Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_70C-21-2021.pdf
PDF · 112.03 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-70C/21/2021
Uznesenie
Okresný súd Bratislava V v právnej veci žalobcov: 1/ J. T., nar. X.XX.XXXX, trvalo bytom W. 5, X., právne zastúpená: Advokátska kancelária Hanáček & Hanáčková, s.r.o., so sídlom Záhradnícka 41, Bratislava, 2/ K. R., nar. XX.X.XXXX, trvalo bytom W. 5, X., zastúpený zákonnou zástupkyňou žalovanou 1/, proti žalovanému: N.. G. R., nar. XX.X.XXXX, trvalo bytom O. XXXX, U. O., o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd konanie o návrhu žalobcu 2/ na nariadenie neodkladného opatrenia z a s t a v u j e.
II. Súd n a r i a ď u j e nasledovné neodkladné opatrenie:
Súd u k l a d á žalovanému, Ing. G. R., nar. XX.X.XXXX, trvalo bytom O. XXXX, U. O., aby sa nepribližoval k žalobkyni 1/, J. T., nar. X.XX.XXXX, trvalo bytom W. 5, X., na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov s výnimkou priblíženia sa v rozsahu nevyhnutnom na účasť na úkonoch, na ktoré bol predvolaný, v konaniach pred súdom, orgánmi činnými v trestnom konaní a správnymi orgánmi.
Súd u k l a d á žalovanému, Ing. G. R., nar. XX.X.XXXX, trvalo bytom O. XXXX, U. O., aby písomne, telefonicky a elektronickou komunikáciou úplne nekontaktoval žalobkyňu 1/, J. T., nar. X.XX.XXXX, trvalo bytom W. 5, X..
III. Vo zvyšku súd návrh žalobkyne 1/ z a m i e t a.
IV. Súd p o u č u j e žalovaného že môže ako žalobca podať voči žalobkyni 1/ ako žalovanej žalobu vo veci samej, ktorou sa môže domáhať nároku na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
V. Žalobkyňa 1/ má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 32 %.
VI. Žalovaný nemá voči žalobcovi 2/ nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom podaným na tunajší súd dňa 28.5.2021 v zmysle jeho opravy doručenej súdu dňa 2.6.2021 sa žalobcovia domáhali nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží žalovanému (1) zákaz priblíženia sa k žalobcom 1/ a 2/ a (2) úplný zákaz kontaktovania žalobkyne 1/ písomne, telefonicky a elektronickou komunikáciou. V prípade nariadenia neodkladného opatrenia zákazu priblíženia a zákazu kontaktovania navrhli, aby následne súd nariadil kontrolu dodržiavania tejto nariadenej povinnosti prostredníctvom technických prostriedkov, ktoré by umožnili kontrolu dodržiavania týchto zákazov.
2. Svoj návrh žalobcovia odôvodnili tým, že Okresný súd Bratislava V rozsudkom č. k. 20P/283/2016-477 zo dňa 8. septembra 2020 zakázal styk maloletého K. R. (žalobcu 2/) s jeho otcom (žalovaným).
