Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Ssk/3/2026

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: B. R., narodený XX. C. XXXX, bytom K. G. X, D., právne zastúpený: Mgr. Paulína Žilková, advokát so sídlom Sládkovičova 8, Prešov, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29 augusta č. 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 17608-3/2024-BA z 29. apríla 2024, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach č. k. -59 zo dňa 31. októbra 2025, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Správneho súdu v Košiciach č. k. -59 zo dňa 31. októbra 2025 zrušuje a vec vracia Správnemu súdu v Košiciach na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Rozhodnutie správneho súdu a priebeh administratívneho konania 1. Správny súd v Košiciach (ďalej aj ako „správny súd“) kasačnou sťažnosťou napadnutým rozsudkom z 31. októbra 2025, č. k. -59 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) postupom podľa a v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „SSP“) zrušil [pre nesprávne právne posúdenie veci (identifikácia dlhu na poistnom bez jeho predchádzajúceho predpísania) a pre jeho nepreskúmateľnosť kvôli nedostatku dôvodov (neodôvodnenie premlčania)] rozhodnutie žalovaného č. 17608-3/2024-BA z 29. apríla 2024 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“), ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) č. 700-2711444424-GC04/24 zo 4. marca 2024 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. 2. Prvostupňovým rozhodnutím prvostupňový správny orgán rozhodol o žiadosti žalobcu o vrátenie mu dlžného poistného zaplateného bez právneho dôvodu za február 2018 a marec 2018 tak, že jeho žiadosti čiastočne vyhovel a žalobcovi vracia sumu 55,20 Eur. V prvostupňovom rozhodnutí prvostupňový správny orgán uviedol, že (i) rozhodnutím č. 700-2781377623-GC04/23 z 30. novembra 2023 prvostupňový správny orgán žalobcovi ako SZČO predpísal za obdobie 10/2020 až 02/2021 poistné spolu v sume 126,27 Eur, ktoré rozhodnutie bolo v dôsledku odvolania žalobcu potvrdené rozhodnutím žalovaného č. 1441-2/2024-BA z 30. januára 2024 (tieto rozhodnutia nadobudli právoplatnosť dňa 31. januára 2024); (ii) konštatoval, že týmito rozhodnutiami odpadla prekážka prerušenia konania vo veci žiadosti žalobcu o vrátenie mu poistného zaplateného bez právneho dôvodu za február 2018 a marec 2018, ktorými sa posúdili cit. „... že pán B. R., ako samostatne zárobkovo činná osoba, spĺňa podmienky pre nepredpísanie penále alebo odpustenie povinnosti zaplatiť predpísané penále v zmysle zákona v znení účinnom od 1. februára 2023.“; (iii) uviedol, že v mesiaci január 2008 bol žalobca povinný zaplatiť poistné iba za dobu jedného dňa, a to za 15. január 2008 v sume 89,- Sk, ktorú sumu žalobca zaplatil 13. marca 2008; (iv) ďalej konštatoval, že v období od 07/2009 - 12/2009 žalobcovi vznikol preplatok na poistnom v sume 15,- Eur; (v) dôvodil preto, že za február 2018 žalobcovi vznikol

preplatok na poistnom v sume 86,42 Eur a za mesiac marec 2018 žalobcovi vznikol preplatok v sume 19,60 Eur, tj. spolu preplatok 106,02 Eur, z ktorej sumy preplatku bola žalobcovi dňa 19. marca 2018 už vrátená suma 15,22 Eur; (vi) následne uviedol, že za január 2010 žalobcovi vznikol nedoplatok na poistnom v sume 48,60 Eur (žalobca zaplatil iba 48,30 Eur), z ktorého dôvodu prvostupňový správny orgán na vyrovnanie tohto nedoplatku na poistnom započítal jednako preplatok na poistnom v sume 15,- Eur z obdobia 07/2009 - 12/2009 a jednako aj časť (vo výške 33,60 Eur) z preplatku na poistnom z obdobia február 2018 a marec 2018, ktorý preplatok bol celkovo v sume 106,02 Eur, čím došlo k zaplateniu celej dlžnej sumy 48,60 Eur za január 2010 (15 + 33,60 = 48,60); (vii) vychádzajúc z vyššie uvedeného uzavrel, že z celkového preplatku na poistnom v sume 106,02 Eur za obdobie február 2018 a marec 2018, po odpočítaní uvedených súm na úhradu dlžného poistného za január 2010 (33,60 Eur) a marec 2011 (2,- Eur) a po odpočítaní sumy 15,22 Eur, ktorá z tohto preplatku bola už žalobcovi vrátená dňa 19. marca 2018, ostáva žalobcovi vrátiť titulom zaplatenia poistného bez právneho dôvodu ešte sumu 55,20 Eur (106,02 - 33,60 - 2 - 15,22 = 55,20 Eur). 