Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24Csp-31-2019.pdf
PDF · 72.11 KB
Case nature
Area
Subarea
24Csp/31/2019
Uznesenie
Okresný súd Bratislava III, v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému: C. T., L.. XX.XX.XXXX, D. G. O. XX, J., o zaplatenie 2 607,72 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd schvaľuje súdny zmier v nasledovnom znení:
„Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2 607,72 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 01.10.2016 do zaplatenia, a to všetko formou mesačných splátok vo výške 100,- eur mesačne, splatných vždy k 15. dňa toho ktorého mesiaca, počnúc právoplatnosťou tohto uznesenia pod následkom straty výhody splátok nezaplatením čo i len jednej splátky.“
II. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
III. Súd vracia žalobcovi súdny poplatok za žalobcu v sume 77,40 eura, prostredníctvom spoločnosti Slovenská pošta, a.s., IČO: 36 631 124, po právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 01.07.2019 sa žalobca, ktorého súd pripustil do konania uznesením zo dňa 26.11.2019 miesto pôvodného žalobcu spoločnosti Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155 (ďalej len „veriteľ“) domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 2 607,72 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 01.10.2016 do zaplatenia.
2. Žalobca v rámci skutkových tvrdení odôvodňujúcich svoj žalobný návrh podľa § 150 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) uviedol, že veriteľ a žalovaný uzatvorili dňa 23.09.2015 zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX, na základe ktorej poskytol veriteľ žalovanému pôžičku v sume 2 500,- eur. Išlo o tzv. webovú zmluvu, ktorá bola uzatvorená prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie (internetu). Podľa zmluvy mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 60 mesačných splátkach po 74,61 eura a to až do celkovej sumy 4 476,60 eura, pričom doposiaľ uhradil len sumu 477,66 eura. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jej jednotlivé splátky riadne a včas, veriteľ listom zo dňa 06.07.2016 vyzval žalovaného na úhradu dlžných splátok, na čo poskytol žalovanému dodatočnú lehotu 30 dní, pričom zároveň žalovaného upozornil, že ak nedôjde k úhrade najstaršej omeškanej splátky, veriteľ poskytnutú pôžičku zosplatní. Veriteľ svoje právo dňa 19.09.2016 využil a pôžičku žalovanému zosplatnil, o čom žalovaného informoval listom zo dňa 25.09.2016. Celkový dlh žalovaného predstavoval sumu 2 607,72 eura. Zmluvnú pokutu si žalobca voči žalovanému neuplatnil. Na základe uvedené mal žalovaný ku dňu podania žaloby uhradiť sumu 3 082,14 eura, pričom uhradil len sumu 477,66 eura. Žalovaná pohľadávka pozostávala z istiny v sume 3 082,14 eura, nákladov na vymáhanie pohľadávky v sume 3,24 eura, od čoho si žalobca odpočítal uhradenú sumu 477,66 eura.
3. Žalovaný v rámci svojho vyjadrenia k žalobe nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu a nemal ani žiadne hmotnoprávne námietky voči uplatnenému nároku žalobcu. Uviedol, že dôvodom nepravidelného splácania boli finančné ťažkosti spôsobené stratou zamestnania od 01.06.2016 a následne aj strata bývania od februára 2019 do júla 2019. Nahromadené splátky sa snažil uhradiť v rámci možností, pričom kvôli negatívnemu záznamu v úverovom registri sa mu nepodarilo úvery ani zlúčiť ani refinancovať. Na základe uvedeného navrhoval žalobcovi uzavretie súdneho zmieru, v rámci ktorého bude obsiahnutá dohoda o zaplatení dlhu v splátkach.
4. Žalobca s návrhom žalovaného na uzatvorenie súdneho zmieru súhlasil s tým, že výšku splátok požadoval v sume 100,- eur mesačne, pričom žalovaný s výškou splátok vyjadril dňa 09.04.2021 súhlas.