Napriek tomu sa otec neustále úmyselne snaží o kontakt so žalobcom 2/. Nerešpektuje súdom nariadený zákaz styku, opakovane sa objavuje v okolí bydliska žalobcov a školy, ktorú navštevuje žalobca 2/, k čomu prišlo aj dňa XX.X.XXXX. Žalovaný žalobcov prenasledoval, pričom sa vyjadril, že žalobkyňu 1/ dostane do basy. Žalobkyňa 1/ bola nútená kontaktovať príslušníkov policajného zboru, nakoľko mala obavy o svoje aj synove zdravie. Žalovaný následne kontaktoval matku žalobkyne 1/ a snažil sa dostať do ich bytu, kde spoločne s jej matkou a žalobcom 2/ bývajú. Dňa XX.X.XXXX žalobkyňa 1/ podala na žalovaného ďalšie trestné oznámenie, nakoľko sa dopúšťa hrubého zneužívania osobných údajov žalobcov a ohovárania na tom základe, že v bytovom dome, kde žalobcovia bývajú, ako aj po viacerých miestach v X. povylepoval letáky s nepravdivými skutočnosťami týkajúcich sa žalobcov. Žalobca 2/ sa zároveň žalovaného 2/ bojí a konštatuje, že je „zlý“. Túto skutočnosť potvrdil sociálnej pracovníčke v rámci kontroly, ktorá navštívila domácnosť žalobcov v súvislosti s podaným trestným oznámením zo dňa XX.X.XXXX na žalobkyňu 1/ zo strany žalovaného z údajného zanedbávania starostlivosti. Každý deň sa s rodinou žalobcovia pohybujú po vonku s obavami pred žalovaným, kedy ich kde bude znova prenasledovať. Znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný trpí schizofréniou, má paranoje, závažné poruchy myslenia, je agresívny a na svoje ochorenie sa nelieči. Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 5Ps/1/017-68 bolo žalovanému uložené obmedzenie spôsobilosti samostatne rozhodovať vo veciach týkajúcich sa zdravotného stavu, t. j. spôsobu, miesta a dĺžky liečenia a za opatrovníka bol ustanovený jeho otec p. Y. R., nar. XX.X.XXXX, pričom im bola uložená povinnosť predkladať súdu 2-krát ročne správu o zdravotnom stave žalovaného a jeho zdravotnej starostlivosti. Žalovaný, ani opatrovník so súdom nespolupracujú. Na základe správania sa žalovaného a postoja k jeho ochoreniu má žalobkyňa dôvodnú obavu najmä o fyzické a psychické zdravie žalobcu 2/, o jeho možný únos, ako aj o svoje zdravie a zdravie jej matky. Zákaz styku rodiča s dieťaťom považuje za výrazný zásah do rodičovských práv, ktorým sa rodičovi znemožňuje z rôznych dôvodov styk s maloletým dieťaťom. V tomto prípade je zrejmé, že súd takto rozhodol na základe relevantných skutočností, ktoré nedovoľujú otcovi (žalovanému) zachovanie styku s maloletým. Navrhované neodkladné opatrenia smerujú najmä k ochrane maloletého žalobcu 2/, ktorý vníma túto situáciu. Je absolútne nevyhnuté, aby boli dočasne pomery strán upravené prostredníctvom neodkladného opatrenia.
3. Podľa § 230 CSP ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.
4. Podľa § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
5. Podľa § 161 ods. 2 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
6. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej (res iudicata) v zmysle § 230 CSP zabraňuje tomu, aby vec, o ktorej bolo súdom právoplatne rozhodnuté, bola súdom znovu prejednávaná. O rovnakú vec ide v prípade, ak sa v novozačatom konaní uplatňuje ten istý nárok medzi zhodnými subjektmi konania. O totožný nárok ide v prípadoch, keď sa na podklade rovnakého skutkového stavu uplatňuje ten istý nárok. Nie je pritom významné, ako súd v pôvodnom konaní právne posúdil skutkový stav, ani či jeho právne posúdenie bolo správne a úplné. Totožnosť subjektov konania je daná aj vtedy, ak rovnaké osoby vystupujú v konaní v rozdielnom procesnom postavení, a tiež vtedy, ak v konaní vystupujú ich právni nástupcovia bez ohľadu na to, či ide o právne nástupníctvo univerzálne alebo singulárne.
