvom na základe jeho správy o stave konkurzu z 28.4.2010 a s poukazom na tvrdenie žalovaného, že mal snahu predmetnú pohľadávku vymáhať, avšak s ohľadom na tvrdenie konkurzného súdu, že je potrebné pohľadávku speňažiť, čo korešponduje aj s odôvodnením opatrenia č. k. -1299 zo dňa 19.8.2010, kde konkurzný súd uviedol, že prihliadol aj na skutočnosť, že v uvedenom konkurznom konaní bol už majetok konkurznej podstaty speňažený a po postúpení pohľadávky môže správca pristúpiť k podaniu konečnej správy a vyúčtovaniu odmeny a výdavkov, nemal súd dôvod pochybovať o tom, že žalovaný bol pripravený ako sám uviedol žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia podať, avšak k podaniu takejto žaloby nepristúpil na základe ústneho pokynu konkurzného súdu.

38. Pokiaľ žalobca a žalovaný navrhovali vypočuť bývalú a súčasnú konkurznú sudkyňu, súd poukazuje na to, že nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Súd dokazovanie výsluchmi navrhovaných svedkýň nevykonal z dôvodu, že rozhodujúce skutočnosti, pre ktoré súd žalobu zamietol mal preukázané z iných dôkazov.

39. Záverom na doplnenie súd uvádza, že medzi týmito istými stranami sporu prebiehalo konanie o nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľa Mgr. Roberta Antala voči odporcovi JUDr. Vladimírovi Herichovi, PhD. O odvolaní odporcu proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -140 zo dňa 20.decembra 2018, Najvyšší súd SR uznesením č. k. -214 z 10.júla 2019 uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -140 z 20.decembra 2018, zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a odporcovi priznal proti navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania a tiež nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keď okrem iného Najvyšší súd v odseku 9 odôvodnenia predmetného uznesenia (pripojeného v súdnom spise ) uviedol, že „navrhovateľ v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tvrdil, že zmluva o postúpení pohľadávky je absolútne neplatným právnym úkonom a správca speňažil pohľadávku v rozpore so zákonom z dôvodov, ktoré v návrhu bližšie konkretizoval. Odvolací súd z Opatrenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. z 19.augusta 2010 zistil, že odporcovi ako správcovi konkurznej podstaty na postúpenie vyššie uvedenej pohľadávky za odplatu 10.000,-- eur udelil súhlas konkurzný súd. So zreteľom na uvedené sa odvolací súd stotožnil s argumentáciou odporcu, že navrhovateľ neosvedčil dôvodnosť nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana“.

40. Vzhľadom na vyššie uvedené závery a zistené skutočnosti dospel súd k záveru, že žaloba je nedôvodná a v celom rozsahu ju zamietol.

41. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa , a žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, s tým, že o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí podľa ust. .

42. Rozhodnutie bolo prijaté členmi senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Krajskom súde v Banskej Bystrici, proti ktorého rozhodnutiu smeruje ( ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým ( ), že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie možno v odvolaní použiť len vtedy, ak ( )

a) sa týkajú procesných podmienok b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo má ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.