3. Prvostupňové rozhodnutie napadol žalobca odvolaním, o ktorom rozhodol žalovaný preskúmavaným rozhodnutím tak, že odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu zamietol a odvolaním napadnuté rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaný uviedol, že (i) za obdobie február 2018 a marec 2018 žalobcovi vznikol preplatok na poistnom v sume 106,02 Eur a následne ozrejmil, že pred rozhodnutím o žiadosti žalobcu o vrátenie mu tejto sumy preplatku, prvostupňový správny orgán preveroval stav svojich pohľadávok voči žalobcovi na zaplatenie poistného s tým, že dĺžka tohto preverovania bola ovplyvnená súvisiacimi konaniami vo veciach o spornom zániku povinného poistenia žalobcovi ako SZČO, o predpísaní poistného a povinných príspevkov, o predpísaní penále, resp. o priznanie starobného dôchodku žalobcovi; (ii) dôvodil, že žalobcovi bol od 19. septembra 2020 priznaný starobný dôchodok rozhodnutím z 26. mája 2023, ktoré v spojení s potvrdzujúcim rozhodnutím žalovaného z 25. septembra 2023 nadobudlo právoplatnosť 28. septembra 2023; rozhodnutie mohlo mať taktiež vplyv na rozhodnutie v danej veci, o ktorej bolo možné rozhodnúť až po objasnení všetkých skutočností, ktoré mohli mať vplyv na rozhodnutie v preskúmavanej veci; (iii) sumarizoval, že z celkového preplatku 106,02 Eur za obdobie február 2018 a marec 2018 bola suma 15,22 Eur vrátená žalobcovi 19. marca 2018 a zo zostatku tohto preplatku v sume zostávajúcich 90,80 Eur bola časť vo výške celkovo 35,60 Eur prednostne použitá v súlade s o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), na zápočet pohľadávky na poistnom za január 2010 v sume 33,60 Eur a za marec 2011 v sume 2,- Eur; (iv) konštatoval, že vďaka tomuto postupu sa nenavyšoval počet dní omeškania s platením poistného za obdobie január 2010 a marec 2011, v ktorom dôsledku žalobca splnil podmienky pre nepredpísanie mu penále podľa v znení účinnom od 1. februára 2023; (v) ďalej dôvodil, že konanie, v ktorom bolo žalobcovi rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu zo 14. marca 2018 predpísané penále za obdobie 07/2009 - 12/2009 a 03/2011, bolo rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu z 31. mája 2023 zastavené, a to v dôsledku vyriešenia predbežnej otázky týkajúcej sa zániku povinného poistenia žalobcu ako SZČO, preto časť z preplatku na poistnom za február 2018 a marec 2018 v sume 35,60 Eur nebola a nemohla byť použitá na zaplatenie tohto penále; (vi) v súvislosti s poistným za deň 15. január 2008 zdôraznil, že dňa 11. januára 2008 bolo Obvodnému úradu v Prešove, odbor živnostenského podnikania doručené Oznámenie žalobcu o ukončení podnikania ku dňu 15. januára 2008, k vykonávaniu ktorého ho do tej doby oprávňoval živnostenský list č. OÚ- B2002/47137/002 ZSE, reg. č. 14427/2002 z 27. septembra 2002; (vii) vychádzajúc z tejto skutočnosti uzavrel, že do 15. januára 2008 žalobca bol a až od nasledujúceho dňa prestal byť držiteľom živnostenského oprávnenia s tým, že zákon v rozhodnom čase taxatívne spájal zánik povinného poistenia so zánikom oprávnenia prevádzkovať živnosť; (viii) dodal, že vychádzajúc zo zistenia, že od 27. novembra 2006 do 8. novembra 2010 bol žalobca zapísaný do registra finančných agentov vedenom Národnou bankou Slovenska, mal pôvodne prvostupňový správny orgán za to, že k 15. januáru 2008 žalobca ako SZČO nesplnil všetky podmienky pre zánik poistenia, a preto o