7. Súd si v rámci skúmania podmienok konania pripojil spis tunajšieho súdu sp. zn. 20P/283/2016, z ktorého obsahu vyplýva, že rozsudkom č. k. 20P/283/2016-487 zo dňa 8. septembra 2020, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 6.11.2020, súd uložil žalovanému ako otcovi maloletého dieťaťa (žalobcu 2/) zákaz styku s maloletým dieťaťom. Tento rozsudok nebol doposiaľ zmenený. Právo styku s dieťaťom zaručuje oprávnenej osobe právo vidieť dieťa, právo na prístup k dieťaťu, právo určiť miesto a spôsob trávenia času počas stretávania, právo výlučne výchovne na dieťa počas tohto času pôsobiť a právo na náhradu za čas stretávania, ktorý sa nerealizoval z dôvodov, ktoré nespočívali v osobe oprávneného (Smyčková a kol., Civilný mimosporový poriadok, Nakladatelství C. H. Beck, 2017. s 416). Právoplatné rozhodnutie súdu, ktorým podľa § 25 ods. 3 zákona o rodine zakáže styk rodiča s dieťaťom v sebe zahŕňa zákaz akýmkoľvek spôsobom kontaktovať dieťa, teda aj približovať sa k dieťaťu na kontaktnú vzdialenosť (a vykonávať tým právo vidieť a pristupovať k dieťaťu), akou nepochybne je vzdialenosť menšia ako 5 metrov (zákazu priblíženia na ktorú sa žalobca 2/ domáha). Možno teda konštatovať, že v rozhodnutí súdu o zákaze styku rodiča s maloletým dieťaťom je už z podstaty veci
skonzumovaný aj zákaz priblíženia sa rodiča k dieťaťu. Súd dáva žalobcom do pozornosti, že pokiaľ žalovaný súdnym rozhodnutím uložený zákaz styku s maloletým dieťaťom nedodržiava, majú možnosť podať návrh na výkon rozhodnutia podľa štvrtej časti Civilného mimosporového poriadku. Riešením takejto situácie nie je podávanie duplicitných návrhov, obsahovo zhodných s výrokom existujúceho právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia.
8. Opätovnému rozhodovaniu o obsahovo zhodnom nároku založenom na rovnako skutkovom základe a medzi rovnakými procesnými subjektami (v pôvodnom konaní išlo o maloleté dieťa a otca, v tomto konaní o žalobcu 2/ a žalovaného) bráni prekážka právoplatne rozhodnutej veci podľa § 230 CSP. Existencia tejto prekážky predstavuje neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky, pre ktorý súd musel podľa § 162 ods. 2 CSP konanie zastaviť.
9. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
10. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
11. Podľa § 325 ods. 2 písm. g) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená.
12. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
13. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
14. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
15. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
16. Podľa § 336 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
17. Podľa § 337 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.
18. Podľa § 337 ods. 2 CSP súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
19. Po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a po preskúmaní a zhodnotení všetkých listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu dospel súd k záveru, že v konaní boli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia.
20. Účelom neodkladného opatrenia v civilnom sporovom konaní je predovšetkým dosiahnutie okamžitej úpravy pomerov strán. Okrem riadne podaného návrhu spĺňajúceho všeobecné i osobitné náležitosti podania tohto druhu sú predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov alebo osvedčenie, že je tu dôvodná obava, že výkon exekúcie bude ohrozený. Okrem toho musí byť aspoň osvedčená dôvodnosť a trvanie práva, resp. právneho vzťahu medzi stranami, ktorému má byť neodkladným opatrením poskytnutá ochrana. Ďalšou podmienkou je osvedčenie toho, že bez okamžitej úpravy pomeru strán by bolo právo strany ohrozené. Samotné navrhované neodkladné opatrenie musí predstavovať účinný prostriedok na dosiahnutie sledovaného cieľa, ktorý pri zachovaní svojho účelu len v nevyhnutnej miere obmedzí stranu, voči ktorej smeruje. V súlade s princípom proporcionality nemožno nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým by bola poskytnutá ochrana právu oprávnenej osoby spôsobom neprimerane zasahujúcim do práv povinnej osoby. Neodkladným opatrením dočasnej povahy nesmie byť vytvorený trvalo nezvratný stav. Napokon tiež platí, že neodkladné opatrenie možno nariadiť len vtedy, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
21. Zrýchlený spôsob konania o nariadenie neodkladného opatrenia neumožňuje súdu vykonať plnohodnotné dokazovanie. Z tohto dôvodu navrhovateľa zaťažuje iba povinnosť osvedčiť existenciu skutočností rozhodujúcich pre jeho nariadenie. Z časového hľadiska je nariadenie neodkladného opatrenia prípustné pred začatím konania vo veci samej, v jeho priebehu i po skončení konania. V prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podaného pred začatím konania vo samej súd neuloží navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu, ak má za to, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť konečnú úpravu pomerov medzi stranami. Poučí iba stranu, ktorej neodkladným opatrením ukladá určitú povinnosť, o možnosti podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch jej podania. Inak povinnosť podať v určitej lehote žalobu navrhovateľovi súd uloží.
