Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8P-30-2026.pdf
PDF · 108.34 KB
Case nature
Area
Subarea
8P/30/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Evinovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, dieťa rodičov – matka: C. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt: E. A. X, F. A., t.č. bytom G. XX, A. F. a otec: H. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt: I. J. XX/XXXX, E. B., v zast.: JUDr. Mikuláš Pavlík st., advokát, so sídlom: Š. Kukuru 14, Michalovce, o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa takto
r o z h o d o l :
I. Otec j e p o v i n n ý platiť výživné na maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, v sume 300,- eur mesačne, vždy do 25. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc od 23.01.2026, čím sa mení rozsudok Okresného súdu Michalovce, č.k. 2P/230/2019-62 zo dňa 06.02.2020, v časti týkajúcej sa výšky vyživovacej povinnosti otca vo vzťahu k maloletému dieťaťu: A. B., nar. XX.XX.XXXX.
II. Dlh na zročnom výživnom za obdobie od 23.01.2026 do 31.05.2026 na maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, vo výške 858,05 eur sa otcovi p o v o ľ u j e splatiť v dvoch splátkach nasledovne:
- prvá splátka vo výške 429,05 eur so splatnosťou do 3 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku,
- druhá splátka vo výške 429,- eur so splatnosťou do 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku, s tým, že omeškanie s plnením ktorejkoľvek zo splátok má za následok splatnosť celého dlhu.
III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Matka maloletého dieťaťa (ďalej aj len „matka“) dňa 23.01.2026 doručila súdu návrh, ktorým žiadala, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca maloletého dieťaťa (ďalej aj len „otec“) na maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 80,- eur mesačne na sumu 300,- eur mesačne. Svoj návrh zdôvodnila tým, že o výživnom naposledy rozhodoval Okresný súd Michalovce a od poslednej súdnej úpravy maloletá podstatne vyrástla, sú na ňu preto podstatne vyššie náklady, z ktorých dôvodov žiadala, aby súd zvýšil výživné. Matka sa s maloletou zdržiava v meste A. F.. K návrhu matka doložila rozsudok Okresného súdu Michalovce č.k. 2P/230/2019-62 z 06.02.2020.
2. Tunajší súd prípisom z 26.01.2026 postúpil spis na Okresný súd Michalovce, nakoľko tento súd je miestne príslušný (perpetuatio fori), keďže naposledy rozhodoval vo veci maloletého dieťaťa.
3. Na výzvu Okresného súdu Michalovce matka predložila potvrdenie od ošetrujúceho lekára (pediatra) so sídlom v okrese Dunajská Streda ako aj Potvrdenie o návšteve školy maloletej (maloletá je v šk. roku 2025/2026 žiačkou II. ročníka strednej školy).
4. Okresný súd Michalovce uznesením č.k. 11P/16/2026-48 zo dňa 16.03.2026 preniesol miestnu príslušnosť na tunajší súd, v obvode ktorého sa maloletá zdržiava. Vec bola zaevidovaná pod sp.zn. 8P/30/2026.
5. Uznesením č.k. 8P/30/2026-63 zo dňa 14.04.2026 tunajší súd ustanovil maloletému dieťaťu kolízneho opatrovníka – Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda.
6. Z písomného vyjadrenia otca k návrhu zo dňa 29.06.2026 (č.l. 130) vyplýva, že otec v celom rozsahu súhlasí s návrhom matky a to prispievať na výživu maloletej výživným v sume 300,- eur mesačne od podania návrhu, s tým, že otec je povinný prispievať k rukám matky vždy do 25. dňa v mesiaci vopred, počnúc právoplatnosťou rozsudku. Vyčíslené dlžné výživné od podania návrhu ku dňu právoplatnosti rozsudku je otec povinný splatiť v dvoch rovnomerných splátkach v lehote do 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Otec navrhol rozhodnúť rodičovskou dohodu, s tým, že sa zároveň ospravedlnil z neúčasti na pojednávaní a dodal, že toto vyjadrenie môže byť považované za jeho súhlas s rodičovskou dohodu.
7. Kolízny opatrovník sa vyjadril, že vzhľadom na vyjadrenie otca navrhuje, aby súd návrhu matky na zvýšenie výživného vyhovel.
8. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, oboznámením vyjadrenia otca a kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s obsahom spisového materiálu, najmä s listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi konania ako aj zadováženými súdom, správami obdržanými na výzvu súdu, ďalej aj s ostatným podstatným obsahom spisového materiálu ako aj s obsahom pripojeného (zapožičaného) spisu Okresného súdu Michalovce sp.zn. 2P/230/2019 - rozvod manželstva rodičov maloletej). Súd vo veci vykonal pojednávanie, pričom vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutočný a právny stav veci:
9. Z pripojeného spisu Okresného súdu Michalovce sp.zn. 2P/230/2019 vyplýva, že rozsudkom č.k. 2P/230/2019-62 zo dňa 06.02.2020 bolo manželstvo rodičov maloletej rozvedené, pričom ohľadom úpravy výkonu rodičovských práv a povinností súd schválil rodičovskú dohodu podľa ktorej maloletá A., ako aj jej v tom čase maloletá sestra K., boli zverené do osobnej starostlivosti matke a otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej A. sumou 80,- eur mesačne a na výživu v tom čase maloletej K. sumou 120,- eur mesačne. V tom čase maloletá A. navštevovala X. ročník základnej školy, boli na ňu bežné výdavky. Matka s oboma v tom čase maloletými dcérami už žila vo A. F., ako aj s ďalšou maloletou dcérou, narodenou v roku 2018, ktorá pochádza zo vzťahu matky s jej partnerom. Matka v tom čase bola nezamestnaná, poberala rodičovský príspevok. Otec v tom čase pracoval v L. republike, výšku príjmu súdu uviesť nevedel, inú vyživovaciu povinnosť nemal. S výživným v sume 80,- eur mesačne na maloletú A. súhlasil. V čase rozhodovania súdu pri predchádzajúcej súdnej úprave výkonu rodičovských práv a povinností maloletá A. bola žiačkou X. ročníka základnej školy a mala 11 rokov. Maloletá je odvtedy naďalej nepretržite v starostlivosti matky. Aktuálne v školskom roku 2025/2026 navštevovala X. ročník strednej školy v F.. Ku dňu rozhodnutia súdu v tu prerokúvanej veci maloletá má 17,5 roka. Od predchádzajúcej súdnej úpravy zároveň uplynulo ku dňu rozhodnutia súdu 6 rokov, maloletá prešla na vyšší stupeň vzdelávania, nosí okuliare, zvýšili sa výdavky na maloletú a celkovo i ceny tovarov a služieb.
10. Z matkou predloženej lekárskej správy (č.l. 97) vyplýva, že maloletá navštevuje oftalmológa a nosí okuliare.
11. Z vyžiadanej správy zo Sociálnej poisťovne zo dňa 20.04.2026 (č.l. 78) vyplýva, že v období od 01.01.2025 ku dňu podania správy matka poberala nemocenskú dávku v období od 26.02.2025 do 08.03.2025 a od 30.06.2025 do 11.07.2025, kedy jej boli spolu vyplatené dávky v celkovej sume 84,- eur. Otec v období od 01.01.2025 ku dňu podania správy nepoberal a ani nepoberá žiadne dávky vyplácané Sociálnou poisťovňou.
12. Z vyžiadaného potvrdenia o príjme matky zo dňa 22.04.2026 (č.l. 81) vyplýva, že čistý priemerný mesačný príjem matky za obdobie od 01/2025 do 03/2026 je 1.346,05 eur.
13. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni na osobu matky zo dňa 08.07.2026 (č.l. 140) vyplýva, že matka je v pracovnom pomere v spoločnosti M. G. G. s vymeriavacím základom zodpovedajúcim jej príjmu uvedenému v potvrdení od zamestnávateľa.
14. Z vyžiadaného potvrdenia Sociálnej poisťovne, pobočka Trebišov, zo dňa 23.04.2026 (č.l. 88) vyplýva, že otec od 01.01.2025 ku dňu podania správy nie je vedený ako zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba, poberateľ príspevku v nezamestnanosti, poberateľ dávky nemocenského poistenia a ani ako poberateľ dôchodkového poistenia.
15. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni na osobu otca zo dňa 08.07.2026 (č.l. 141) vyplýva, že otec ku dňu lustrácie nemá v Sociálnej poiťovne evidovaného žiadneho odvádzateľa poistného.