tejto otázke, t.j. o otázke zániku poistenia žalobcovi ako SZČO rozhodol samostatným rozhodnutím, ktoré však bolo v spojení s odvolacím rozhodnutím zrušené rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. z 10. januára 2023; (ix) z týchto dôvodov žalovaný zopakoval zistenia prvostupňového správneho orgánu o tom, že žalobca bol v roku 2018 PN od 1. januára 2008 do 14. januára 2008 a keďže 15. januára 2008 bol už práceschopný a tento deň mal ešte oprávnenie živnostensky podnikať, bol povinný za tento deň zaplatiť poistné v sume 89,- Sk z vymeriavacieho základu 262,- Sk; (x) ďalej dôvodil, že okamihom omeškania s platením príspevkov na poistné vzniká prvostupňovému správnemu orgánu povinnosť uplatniť si voči odvádzateľovi poistného penále z omeškania s tým, že preverovaním včasnosti zaplatenia poistného u žalobcu bolo zistené, že žalobca sa omeškal s platením poistného za niektoré mesiace - konkrétne

za júl 2004 až január 2005, február 2006, jún 2006, august 2006, február 2007 až máj 2007, január 2008, január 2010, marec 2011, november 2018, november 2020 až február 2021 a máj 2021 s tým, že systém automaticky za omeškania platieb poistného v týchto obdobiach vyčíslil žalobcovi penále v celkovej výške 122,69 Eur, ktoré penále bolo žalobcovi v rámci tzv. generálneho pardonu podľa , v plnej výške odpustené s dodatkom, že ak by prvostupňový správny orgán pri posudzovaní žiadosti žalobcu o vrátenie mu preplatku na poistnom za február 2018 a marec 2018 nepoužil časť tohto preplatku na zápočet pohľadávky evidovanej voči žalobcovi na dlžnom poistnom, tak žalobca by nesplnil podmienky pre uvedený generálny pardon. 4. Žalobca sa správnou žalobou doručenou správnemu súdu dňa 23. mája 2024 (ďalej len „správna žaloba“) domáhal zrušenia preskúmavaného rozhodnutia, ako aj prvostupňového rozhodnutia. O správnej žalobe rozhodol správny súd napadnutým rozsudkom tak, ako je uvedené v bode 1 vyššie. Správny súd v odôvodnení napadnutého rozsudku (k dôvodom, pre ktoré zrušil rozhodnutia správnych orgánov) uviedol, že (i) za dôvodnú považoval žalobnú námietku žalobcu, v rámci ktorej žalobca „má za to, že si nie je vedomý, žeby mal podlžnosti na poistnom, ktoré by mali byť „vykryté“ z preplatku na poistnom, ktorého vrátenia sa dožaduje“; (ii) v tejto súvislosti dôvodil, že otázku dlžného poistného, ktoré vzniklo v tom dôsledku, že povinná osoba buď neodviedla poistné vôbec alebo ho síce odviedla, ale v nesprávnej sume, ako tomu malo byť aj v tomto prípade za mesiace január 2010 a marec 2011, rieši zákonodarca v cit. , podľa ktorého v týchto prípadoch Sociálna poisťovňa povinnej osobe takto vzniknuté dlžné poistné predpíše osobitným rozhodnutím, okrem prípadu, ak suma dlžného poistného je v úhrne nižšia ako 5,- Eur; (iii) z uvedeného vyvodil, že takýto postup je logickým, keďže vzťah medzi Sociálnou poisťovňou ako verejnoprávnou inštitúciou spravujúcou poistný systém na jednej strane a na strane druhej osobou povinnou platiť poistné, je nepochybne vzťahom verejnoprávnym, v ktorom uvedený mechanizmus má zabrániť mocenskému zneužitiu postavenia verejnoprávnej inštitúcie na úkor jednotlivca povinného platiť poistné tak, aby nebolo od neho požadované poistné netransparentne, o ktorom by nemal vedomosť, ale aby jednotlivcovi povinnému platiť poistné bolo známe, aké poistné má zaplatiť a aké poistné dlhuje a z akých dôvodov dlh vznikol, pričom prostriedkom na získanie tejto vedomosti je práve rozhodnutie vydané verejnoprávnou inštitúciou, voči ktorému, ako aj jeho dôvodom, má povinná osoba možnosť sa brániť a domáhať sa prieskumu jeho zákonnosti, a to prostredníctvom opravných prostriedkov; (iv) následne správny súd vyššie opísanú žalobnú námietku žalobcu vyhodnotil tak, že uviedol „V danom prípade však SP-ňa a aj žalovaný opomenuli uvedený zákonný postup