22. Neodkladné opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. f) až h) predstavujú ochranné opatrenia v zmysle článku 3 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach, ktorým sa osobe predstavujúcej riziko ukladá jedna alebo viacero povinností s cieľom chrániť inú osobu, ak môže byť ohrozená telesná alebo duševná integrita tejto inej osoby. Účelom ochranných opatrení je ochrana určitej osoby, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený jej život, jej telesná alebo duševná integrita, osobná sloboda, bezpečnosť alebo sexuálna integrita, napríklad aby sa zabránilo akejkoľvek forme rodovo alebo inak motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku.
23. Nakoľko súd zastavil konanie o návrhu žalobcu 2/, zaoberal sa ďalej splnením podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia iba vo vzťahu k žalobkyni 1/, pričom dospel k záveru, že jej návrh je čiastočne dôvodný.
24. Predpokladmi nariadenia neodkladných opatrení podľa § 325 ods. 2 písm. g) a h), ktorých sa žalobkyňa 1/ domáhala, sú osvedčenie, že telesná integrita alebo duševná integrita osoby, ktorej má byť poskytnutá ochrana, je konaním osoby predstavujúcej riziko, ktoré sa jej navrhuje zakázať, ohrozená a že tento stav ohrozenia si vyžaduje bezodkladnú úpravu pomerov. Tieto predpoklady boli splnené.
25. Po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 20P/283/2016 vedeného v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností medzi zhodnými subjektami súd zistil, že v predmetnom konaní bol znalcom Mgr. Martinom Balkom vypracovaný znalecký posudok č. 33/2019 zo dňa 14.6.2019, v ktorom k osobnosti otca (žalovaného) znalec vyslovil, že sú uňho prítomné závažné poruchy myslenia s nekvalitnými paranoidnými, narcistickými, morbídnymi a agresívnymi obsahmi s významným dopadom na jeho adaptačný potenciál. V jeho osobnosti sú prítomné schizoidné, paranoidné, impulzívne a najmä instabilné tendencie, ktoré negatívne ovplyvňujú jeho schopnosť sa efektívne adaptovať. V popredí je uňho bludné spracovanie reality s prítomnou sociálnou inhibíciou a zlyhávanie v rámci profesijnej i sociálnej adaptácie. Produkuje primárne paranoidno-perzekučné obsahy v rámci systemizovaného bludného presvedčenia, je nekritický k svojmu psychickému stavu, odmieta spoluprácu v rámci ambulantnej psychiatrickej liečby, snaží sa dokázať neprítomnosť psychiatrickej diagnózy. Zlyháva v rámci profesionálnej i sociálnej adaptácie, prevažujú uňho neefektívne a kverulačné tendencie. Problematike rodičovskej starostlivosti sa venuje len okrajovo, vyjadruje nespokojnosť s
aktuálnym rozsahom stretávania sa s maloletým dieťaťom, viac sa zameriava na kritiku rodičovských kompetencií matky, ktorú upodozrieva zo snahy o obmedzenie jeho kontaktu s maloletým.
26. Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 5Ps/1/2017-68 zo dňa 23. mája 2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.9.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. 17CoP 57/2018-141 zo dňa 28. februára 2019 bol žalovaný obmedzený v spôsobilosti na právne úkony v rozsahu samostatného rozhodovania vo veciach týkajúcich sa jeho zdravotného stavu, t.j. spôsobu, miesta a dĺžky liečenia. Z odôvodnenia tohto rozsudku, s ktorým sa súd oboznámil, vyplýva, že podľa znaleckého posudku č. 13/2018 vypracovaného pre účely konania o spôsobilosti na právne úkony znalkyňou MUDr. Máriu Ohrablovou u žalovaného sa po 30. roku života rozvinula duševná porucha, ktorá sa prejavovala najmä presvedčením, že je sledovaný, ohováraný na sociálnych sieťach, obviňovaný z vecí, ktorých sa nedopustil alebo z charakterových nedostatkov, ktoré nemá. Toto presvedčenie bolo v súlade s poruchami vnímania - hlasovými ilúziami a halucináciami. Vnímal, ako ľudia aj na ulici alebo v dopravných prostriedkoch hovoria o ňom, hlasy, ktoré potvrdzovali jeho bludné presvedčenia počul, aj keď ľudia neboli prítomní. V dôsledku toho sa dostal do sociálnej izolácie, stratil opakovane zamestnanie, skončil jeho partnerský vzťah, narušili sa vzťahy s jeho najbližšou rodinou - v presvedčení, že každý je spojený s obvineniami, ktoré sú na sociálnych sieťach proti jeho osobe. Jeho život sa v dôsledku tejto duševnej poruchy výrazne zmenil a spôsobuje mu výrazné duševné utrpenie. Sám však nepripúšťa, že by bol psychicky chorý a odmieta liečenie. V dôsledku nekritickosti k svojmu ochoreniu po prepustení z nemocnice nedodržiava pravidlá ambulantnej liečby a jeho stav sa zhoršuje. Zo záverov znalkyne vyplynulo, že žalovaný trpí duševnou poruchou - schizofréniou paranoidnou formou. Pri výsluchu znalkyňa doplnila, že žalovaná a priori nie je nebezpečný, nakoľko pri tejto forme ochorenia takýto priebeh nie je typický, ale mohlo by sa stať, ak pod vplyvom svojich myšlienok by sa žalovaný cítil bezprostredne ohrozený niekým konkrétny, že by mohlo dôjsť k fyzickému útoku.
27. Listinnými dôkazmi priloženými k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa osvedčila, že žalovaný vyhľadáva prítomnosť žalobkyne 1/ a ich maloletého syna, a to aj napriek súdom uloženému zákazu styku s maloletým dieťaťom. Žalobkyňa túto skutočnosť osvedčila fotografiami a vyplýva aj z jej výpovedí pred Obvodným oddelením Policajného zboru Bratislava Petržalka-juh zo dňa XX.X.XXXX a XX.X.XXXX, kde žalobkyňa 1/ vypovedala po poučení o trestných následkoch krivej výpovede. Súd mal taktiež za osvedčené, že žalovaný rozmiestnil letáky, na ktorých rôzne osoby obviňuje z toho, že ho pripravili žalobkyňu a ich maloletého syna a vyzýva aj na násilné riešenie v podobe „ukameňovania“ alebo „inej likvidácie“ označených osôb. Z trestného oznámenia podaného žalovaným na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Bratislava V dňa XX.X.XXXX vyplýva, že žalovaný žalobkyňu 1/ obvinil z toho, že urobila z ich syna osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, posledné dva roky ho vôbec nevidel, nechcela mu ho ukázať, nemohol skontrolovať jeho zdravotný stav a ona ho za ten čas svojou nedbanlivosťou a diletantstvom či neschopnosťou sa o neho postarať zničila. Z trestného oznámenia žalobkyne 1/ podaného do zápisnice pred Okresným riaditeľstvom Policajného zboru Bratislava V dňa XX.X.XXXX vyplýva, že žalobkyňa 1/ po poučení o trestných následkoch krivej výpovede uviedla, že žalovaný sa jej stále snaží telefonovať, mení si telefónne čísla, otravuje ju a chce vidieť ich syna, pričom aj v minulosti robil takéto veci.