16. Z vyžiadanej správy z Daňového úradu Košice, pobočka Kráľovský Chlmec zo dňa 13.05.2026 (č.l. 111) vyplýva, že otec za zdaňovacie obdobie 2024 a 2025 daňové priznanie nepodal.
17. Z lustrácií vykonaných súdom (č.l. 142-145) v obchodnom registri ako aj v živnostenskom registri súd zistil, že rodiča v uvedených registroch nemajú záznam.
18. Zo správy Mesta E. B. na osobu otca zo dňa 26.04.2026 (č.l. 94) vyplýva, že otec má evidovaný trvalý pobyt na adrese ako v záhlaví tohto rozsudku, kde sa zdržiava so svojou družkou a jej maloletou dcérou. Podľa dostupných informácií v meste nehnuteľný majetok otec nemá. V súčasnosti pracuje ako zvárač v Spolkovej republike N., pričom podľa zistení iný príjem nemá. V evidencii priestupkov F. K. E. B. nemá evidovaný žiaden záznam.
19. Na pojednávaní dňa 30.07.2026 matka vypovedala, že trvá na podanom návrhu na zvýšenie výživného zo sumy 80,- eur mesačne na sumu 300,- eur mesačne a súhlasí so splatnosťou výživného ku dňu 25. dňa v mesiaci ako to navrhol otec. Vypovedala, že je matkou maloletej A., žijú spolu v rodinnom dome vo A. F., ktorý majú prenajatý. Zároveň tam s nimi žije matkin druh, ich spoločná dcéra a tiež najstaršia dcéra K., ktorá už ukončila štúdium, ktorá brigáduje, ale stále jej vypomáhajú. Titulom bývania platí nájom 650,- eur mesačne, plus internet, TV, telefón spolu cca 100,- eur. Matka pracuje pre firmu M., potvrdenia boli zaslané súdu, iný príjem nemá. Dcéra A. študuje na strednej škole dennou formou, potvrdenie o návšteve školy bolo založené do spisu a taktiež boli doložené doklady o výdavkoch dcéry na očné vyšetrenia a očné pomôcky. Okrem toho je zdravotný stav dcéry primeraný. Na dcéru má bežné výdavky súvisiace zo stravou, hygienou, voľnočasovým aktivitami, školskými výdavkami, poplatky u lekárov a pod., pričom vzhľadom na jej vek dostáva aj vreckové vo výške cca 100,- eur mesačne. Matka vypovedala, že otec doposiaľ platil výživné po 100,- eur mesačne, avšak v mesiaci 6/2026 a 7/2026 už zaplatil výživné po 300,- eur, preto žiadala o priznanie dlžného výživného za obdobie od podania tohto návrhu do 31.05.2026. Matka vypovedala, že je nemajetná, nevlastní žiadne nehnuteľnosti, ani hnuteľné veci vyššej hodnoty. Okrem maloletej A. má matka ešte jednu vyživovaciu povinnosť k 7-ročnej dcére, ktorá od septembra 2026 nastúpi do druhého ročníka základnej školy. Matka potvrdila, že s otcom komunikovala, a tento so zvýšeným výživným súhlasí, preto žiadala návrhu vyhovieť.
20. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej aj len „C.m.p.“) na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
21. Podľa § 217 ods. 1/veta prvá/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj len „C.s.p.“) pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
22. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej aj len „zákon o rodine“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia pritom prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má pritom prednosť
pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
23. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 zákona o rodine).
24. Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje, možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
25. Podľa § 26 zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
26. Podľa § 78 ods. 1 a ods. 3 zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. (1) Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. (3)
27. Podľa § 121 C.m.p. rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
28. Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ustanovenie § 230 Civilného sporového poriadku i ustanovenie § 78 ods. 1 zákona o rodine. Civilný sporový poriadok v označenom ustanovení určuje, že len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať znova (prekážka res iudicatea - veci rozhodnutej). Zákon však počíta s prípadmi, keď nie je objektívne možné túto zásadu dodržať (ustanovenie § 121 Civilného mimosporového poriadku). Výslovne umožňuje zmenu rozsudku o výživnom ak sa zmenili pomery, za ktoré je možné považovať okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie rozsahu vyživovacej povinnosti. Ide o zásadu „rebus sic stantibus“.
29. Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom predpokladom takejto zmeny je výrazná a trvalá zmena pomerov, či už na strane maloletého dieťaťa alebo na strane rodičov. Takouto zmenou môže byť podstatne vyšší vek dieťaťa a s tým spojený nárast nevyhnutných nákladov, zmena zdravotného stavu, nástup dieťaťa do školy vyššieho stupňa, podstatné zvýšenie či zníženie pravidelného príjmu jedného z rodičov, prípadne zmena počtu vyživovaných osôb u rodičov. Posúdenie všetkých zmien v pomeroch účastníkov konania, ku ktorým došlo od poslednej úpravy sa sleduje zámer, aby súd mohol vyhodnotiť, či skutočne došlo k takej zmene pomerov účastníkov konania, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia. Pritom iba zmena pomerov výraznejšieho rázu v okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie skoršieho rozhodnutia o výživnom, je dôvodom pre jeho zmenu.
30. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť inak je teda zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Nestačí len úvaha o tom, že doterajšie výživné je neprimerané. Pokiaľ by súd nemal za preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, šlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určovanie výživného tak v čase skoršieho, ako aj nového rozhodovania, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Právne relevantné pre rozhodnutie o podanom návrhu na zvýšenie výživného je nielen to, či sa výrazne, trvalo, nie krátkodobo alebo nepatrne zmenili okolnosti na strane oprávneného dieťaťa, ale aj na strane povinného rodiča, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom.
31. Pre určenie výživného pre dieťa sú rozhodujúce majetkové pomery. Nie sú však rozhodujúce preukázané zárobkové či majetkové pomery, ale reálne zárobkové možnosti a schopnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, pracovnými skúsenosťami, vzdelaním a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru (existenciou pracovných príležitostí), primeraných daným schopnostiam, resp. vlastnostiam rodičov.
32. Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa (detí) je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.
33. V prejednávanej veci súd po vykonanom dokazovaní dospel zhodne s kolíznym opatrovníkom k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného bol podaný dôvodne a opodstatnene. Od poslednej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej (02/2020) uplynula do podania návrhu matky na zvýšenie výživného (01/2026) doba 6 rokov a do vyhlásenia rozhodnutia súdu (07/2026) doba takmer 6,5 roka.
34. Za uvedené obdobie na strane maloletého dieťaťa došlo k zásadným a nespochybniteľne objektívnym zmenám pomerov. V čase predchádzajúceho rozhodnutia súdu dieťa malo XX rokov, navštevovalo základnú školu. Od uvedeného času je maloletá nepretržite v starostlivosti matky. Aktuálne (v čase terajšieho rozhodnutia súdu) maloletá má vyše XX rokov, ukončila X. ročník strednej školy. Matka v čase predchádzajúcej úpravy nepracovala, poberala rodičovský príspevok, aktuálne je v pracovnom pomere. Matka sa o maloletú A. naďalej osobne stará, hradí všetky jej výdavky, spolu s výživným od otca, ktorý dobrovoľne hradil po 100,- eur mesačne, s tým, že v mesiaci jún 2026 a júl 2026 už otec uhradil zvýšené výživné po 300,- eur. Matka je v pracovnom pomere s priemerným príjmom 1.346,05 eur/mes. Okrem A. má matka ešte jednu vyživovaciu povinnosť, ktorá skutočnosť už ale bola súdom zohľadňovaná pri predchádzajúcej súdnej úprave. Otec v čase predchádzajúceho rozsudku bol podľa vlastných slov v pracovnom pomere v L. republike, príjem v tom čase súdu uviesť nevedel. Tvrdil, že má ukončené základné vzdelanie. T.č. na území Slovenskej republiky taktiež odvádzateľa poistného evidovaného nemá, taktiež nie je poberateľom žiadnych dávok vyplácaných Sociálnou poisťovňou, nefiguruje ani v obchodnom, či živnostenskom registri. V G. F. E. B. je uvedené, že otec by mal pracovať v Nemecku ako zvárač.