predpísania žalobcovi dlžného poistného, podľa cit. zákona o sociálnom poistení, za mesiace január 2010 a marec 2011, ale bez akéhokoľvek jeho predpísania osobitným rozhodnutím (v administratívnom spise sa nenachádzajú žiadne rozhodnutia SP-ne o predpísaní žalobcovi dlžného poistného za január 2010 a marec 2011), z ktorého by sa žalobca mal možnosť o svojom dlhu vôbec dozvedieť, na úhradu tohto dlžného poistného SP-ňa netransparentne započítala sumu z preplatku na poistnom za február 2018 a marec 2018, takže žalobca sa skutočne o svojom dlhu dozvedel až zo žalobou napadnutých rozhodnutí. Uvedené bolo jedným z dôvodov, kvôli ktorým správny súd žalobou napadnuté rozhodnutia zrušil.“; (v) v súvislosti s námietkou žalobcu týkajúcou sa premlčania pohľadávky Sociálnej poisťovne správny súd dôvodil, že z administratívneho spisu zistil, že námietku premlčania dlhu na poistnom žalobca uplatnil už aj vo svojom odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu (a uplatnil ju v administratívnom konaní opakovane), avšak žalovaný sa jej v preskúmavanom rozhodnutí vôbec nevenoval (vôbec sa s ňou nevysporiadal); (vi) uviedol, že táto skutočnosť bola ďalším dôvodom (nedostatočné odôvodnenie), pre ktorý správny súd rozhodnutia správnych orgánov zrušil; (vii) následne v tejto súvislosti konštatoval, že v prejednávanej veci žalobca ako subjekt povinný platiť dlžné poistné o svojom záväzku platiť dlžné poistné, t.j. o svojom dlhu nevedel; (viii) posúdenie tejto námietky preto uzavrel úvahou, že ak by žalobca o svojom dlhu vedel, t.j. ak by mu dlžné poistné za január 2010 a marec 2011 bolo prvostupňovým správnym orgánom predpísané podľa , a tento dlh by zaplatil v čase, kedy už bol tento dlh, resp. právo korešpondujúce tejto povinnosti by bolo už premlčané, tak v tom prípade by platilo žalovaným uvedené, že by sa žalobca nemohol domáhať vrátenia tohto plnenia dôvodiac, že o premlčaní nevedel; (ix) následne dospel k záveru o dôvodnosti námietky žalobcu, konštatujúc, že „V danom prípade je však situácia iná, keďže žalobca nevedel ani o svojom dlhu na poistnom (viď bod vyššie, pozn.)“; (x) vychádzajúc z vyššie uvedeného správny súd konštatoval, že „Uvedené dôvody boli podkladom pre rozhodnutie správneho súdu, ktorý podľa a žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného pre nesprávne právne posúdenie veci (identifikácia dlhu na poistnom bez jeho predchádzajúceho predpísania) a pre jeho nepreskúmateľnosť kvôli nedostatku dôvodov (neodôvodnenie premlčania) zrušil, a keďže k uvedenému pochybeniu došlo už aj na úrovni

prvostupňového správneho orgánu (SP-ne), zrušil aj jemu predchádzajúce rozhodnutie SP-ne vec vrátil SP-ni na nové konanie a rozhodnutie s náležitým odôvodnením.“. 5. O trovách konania správny súd rozhodol podľa tak, že žalobcovi priznal voči v konaní neúspešnému žalovanému úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov súdneho konania. II. Kasačná sťažnosť žalobcu a vyjadrenie k nej 6. Proti napadnutému rozsudku podal žalovaný kasačnú sťažnosť (ďalej len „kasačná sťažnosť“) zo dňa 26. novembra 2025, ktorá bola doručená správnemu súdu dňa 28. novembra 2025. Ako dôvod kasačnej sťažnosti v jej úvode vymedzil ustanovenie tvrdiac, že sa s právnym posúdením veci zo strany správneho súdu nestotožňuje. Uviedol, že správny súd nesprávne interpretoval ustanovenie , ktoré podľa právneho názoru správneho súdu zakotvuje povinnosť Sociálnej poisťovne predpísať poistné vždy, keď zistí, že povinná osoba poistné neodviedla buď vôbec alebo ho odviedla v nesprávnej sume. Uviedol, že zastáva právny názor, že v prípade, že Sociálna poisťovňa evidovala u žalobcu dlžné poistné a zároveň preplatok na poistnom za iné obdobie, bolo možné postupovať podľa V tejto súvislosti zdôraznil, že platenie poistného včas a v správnej sume je jednou zo základných