28. Z vyššie opísaných skutočností vyplýva, že žalovaný je osobou trpiacou závažnou duševnou poruchou manifestovanou presvedčením o jeho sledovaní a ohováraní inými osobami vyplývajúcim z bludných obsahov v jeho myslení a halucinácií potvrdzujúcich tieto bludy. K svojmu zdravotnému stavu je úplne nekritický, svoju duševnú poruchu si neuvedomuje a snaží sa naopak aktívne preukázať, že ju nemá. Táto duševná porucha ovláda jeho správanie a znemožňuje mu nadväzovať a udržiavať štandardné sociálne väzby. Súčasťou bludných obsahov v jeho myslení je aj presvedčenie, že ho určité osoby pripravili o žalobkyňu 1/ ako jeho bývalú partnerku a o ich spoločného syna. Žalovaný motivovaný svojou duševnou poruchou sa bez vyzvania približuje k žalobkyni 1/ a nevyžiadane ju telefonicky kontaktuje, rovnako vyhľadáva prítomnosť i žalobcu 2/ - jeho maloletého dieťaťa, a to napriek tomu, že mu súd uložil zákaz styku s maloletým. Bludné obsahy svojho myslenia prezentuje aj obsahom letákov, ktoré rozširuje na miestach verejne prístupných a podaním trestného oznámenia na žalobkyňu 1/ sa potvrdili aj znalecký záver o jeho kverulačných tendenciách. Tieto prejavy žalovaného ako celok potvrdzujú negatívny osobný postoj k žalobkyni, ktorá podľa jeho názoru ubližuje ich maloletému synovi, čomu sa žalovaný snaží svojim konaním namiereným proti právam žalobkyne 1/ zabrániť.
29. Sociálne patologické správanie sa žalovaného, ku ktorému je nekritický, je prirodzene spôsobilé výrazne znižovať kvalitu života osôb, na ktorých sa žalovaný snaží pôsobiť, teda aj žalobkyne 1/. Žiadna osoba nie je povinná takéto neliečenou duševnu poruchou zapríčinené správania sa žalovaného znášať. Možno preto uzavrieť, že prinajmenšom duševná integrita žalobkyne 1/, ako obete, je týmto správaním sa žalovaného bezprostredne ohrozená. Vzhľadom na to, že žalovaný aktívne kontaktuje a približuje sa k žalobkyni 1/ a ich synovi, je daná aj potreba neodkladnej úpravy pomerov strán.
30. Súd zdôrazňuje, že žalovaný nemá žiaden legitímny dôvod žalobkyňu 1/ kontaktovať akýmikoľvek spôsobmi diaľkovej komunikácie, ani vyhľadávať jej fyzickú prítomnosť. Partnerské spolužitie žalobkyňa 1/ a žalovaný ukončili a s ich spoločným maloletým synom má žalovaný súdnym rozhodnutím zakázaný styk. Nariadené neodkladné opatrenie preto v súlade s princípom proporcionality žalovaného nijako nadmerne neobmedzí, jeho účelom je len efektívne a v nevyhnutnej miere zabezpečiť ochranu duševnej integrity žalobkyne 1/ pred ujmou hroziacou jej zo strany žalovaného.
31. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované právne predpisy, nakoľko boli splnené procesné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, súd návrhu žalobkyne čiastočne vyhovel a neodkladné opatrenie podľa § 328 ods. 1 CSP nariadil. Žalovanému uložil nepribližovať sa k žalobkyni 1/ s výnimkou priblíženia sa v rozsahu nevyhnutnom na účasť na úkonoch v konaniach pred súdom, orgánmi činnými v trestnom konaní a správnymi orgánmi odôvodnenou potrebou umožniť riadny priebeh týchto konaní. V plnom rozsahu vyhovel návrhu žalobkyne na uloženie úplného zákazu žalovanému písomne, telefonicky a elektronickou komunikáciou ju kontaktovať.