5. Podľa čl. 7 ods. 2 C.s.p. základnou povinnosťou súdu je viesť strany sporu k zmierlivému vyriešeniu sporu. Podľa § 148 ods. 1 C.s.p. žalobca a žalovaný môžu uzavrieť zmier. O uzavretie zmieru sa má súd vždy pokúsiť. Podľa § 148 ods. 2 C.s.p. súd rozhodne o tom, či uzavretý zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
6. Základnou povinnosťou súdu, vyplývajúcou zo základných princípov Civilného sporového poriadku, je viesť strany sporu k zmierlivému vyriešeniu sporu, a teda procesná úprava civilného sporového konania favorizuje zmierlivé vyriešenie sporu pred autoritatívnym zásahom (rozhodnutím) súdu. Súdny zmier predstavuje osobitný spôsob ukončenia sporu a hoci ide o procesný úkon, ako jediný procesný okamžite a bezprostredne (po jeho schválení súdom) ovplyvňuje hmotnoprávne postavenie strán sporu. Strany sporu totiž uzatvorením zmieru odstránili predmet sporu, na základe čoho už žalobca netrvá na prejednaní nároku tvrdeného v žalobe (resp. vzdáva sa svojho práva na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného subjektívneho práva) a žalovaný sa už nechce procesne brániť. Strany sporu sa jednoducho dohodli o spornom nároku, čím predmet súdneho konania odpadol, na základe čoho už ani súd nemôže realizovať svoju povinnosť autoritatívne medzi stranami sporu stanoviť, čo považuje za právo, pretože to strany sporu svojou dispozičnou autonómiou vylúčili. Ako súd vyššie konštatoval, dispozičná autonómia sporových strán má vždy prednosť pred autoritatívnym rozhodnutím súdu. Ak súd navrhnutý súdny zmier schváli platí, že vec sama bola skonzumovaná súkromnoprávnym úkonom sporových strán. Jedinou povinnosťou súdu pri rozhodovaní o schválení súdneho zmieru je posúdiť, či navrhovaný súdny zmier nie je v rozpore s objektívnym právom. Schválením sa súkromnoprávna dohoda stáva záväzným a prakticky nenapadnuteľným právnym základom úpravy hmotnoprávnych pomerov strán sporu. Zmier je teda súkromnoprávnou dohodou, ktorú sporové strany uzatvárajú počas prebiehajúceho sporu a v súvislosti s ním, pričom jeho hlavným účelom je odstrániť právny konflikt medzi stranami sporu.
7. V danom prípade sa navrhovaný súdny zmier týkal spotrebiteľského sporu, predmetom ktorého bol nárok žalobcu ako dodávateľa (veriteľa) voči žalovanému ako spotrebiteľovi na zaplatenie sumy 2 607,72 eura vrátane úrokov z omeškania z titulu uzatvorenej zmluvy o pôžičke zo dňa 23.09.2015, na základe ktorej pôvodný veriteľ poskytol žalovanému spotrebiteľský úver v sume 2 500,- eur. Nakoľko sa žalovaný dostal s platením jednotlivých splátok do omeškania, a tieto neuhradil ani po tom ako bol na to v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka veriteľom vyzvaný, došlo k zosplatneniu celého poskytnutého úveru, na základe čoho vznikla žalovanému povinnosť uhradiť sumu 3 082,14 eura (úver vrátane splatných úrokov) a sumu 3,24 eura (náklady spojené s uplatnením pohľadávky), pričom od týchto súd žalobca ako veriteľ odpočítal sumu, ktorú žalovaný žalobcovi uhradil, t.j. sumu 477,66 eura.
8. Na základe uvedeného mal súd za to, že navrhovaný súdny zmier nie je v rozpore so všeobecnými právnymi predpismi, či už zákonom č. 129/2010 Z.z. alebo Občianskym zákonníkom, a preto podľa § 148 ods. 2 C.s.p. súdny zmier schválil v znení, v akom ho strany sporu navrhli.
9. Keďže predmetom súdneho zmieru nebola dohoda o náhrade trov konania, súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol v súlade s princípom procesného úspechu vo veci podľa § 255 ods. 2 C.s.p. a žalobcovi ako úspešnej strane sporu (keďže vzhľadom na obsah súdneho zmieru možno predpoklad, že jeho žaloba bola dôvodná) priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu.
10. Vzhľadom na to, že súd schválil súdny zmier strán sporu pred začatím pojednávania vo veci samej, žalobcovi vznikol v zmysle § 11 ods. 7 prvej vety zákona č. 71/1992 Zb. nárok na vrátenie 90 % zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu. Keďže žalobca zaplatil súdny poplatok za žalobu v sume 86 eur, súd mu v zmysle § 11 ods. 7 zákona č. 71/1992 Zb. vrátil sumu 77,40 eura.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu o schválení súdneho zmieru (I. výrok) a vrátení súdneho poplatku (III. výrok) odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov konania (II. výrok) je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.