povinností SZČO zúčastnenej na sociálnom poistení. Je v plnej dispozícii samostatne zárobkovo činnej osoby zaplatiť poistné včas a v správnej sume. Povinnosť platiť poistné teda vyplýva priamo zo zákona a potom, ako uplynie lehota na zaplatenie poistného, stáva sa nezaplatené poistné dlhom voči Sociálnej poisťovni. Zdôraznil skutočnosť, že samotný predpis dlžného poistného na základe ustanovenia je ďalším krokom, nie však nevyhnutným na to, aby došlo k zaplateniu poistného. Uviedol, že rozhodnutie o predpísaní poistného dáva právny základ na začiatok procesu vymáhania poistného, nie je však samo osebe právnym základom na platenie poistného, pretože tento vyplýva priamo zo zákona. Následne uviedol, že „ ... Sociálna poisťovňa, pobočka Prešov, až po právoplatnom ukončení súdneho konania (dňa 29. marca 2023) a po zistení skutočného stavu vecí, ustálila, v ktorom období mal žalobca nedoplatok na poistnom. ... na základe takto vzniknutej situácie nebolo ani možné, aby bol žalobca oboznámený so svojím nedoplatkom skôr, keďže až po ukončení súdneho konania bolo ustálené, za aké obdobie v akej sume má platiť poistné.“. Ďalej dôvodil úvahou, že ak by bolo povinnosťou Sociálnej poisťovne predpísať dlžné poistné i v prípade, že zároveň zistí, že SZČO má preplatok na poistnom za iné obdobie, nemalo by ustanovenie opodstatnenie. Poukázal taktiež na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. z 30. októbra 2019, ktorého relevantnú časť citoval. V súvislosti s vyhodnotením námietky premlčania žalovaný uviedol, že žalobca vzniesol námietku premlčania v odvolaní podanom proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu, číslo 700-2712650023-GC04/23, dôvodiac, že žalovaný v rozhodnutí zo 7. augusta 2023 na túto námietku reagoval. Následne uzavrel, že aj napriek tomu, že žalobca vzniesol námietku premlčania, Sociálna poisťovňa žalobcovi poistné nevrátila, pretože splnenie premlčaného záväzku nepovažovala za plnenie bez právneho dôvodu. Vychádzajúc z vyššie uvedeného žalovaný žiadal, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“) napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie, alternatívne, aby najvyšší správny súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že správnu žalobu zamieta. 7. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti žalovaného vyjadril podaním zo dňa 15. decembra 2025, v ktorom uviedol, že (i) odôvodnenie napadnutého rozsudku zodpovedá zákonným požiadavkám vyplývajúcim z ustanovenia ; (ii) konštatoval, že správny súd v bodoch 44 až 45 odôvodnenia napadnutého rozsudku podrobne uviedol dôvody, pre ktoré zrušil rozhodnutia správnych orgánov a žalobca sa s takýmto odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje; (iii) poukázal na ustanovenie a a na súvisiaci komentár k ; (iv) ďalej uviedol, že od 1. januára 2023 je účinné znenie ustanovenia , podľa ktorého poistné, ktoré je Sociálna poisťovňa povinná vrátiť, a poistné zaplatené bez právneho dôvodu v úhrne v sume nižšej ako 5 € sa použije na započítanie pohľadávky Sociálnej poisťovne voči fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné alebo voči jej právnemu nástupcovi. Z uvedeného vyvodil, že zákonodarca rozšíril okruh poistného, ktoré je Sociálna poisťovňa povinná vrátiť, aj o poistné zaplatené bez právneho dôvodu; (v) v súvislosti s uznesením najvyššieho súdu, ktoré žalovaný v kasačnej sťažnosti citoval, žalobca uviedol, že toto rozhodnutie vychádza z odlišných skutkových zistení a právnych záverov, a preto ho nie je možné aplikovať na prejednávanú vec; (vi) žiadal, aby kasačný súd podľa kasačnú sťažnosť žalovaného ako nedôvodnú zamietol a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov kasačného konania. 8. Vyjadrenie žalobcu ku kasačnej sťažnosti bolo žalovanému doručené dňa 17. decembra 2025 na vedomie.