35. Podľa obsahu spisového materiálu otec inú vyživovaciu povinnosť nemá. Zároveň podľa obsahu spisového materiálu i podľa výpovede matky na pojednávaní, otec so zvýšením výživného na sumu 300,- eur mesačne súhlasí, čím možno uzavrieť, že túto sumu považuje za plne opodstatnenú na dôvodnú na úhradu odôvodených potrieb maloletej A., študentky strednej školy vo veku vyše XX rokov. Naviac, otec sám dobrovoľne už za mesiac jún 2026 a júl 2026 takúto sumu titulom výživného k rukám matky aj poukázal, čím možno uzavrieť, že je v otcových schopnostiach a možnostiach podieľať sa na výžive
svojej maloletej dcéry A. sumou 300,- eur mesačne. Došlo teda k zmene pomerov na strane tak maloletej ako aj jej rodičov vo vyššie neznačenom smere. V každom prípade, treba tiež skonštatovať, že od ostatnej (a doposiaľ jedinej) súdnej úpravy sa všeobecne zvýšili ceny tovarov a služieb, celkovo došlo k zvýšeniu životných nákladov.
36. Akokoľvek, pre súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku, a preto s ohľadom na výsledky vykonaného dokazovania, zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach súd dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného bol podaný dôvodne. Návrh podporil aj kolízny opatrovník. Otec s návrhom súhlasil a sám už iniciatívne v mesiaci jún 2026 a v mesiaci júl 2026 uhradil k rukám matky titulom výživného pre maloletú A. po 300,- eur. Zároveň z výpovede matky vyplynulo, že napriek súdnemu rozhodnutiu o výživnom na maloletú A. v sume 80,- eur mesačne, otec do 31.05.2026 platil na jej výživu dobrovoľne po 100,- eur mesačne.
37. Na základe vykonaného dokazovania a s ohľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd preto dospel k záveru, že dôvodným a zodpovedajúcim zvýšeným odôvodeným potrebám maloletej a zohľadňujúcim i preukázanú zmenu pomerov je zaviazať otca k povinnosti prispievať na jej výživu sumou vo výške 300,- eur mesačne, čo podľa názoru súdu zodpovedá výsledkom vykonaného dokazovania ako aj aktuálnym schopnostiam a možnostiam otca. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že tak na strane maloletej ako aj na strane jej rodičov došlo k zásadnej zmene pomerov odôvodňujúcej zvýšenie výživného. Vyhodnotením vykonaného dokazovania tak súd dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného bol podaný dôvodne, z ktorých týchto dôvodov súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloleté dieťa zo 80,- eur mesačne na sumu 300,- eur mesačne, počnúc od podania návrhu matky, so splatnosťou výživného vždy do 25. dňa v mesiaci vopred k jej rukám (výrok I.), čím došlo k zmene predchádzajúceho súdneho rozhodnutia.
38. Od podania návrhu, t.j. od 23.01.2026 do 31.05.2026 /nakoľko za mesiac jún 2026 a júl 2026 už otec uhradil výživné v sume 300,- eur/, vznikol otcovi dlh na zročnom výživnom na maloletú Vivien vo výške 858,05 eur, ktorý dlh súd otcovi povolil uhradiť v dvoch splátkach tak, že prvá splátka vo výške 429,05 eur bude splatná do 3 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku a druhá splátka vo výške 429,- eur bude splatná do 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku, s tým, že omeškanie s plnením ktorejkoľvek zo splátok bude mať za následok splatnosť celého dlhu (výrok II.). Otec platil od podania návrhu do 31.05.2026 výživné po 100,- eur mesačne. Preto suma dlžného výživného 858,05 eur pozostáva z nasledovného - za január 2026 (9 dní): 58,05 eur, za obdobie od 02/2026 do 05/2026 (4 mes. x 200,- eur) = 800,- eur; spolu: 58,05 eur + 800,- eur = 858,05 eur.
39. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 52 C.m.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok III.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.) do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu (§ 362 C.s.p.).
Matka maloletého dieťaťa nie je oprávnená voči rozsudku podať odvolanie, nakoľko sa tohto práva po vyhlásení rozsudku pred súdom účinne vzdala.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 C.s.p.
Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 C.s.p.) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 C.m.p.).
Rozhodnutie je v časti výživného vykonateľné doručením (§ 44 C.m.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 370 a nasl. C.m.p..