32. Pokiaľ ide o návrh v časti o nariadenie kontroly dodržiavania povinnosti uloženej neodkladným opatrením technickými prostriedkami, tento nebol dôvodný. Súd v zmysle § 325 ods. 3 CSP za podmienok ustanovených osobitným predpisom môže nariadiť kontrolu dodržiavania neodkladným opatrením nariadenej povinnosti technickými prostriedkami. Týmto osobitným predpisom je zákon č. 78/2015 Z. z. o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vzhľadom na obsah nariadeného neodkladného opatrenia v súlade s § 11 ods. 2 zákona č. 78/2015 Z. z. kontrolovať jeho dodržiavanie technickými prostriedkami by bolo možné len v časti, ktorou bolo žalovanému zakázané priblíženie sa k žalobkyni. Kontrola technickými prostriedkami by sa musela vykonávať za súčasného použitia technických prostriedkov podľa § 3 ods. 1 písm. a), c) a d), t.j. osobné identifikačné zariadenie, zariadenie na určenie polohy kontrolovanej osoby a zariadenie varovania blízkosti. Znamenalo by to, že kontrolovaná osoba (žalovaný) by musela po celý čas trvania kontroly strpieť upevnenie osobného identifikačného zariadenia na svojom tele a mať pri sebe zariadenie na určenie polohy (§ 4 ods. 2 a § 6 ods. 2 zákona č. 78/2015 Z. z.). Rovnako však aj chránená osoba by musela mať pri sebe zariadenie varovania blízkosti počas celého trvania kontroly technickými prostriedkami (§ 7 ods. 2 zákona č. 78/2015 Z. z.). Nariadenie kontroly dodržiavania povinnosti uloženej neodkladným opatrením technickými prostriedkami predstavuje svojou povahou podstatne závažnejší zásah do práv kontrolovanej osoby než samotné nariadenie neodkladného opatrenia, a to najmä do jeho práva na súkromie. Jeho nariadenie si preto vyžaduje osvedčenie podstatne vyššej miery ohrozenia integrity chránenej osoby, než sa vyžaduje pre samotné nariadenie neodkladného opatrenia a tiež osvedčenie toho, že osoba, ktorej kontrola sa navrhuje, nebude dobrovoľne alebo na základe výkonu rozhodnutia o nariadení neodkladného opatrenia dodržovať povinnosti uložené neodkladným opatrením. Ani jedna z týchto skutočností v konaní osvedčená nebola. Z obsahu spisu nevyplýva, že by žalovaný predstavoval bezprostredné riziko pre nezvratné narušenie fyzickej alebo psychickej integrity žalobkyne. Súd tiež podotýka, že žalobkyňa doposiaľ ani len nepodala návrh na výkon rozhodnutia, ktorým bol žalovanému ako otcovi uložený zákaz styku so žalovaným 2/ ako maloletým dieťaťom, teda nie je známy postoj žalovaného k nútenému výkonu rozhodnutia. Z týchto dôvodov súd kontrolu dodržiavania povinnosti uloženej neodkladným opatrením technickými prostriedkami nemohol nariadiť, preto v tejto časti návrh zamietol.
33. Vzhľadom na skutočnosť, že existuje predpoklad, že neodkladným opatrením tak, ako bolo nariadené, možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, súd v súlade s § 336 ods. 1 veta druhá CSP neuložil žalobkyni 1/ povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Namiesto toho podľa § 337 ods. 1 CSP poučil žalovaného, ktorému sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môže podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených, bez určenia lehoty na podanie žaloby, a to s obsahom poučenia v súlade s § 337 ods. 2 CSP tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
34. O náhrade trov konania súd rozhodoval samostatne vo vzťahu ku každému so žalobcov podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1, resp. § 256 ods. 1 CSP.
35. Žalobkyňa 1/ mala v konaní čiastočný úspech, keď súd v podstatnej časti vyhovel jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v 1. bode a úplne v 2. bode, oproti tomu však v celom rozsahu zamietol jej návrh na nariadenie kontroly dodržiavania neodkladného opatrenia technickými prostriedkami. V percentuálnom vyjadrení možno úspech žalobkyne 1/ vyčísliť ako 66 %, oproti čomu stojí úspech žalovaného v rozsahu 34 %. Vzájomný pomer úspechu tak predstavuje 32 % v prospech žalobkyne 1/. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
36. Žalobca 2/ tým, že podal návrh vo veci, v ktorej skôr súd právoplatne rozhodol, procesne zavinil zastavenie konania pre neodstrániteľný nedostatok procesných podmienok. V zmysle § 256 ods. 1 CSP by preto vznikol nárok na náhradu trov konania žalovanému. Nakoľko však žalovanému vo vzťahu k žalobcovi 2/ v konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal. S poukazom na čl. 4 ods. 2 CSP nebude potom ani potrebné, aby súd o výške náhrady trov konania rozhodoval podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia osobitným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava V.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.