III. Právne posúdenie veci kasačným súdom

III.A Procesný postup najvyššieho správneho súdu

9. Senát najvyššieho správneho súdu konajúci ako kasačný súd predovšetkým postupom podľa v spojení s preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ (žalovaný) včas ( ), je prípustná ( ) a bola podaná oprávneným subjektom ( ), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. 10. Rozhodol bez nariadenia pojednávania ( ) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na?úradnej?tabuli najvyššieho správneho súdu a na internetovej stránke najvyššieho správneho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 29. júla 2026 ( v spojení s ). 11. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu, najvyšší správny súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.

III.B Aplikované právne predpisy

12. Podľa v znení platnom v rozhodnom období (ku dňu vzniku dlhu na poistnom podľa bodu 44 napadnutého rozsudku), poistné je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné, ak tento zákon neustanovuje inak. 13. Podľa v znení platnom v rozhodnom období (viď predchádzajúci bod), Sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume. Ak suma dlžného poistného v úhrne je nižšia ako 3,32 eura, Sociálna poisťovňa dlžnú sumu nepredpíše. 14. Podľa v znení platnom v rozhodnom období (viď predchádzajúci bod), poistné, ktoré je Sociálna poisťovňa povinná vrátiť, sa použije na zápočet pohľadávky Sociálnej poisťovne voči fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné alebo voči jej právnemu nástupcovi. 15. Podľa v znení platnom v rozhodnom období (viď predchádzajúci bod), fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré neodviedli poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti alebo do dňa začatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak. 16. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom 17. Podľa , správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 18. Podľa , na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 19. Podľa , sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

III.C Vymedzenie predmetu právneho posúdenia

20. Predmetom kasačného konania v danej veci bol napadnutý rozsudok správneho súdu, ktorým tento z dôvodov podľa a zrušil prvostupňové rozhodnutie a preskúmavané rozhodnutie a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Závery odôvodňujúce takýto postup správneho súdu sú vyjadrené v bode 1 až 5 vyššie. 21. Správny súd identifikoval v rozhodnutiach správnych orgánov v prvom rade vadu nesprávneho právneho posúdenia veci. Táto mala spočívať (čo do podstaty právneho posúdenia správnym súdom)

v tom, že „V danom prípade však SP-ňa a aj žalovaný opomenuli uvedený zákonný postup predpísania žalobcovi dlžného poistného, podľa cit. § 144 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, za mesiace január 2010 a marec 2011, ale bez akéhokoľvek jeho predpísania osobitným rozhodnutím (v administratívnom spise sa nenachádzajú žiadne rozhodnutia SP-ne o predpísaní žalobcovi dlžného poistného za január 2010 a marec 2011), z ktorého by sa žalobca mal možnosť o svojom dlhu vôbec dozvedieť, na úhradu tohto dlžného poistného SP-ňa netransparentne započítala sumu z preplatku na poistnom za február 2018 a marec 2018, takže žalobca sa skutočne o svojom dlhu dozvedel až zo žalobou napadnutých rozhodnutí.“ (bod 44 in fine napadnutého rozsudku). 22. Kasačný súd v prvom rade zdôrazňuje, že predmetom súdneho prieskumu boli rozhodnutia správnych orgánov vo veci vrátenia sumy, bez právneho dôvodu zaplateného poistného na nemocenské a starobné poistenie, invalidné poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity. Materiálnou podstatou prejednávanej veci je jednak identifikácia povinností/nárokov strán sporu (preplatok/ nedoplatok na poistnom), a následne aj posúdenie spôsobu a času ich úhrady, započítania, resp. prípadného premlčania. Z citácie obsiahnutej v predchádzajúcom bode vyplýva, že správny súd posudzujúci existenciu a moment vzniku jedného z posudzovaných nárokov (rozumej povinnosť platiť poistné žalobcom, jeho splatnosť a s tým súvisiaci proces predpísania neodvedeného poistného) vychádzal z ním prezentovanej interpretácie ustanovenia Dospel pritom k záveru, že správny orgán nie je oprávnený použiť na zápočet pohľadávky voči osobe povinnej odvádzať poistné také poistné, ktoré je správny orgán (Sociálna poisťovňa) povinný vrátiť v prípade, ak predtým nepostupoval podľa , a teda povinnej osobe vopred nepredpísal tzv. nedoplatok na poistnom. Východiskovou pre tento právny záver bola úvaha správneho súdu, že „Uvedený postup je logickým, keďže vzťah medzi SP-ňou ako verejnoprávnou inštitúciou spravujúcou poistný systém na jednej strane a na strane druhej osobou povinnou platiť poistné, je nepochybne vzťahom verejnoprávnym, v ktorom uvedený mechanizmus má zabrániť mocenskému zneužitiu postavenia verejnoprávnej inštitúcie na úkor jednotlivca povinného platiť poistné tak, aby nebolo od neho požadované poistné netransparentne o ktorom by nemal vedomosť, ale aby jednotlivcovi povinnému platiť poistné bolo známe, aké poistné má zaplatiť a aké poistné dlhuje a z akých dôvodov dlh vznikol, pričom prostriedkom na získanie tejto vedomosti je práve rozhodnutie vydané verejnoprávnou inštitúciou (v danom prípade SP-ňou podľa zákona o sociálnom poistení), voči ktorému, ako aj jeho dôvodom, má povinná osoba možnosť sa brániť a domáhať sa prieskumu jeho zákonnosti a to prostredníctvom opravných prostriedkov. Iba v prípade takejto, zákonným postupom, získanej vedomosti osobou povinnou platiť dlžné poistné o jej dlhu, je možné v prípade jeho neuhradenia, deklarovať zo strany SP-ne existenciu legitímnej (zákonnej) pohľadávky tejto verejnoprávnej inštitúcie (SP-ne) voči osobe povinnej platiť poistné, ktorá pohľadávka je tak spôsobilou k započítaniu voči na poistnom zistenému preplatku, t.j. iba takáto pohľadávka je spôsobilou k započítaniu v tomto „nerovnocennom“ (z hľadiska statusu jeho účastníkov) verejnoprávnom vzťahu [otázka k započítaniu spôsobilej pohľadávky je podstatnou aj v súkromnoprávnych vzťahoch, t.j. ani v súkromnoprávnych vzťahoch nie každá pohľadávka ja automaticky spôsobilou k započítaniu, preto, aj keď sa nejedná o daný prípad, správny súd v citovanej právnej úprave iba ilustračne uviedol aj znenie cit. , pozn. správneho súdu].“ (ibidem). Abstrahujúc podstatu vyššie uvedeného možno povedať, že správny súd vychádzal zo záveru, že pohľadávka Sociálnej poisťovne nie je spôsobilá na započítanie skôr, ako Sociálna poisťovňa predpíše neodvedené alebo nesprávne odvedené poistné. 23. Kasačný súd považoval vyššie opísaný záver správneho súdu, ako aj jeho východiská za nesprávny, keď tento vychádzal z mylnej interpretácie ustanovenia , resp. z nepochopenia inštitútu predpísania dlžného poistného vo vzťahu k existencii a momentu vzniku povinnosti fyzickej/právnickej osoby (v prejednávanej veci SZČO) poistné platiť. 24. Najvyšší správny súd v prvom rade uvádza, že správnym súdom artikulované východisko „ ... prostriedkom na získanie tejto vedomosti je práve rozhodnutie vydané verejnoprávnou inštitúciou (v danom prípade SP-ňou podľa zákona o sociálnom poistení) ...“ (viď predchádzajúci bod) nemá žiadnu oporu v aplikovanej norme (), naopak je v rozpore s komplexnou právnou úpravou platby poistného. Zákon zrozumiteľne stanovuje (i) sadzbu poistného; (ii) vymeriavací základ; (iii) rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu; (iv) odvod, platenie a splatnosť poistného, ako aj (v) prípadné výnimky (napr. vylúčenie povinnosti platiť poistné). Nie je teda správnym záver, že by sa povinná osoba mohla dozvedieť, aké poistné má zaplatiť a aké poistné dlhuje a z akých dôvodov dlh vznikol až na základe rozhodnutia vydaného podľa Tomu prirodzene zodpovedá aj koncept inštitútu penále, ktoré sa platí „ ... za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici ...“ (porovnaj zákona

č. v znení účinnom v rozhodnom čase). Na uvedený záver najvyššieho správneho súdu nemá vplyv ani špecifikum prejednávanej veci spočívajúce v repetitívnej komunikácii správnych orgánov so žalobcom a mnohým rozhodnutiam majúcim potenciálny vplyv na vec samu. Možno teda uzavrieť, že predpísanie tzv. nedoplatku (dlžného poistného) správnym orgánom postupom podľa nemá vplyv na splatnosť poistného (jeho existenciu a moment vzniku odvodovej povinnosti). Kasačný súd v tejto súvislosti konštatuje, že jeho vyššie uvedený záver je súladný s východiskami, ktoré najvyšší súd aplikoval napr. v rozsudku sp. zn. z 12. decembra 2018. 25. Nad rámec vyššie uvedeného kasačný súd poukazuje aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) sp. zn. z 8. septembra 2021, v ktorom (v zdanlivo nesúvisiacej veci) ústavný súd rozhodoval o súlade ustanovenia druhej vety o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s . V uvedenom rozhodnutí sa ústavný súd zaoberal aj otázkou charakteru výkazu nedoplatkov ako rozhodnutia ukladajúceho daňovému subjektu novú daňovú povinnosť. Ústavný súd konštatoval, že hoci ide o exekučný titul, má výkaz nedoplatkov deklaratórny charakter reflektujúci údaje z evidencie daní. Ústavný súd ďalej dôvodil, že „Konkrétne vo veci prejednávanej navrhovateľom (konanie o odvolaní žalobkyne proti rozsudku krajského súdu) sa žalobou napádaný výkaz nedoplatkov týka nedoplatku žalobkyne na odvode, ktorý bola žalobkyňa ako prevádzkovateľ hazardnej hry (hazardnej hry prevádzkovanej prostredníctvom výherných prístrojov) povinná odviesť vo výške stanovenej v a v čase a spôsobom stanoveným v . V predmetnej veci daňová povinnosť (povinnosť zaplatiť odvod) žalobkyne vznikla a daň (odvod) sa stala splatnou priamo na základe zákona, a to splnením podmienok v ňom stanovených. Predpokladom vzniku daňovej (odvodovej) povinnosti žalobkyne ani splatnosti odvodu teda podľa nebolo vydanie rozhodnutia správcu dane.“ (pozri bod 27 cit. nálezu). 26. Na záver kasačný súd v stručnosti konštatuje, že pokiaľ napadnutý rozsudok správneho súdu vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, resp. interpretácie ustanovenia (vid vyššie), nesprávny bol aj jeho druhý záver, týkajúci sa posudzovania otázky premlčania. Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti, najvyšší správny súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalovaného je dôvodná, a teda je potrebné zrušiť napadnutý rozsudok správneho súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie podľa . Úlohou správneho súdu potom bude vec posúdiť a rozhodnúť v intenciách vyššie opísanej interpretácie ustanovenia a svoje rozhodnutie a právne závery presvedčivo odôvodniť. 27. Keďže najvyšší správny súd zrušil rozsudok správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, o náhrade trov kasačného konania rozhodne správny súd podľa . 28. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 ( veta prvá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.